Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/556/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412200461
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1412200461.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkýň : X/ N. C., C. Z., D. XX, X/ B.
A., C. R.É. N. Č.. X, H. T., X/ M. B., C. H. S. D. Č.. X, S., zastúpených: Ing. Rudolf Bugár, bytom
Maňa, Hliník 89, proti žalovanému: S. N., C. B. Č.. XXXX/XC, C., zastúpenému: JUDr. Oľga Rosulegová,
advokátka so sídlom ul. 29.augusta č. 5, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka do 30.06.2016 na

strane žalovaného: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta č. 82, Bratislava,
zastúpeného: Allianz- Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o zaplatenie
náhrady škody s príslušenstvom, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo
dňa 03.apríla 2014 č.k. 7C 12/2012-181 v spojení s opravným uznesením zo dňa 15. mája 2014 č.k.
7C 12/2012-209, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r

a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu žalobkýň v celom rozsahu a o náhrade
trov konania si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku. Poukázal na to, že podanou žalobou sa
žalobkyne domáhali zaplatenia náhrady škody v sume 3.242,95 eur spolu s úrokom z omeškania,
keďže v dôsledku smrteľnej dopravnej nehody ich brata A. F.; za ktorú zodpovedá žalovaný; mali

výdavky v súvislosti s pohrebom a trovami právneho zastúpenia. S poukazom na § 106 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka sa prednostne zaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania.
Vychádzal zo zistenia, že uznesením zo dňa 02.07.2001 sp.zn. ČVS: OUV-381/-2001 bolo podľa § 160
ods. 1 Tr. poriadku začaté trestné stíhanie žalovaného. Z uznesenia Okresnej prokuratúry
Bratislava IV, č.k. 1Pv/504/01-26 zo dňa 21.01.2002 zistil , že podľa ustanovenia § 45 ods. 3 Trestného
poriadku, poškodenému A. F., za účelom výkonu práv poškodeného podľa Trestného poriadku, bola

ustanovená za opatrovníka B. A. - žalobkyňa 2/, s odôvodnením, že poškodený A.
F. utrpel pri predmetnej dopravnej nehode zranenia, ktorým podľahol a z tohto dôvodu bolo potrebné,
na výkon práv poškodeného, neodkladne ustanoviť opatrovníka. S poukazom na vydané uznesenie
vyslovil názor, že nárok na náhradu škody vznikol žalobkyniam, a nie ich nebohému bratovi A.
F., a preto si ho žalobkyne mali uplatniť samostatne v adhéznom konaní. V tejto súvislosti uviedol,
že z obsahu spisu sp.zn. 2T 87/2008 nevyplýva, že by bola žalobkyni 2/ udelená plná moc

od žalobkýň 1/ a 3/, a ani ústne prednesený alebo písomne podaný - žalobkyňami uplatnený nárok na
náhradu škody, pričom žalobkyňa 2/ nemohla konať bez splnomocnenia žalobkýň 1/, 3/ a žalobkyňa
2/ si predmetný nárok na náhradu škody nemohla uplatňovať v postavení opatrovníka za nebohého
poškodeného A. F.. Konštatoval, že žalobkyňa 2/ si v trestnom konaní v postavení
opatrovníka poškodeného A. F. uplatňovala nárok na náhradu škody, t.j. ako opatrovník poškodeného
bola odkázaná na občianskoprávne súdne konanie, avšak predmetom súdneho sporu je nárok na

náhradu škody, ktorá ale nevznikla poškodenému nebohému A. F., ale vznikla žalobkyniam. Dospel
preto k záveru, že právo žalobkýň sa premlčalo. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby posúdilvo vzťahu k vedomosti žalobkýň ako poškodených o žalovanom ako o škodcovi a k ich vedomosti o
škode; dopravná nehoda sa stala 02.07.2001, pričom najneskôr dňa 06.07.2001 po uhradení faktúr
žalobkyne mali vedomosť o výške uplatnenej škody. Nakoľko si žalobkyne svoj nárok neuplatnili v

trestnom konaní , mal za to, že žaloba bola podaná dňa 19. 01. 2012 po uplynutí premlčacej doby. S
poukazom na dôvodnosť žalovaným vznesenej námietky premlčania žalobu v celom rozsahu zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyne 1/ až 3/ domáhajúc
sajehozrušeniaavráteniavecisúduprvejinštancie naďalšiekonaniedôvodiacnesprávnymposúdením

žalovaným vznesenej námietky premlčania. Poukazovali na to, že žalobkyňa 2/ si v rámci trestného
konania uplatnila nárok na náhradu škody, inak by ju totiž Krajský súd v Bratislave nebol odkazoval
s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, ak by nebol v konaní uplatnený, ktorá
skutočnosť je v rozpore zo záverom súdu prvej inštancie, že nároky uplatnené v trestnom konaní neboli.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkýň poukázal na vecnú správnosť rozsudku súdu

prvej inštancie, ktorý riadne a dostatočne zistil skutkový stav a dospel k správnym
skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil aj správne právne závery. Mal za to, že žalobkyňa 2/ ustanovená
za opatrovníka poškodenému A. F. v trestnom konaní si v tomto postavení uplatňovala nárok
na náhradu škody za nebohého poškodeného. Poukázal na to, že náklady na pohreb nebohého neboli
hradené z jeho finančných prostriedkov spadajúcich do dedičstva, ale z vlastných finančných zdrojov

žalobkýň, ktoré si tieto náklady neuplatnili v dedičskom konaní, a preto sa nemôže jednať o nárok
na náhradu škody nebohého poškodeného, v mene ktorého uplatnila žalobkyňa 2/ nárok v trestnom
konaní, ale o nárok žalobkýň, ktoré si tento nárok v trestnom konaní neuplatnili. Zdôraznil, že v trestnom
konaní mala žalobkyňa 2/ celý čas postavenie opatrovníka nebohého poškodeného a v tejto pozícii
nemohla uplatňovať nárok na náhradu škody, ktorá vznikla jej a žalobkyniam 1/ a 3/. Žalobkyňa 2/

mala teda samostatne v postavení poškodenej uplatniť svoj nárok na náhradu škody, resp. na základe
splnomocnenia udeleného žalobkyňami 1/ a 3/aj ich nárok na náhradu škody, žalobkyňa 2/ tak nemohla
konať bez splnomocnenia žalobkýň 1/ a 3/ a rovnako si svoj nárok na náhradu škody nemohla uplatňovať
v postavení opatrovníka za nebohého poškodeného, nakoľko tento nárok jemu nevznikol, pretože
náklady na pohreb neboli hradené z jeho finančných prostriedkov. Zdôraznil tak, že nárok na náhradu

škody vznikol žalobkyniam a nie nebohému, a preto si ho tieto mali samostatne aj uplatniť v adhéznom
konaní . Záverom namietal aj primeranosť uplatňovaných nákladov na pohreb. Navrhol preto rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

4. Odvolacísúd;spoukazomna§470ods.1,2zák.č.160/2015Z.z.,Civilnýsporový poriadok(ďalejlen

"CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkýň je dôvodné.

5. V preskúmavanej veci dospel súd prvej inštancie; s poukazom na § 106 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka; k záveru, že žalobkyňami uplatňovaný nárok na náhradu škody je premlčaný, keďže
žalobkyne mali najneskôr dňa 06. 07. 2001 vedomosť o výške škody a o žalovanom ako
škodcovi, a pokiaľ žalobu podali na súd až 19. 01. 2012, uplatnili si nárok na náhradu škody po uplynutí
premlčacejdoby,vychádzajúcpritomzozistenia,žežalobkynesisvojnároknanáhraduškodyneuplatnili

v adhéznom konaní, nakoľko v tomto konaní vystupovala len žalobkyňa 2/ v postavení opatrovníka
poškodeného nebohého A. F., ktorá si v tomto konaní uplatnila nárok na náhradu škody za nebohého
poškodeného, ktorému však škoda nevznikla, nakoľko táto bola uhradená z vlastných finančných
prostriedkov žalobkýň, ktoré si ju preto mali vo svojom mene samostatne uplatniť v
adhéznom konaní.

6. V danej veci z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu (č.l. 85 - 87) vyplýva, že žalobkyňa 2/ bola
v trestnom konaní vypočutá v postavení svedka - poškodeného dňa 17. 10. 2001 a v
rámci svojho výsluchu výslovne uviedla, že v trestnom konaní žiada o náhradu škody,
ktorú predstavujú náklady na pohreb, a to konkrétne náklady na pohrebnú službu vo výške 11.080,-Sk,

náklady na vence vo výške 3.350,- Sk, náklady na pohonné látky vo výške 748,20 Sk, náklady na kar
vo výške 6.147,- Sk, náklady na Prima karty vo výške 980,- Sk a náklady na náhrobný kameň vo výške
87.279,60 Sk a uviedla, že v zmysle § 43 Trestného poriadku žiada o náhradu nákladov na pohreb v
celkovej výške 109.585,- Sk.7. Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV zo dňa 21. 01. 2002 bola žalobkyňa 2/
ustanovená za opatrovníka poškodenému A. F. za účelom výkonu práv poškodeného podľa § 45 ods.

3 Trestného poriadku.

8. Podľaodôvodneniaobžalobyzodňa14.11.2003podanejOkresnouprokuratúrouBratislavaIV bola
v prípravnom konaní na výkon práv nebohého poškodeného ustanovená opatrovníčka, sestra nebohého
B. A., v procesnom postavení poškodeného vypovedala, že si uplatňuje nárok na náhradu škody vo

výške 109.585,- Sk, ktorá predstavuje pohrebné náklady s tým, že súčasťou vyšetrovacieho spisu sú aj
doklady súvisiace s uplatneným nárokom na náhradu škody.
9. Na hlavnom pojednávaní dňa 21. 01. 2004 si žalobkyňa 2/ ako poškodená po zákonnom poučení
podľa § 43 ods. 2 Trestného poriadku uplatnila nárok na náhradu škody v sume 122.612,- Sk a
založila do spisu objednávkový list na sumu 100.306,- Sk spolu s príjmovým pokladničným
dokladom na túto sumu.

10. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24. 11. 2004, ktorým bola poškodená B. A.
odkázaná s celým nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych podľa § 229
ods. 1 Trestného poriadku, vyplýva, že v rámci adhézneho konania uplatnila nárok na náhradu škody
v sume 122.612,- Sk, a nakoľko sa nebohý poškodený výrazným spôsobom spolupodieľal na vzniku

dopravnej nehody, vyžadovalo by si stanovenie pomeru, v akom má obžalovaný uhrádzať spôsobenú
škodu, ďalšie dokazovanie, a preto bola poškodená odkázaná s nárokom na náhradu škody na konanie
v občianskoprávnych veciach.

11. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 24. 03. 2009 vyplýva, že Anna Jursová si ako

opatrovníčkapoškodenéhouplatňuješkoduvovýške120.000,-Skpozostávajúcuznáhrobnéhokameňa
vo výške 100.306,- Sk, z pohrebných služieb vo výške 11.080,- Sk, za kopanie hrobu vo výške 1.500,-
Sk, za autobus vo výške 600,- Sk, za smútočné vence a kvety vo výške 3.350,- Sk, za úprava tela 400,-
Sk, za benzín vo výške 549,- Sk + 199,- Sk, za dve Prima karty vo výške 980,- Sk, za kar vo výške 6.147,-
Sk a zároveň si uplatnila ako škodu aj výdavky v súvislosti so zastúpením advokátskou kanceláriou vo

výške 9.000,- Sk.

12. RozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIVč.k.2T/87/2008-570zodňa 27.10.2009bolapodľa
§ 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodená B. A. odkázaná so svojím nárokom na občianske súdne
konanie s odôvodnením, že v rámci adhézneho konania si za nebohého poškodeného ako jeho sestra

uplatnila nárok na náhradu škody, ktorý nárok uplatnený za nebohého poškodeného riadne preukázala
na základe listinných dôkazov, avšak vzhľadom na potrebu ďalšieho dokazovania z dôvodu posúdenia
zavinenia poškodeného, bola odkázaná na občianskoprávne konanie.

13. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie aj B. A., ktorá na pojednávaní pred Krajským súdom

v Bratislave dňa 21. 04. 2010 uviedla, že nesúhlasí s tým, aby bola s jej nárokom na náhradu škody
odkázaná na občianske súdne konanie a žiadala obžalovaného zaviazať k uplatňovanej náhrade škody
aspoň určitým percentuálnym zohľadnením. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 21. 04. 2010
sp.zn. 1To 130/2009 zamietol odvolanie poškodenej B. A., pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia
konštatoval,žeprávnanástupkyňapoškodenéhoB.A.sivadhéznom konaníuplatnilanáhraduškodyvo

výške 120.000,- Sk (3.983,27 eur), a to titulom pohrebných nákladov a trov právneho zastúpenia, pričom
sa stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý odkázal poškodenú na občianskoprávne konanie.

14. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo
u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia

po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

15. V prípade ak dôjde v zákonom stanovenej premlčacej dobe k uplatneniu práva na súde alebo u
iného príslušného orgánu, nastáva spočívanie (zastavenie) plynutia premlčacej doby vo vzťahu k právu,

ktoré bolo v konaní riadne uplatnené a vo vzťahu k osobe, voči ktorej konanie smeruje, s tým, že plynutie
premlčacej doby sa zastaví dňom, kedy bol návrh doručený súdu, resp. inému príslušnému orgánu.
Predpokladom pre spočívanie premlčacej doby po dobu trvania konania je, že veriteľ riadne pokračuje vzačatom konaní; v opačnom prípade premlčacia doba skončí bez ohľadu na to, že právo bolo uplatnené
na súde alebo na inom orgáne a premlčacia doba v takomto prípade plynie aj po dobu tohto konania.

16. Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom
a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania
neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť
uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje (R
29/1985).

17. Súd prvej inštancie pri svojom závere, že žalobkyňa 2/ si neuplatnila nárok na náhradu škody v
adhéznom konaní , vychádzal z uznesenia zo dňa 21.01.2002, ktorým bola v trestnom konaní
žalobkyňa 2/ ustanovená za opatrovníčku nebohého poškodeného, ktoré považoval za rozhodujúce pre
posúdenie, či si žalobkyňa 2/, resp. žalobkyne, uplatnila nárok na náhradu škody v adhéznom konaní vo
svojom mene alebo za nebohého poškodeného. Súd prvej inštancie však opomenul prihliadnuť na tú

skutočnosť; ktorú odvolací súd považoval za relevantnú; že dňa 17. 10. 2001 bola žalobkyňa 2/; ešte
predtým ako bola ustanovená za opatrovníka; vypočutá v trestnom konaní ako svedok - poškodený a
zároveň si uplatnila v trestnom konaní nárok na náhradu škody v podobe nákladov na pohreb,
ktorých výšku aj bližšie špecifikovala ako náklady na pohrebnú službu vo výške 11.080,- Sk, náklady
na vence vo výške 3.350,- Sk, náklady na pohonné látky vo výške 748,20 Sk, náklady na kar vo výške

6.147,- Sk, náklady na Prima karty vo výške 980,- Sk a náklady na náhrobný kameň vo výške 87.279,60
Sk a uviedla, že v zmysle § 43 Trestného poriadku žiada o náhradu nákladov na pohreb v celkovej výške
109.585,- Sk. Žalobkyňa 2/ si tak ešte predtým ako bola ustanovená za opatrovníka neb. poškodeného
uznesením zo dňa 21.01.2002 nemohla uplatňovať dňa 17.10.2001 nárok na náhradu škody v
adhéznom konaní ako opatrovníčka za neb. poškodeného A. F.. Napokon aj z odôvodenia obžaloby

zo dňa 14.11.2003 vyplýva, že žalobkyňa 2/ bola ustanovená na výkon práv nebohého poškodeného
ako opatrovníčka a v procesnom postavení poškodeného vypovedala, že si uplatňuje nárok na náhradu
škody vo výške 109.585,- Sk.

18. Žalobkyňa 2/ preto vystupovala v trestnom konaní nielen ako opatrovníčka neb. poškodeného,

ale zároveň si uplatnila aj svoj (vlastný) nárok na náhradu škody proti žalovanému v trestnom konaní
v samostatnom procesnom postavení poškodeného a v tomto postavení vystupovala aj ďalej v konaní
pred súdom, keď na hlavnom pojednávaní dňa 21.01.2004 rozšírila svoj nárok aj o zvyšok nákladov na
pomník, t.j. o sumu 13.026,4 Sk (z pôvodnej sumy 87.279,60 Sk ) a uplatnila si tak nárok na
náhradu škody v celkovej sume 122.612,- Sk a napokon aj na hlavnom pojednávaní dňa 24.03.2009,

kedy rozšírila svoj nárok na náhradu škody aj o nárok vo výške 1.500,- Sk (kopanie hrobu), vo výške
600,- Sk (autobus) a vo výške 400,- Sk (úprava tela) a o nárok vo výške 9.000,- Sk ako
výdavky v súvislosti so zastúpením advokátom.

19. Žalobkyne preto dôvodne namietajú, že záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa 2/ si svoj

nárok, resp. ich nároky, na náhradu škody, neuplatnila v adhéznom konaní, je v rozpore s právoplatným
výrokom súdu v trestnom konaní, ktorým bola žalobkyňa 2/ odkázaná na občianskoprávne konanie ako
poškodená. V prípade, ak by žalobkyňa 2/ vystupovala v trestnom konaní vo vzťahu k uplatňovanému
nároku na náhradu škody len ako opatrovníčka neb. poškodeného alebo jeho právna nástupkyňa, súd
by v trestnom konaní tento nárok nebol mohol priznať neb. poškodenému, zastúpenému

opatrovníčkou, resp. samotnej žalobkyni 2/ ako jeho právnej nástupkyni, keďže tento nárok nevznikol
neb. poškodenému A. F., a ani by neodkázal žalobkyňu 2/ na jeho uplatnenie v občianskoprávnom
konaní.

20. So záverom súdu prvej inštancie, že nárok na náhradu škody nebol uplatnený v

adhéznom konaní, nakoľko žalobkyňa 2/ si uplatňovala nárok na náhradu škody ako opatrovníčka neb.
poškodeného, ktorému však uplatňovaná škoda nevznikla, sa nemožno stotožniť. Odvolací súd preto
na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nároky uplatňované v tomto konaní boli uplatnené
aj v adhéznom konaní, ktorú skutočnosť je potrebné pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania
zohľadniť.

21. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude v ďalšom konaní posúdiť vznesenú námietku premlčania
z hľadiska spočívania plynutia premlčacej doby, a to po dobu od uplatnenia si jednotlivých nárokov
na náhradu škody žalobkyňou 2/ v adhéznom konaní, do jeho skončenia vo vzťahu k žalobkyni 2/.Premlčacia doba u jednotlivých nárokov tak začala plynúť dňom nasledujúcim, ako boli realizované
úhrady jednotlivých nákladov na pohreb s tým, že dňom uplatnenia týchto nákladov v adhéznom
konaní došlo ku spočívaniu (zastaveniu) tejto premlčacej doby; za predpokladu,

že celá premlčacia doba dovtedy ešte neuplynula; a to až do skončenia trestného konania, t.j. až do
vyrozumenia žalobkyne 2/ o tom, že jej odvolanie proti výroku, ktorým bola s nárokom na
náhraduškodyodkázanánaobčianskoprávnekonanie,bolozamietnuté,tedadňom01.07.2010,kedyjej
bolo doručené písomné vyhotovenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1To 130/2009 zo dňa
21.04.2010. Spočítava sa tak lehota, ktorá uplynula do uplatnenia nároku v trestnom konaní s

lehotou, ktorá uplynula po skončení trestného konania do uplatnenia nároku na súde v tomto konaní,
tzn. že dobu od uplatnenia nároku v trestnom konaní do jeho skončenia nemožno do plynutia zákonom
stanovenej premlčacej doby započítať.

22. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie založil svoj záver o premlčaní uplatňovaného nároku
na náhradu škody na nesprávnom právnom posúdení veci, keďže v danej veci neaplikoval §

112 Obč. zák. na plynutie premlčacej doby, keď nezohľadnil dobu, po ktorú premlčacia doba spočívala
(neplynula), a preto nemožno považovať jeho predčasné právne závery za správne.

23. Rozhodnutievovecisamejodvolacímsúdombyvšakzatohtostavuveci vcelomrozsahu
nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám sporu odoprené právo namietať správnosť

skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti
záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých
rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý sa
nimi buď dostatočne náležite nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci v
rámci dvojinštančného súdneho konania je rovnako súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý

proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné
učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím.

24. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu zrušil podľa § 389 ods.1 písm. c/ CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP, v ktorom súd prvej inštancie; viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP); opätovne posúdi dôvodnosť vznesenej námietky premlčania vo
vzťahu k jednotlivým čiastkovým nárokom na náhradu škody a žalobu vecne prejedná vo
vzťahu k tým peňažným nárokom, ktoré boli uplatnené včas a v novom rozhodnutí o veci
rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,

ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana,
nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím

súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu
o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b)
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolaciehokonania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho
konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej
mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§

422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa
podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 CSP) . Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba

a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).