Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/85/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115010722
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115010722.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Jozefa Mikluša v trestnej veci obžalovanej F. W. stíhanej pre prečin
zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, 2 Tr.zák. , na verejnom zasadnutí dňa 19.januára 2017 o
odvolaní obžalovanej F. W. proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 2T/60/2015 zo dňa
20.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovanej F. W. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20.09.2016, sp.zn. 2T/60/2015 bola obž. F. W.
uznaná vinnou z prečinu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, 2 Tr.zák., na tom skutkovom
základe, že

ako konateľka spoločnosti DENAN, spol. s r.o., Horná 14021/61 A, Banská Bystrica, IČO: 44 797 052, v
postavení nájomcu uzatvorila dňa 5. 6. 2009 so spoločnosťou GOREA, spol. s r.o., so sídlom Farská 6,
Žilina, IČO: 36 432 504, ako prenajímateľom Zmluvu o nájme nebytových priestorov (ďalej len „zmluva“),
predmetom ktorej bol nájom polyfunkčného objektu na K. ulici v Z. Z., ktorý je vo výlučnom vlastníctve
prenajímateľa, pričom však aj napriek tomu, že nájomca predmet zmluvy riadne užíval, svoje povinnosti
vyplývajúce mu z článku IV tejto zmluvy si neplnil, nakoľko dohodnuté nájomné uhrádzal spočiatku len

čiastočne a následne už neuhradil prenajímateľovi nájomné vôbec, v zmysle čoho prenajímateľ dňa 21.
7. 2010 od zmluvy odstúpil a následne márne vyzýval nájomcu k úhrade dlžného nájomného, pričom
však v období trvania nájomného vzťahu spoločnosť DENAN, spol. s r.o. uhrádzala záväzky voči iným
svojím veriteľom, ktoré boli splatné neskôr ako záväzky voči spoločnosti GOREA, s.r.o., a to v zjavnom
nepomere vo vzťahu k záväzkom voči spoločnosti GOREA, s.r.o., čím týmto svojim konaním ako dlžník,
ktorý nebol schopný plniť svoje splatné záväzky zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodnil

iného veriteľa a spôsobil tak spoločnosti GOREA, s.r.o. so sídlom Farská 6, Žilina, IČO: 36 432 504
škodu vo výške 12.055,37 Eur.

Za toto konanie okresný súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, pričom výkon
uloženého trestu jej podmienečne odložil na skúšobnú dobu 12 mesiacov.

Súčasne obžalovanej uložil trest zákazu činnosti výkonu akejkoľvek podnikateľskej činnosti na 24
mesiacov.

Súčasne súd obžalovanej uložil aj povinnosť nahradiť škodu spoločnosti Gorea, s.r.o., Farská 6, 010
01 Žilina, IČO: 36 432 504, vo výške 12 055,37 € a so zvyškom nároku na náhradu škody poškodenú
spoločnosť odkázal na občianske súdne konanie.Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podala obžalovaná F. W. odvolanie, ktoré dodatočne
prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnila. Z odvolania v podstate vyplynulo, že obžalovaná
s rozhodnutím prvostupňového súdu nesúhlasí, pretože podľa jej názoru hodnotil získané dôkazy

jednostranne v jej neprospech, neprihliadol na osobitné okolnosti daného prípadu a to predovšetkým na
správanie sa samotného poškodeného a na jej snahu uspokojiť jeho pohľadávku. Spoločnosť Denan,
s.r.o., bola novovzniknutou firmou a ako taká potrebovala sa zabehnúť. Je pravdou, že zisky tejto
spoločnosti nepostačovali na úhradu všetkých jej záväzkov. Keď sa firma dostala do omeškania s
úhradou nájomného, snažila sa spolu s jej manželom dohodnúť s poškodeným na riešení situácie a to

najskôr cestou zníženia nájomného. Poškodený vedel o jej nepriaznivej finančnej situácii a pravidelne
prichádzal na predajňu firmy Denan, s.r.o. a pýtal sa jej, ako to ide. Poškodený ju ubezpečoval, že s
úhradou nájomného počká, nech len zotrvajú v nájme a pokúsia sa firmu rozbehnúť. Pokiaľ poškodený
dohodu o odklade splátok nájomného popieral, jedná sa len o jeho tvrdenie, ktoré nie je ničím podložené.
Ústnu dohodu potvrdil svedok B. W., ktorý sa zúčastňoval rokovaní s poškodeným. Svedkyňa R.. E.
B. - účtovníčka potvrdila, že o tejto dohode vedela. V tejto súvislosti obžalovaná poukázala tiež na to,

že poškodený nepodnikol žiadne kroky na uplatnenie svojho práva na zaplatenie dlžných faktúr, ani na
to, aby zabránil zväčšovaniu dlhu. Obžalovanú nevyzval ani ústne ani písomne k úhrade dlhu a svoju
pohľadávku neuplatnil v súdnom konaní a to ani po skončení nájmu.

Nepriaznivú finančnú situáciu firmy sa so svojou dcérou snažila riešiť vložením vlastných finančných

prostriedkov do spol. Denan, s.r.o., v sume 20 000,-€, z ktorej sumy bolo dcére neskôr vrátených 13
000,-€, čo vylučuje zámer o úmysle zmariť uspokojenie poškodeného. Pokiaľ ide o ďalšie opatrenia,
ktoré sa snažila urobiť, bolo to získanie úveru pre spol. Denan, s.r.o., nakoniec to však
nevyšlo. Záväzky firmy Denan, s.r.o., voči spol. Gorea, s.r.o. uhrádzala aspoň čiastočne vo výške ako jej
to tržby spoločnosti dovoľovali, dokonca aj vo výške prevyšujúcej zisky spoločnosti za ten ktorý mesiac.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti svedčili o tom, že mala záujem a snahu pohľadávku poškodeného
uspokojiť.Natomničnemeníanivyjadrenieznalca,ktorýpracovalakoúverovýpracovníkaktorýuviedol,
že vzhľadom na ekonomické ukazovatele spoločnosti by spoločnosť úver nedostala. Obžalovaná totiž
takéto vyjadrenie od banky nedostala a preto nevedela ani nemohla vedieť, že snaha o získanie úveru
nebude úspešná.

Okresný súd odmietol vykonať navrhovaný dôkaz - výsluch svedka B. W., manžela obžalovanej, ktorý
bol prítomný pri rokovaniach s poškodeným a vedel sa vyjadriť k obsahu týchto rokovaní a postoje
poškodeného k omeškaniu s platením nájomného. V tejto súvislosti obžalovaná bola toho názoru, že pri
neplatení nájomného, resp. pri čiastočnej úhrade nájomného vo výške, v akej si to firma mohla dovoliť,

konala so súhlasom poškodeného, preto nemohla sa takýmto konaním dopustiť trestného činu. V tomto
smere okresný súd nepochopil správne jej obranu, keďže ona sa snažila zachovať podnikanie a docieliť
zvýšenie tržieb. V tejto súvislosti poukázala na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, ktorý vyhodnotil
jej obhajobu ako nedôvodnú. Za tým účelom obžalovaná poukázala aj na súdnu prax i komentáre, ktoré
zastávajú názor, že skutkovú podstatu tohto trestného činu nenaplňuje konanie dlžníka, ktorý síce plne

uspokojil pohľadávku len jedného z viacerých veriteľov, ak tak urobil s odôvodneným predpokladom
získania ďalších prostriedkov na uspokojenie pohľadávok ostatných veriteľov.

Pokiaľ ide o spôsoby uhrádzania platieb za tovar, súd doplnil dokazovanie len tým spôsobom, že oslovil
niektoré dodávateľské firmy, ale uspokojil sa s vyjadreniami iba štatutárnych orgánov , prípadne s

vyjadrením riaditeľa, či ekonóma firmy. V tejto súvislosti obžalovaná poukázala, že je pravdou, že firma
Tescoma, s.r.o., ako aj niektorí iní dodávatelia oficiálne nepovoľovali nákup tovaru „na komis“, čomu
zodpovedajú aj vyjadrenia firiem. Ona však jednala s ich obchodnými zástupcami , s ktorými sa ústne
dohodla na takom spôsobe nákupu tovaru, pri ktorej jej faktúra za tovar nebola vystavená ihneď pri
jeho dodaní, ale tovar im dodali na dodací list, pričom po dvoch týždňoch a s niektorými po mesiaci

odsúhlasovalitovarzatotoobdobie,ktorýsapredalanazákladenimivykázanéhopredajaimspoločnosť
vystavila faktúru a ostatný tovar mohli vrátiť. O takomto predaji vo vzťahu k spoločnosti Tescoma, s. r.o.
svedčili jednotlivé faktúry od dodávateľa spolu s dodacími listami. Ďalej sa obžalovaná vyjadrovala aj k
ďalším dodávateľom podobným spôsobom.

Obžalovaná tiež konštatovala, že okresný súd sa nesprávne vysporiadal s uplatnením zásady ultima
ratio. V tejto súvislosti vysvetlila súdu, ako mal postupovať. V závere svojho odvolania obžalovaná
poukázala aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 2To/2/2016 zo dňa 28.01.2016.Vzhľadom na vyššie uvedené zotrvala na tom, že jej konanie bolo motivované snahou udržať chod
spoločnosti a získať finančné prostriedky na úhradu všetkých záväzkov spoločnosti vrátane záväzkov
voči spoločnosti Gorea, s.r.o. V žiadnom prípade nekonala s úmyslom zvýhodniť iného veriteľa

spoločnosti Gorea, s.r.o. a teda takýto úmysel v konaní ani nemohol byť preukázaný. Z uvedeného
dôvodu navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, alebo aby odvolací súd sám vo veci rozhodol a obžalovanú oslobodil spod
obžaloby.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiavajú dôvodov ich odvolania, podľa
nich nejde o trestný čin, obžalovaná nemala úmysel získať výhodu na úkor poškodeného , táto vec
sa stala v čase, keď bola kríza, obžalovaná sa snažila firmu udržať v činnosti, z toho dôvodu dávala
aj svoje finančné prostriedky do firmy a snažila sa mať obrat. Poškodený sa v podstate choval ako
spolupáchateľ, keď obžalovanú povzbudzoval, aby pokračovala v podnikateľskej činnosti. Z uvedeného
dôvodu obhajoba požiadala krajský súd, aby zrušil uvedený rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa

na nové prejednanie a rozhodnutie v intenciách predošlého rozhodnutia krajského súdu, alternatívne
potom aby vec rozhodol sám a obžalovanú spod obžaloby oslobodil.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za zákonný a
správny, vykonaným dokazovaním bolo preukázané naplnenie znakov skutkovej podstaty prečinu

zvýhodňovania veriteľa a pokiaľ ide o trest, ten bol uložený primeraný, z toho dôvodu navrhol odvolanie
obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaná k veci uviedla, že je nevinná, o ničom neklamala, snažila sa firmu chrániť, pokiaľ ide o tovar,
rokovala s obchodnými zástupcami, títo pracovali na živnosť.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
zákonnosťaodôvodnenosťvšetkýchvýrokovnapadnutéhorozsudku,akoajsprávnosťpostupukonania,
ktoré predchádzalo rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej F. W. nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu aj na podklade
uznesenia krajského súdu, sp.zn. 2To/2/2016 zo dňa 28.01.2016 v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr.por. a
tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr.por. súd vyložil, ktoré skutočnosti
vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a existenciu ktorých skutočností
pokladalsozreteľomnavýsledkyvykonanéhodokazovaniazaúčelovéalebopochybnéaakýmiúvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal s jednotlivými
dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, aj po doplnení dokazovania predovšetkým s výpoveďami
svedkov R.. E. B., svedka poškodeného Q. Q., svedka B. W., ako aj s listinnými dôkazmi doplnenými
do spisového materiálu, predovšetkým vyjadrením dodávateľských spoločností , ktoré dodávali tovar
firme obžalovanej, ako aj znaleckým dokazovaním, ktoré bolo doplnené a aj výsluchom samotného

znalca na hlavnom pojednávaní, z ktorých vyplynulo, že spoločnosť Denan, s.r.o. plnila voči ostatným
dodávateľom tovar a služieb po vylúčení faktúr týkajúcich sa komisného predaja, faktúr za leasing,
telekomunikačných služieb a iných platieb na udržanie podnikania, prevádzkových nákladov, celkom
96,42 % vystavených faktúr, pričom vo vzťahu k poškodenému uhradila faktúry v rozsahu 44,74 %,
čím bola spol. Gorea, s.r.o. spôsobená škoda vo výške 12 055,37 €. V tomto smere odvolací súd

nemal pochybnosti o zistenom skutkovom stave , keďže prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku vyhodnotil všetky skutočnosti, na ktoré mal povinnosť zo zákona prihliadnuť, ako aj samotnú
obhajobu obžalovanej a na základe vyhodnoteného dokazovania potom správne dospel k záveru, že
obžalovaná naplnila znaky skutkovej podstaty prečinu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, 2
Tr.zák. V tomto smere sa krajský súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu

a aby sa neopakoval, v podrobnostiach naň poukazuje. Prvostupňový súd sa totiž podrobne vysporiadal
s obhajobou obžalovanej, ktorú zopakovala aj v podanom odvolaní proti napadnutému rozsudku.Prvostupňový súd nepochybil ani pri ukladaní trestu obžalovanej, pri jeho ukladaní prihliadol ku všetkým
skutočnostiam, na ktoré bol povinný podľa zákona prihliadnuť. Správne vyhodnotil osobu obžalovanej,
ako aj možnosti jej nápravy a pomery. V jej osobe je potrebné vidieť občana, ktorý doposiaľ viedol

riadny život, nebola doposiaľ súdne trestaná, ani postihnutá za priestupok, preto okresný súd správne
vyhodnotil osobu obžalovanej a dospel k záveru, že v jej prípade postačí uložiť obžalovanej trest na
dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov, pričom výkon trestu odňatia
slobody odložil na kratšiu skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Takto uložený trest aj krajský súd hodnotí
ako výchovný a nie represívny vo vzťahu k obžalovanej , ktorý spĺňa podmienky individuálnej, tak aj

generálnej prevencie.

Okresný súd správne rozhodol tiež o uložení zákazu činnosti výkonu akejkoľvek podnikateľskej činnosti
obžalovanej vzhľadom na skutočnosti, ktoré boli zistené na hlavnom pojednávaní a ktoré sa týkali
podnikateľskej činnosti obžalovanej v minulosti, ktorá si riadne neplnila svojej povinnosti podnikateľa.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, okresný súd mal v konaní preukázané, že poškodená spoločnosť
Gorea, s.r.o., si riadne uplatnila nárok na náhradu škody , ktorý vyčíslila vo výške celkom neuhradených
faktúr vo výške 12 889,89 €. Keďže k úhrade predmetných faktúr nedošlo činnosťou konateľa
obchodnej spoločnosti v osobe obžalovanej, preto prvostupňový súd správne uložil povinnosť na úhradu
spôsobenej škody obžalovanej, ktorá za tento stav zodpovedala ako konateľka spoločnosti. Pokiaľ ide

o výšku škody, túto mal prvostupňový súd stotožnenú zo záverov znaleckého dokazovania. Keďže
poškodená spoločnosť nebola uspokojená v celom rozsahu s nárokom na náhradu škody, preto okresný
súdsprávneodkázaltútospoločnosťsozvyškomnárokunanáhraduškodynaobčianskesúdnekonanie.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,
odvolanie obžalovanej F. W. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.