Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 21, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/365/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811206072
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8811206072.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu: Československá
obchodní banka, a. s., Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, Česká republika, IČO: 00001350,
právne zastúpeného Mgr. Petrom Olejárom, usadeným euroadvokátom, Miletičova 21, Bratislava, proti
žalovaným: 1/ S. S., nar. X.X.XXXX a 2/ S. S., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom I. J. Y., O. E. XXXX/

XX, teraz obaja bytom G. J. Z., E. XXX, P. V., o zaplatenie 139.903,05 Kč s prísl., o odvolaní žalobcu a
odvolaní žalovaného v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C/201/2011-133
zo dňa 17.04.2015 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť

žalobcovi 47.210,80 Kč spolu s úrokom z úveru vo výške 13,9% ročne zo sumy 47.210,80 Kč od
27.06.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 47.210,80 Kč od
27.06.2011 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodne
súd prvej inštancie do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodným právom je podľa názoru súdu prvej inštancie české

právo a dospel tak k záveru podľa nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 593/2008 o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky (I.), konkrétne čl. 3 tohto nariadenia. Zároveň posudzoval platnosť tejto
dohody zmluvných strán o voľbe rozhodného práva podľa čl.10, čl. 11 a čl. 13 tohto nariadenia. Citoval
ustanovenia Občianskeho a Obchodného zákonníka platného v Českej republike. Mal za preukázané,
že došlo medzi účastníkmi k uzavretiu zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli
poskytnuté žalovaným finančné prostriedky vo výške úverového limitu 100.000,- Kč. Tieto sa zaviazali

vrátiť spolu s príslušenstvom. Súd prvej inštancie nemal pochybnosti o uplatnenom nároku žalobcu,
a preto zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 47.210,08 Kč, ktorá predstavovala rozdiel medzi
už priznanou sumou 92.692,25 Kč v pôvodnom rozhodnutí spolu s úrokom z úveru 13,9% ročne z
uvedenej sumy do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 15% ročne z uvedenej sumy od
27.06.2011 do zaplatenia (predmetom žaloby bolo zaplatenie sumy 139.903,05 Kč s príslušenstvom).
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že podáva

odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že predmetom konania po
vrátení rozhodnutia odvolacieho súdu bola suma 47.210,08 Kč, zmluvný úrok vo výške 13,9% zo sumy
88.858,77 Kč za obdobie od 27.06.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 6 % zo sumy
88.858,77 Kč od 26.05.2009 do zaplatenia. Súd prvej inštancie priznal v rozsudku zo 17.04.2015
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 13,9 %, ale zo sumy 47.210,08 Kč, teda nie zo sumy podľa žaloby.
Ďalej týmto rozsudkom bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania opakovane vo výške 15 % zo sumy

47.210,08 Kč, pričom v žalobe žalobca žiadal 9 % úrok z omeškania od 26.05.2009 do zaplatenia zosumy 92.692,25 Kč. Išlo teda o duplicitné úroky, ale z inej sumy a za iné obdobie, preto rozhodnutie
považoval súdu prvej inštancie za zmätočné a nedostatočne odôvodnené.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná v 1/ rade, ktorá
uviedla, že má vyšší vek, a že sa nevie zamestnať, nepoberá žiadne finančné prostriedky, zamestnaný
je len manžel, z jeho príjmu žijú, nemá z čoho zaplatiť, žiada, aby sa na tieto okolnosti prihliadlo a aby
sa ešte raz vo veci rozhodlo.

4. Odvolací súd prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 378 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného v 1/ a 2/ rade, ale aj odvolanie žalobcu je dôvodné, a to z toho dôvodu, že rozsudok súdu
prvej inštancie je pre nedostatok zdôvodnenia nepreskúmateľný, a tým boli splnené podmienky podľa
ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

5. Z doterajšieho priebehu konania vyplýva, že žalobou podanou na súde prvej inštancie sa žalobca
domáhal zaplatenia sumy 139.903,05 Kč s príslušenstvom. Príslušenstvo bolo špecifikované ako
zmluvný úrok vo výške 13,9 % z čiastky 88.858,77 Kč od 27.06.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania
vo výške 15 % z čiastky 88.858,77 Kč za obdobie od 27.06.2011 do zaplatenia. Rovnako žalobca
žiadal priznať aj náhradu trov konania, preukázal sa zmluvou o úvere, ktorú uzavreli účastníci konania

04.03.2008. Rovnako predložil dôkazy o výzvach na zaplatenie dlžnej čiastky, ktoré boli adresované
žalovaným na adresu v P. V.. V predmetnej veci prvýkrát rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č.k.
5C/201/2011-89 zo dňa 06.07.2012. Týmto rozsudkom zrušil platobný rozkaz, ktorý bol vydaný dňa
07.10.2011 pod sp. zn. 5C/201/2011-56. Zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 92.692,25 Kč s 9 % ročným úrokom z omeškania od 26.05.2009 do zaplatenia,

v mesačných splátkach 1.000,- Kč, počnúc mesiacom august 2012 vždy do ostatného dňa tohto ktorého
mesiaca, pod hrozbou straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žiadne
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom
stanovej lehote žalobca. O tomto odvolaní rozhodoval odvolací súd uznesením č.k. 1Co/14/2013-111 z
28.03.2013. Zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania a v rozsahu

zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia,
odvolací súd vyčítal súdu prvej inštancie jednak okolnosť, že žalovaní v 1/ a 2/ rade neboli vôbec vo
veci vypočutí. Závery, ktoré sa týkali textu zmluvy, ktorým nemali žalovaní venovať pozornosť, túto si
neprečítali, nemali oporu vo vykonanom dokazovaní a závery o texte zmluvy, ktorý mal byť nejasný a
neurčitý. Tiež nemožno vykonať len úvahou súdu, ale je potrebné dospieť k týmto záverom aj vykonaním

dokazovania, a to predovšetkým vypočutím účastníkov konania. Súd prvej inštancie v prvom rozhodnutí
odôvodňoval zmluvný vzťah a vec samú po právnej stránke, podľa ust. § 488 a § 489 Občianskeho
zákonníka, titulom záväzkového vzťahu vo všeobecnej rovine. Absentovalo však hodnotenie súdu prvej
inštancie, aké právo je potrebné vo veci aplikovať. Napriek tomu, že ide o právny vzťah medzi účastníkmi
konania, ktorý majú sídlo a bydlisko v rozdielnych štátoch podľa zmluvy o úvere a textu zmluvy, má

byť uzavretá táto zmluva podľa § 497 Českého obchodného zákonníka, keďže zmluva bola uzavretá
v pobočke žalobcu v Mladej Boleslavi. Keďže absentovalo hodnotenie súdu prvej inštancie, akú právo
je rozhodné v predmetnej veci s ohľadom na to, že ide o spotrebiteľský vzťah, bolo úlohou súdu prvej
inštancie sa zaoberať predovšetkým jasným záverom o tom, podľa akých právnych predpisov vzťah
posúdil, doplniť dokazovanie osobnou účasťou žalovaných alebo ich vypočutím na dožiadanom súde.

Až po takto vykonanom dokazovaní je možné vo veci rozhodnúť.

6. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je napadnuté odvolaním žalobcu i žalovanej v 1/ rade vyplýva
z tohto rozhodnutia, že žalobca síce ustálil predovšetkým to, že rozhodným právom je právo Českej
republiky, vychádzal z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 o rozhodnom práve pre

zmluvné záväzky (Rím I) a následne posúdil teda právny vzťah podľa Obchodného zákonníka ČR a
citoval aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, platného v Českej republike. Zavial žalovaných
zaplatiť rozdiel medzi žalovanou sumou a už právoplatne priznanou sumou v skoršom rozhodnutí,
čiže rozdiel medzi sumou 139.903,05 Kč a 92.692,25 Kč. Rozhodoval tiež o úroku z úveru a úroku z
omeškania.

7. Odvolací súd sa však domnieva, že toto rozhodnutie súdu prvej inštancie okrem toho, že je
nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, bolo nesprávne prijaté aj z dôvodu, že
sa súd prvej inštancie nedostatočne vyporiadal s otázkou rozhodného práva. Pokiaľ aj vychádzal zčl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu č. 593/2008 o rozhodnom práve, podľa názoru odvolacieho
súdu bolo potrebné sa zaoberať aj otázkou § 9 ods. 3 zákona o medzinárodnom práve súkromnom
č. 97/1963 Zb. (ďalej len „ZoMPS“), ktorý priamo upravuje otázku použitia práva v prípade, že ide o

spor s medzinárodným prvkom a ide o zmluvný vzťah. V danom prípade súd prvej inštancie správne
ustálil, že ide o vzťah spotrebiteľský. Bol poskytnutý úver žalovaným v 1/ a 2/ rade ako fyzickým
osobám, nepodnikateľom. Následne potom bolo potrebné prihliadať na text a úpravu spotrebiteľských
vzťahov podľa Českého občianskeho zákonníka podľa slovenskej právnej úpravy s tým, že podľa názoru
odvolacieho súdu, slovenská právna úprava je výhodnejšia pre spotrebiteľa v zmysle širšej poskytnutej

ochrany jeho práv a z týchto dôvodov bolo potrebné postupovať podľa slovenskej právnej úpravy.

8. Ďalej však odvolací súd vytýka súdu prvej inštancie aj rozhodnutie, ktoré postráda komplexnosť
rozhodnutia o celom predmete sporu, t.j. istiny, ktorá bola predmetom žaloby zmluvného úroku, ktorej
požadoval žalobca vo výške 13,9 %. Tento zmluvný úrok síce napadnutým rozsudkom bol priznaný, ale
z inej sumy, zo sumy 47.210,08 Kč, pritom žalobca žiadal v žalobe priznať tento zmluvný úrok zo sumy

88.858,77 Kč. Právoplatný je výrok rozsudku č.k. 5C/201/2011-89 zo 06.07.2012, v druhom výroku, t.j.
za povinnosti žalovaných v 1/ a 2/ rade zaplatiť sumu 92.692,25 Kč z 9 % ročným úrokom z omeškania
od 26.05.2009 do zaplatenia s povolenými splátkami. Tento výrok, keďže sa žalovaný v 1/ a 2/ rade
neodvolali voči rozsudku zo dňa 06.07.2012, odvolanie podal len žalobca v prevyšujúcej časti, ktorým
bola žaloba zamietnutá a trovách konania. Tento druhý a tretí výrok z prvého rozhodnutia súdu prvej

inštancie bol zrušený odvolacím súdom, už vyššie citovaným uznesením.

9. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie musí rozhodnúť o rozdiele medzi žalovanou sumou a
už právoplatne priznanou sumou špecifikovanou ako istina. Musí rozhodnúť o zmluvnom úroku, ktorý
požaduje žalobca, ale nie zo sumy 47.210,08 Kč, ale z požadovaného úroku v zmysle žaloby, teda zo

sumy 88.205,73 Kč a musí prihliadnuť na to, že už raz bolo rozhodnuté o úroku z omeškania vo výške 9
% ročne (aj keď žalobca v žalobe požadoval úrok z omeškania vo výške 15%). Je potrebné vychádzať z
toho, či žalobca má nárok na úrok z omeškania, ak áno, je možné ho priznať len vo výške ako stanovuje
zákon a je nesporné, že tento úrok z omeškania bol priznaný duplicitne, tak v prvom rozhodnutí, ako aj v
druhom rozhodnutí. V prvom rozhodnutí tento úrok bol priznaný dokonca z vyššej sumy ako požadoval

žalobca a aj za skoršie obdobie ako bolo uvedené v žalobe, čiže súd prvej inštancie prekročil tento návrh.
No napriek tomu tento výrok je už právoplatný a z toho dôvodu nie je možné už o tejto časti nároku
žalobcu opakovane rozhodovať.

10. Podľa § 9 ods. 3 ZoMPS ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje

spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy sa spravujú
slovenským právnym poriadkom.

11.ÚlohousúduprvejinštanciebudeposúdiťnárokvzmysleustanoveníObčianskehozákonníka,platnej
úpravy podľa slovenského práva s poukazom na už vyššie citovaný § 9 ods. 3 ZoMPS, teda ustanovení

slovenského právneho poriadku, zvážiť, či má nárok žalobca na úrok z úveru, ak áno, potom rozhodnúť
o tom, predovšetkým si ujasniť, čo tvorí istinu uplatňovanú v žalobe, či je to len istina, ktorá tvorila
poskytnutý úver alebo istina úveru spolu s úrokmi, resp. boli v tejto istine zohľadnené prípadné splátky
žalovaných na tomto úvere. Je zrejmé, že žalovaná istina prevyšuje poskytnutý úver vo výške 100.000,-
Kč, preto zvážiť, či žalobca na takto navýšenú istinu má nárok. Ďalej je potrebné rozhodnúť o tom,

či má nárok na zmluvný úrok z úveru, v akej výške, z akej čiastky a pokiaľ ide o úrok z omeškania,
vychádzať z výšky úrokovej sadzby platnej na Slovensku v čase omeškania žalovaných a s najväčšou
pravdepodobnosťou tento úrok z omeškania už bol priznaný právoplatne skorším rozhodnutím a z
istiny, ktorá prevyšovala požadovanú sumu. O tomto nároku žalobcu o úrok z omeškania v sume, ktorá
bola priznaná bolo rozhodnuté, je správne ale v prevyšujúcej časti, ak bude požadovať žalobca úrok

z omeškania, žalobu zamietnuť. Odvolací súd upozorňuje aj na to, že pokiaľ súd prvej inštancie bude
rozhodovať v zmysle slovenského práva ako rozhodného práva pre posúdenie tohto zmluvného vzťahu,
potom na č.l. 9 súdneho spisu je dôkaz: oznámenie žalobcu o zosplatnení úveru a na základe tohto
zistenia je potom potrebné uvažovať o tom, v akom rozsahu a za aké obdobie má nárok žalobca na
úrok z úveru. Ďalej je tiež potrebné, tak, ako to už uvádzal odvolací súd v skoršom rozhodnutí, vypočuť

žalovaných v 1/ a 2/ rade, a to pokiaľ sa teda zdržiavajú v P. dožiadaným súdom, keďže neboli vypočutí k
tomuto celému procesu uzatvárania zmluvy, vedomosti o obsahu tejto zmluvy, o podmienkach za akých
mali plniť, zistiť tiež, či boli realizované splátky podľa už skoršieho rozhodnutia súdu prvej inštancie,ktorý výrok dva nadobudol právoplatnosť a na základe tohto, riadne odôvodniť rozhodnutie súdu prvej
inštancie vo vzťahu k žalovanej istine, vo vzťahu k úrokom z úveru aj úrokom z omeškania.

12. Rovnako súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).