Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, January 14, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/327/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718201132
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1718201132.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov
JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v právnej veci žalobkyne: G. G.Č., G. XX, M.,
zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Tornošom, Tomášikova 50/D, Bratislava, proti žalovanému: Ing.
G. G., CSc., G. XX, M., zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. Eva Roskošová s.r.o.,
Vietnamská 41, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného

proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 43C/39/2018-36, zo dňa 12.6.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, ktorou sa žalobkyňa
domáhala uloženia povinnosti žalovanému umožniť jej neobmedzený vstup a strpieť užívanie
nehnuteľnostízapísanýchnalistevlastníctvač.XXXkatastranehnuteľnostívedenomOkresnýmúradom
Pezinok, katastrálnym odborom, okres Pezinok, obec Limbach, katastrálne územie M., a to rodinného
domu súpisné č. XXX postaveného na pozemku registra C parc. č. XXX/X - zastavané plochy a

nádvoria a hospodárskeho objektu súpisné č. XXX postaveného na pozemku registra C parc. č. XXX/
XXX - zastavané plochy a nádvoria, každý nepárny týždeň v sobotu od 8:00 hod. do 20:00 hod a v
nedeľu od 8:00 hod. do 20:00 hod. do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 43C/31/2018 m e n í tak,
že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

V zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobkyni
neobmedzený vstup a strpieť užívanie nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX katastra

nehnuteľností vedenom Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom, okres Pezinok, obec
Limbach, katastrálne územie M., a to rodinného domu súpisné č. XXX postaveného na parcele č. XXX/
X - zastavané plochy a nádvoria, hospodárskeho objektu súpisné č. XXX postaveného na parcele č.
XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria, na parcely č. XXX o výmere 1178 m2 - trvalé trávne porasty,
č. XXX/X o výmere 374 m2 - zastavané plochy a nádvoria, č. XXX/XXX o výmere 1220 m2 - trvalé
trávnaté porasty, č. XXX/XX o výmere 21 m2 - záhrady, č. XXX/XX o výmere 359 m2 - trvalé trávnaté

porasty, č. XXX/X o výmere 577 m2 - trvalé trávnaté porasty, č. XXX/X o výmere 591 m2 - ostatné
plochy (ďalej len „nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX“) a to až do právoplatného skončenia konania
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedeného na Okresnom súde Pezinok pod
sp. zn. 43C/31/2018; vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodol, že
žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia domáhala vyššie nariadeného neodkladného opatrenia. Zároveň sa domáhalaneobmedzeného vstupu a strpenia užívania nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX
katastra nehnuteľností vedeného Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom pre katastrálne
územie Limbach, parcely č. XXX/X o výmere 46 m2 - zastavané plochy a nádvoria, č. XXX/XXX o výmere

365 m2 - trvalé trávnaté porasty, č. XXX/XXX o výmere 370 m2 - trvalé trávnaté porasty, č. XXX/XXX
o výmere 21 m2 - zastavané plochy a nádvoria, č. XXX/XXX o výmere 109 m2 - zastavané plochy a
nádvoria,č.XXX/XXXovýmere120m2-zastavanéplochyanádvoria(ďalejlen„nehnuteľnostizapísané
na LV č. XXXX“) a to nepretržite počas kalendárneho roka od 1.3. od 08:00 hod. do 30.11. do 20:00 hod.,
a to až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 43C/31/2018 a odovzdania prístupových kódov a
jednej sady kľúčov od prístupových dverí do nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX a to
až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

3. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou súd prvej inštancie zistil, že manželstvo strán bolo
rozvedené 24.11.2016 rozsudkom Okresného súdu Pezinok z 26.9.2016 č.k. 8C/40/2016-22. Strany

sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX; žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX. Žalobkyňa preukázala, že sa niekoľkokrát, prostredníctvom SMS - správ, e-
mailom, doporučeným listom a osobne, domáhala vstupu do domu a na predmetné nehnuteľnosti.

4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s listinami predloženými žalobkyňou dospel k záveru,

že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný, pretože žalobkyňa riadne
osvedčila skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Preukázala, že je
spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, ktoré nadobudla spolu so žalovaným počas
trvania manželstva. Zároveň osvedčila, že sa priamo na mieste, prostredníctvom SMS a e-mailových
správ pokúšala o vstup do predmetných nehnuteľností a z čestného prehlásenia Ing. C. D., Ing. K. T., L.

G. vyplývalo, že vstúpiť do rodinného domu a na pozemky jej žalovaný bránil a vstupu sa nedomohla,
pretože žalovaný dom zamkol a neumožnil jej doň vstúpiť. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti s poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1, §
325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a § 332 ods. 1 CSP vyhovel.

5. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa vstupu na
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX zamietol, pretože žalobkyňa nepreukázala dôvod, na základe
ktorého sa vstupu na tieto pozemky domáha. Podľa výpisu z LV č. XXXX katastrálneho územia M.
je výlučným vlastníkom týchto pozemkov žalovaný. Zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v časti odovzdania prístupových kódov a jednej sady kľúčov od prístupových dverí do

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, odôvodnil tým, že táto povinnosť žalovanému vyplýva priamo
z nariadenej povinnosti umožniť vstup žalobkyne do nehnuteľností a preto nepovažoval za potrebné
takúto povinnosť samostatne upravovať. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Mal za
to, že vo veci mala úspech žalobkyňa ako aj žalovaný v pomere 50 % : 50 %, a teda ani jedna zo
strán sporu nemala prevažujúci úspech v konaní. Rozhodol teda tak, že náhradu trov konania žiadnej

zo strán sporu nepriznal.

6. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie a žiadal vo vyhovujúcej časti napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie zrušiť, príp. zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Uviedol,
že nie je pravda, že nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXX a LV č. XXXX užíva

výlučne sám od novembra 2015; takmer dva roky, až do 12.7.2017, ich užívala bez obmedzení aj
žalobkyňa a jej kamarátky, ktoré jej dnes poskytujú podporné vyjadrenia (T., L.). Výrok, že “žalovaný
má v držbe všetky kľúče od rodinného domu a zmenil prístupové kódy na vstup do rodinného domu”
označil za nepravdivý. Uviedol, že podľa jeho názoru problém nastal, keď si jeho exmanželka začala z
nehnuteľnostibraťbezpýtaniaaleboaspoňoznámeniavopred,žesichceniečozobrať.Najprvsizobrala

bez jeho vedomia 9.000 eur zo sejfu v dome pri jej odsťahovaní do bytu v decembri 2015. Potom si
22.6.2017previedlazjehoúčtuvTatrabankenasvojbankovýúčet 12.500eur,takistobezjehovedomia
(to už bolo viac ako pol roka po rozvode). Problém podľa neho nie je v tom, že by žalobkyni zakazoval
vstup do domu, ale snaží sa len o stanovenie určitých hraníc, ktoré chce, aby rešpektovala s ohľadom
na jeho súkromie. V komunikácii so žalobkyňou nie je podľa jeho názoru nič, čo by mohlo byť označené

ako dôkaz o zákaze vstupu do domu. Poukázal na to, že žalobkyňa netvrdila a ani žiadnym spôsobom
nepreukázalapotrebubezodkladneupraviťpomerymedzistranamisporu.Zdôraznil,žežalobkyňasama
uvádza v návrhu, že rodinný dom neužíva od roku 2015, ale býva v byte v ich spoločnom vlastníctve; od
júla 2017, odkedy jej malo byť bránené v užívaní predmetných nehnuteľností, uplynul rok, takže podľaneho nie je splnená podmienka bezodkladnej potreby úpravy pomerov pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Žalobkyňa nepreukázala, že by jej bránil vo vstupe alebo užívaní predmetných nehnuteľností,
z jeho vyjadrení nevyplýva zákaz vstupu, ale iba otázka dôvodu príchodu do rodinného domu, ktorý

podľa dohody strán sporu na čas do vyporiadania BSM, resp. predaja tejto spoločnej nehnuteľnosti užíva
a na vlastné náklady udržiava výlučne žalovaný (žalobkyňa výlučne užíva druhú spoločnú nehnuteľnosť,
a to byt v Bratislave). Uvedené vyplýva zo vzájomnej dohody strán sporu.

7. Žalovaný zdôraznil, že jednou zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia je

vecná súvislosť (spojitosť) medzi navrhovaným neodkladným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je
predmetom konania vo veci samej. Absencia tejto vecnej spojitosti medzi predmetom navrhovaného
neodkladného opatrenia a predmetom konania vo veci samej je zásadnou skutočnosťou, pre ktorú súd
prvejinštancienavrhovanémuneodkladnémuopatreniuvyhovieťnemoholabolohopotrebnézamietnuť.
Nariadené neodkladné opatrenie má totiž vecnú súvislosť nie so žalobou o vyporiadanie BSM medzi
stranami sporu, ale so žalobou, ktorú môže ktorýkoľvek z bývalých manželov podať v zmysle § 146

Občianskeho zákonníka v prípade existencie sporu o užívanie spoločnej veci.

8. Taktiež upriamil pozornosť na to, že žalobkyňa sa petitom domáhala vstupu a strpenia užívania
nehnuteľností počas kalendárneho roka od 1.3. od 08.00 hod do 30.11. do 20.00 hod.; v prípade
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX (vo výlučnom vlastníctve žalovaného) každý nepárny týždeň v

sobotu od 08.00 hod do 20.00 hod a nedeľu do 08.00 hod do 20.00 hod. t.j. časovo obmedzene, nakoľko
si je vedomá vážneho a najmä neodôvodneného narúšania súkromia žalovaného. Súd prvej inštancie
však nariadil neodkladné opatrenie nad rozsah požadovaný žalobkyňou, v rozpore so zákonom, keď
porušil zásadu ne ultra petitum, keďže je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Napokon namietal, že
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, je potrebné žalobkyni odoprieť súdnu ochranu, a to v zmysle

ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože výkon jej práv je v rozpore s dobrými mravmi
a navyše zasahuje do jeho ústavou garantovaného práva na nedotknuteľnosť osoby a súkromia, ktoré
môžu byť obmedzené len v prípadoch stanovených zákonom.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Nespochybňovala tvrdenia žalovaného, že jej spočiatku, do júla 2017, bolo umožnené užívať rodinný
dom, to bolo ale len do júla 2017, po tomto termíne dostala zákaz tohto vstupu, bez prítomnosti (a teda
súhlasu) žalovaného. Akékoľvek odkazovanie žalovaného na možnosti jej vstupu do rodinného domu
pred týmto termínom považovala z hľadiska preukazovania neodôvodnenosti neodkladného opatrenia
za bezpredmetné a účelové. Za účelové tiež považovala tvrdenie žalovaného, že problém so vstupom

do rodinného domu nastal vtedy, keď si začala brať veci z domu bez toho, aby to oznámila žalovanému.
Uviedla, že žalovaný má v držbe všetky kľúče a ona nie, nakoľko nemá kľúče od pivníc (3 kusy),
od dverí vedúcich z garáže do domu a od bazénových dverí, ktorými sa dá tiež dostať do rodinného
domu. K tvrdeniu o výbere finančných prostriedkom z účtu žalovaného uviedla, že je nepravdivé a preto
nie je dôvod pre nenariadenie neodkladného opatrenia. V apríli 2017 ešte nemala zákaz vstúpiť do

rodinného domu, žalovaný určil sám, ako a kto bude tento dom užívať, a nebolo to určené dohodou,
ako to žalovaný prezentuje v odvolaní. Aj napriek uvedenému, zo slušnosti vždy požiadala žalovaného
o termín, kedy môže dôjsť do domu. Žalovaný termíny často odsúval a v prípade potvrdenia termínu,
vstup zablokoval (nechal kľúč vo dverách) a preto tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa koná pri domáhaní
sa svojho práva v rozpore s dobrými mravmi je nedôvodné; žalovanému chcela vychádzať v ústrety

a slušne sa dohodnúť. Problém bol podľa jej názoru v tom, že napriek jej snahe o prispôsobenie sa
žalovanému, tento navrhované termíny neakceptoval, menil a keď sa dohodli, tak rodinný dom zamkol a
buďbolvdomealeboodišiel.Zotrvalanatom,žepreukázalapotrebubezodkladneupraviťpomerymedzi
stranami sporu. Potvrdila, že žalovaný užíva výlučne rodinný dom a ona druhú spoločnú nehnuteľnosť
- byt v Bratislave, poprela však existenciu dohody o takomto spôsobe užívanie nehnuteľností patriacich

do BSM.

10. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu žalobkyne zotrval na svojich skutkových a právnych tvrdeniach
uvedených v odvolaní a mal za to, že žalobkyňa v ňom len potvrdila pravdivosť jeho argumentov
a deklarovala, že nemá reálny záujem dosiahnuť novú alebo inú dohodu o užívaní spoločných

nehnuteľností, ale chce len vedome a úmyselne škodiť, narúšať jeho súkromie a to všetko spôsobom
odporujúcim dobrým mravom.11. Odvolací súd prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej
vyhovujúcej časti a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
žalovaného, bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

16. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom

neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je
osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto
je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo

bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov,
ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči
ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva
návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej
ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť

len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery,
že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

17. Vychádzajúc z tvrdení žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, so zreteľom aj na

skutočnosti vyplývajúce z obsahu súdneho spisu, dospel odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie
k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný ani v časti týkajúcej
sa nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX.

18. V prvom rade treba uviesť, že žalobkyňa sa podaným návrhom v časti neodkladného opatrenia

týkajúceho sa vstupu a užívania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX domáhala uloženia povinnosti
žalovanému len vo vzťahu k rodinného domu súpisné č. XXX postaveného na parcele č. XXX/X
- zastavané plochy a nádvoria, hospodárskeho objektu súpisné č. XXX postaveného na parcele č.
XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria v čase nepárneho týždňa v sobotu od 8.00 hod. do 20.00
hod. a v nedeľu od 8.00 hod. do 20.00 hod. Súd je v sporovom konaní viazaný žalobou (dispozičný

princíp), z ktorej vyplýva predmet konania. Nemôže rozhodovať o inom, než v žalobe, resp. návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzenom nároku, t. j. nemôže prisúdiť viac/iné, ako je
žiadané. Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobe (návrhu) vymedzuje predmet konania
po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu
petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy strán sporu a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú.

Napadnutý výrok vyhovujúceho uznesenia v časti prevyšujúcej návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia vymedzeného rozsahu nehnuteľností a času, v ktorom má žalovaný strpieť vstup a užívanie
nehnuteľnostižalobkyňou,bolvydanýbezpotrebnéhonávrhu(ultrapetit)apretoodvolacísúduznesenie
v tejto napadnutej časti zrušil, bez vrátenia veci v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§
389 ods. 1 písm. a) CSP).

19. V ďalšom odvolací súd posudzoval splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia,
a to najmä osvedčenie takých skutočností, ktoré by v danej veci odôvodňovali jeho potrebu. Žalobkyňatúto odôvodňovala tým, že žalovaný jej bráni v užívaní predmetného rodinného domu, ktorý majú po
rozvode manželstva v nevyporiadanom bezpodielovom spoluvlastníctve.

20. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve
užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s
ich užívaním a udržiavaním (§ 144 Občianskeho zákonníka).

21. Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že žalobkyňa ako bezpodielová spoluvlastníčka je
oprávnená predmetnú nehnuteľnosť užívať a teda predloženými dokladmi bolo osvedčené jej právo

k predmetným nehnuteľnostiam. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je však potrebné v zmysle
ustanovenie § 325 ods. 1 CSP aj to, aby bolo preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov,
a tá podľa odvolacieho súdu preukázaná nebola. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako aj z vyjadrení oboch strán sporu vyplýva, že v doposiaľ nevyporiadanom bezpodielovom
spoluvlastníctve majú strany okrem iného aj predmetný rodinný dom v Limbachu a 4 izbový byt v

Bratislave na G. ulici, ktorý užívajú tak, že žalovaný užíva sám predmetný rodinný dom v Limbachu a
žalobkyňa sama byt v Bratislave, a to už od roku 2015. Aj keď žalobkyňa spochybňovala existenciu
dohody o takomto užívaní vecí patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva, z ňou predložených
dokladov (rozsudku o rozvode) vyplýva, že takáto dohoda medzi stranami uzavretá bola, pričom
nie je podstatné, kto predložil návrh tejto dohody. Pokiaľ teda žalobkyňa užíva byt v Bratislave,

patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva strán, neosvedčila ujmu, ktorá jej vzniká tým, že nemá
prístup a možnosť užívať predmetný rodinný dom v Limbachu a ktorá by mohla byť odstránená práve
neodkladným opatrením súdu. Tomu, že žalobkyni nehrozí bezprostredne nejaká zásadná ujma tým,
že neužíva predmetný rodinný dom, nasvedčuje aj jej samotný návrh, v ktorom žiadala umožniť jej
jeho užívanie v podstate len každý druhý víkend, aj to len cez deň, pričom v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia uvádza len to, že jej je postupom žalovaného bránené v jej predchádzajúcich
návštevách, ktorých dôvodom bola komunikácia o delení majetku, starostlivosti o nehnuteľnosť počas
neprítomnosti žalovaného v dome a odnesenie ďalších osobných veci z rodinného domu.

22. Rozhodujúcim pre odvolací súd pri posudzovaní veci bolo, že na užívaní spoločne nadobudnutých

nehnuteľností do doby vyporiadania spoločného majetku sa sporové strany po rozvode dohodli, dlhšiu
dobu dohodu rešpektovali a žalobkyňa pri nezmenenom skutkovom stave žiadala od súdu nariadenie
neodkladného opatrenia, avšak bez opory v ustanovení § 325 ods. 1 CSP upravujúcom podmienky, za
ktorých môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, a bez uvedenia konkrétnych údajov o bezprostrednej
ujme,ktorájejvznikla,resp.hrozí,žejejvznikneztoho,žeajnaďalejbudúsožalovanýmužívaťspoločné

nehnuteľnosti tak, ako sa na tom dohodli.

23. S poukazom na vyššie uvedené, po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností
vyplývajúcich z obsahu spisu, prihliadajúc na dôvody uvedené žalovaným v odvolaní proti napadnutému
uzneseniu súdu prvej inštancie, dospel odvolací súd k záveru, že neboli naplnené všetky predpoklady

pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v zvyšnej napadnutej časti
týkajúci sa nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX zamietol.

24. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného a odvolacieho) konania

podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, tak, že žalovanému, ktorý mal vo
veci plný úspech, priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).