Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 8, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/168/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217206703
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8217206703.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO: 50 361 368 proti žalovanej: E. S., W.. XX.XX.XXXX, F. F. X, XXX XX J., o zaplatenie 5
524,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 21.
06. 2018, č. k. 5Csp/240/2017-61 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II. a III.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.493,84 Eur s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 2.493,84 Eur od 01.11.2017 do zaplatenia, všetko mesačnými splátkami vo výške
100,00 Eur splatnými vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku
až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek

splátky riadne a včas.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania“.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských
úveroch.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi Poštovou bankou a. s. ako veriteľom
a žalovanou ako dlžníčkou bola dňa 25. 07. 2012 uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou
veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 7 000 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazal splatiť v 72.mesačných
splátkach po 172,07 Eur. Keďže úver riadne a včas nesplácala, veriteľ ku dňu 19. 02. 2015 určil

predčasnú splatnosť celého úveru. Z predloženej zmluvy o úvere mal súd za preukázané, že táto
neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, t.
j. nie sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Zo zmluvy
niejezrejmé,zakýchúdajovveriteľvychádzalprivýpočteRPMN,čizmesačnejsplátkyúveru172,07Euralebo z celkovej výšky nákladov 4 715,37 Eur, alebo vychádzal z iných predpokladov. Údaj o RPMN je
jedným z najdôležitejších údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, keďže sú v ňom zohľadnené všetky
náklady, ktoré musí dlžník za úver dodávateľovi zaplatiť. Zmluva o úvere obsahuje drobným písmom

pod náležitosťami zmluvy, že cit.: „Celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových
nákladov spojených s úverom“, pričom ako celková výška nákladov je v zmluve uvedená suma 4 715,37
Eur. Súd skonštatoval, že nezodpovedá princípu transparentnosti, ak priemernému spotrebiteľovi nie
sú poskytované prehľadné informácie o úvere, teda ak v zmluve nie je presne vyčíslená suma, ktorá
predstavuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Uvedený údaj musí byť spotrebiteľovi

zrejmý zo zmluvy, a to bez použitia kalkulačky, resp. matematických operácií. Zároveň súdu nie je zrejmý
výpočet celkovej výšky nákladov v sume 4 715,37 Eur, keďže vynásobením počtu splátok, t. j. 72 a výšky
mesačnej splátky 172,07 Eur dostanem sumu 12 389,04 Eur, čo nezodpovedá tvrdeniu v zmluve, že
celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov, t. j. 11 715,37 Eur (7 000 Eur
+ 4 715,37 Eur). Vzhľadom na nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, tento sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd priznal žalobcovi sumu 2 493,84 Eur, čo predstavuje
rozdiel medzi poskytnutým úverom 7 000 Eur a úhradami žalovanej pred vyhotovením aktuálneho stavu
úveru ku dňu 31. 10. 2017 vo výške 4 506,16 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca žiadal aj úrok z
omeškania od 01. 11. 2017, súd mu priznal úrok vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2 493,84 Eur od 01. 11.
2017 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Prihliadajúc na finančnú, sociálnu a rodinnú situáciu žalovanej, mal súd za to,
že je dôvodné umožniť jej zaplatiť priznanú istinu v splátkach, keďže nie je v jej schopnostiach uhradiť
ju jednorazovo. Súd určil výšku mesačnej splátky po 100 Eur, čo znamená, že doba splácania istiny
predstavuje cca 2 roky, ktorú súd považuje za primeranú na splnenie záväzku (§ 232 ods. 4 CSP). O
trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, 2 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku, proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že neboli splnené procesné podmienky, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že celkovú čiastku

úveru (celkovú výšku nákladov) tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom,
pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený v samotnej zmluve. Údaj o výške poskytnutého
úveru, ako aj celkovej výške nákladov zmluva obsahuje, preto takýto výklad súdu je podľa odvolateľa
šikanóznym uplatňovaním práva a prílišným formalizmom. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Súdneho dvora vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia a. s. c/a Klára Biróová. Zdôraznil, že samotné

číselnéuvedeniecelkovejčiastky,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,nemožnosankcionovaťbezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere, nakoľko celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne
identifikovateľná matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré zmluva obsahuje. Zároveň bol žalovaný na uvedenú
skutočnosť upozornený priamo v zmluve o úvere pod dojednanými parametrami úveru, čo je zároveň

v rozpore s eurokonformným výkladom zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je
svojim obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 04.
2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS do slovenského
právneho poriadku. Pokiaľ sa týka predpokladov pre výpočet RPMN s výkladom súdu prvej inštancie sa
nemožno stotožniť, lebo všetky údaje, ktoré boli potrebné pre výpočet RPMN podľa platnej legislatívy

boli v zmluve o úvere obsiahnuté. Zmluva o úvere obsahuje jednak výšku úveru, úrokovú sadzbu, dátum
prvej splátky, ako aj dátum konečnej splatnosti, tiež počet mesačných splátok. Všetky údaje, ktoré boli
potrebné pre výpočet RPMN podľa platnej legislatívy, boli v zmluve o úvere obsiahnuté. V tom sa javí
odôvodnenie rozhodnutia súdu za nepreskúmateľné, nakoľko súd len stroho uvádza, že údaje v zmluve
o úvere chýbajú, avšak bez bližšej špecifikácie o aké údaje sa má jednať. Z uvedeného preto nie je

zrejmé, ktoré údaje podľa názoru súdu neboli uvedené. Na základe uvedeného je zrejmé, že celková
výška nákladov a RPMN bola vypočítaná správne, a preto súd nesprávne rozhodol, keď vyslovil, že
zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie, alternatívne, aby v napadnutej časti žalobe vyhovel v celom
rozsahu a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia ústneho
pojednávania ( § 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

7. Z dispozičnej zásady v odvolacom konaní vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých
sa odvolateľ domáha prieskumu. Vymedzením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ vymedzuje to, akých výrokov sa týka suspenzívny účinok odvolania a zároveň stanovuje
medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. Keďže odvolanie žalobcu smeruje iba proti výroku II., ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti

žalobu zamietol a výroku III. o trovách konania, výrok rozsudku súdu prvej inštancie označený I., ktorým
súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 493,84 Eur s príslušenstvom a
určil podmienky jej úhrady v splátkach, nadobudol v súlade s § 367 ods. 2 CSP právoplatnosť.

9. Odvolací súd sa vo vzťahu k odôvodneniu napadnutých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie

označených ako II. a III. uvádza, že v celom rozsahu sa stotožňuje a poukazuje na správne rozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, a to čo sa týka aj ich právnej kvalifikácie. Preto s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nižšie
uvedeným len zdôrazňuje správnosť napadnutého rozhodnutia.

10. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý
predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii náležitosti
uvedených v ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákonodarca jasne stanovil,
že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady,

ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Odvolací súd preto zastáva názor, že týmito predpokladmi je
uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počet splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby
a prípadných poplatkov. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je
uvedené, aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej
inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Obligatórnou náležitosťou

zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa
transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008, a to v čl. 10 ods.
2 písm. g), cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a
celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery“.

11. Odvolací súd rovnako, ako aj súd prvej inštancie má za to, že ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č.
129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vyžadovalo uvedenie konkrétnej sumy, ktorú
musí spotrebiteľ titulom úverovej zmluvy zaplatiť, ako aj uvedenie všetkých predpokladov pre výpočet
RPMN. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) citovaného

zákona to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd na doplnenie uvádza, že
správnosť údajov nebola preukázaná ani po prepočtoch podľa žalobcu uvádzaných v odvolaní, cit. „V
prípade zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným nebol poplatok za poistenie zarátaný do
celkových nákladov, nakoľko žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby úveru, pričom táto
nebolapodmienkounazískanieúverualebozískaniezaponúkanýchpodmienok.Nazákladeuvedeného

je zrejmé, že celkové náklady na úver boli vo výške 11 715,41 Eur (71 x 164 + 71,41 = 11 715,41 -
7 000 = 4 715,41 Eur, nie 11 808 Eur, ako si to nesprávne ustálil súd)“ K tejto odvolacej námietke je
treba zdôrazniť, že uvedený počet splátok 71 vo výške 164 Eur a jedna splátka vo výške 71,41 Eur
nekorešponduje so zmluvou o úvere zo dňa 25. 07. 2012 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou, v
ktorejjeuvedenýchpočetsplátok72svýškoumesačnejsplátky172,07Eur(č.l.38spisu).Užajuvedené

odôvodňuje správny záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Je nutné
ešte dodať, že zákonodarca v záujme poskytnutia náležitej ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany v
spotrebiteľskom právnom vzťahu stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,ktoré sa prejavujú aj tým, že okrem povinného údaju o RPMN je nevyhnutné uviesť aj všetky predpoklady
použité na výpočet RPMN. V predmetnej úverovej zmluve tieto údaje chýbajú.

12.Akzákonvyžadujevzmluveospotrebiteľskomúvereuvádzaťvšetkypredpokladypoužiténavýpočet
RPMN, je podľa názoru odvolacieho súdu nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné
zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by
spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný

vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. Správne preto súd prvej inštancie
uzavrel, že predmetnú úverovú zmluvu je treba považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú.

13. Odvolací súd je toho názoru, že ust. § 9 ods. 1 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., je tak explicitne
presné, že ani cez prizmu eurokomformného výkladu nemožno ignorovať prípadnú absenciu tam
uvedených náležitosti aj čo sa týka všetkých predpokladov na výpočet RPMN. V zákonnom ustanovení

sú jasne deklarované prípadné následky spojené s absenciou obligatórnych náležitosti uvedených pod
písm. j) citovanej právnej normy. Odvolací súd preto nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu,
ktorý bol platný a účinný v čase vydania napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať
aj na rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 7Sžo/61/2015, ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 5Co/59/2017, 3Co/7/2017 a ďalšie.

14. Neuvedenie týchto zákonných náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku, preto sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky
stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú aj v zmysle článku 23
smernice 2008/48.

15. Zákon môže stanoviť, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v
článku 10 ods. 2 smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa bude považovať za
zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku (viď rozsudok Súdneho dvora - tretia komora z 9.

novembra 2016 vo veci C-42/15).

16. K odvolacej námietke žalobcu tykajúcej sa nesprávneho vyhodnotenia spotrebiteľského úveru za
bezúročný a bezpoplatkový, odvolací súd opätovne poukazuje na správne odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie. Ani prípadné iné rozhodnutia iných súdov vzhľadom na judikatúru tunajšieho Krajského

súdu, ako aj Najvyššieho súdu SR neodôvodňujú možnosť odkloniť sa od doterajšej judikatúry. Je
potrebné ešte zdôrazniť, že princíp právnej istoty prevažuje v prejednávanom prípade keďže smernica
nemá priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok jej nemožno priznať,
lebo by došlo k rozhodnutiu protizákonnému, teda contra legem. Je preto v prípade absencie náležitosti
špecifikácie splátok istiny, úrokov a poplatkov nutné poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za úver

bezúročný a bez poplatkov.

17. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie čo do veci samej zodpovedá aj správne rozhodnutie
o trovách konania.

18. Vychádzajúc z uvedeného preto odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku II. a III., ako vecne správne potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V

odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania a v
odvolacom konaní úspešnej žalovanej žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, ani
si ich neuplatnila.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).