Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/161/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118207990
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118207990.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela
Ilavského a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci navrhovateľa neodkladného opatrenia: LMK Reality,
s.r.o., IČO: 47 211 393, Šelpice 156, zastúpeného: JUDr. Ireneusz Piotr Giebel, advokát v Trnave, proti
odporcom neodkladného opatrenia: 1. Q. Z., nar. XX. Q. XXXX, O. XX, 2. Mgr. Q. Z., nar. XX. U. XXXX, P.
XXX/XX, K., spoločne zastúpeným: Mgr. Pavel Gavorník, advokát v Trnave, o nariadenie neodkladného

opatrenia, na odvolanie navrhovateľa neodkladného opatrenia proti uzneseniu Okresného súdu Trnava
č. k. 17 C 47/2018-25 z 23. októbra 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že nariaďuje toto neodkladné
opatrenie:

Odporcovia 1. a 2. sú povinní zdržať sa používania plynového vedenia (domového plynovodu)

umiestnenéhonabytovomdomesúp.č.XXXvk.ú.I.vedúcehoodhlavnéhouzáveruplynucezpodružný
plynomer do nebytového priestoru č. X-X na X. poschodí vchodu G. S. X v tomto bytovom dome súp.
č. XXX, ako aj naň pripojeného kotla.

II. Vo zvyšnej časti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

III. Odporcov 1. a 2. poučuje, že svoje právo na umiestnenie tohto plynového vedenia (domového
plynovodu) na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX v k. ú. I., ako
aj na vykonanie ďalších zásahov do týchto spoločných častí a spoločných zariadení môžu uplatňovať
žalobou podanou proti navrhovateľovi a ďalším prípadným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v
bytovom dome.

IV. Stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. zamietol návrh navrhovateľa „žalobcu“) na nariadenie
neodkladného opatrenia „spočívajúceho v uložení druhej strane sporu v postavení žalovaných, aby:
- žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade nenakladali s určitou vecou alebo právami, t.j. nenakladali s
plynovou prípojkou, plynom a novo osadeným kotlom v nebytovom priestore a s právami s plynovou

prípojkou a kotlom súvisiacimi, a
- žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade zdržali sa akéhokoľvek konania súvisiaceho s plynovou
prípojkou, kotlom a nebytovým priestorom, t. j. zdržanie sa spustenia vykurovania plynu, používania
plynovej prípojky a kotla, a ďalších konaní, ktoré by mohli čo i len ohroziť životy, zdravie a majetok
žalobcov a ostatných vlastníkov bytového domu a tretích osôb,“
a II. odporcom nepriznal trovy konania.2. Vyšiel zo zistenia, že navrhovateľ a odporcovia sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v
bytovom dome súp. č. XXX na G. S. X v I., pričom navrhovateľ je vlastníkom bytov č. X, X, X a
nebytových priestorov X-X, X-X, X-X, X-X, odporca v 1. rade s odporkyňou v 2. rade sú podielovými

spoluvlastníkmi nebytového priestoru č. X-X a odporca v 1. rade je ešte aj výlučným vlastníkom bytu č.
X. Obaja odporcovia vykonávali v nebytovom priestore búracie a stavebné práce, pri ktorých si zriadili
novú plynovú prípojku zasekanú do obvodového múru bytového domu, ktorá cez fasádu bytového
domu vstupuje do nebytového priestoru X-X. Je ďalej vedená po stene susediacej s bytom č. X vo
vlastníctve navrhovateľa. Táto prípojka bola podrobená odbornej prehliadke a skúške podľa § 9 vyhlášky

č. 508/2009 Z. z. so záverom, že je schopná bezpečnej prevádzky po odstránení závad. Medzi zistené
závady patrí nekompletná chránička, potrubie vedené pod omietkou a nesprávne vedenie plynovodu. V
inej (predošlej) revíznej správe bolo pritom vyslovené, že zariadenie je schopné uvedenia do prevádzky
aževyhovelopotlakovejskúške.MestoI.akostavebnýúradvykonalonauvedenejadrese22.júna2018
stavebný dozor, pri ktorom zistilo, že realizácia domového plynovodu podliehala minimálne ohláseniu
stavebnému úradu, čo sa nestalo. Preto bolo odporcom oznámené začatie konania o odstránení

nepovolenej stavby, resp. o jej dodatočnom povolení, a boli vyzvaní na predloženie príslušných žiadostí.
Tú podali 16. augusta 2018.

3. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ síce osvedčil, že odporcovia zriadili

novú plynovú prípojku a neposkytli žiadne informácie a vysvetlenie ostatným vlastníkom, súd však z
predloženejsprávyoodbornejprehliadkedospelkzáveru,žejejzáverjenejednoznačný.Akbyuvedenie
predmetného zariadenia predstavovalo bezprostredné nebezpečenstvo pre navrhovateľa a ostatných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, muselo by to byť uvedené jednoznačne tak, že zariadenie je
neschopnéprevádzky.Takýtozávervšakzpredloženýchrevíznychsprávnevyplýva,navyšesprávaSPP

o skúške plynového zariadenia vykazuje absolútnu bezchybnosť. Súd prvej inštancie tak nepovažoval
za preukázanú hrozbu existencie bezprostrednej škody z tejto plynovej prípojky. Za právne relevantné
nepovažoval to, že ostatní vlastníci nedali súhlas odporcom na jej zriadenie, ani prebiehajúce konanie
o dodatočnom povolení stavby. Preto neboli splnené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia.

4. Včas podaným odvolaním sa navrhovateľ domáha zmeny tohto uznesenia tak, že sa návrhu vyhovie,
eventuálne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne
vyhodnotil obsah správ o kontrole plynového zariadenia. Správa SPP z 30. mája 2018 sa týkala len
tlakovej skúšky a nezaoberá sa inými aspektami tejto prípojky a v správe z 11. septembra 2018 sa
vyslovene hovorí o tom, že zariadenie je schopné bezpečnej prevádzky až po odstránení závad.

Vyhotovená prípojka nie je v súlade s príslušnými slovenskými technickými normami, najmä nie je
osadená v kompletnej chráničke v mieste, kde vedie cez nosnú betónovú stenu. Nesprávne je vedené
potrubie pod omietkou, je vedené neprípustným spôsobom v uzavretom a nevetranom medzistrope,
pričom všetky tieto závady mali byť odstránené okamžite. Takisto je neodborne zhotovený prestup
plynového vedenia cez obvodovú monolitickú nosnú betónovú stenu, v dôsledku čoho nie je možné

ani určité okolnosti dôležité pre jeho bezpečnosť overiť. Súd prvej inštancie celkom opomenul, že
plynová prípojka musí byť riadne a odborne osadená, zrealizovaná a musí byť vedená miestami, kde to
právne predpisy dovoľujú. Na samotnú prípojku vplývajú viaceré aspekty, napríklad materiál, prechody
cez múry, neodborne zrealizované prechody a lomenia, zasekanie, zahádzanie, vedenie prípojky v
strope, nedostatok dosahu na plynovú prípojku a zrážanlivosť vody. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je

preto nepochopiteľné. Z uvedených správ vyplýva celý rad nedostatkov a potenciálnych následkov ako
hromadenie plynu v dutinách, reakcia s neznámym materiálom, s vodou, nevetrané priestory, zlé hrúbky
potrubia,vedomosť,žechráničkaniejeskončenáaniejekompletná,potrubievedenépodomietkouatď.,
z ktorých nebezpečenstvo už reálne a bezprostredne hrozí. Už tým sú ohrozené práva navrhovateľa,
ktorému aj reálne hrozí vznik škody. Nariadením neodkladného opatrenia sa pritom nezhorší postavenie

odporcov a nevzniknú nezvratné účinky. Potvrdenie o úspešnej tlakovej skúške neznamená, že prípojka
je realizovaná s súlade s príslušnými normami. Stavebný úrad nekoná vo veci stavebného povolenia,
takže nie je zrejmé, ako konkrétne je prípojka realizovaná v samotnom nebytovom priestore a na
aké zariadenia je napojená. Odporcovia mali všetky nedostatky prípojky odstrániť a nemožno zostať
ľahostajným k prístupu súdu, ktorý sa len spolieha na to, že plyn nahromadený v útrobách nevybuchne,

resp. nevznikne iná škoda. Podstatné je tiež to, že odporcovia ani nepožiadali ostatných vlastníkov o
súhlas s takýmto osadením plynovej prípojky, pretože sú si vedomí nesprávnosti a nebezpečnosti tohto
postupu a vlastníci ostatných bytov by im to nikdy neschválili. Navrhovateľ má však právo vedieť o týchtoskutočnostiach a dôvodne sa obáva o svoj majetok, ale aj o zdravie a život tretích osôb. Preto žiada o
dočasnú ochranu, kým odporcovia vykonajú riadne odborné osadenie prípojky.

5. Odporcovia vo vyjadrení navrhli napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Návrh
navrhovateľa považujú za šikanózny, ktorý neprávom osočuje odporcov z protiprávneho konania
pri zriadení prípojky zemného plynu. Odporcovia úkony s tým súvisiace uskutočnili prostredníctvom
odborne nespôsobilej osoby. Predovšetkým nikdy nezriadili plynovú prípojku v zmysle § 3 písm. c) bod
21 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, ktorou sa rozumie zariadenie, ktoré oddeľuje plynárenské

zariadenie od odberného plynového zariadenia. Nezriadili teda plynovú prípojku ani odberné plynové
zariadenie v zmysle § 3 písm. c) bodu 20 zákona č. 251/2012 Z. z. Odporcovia teda podľa predložených
správ zriadili len plynové odberné zariadenie (domový plynovod) a pre toto zariadenie sa nevyžaduje ani
ohlásenie drobnej stavby ani stavebné povolenie. Odporcovia berú do úvahy, že mesto Trnava začalo
dodatočné stavebné konanie, to však podľa názoru odporcov musí nevyhnutne smerovať k zastaveniu.
Odporcovia očakávajú, že stavebný úrad vyhodnotí, že predmetom stavebného konania nie je prípojka

plynu, ale odberné plynové zariadenie. Odporca v 1. rade podal 16. augusta 2018 na stavebný úrad
žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia, avšak len vzhľadom na závery z výkonu štátneho
stavebného dozoru z 22. júna 2018. Vyslovil však názor, že odporcovia neporušili žiadnu povinnosť
na úseku stavebného zákona ani iného všeobecne záväzného právneho predpisu. Už zo samotných
dokladov predložených navrhovateľom pritom vyplýva, že odberné plynové zariadenie bolo realizované

v súlade s príslušnými normami STN a je bezpečné a vyhovujúce, čo vyplýva zo zápisu o plynostnej a
tlakovej skúške z technickej správy a zo zápisu o vykonaní tlakovej skúšky.

6. Navrhovateľ v replike poprel, že by jeho konanie bolo šikanózne. Odporcovia nepreukázali, kto
je odborne spôsobilou osobou, ktorá mala plynomer preveriť, navyše konanie o dodatočné stavebné

povolenie doteraz zastavené nebolo. Pojem plynovej prípojky je zrozumiteľný a používajú ho aj sami
odporcovia, navyše jej zriadenie potvrdila aj obhliadka na mieste samom vykonaná mestom Trnava v
rámci štátneho stavebného dohľadu. Konanie odporcov je neakceptovateľné, neriadili sa príslušnými
normami, nerealizovali plynové zariadenie podľa nich, ani vo vyjadrení k odvolaniu sa k jeho vedeniu
a trasovaniu nevyjadrili. Podľa navrhovateľov odporcovia konali v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z.

z., stavebným zákonom, STN, podmienkami pre pripojenie do distribučnej siete, ochranou životného
prostrediaasprávnymporiadkom.Odporcoviasazbytuč.Xvysťahovali,samitedanepociťujúohrozenie
z plynového zariadenia. Plynové zariadenie je v miernom pohybe a už môže dochádzať k hromadeniu
plynu. Nie je správny názor odporcov, že ich plynová prípojka nemusí zodpovedať STN. Hroziacemu
nebezpečenstvu možno nateraz predísť len nariadením neodkladného opatrenia. Stavebný úrad nemá

kapacity na to, aby dal veci čo najskôr do poriadku. Súd prvej inštancie sa bezdôvodne zameral len
na samotnú tlakovú skúšku, opomenul však, že prípojka nie je riadne osadená a zrealizovaná. Mal
skúmať len existenciu základných skutočností na poskytnutie predbežnej ochrany, o ktorých svedčia
navrhovateľmi predložené správy.

7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou
proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním [§ 357 písm. d) C. s. p.], preskúmal napadnuté
uznesenie v napadnutom rozsahu (§ 379 a § 380 C. s. p.) bez vyjadrenia odporcu (§ 329 ods. 1 C. s.
p.) a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené.

8. Podmienky nariadenia neodkladného opatrenia sú ustanovené v ustanoveniach § 324 ods. 1 a § 325
ods. 1 C. s. p., podľa ktorého môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V konaní o neodkladnom opatrení nie je
nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej; na jeho nariadenie je postačujúce, ak účastník
osvedčí potrebu nevyhnutnej a neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov. Potreba

bezodkladnej úpravy pomerov znamená, že bez takejto úpravy by došlo k nezvratnému alebo aspoň
ťažko zvrátiteľnému zásahu do práv ohrozeného subjektu alebo do existujúceho stavu, takže konanie
vo veci samej by stratilo ďalší zmysel, resp. by bolo neúčelné. Zo znenia § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1
C. s. p. , ale aj z § 326 C. s. p. potom možno vyvodiť, že je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra,
v zmysle ktorej „potreba bezodkladnej úpravy pomerov“ si vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku,

ktorý navrhovateľ neodkladného opatrenia uplatňuje (bude uplatňovať) vo veci samej, a osvedčenie
bezprostrednej ujmy, ktorá by bez neodkladného opatrenia hrozila. V konaní o neodkladnom opatrení
nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej; na jeho nariadenie je postačujúce,
ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej a neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov.Bezodkladná úprava pomerov znamená, že bez takejto úpravy by došlo k nezvratnému alebo aspoň
ťažko zvrátiteľnému zásahu do práv ohrozeného subjektu alebo do existujúceho stavu, takže konanie
vo veci samej by stratilo ďalší zmysel, resp. by bolo neúčelné.

9. Navrhovateľ sa v prerokúvanej veci pomerne komplikovane formulovaným petitom domáha toho, aby
sa odporcom zakázali v zásade akékoľvek činnosti s „plynovou prípojkou“, ktorú vybudovali pre potreby
svojho nebytového priestoru na dome súp. č. XXX v I. Nedôvodná je v tomto smere námietka odporcov,
že nevybudovali plynovú prípojku. Pojem plynovej prípojky (na rozdiel od prípojky elektrickej) totiž zákon

č. 251/2012 Z. z. presne nedefinuje, takže nemožno tvrdiť, že by sa použitím tohto pojmu navrhovatelia
dopustili nepresnosti alebo by zaťažili svoj návrh neurčitosťou alebo nevykonateľnosťou. Pojem prípojka
používa aj stavebný úrad vo svojich zápisniciach, podobne ho miestami používajú aj sami odporcovia.
Okrem toho navrhovateľ v návrhu presne opísal, ktoré konkrétne zariadenie predstavuje podľa neho
zdroj nebezpečenstva, kvôli čomu žiada zakázať nakladanie s ním a jeho užívanie. Z celého obsahu
návrhu navrhovateľa teda možno dostatočne presne vymedziť obsah neodkladného opatrenia, ktoré sa

žiada nariadiť.

10. Ako už bolo uvedené, prvým predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je aspoň osvedčenie
existencie právneho vzťahu, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Odvolací súd v tomto smere dodáva,
že tento právny vzťah musí svojím obsahom spadať do právomoci súdov v zmysle § 2 C. s. p., musí

mať teda základ v súkromnoprávnom (občianskoprávnom, obchodnoprávnom, pracovnoprávnom a
pod.) vzťahu medzi stranami konania o neodkladné opatrenie. Súdy totiž nie sú v civilnom sporovom
konaní oprávnené poskytovať ani formou neodkladného opatrenia ochranu iným právnym vzťahom
než súkromnoprávnym. Nemožno sa teda domáhať neodkladného opatrenia len preto, že odporca
porušuje verejnoprávne normy, ktoré nezakladajú priamy vzťah medzi ním a navrhovateľom. Na ochranu

verejnoprávnych noriem a verejného záujmu sú povolané iné orgány než súdy v civilnom sporovom
konaní, ktoré majú takisto k dispozícii prostriedky predbežnej a neodkladnej ochrany. Podľa § 43 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní je totiž aj správny orgán oprávnený vydať predbežné opatrenie na
zabezpečenie účelu prebiehajúceho správneho konania, ktorým môže účastníkom uložiť, aby niečo
vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli. Prípadné konanie odporcov v rozpore s verejnoprávnymi

predpismi na úseku stavebného práva, teda napríklad stavebno- alebo požiarnotechnickými predpismi,
ktoré by mohlo byť predmetom správneho (napríklad stavebného) konania, by teda samo osebe
neopodstatňovalo nariadenie neodkladného opatrenia podľa C. s. p. V opačnom prípade by sa tým
otvorila cesta k akejsi actio popularis, teda k možnosti každého domáhať sa neodkladného opatrenia
voči iným na ochranu verejného záujmu bez toho, aby tu existoval konkrétny nárok navrhovateľa, ktorý

by sa tým mal chrániť.

11. Na strane druhej však z § 326 C. s. p. vyplýva len požiadavka opísať skutočnosti osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nie aj právnu kvalifikáciu tohto nároku.
Navrhovateľtedaniejepovinnýpresneidentifikovaťprávnunormu,zktorejtakýtonárokvyplýva,pretože

úlohou identifikovať ju, teda právne posúdiť existenciu tohto nároku, je vecou súdu. V prerokúvanej
veci navrhovateľ vo svojom návrhu viackrát uvádza, že je vlastníkom bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome súp. č. XXX, rovnako ako odporcovia. Konaním odporcov má pritom hroziť škoda
práve bytom a nebytovým priestorom nachádzajúcim sa v tomto bytovom dome, kde práva a povinnosti
vlastníkov upravuje zákon č. 182/1993 Z. z.. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že odporcovia v

bytovom dome súp. č. XXX vybudovali plynové vedenie (domový plynovod) čiastočne tým spôsobom,
že ho viedli po obvodovom múre a na jednom mieste aj cez nosnú stenu a tiež po strope suterénu
(kotolne resp. pivnice). Obvodové múry a zvislé konštrukcie sú podľa § 2 ods. 4 zákona č. 182/1993
Z. z. spoločnými časťami bytového domu a kotolne a pivnice sú podľa § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993
Z. z. spoločnými zariadeniami tohto domu. Spoluvlastníkmi spoločných častí a spoločných zariadení sú

podľa § 19 ods. 1 a § 13 ods. 1 cit. zák. všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Práva
a povinnosti týchto spoluvlastníkov k týmto spoločným častiam a spoločným zariadeniam sú upravené
v § 11 cit. zák., podľa ktorého je vlastník bytu a nebytového priestoru povinný konať tak, aby pri jeho
užívaní, udržiavaní a zmenách neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych a spoluvlastníckych
práv (ods. 1) a nemôže vykonávať úpravy, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných alebo by menil

vzhľad domu bez súhlasu ostatných (ods. 4). Podobne je vlastník povinný odstrániť závady, ktoré na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach spôsobil sám alebo iné spoluužívajúce osoby (§ 11 ods.
2). Ohrozovanie spoločných častí a spoločných zariadení môže podľa § 11 ods. 5 zákona č. 182/1993Z. z. viesť až k nútenému predaju bytu alebo nebytového priestoru. Podmienky výlučného užívania
spoločných častí alebo spoločných zariadení domu sú upravené v § 19 ods. 4 cit. zák.

12. Z citovaných ustanovení podľa odvolacieho súdu predovšetkým vyplýva, že vlastníci bytov a
nebytových priestorov majú právo na ochranu voči konaniu iného vlastníka, ktorým by tento ohrozoval
samotný bytový dom, prípadne iné byty alebo nebytové priestory, prípadne ich užíval takým spôsobom,
že by toto ohrozenie hrozilo, alebo by ich užíval pre seba bez dôvodov uvedených v § 19 ods. 4
zákona č. 182/1993 Z. z. V prerokúvanej veci je dostatočne osvedčené, že odporcovia skutočne

vybudovali na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domový plynovod bez toho, aby jeho
vedenie, zásahy ním vyvolané do spoločných častí (prebúranie priečky, zasekanie do obvodového
múra) predložili na schválenie ostatným spoluvlastníkom. Napokon, sami odporcovia ani netvrdili, že by
výstavba domového plynovodu bola ostatnými spoluvlastníkmi schválená alebo že by títo aspoň mali
možnosť sa k nej vyjadriť a prípadne s ňou nesúhlasiť. Z predloženého listu vlastníctva č. XXX je pritom
zrejmé, že navrhovateľ je vlastníkom celkovo ôsmich bytov a nebytových priestorov z desiatich, takže

pri rozhodovaní o nakladaní so spoločnými časťami a spoločnými zariadeniami by mal celkovo osem
hlasov z desiatich (§ 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z.), teda zjavnú väčšinu. Navrhovateľovi teda
ako väčšinovému spoluvlastníkovi patrí právo domáhať sa ochrany pred vyššie opísaným protiprávnym
konanímniektoréhozostatnýchspoluvlastníkov.Podľaodvolaciehosúdujezpredloženýchlistínnateraz
osvedčená aj protiprávnosť konania odporcov pri výstavbe domového plynovodu, ktorá spočíva jednak

v chýbajúcom súhlase väčšinového spoluvlastníka (navrhovateľa) s výstavbou, jednak v technických
nedostatkoch plynovodu.

13. Odvolací súd sa v tomto smere nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že z predložených
technických správ nie je osvedčená hrozba bezprostredného nebezpečenstva. Z navrhovateľmi

predloženej správy o odbornej prehliadke a skúške z 11. septembra 2018 vyhotovenej Dpt. E. J. a jej
príloh vyplývajú minimálne dve výhrady proti technickému prevedeniu sporného domového plynovodu.
Predovšetkým je to výhrada proti nekompletnosti chráničky plynovodu, k čomu sám technik udáva ako
termín odstránenia ihneď, a nesprávne vedenie plynovodu pod omietkou. Zároveň technik upozorňuje,
že plynovod je zakázané viesť spôsobom uvedeným v ods. 6.3.8 technického predpisu 704 01, teda

najmä v podlahách obytných priestorov. Sám potom tento plynovod hodnotí ako „schopný bezpečnej
prevádzkypoodstránenízávad“.Akoužbolouvedené,vkonaníoneodkladnomopatrenísanevykonáva
dokazovanie, teda nie je možné ani nariaďovať znalecké dokazovanie na zistenie, v akej miere hrozí z
týchto vytknutých nedostatkov pre samotný bytový dom hrozba. Podľa odvolacieho súdu treba v týchto
prípadoch vychádzať pri posudzovaní existencie hrozby zo všeobecnej známej skutočnosti, že plyn je

látka, pri ktorej úniku hrozia viaceré nebezpečenstvá. Nepozorovaný únik môže viesť k otrave živých
organizmov (napr. ľudí), ale tiež k výbuchu pri jeho zapálení. Podľa odvolacieho súdu je pritom zrejmé,
že nesprávne vedenie plynovodu napr. pri prestupe nosnou stenou (priečkou) môže viesť k ohrozeniu
konštrukcie plynovodu pri usadaní alebo drobných posunoch týchto stavebných konštrukcií, kedy môže
dôjsť k poškodeniu alebo pokriveniu samotného potrubia a k úniku plynu.

14. Ako už bolo uvedené, bezodkladná úprava pomerov znamená, že bez takejto úpravy by došlo
k nezvratnému alebo aspoň ťažko zvrátiteľnému zásahu do práv ohrozeného subjektu alebo do
existujúceho stavu, takže konanie vo veci samej by stratilo ďalší zmysel, resp. by bolo neúčelné. Pri
posudzovaní, či sú tieto podmienky splnené, treba uplatňovať tzv. pohyblivý systém, ktorého bodmi sú

okrem iného závažnosť hroziaceho rizika a jeho následky na strane jednej a miera obmedzení práv
odporcu neodkladného opatrenia na strane druhej. Okrem toho treba zvážiť aj to, či sa konaním odporcu
neodkladného opatrenia, proti ktorému sa má poskytnúť ochrana, zasiahlo alebo zasahuje do pokojného
stavu a či odporca toho konanie mohol presadiť aj inou cestou, ktorá by bola v súlade s právom. Čím je
závažnejšie riziko, ktorému sa má predísť neodkladným opatrením, o to intenzívnejšie zásady do práv

odporcu neodkladného opatrenia možno akceptovať, teda o to prísnejšie povinnosti a zákazy mu možno
uložiť. Podľa odvolacieho súdu v prerokúvanej veci technická správa potvrdzuje existujúce nedostatky
v realizácii domového plynovodu vedúceho do nebytového priestoru odporcov. Tieto nedostatky sú
spôsobilé vyvolať závažné následky v podobe výbuchu, teda zničenia alebo podstatného poškodenia
samotného bytového domu alebo jeho dôležitých častí (napr. nosných konštrukcií), ale aj životy a zdravie

jeho obyvateľov. V dôsledku nebezpečnosti plynu ako látky tak aj z napohľad drobných technických
nedostatkov môžu hroziť závažné riziká. To podľa odvolacieho súdu osvedčuje, že konanie odporcov,
ktorí tento plynovod vybudovali, nateraz napĺňa znaky protiprávneho konania v zmysle § 11 zákona č.182/1993 Z. z., a zároveň osvedčuje aj potrebu neodkladnej ochrany proti dôsledkom tohto konania,
resp. rizikám, ktoré z neho hrozia.

15. Podľa § 325 ods. 1 písm. d) C. s. p. možno neodkladným opatrením uložiť strane najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru,
žeuvedenérizikámožnoobmedziťvzásadetým,žesaodporcomzakážeužívaťtentodomovýplynovod,
ako aj naň napojený kotol. Tým sa účinne zabráni prietoku plynu v tomto plynovode a tým aj jeho
prípadnému úniku v prípade poškodenia samotného potrubia. Preto odvolací súd v tejto časti považoval

podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti za splnené. Súd prvej inštancie preto
nerozhodol správne, keď návrh na jeho nariadenie zamietol, a odvolací súd tak podľa § 388 C. s. p.
jeho vecne nesprávne rozhodnutie zmenil a navrhované neodkladné opatrenie podľa § 328 ods. 1 C.
s. p. nariadil v rozsahu vymedzenom vo výroku I. Vo zvyšnej časti však bolo navrhované neodkladné
opatrenie svojimi účinkami príliš široké, preto ho nebolo možné nariadiť, a zamietajúce rozhodnutie súdu
prvej inštancie tak treba považovať za správne; preto ho odvolací súd podľa § 387 C. s. p. v tejto časti

potvrdil (výrok II).

16. Odvolací súd podľa § 336 ods. 1 druhej vety C. s. p. neuložil navrhovateľovi, aby podal žalobu vo veci
samej. Ako už bolo uvedené, v prerokúvanej veci to boli odporcovia, ktorí zasiahli do pokojného stavu
tým, že bez súhlasu a konzultácie ostatných vlastníkov vybudovali domový plynovod na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. Odvolací súd nepovažuje za správne zaťažiť za
týchto okolností navrhovateľa ešte aj povinnosťou brániť sa proti takémuto zásahu konaním vo veci
samej. Naopak, sú to odporcovia, ktorí sa musia domáhať svojho práva užívať na svoje výlučné účely
tieto spoločné časti a spoločné zariadenia a v rámci toho sa môže vyriešiť aj otázka, či plynovod ako
celok predstavuje také nebezpečenstvo pre ostatné byty a nebytové priestory, že jeho umiestnenie

týmto spôsobom nie je možné. Až v prípade negatívneho výsledku tohto konania (po prípadnom
vyčkaní záverov stavebného konania) by potom bolo prípadne možné uvažovať nad prípadným nárokom
navrhovateľa na odstránenie tohto plynovodu. Preto súd podľa § 337 ods. 1 C. s. p. poučil odporcov o
možnosti žiadať žalobou vo veci samej takú úpravu užívania spoločných častí a spoločných zariadení,
aby po nich plynovod mohol byť vedený (výrok III).

17. Zmenou napadnutého rozhodnutia vznikla odvolaciemu súdu podľa § 396 ods. 2 C. s. p. povinnosť
rozhodnúť o trovách celého konania, keďže konanie o neodkladnom opatrení sa týmto rozhodnutím
končí (§ 262 ods. 1 v spojení s § 354 C. s. p.). Navrhovateľ bol v konaní úspešný len čiastočne, keďže
odvolací súd z ich obsiahleho petitu vyhovel len zákazu užívania plynovodu a kotla. Rovnako čiastočne

boli potom v konaní úspešní odporcovia. Preto odvolací súd podľa § 255 ods. 2 C. s. p. rozhodol tak, že
žiadnej zo strán nárok na náhradu trov nepriznal (výrok IV).

18. Uznesenie bolo senátom prijaté jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 C. s. p. Dovolanie
možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.