Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoPr/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717210745
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717210745.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Mikulaja, v právnej veci žalobkyne: Slovenská republika
- Ozbrojené sily SR zastúpená Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832
47 Bratislava, IČO 30 845 572, proti žalovanému: M. X., narodený XX. I. XXXX, trvale bytom C. XX/
X, XXX XX D., o zaplatenie 1 180,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen z 20. decembra 2017 č. k. 8Cpr/11/2017-48, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen z 20. decembra 2017 č. k. 8Cpr/11/2017-48 potvrdzuje.
II. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobkyni sumu 1 180,70 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 07.09.2016
do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (prvý výrok napadnutého rozsudku)
a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 % (druhý výrok
napadnutého rozsudku).
2. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie mal preukázanú skutočnosť, že
žalovaný bol na základe personálneho rozkazu z 07.06.2012 č. XXXX podľa bodu 2 vymenovaný
do dočasnej štátnej služby. Zároveň mal preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola

podpísaná Dohoda o úhrade nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie výcviku
profesionálneho vojaka vo vojenskom vzdelávacom a výcvikom zariadení počas výkonu prípravnej
služby č. C. z 12.04.2012 (ďalej len „dohoda z 12.04.2012“) s tým, že žalovaný sa zaväzuje uhradiť
služobnému úradu náklady vynaložené na jeho výcvik počas prípravnej štátnej služby aj vtedy, ak
nezotrvá v dočasnej štátnej službe podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo § 21 ods. 2 zákona č. 346/2005
Z. z. V rámci článku IV. bod 1 dohody z 12.04.2012 najvyššia suma úhrady je vo výške 1 180,70 eur.
V nadväznosti na uvedenú dohodu z 12.04.2012 v zmysle vyššie uvedeného personálneho rozkazu č.

XXXX z 07.06.2012 táto dočasná služba trvala do 15.06.2018. Keďže žalovaný požiadal o prepustenie
zo služobného pomeru a personálnym rozkazom č. XXXX z 15.08.2016 došlo k jeho prepusteniu k
25.08.2016, bol povinný vrátiť sumu, tak ako sa na to zaviazal v predmetnej dohode z 12.04.2012,
predstavujúcu náklady vynaložené na naturálne a finančné zabezpečenie výcviku profesionálneho
vojaka, a to v sume 1 180,70 eur. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že žalovaný vo svojom odpore
poukázal na to, že bol na akejsi misii, resp., že má zlú finančnú situáciu, a taktiež nemôže zmeniť ani
to, že tieto peniaze v súčasnosti on nevie vrátiť, keďže jeho manželka má minimálnu mzdu. Je len na

žalobkyni, či si voči žalovanému uplatnila sumu v plnej výške podľa predmetného článku IV. bod 1, teda
vo výške 1 180,70 eur, resp. nižšiu. Súd prvej inštancie zároveň priznal žalobkyni úroky z omeškania.
Záverom súd prvej inštancie vysvetlil, z akého dôvodu vykonal pojednávanie 20.12.2017 v neprítomnosti
žalovaného. Žalovaný ani na výzvu súdu prvej inštancie doručenú mu elektronickými prostriedkami13.12.2017, aby predložil doklad od zamestnávateľa o tom, že sa z pracovných dôvodov nebude môcť
zúčastniť pojednávania, nepredložil žiadne takéto potvrdenie.
3. Súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 18a ods. 1, § 18a ods. 2 písm. d), § 21 ods. 2 písm.

a), § 21 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnej vojakov ozbrojených síl (ďalej
len „zákon o štátnej službe“), § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorého v celom rozsahu úspešnej žalobkyni priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Z obsahu odvolania
vyplýva, že žalovaný považuje napadnutý rozsudok za neakceptovateľný, keďže maximálnu možnú
náhradu žiadanú žalobkyňou považuje za nerozumnú. Vzhľadom na predošlú dĺžku služby, riskovanie
života v Z., ako aj zlú finančnú situáciu žalovaného, by podľa žalovaného bola akceptovateľná
požiadavka na úhradu jednej tretiny požadovanej sumy. Žalovaný ďalej uviedol, že žiadosť do civilu
podával vzhľadom na skutočnosť, že mal nastúpiť do policajného útvaru A.. Neodišiel však pracovať

mimo štátnu službu a slúžil ďalej Slovenskej republike. Žalovaný považuje za neprípustné, aby bol
finančne postihovaný za to, že slúži vlasti. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie rozhodol v jeho
neprítomnosti. Pracuje v H., pričom je mimoriadne pracovne vyťažený a do miesta trvalého bydliska
sa dostáva len sporadicky, nemohol skôr a včas riešiť vec poštou, keďže zásielky mu preberá otec v
mieste jeho trvalého bydliska. Z tohto dôvodu žalovaný vzniesol námietku voči zaujatému vedeniu sporu

sudcom N.. H. a požiadal o zmenu sudcu po vrátení veci súdu prvej inštancie. Záverom žalovaný navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zotrvala na argumentácii prednesenej v prvoinštančnom konaní.
Spresnila, že personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl SR č. XXXX z
15.08.2016bolžalovanýpodľa§83ods.5písm.a)zákona č.281/2015Z.z.prepustenýzoslužobného

pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe, pričom služobný pomer žalovaného skončil
na základe žiadosti žalovaného k 25.08.2016. K tvrdeniu žalovaného, že rozumné by bolo žiadať od
neho len tretinu uplatnenej sumy, žalobkyňa uviedla, že žalovaný bol vyzvaný listom č. C. z 22.07.2016
na možnosť zníženia výšky nákladov podľa § 25 ods. 7 zákona č. 281/2015 Z. z.,
podľa ktorého služobný úrad môže v odôvodnených prípadoch, v ktorých by mohlo dôjsť k zhoršeniu

sociálnej situácie profesionálneho vojaka, na žiadosť profesionálneho vojaka znížiť výšku nákladov,
ktoré by inak bol profesionálny vojak povinný uhradiť podľa dohody uzatvorenej podľa odsekov 3 a 4.
Žalovaný na riadne doručenú výzvu žalobkyne nijako nereagoval. Žalobkyňa vzhľadom na okolnosti
považuje požadované zníženie sumy žalovaným na jednu tretinu za nenáležité, a to aj napriek tomu, že
žalovaný naďalej „slúži vlasti“, ako on sám tvrdí, pretože preukázateľne podpísal predmetnú dohodu z

12.04.2012, kde sa zaviazal uhradiť vyššie spomenuté náklady v prípade, ak nezotrvá v dočasnej štátnej
službe, a napriek tomu výlučne na základe žiadosti žalovaného došlo k jeho prepusteniu zo služobného
pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe.
7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), v dôsledku odvolania podaného žalovanou vec preskúmal

v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s
ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v
napadnutomvýrokuvovecisamejavzávislomvýrokuotrováchkonaniazdôvodujehovecnejsprávnosti
potvrdil.
9. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

Napadnutý rozsudok zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z vykonaných
dôkazov, pričom súd prvej inštancie starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd
prvej inštancie vec správne právne posúdil. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je odôvodnený
v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd v nasledujúcich
bodoch konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a vysporadúva sa

s podstatnými tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 druhá veta CSP).
10. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam,
a to že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili dohodu z 12.04.2012, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal
zaplatiť služobnému úradu uvedené náklady maximálne v sume 1 180,70 eur v prípade, ak nezotrvá
po dohodnutú dobu (najviac šesť rokov) v dočasnej štátnej službe profesionálneho vojaka, teda od

16.06.2012 (deň, ku ktorému bol žalovaný vymenovaný do dočasnej štátnej služby) do 15.06.2018 (čl. II
bod 2 a čl. IV bod 1 dohody z 12.04.2012). Žalovaný na základe vlastnej žiadosti služobný pomer skončil
k 25.08.2016 (personálnym rozkazom z 15.08.2016). Takto zisteným skutkovým stavom je odvolací súd
viazaný (§ 383 CSP).11. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie správne podriadil pod právnu normu ustanovenia § 18a
ods. 2 písm. d), § 21 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona o štátnej službe a následne aj dostatočne odôvodnil.
12. Odvolacia námietka žalovaného, že žalobkyňou uplatnené náklady v maximálnej možnej výške

sú neadekvátne prihliadajúc na skutočnosť, že žalovaný stále pracuje pre štát, konkrétne v
služobnom pomere s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ako aj na fakt, že žalobkyňa mohla
uplatnenú sumu znížiť na tretinu nákladov, nie je dôvodná. Žalobkyňa si žalobou uplatnila náklady
v sume dohodnutej v dohode z 12.04.2012 vypočítanej na základe výnosu Ministerstva obrany
SR č. SEOPMVL-122-107/2007-OdL z 14.11.2007 v spojení s výnosom Ministerstva obrany SR č.

SEOPMVL-88-2018/2008-OdL z 26.11.2008. Žalovaný dohodu z 12.04.2012 slobodne a dobrovoľne
podpísal, čím potvrdil, že bol riadne oboznámený s právami a povinnosťami, ktoré pre neho z tejto
dohody vyplývajú (čl. V bod 4 dohody z 12.04.2012). Vzhľadom na to, že žalovaný porušil zmluvnú
povinnosť zotrvať počas dohodnutej doby v štátnej službe profesionálneho vojaka ozbrojených síl SR,
s ktorým porušením bola spojená povinnosť uhradiť žalobkyni náklady spojené s výcvikom žalovaného,
súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalovanému vo výroku napadnutého rozsudku uvedenú

povinnosť uložil. Žalovaný je povinný splniť si povinnosti, na ktorých plnenie sa dobrovoľne zaviazal, bez
ohľadu na to, či ďalej pracuje v inom služobnom pomere pre štát. Žalovaný je povinný zaplatiť náklady
za výcvik profesionálneho vojaka v sume, na ktorej sa so žalobkyňou dohodol v dohode z 12.04.2012
(1 180,70 eur). Neobstojí ani námietka žalovaného o neadekvátne vysokej odmene. Predovšetkým z
dôvodu, že žalovaný bol žalobkyňou poučený (výzvou z 22.07.2016 (č.l. 30-31 spisu)), aby sa vyjadril

a preukázal všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zníženie nákladov spojených s výcvikom
(podľa § 25 ods. 7 zákona o štátnej službe). Žalovaný svoje právo využil, avšak ako to vyplýva z
odôvodnenia Personálneho rozkazu Riaditeľa personálneho úradu Ozbrojených síl SR č. XXXX z
15.08.2016 nepreukázal dôvody na zníženie výšky nákladov.
13. Rovnako nedôvodná je odvolacia námietka žalovaného spochybňujúca zákonnosť postupu súdu,

ktorý vec prejednal v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný tvrdil, že sa riadne ospravedlnil, najprv
telefonicky, následne emailom. Pojednávania nariadeného na 20.12.2017 sa nezúčastnil z dôvodu,
že si nemohol vybaviť od zamestnávateľa priepustku. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že
žalovanému bolo 05.12.2017 riadne doručené predvolanie na pojednávanie vytýčené na 20.12.2017
(doručenka podpísaná splnomocnencom na č.l. 23 spisu). Žalovaný prostredníctvom emailu z

11.12.2017 (č.l. 41 spisu) súdu prvej inštancie oznámil, že sa z pracovných dôvodov nebude môcť
zúčastniť pojednávania, keďže pracuje mimo miesta trvalého bydliska a požiadal o zmenu termínu
s tým, aby mu bol nový termín pojednávania oznámený v dostatočnom časovom predstihu, aby sa
vedel zariadiť. Súd prvej inštancie vyzval žalovaného prostredníctvom emailu z 13.12.2017 (č.l. 42
spisu), aby bezodkladne doručili súdu prvej inštancie doklad od zamestnávateľa preukazujúci, že sa

pojednávania vytýčeného na 20.12.2017 nemôže zúčastniť z pracovných dôvodov. Žalovaný následne
prostredníctvom emailu z 13.12.2017 (č.l. 43 spisu) súdu prvej inštancie oznámil, že ako príslušník
PZ na A. nemôže predložiť potvrdenie, keďže ide o utajované skutočnosti. Súd prvej inštancie takéto
ospravedlnenie žalovaného neprijal, keďže žalovaný dôvody brániace jeho účasti na pojednávaní
nepreukázal(emailz19.12.2017nač.l.44spisu)avecprejednalarozhodolvneprítomnostižalovaného.

Súd prvej inštancie v bode 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku vysvetlil prečo neprihliadol na
ospravedlnenie sa žalovaného. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 183 ods. 1 umožňuje odročiť
nariadené pojednávanie len z dôležitých dôvodov. Súd musí posúdiť, či je daný dôležitý dôvod na
odročenie pojednávania alebo nie. V prípade, ak odročenie pojednávania navrhuje sporová strana,
podkladom pre posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie pojednávania zrejme budú listinné dôkazy

preukazujúce tvrdenie sporovej strany. Povinnosť sporovej strany preukázať dôvody na odročenie
pojednávania vyplýva aj z ustanovenia § 184 ods. 2 CSP, ktoré súdu umožňuje neprihliadať na žiadne
ďalšie návrhy sporových strán na odročenie pojednávania, v prípade, ak pojednávanie bolo odročené
a sporová strana následne dôvody, ktoré viedli k odročeniu pojednávania nepreukázala. Postup súdu,
ktorý by odročil pojednávanie len na základe tvrdení sporovej strany, bez preukázania dôvodov na

odročenie pojednávania, by predstavoval porušenie zásady hospodárnosti konania, podľa ktorej súd
je povinný čo najrýchlejšie prejednať a rozhodnúť vec bez zbytočných prieťahov, spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania (§ 157 ods. 1 CSP, čl. 17 CSP). Súd prvej inštancie
postupoval správne, keď neodročil nariadené pojednávanie, žalovaného podľa § 183 ods. 4 prvá veta
CSP o tomto rozhodnutí bezodkladne upovedomil (emailom z 19.12.2017) a následne vec rozhodol a

prejednal v neprítomnosti žalovaného podľa § 180 CSP. Žalovaný mal právo, nie povinnosť, zúčastniť sa
pojednávania. Ak sa chcel pojednávania zúčastniť, ale termín pojednávania mu nevyhovoval, mal právo
žiadať o odročenie pojednávania na iný termín (§ 183 ods. 1 posledná veta CSP), avšak súčasne mal
povinnosťpreukázať,aképracovnédôvodyžalovanémubránilivúčastinapojednávaní(§183ods.3,4a§ 184 ods. 2 CSP), a to bez ohľadu na to, v akom pracovnom, služobnom alebo inom pomere vykonával
pracovnú činnosť. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že z doručenky (č.l. 23 spisu) vyplýva, že žalovaný
bolnapojednávaniepredvolanýriadne(predvolaniedoručenénaadresužalovanéhoevidovanúvregistri

obyvateľov podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP) a včas (v lehote presahujúcej minimálnu päťdňovú lehotu
na prípravu na pojednávanie podľa § 178 ods. 2 CSP). Žalovanému objektívne nič nebránilo zariadiť si
pracovné povinnosti tak, aby sa pojednávania zúčastnil.
14. K namietanému zastúpeniu súdu prvej inštancie N.. C. H., ktorého konanie považuje žalovaný
za zaujaté z dôvodov, že sudca vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, odvolací súd

konštatuje, že uvedené tvrdenie nie je možné posúdiť ako námietku zaujatosti zo strany žalovaného.
Námietka žalovaného neobsahuje náležitosti námietky zaujatosti podľa § 52 ods. 2 CSP, konkrétne,
kedy sa žalovaný dozvedel o dôvode vylúčenia a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Námietka
zaujatosti musí byť podaná riadne, súd nevyzýva na doplnenie námietky zaujatosti (§ 52 ods. 2 posledná
veta CSP). Nedostatok náležitostí námietky žalovaného má za následok, že na takúto námietku sa
neprihliada (§ 52 ods. 2 druhá veta CSP). Pokiaľ by námietka žalovaného spĺňala zákonné náležitosti, z

vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že namieta postup zákonného sudcu. Námietka týkajúca sa okolností
spočívajúcich v procesnom postupe sudcu nespôsobuje procesné účinky, ktoré Civilný sporový poriadok
spája s riadne podanou námietkou zaujatosti. Na takúto námietku sa neprihliada (§ 53 ods. 3 veta pred
bodkočiarkou CSP). Neprihliadanie na námietku zaujatosti navodzuje stav, ako keby námietka nebola
vôbec podaná.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.
16. Odvolací súd preskúmal i výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, keďže sa jedná o
výrok závislý na rozhodnutí vo veci samej, a konštatoval, že súd prvej inštancie správne ustálil, že
žalobkyňa ako procesne úspešná sporová strana má nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd

potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie i v tejto časti ako vecne správne.
17. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná, preto by jej prislúchal nárok na
náhradu trov konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že
žalobkyni v priebehu odvolacieho konania nevznikli žiadne trovy konania (neplatila súdny poplatok), ani
trovy právneho zastúpenia (žalobkyňa nebola zastúpená advokátom), odvolací súd žalobkyni nárok na

náhradu trov konania nepriznal.
18. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).