Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 11, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 20C/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616203737
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616203737.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu V. S., nar.

XX.X.XXXX, bytom T.V. Z.. G. XXXX/XX, W. I., zastúpená JUDr. Zuzanou Kandlerovou, advokátkou,
so sídlom ul. 1. Mája 113, Liptovský Mikuláš, so žalovaným AGRIA Liptovský Ondrej, a.s., so sídlom
Liptovský Ondrej č. 126, IČO: 00195669, zastúpený JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom, so sídlom
Holubyho 51, Martin, o určenie neplatnosti zmluvy a o zaplatenie sumy 1.8881 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou na tunajší súd 20.5.2016 (v spojení s jej úpravou doručenou na tunajší súd
30.6.2016) sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že zmluva o záväznej
rezervácii uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 23.3.2015 je neplatná, a zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 1.881 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 28.7.2015
do zaplatenia.

Uvedenýžalobnýnávrhžalobcaodôvodnilnasledovnými(prerozhodnutievecirelevantnými)skutkovými

a právnymi tvrdeniami. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu a výhradného predajcu - spoločnosti
Dr. Šturdo, s.r.o., so sídlom J. Martáka 3799/14, Martin, IČO: 47615931, dňa 23.3.2015 so žalovaným
uzatvoril zmluvu o záväznej rezervácii, na základe ktorej sa žalovaný (ako budúci predávajúci) zaviazal,
že po dobu 90 dní od uzatvorenia tejto zmluvy rezervuje pre žalobcu (ako záujemcu o kúpu) pozemok
„č. 34“, o výmere 418 m2, v zmysle nákresu Urbanistickej štúdie IBV NOVÉ STOŠICE, vyhotoveného
V.. Z.. C. Ď., za kúpnu cenu 14.421 eur. Za týmto účelom dňa 25.3.2015 zaplatil žalobca na určený
účet rezervačný poplatok vo výške 1.881 eur. V propagačnom letáku „Stavebné pozemky STOŠICE“,

ktorý bol distribuovaný do poštových schránok obyvateľov mesta Liptovský Mikuláš v októbri a decembri
2014, žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu a predajcu ponúkal na predaj stavebné pozemky so
sloganom: „Kto chce stavať na jar, mal by sa rozhodnúť už dnes.“ V letáku bolo uvedené, že táto
ponuka je platná od 1.10.2014 do odvolania. Takýmto spôsobom bol predaj pozemkov propagovaný aj
na internete. Žalovaný (prostredníctvom zamestnanca svojho zástupcu) žalobcu opakovane ubezpečil,
že najneskôr koncom mája 2015 môže začať stavať. Toto ubezpečenie sa však ukázalo ako nepravdivé,
pretože do času podania žaloby žalovaný nezačal ani len s výstavbou inžinierskych sietí pre lokalitu

IBV „Nové Stošice“. Na internetovej stránke Mesta Liptovský Mikuláš bola v čase podania žaloby
zverejnená vyhláška, v ktorej mesto oznamuje začatie územného konania a súčasne nariaďuje ústne
pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť 30.5.2016, vzhľadom na čo, pri ideálnom chode vecí, mohlo
byť stavebné povolenie na výstavbu inžinierskych sietí udelené najskôr v septembri 2016. Žalobca tedanemohol začať stavať na jar 2015 ako ho ubezpečoval žalovaný, pretože vybudované inžinierske siete
sú základným predpokladom pre získanie stavebného povolenia na rodinný dom. Úver, ktorý si žalobca
za týmto účelom vybavil v banke, však už musel splácať, preto sa rozhodol postaviť rodinný dom v

inej lokalite, a už nemá v úmysle kúpiť pozemok od žalovaného. Žalobca bol žalovaným uvedený do
omylu, a preto je takýto právny úkon (zmluva o záväznej rezervácii z 23.3.2015) podľa § 49 a veta prvá
Občianskeho zákonníka neplatný. Na základe uvedeného sa žalobca od žalovaného ešte pred podaním
žaloby opakovane domáhal vrátenia rezervačného poplatku vo výške 1.881 eur.

Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca označil (a pripojil) ako dôkazy - zmluvu o
záväznej rezervácii z 23.3.2015, platobný príkaz na úhradu sumy 1.881 eur z 25.3.2015, propagačný
leták „Stavebné pozemky STOŠICE“, zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere č. 5415002369 z
31.3.2015, ako aj ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom na tunajší súd 5.8.2016 potvrdil, že

23.3.2015 uzavrel so žalobcom zmluvu o záväznej rezervácii, na základe ktorej sa žalovaný (ako
budúci predávajúci) zaviazal, že po dobu 90 dní od uzatvorenia tejto zmluvy rezervuje pre žalobcu
(ako záujemcu o kúpu) pozemok „č. 34“, o výmere 418 m2, v zmysle nákresu Urbanistickej štúdie
IBV NOVÉ STOŠICE, vyhotoveného V.. Z.. C. Ď., za kúpnu cenu 14.421 eur, a že za týmto účelom
zaplatil žalobca v prospech žalovaného rezervačný poplatok. Žalovaný však zdôraznil, že v predmetnej

zmluve sa nezaviazal zabezpečiť pre žalovaného inžinierske siete, preto odmietol žalobcove tvrdenie
o uvedení do omylu, a že právny úkon je z toho dôvodu neplatný. Žalobcove tvrdenie je podľa neho
účelové, keď tento, potom čo zmenil názor a vyhliadol si pre svoje stavebné zámery inú lokalitu, snažil sa
zneužiť problémy, ktoré nastali v súvislosti s územným konaním pre danú lokalitu. Z uvedených dôvodov
žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný v tomto písomnom vyjadrení nenavrhol vykonať žiadne

dôkazy.

V replike žalobcu doručenej na tunajší súd 28.10.2016 (okrem zopakovania tvrdení zo žaloby) žalobca
doplnil, že mal záujem o kúpu stavebného pozemku, pretože chcel stavať rodinný dom, a nechcel
využívať daný pozemok na iné účely, avšak žalovaný mu ponúkal na predaj pozemok, ktorý nebol

stavebným pozemkom. Poukázal tiež na ďalších zhruba 20 osôb, ktoré boli podobne ako on uvedených
do omylu, a boli nútení kúpiť si stavebné pozemky v inej lokalite, kde sú vybudované inžinierske siete,
a chystajú sa podľa jeho informácií domáhať sa svojich práv súdnou cestou.

V duplike žalovaného doručenej na tunajší súd 23.11.2016 žalovaný uviedol, že výstavba resp.

povoľovacie konanie neboli predmetom rezervačnej zmluvy. Je výlučne vecou správneho orgánu,
aby rozhodol o povolení stavby pre konkrétneho stavebníka. Žalovaný odmietol tvrdenia žalobcu, že
rezervované pozemky neboli stavebnými pozemkami, pretože tieto pozemky sú v zmysle výpisov z
katastra nehnuteľností a územného plánu mesta Liptovský Mikuláš preukázateľne považované za
stavebné pozemky. Žalovaný takisto poprel, že by evidoval (okrem žalobcu) inú požiadavku na vrátenie

rezervačného poplatku, či kúpnej ceny, z titulu uvedenia do omylu, od iného kupujúceho v danej lokalite.
Na záver poukázal na skutočnosť, že už bolo vydané právoplatné územné rozhodnutie na výstavbu
cestnej siete, vodovodnej a kanalizačnej siete a optických káblov pred danú lokalitu.

Žalobca na pojednávaní doručil súdu svoje písomné vyjadrenie k duplike žalovaného z 5.4.2017, ktoré

bolo na pojednávaní doručené žalovanému, a ktoré obsahuje len zopakovanie dovtedajších tvrdení
žalobcu s doplnením, v ktorom žalobca uznáva, že predmetné pozemky sú určené na zastavanie.

Žalobca na pojednávaní zopakoval svoje skutkové a právne tvrdenia obsiahnuté vo svojich vyššie
uvedených písomných podaniach, pričom doplnil, že na predmetných pozemkoch sa stále nemôže

stavať, pretože nie sú dobudované inžinierske siete. Podľa vyjadrení zamestnankýň mestského úradu
sa nebude dať začať stavať ani na jar 2018.

Žalovaný na pojednávaní poukázal na svoje doterajšie písomné vyjadrenia a zdôraznil, že predmetom
zmluvy nebol záväzok žalovaného vybudovať inžinierske siete ani tam nebolo uvedené, že tieto siete sa

na tomto pozemku už nachádzajú, a teda záujemca bol uzrozumený, že tieto pozemky sa nachádzajú
v takom stave ako si ich obhliadol na mieste samom dva mesiace predtým ako bola rezervačná zmluva
podpísaná. Poukazovanie na údajných ďalších nespokojných kupujúcich považoval pre túto vec zaprávne irelevantné tvrdenie, s ktorým navyše nesúhlasí. V súvislosti s (na pojednávaní doručeným)
vyjadrením žalobcu k jeho duplike nepožadoval odročiť pojednávanie.

Nakoľko predmetné konanie bolo začaté pred 1.7.2016 súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového
poriadku nemohol uplatniť ustanovenia o sudcovskej koncentrácii, a preto musel prihliadať na všetky
vyššie uvedené tvrdenia strán prednesené po ukončení dupliky žalovaného.

Na základe zhodných tvrdení strán, o ktorých súd nemal dôvodné pochybnosti (§ 186 ods. 2 CSP),

súd považoval za nesporné skutkové tvrdenia strán o tom, že žalobca prostredníctvom svojho zástupcu
a výhradného predajcu - spoločnosti Dr. Šturdo, s.r.o., so sídlom J. Martáka 3799/14, Martin, IČO:
47615931, dňa 23.3.2015 so žalovaným uzatvoril zmluvu o záväznej rezervácii, na základe ktorej sa
žalovaný (ako budúci predávajúci) zaviazal, že po dobu 90 dní od uzatvorenia tejto zmluvy rezervuje
pre žalobcu (ako záujemcu o kúpu) pozemok „č. 34“, o výmere 418 m2, v zmysle nákresu Urbanistickej
štúdie IBV NOVÉ STOŠICE, vyhotoveného V.. Z.. C. Ď., za kúpnu cenu 14.421 eur. Za týmto

účelom dňa 25.3.2015 zaplatil žalobca na určený účet rezervačný poplatok vo výške 1.881 eur. Tieto
nesporné tvrdenia nie sú v zmysle § 186 ods. 2 CSP predmetom dokazovania, a súd z nich vychádzal
ako zo zisteného skutkového stavu. Za sporné (z pre rozhodnutie relevantných skutkových tvrdení)
považoval súd tvrdenie žalobcu o tom, že pred uzavretím rezervačnej zmluvy bol žalobca žalovaným
(prostredníctvom zamestnanca jeho zástupcu) slovne ubezpečený, že do konca mája, resp. v priebehu

roka 2015, bude môcť žalobca „začať stavať“.

Súd vo veci nevykonal žiadny z navrhovaných dôkazov, nakoľko dospel k záveru, že by sa nimi
preukázali skutočnosti, ktoré buď nie sú sporné (a teda sa nedokazujú) alebo skutočnosti, ktorých
preukázanie nie je potrebné pre rozhodnutie súdu.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatný.

Súd následne pristúpil k právnemu posúdeniu zisteného skutkového stavu a dospel k záveru, že žaloba
je nedôvodná v celom rozsahu, a preto ju zamietol. Ak by sa aj preukázalo žalobcovo tvrdenie, že
žalovaný dával (prostredníctvom svojho zástupcu) žalobcovi pred uzatvorením rezervačnej zmluvy
slovné ubezpečenia (resp. v propagačnom letáku) o tom, že bude môcť do konca mája 2015 (resp.

najneskôr v priebehu roka 2015) „začať stavať“, bolo by takéto zistenie (z hľadiska posúdenia, či bol
žalobca uvedený do omylu, a teda, či je rezervačná zmluva neplatná) právne bezvýznamné, pretože
žalovaný nikdy nemohol dať žalobcovi garanciu, že bude môcť začať stavať svoj rodinný dom (navyše
ešte k určitému konkrétnemu časovému okamihu), keďže ide o okolnosť nezávislú od vôle žalovaného.
Možnosť „začať stavať“ (rodinný dom) závisí výlučne od toho ako rozhodnú príslušné správne orgány

v územnom konaní a v konaní o stavebnom povolení, ktoré žalovaný nemôže garantovať. Výsledok
predmetných konaní nezávisí výlučne od riadneho plnenia si povinností zo strany žalovaného, ale je
ovplyvnený aj inými objektívnymi okolnosťami a skutočnosťami, na ktoré nemá žalovaný dosah (a už
vôbec nie k určitému dátumu.) Žalovaný sa mohol žalovanej maximálne tak zaručiť za to, že k určitému
časovému okamihu podá príslušné návrhy na správne orgány resp. že vykoná iné činnosti, ktoré sú

v jeho možnostiach (po vydaní príslušných správnych rozhodnutí.) Na takéto úkony sa však žalovaný
nezaviazal, žalobca to vlastne ani netvrdil, keď iba neustále opakoval, že žalovaný ho ubezpečil o
možnosti „začať stavať“. Keďže žalovaný nemohol dať garanciu o tom, že žalobca bude môcť začať
stavať svoj rodinný dom k určitému časovému okamihu, nemohol ho v tomto smere ani uviesť do omylu,
a pretože nie je možné podľa § 49a OZ vysloviť, že rezervačná zmluva je z tohto dôvodu neplatná, a

že je preto žalovaný povinný vrátiť žalobcovi zaplatený rezervačný poplatok. Tvrdenia o tom, že aj iní
záujemcovia o kúpu resp. kupujúci mali so žalovaným obdobné problémy resp. ďalšie tvrdenia žalobcu
súd nepovažoval za podstatné z hľadiska rozhodnutia veci samej.

Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v
spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní plne úspešný, keďže žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu.

O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným rozhodnutím, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom

súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.