Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 2, 2014

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 6Cpr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214200983
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2014:3214200983.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v

právnej veci navrhovateľa: B.T. Transport s.r.o., Piaristická 6, 911 01 Trenčín, IČO 36 331 171, v konaní
zastúpeného Advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o., Špitálska 10, 811 08 Bratislava, proti
odporcovi: Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. N. XXX, o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru uskutočnené zo strany odporcu dňa
03.02.2014 a doručené navrhovateľovi dňa 05.02.2014 j e n e p l a t n é.

Súd určuje, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom založený pracovnou zmluvou zo dňa
30.05.2013 sa skončil dohodou podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce ku dňu 05.02.2014.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo
výške 549,46 eur (z toho 99,50 eur ako náhradu za zaplatený súdny poplatok a 449,96 eur ako náhradu
trov právneho zastúpenia), a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 12.3.2014 navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru uskutočnené zo strany odporcu dňa 03.02.2014 a doručené navrhovateľovi dňa 05.02.2014

je neplatné, ďalej aby súd určil, že pracovný pomer odporcu založený pracovnou zmluvou zo dňa
30.05.2013 u navrhovateľa sa skončil dohodou podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce ku dňu
05.02.2014 a aby súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Svoj návrh zdôvodnil
okrem iného tým, že dňa 30.5.2013 bola medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a odporcom
ako zamestnancom uzavretá pracovná zmluva, v zmysle ktorej sa odporca zaviazal vykonávať pre
navrhovateľa prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy pre Európu. Dňa 5.2.2014 bol na adresu
navrhovateľa doručený list odporcu zo dňa 3.2.2014 označený ako okamžité skončenie pracovného

pomeru. Nakoľko navrhovateľ považoval okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné, dňa
21.2.2014 zaslal odporcovi list, v ktorom uviedol, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru
uskutočnené odporcom za neplatné v celom rozsahu, pričom v tomto liste odporcovi uviedol aj
dôvody tejto neplatnosti. Odporca na list navrhovateľa nereagoval. Podľa navrhovateľa okamžité
skončenie pracovného pomeru je neplatné, pretože je ako celok nezrozumiteľné, dôvody v ňom
uvedené nespĺňajú požiadavku § 69 Zákonníka práce, a teda nemohli byť dôvodom okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľ sa ďalej v zdôvodnení návrhu zaoberal jednotlivými

dôvodmi skončenia pracovného pomeru, ako ich uvádzal odporca. Vzhľadom na právne posúdenie
súdom však nie je potrebné citovať túto časť argumentácie navrhovateľa. Navrhovateľ tiež uviedol,
že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné aj preto, lebo odporca sa dopustil
porušenia ustanovení pri doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru. Odporca v rozpores ustanovením § 38 ods. 3 Zákonníka práce zaslal navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného
pomeru obyčajnou poštou, nie ako doporučenú zásielku, a to napriek tomu, že okamžité skončenie
pracovného pomeru predstavuje písomnosť týkajúcu sa zániku pracovného pomeru, ktorá mala byť

zaslaná ako doporučená zásielka.

Navrhovateľďalejuviedol,ženakoľkookamžitéskončeniepracovnéhopomerujeneplatnéanavrhovateľ
ako zamestnávateľ netrvá na tom, aby odporca ako zamestnanec naďalej vykonával prácu podľa
pracovnej zmluvy,platí podľa § 78 ods. 3 Zákonníka práce fikcia, že pracovný pomer sa skončil dohodou

dňom, keď sa mal v zmysle neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru skončiť, teda dňom
5.2.2014.

Odporca sa k návrhu nevyjadril, ani sa nezúčastnil na pojednávaní.

Na pojednávaní dňa 2.9.2014 súd oboznámil listinné dôkazy založené v spise, a to: pracovná

zmluva z 30.5.2013, okamžité skončenie pracovného pomeru z 3.2.2014, oznámenie zamestnávateľa
z 21.2.2014, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné, doručenky, rozpis
vyplatených cestovných náhrad, výpisy z účtu v UniCredit Bank, výplatná páska za december 2013,
oznámenieovykonanízrážkyzomzdy-opravaz28.1.2014,vyúčtovanie/pohybpeňažnýchprostriedkov
navrhovateľa za obdobie 9.9.2013-31.1.2014, vyúčtovanie pracovnej cesty z 27.9.2013, pokladničný

doklad z 10.9.2013 v anglickom jazyku, vyúčtovanie zálohy na pracovnú cestu v dňoch od 9.9. do
11.9.2013, vyúčtovanie pracovnej cesty z 24.10.2013 a z 25.10.2013, faktúra z 22.10.2013 v anglickom
jazyku, doklad o odovzdaní 25 GBP z 1.11.2013, vyúčtovanie zálohy na pracovnú cestu v dňoch
od 30.10.2010 do 1.11.2013, pokladničný doklad z 1.11.2013 vo francúzskom jazyku (nečitateľný),
pokladničný doklad z 5.11.2013 v nemeckom jazyku, pokladničný doklad z 18.11.2013 v nemeckom

jazyku, parkovací lístok z 19.11.2013 v nemeckom jazyku, výpisy z účtu v Slovenskej sporiteľni,
vyúčtovanie zálohy na pracovnú cestu v dňoch od 25.11. (sčasti prekrytý pokladničným dokladom),
vyúčtovanie pracovnej cesty z 30.12.2013 a z 31.12.2013, vyúčtovanie zálohy na pracovnú cestu v
dňoch od 3.12. do 5.12., vyúčtovanie pracovnej cesty z 29.1.2014, a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 30.5.2013 pracovnú zmluvu, ktorou sa dohodli, že odporca bude ako
zamestnanec vykonávať pre navrhovateľa ako zamestnávateľa prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej
dopravy pre Európu. Dňa 3.2.2014 spísal odporca okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré zaslal
navrhovateľovi poštou ako obyčajnú zásielku. Podľa vyjadrenia navrhovateľa túto listinu navrhovateľ
prevzal dňa 5.2.2014. Listom z 21.2.2014 navrhovateľ odporcovi oznámil, že považuje okamžité

skončeniepracovnéhopomeruuskutočnenéodporcomzaneplatnévcelomrozsahu,pričomvtomtoliste
odporcovi uviedol aj dôvody tejto neplatnosti. Súčasne týmto listom oznámil odporcovi, že netrvá na tom,
aby ako zamestnanec naďalej vykonával uňho prácu. Tento list, adresovaný odporcovi ako doporučená
zásielka do vlastných rúk, odporca prevzal prostredníctvom splnomocnenca dňa 26.2.2014.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak

mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť,
náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí
ich splatnosti.

Podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote

jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je

neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a
zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľso zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak bol pracovný
pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 38 ods. 3 Zákonníka práce písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na
pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.

Súd zistil, že návrh bol podaný v dvojmesačnej lehote podľa § 77 Zákonníka práce. Vzhľadom k tomu, že
ide o žalobu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, podľa § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku (O.s.p.) súd najprv skúmal naliehavý právny záujem na takomto určení. Pokiaľ ide
o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, naliehavý právny záujem na tom,
aby rozhodol súd, je nesporný. Je zjavné, že medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu je neistota
ohľadom platnosti alebo neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a túto neistotu môže

odstrániť jedine súd, a to buď určením, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, alebo
zamietnutím žaloby v tejto časti, čo má tie isté dôsledky ako určenie, že okamžité skončenie pracovného
pomeru je platné.

Pokiaľ však ide určenie, že pracovný pomer sa skončil k určitému dňu (v tomto prípade k 5.2.2014), tu

je naliehavý právny záujem sporný. Ak sa mal pracovný pomer skončiť okamžitým skončením zo strany
zamestnanca, ktoré súd vyhlási za neplatné, pričom zamestnávateľ netrvá na ďalšom zamestnávaní
tohto zamestnanca, spôsob skončenia pracovného pomeru dohodou aj jeho dátum určuje priamo
Zákonník práce v § 78 ods. 3 písm. b) a v zásade nie je potrebné, aby o ňom rozhodol súd. Treba však
pripustiť, že v určitých situáciách môže byť sporný dátum skončenia pracovného pomeru, ktorý sa mal

skončiť spôsobom podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce, pričom tento dátum je potrebné ustáliť
práve výrokom súdu po vykonaní dokazovania. V takom prípade je daný naliehavý právny záujem nielen
na určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ale aj na určení dátumu skončenia
pracovného pomeru podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce. Tak je tomu podľa názoru súdu aj v
prípade súdenej veci. Keďže zamestnanec podal okamžité skončenie pracovného pomeru ako obyčajnú

zásielku, neexistuje žiaden doklad o dátume jeho doručenia zamestnávateľovi, a teda - ako poukázal
právny zástupca navrhovateľa v záverečnej reči - zamestnanec i zamestnávateľ by mohli mať problém
preukázať pred úradmi (Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne a pod.) dátum skutočného skončenia
pracovného pomeru podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce. Tento dátum je potrebné ustáliť v
súdnom konaní. Preto súd dospel k záveru, že v súdenej veci je daný naliehavý právny záujem na

určení dátumu skončenia pracovného pomeru spôsobom podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce,
samozrejme len v prípade, ak súd určí neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Vo veci samej dospel súd na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení zisteného
skutkového stavu k záveru, že návrh je dôvodný. Zákonník práce v § 70 vyžaduje doručenie okamžitého

skončenia pracovného pomeru druhému účastníkovi, pričom stanovuje aj sankciu neplatnosti v
prípade nedodržania niektorej z tam uvedených podmienok, vrátane podmienky doručenia. Spôsoby
doručovania sú pritom definované v § 38 Zákonníka práce. Ak má Zákonník práce takéto vymedzenie
spôsobov doručovania, potom treba predpokladať, že pod pojmom „doručiť druhému účastníkovi“ v
§ 70 Zákonníka práce sa myslí práve taký spôsob doručenia, aký určuje ustanovenie § 38. Podľa §

38 ods. 3 Zákonníka práce písomnosti zamestnanca týkajúce sa okrem iného aj zániku pracovného
pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. V prípade doručovania
inou formou nie je teda splnená definícia doručenia podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Zákonníka práce,
čiže písomnosť nemožno považovať za riadne doručenú, aj keď sa zamestnávateľ o tejto písomnosti
dozvedel.

V danom prípade odporca doručil okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľovi obyčajnou
zásielkou,nieakodoporučenúzásielku.Tátoskutkováokolnosťbolazistenálenztvrdenianavrhovateľa,
avšak odporca - napriek tomu, že mu žaloba bola riadne doručená - toto tvrdenie nevyvrátil, najmä
nepredložil súdu doručenku k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, z ktorej by vyplývalo, že túto

listinu doručil navrhovateľovi doporučene. Odporca sa nezúčastnil na pojednávaní, na ktoré bol riadne
predvolaný, na čo má samozrejme právo, avšak pri neúčasti na pojednávaní musí rátať s tým, že nebude
mať možnosť reagovať na skutkové a prípadne aj právne posúdenie, ktoré súd na pojednávaní uvedie.Treba uviesť, že bazírovanie na správnej forme doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru
nepovažuje súd v tomto prípade za prehnaný formalizmus. V danom prípade navrhovateľ doručenie
okamžitého skončenia pracovného pomeru (obyčajnou zásielkou) potvrdil a napadol toto okamžité

skončenie (vrátane spôsobu jeho doručenia) na súde. Ak by sa však zamestnávateľ tváril, že žiadnu
písomnosť od zamestnanca nedostal, vznikala by medzi účastníkmi pracovného pomeru (ale aj vo
vzťahu k iným subjektom, štátu, Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam a pod.) značná právna
neistota a ďalšie spory. Tak zamestnávateľ ako aj zamestnanec si musia byť vedomí, že zásadné
písomnosti týkajúce sa pracovného pomeru je potrebné doručovať spôsobom, ktorý je v súlade so

Zákonníkom práce, a najmä ktorý umožní v prípadnom spore preukázanie tohto doručenia.

Súd teda považuje okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré odporca odoslal ako obyčajnú
zásielku bez doručenky, za neplatné z dôvodu, že tým neboli dodržané podmienky riadneho doručenia
ustanovenév§38ods.3Zákonníkapráce,pričomdoručenieokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru
je podmienkou jeho platnosti (jeho nedoručenie zákonným spôsobom je v ustanovení § 70 Zákonníka

práce sankcionované neplatnosťou).

Pokiaľ ide o druhý výrok, teda určenie dátumu skončenia pracovného pomeru spôsobom podľa §
78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce, navrhovateľ v návrhu sám uviedol, že okamžité skončenie
pracovnéhopomerumubolodoručené(hocineplatne)dňa5.2.2014.Odporcatototvrdenienavrhovateľa

nenamietal a nebol ani dôvod rozumne predpokladať nepravdivosť tohto tvrdenia, keďže okamžité
skončeniepracovnéhopomerubolodatované3.2.2014,tedadvadnipredjehodoručenímpodľatvrdenia
navrhovateľa. Súd preto ustálil, že pracovný pomer sa skončil spôsobom podľa § 78 ods. 3 písm. b)
Zákonníka práce (teda dohodou) ku dňu 5.2.2014.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., keď priznal navrhovateľovi, ktorý
bol v konaní úspešný, náhradu trov konania v rozsahu súdneho poplatku zaplateného navrhovateľom
a účelne vynaložených trov právneho zastúpenia, ktoré uplatnil právny zástupca navrhovateľa (3 úkony
právnej služby, paušálne náhrady, cestovné a náhrada za stratu času). Právnemu zástupcovi patrí podľa
§ 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) tarifná odmena za každý z troch úkonov právnej služby
(1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2. písomné podanie na súd - žaloba,
3. účasť na pojednávaní dňa 2.9.2014) vo výške a 61,85 eur bez DPH, ako aj režijný paušál podľa § 16
ods. 3 vyhlášky vo výške a 8,04 eur bez DPH, čo je spolu 3 x (61,85 eur + 8,04 eur) = 209,67 eur. Keďže

právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platiteľom DPH, patrí mu táto odmena zvýšená o 20 %
DPH, teda v sume 251,60 eur. Okrem toho má právny zástupca nárok na náhradu cestovného za cestu
na pojednávanie dňa 2.9.2014, čo pri vzdialenosti Bratislava - Bánovce nad Bebravou a späť, t. j. 2 x 149
km, priemernej spotrebe podľa osvedčenia o evidencii vozidla 7,0 l/100 km, cene benzínu 1,499 eur/l
(ktorú preukázal právny zástupca navrhovateľa pokladničným dokladom z 2.9.2014) a pri ustanovenej

základnej náhrade za každý 1 km jazdy vo výške 0,183 eur predstavuje za cestu na pojednávanie a späť:
298 km x 7,0 l/100km x 1,499 eur/l + 298 km x 0,183 eur/km = 85,80 eur. Právny zástupca má nárok aj
na náhradu za stratu času počas cesty z Bratislavy do Bánoviec nad Bebravou a späť (§ 15 písm. b, § 17
ods. 1 vyhlášky), spolu 7 polhodín x 13,40 eur (ustanovená náhrada za každú aj začatú polhodinu) x 1,2
(DPH 20 %) = 112,56 eur. Spolu všetky odmeny a náhrady právneho zástupcu navrhovateľa predstavujú

251,60 eur + 85,80 eur + 112,56 eur = 449,96 eur. Náhradu trov konania (vrátane náhrady za zaplatený
súdny poplatok) je odporca povinný uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa, uvedeného v
záhlaví tohto rozsudku (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do

15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jedenrovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3,
§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávneobsadený,ibaženamiestosamosudcurozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.