Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 12, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/59/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616010400
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5616010400.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a Mgr. Miroslava Mazúcha, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.
decembra 2018 odvolanie obžalovaného A. F. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
2T/104/2016 zo dňa 6.6.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. F. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/104/2016 zo 6.6.2018 bol obžalovaný A. F.
uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.(§ 138
písm. h/ Tr. zák.) na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti citovaného rozsudku.

Za uvedený prečin bol obžalovaný podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 3 (§ 36 písm. j/ Tr.

zák.) odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 6 mesiacov, výkon ktorého mu súd podľa §
49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 2
roky. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
vo výmere 1 rok a 6 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému A. D. škodu vo

výške 2.230,80 Eur a poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. škodu vo výške 118,08 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného A. D. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na
civilný proces.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 6.6.2018 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení
a poučení o opravnom prostriedku prítomný prokurátor sa vzdal práva podať odvolanie proti všetkým

výrokom rozsudku, poškodený sa vyjadril, že nepodáva odvolanie voči výroku o náhrade škody a
obžalovaný A. F. zahlásil odvolanie čo do viny. Do zápisnice o hlavnom pojednávaní obžalovaný žiadnym
spôsobom svoje odvolanie neodôvodnil. Písomné vyhotovenie rozsudku bolo obžalovanému doručené
náhradným doručením v zmysle § 66 ods. 3 Tr. por., (pričom obžalovaný o možných následkoch
doručenia písomnosti do vlastných rúk uložením bol podľa § 34 ods. 5 Tr. por. poučený - č.l. 9-13 spisu),
keď spolu s doručením rozsudku bola zasielaná aj výzva na odôvodnenie odvolania proti rozsudku

okresného súdu, ktoré podal 6.6.2018 na hlavnom pojednávaní do zápisnice o hlavnom pojednávaní.
Obžalovaný A. F. zostal nečinný a odvolanie neodôvodnil ani do dňa rozhodovania odvolacieho súdu o
jeho odvolaní na verejnom zasadnutí.

Upovedomenie o termíne verejného zasadnutia bolo obžalovanému A. F. doručené náhradným
spôsobom, doručenie upovedomenia mal vykázané náhradným doručením 21.11.2018.Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzali, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ak

by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že odvolanie podané
obžalovaným A. F. nie je dôvodné.

Odvolací súd predovšetkým zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného
trestného činu - prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. (§ 138 písm. j/

Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku
a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv jednak na objasnenie skutkového
stavu veci a jednak práva obžalovaného na obhajobu. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa tak, ako sú
uvedené v napadnutom rozsudku, sú správne, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného
na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázkach skutkových zistení odkazuje na
správne, podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu

stotožňuje. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a
vyvodil z neho správne skutkové zistenia. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval
pri hodnotení dôkazov dôsledne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne
a v konečnom dôsledku dospel k logicky odôvodneným a správnym skutkovým zisteniam.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané
v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku
podrobne a jasne vyložil ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného A. F. a akými právnymi úvahami sa

spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu,
resp. v otázke náhrady škody. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a
správne odôvodneným rozsudkom súdu prvého stupňa a v podrobnostiach naň odkazuje.

Skutočnosť, že obžalovaný A. F. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa

v napadnutom rozsudku, nemôže samo osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo

na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí
ním navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne
záväzných predpisov.
Aj keď obžalovaný A. F. popieral akúkoľvek účasť na skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ku ktorému

malo kritického dňa 8.6.2015 dôjsť, odvolací súd poukazuje na silu dôkazov, ktoré vinu obžalovaného
preukazujú. Ide predovšetkým o výpoveď poškodeného A. D., ako aj výsledky rekognície, ktoré
ho priamo usvedčujú zo spáchania skutku. Opoznanie obžalovaného ako vodiča, ktorý kritického
dňa spôsobil dopravnú nehodu a opoznanie Y. X. ako spolujazdkyne poškodeným A. D., ktorému
predchádzal opis týchto osôb, aj krajský súd považuje za silný a presvedčivý usvedčujúci dôkaz,

ktorý vyvracia obranu obžalovaného, že kritického dňa sa na mieste činu v rozhodnom čase
nemohol nachádzať. Výpoveď poškodeného a výsledky rekognície sú podporené aj ďalšími dôkazmi,
predovšetkým zápisnicou o konfrontácii, pri ktorej poškodený jednoznačne označil osoby obžalovaného
a Y. X. ako osoby vystupujúce z vozidla, ktoré kritického dňa zapríčinilo dopravnú nehodu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného obranu obžalovaného A. F., ktorý popiera akékoľvek zavinenie na
predmetnom skutku bolo potrebné vyhodnotiť ako účelovú a tendenčnú v snahe obžalovaného zbaviť
sa následkov trestnoprávnej zodpovednosti a prípadnej zodpovednosti za spôsobenú škodu.

Odkazujúc v ostatnom na správne dôvody rozsudku okresného súdu, keď súd vo vzťahu ku skutkovým

zisteniam dôsledne vyhodnotil dôkaznú situáciu, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje, správne a zákonne postupoval okresný súd, keď protiprávne konanie obžalovaného A. F.,
ktoré vyplynulo z dokazovania na hlavnom pojednávaní, právne posúdil ako prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. (§ 138 písm. h/ Tr. zák.). Uvedené právne posúdenie konaniaobžalovaného A. F. zodpovedá stavu veci, ako aj všetkým zákonným hľadiskám, na ktoré musel okresný
súd prihliadať.

Vo vzťahu k výroku o treste za zistené zavinenie odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový
súdajvtomtosmerevykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnarozhodnutieavyvodilznehosprávne
právne závery. Svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj náležite odôvodnil a
dostatočne vysvetlil akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení zákona pri určení trestu.

Pri určení druhu a výmery trestu obžalovanému A. F. okresný súd sa v súlade so zásadami ukladania
trestu v odôvodnení rozsudku vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 1 a 4 Tr. zák., teda
prihliadal na záujmy spoločnosti a obžalovaného, na skutočnosti týkajúce sa spôsobu spáchania činu,
jeho následku, zavinenia, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na pomery a možnosti nápravy
obžalovaného. Napokon treba konštatovať, že okresný súd správne pri určení druhu a výmery trestu

správne prihliadol na poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. j/ Tr. zák.).

Majúc na zreteli účel trestu, keď trest plní predovšetkým funkciu ochrany spoločnosti, individuálnej a
generálnej prevencie, aj krajský súd pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk považuje trest odňatia
slobody vo výmere 1 rok a 6 mesiacov uložený obžalovanému s podmienečným odkladom na skúšobnú

dobu 2 roky a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 1 rok a 6 mesiacov za správny a
zákonný. Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok rozsudku okresného súdu o náhrade škody.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku rozsudku
obžalovaným a nezistil žiadne pochybenie. Pri absencii odvolacích námietok obžalovaného A. F.

nezistil ani chyby, ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo
§ 371 ods. 3 Tr. por.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd ako súd odvolací odvolanie

obžalovaného A. F. postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.