Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 12, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoPr/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113221581
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2113221581.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.

Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Ing. A. W., nar. X.X.XXXX, adresa T.,
L. XX/A, zastúpenému advokátom: JUDr. Erik Končok, so sídlom: Žilina, Vojtecha Tvrdého 793/21, proti
žalovanému: FOOD FARM, s. r. o., so sídlom Hlohovec, Dukelská 21, IČO: 31 442 226, zastúpenému
spoločnosťou: ius aegis, s. r. o., so sídlom Bratislava, Ferienčíkova 7, IČO: 36 857 203, za účasti
intervenienta na strane žalovaného: Ing. N. N., nar. XX.X.XXXX, adresa T., C. XX, o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru výpoveďou, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trnava č. k. 27Cpr/4/2013-185 zo dňa 19.3.2015, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou určil, že jednostranný právny
úkon žalovaného, a to výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 17.2.2003 je neplatný; druhou výrokovou
vetou uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 502,03 Eur do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu a treťou výrokovou vetou vyslovil, že
opravuje výrok rozsudku tak, že v prvom odseku sa namiesto nesprávne uvedeného dátumu 17.2.2003

správne uvádza dátum „5.4.2013“.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 61 ods. 1 a 2 , § 62 ods. 1 a 7, § 63 ods. 1 písm. b)
zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), § 20 ods. 1 a 2 a § 39 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), ako i s poukazom na ust. § 153 ods. 1 zák. č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok
platný a účinný do 30.6.2016 (ďalej len „OSP“).
3. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného na

základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.1.2010 od 1.2.2010 na dobu neurčitú vo funkcii hlavný
agronóm - mechanizátor RV VÚ 1. Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.3.2011
sa menila len výška jeho platu. Dňa 5.4.2013 žalovaný písomne rozhodol o organizačných zmenách
s následkom zrušenia pracovných miest a výpovedí daných zamestnancom. Uvedeným rozhodnutím
bola zrušená pracovná pozícia žalobcu. Rozhodnutie bolo podpísané F. G. na základe generálnej plnej
moci. Žalovaný dňa 5.4.2013 oznámil žalobcovi, že s ním končí pracovný pomer výpoveďou podľa §
63 ods. 1 písm. b) ZP. Výpoveď odôvodnil tým, že na základe viacerých racionalizačných opatrení a

organizačných zmien sa zrušila jeho pracovná pozícia a stal sa nadbytočným. Zamestnávateľ (žalovaný)
oznámil, že nedisponuje iným vhodným voľným pracovným miestom. Výpoveď bola podpísaná F. G.,
poverenou na základe generálnej plnej moci zo dňa 21.6.2012, podpísanej Ing. N. N. a Vladimírom
Mosným. Žalobca výpoveď dňa 5.4.2013 neprevzal, o čom bol spísaný záznam. Dňa 10.4.2013 mubola doručená výpoveď poštou. Ku dňu podpisu generálnej plnej moci 21.6.2012 boli podľa výpisu z
Obchodného registra oprávnení za spoločnosť konať Ing. N. N. a Vladimír Mosný.

4. Súd zistil, že žalovaný ako splnomocniteľ konajúci prostredníctvom Vladimíra Mosného a Ing. N. N.,
udelil F. G. generálnu plnú moc, v zmysle ktorej je oprávnená v mene žalovaného samostatne konať,
podpisovať v jeho zastúpení pri zariaďovaní záležitostí ako splnomocniteľa. Generálne plnomocenstvo
sa vzťahuje na vykonanie a zabezpečenie vykonania všetkých právne záväzných a ostatných
právne relevantných úkonov podľa hmotného práva aj procesného práva v zastúpení, v mene a

na účet žalovaného ako splnomocniteľa, v zmysle Občianskeho zákonníka, Občianskeho súdneho
poriadku,Obchodnéhozákonníka,Zákonníkapráce,Správnehoporiadkuaostatnýchplatnýchprávnych
predpisov. Bez obmedzenia sa udelené plnomocenstvo vyslovene vzťahuje najmä, ale nie výlučne na
nasledovné úkony:
- rokovanie a konanie s bývalými, existujúcimi a potenciálnymi budúcimi obchodnými partnermi,
dodávateľmi a odberateľmi, a podpisovanie zmlúv s nimi a ich dodatkov, ukončovanie alebo zmena

týchto zmlúv, vrátane uzatvárania zmierov a uplatňovania nárokov,
-rokovanieakonanievoveciprevoduobchodnýchpodielov,akcií,členskýchpodielovainýchobdobných
práv a účastín alebo ich častí, ktoré patria žalovanému ako splnomocniteľovi, alebo ktoré nadobudne, a
v tomto smere podpisovať právne úkony a ich dodatky, vrátane úkonov voči Centrálnemu depozitárovi
cenných papierov a obdobným evidenciám,

- na výkon všetkých práv a plnenie povinností žalovaného, ako akcionára akciovej spoločnosti či
spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným alebo spoločnosti inej právnej formy, resp. člena
družstva (vrátane postavenia jediného akcionára či spoločníka), najmä ale nie výlučne vrátane
zvolania riadneho či mimoriadneho valného zhromaždenia, navrhovania jeho programu, rokovania
o ňom a hlasovania na jeho zasadnutiach o všetkých otázkach patriacich do kompetencie valného

zhromaždenia alebo členskej schôdze, vrátane rozhodovania ako jediného akcionára alebo jediného
spoločníka, ďalej vznesenie námietky do zápisnice proti uzneseniu valného zhromaždenia a napadnutia
uznesenia na súde, ďalej nahliadnutia do všetkých dokumentov týkajúcich sa činnosti, korporátnych
vecí, obchodného a trhového postavenia odporcu, zamestnancov, obchodných vzťahov a účtovníctva
dcérskych spoločností a požadovania akýchkoľvek informácií od zamestnancov, štatutárnych orgánov a

ostatnýchzodpovednýchosôb,oboznamovaniasasovšetkýmiskutočnosťamibezobmedzeniavmieste
prevádzok, fariem a kancelárií,
- uskutočňovanie úkonov vo vzťahu k orgánom verejnej správy, štátnej správy, územnej aj záujmovej
samosprávy, najmä ale nie výlučne vo vzťahu k príslušnému Obchodnému registru, v ktorom je žalovaný
registrovaný,Živnostenskémuregistru,ktorýmuvydalživnostenskéoprávnenie,daňovýmúradom,ktoré

ho evidujú ako daňovníka,
- konanie vo vzťahu k bankám, Sociálnej poisťovni, a.s., zdravotným poisťovniam, komerčným
poisťovniam a iným finančným inštitúciám, ako aj Pôdohospodárskej platobnej agentúre,
- preberanie písomností adresovaných žalovanému, a to aj písomností doručovaných so službou do
vlastných rúk, doporučene a zásielok doručovaných kuriérom,

- konať vo vzťahu k všetkým slovenským, zahraničným aj medzinárodným súdom, vrátane arbitrážnych
súdov,voveciach,vktorýchžalovanývystupujeakonavrhovateľ(žalobca),odporca(žalovaný),dotknutá
osoba, zúčastnená osoba alebo svedok,
- konať voči orgánom činným v trestnom konaní pri akýchkoľvek úkonoch týkajúcich sa žalovaného,
- konať voči všetkým orgánom Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru, medzinárodným

a medzivládnym organizáciám
- konať bez obmedzenia v bežnom úradnom styku,
- na výkon všetkých práv a plnenie všetkých povinností žalovaného, ako zamestnávateľa voči
zamestnancom, bývalým zamestnancom a uchádzačom o zamestnanie u žalovaného, vrátane
vydávania príkazov a pokynov, rozdeľovanie ich úloh, vyžadovania plnenia ich úloh, internej kontroly,

manažmentu, rozväzovania, uzatvárania a zmeny pracovného pomeru a pod., ako aj na konanie vo
vzťahu k úradu práce,
- vykonala všetky úkony s vyššie uvedenými nevyhnutne alebo logicky súvisiace, vrátane podpisovania
a podávania návrhov na registráciu, či oznamovanie zmien týkajúcich sa žalovaného, podávania žalôb,
návrhov a podaní a iniciovanie iných súdnych konaní, či správnych konaní, ako aj žiadostí o dotácie

a pod., disponovania s podaniami všetkých druhov, vrátane zmeny a späťvzatia, podania vysvetlení,
vyjadrení a výpovedí, komunikácie v každej forme, podávania riadnych aj mimoriadnych opravných
prostriedkov, nahliadania do súdnych a úradných spisov, robenie výpisov, odpisov a fotokópií z nich.Generálne plnomocenstvo bolo udelené a má byť považované za platne a účinne udelené aj pre účely a
potreby úkonov, na ktoré osobitné predpisy predpisujú osobitné plnomocenstvo. Bolo udelené na dobu
neurčitú a má byť platné a účinné do odvolania alebo vypovedania.

5. Ďalej vykonaným dokazovaním prvoinštančný súd zistil, že na Okresnom súde Piešťany prebieha
konanie sp. zn. 7Cb/46/2012, v ktorom sa Ing. A. W. st. domáha proti FOOD FARM s.r.o. určenia
neplatnosti uznesení schválených spoločníkmi žalovaného hlasovaním mimo valného zhromaždenia
uskutočneným na základe návrhu spoločníka O. G. zo dňa 12.6.2012. Na základe tohto hlasovania bol

mimo iné odvolaný z funkcie konateľa žalovaného Ing. A. W. st. a tiež bol zvolený do funkcie konateľa
žalovaného Ing. N. N.. Uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 7Cb/46/2012-91 zo dňa 17.8.2012
v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob/231/2012-271 zo dňa 13.12.2012 súd
nariadil predbežné opatrenie a určil, že Vladimír Mosný ako konateľ žalovaného je povinný konať v mene
spoločnosti spoločne s Ing. A. W.; Ing. N. N. je povinný zdržať sa úkonov v mene žalovaného.
Ďalej sa vedie na Okresnom súde Trnava konanie pod sp. zn. 36Cb/81/2014 v ktorom sa Ing. A. W. st.

domáha proti žalovaným 1. FOOD FARM s.r.o. a 2. rade F. G. určenia neplatnosti generálnej plnej moci
udelenej žalovanej 2. žalovaným 1. dňa 22.6.2012. Vec nie je skončená. Prvoinštančný súd vychádzal
tiež z toho, že neskôr v konaní žalobca dôvodil, že F. G. nebola oprávnená konať za žalovaného
na základe generálnej plnej moci zo dňa 25.6.2012 za súčasnej existencie predbežného opatrenia
vydaného vo veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. 7Cb/46/2012, ktoré stanovilo, ktoré osoby sú od

času jeho vykonateľnosti oprávnené konať za žalovaného a poukazoval tiež na obsah plnomocenstva,
ktoré je možné hodnotiť ako plnú moc na právne úkony vo všetkých veciach týkajúcich sa spoločnosti
žalovaného, keď takúto plnú moc možno považovať za absolútne neplatnú z dôvodu, že len zo zákona
patrí takýto rozsah právomoci výlučne iba jeho konateľom (rozhodnutie Ústavného súdu SR III.ÚS
353/2012 zo dňa 1.8.2012).

6. Na základe zistených skutočností dospel prvoinštančný súd k záveru, že žaloba bola podaná
dôvodne. Po rozhodnutí zamestnávateľa o organizačných zmenách, na základe ktorého bola zrušená
pracovná pozícia žalobcu, mu bola daná písomná výpoveď dňa 5.4.2013, ktorú prevzal dňa 10.4.2013.
Rozhodnutie o organizačnej zmene a výpoveď bola podpísaná F. G. na základe generálnej plnej

moci zo dňa 21.6.2012, podpísanej Ing. N. N. a Vladimírom Mosným, pričom uvedené osoby v
čase podpisu generálnej plnej moci boli za spoločnosť odporcu podľa výpisu z Obchodného registra
oprávnené konať - až následne uznesením o nariadení predbežného opatrenia Okresného súdu
Piešťany č. k. 7Cb/46/2012-91 zo dňa 17.8.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.
k. 21Cob/231/2012-271 zo dňa 13.12.2012 súd určil, že Vladimír Mosný ako konateľ žalovaného je

povinný konať spoločne s Ing. A. W. a Ing. N. N. je povinný zdržať sa úkonov v mene žalovaného. Súd
sa zaoberal platnosťou generálnej plnej moci udelenej F. G. a dospel k záveru, že plná moc v rozsahu
v akom bola F. G. udelená je neplatná, nakoľko na náklade takto široko udelenej plnej moci zastupuje
žalovaného v celom rozsahu, pričom zo zákona (§ 20 ods. 1 OZ) patrí tento rozsah právomoci výlučne
len konateľom. S tým úzko súvisí otázka princípu publicity (do obchodného registra sa zapisujú iba

konatelia, prípadne prokuristi) a na to nadväzujúca požiadavka právnej istoty najmä u tretích osôb, ale
aj spoločnosti samotnej, keďže nie je zrejmé, či by v týchto prípadoch robili právne úkony spoločnosti po
udelení plnej moci konateľ a splnomocnenec popri sebe alebo iba splnomocnenec a pod. (rozhodnutie
III. ÚS 353/2012-17 zo dňa 1.8.2012). Súd mal za to, že neobstojí tvrdenie žalovaného, že ide len o
viaceré plné moci spojené do jedného dokumentu, ktorým presne špecifikuje, v ktorých oblastiach môže

splnomocnenec žalovaného zastupovať, nakoľko je zrejmé, že žalovaný udelil splnomocnenie len jednej
osobe, a to v rozsahu, ktorý patrí zo zákona len štatutárnemu zástupcovi.

7. Ďalej prvoinštančný súd uzavrel, že ak by generálna plná moc bola platná, po nadobudnutí
vykonateľnosti predbežného opatrenia Okresného súdu Piešťany č.k. 7Cb/46/2012-91 zo dňa 17.8.2012

v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. 21Cob/231/2012-271 zo dňa 13.12.2012, ktoré
nadobudlo vykonateľnosť dňa 17.9.2012 nemohla za spoločnosť konať splnomocnenkyňa na základe
generálnej plnej moci, ale Ing. A. W. st. spoločne s Vladimírom Mosným. Ak teda rozhodnutie o
organizačnej zmene a výpoveď zo dňa 5.4.2013 podpísala splnomocnenkyňa, ide o neplatný právny
úkon. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd žalobe vyhovel.

8. Prvoinštančný súd tiež zdôvodnil, že nedoplnil dokazovanie výsluchom svedkov V. Mosného a Ing. D.
N. z dôvodu nadbytočnosti a hospodárnosti, nakoľko mal za to, že vykonané dokazovanie je postačujúce
pre rozhodnutie vo veci.9. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 OSP
a v spore plne úspešnému žalobcovi, s odkazom tiež na ust. § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 3 písm. b),

§ 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, priznal náhradu trov konania podľa písomného vyčíslenia spolu vo výške 502,03 Eur.
10. Napokon prvoinštančný súd v súlade s ust. § 164 OSP opravil zrejmú nesprávnosť vo výroku
rozsudku, pretože pri jeho vyhlásení došlo k zrejmej nesprávnosti vo výroku rozsudku, keďže súd
nesporne konal o neplatnosti výpovede zo dňa 5.4.2013 a vo výroku mylne uviedol deň výpovede

17.2.2003.

11. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia v celom rozsahu odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) OSP, pretože
v konaní došlo k vade podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP tým, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní
vo veci samej nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu

a nedostatočne zistil skutkový stav; ďalej súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nakoniec rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania a zároveň sa domáhal, aby v prípade, že

odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdí, súčasne vo výroku uviedol, že dovolanie je vo veci prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu v zmysle § 238 ods. 3 OSP.

12. Žalovaný dôvodil tým, že podľa neho žalobca zavádza, keď dôvodí, že výpoveď zo dňa 5.4.2013
daná F. G., ktorá konala na základe generálneho plnomocenstva zo dňa 22.6.2012, ktoré za žalovaného

podpísali Vladimír Mosný a Ing. N. N. je neplatná a uvádza, že títo neboli oprávnení konať v mene
žalovaného. Tvrdenie žalobcu, že Ing. N., ktorý podpísal generálne plnomocenstvo (ďalej len „GP“)
ako konateľ žalovaného, sa nikdy nestal platne konateľom žalovaného, lebo bol zvolený do funkcie
konateľanazákladeúdajneneplatnéhouzneseniavalnéhozhromaždeniažalovaného,súibadomnienky
žalobcu. Ohľadne údajnej neplatnosti spomenutého uznesenia sa vedie konanie na Okresnom súde

Piešťany pod sp. zn. 7Cb/46/2012, v ktorom konaní nebolo právoplatne rozhodnuté. Hoci uznesením
č. k. 7Cb/46/2012-91 zo dňa 17.8.2012 uložil súd Ing. N. formou predbežného opatrenia povinnosť
zdržať sa úkonov, v ktorých koná ako oprávnená osoba za spoločnosť žalovaného, ktoré uznesenie
bolo potvrdené krajským súdom a je aj právoplatné, toto uznesenie bolo vykonateľné až takmer 2
mesiace po tom, čo bolo GP pani G. udelené. Umelo vykonštruované a zavádzajúce sú tvrdenia

žalobcu, že uznesenie valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného je neplatné preto, že k zvoleniu
Ing. N. do funkcie konateľa došlo v dôsledku sfalšovania spoločenskej zmluvy žalovaného zo dňa
27.1.2010 (viac ako 2 roky pred udelením GP). Trestné stíhanie v tejto veci je totiž zatiaľ len v
rovine vyšetrovania bez vznesenia obvinenia. Podľa žalobcu ďalej Vladimír Mosný, ktorý GP podpísal
ako konateľ žalovaného, nemal oprávnenie konať za žalovaného v dôsledku uznesenia Okresného

súdu Piešťany č. k. 4Cb/21/2012-168 zo dňa 24.4.2012 (potvrdené odvolacím súdom), ktoré podľa
žalobcu ukladá pánovi Mosnému povinnosť zdržať sa vykonávania úkonov, ktorými koná ako oprávnená
osoba za žalovaného, ak ich vykonáva bez Ing. A. W. ako ďalšieho konateľa. Žalovaný má za to,
že predmetné uznesenie ukladá povinnosť Vladimírovi Mosnému konať za žalovaného spoločne s
akýmkoľvek konateľom žalovaného a nemusí to byť nevyhnutne Ing. W.. V prípade GP udeleného pani

G. podpisoval toto plnomocenstvo pán Mosný spolu s Ing. N., ktorí boli v čase udelenia GP obaja
právoplatne zvolenými konateľmi žalovaného, a teda konali v súlade s vyššie uvedenými uzneseniami.
Aj podľa úplného výpisu z Obchodného registra SR boli pán Mosný a Ing. N. konateľmi spoločnosti
v deň udelenia GP, a teda boli oprávnení udeliť GP pani G.. GP bolo udelené 22.6.2012, čo je po
zverejnení spôsobu konania za spoločnosť v obchodnom registri, bolo udelené oprávnenými osobami, je

právoplatné, je stále platné a účinné, hoci jeho účinky sú dočasne suspendované v dôsledku nariadenia
predbežného opatrenia v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava sp. zn. 36Cb/81/2014, ktoré sa
vedie vo veci určenia neplatnosti GP.

13. Podľa žalovaného je možné GP vykladať aj v zmysle § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len

„OBZ“), podľa ktorého kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený
na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Pretože pani G. bola na základe GP
poverená činnosťami a vykonaním právnych úkonov v oblasti rozväzovania pracovných pomerov v
spoločnosti žalovaného, výpoveď daná žalobcovi bola fakticky daná oprávnenou osobou, pretože paniG. bola splnomocnená na všetky úkony v tejto oblasti na základe poverenia GP. To, že súdy pochybili aj
pri vydaní predbežných opatrení, podľa ktorých sa snažili obmedziť vykonávanie úkonov za žalovaného
prostredníctvom GP udelenom pani G. potvrdzuje aj komentár IURA k § 13 OBZ, podľa ktorého v praxi

bežne koná v mene podnikateľa zástupca na zmluvnom základe; štatutárny orgán, prípadne iná osoba
konajúca v mene podnikateľa, udelí zástupcovi plnomocenstvo na určité úkony, alebo na všetky úkony v
menepodnikateľa.Okremtohoakbyajúkonvýpovedebolvykonanývexcese(t.j.prekračovalbyrozsah
poverenia),skutočnosť,žežalobcavčasekeďpreberalvýpoveď,aleaninikdypotomnapojednávaniach
nenamietal, že tento úkon vykonala pani G. nad rámec jej poverenia, nespôsobuje neplatnosť výpovede,

pretože úkon vykonaný v excese, alebo keby nebolo GP platné, aj tak zaväzuje spoločnosť žalovaného,
a teda výpoveď je platná.

14. Ďalej v zmysle argumentácie žalobcu, boli racionalizačné opatrenia a organizačné zmeny, na
základe ktorých bola pracovná pozícia žalobcu zrušená, iba fiktívnymi racionalizačnými opatreniami.
Žalobcovi však neprislúcha hodnotiť tieto skutočnosti, jeho tvrdenia sú nepravdivé, účelové, zámerne

prispôsobené tak, aby sa žalovaný javil ako pomstychtivý zamestnávateľ. Je výlučne na posúdení
zamestnávateľa, ktorého zamestnanca ako organizačné zmeny postihnú. Žalobca sa podľa jeho
slov nestal pre žalovaného skutočne nadbytočným. Toto tvrdenie je nezmyselné, pretože už takmer
pol roka pred skončením pracovného pomeru sa žalobca na pracovisku nezdržiaval prevažne
z dôvodu práceneschopnosti, pričom spoločnosť žalovaného riadne fungovala ďalej. Rovnako je

zavádzajúca námietka žalobcu, že žalovaný vo výpovedi neidentifikoval, na základe konkrétne akého
rozhodnutia malo dôjsť k zrušeniu pracovnej pozície žalobcu, jeho existenciu žalobcovi ani neoznámil,
pretože existuje písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách, na základe ktorého
rozhodnutia bola daná výpoveď žalobcovi. S týmto rozhodnutím o organizačných zmenách, spolu s
výpoveďou bol žalobca oboznámený ústne na pracovisku dňa 5.4.2013 za účasti F. G., Vladimíra

Mosného a Ing. N. N. a C. H.. Žalobca si vtedy odmietol prevziať listiny, o čom bol spísaný záznam, preto
mu bola následne výpoveď zaslaná poštou dodatočne, ale bez písomného rozhodnutia o organizačných
zmenách. Doručená mu bola dňa 10.4.2013. Doposiaľ žalovanému žalobca neoznámil, že trvá na tom,
aby ho žalovaný ďalej zamestnával.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené je žalovaný názoru, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy,
v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a je daný odvolací dôvod podľa §
205 ods. 2 písm. d) OSP.

16. Na pojednávaní dňa 4.12.2014 žalovaný navrhoval výsluch svedkov Vladimíra Mosného a Ing.

N. N., pričom súd nedoplnil dokazovanie výsluchom týchto svedkov z dôvodu údajnej nadbytočnosti
a hospodárnosti, s čím žalovaný nesúhlasí, nakoľko ich svedecké výpovede sú veľmi významné pre
rozhodnutie vo veci. Podľa § 35 ods. 2 OZ treba právne úkony vyjadrené slovami vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom. Preto mali byť Ing. N. a pán Mosný vypočutí ako štatutárni zástupcovia

žalovaného v čase udelenia GP a rozhodnutia žalovaného ako zamestnávateľa o organizačných
zmenách a nadbytočnosti žalobcu. Okrem toho sa súd v odôvodnení rozsudku zaoberal otázkou
platnosti GP udelenej F. G., čo mu neprináleží, nakoľko takýto spor je predmetom osobitného konania
o určenie neplatnosti generálnej plnej moci sp. zn. 36Cb/81/2014, v ktorom ešte nebolo právoplatne
rozhodnuté v merite veci, čo mal súd vyhodnotiť ako prekážku postupu konania podľa § 109 ods. 1 písm.

b) OSP. Súd teda nemal pokračovať v konaní, ale konanie malo zostať prerušené až do vyhlásenia
právoplatného rozhodnutia v merite veci v konaní sp. zn. 36Cb/81/2014. Preto súd právne a fakticky
pochybil,keďneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ OSP).

17. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci, použitia nesprávneho ustanovenia právneho
predpisu a nedostatočného zistenia skutkového stavu, žalovaný uviedol, že udelil pani F. G. generálne
plnomocenstvo zo dňa 22.6.2012. Na jeho základe bola pani G. za žalovaného oprávnená iter alia
na „výkon všetkých práv a plnenie všetkých povinností splnomocniteľa, ako zamestnávateľa voči
zamestnancom, bývalým zamestnancom a uchádzačom o zamestnanie u splnomocniteľa, vrátane

vydávania príkazov a pokynov, rozdeľovania ich úloh, vyžadovania plnenia úloh, internej kontroly,
manažmentu, rozväzovania, uzatvárania a zmeny pracovného pomeru a pod., ako aj na konanie vo
vzťahu k úradu práce.“ Súd považoval GP udelené pani F. G. za neplatné z dôvodu jeho rozporu
s ustanovením § 20 ods. 1 a 2 a § 39 OZ, ako aj s poukazom na rozhodnutie Ústavného súduSR sp. zn. III. ÚS 353/12 zo dňa 1.8.2012. Právne vety rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III.
ÚS 353/12 zo dňa 1.8.2012 boli uvedené ako obiter dictum, navyše v konaní, ktoré nie je výslovne
uvedené v ustanovení § 135 ods. 1 OSP, teda nimi súd nie je viazaný. Ust. § 20 OZ upravuje konanie

právnickej osoby vo všetkých veciach navonok voči tretím osobám. Konanie právnickej osoby pri
pracovnoprávnych úkonoch, zastúpenie právnickej osoby pri pracovnoprávnych úkonoch, ako aj právne
následkyprekročeniaoprávnenia(excesu)konajúcejosobypripracovnoprávnychúkonoch,súupravené
v ust. § 9 ods. 1 a 2 a § 10 Zákonníka práce, ktorá právna úprava je v pomere špeciality k ustanoveniam
OZ, preto aplikácia cit. ust. OZ v predmetnom prípade neprichádza do úvahy. Pani F. G. bola v

rozhodnom čase zamestnancom žalovaného. Ako vyplýva z GP, bola na základe GP oprávnená v mene
žalovaného okrem iného rozväzovať pracovné pomery. GP v jeho časti týkajúcej sa pracovnoprávnych
úkonov spĺňa všetky náležitosti vyžadované ust. § 9 ZP, keďže bolo udelené v písomnej forme, v
plnomocenstve je uvedený rozsah oprávnenia pani F. G. (a to konanie voči zamestnancom, bývalým
zamestnancom a uchádzačom o zamestnanie; rozsah oprávnenia sa však nevzťahuje na konanie voči
iným účastníkom pracovnoprávnych vzťahov ako sú napr. zástupcovia zamestnancov). Skutočnosť, že

GP nie je explicitne označené ako „poverenie“ ani v ňom nie je výslovne uvedené slovo „poveruje“
nič nemení na tom, že vôľou žalovaného ako zamestnávateľa bolo zabezpečiť, aby pani F. G. bola
oprávnená robiť v jeho mene určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch, a to aj s ohľadom na
ust. § 35 ods. 2 OZ. Práve preto mali byť Ing. N. a pán Mosný vypočutí ako svedkovia, ktorému návrhu
súdnevyhovel.PretoF.G.akozamestnanec bolavzmysleust.§9ZPžalovanýmakozamestnávateľom

platne poverená okrem iného vykonávať právne úkony súvisiace s rozväzovaním pracovných pomerov.
Aj v zmysle konštantnej judikatúry (R79/2003) „poverený zamestnanec v zmysle § 9 ZP je oprávnený
uzatvoriť so žalobcom dohodu o skončení pracovného pomeru.“

18. Žalovaný je však toho názoru, že GP je platným právnym úkonom. Právny názor súdu, že neplatnosť

plnomocenstva/poverenia,prípadneprekročenieoprávneniavyplývajúcehozplnomocenstva/poverenia,
spôsobuje bez ďalšieho neplatnosť úkonov vykonaných bez oprávnenia (na základe neplatného
plnomocenstva/poverenia), prípadne v excese, je založený na nesprávnom právnom posúdení veci.
Podľa§33ods.2OZ:„Aksplnomocnenecprikonaníprekročilsvojeoprávneniekonaťzasplnomocniteľa
alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za

koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli
prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od
splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.
Podľa § 20 ods. 2 OZ upravujúceho právne následky excesu pracovníkov a členov právnickej
osoby pri občianskoprávnych úkonoch: „Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva

a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby
a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.“ Ust. § 15 ods. 2
OBZ upravujúce exces osôb poverených vykonávaním určitej činnosti pri prevádzkovaní podniku pri
obchodnoprávnych úkonoch: „Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1,
toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela

a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.“ Právna teória sa zhoduje na tom,
že uvedené analogicky platí aj pre prípad konania bez plnomocenstva. Právne následky excesu v
pracovnoprávnych vzťahoch sú upravené v § 10 ods. 2 ZP: „Ak štatutárny orgán alebo člen štatutárneho
orgánu alebo poverený zamestnanec prekročil právnym úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje
oprávnenie, nezaväzujú tieto úkony zamestnávateľa, ak zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že

tento štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo poverený zamestnanec svoje oprávnenie
prekročil. To isté platí, ak právny úkon urobil zamestnanec zamestnávateľa, ktorý na to nebol oprávnený
zo svojej funkcie, ani tým nebol poverený.“ Prvá veta ust. § 10 ods. 2 ZP upravuje exces (prekročenie
oprávnenia) povereného zamestnanca konať za zamestnávateľa, druhá veta tohto ust. upravuje
absenciu oprávnenia/poverenia zamestnanca konať za zamestnávateľa, pričom právne následky sú v

oboch prípadoch rovnaké, a sú v oboch prípadoch podmienené tým, či dotknutý zamestnanec (ktorému
bol právny úkon adresovaný) vedel, alebo musel vedieť o excese, resp. absencii oprávnenia/poverenia
(napr.prineexistenciipovereniaaleboneplatnostipoverenia).Žalobcapritomdoterazaniraznenamietal,
netvrdil a nepreukázal, že by o excese v prípade pani G. vedel alebo vedieť musel. Rovnako platí,
že ani pri oboznámení s dôvodmi výpovede na osobnom stretnutí so zástupcami žalovaného ako

zamestnávateľa dňa 5.4.2013 ani len nenaznačil pochybnosti ohľadom poverenia pani G., na základe
ktorého konala. Pokiaľ zamestnanec, ktorému bol právny úkon adresovaný nevedel ani nemohol vedieť,
že zamestnanec, ktorý dotknutý právny úkon vykonáva, koná v excese, resp. bez oprávnenia/poverenia,
takýmto právnym úkonom je zamestnávateľ viazaný, teda takýto úkon je platný a účinný. Ak by teda súddospel k záveru o absencii poverenia pani F. G., ako zamestnanca žalovaného na vykonanie daného
pracovnoprávneho úkonu, táto absencia poverenia (t. j. exces) by sám o sebe nespôsoboval neplatnosť
výpovede. Naopak žalovaný ako zamestnávateľ by bol za určitých okolností naďalej týmto právnym

úkonom viazaný. Súd sa však týmito skutočnosťami nezaoberal, ani ich žalobca nenamietal.

19. Pretože z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd pri rozhodovaní vo veci samej ustanovenia § 9 a §
10 ZP vôbec nebral do úvahy, použil len ust. § 20 a § 39 OZ, ktoré sa nevzťahujú na právne posúdenie
predmetnejveci, ďalejzdôvodu,žesúdnevykonalžiadnedôkazyohľadomskutočnosti,čipaniF.G.bola

v rozhodnom čase zamestnancom žalovaného oprávneným/povereným na konanie v pracovnoprávnych
vzťahoch, ani či vykonaním dotknutých úkonov pani F. G. došlo k prekročeniu jej oprávnenia konať za
žalovaného pri pracovnoprávnych úkonoch, prípadne či žalobca vedel alebo musel vedieť o absencii
oprávnenia pani F. G. ako zamestnanca konať za žalovaného v pracovnoprávnych veciach, je zrejmé,
že súd pri rozhodovaní vo veci samej použil nesprávne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav, a teda rozsudok trpí aj vadou zmätočnosti podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP.

20. Žalobca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného podal prostredníctvom
svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku a žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a
žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania podľa písomného vyčíslenia v

celkovej výške 87,52 Eur. Uviedol, že napriek tomu, že v prebiehajúcom konaní na Okresnom súde
Piešťanysp.zn.7Cb/46/2012nebolodosiaľvydanéprávoplatnérozhodnutie,užexistujúreálnedôkazyo
tom, že je minimálne odôvodnená pochybnosť o riadnej voľbe konateľa Ing. N. N.. V znaleckom posudku
vypracovanom v trestnom konaní ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2013/12219 zo dňa 29.11.2013 je uvedené,
že s veľkou pravdepodobnosťou došlo k výmene str. 1 až 9 a teda aj ku zmene čl. 7 bod 9 Spoločenskej

zmluvy (ktorý sa týka hlasovacieho kvóra potrebného na zmenu v osobách konateľov FOOD FARM, s. r.
o.) zo dňa 27.1.2010, ktorá je založená v Obchodnom registri a zbierke listín Okresného súdu Trnava, čo
celkom jednoznačne vyplýva z konštatovania znalca najmä z toho, že na týchto stranách spoločenskej
zmluvy chýbajú odtlačky pečiatky notárskeho úradu umiestňované na horné časti protiľahlých strán,
ktoré pečiatky slúžia na to, aby sa zabránilo dodatočnej výmene strán osvedčovaných na notárskom

úrade. Tvrdenie žalovaného, že predbežným opatrením nebolo konkretizované, ktorí dvaja z konateľov
majú konať a spolupodpisovať rozhodnutia za spoločnosť FOOD FARM, s. r. o. je zavádzajúce. V texte
výroku uznesenia Okresného súdu Piešťany zo dňa 17.8.2012, č. k. 7Cb/46/2012-91 je jednoznačne
uvedené, že „...v mene spoločnosti budú konať a podpisovať vždy spoločne žalobca (Ing. A. W.)
a konateľ žalovaného Vladimír Mosný...“ Týmto uznesením bol teda stanovený spôsob konania za

spoločnosť žalovaného, do času rozhodnutia súdu vo veci samej. V zmysle uznesenia, spoločnosť
žalovaného, konateľ Vladimír Mosný a aj Ing. N. N., sú povinní strpieť namiesto spôsobu konania
menom spoločnosti žalovaného, tak ako je tento spôsob zapísaný v Obchodnom registri, taký spôsob
konania v mene žalovaného, pri ktorom budú v mene spoločnosti žalovaného konať a podpisovať vo
všetkých veciach vždy spoločne Ing. A. W. st. a Vladimír Mosný. Ing. N. N. bol v zmysle uznesenia

povinný zdržať sa úkonov, v ktorých koná ako oprávnená osoba za spoločnosť FOOD FARM, s. r. o.
Uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 17.9.2012 a odvtedy bez akýchkoľvek pochybností stanovilo
taký spôsob konania za spoločnosť žalovaného, pri ktorom musí žalovaný konať v zastúpení p. Mosným
spoločne s Ing. A. W. st. Udelenie plnomocenstva zo dňa 25.6.2012 žalovaným pani F. G., ktorá na
jeho základe podpísala výpoveď, sa síce uskutočnilo pred nariadením uznesenia, ale uznesenie jasne

ustanovuje, ktoré osoby sú od času jeho vykonateľnosti oprávnené konať za žalovaného. Nie je pritom
potrebné riešiť otázku platnosti, resp. neplatnosti plnomocenstva zo dňa 25.6.2012, ale je potrebné sa
zaoberať otázkou, či splnomocnenec F. G. bola oprávnená podpísať výpoveď za žalovaného, keď je
zrejmé, že žalovaný je povinný strpieť výrok súdneho rozhodnutia - uznesenia a minimálne od jeho
vykonateľnosti je viazaný, resp. povinný strpieť spôsob konania za žalovaného tak, ako je tento spôsob

vymedzený v záväzných súdnych rozhodnutiach, ktoré tvoria pre žalovaného prekážku iného spôsobu
konania za spoločnosť žalovaného ako stanovuje záväzné súdne rozhodnutie. Podľa rozhodnutia
Krajského súdu v Hradci Králové sp. zn. 18Co/18/2000, právne úkony vykonané v rozpore s nariadenými
predbežnými opatreniami v čase po vykonateľnosti týchto predbežných opatrení sú sankcionované
absolútnou neplatnosťou pre rozpor so zákonom. Preto F. G. nebola oprávnená konať za žalovaného

do takej miery, že mohla platne podpísať výpoveď, ktorej platnosť je predmetom konania. S týmto
záverom sa stotožnil vo svojom rozhodnutí aj Okresný súd Piešťany č. k. 7Cb/46/2012-342 zo dňa
9.4.2013,ktorýsícezamietolďalšínávrhnanariadeniepredbežnéhoopatreniazdôvodu,žeideotakmer
totožnú úpravu ako bola nariadená predchádzajúcim uznesením zo dňa 17.8.2012, čím je takáto úpravapomerov nadbytočná. V odôvodnení konštatoval, že „...už raz upravil pomery medzi účastníkmi konania,
keď uložil žalovanému FOOD FARM, s. r. o. strpieť stav, kedy v mene spoločnosti budú konať, teda
aj podpisovať žalobca Ing. A. W. a Vladimír Mosný. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na splnomocnenia,

ktorými žalovaný splnomocňuje tretie osoby na konanie v mene spoločnosti. Ak teda po právoplatnosti
uznesenia zo dňa 17.8.2012 č. k. 7Cb/46/2012-91 žalovaný splnomocnil iným spôsobom ako konaním
Vladimíra Mosného a Ing. A. W. tretie osoby na zastupovanie spoločnosti FOOD FARM, s. r. o., také
plné moci sú neplatné...“ Je teda zrejmé, že posúdením právneho úkonu, ktorý nie je v súlade s
vykonateľným predbežným opatrením treba dospieť k záveru, že uvedeným právnym úkonom dochádza

k popretiu účelu predbežného opatrenia a v prípade, ak by sa takýto právny úkon vyhodnotil ako platný,
predbežné opatrenie by neposkytovalo jeho navrhovateľovi žiadne právne garancie zabezpečenia jeho
prípadnéhonárokuvyplývajúcehozrozhodnutiavovecisamej.Nemožnopritomsúhlasiťanisprípadnou
protiargumentáciou žalovaného, že žalobca sa domáha retroaktívnej úpravy vzťahov, ktoré boli založené
pred nadobudnutím vykonateľnosti predbežného opatrenia nariadeného uznesením, naopak predbežné
opatrenie s ohľadom na svoj účel a charakter dočasne upravuje pomery medzi účastníkmi a predbežné

opatrenia nariadené uznesením jasne a zrozumiteľne upravuje pomery medzi účastníkmi po čase jeho
vykonateľnosti, tzn. spôsob konania v mene žalovaného. Osoby konajúce v mene žalovaného po čase
vykonateľnosti uznesenia, pokiaľ nerešpektujú predbežným opatrením stanovený spôsob konania v
mene žalovaného, konajú v jeho rozpore.

21. Žalobca ďalej poukazoval na to, že predmetné plnomocenstvo predstavuje plnú moc na právne
úkony vo všetkých veciach týkajúcich sa spoločnosti žalovaného a takúto plnú moc možno považovať za
absolútne neplatnú z dôvodu, že len zo zákona (§ 20 ods. 1 OZ) patrí takýto rozsah právomoci výlučne
iba jej konateľom. Takýto právny názor vyslovil Ústavný súd SR vo svojom náleze III. ÚS 353/2012-17 zo
dňa 1.8.2012 v ktorom sa uvádza, že „... ak by sa predmetné splnomocnenie malo interpretovať tak, že

je udelené spoločnosťou a v rozsahu oprávnenia robiť právne úkony spoločnosti vo všetkých veciach,
ústavný súd považuje za potrebné ako orbiter dictum vysloviť názor, že by išlo o právny úkon absolútne
neplatný (podľa § 39 Občianskeho zákonníka), pretože zo zákona (§ 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
parí tento rozsah právomoci výlučne iba konateľom. S tým úzko súvisí otázka princípu publicity (do
obchodného registra sa zapisujú iba konatelia, prípadne prokuristi) a na to nadväzujúca požiadavka

právnej istoty najmä u tretích osôb, ale aj spoločnosti samotnej, keďže nie je zrejmé, či by v týchto
prípadoch robili právne úkony spoločnosti po udelení plnej moci konateľ a splnomocnenec popri sebe
alebo iba splnomocnenec a pod.“ Predmetnú výpoveď za žalovaného podpísala pani F. G., a to ako
generálny splnomocnenec žalobcu konajúci na základe generálnej plnej moci zo dňa 22.6.2012, preto
je takýto právny úkon absolútne neplatný.

22.Žalobcaktvrdeniamžalovanéhovodvolaní,žedoposiaľneoznámilžalovanému,ževzmysle§78ZP
trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával uviedol, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že samotné
podanie žaloby v zákonnej prekluzívnej lehote sa považuje za nahradenie oznámenia zamestnanca voči
zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. K argumentu žalovaného, že došlo k nesprávnemu

právnemu posúdeniu veci, keďže ide o konanie zamestnanca v excese a toto má zaviazať napriek
prekročeniuoprávneniaspoločnosťžalobcauviedol,žetotojeprekonanieabsolútneirelevantné.Ajkeby
sa žalobca stotožnil so záverom žalovaného, že konanie F. G. zaväzuje spoločnosť, potvrdilo by to len
to, že v konaní o určenie neplatnosti výpovede je pasívne legitimovaná spoločnosť. To, či je platná resp.
neplatná výpoveď pre nedodržanie materiálnych a formálnych náležitostí je predmetom skúmania práve

tohto konania. Podmienky pre platnosť takéhoto úkonu pritom nie sú splnené. Nie je podstatné, či bolo
konanie F. G. absolútne neplatným právnym úkonom pre nedodržanie formy plnej moci, pre vystavenie
plnej moci neoprávnenou osobou alebo pre obchádzanie nariadeného predbežného opatrenia, výsledok
je vždy rovnaký, že výpoveď daná žalobcovi dňa 5.4.2013 je neplatná.

23. V rámci odvolacieho konania doručil dňa 24.7.2015 žalovaný súdu podanie, v ktorom upozornil
na rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 28Cb/11/2013-451 zo dňa 22.5.2015 v spore medzi
žalobcom Ing. C. M. a žalovanou Agrovia, a.s. (dcérska spoločnosť FOOD FARM, s. r. o.),
ktorým súd žalobu zamietol, pričom žalovaný z tohto rozsudku poukázal na závery súdu jednak ohľadom
per rollam prijatých uznesení spoločníkov FOOD FARM, s. r. o., keď uviedol, že pri tomto postupe

hlasovania na základe návrhu spoločníka nenašiel pochybenie a rozpor so zákonom či spoločenskou
zmluvou, že hlasovanie dňa 12.6.2012 sa uskutočnilo v súlade so spol. zmluvou a ustanovením §
130 OBZ, že na odvolanie a vymenovanie konateľov sa podľa tohto znenia spol. zmluvy spoločnosti
nevyžadovala 2/3 väčšina hlasov spoločníkov; ďalej že hlasovanie o odvolaní Ing. A. W. z funkciekonateľa spoločnosti FOOD FARM, s. r. o. a vymenovaní Ing. N. N. do funkcie konateľa netrpí žalobcom
namietanou,aaniinouvadou,ktorábymalaspôsobovaťneplatnosťpredmetnýchuzneseníspoločníkov,
preto možno ustáliť, že Ing. A. W. odo dňa 15.6.2012 nie je konateľom spoločnosti FOOD FARM a nemá

právo konať v mene tejto spoločnosti ako jej konateľ a ani z inej pozície, keď v danom prípade sa do
právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosti týchto uznesení v konaní na Okresnom súde Piešťany sp.
zn. 7Cb/46/2012, na tieto uznesenia hľadí ako na platné a účinné. Ďalej ohľadom záväznej verzie spol.
zmluvy spoločnosti FOOD FARM s. r. o. súd v tomto rozhodnutí uviedol, že podstatné je znenie, ktoré sa
nachádza v zbierke listín, na ktoré jedine môže, pri absencii dôkazov o opaku, súd relevantne spoliehať,

pričom v postupe tohto per rollam hlasovania na základe návrhu spoločníka nenašiel súd pochybenie
a rozpor so zákonom alebo spol. zmluvou. Súd neuznal ani námietku spochybňujúcu plnomocenstvo
udelené advokátskej kancelárii ius aegis, s. r. o. na zastupovanie žalovaného v konaní, z dôvodu,
že bolo podpísané Ing. A. W.; súd tiež vyhodnotil ako platné a účinné plnomocenstvo udelené spol.
FOOD FARM s. r. o. zástupcovi Ing. N. N. dňa 20.7.2012, ako aj plnomocenstvo udelené F. G. dňa
22.6.2012. K predbežnému opatreniu Okresného súdu Piešťany č. k. 7Cb/46/2012-91 zo dňa 17.8.2012

súd uzavrel, že nemôže byť interpretované tak, že je výlučné konanie za spoločnosť, a to spoločným
konaním Ing. A. W. a Vladimíra Mosného, pretože takýto výklad ide nad rámec predbežného
opatrenia. Ďalej žalobca poukázal na rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 36Cb/135/2014-102 zo
dňa 3.6.2015 vo veci žalobcu Ing. A. W. proti žalovanému Vladimírovi Mosnému, ktorá žaloba bola
zamietnutá, pričom súd v tomto rozhodnutí k otázke, či predbežné opatrenie Okresného súdu Piešťany

č. k. 4Cb/21/2012-168 v súčasnosti trvá a existuje dospel k záveru, že pre druh nároku o určenie, že
predbežné opatrenie nezaniklo nie je právny základ, nakoľko takéto určenie nie je právom ani právnym
vzťahom, ktoré jedine môžu byť objektom určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) OSP.

24. Žalobca ďalej podaním zo dňa 2.10.2015 doplnil svoje vyjadrenie k doručenému odvolaniu

žalovaného, keď uviedol, že svoje tvrdenie o tom že pokiaľ predmetnú výpoveď z pracovného pomeru
podpísal za žalovaného splnomocnený zástupca po tom, ako nadobudlo vykonateľnosť uznesenie
Okresného súdu Piešťany č. k. 7Cb/46/2012-91 zo dňa 17.8.2012, vykonateľné dňa 17.9.2012 a
právoplatné dňa 29.1.2013, je takýto právny úkon, t. j. predmetná výpoveď neplatným, bez ohľadu na
skutočnosť, či je alebo nie je platnosť splnomocnenia deklarovaná osobitným súdnym rozhodnutím,

podopretá aj rozhodnutím Okresného súdu Piešťany č. k. 7Cb/46/2012-342 zo dňa 9.4.2013, v ktorom
súdkonštatoval,žeaktedapoprávoplatnostiuzneseniazodňa17.8.2014č.k.7Cb/46/2012-91žalovaný
splnomocnil iným spôsobom ako konaním Vladimíra Mosného a žalobcu tretie osoby na zastupovanie
žalovaného, takéto plné moci sú neplatné. Krajský súd v Trnave v odôvodnení svojho potvrdzujúceho
rozhodnutia č. k. 21Cob/139/2013-421 zo dňa 22.7.2013 konštatoval, že predbežným opatrením zo dňa

17.8.2012 bol upravený spôsob konania žalovanej spoločnosti vo všetkých veciach, rozhodnutie o ňom
je doposiaľ vykonateľným a preto akýkoľvek spôsob konania je s uvádzaným rozhodnutím v rozpore
bez toho, aby bolo potrebné žalovanému alebo za neho konajúcim osobám takéto konanie zakazovať,
resp. ukladať im povinnosť sa takéhoto konania zdržať. Ďalej Okresný súd Trnava uznesením č. k.
53Er/1546/2014-201 zo dňa 18.9.2015 zamietol námietky Vladimíra Mosného v exekučnom konaní o

vymoženie povinností vyplývajúcich Vladimírovi Mosnému z uznesenia zo dňa 17.8.2012; Okresný súd
Trnava uznesením č. k. 45Er/1567/2014-209 zo dňa 25.2.2015 zamietol námietky spol. FOOD FARM s.
r. o. v exekučnom konaní o vymoženie povinností vyplývajúcich spol. FOOD FARM, s. r. o. z uznesenia
zo dňa 17.8.2012; Okresný súd Trnava uznesením č. k. 36Cb/81/2014-79 zo dňa 25.8.2014 zakázal F.
G. konať ako splnomocnený zástupca za spol. FOOD FARM , s. r. o. a Okresný súd Trnava uznesením

č. k. 23Cb/90/2014-293 zo dňa 31.3.2015 zakázal O. G. konať ako splnomocnený zástupca za spol.
FOOD FARM, s. r. o. Žalobca mal na základe uvedených rozhodnutí za to, že pokiaľ za FOOD FARM
s. r. o. konal pri podávaní predmetnej výpovede akýkoľvek splnomocnený zástupca spol. FOOD FARM
s. r. o., takéto splnomocnenie ho nemohlo učiniť osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti FOOD
FARM,s.r.o.,keďžetakétosplnomocnenieIng.A.W.spoločnespánomMosnýmvzmysleuzneseniazo

dňa 17.8.2012 nikdy nepodpísal, preto je výpoveď pre rozpor s uznesením zo dňa 17.8.2012 neplatná.
Odvolací súd by teda mal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

25. Následne bolo dňa 1.2.2016 odvolaciemu súdu doručené podanie v mene spol. FOOD FARM, s. r.
o. (žalovaný) podpísané Ing. A. W. st., ktorým poukazujúc na uznesenia Okresného súdu Trnava č. k.

36Cb/541/2015-180zodňa23.11.2015ač.k.36Cb/542/2015-146zodňa23.11.2015,ktorýmibolomimo
iné určené, že v mene spoločnosti je oprávnený konať samostatne Ing. A. W.; žalovaný súdu oznámil,
že odvoláva akékoľvek a všetky splnomocnenia, poverenia a iné právne akty udelené spoločnosťou
alebo jej akýmikoľvek zástupcami v prospech akýchkoľvek a všetkých tretích osôb, obsahom a účelomktorých je oprávnenie konať v mene spoločnosti pri zastupovaní spoločnosti v súdnom konaní vedenom
Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 24Cpr/4/2013 v právnej veci žalobcu Ing. A. W. c/a FOOD FARM,
s. r. o. o neplatnosť výpovede, a to s okamžitou účinnosťou. Ďalej oznámil, že novým splnomocneným

zástupcom spoločnosti žalovaného pri zastupovaní spoločnosti v tomto konaní je advokátka JUDr. Jana
Ochodničiarová. Ďalej oznámil, že žalovaný uznáva nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní a v celom
rozsahu berie späť svoje odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 27Cpr/4/2013-185 zo
dňa 19.3.2015 podané žalovaným dňa 3.6.2015.

26. Na základe vyššie uvedeného podania žalovaného, pre spävzatie podaného odvolania, v súlade s
ust. § 207 ods. 2 a 3 OSP, Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením č. k. 11CoPr/4/2015-294
zo dňa 3.2.2016 odvolacie konanie zastavil a rozhodol aj o náhrade trov odvolacieho konania a
povinnosti súdu prvej inštancie vrátiť žalovanému súdny poplatok za odvolanie. Opravným uznesením
č. k. 11CoPr/4/2015-352 zo dňa 13.4.2016 odvolací súd opravil v predchádzajúcom uznesení výrok v
časti rozhodnutia o vrátení súdneho poplatku.

27. Dňa 15.3.2016 bolo prvoinštančnému súdu doručené podanie podané v mene žalovaného
konateľkami F. G. a O. G., ktorým poukázali na uznesenie Okresného súdu Bratislava I. sp. zn.
37Cb/21/2016 zo dňa 18.2.2016, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým Ing. A. W. okrem
iného zakázal vykonávať akékoľvek úkony v akejkoľvek forme, či už osobne alebo prostredníctvom

splnomocnenca, v mene spol. FOOd FARM, s. r. o., a súčasne mu zakázal akokoľvek nakladať, či už
osobne alebo prostredníctvom splnomocnenca, s akýmkoľvek majetkom spol. FOOD FARM, s. r. o.

28. Dňa 29.3.2016 bolo prvoinštančnému súdu doručené podanie podané v mene žalovaného
konateľkami F. G. a O. G., v ktorom poukázali na to, že Ing. A. W., nar. XX.X.XXXX je bývalým

konateľom spol. FOOD FARM, s. r. o. ktorý bol z tejto funkcie odvolaný s účinnosťou k 15.6.2012, pričom
súd ho následne i vymazal z Obchodného registra; o odvolaní Ing. W. z funkcie konateľa rozhodol
najvyšší orgán spoločnosti FOOD FARM, s. r. o., priamo spoločníci formou per rollam hlasovania;
súčasnými konateľkami žalovaného sú O. G. a F. G.; napriek uvedenému sa Ing. W. nevie zmieriť so
svojím odvolaním z funkcie konateľa a zneužíva inštitút predbežného opatrenia na dosiahnutie svojich

osobných cieľov, čoho výsledkom sú i uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. 36Cb/541/2015-180
a č. k. 36Cb/542/2015-146, pričom uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 31Cob/18/2016-301 zo
dňa 10.3.2016 bolo v podarí druhé uznesenie okresného súdu zmenené tak, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia bol zamietnutý, možno teda dôvodne predpokladať, že krajský súd aj druhé
uznesenie okresného súdu zmení tak, že návrh zamietne. S Ing. W. preto nie je možné konať ako s

osobou oprávnenou konať v mene spol. FOOD FARM, s. r. o., rovnako ani s osobami, ktoré sa vydávajú
za jeho splnomocnencov a spolupracovníkov.

29. Proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoPr/4/2015-294 zo dňa 3.2.2016 podal dňa
11.4.2016 dovolanie zo dňa 8.4.2016 žalovaný, konajúci konateľkami F. G. a O. G., pričom žiadal, aby

Najvyšší súd SR napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Dôvodili,
že Okresný súd Trnava vydal absolútne identické predbežné opatrenia č. k. 36Cb/541/2015-180 a č. k.
36Cb/542/2015-146, v zmysle ktorých má byť jedinou oprávnenou osobou konať v mene žalovaného
Ing. A. W., nar. XX.X.XXXX. Podľa žalovaného sú tieto predbežné opatrenia nezákonné, pretože
predbežným opatrením nie je možné konateľovi zakázať alebo obmedziť konanie v mene spoločnosti,

lebo takéto obmedzenie možno platne a účinne vykonať len v rámci spoločenskej zmluvy spoločnosti
alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Týmito predbežnými opatreniami súd nezákonne obmedzil
konanie konateliek pani G. a G. a teda zasiahol do právomoci valného zhromaždenia a tým prekročil
svoju právomoc. Navyše súd v rozpore so zákonom ustanovil za zástupcu spoločnosti FOOD FARM
priamo Ing. W., ktorý je osobou, ktorá vedie súdne konania proti spoločnosti FOOD FARM a ktorá je teda

v konflikte so záujmami tejto spoločnosti. Krajský súd v Bratislave, v rozsudku č. k. 4Cob/231/2015-560,
ktorým potvrdil rozsudok prvostupňového súdu č. k. 28Cb/11/2013-451 zo dňa 22.5.2015 konštatoval,
že predbežným opatrením nie je možné určovať, kto je konateľom spoločnosti, lebo rozhodovanie o tejto
otázke je výlučne v kompetencii spoločníkov spoločnosti podľa ust. § 125 ods. 1 písm. f) a § 133 ods.
4 OBZ; rovnako predbežným opatrením súd nemôže zasiahnuť do kompetencie štatutárneho orgánu

v tom smere, že by oprávnenie konať obmedzovalo, lebo takýto zásah by bol v rozpore s § 133
ods. 3 OBZ. Žalovaný mal za to, že uvedené predbežné opatrenia Okresného súdu Trnava sú neplatné,
navyše Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 31Cob/18/2016-301 zmenil uznesenie Okresného súdu
Trnava č. k. 36Cb/542/2015-146 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pričomsa dá očakávať, že takto odvolací súd zmení aj druhé z nariadených predbežných opatrení. Žalovaný
tiež dôvodil, že odvolací súd svojím postupom odňal žalovanému možnosť konať pred súdom tým, že
vyhodnotil Ing. A. W. za oprávneného konať samostatne za žalovaného, pričom s poukazom na § 22

ods. 2 OZ, § 31a OSP a uznesenie NS ČR sp. zn. 21 Cdo/2209/2005 je nepochybné, že záujmy Ing. W.
ako otca žalobcu a zároveň ako zástupcu žalovaného boli v rozpore so záujmami žalovaného, preto sú
akékoľvek úkony Ing. W. ako zástupcu žalovaného v rámci predmetného súdneho konania absolútne
neplatné a žalovaného nijako nezaväzujú a súd bol povinný ex lege na takéto úkony neprihliadať.
Späťvzatie odvolania vykonané Ing. W. ako zástupcom žalovaného a zároveň otcom žalobcu s vedomím

skutočnosti, že Ing. A. W. vedie niekoľko sporov proti žalovanému, je absolútne neplatným právnym
úkonom, žalovaného nijako nezaväzuje a súd bol ex lege povinný na späťvzatie učinené Ing. W.
neprihliadať.

30. Dňa 18.4.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalovaného v zastúpení konateliek O.
G. a F. G., ktorými informoval, že Krajský súd v Trnave vydal uznesenie č. k. 21Cob/28/2016-332 zo

dňa 31.3.2016, ktorým zmenil predbežné opatrenie Okresného súdu Trnava č. k. 36Cb/541/2015-180
a to tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Znova upozornil na vykonateľné
predbežné opatrenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.2.2016, č. k. 37Cb/21/2016-96, ktorým
súd zakázal Ing. A. W., nar. XX.X.XXXX vykonávať akékoľvek konanie, v rámci ktorého by vystupoval
ako konateľ spoločnosti FOOD FARM, s. r. o. a zakázal mu vykonávať akékoľvek úkony v akejkoľvek

forme, či už osobne alebo prostredníctvom splnomocnenca v mene spoločnosti FOOD FARM, s. r.
o. Žalovaný upozornil, že v prípade, ak boli Ing. W. udelené akékoľvek plnomocenstvá na údajné
zastupovanie spol. FOOD FARM, s. r. o. v súdnych konaniach, resp. na vykonávanie akýchkoľvek
právnych úkonov údajne v mene tejto spol., sú neplatné a ničotné, nakoľko boli udelené Ing. W., ktorý
je vo významnom konflikte záujmov so spol. FOOD FARM, s. r. o. a ktorý bol z funkcie konateľa spol.

FOOD FARM, s. r. o. odvolaný s účinnosťou ku dňu 15.6.2012 a ktorý nebol po tomto dátume do
tejto funkcie opätovne zvolený (tu poukaz na uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.52015,
č. k. 28Cb/11/2013-451 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Cob/231/2015-560
zo dňa 18.2.2016), zároveň tieto plnomocenstvá boli udelené na základe nezákonných predbežných
opatrení Okresného súdu Trnava. Podľa aktuálneho stavu, ktorý pre obštrukcie Ing. W. nie je zapísaný

v Obchodnom registri sú konateľmi spoločnosti FOOD FARM pani F. G. a pani O. G. konajúce v mene
žalovaného spoločne. Z dôvodov uvedených vyššie sú preto neplatné a ničotné aj akékoľvek prípadné
údajné odvolania plných mocí udelených spoločnosťou FOOD FARM advokátskej kancelárii ius aegis s.
r.o.,ktorájelegitímnezvolenýmprávnymzástupcomspoločnostiFOODFARM,s.r.o.,sktorousúdmusí
náležite konať. Pretože zastupovanie žalovaného Ing. W. je neplatné a ničotné, v prípade, že Ing. W.

alebo ním splnomocnený zástupca konali v mene žalovaného, konali bez právneho dôvodu a sú z tohto
konania zaviazaní sami v zmysle § 33 ods. 2 OZ. Žalovaný vyjadruje nesúhlas s akýmikoľvek takými
úkonmi a z opatrnosti v celom rozsahu odvoláva akékoľvek a všetky údajné plnomocenstvá udelené na
zastupovanie žalovaného Ing. W. tretím osobám.

31. K dovolaniu žalovaného podal žalobca písomné vyjadrenie zo dňa 2.5.2016, v ktorom uviedol, že
dovolanie považuje v celom rozsahu za irelevantné, nakoľko bolo podpísané neoprávnenými osobami.
Pani F. G. a O. G. uvádzajú, že sú konateľkami žalovaného, ktorá skutočnosť však nie je pravdivá.
Tieto osoby svoje postavenie konateliek odôvodňujú prijatím rozhodnutia o ich vymenovaní do funkcie
konateliek vo forme per rollam s účinnosťou od 6.9.2012. Predmetné rozhodnutie však nebolo prijaté

v súlade so zákonom a spoločenskou zmluvou, nakoľko nebolo splnené kvórum potrebné pre prijatie
takéhoto rozhodnutia. Došlo totiž podľa všetkého k zámernému pozmeneniu spoločenskej zmluvy v
časti, ktorá upravuje kvórum potrebné pre prijatie rozhodnutí, keď dovtedy bola na vymenovanie a
odvolanie konateľov potrebná 2/3-ová väčšina hlasov všetkých spoločníkov, avšak zrazu v období, kedy
mali byť vymenované za konateľky, bola spolu s daným rozhodnutím doložená do registrového spisu

spoločenská zmluva, ktorá už požadovala len nadpolovičnú väčšinu hlasov. Takáto zmena spoločenskej
zmluvy nebola nikdy prijatá valným zhromaždením, t. j. nebola schválená spoločníkmi spoločnosti a
spoločenská zmluva bola v tejto časti upravená bez akéhokoľvek podkladu. V súvislosti s uvedenou
nezákonnou zmenou spoločenskej zmluvy prebieha konanie na Okresnom súde Piešťany sp. zn.
7Cb/46/2012, ktorého predmetom je určenie neplatnosti rozhodnutí valného zhromaždenia, prijatých

práve na podklade tejto spoločenskej zmluvy. Zároveň v zmysle rozhodnutí Okresného súdu Trnava
sp. zn. 7Nsre/28/2012 zo dňa 28.9.2012 a Krajského súdu Trnava č. k. 21Cob/228/2012-902 zo
dňa 28.3.2013 obchodný register nevykonal zápis zmeny konateľov spoločnosti na F. G. a O. G.,
pretože nebolo preukázané, že sa tieto platne stali konateľkami spoločnosti, t. j. že bolo splnenépotrebné kvórum pre ich zvolenie do funkcie. Dané osoby sa teda konateľkami nikdy nestali, a preto
akékoľvek úkony, ktoré ako konateľky za spoločnosť vykonali, sú absolútne neplatné. Napriek tomu
sa opätovne vydávali za konateľky. Okresný súd im však opätovne odmietol vykonať zápis zmien,

nakoľko ako skonštatoval vo svojom oznámení o odmietnutí vykonania zápisu zo dňa 1.2.2016, sp.
zn. 42Re/80/2016, návrh podali neoprávnené osoby, keďže funkcia konateliek p. G. a p. G. nikdy
nevznikla platne vzhľadom na neplatnosť ich vymenovania. V tej istej veci súd následne odmietol
námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu uznesením zo dňa 2.3.2016, sp. zn. 24Nsre/2/2016, v
ktorom rozhodnutí bolo opätovne konštatované, že odvolanie konateľov a vymenovanie nových nebolo

vykonané v súlade so spoločenskou zmluvou. Preto je neplatné aj ustanovenie O. G. za zástupcu
na doručovanie písomností. Pokiaľ ide o späťvzatie odvolania Ing. A. W. nar. XX.X.XXXX, tento bol
oprávnený konať v mene žalovaného na základe v tom čase vykonateľného uznesenia Okresného
súdu Trnava č. k. 36Cb/541/2015-180 zo dňa 23.11.2015, ako aj sp. zn. 36Cb/542/2015-146 zo dňa
23.11.2015, preto je späťvzatie odvolania platným právnym úkonom a nemožno súhlasiť s tým, že
záujmy Ing. W. st. by boli v rozpore so záujmami žalovaného. Práve naopak, pokračovaním súdneho

konania by dochádzalo k ďalšiemu navyšovaniu nákladov spoločnosti, čo by znamenalo jej zbytočné
finančné zaťaženie. Preto žalobca žiadal, aby súd dovolanie žalovaného v celom rozsahu zamietol.

32. Žalovaný podaním zo dňa 4.5.2016, doručeným súdu dňa 9.5.5016 doplnil svoje dovolanie zo
dňa 8.4.2016 proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoPr/4/2015-294 zo dňa 3.2.2016, keď

uviedol, že odvolanie plnomocenstva zo strany Ing. W. advokátskej kancelárii ius aegis s. r. o. je neplatné
a právne irelevantné a súd naň nemôže prihliadať, nakoľko v zmysle ust. § 22 ods. 2 OZ, § 31a OSP
a uznesenia NS ČR sp. zn. 21Cdo/2209/2005 zo dňa 16.5.2006 je nepochybné, že záujmy Ing. W.
ako otca žalobcu a zároveň ako zástupcu žalovaného boli v rozpore so záujmami žalovaného, preto
žalovaný prikladá originál plnej moci udelenej (dňa 25.6.2012) spol. ius aegis s. r. o. žalovaným (v zast.

Vladimírom Mosným a Ing. N. N.) a žiadal, aby NS SR odložil vykonateľnosť dovolaním napadnutého
rozhodnutia až do právoplatného rozhodnutia o dovolaní.

33. Dňa 22.7.2016 bolo prvoinštančnému súdu doručené dovolanie žalovaného zo dňa 21.7.2016,
podané za žalovaného spol. ius aegis s. r. o., proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k.

11CoPr/4/2015-294zodňa3.3.2016,vktoromdovolateľžiadal,aby NajvyššísúdSRnapadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V tomto dovolaní zopakoval rovnaké
dôvody ako v dovolaní zo dňa 8.4.2016 uvedené vyššie, pričom doplnil, že existuje nesúlad skutočného
právneho stavu ohľadne konateľov žalovaného s údajmi zapísanými v Obchodnom registri. Písomným
návrhom rozhodnutia vo forme per rollam hlasovania spoločníkov spoločnosti FOOD FARM, zo dňa

30.8.2012 pán Vladimír Mosný, t. č. ešte ako spoločník žalovaného disponujúci 20%-ným obchodným
podielom navrhol ostatným spoločníkom per rollam hlasovanie o prijatí konkrétnych uznesení, ktorých
návrh uviedol písomne v liste, ktorý odoslal všetkým spoločníkom. Výsledky predmetného hlasovania
spoločníkov per rollam boli následne všetkým spoločníkom spoločnosti riadne oznámené listom zo
dňa 6.9.2012, ktorý už podpísali a za žalovaného rozposlali per rollam hlasovaním novovymenovaní

konatelia pani F. G. a pani O. G.. S prijatím uvedených uznesení súhlasili 3 z 5 spoločníkov, kde
každý z 5 spoločníkov disponuje rovnakým obchodným podielom s rovnakým počtom hlasov. Všetky
uznesenia boli prijaté nadpolovičnou väčšinou hlasov prislúchajúcich všetkým spoločníkom, sú teda
platné a účinné. Je teda zrejmé, že pani F. G. a pani O. G. boli zvolené do funkcie konateľov žalovaného
na základe uznesenia valného zhromaždenia žalovaného č. PR-11-08-2012 vo forme per rollam. Tieto

zmeny štatutárnych orgánov neboli zapísané do Obchodného registra. Argumentácia Okresného súdu
Trnava potvrdená Krajským súdom v Trnave je však zjavne svojvoľná, nesprávna a nezákonná, keďže
dotknuté súdy nevychádzali z platného znenia spoločenskej zmluvy riadne podpísanej Ing. W., ktorá
je uložená v zbierke listín obchodného registra Okresného súdu Trnava. Zároveň dovolateľ navrhol,
aby Najvyšší súd SR odložil vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia do právoplatného

rozhodnutia o dovolaní.

34. Žalovaný podal písomné vyjadrenie zo dňa 21.7.2016 (doručené súdu 22.7.2016) k vyjadreniu
žalobcu k dovolaniu žalovaného zo dňa 2.5.2016, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so spochybňovaním
oprávnenia pani F. G. a O. G. konať za žalovaného, keď zopakoval dôvody, ktoré doplnil v dovolaní

zo dňa 21.7.2016 o tom, že hlasovanie per rollam na základe návrhu Vladimíra Mosného zo dňa
30.8.2012 a jeho výsledky zo dňa 6.9.2012 boli v súlade so zákonom a spoločenskou zmluvou, teda
menované sú konateľkami danej spoločnosti. Ďalej ohľadom zmeny spoločenskej zmluvy žalovaného
doplnil, že dňa 27.1.2010 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného, ktoré viedol žalobcaako jeho predseda a na ktorom bolo schválené úplné znenie spoločenskej zmluvy, ktorým sa okrem
ďalších zmien menilo kvórum potrebné pre rozhodnutie o vymenovaní a odvolaní konateľov žalovaného
z dvojtretinovej väčšiny na nadpolovičnú väčšinu. Dňa 25.2.2010 bolo úplné znenie spoločenskej zmluvy

podpísané pred notárom vtedajšími konateľmi žalovaného žalobcom a pánom Vladimírom Mosným. Dňa
26.2.2010 bol na súd podaný návrh na zápis zmien v spoločnosti žalovaného, ktoré boli v konaní sp. zn.
32Er/229/2010 riadne zapísané do Obchodného registra. Verzia spoločenskej zmluvy zo dňa 27.1.2010,
ktorá menila väčšinu požadovanú na odvolanie a vymenovanie konateľov žalovaného z dvojtretinovej
väčšiny na nadpolovičnú väčšinu je riadne uložená v zbierke listín a v korporátnom spise žalovaného

vedenom na Okresnom súde Trnava odo dňa 26.2.2010. Po niekoľkých rokoch začal žalobca tvrdiť,
že úplné znenie spoločenskej zmluvy, ktorým sa mení väčšina potrebná na vymenovanie a odvolanie
konateľa uložené niekoľko rokov v zbierke listín je falošné. Okresný súd Bratislava I pritom v rozsudku
č. k. 28Cb/11/2013-451 zo dňa 22.5.2015 uviedol, že možno na teraz ustáliť, že Ing. A. W. odo dňa
15.6.2012 nie je konateľom spoločnosti FOOD FARM a nemá právo konať v mene tejto spoločnosti
ako jej konateľ ani z inej pozície; pričom v danom prípade sa do právoplatného rozhodnutia súdu o

neplatnosti týchto uznesení sa na tieto uznesenia hľadí ako na platné a účinné. Predmetný rozsudok bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Cob/231/2015-560 zo dňa 18.2.2016. Z toho
vyplýva, že väčšina potrebná na odvolanie žalobcu z funkcie konateľa žalovaného bola dňa 6.9.2012
nadpolovičná a žalobca bol riadne a právoplatne z funkcie konateľa odvolaný a namiesto neho boli do
funkcie konateľa vymenované Ing. G. a G..

35. Dňa 27.7.2016 bolo prvoinštančnému súdu doručené podanie žalovaného, podané za žalovaného
spol. ius aegis s. r. o., ktorým oznamuje, že do obchodného registra bola zapísaná prokuristka
spoločnosti FOOD FARM p. G. L., nar. XX.X.XXXX, preto je táto oprávnená na úkony za uvedenú
spoločnosť. Tomuto zápisu predchádzalo uznesenie Okresného súdu Trnava o zamietnutí námietok

proti odmietnutiu vykonania zápisu zo dňa 20.2.2013, keď o podanom odvolaní rozhodol Krajský súd
v Trnave uznesením č. k. 31Cob/20/2013-965 zo dňa 12.3.2013, ktorým napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, pričom v rozhodnutí vyjadril právny názor, podľa ktorého súd
postupoval nezákonne, keď nesprávne vyhodnotil postavenie nového spoločníka spoločnosti AMISIS,
a.s. v spoločnosti FOOD FARM, s. r. o.; následne vydal Okresný súd Trnava v poradí druhé uznesenie

o zamietnutí námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu, pričom o podanom odvolaní rozhodol Krajský
súd v Trnave uznesením č. k. 31Cob/22/2015-1764 zo dňa 2.12.201, ktorým napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, pričom v rozhodnutí uviedol, že ak odvolací súd skonštatoval
vo svojom rozhodnutí, že zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorené medzi O. G. a spol.
AMISIS a.s. Bratislava dňa 8.9.2012 a medzi Vladimírom Mosným a spoločnosťou AMISIS, a.s.

Bratislava uzatvorená taktiež dňa 8.9.2012 sú platné a účinné, bolo povinnosťou prvostupňového súdu
z tejto skutočnosti vychádzať aj pri rozhodovaní o zápise zmien v obchodnom registri, pokiaľ nebolo
preukázané rozhodnutím súdu v inom konaní, že tieto zmluvy súd neplatné. Žalovaný poukázal na
princíp právnej istoty a žiadal, aby súd pri svojom rozhodovaní rešpektoval závery, ku ktorým dospel
krajský súd vo svojich uzneseniach.

36. Dňa 16.8.2016 bolo prvoinštančnému súdu doručené podanie žalovaného, zastúpeného
prokuristkou G. L., v ktorom žalovaný upozorňuje na to, že ak boli Ing. A. W. st. udelené akékoľvek
plnomocenstvá na zastupovanie spol. FOOD FARM v súdnych konaniach, resp. na vykonávanie
akýchkoľvek právnych úkonov v mene tejto spoločnosti, tak tieto sú neplatné a ničotné; preto sú neplatné

aj akékoľvek právne úkony vykonané na základe týchto plných mocí. Rovnako sú neplatné prípadné
údajné odvolania plných mocí udelených spoločnosťou FOOD FARM advokátskej kancelárii ius aegis s.
r. o., s ktorou má súd ďalej konať ako s legitímne zvoleným právnym zástupcom žalovaného. Zároveň
žalovaný opätovne prikladá plnomocenstvo udelené tejto advokátskej kancelárii, podpísané v mene
žalovaného prokuristkou G. L.. Zastupovanie žalovaného Ing. W. na základe predbežných opatrení

Okresného súdu Trnava zo dňa 23.11.2015 č. k. 36Cb/541/2015-180 a č. k. 36Cb/542/2015-146 je
neplatné a ničotné, preto ak Ing. W. alebo ním splnomocnený zástupca konal v mene žalovaného, konal
bez právneho dôvodu a z tohto konania je zaviazaný sám podľa § 33 ods. 2 OZ. Žalovaný vyjadruje
nesúhlas s akýmikoľvek a všetkými úkonmi, ktoré Ing. W. st. alebo ním splnomocnený zástupca vykonali
v mene žalovaného. Žalovaný tiež odvoláva plnomocenstvá na zastupovanie žalovaného udelené Ing.

W. st. tretím osobám.

37. Žalobca podal písomné vyjadrenie zo dňa 2.5.2016 (doručené súdu dňa 23.8.2016) k doplneniu
dovolania žalovaného, uviedol, že skutočnosti uvádzané v doplnení dovolania nezakladajú dovolacídôvod, na základe ktorého by malo dôjsť k zrušeniu uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k.
11CoPr/4/2015-294 zo dňa 4.5.2016. Poukázal na to, že doplnenie dovolania bolo za žalovaného
podané zástupcom, ktorého plná moc bola tomuto zástupcovi zo strany žalovaného v minulosti do času

právoplatného skončenia konania vo veci samej riadne odvolaná, a to súčasne so späťvzatím odvolania
žalovaného voči rozsudku prvoinštančného súdu, pričom bolo vykonané Ing. A. W. st., oprávneným v
tom čase konať za žalovaného na základe v tom čase vykonateľného uznesenia Okresného súdu Trnava
č. k. 36Cb/541/2015-180 zo dňa 23.11.2015 ako aj č. k. 36Cb/542/2015-146 zo dňa 23.11.2015, súd
by teda na doplnenie dovolania ani len nemal prihliadať. Pokiaľ ide o argumentáciu ohľadom rozporu

záujmov zástupcu a zastúpeného žalobca poukázal na to, že žalovaný vo svojom doplnení dovolania,
ale ani v dovolaní nepoukazuje v skutočnosti na rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného tak, ako tento
rozpor chápe právna teória a judikatúra, nakoľko tento rozpor sa má týkať „odchylnosti“ záujmov medzi
zastúpeným a zástupcom zastúpeného konajúcim na základe plnomocenstva v zmysle ust. § 24 a nasl.
v tom čase platného procesného predpisu, ktorým bol OSP. V danom prípade však za spoločnosť FOOD
FARM, s. r. o. pri späťvzatí odvolania voči prvoinštančnému rozhodnutiu a pri odvolávaní plnej moci

udelenej advokátskej kancelárii ius aegis, s. r. o. nekonal žiadny splnomocnený zástupca spoločnosti
FOOD FARM, s. r. o., ale osoba, ktorej toto oprávnenie konať za spoločnosť vyplývalo v danom
čase celkom jednoznačne z vykonateľných súdnych rozhodnutí, ktoré vychádzali zo skutkového stavu
založeného na osvedčení takého skutkového a právneho stavu, ktorý vychádzal z premisy, že Ing.
A. W. st. nikdy neprestal byť členom štatutárneho orgánu spol. FOOD FARM s. r. o. a súčasne z

toho, že táto osoba vedie voči spoločnosti FOOD FARM s. r. o. viacero súdnych konaní. Tieto súdne
rozhodnutia, ktoré založili právomoc Ing. A. W. st. konať v mene žalovaného teda existenciu prípadného
konfliktu záujmov Ing. A. W. st. a žalovaného už priamo predpokladali, boli si ho vedomé a tento konflikt
v danom prípade aj vyriešili. V danom prípade nemohlo dôjsť k akémukoľvek rozporu záujmov spol.
FOOD FARM s. r. o. a jej zástupcu tak, ako tento rozpor chápe právna teória a ustálená judikatúra.

Namietaný údajný rozpor záujmov má základ iba v subjektívnom a súčasne neskoršom vyhodnotení
a vnímaní situácie zo strany žalovaného a jeho údajne oprávnene konajúcich zástupcov. V čase, v
ktorom došlo k vykonaniu daných úkonov - späťvzatiu odvolania a odvolaniu plnomocenstiev, žalovaný
tieto úkony subjektívne určite nevyhodnocoval ako úkony, ktoré by mali byť v rozpore s jeho záujmami.
Naopak, žalovaný v danom čase tieto úkony vnímal ako úkony, ktoré zabránia ďalšiemu znižovaniu

jeho majetku, nakoľko usporia žalovanému náklady na vedenie ďalšieho súdneho konania, výsledok
ktorého bol predznamenaný negatívnym rozhodnutím (z pohľadu žalovaného) prvoinštančného súdu.
Preto žalobca navrhoval, aby súd dovolanie žalovaného v celom rozsahu zamietol. Identické písomné
vyjadrenie podal žalobca v ďalšom podaní zo dňa 22.8.2016 doručené súdu dňa 30.8.2016.

38.Ďalejpodalžalobcapísomnévyjadreniekdovolaniuzodňa9.9.2016(doručenésúdudňa16.9.2016).
Uviedol, že ide už o druhé dovolanie, pričom prvé dovolanie bolo v mene žalovaného podpísané
neoprávnenými osobami F. G. a O. G., ktoré v mene žalovaného vystupovali buď na základe plných
mocí alebo na základe tvrdenia, že sú konateľkami spoločnosti, prípadne prokuristkami, čím uvádzajú
úmyselne do omylu viaceré subjekty - úrady, súdy, banky a pod. Druhé dovolanie je za žalovaného

podpísané advokátskou kanceláriou ius aegis s. r. o., pričom v úvode dovolania je informácia, že prílohou
k nemu je i plnomocenstvo zo dňa 25.6.2012. Žalobca poukázal na to, že spolu so späťvzatím dovolania
bolo do spisu doručené i odvolanie všetkých plnomocenstiev na zastupovanie žalovaného v konaní
a oznámenie o určení nového právneho zástupcu žalovaného. Preto ak bolo predmetné dovolanie
podané v mene žalovaného na základe plnomocenstva zo dňa 25.6.2012, je neplatné, nakoľko bolo

riadne odvolané. Plná moc na zastupovanie žalovaného advokátskou kanceláriou ius aegis s. r. o.
bola odvolaná tiež samostatným podaním adresovaným danej advokátskej kancelárii dňa 22.1.2016
(pripojené v prílohe). Táto advokátska kancelária nie je subjektom oprávneným relevantne konať v mene
žalovaného, a teda aj predmetné dovolanie je podané neoprávnenou osobou. Krajský súd nepochybil pri
vydávaní napadnutého uznesenia, ak bral do úvahy spävzatie odvolania žalovaného podpísané Ing. A.

W., st., ktorý bol oprávnený konať v mene žalovaného na základe v tom čase vykonateľného uznesenia
Okresného súdu Trnava č. k. 36Cb/541/2015-180 zo dňa 23.11.2015, ako aj č. k. 36Cb/542/2015-146
zo dňa 23.11.2015. Späťvzatie odvolania je z tohto dôvodu platným právnym úkonom, keď záujmy
Ing. A. W. st. neboli v rozpore so záujmami žalovaného, pretože pokračovaním súdneho konania by
dochádzalo k ďalšiemu navyšovaniu nákladov spoločnosti, čo by znamenalo jej zbytočné finančné

zaťaženie.Skutočnosť,žeskončeniepracovnéhopomerusožalobcomboloneplatné,bolajednoznačná,
čo posúdil aj prvoinštančný súd. Túto neplatnosť uznali aj osoby, ktoré sa vydávajú za osoby oprávnené
konať v mene žalovaného tým, že žalobcovi zaslali oznámenie o okamžitom skončení pracovného
pomeru zo dňa 3.6.2016, pričom aj v tejto veci žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti skončeniapracovného pomeru. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdený rozpor záujmov, tak tento chápe právna teória
aj judikatúra ako odchylnosť záujmov medzi zastúpeným a zástupcom zastúpeného konajúcim na
základe plnomocenstva. Za žalovaného však pri späťvzatí odvolania a odvolávaní plnej moci nekonal

splnomocnený zástupca žalovaného, ale osoba, ktorej toto oprávnenie konať za žalovaného vyplývalo
v danom čase celkom jednoznačne z vykonateľných súdnych rozhodnutí, ktoré existenciu prípadného
konfliktu záujmov Ing. A. W. st. a žalovaného v danom prípade vyriešili. Žalobca preto navrhuje dovolanie
zamietnuť.

39. Dňa 25.10.2016 bolo prvoinštančnému súdu doručené písomné podanie žalovaného zo dňa
13.10.2016, podané v mene žalovaného advokátskou kanceláriou ius aegis s. r. o., v ktorom uviedol,
že p. Ing. A. W. a s ním spriaznené osoby vedú nespočetné súdne konania proti žalovanému, ktoré sú
v podstate založené na predpoklade, že došlo k falšovaniu resp. pozmeňovaniu spoločenskej zmluvy
spoločnosti FOOD FARM zo dňa 27.1.2010 a manipulácii s ňou zo strany p. Vladimíra Mosného, p. Ing.
N. N. a p. O. G. a že predmetom mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 27.1.2010 nebola, okrem

rozšírenia členov dozornej rady žalovaného prijatá žiadna zmena (predmet konania na Okresnom súde
Piešťany pod sp. zn. 7Cb/46/2012). Údajné falšovanie resp. pozmeňovanie spoločenskej zmluvy zo dňa
27.1.2010 malo byť podľa Ing. A. W. a ním spriaznených osôb vykonané v čl. 7 ods. 9, ktorý okrem
iného upravuje hlasovacie kvórum pre vymenovanie a odvolávanie konateľov žalovaného. Posledné
znalecké zistenia však potvrdzujú tvrdenia uvádzané doteraz p. Vladimírom Mosným, p. Ing. N. N. a

p. O. G. a dosvedčujú, že práve verzie spol. zmluvy predkladané Ing. A. W. a Ing. C. L. sú falšované
a nezhodujú sa s jej platnými originálmi. Vo veci trestného konania vedeného OR PZ v Trnave pod
ČVS: ORP-1102/2-OVK-TT-2012 pre zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie
podľa § 259 ods. 1 písm. g), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f)
Trestného zákona a pre prečin poškodzovanie cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm.

a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona, bol podaný znalecký posudok
č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2013/12219 zo dňa 29.11.2013 a doplnenie znaleckého posudku č. ČES:
PPZ-KEU-BA-EXP-2014/18112 zo dňa 30.3.2015 vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym ústavom
PZ, odborom prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz (pripojený v prílohe). Predmetom
znaleckéhodokazovaniabolograficko-diagnostickéskúmaniedokumentov-predloženýchrôznychkópií

a skenov spoločenských zmlúv žalovaného zo dňa 27.1.2010, ako aj dvoch jej predložených originálov.
Podľa žalovaného predmetné znalecké posudzovanie potvrdzuje tvrdenia žalovaného, že k manipulácii
resp. pozmeňovaniu spoločenskej zmluvy žalovaného zo dňa 27.1.2010 zo strany p. Mosného, p. Ing.
N. a p. G. nedošlo. Naopak zo znaleckého dokazovania vyplýva, že k manipulácii došlo v prípade
skenu listiny Úplné znenie spol. zmluvy zo dňa 27.1.2010 predloženým Ing. A. W. st. spolu s trestným

oznámením a kópie listiny Úplné znenie spol. zmluvy zo dňa 27.1.2010 nájdenom v počítači p. Ing. B.
H. - sekretárky bývalého generálneho riaditeľa p. Ing. A. W. ako sken zo dňa 20.6.2012. Iba tieto dve
listiny sa od ostatných porovnávaných listín líšia, pričom najväčšia odlišnosť sa v doplnení znaleckého
posudku uvádza práve rozdielnosť na štvrtej strane uvedených listín - spoločenských zmlúv, v ktorej je
obsiahnuté hlasovacie kvórum týkajúce sa vymenovávania a odvolania konateľov žalovaného, pričom

je v nich obsiahnuté odlišné znenie článku 7 ods. 9, ako aj rozličná výška medzery pred článkom 8.
Záver znaleckého dokazovania konštatuje skutočnosť, že z originálnej predlohy v prípade týchto dvoch
listín je len strana 11, ktorá obsahuje podpisy konateľov spoločnosti. Z uvedeného je tak evidentné, že
k manipulácii spol. zmluvy došlo, pričom manipulovanou je práve verzia používaná Ing. A. W.
a ním spriaznenými osobami. Predmetné listiny pritom boli vyhotovené dňa 20.6.2012, teda dňa, kedy

sa Ing. A. W. dozvedel o svojom odvolaní z funkcie konateľa a generálneho riaditeľa. Predmetné verzie
boli teda pravdepodobne vytvorené v snahe zvrátiť rozhodnutie valného zhromaždenia žalovaného zo
dňa 15.6.2012, resp. zabrániť jeho dôsledkom. Závery znalca tiež potvrdzujú, že zmien spoločenskej
zmluvy bolo na mimoriadnom valnom zhromaždení v januári 2010 prijatých viac a osobitne bola
zmenená väčšina potrebná na odvolanie konateľa, pričom predmetné ustanovenie sa v pripravovaných

dokumentoch zhoduje s originálnymi exemplármi zmluvy. Uznesením OR PZ v Trnave odbor kriminálnej
polície, ČVS: ORP.1097/3-VYS-TT-2015 zo dňa 24.2.2016, bolo oznámenie Ing. A. W. o podozrení zo
spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia a prečinu porušovania povinnosti pri správe
cudzieho majetku odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa
§ 197 ods. 2 Tr. por. V odôvodnení sa uvádza, že spoločníci hlasovali podľa podmienok uvedených v

originálnych exemplároch spoločenských zmlúv založených v obchodnom registri a zbierke listín, ktoré
neboli celé obdobie nikým namietané, postupovali v zmysle ustanovení spol. zmluvy, o ktorej v čase
ich hlasovania neboli žiadne pochybnosti; skutočnosť, že p. Ing. N. N., p. Vadimír Mosný a následne
p. O. G. a p. F. G. sa považujú za legitímnych konateľov a v rozsahu kompetencií konateľov aj konali,či konajú, nie je možné zatiaľ nijakým spôsobom spochybniť či vyvrátiť. Aj toto uznesenie potvrdzuje
skutočnosť, že spoločenská zmluva zo dňa 27.1.2010 tak, ako bola založená do obchodného registra
nevykazuje znaky manipulácie, v dôsledku čoho tak všetky rozhodnutia valného zhromaždenia prijaté

na jej základe sú platné. Závery trestného konania vedeného pod ČVS: ORP-1097/3-VYS-TT-2015
potvrdzujú skutočnosť, že so spoločenskou zmluvou zo dňa 27.1.2010 založenou v obchodnom registri
nebolo manipulované. Znalecké dokazovanie vykonané v trestnom konaní ČVS: ORP-1102/2-OVK-
TT-2012 potvrdzuje skutočnosť, že k manipulácii, resp. pozmeňovaniu spoločenskej zmluvy zo dňa
27.1.2010 nedošlo, naopak potvrdilo, že k manipulácii došlo v prípade listín, na ktoré sa odvoláva

Ing. A. W. a že mimoriadnym valným zhromaždením dňa 27.1.2010 boli okrem zmeny počtu členov
dozornej rady prijaté aj ďalšie zmeny, okrem iného aj hlasovacieho kvóra pri vymenovávaní a odvolávaní
konateľov, a toto bolo zmenené na jednoduchú väčšinu. Preto akékoľvek údajné rozhodnutia valného
zhromaždenia, ktoré boli údajne prijaté vychádzajúc zo znenia spol. zmluvy zo dňa 27.1.2010 a teda
verzie, kde v čl. 7 ods. 9 sa ako hlasovacie kvórum pre vymenovanie a odvolávanie konateľov vyžaduje
dvojtretinová väčšina všetkých hlasov spoločníkov, sú v rozpore so zákonom, a teda sú neplatné,

neúčinné, nevykonateľné a neakceptovateľné a nemôžu spôsobovať zamýšľané právne následky.
Naopak všetky rozhodnutia valného zhromaždenia prijaté vychádzajúc zo znenia spol. zmluvy zo dňa
27.1.2010 sú platné a v súlade so zákonom, teda aj uznesenia o odvolaní Ing. A. W. z funkcie konateľa a
o vymenovaní pani O. G. a p. F. G. do funkcie konateľov. Pokiaľ teda súdy priznávajú ochranu tvrdeniam
Ing. A. W. a Ing. C. L. a s ním spriaznených osôb, konajú v rozpore s objektívnou pravdou a ich

rozhodnutia sú nezákonné.

40. Žalovaný podaním zo dňa 13.1.2017 (doručeným súdu dňa 16.1.2017), podaním v mene žalovaného
adv. kanceláriou ius aegis s. r. o., oznámil, že Prezídium PZ, národná kriminálna agentúra, národná
jednotka finančnej polície, expozitúra Západ Nitra vydalo dňa 14.12.2016 uznesenie ČVS: PPZ-289/

NKA-FP-ZA-2016 (pripojené v prílohe), na základe ktorého OČTK stíha ako obvineného Ing. W., za
obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods.
4 písm. a) Trestného zákona, a to na tom základe, že v čase vykonateľnosti uznesenia Okresného
súdu Trnava č. k. 36Cb/541/2015-180 zo dňa 23.11.2015 a uznesenia č. k. 36Cb/542/2015-146 zo
dňa 23.11.2015 uskutočnil Ing. W. bez hospodárskeho dôvodu niekoľko prevodov z bankového účtu

spoločnosti FOOD FARM na seba, C. L., príp. tretie osoby, pričom týmito konaniami bola spoločnosť
žalovaného spôsobená škoda najmenej vo výške 117.120,16 Eur. Ing. W. sa ďalej pokúsil previesť v
uznesení špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného na tretie s ním spriaznené osoby,
čím mohla byť spoločnosti spôsobená škoda najmenej vo výške 4.504.073,80 Eur. Ing. W. týmito
konaniami konal v rozpore so záujmami žalovaného, pričom presadzoval výlučne svoje vlastné záujmy

a záujmy tretích osôb. Pretože nie je vylúčené, že Ing. W. a C. L. a s nimi spriaznené osoby budú
pokračovať v neoprávnených a protiprávnych konaniach, pri ktorých budú neoprávnene vystupovať v
mene žalovaného, žalovaný upozorňuje, aby súd s takýmito osobami nekonal.

41. Žalovaný podaním zo dňa 19.1.2017 (doručeným súdu dňa 26.1.2017), podaným za žalovaného

adv. kanceláriou ius aegis s. r. o., k vyjadreniu žalobcu k podanému dovolaniu a doplneniu dovolania
uviedol,ževzhľadomnazrejmosťmimoriadnevýznamnéhokonfliktuzáujmovIng.A.W.st.,otcažalobcu
a zároveň osoby vydávajúcej sa za údajne oprávnenú konať za žalovaného v zmysle predbežných
opatrení Okresného súdu Trnava č. k. 36Cb/541/2015-180 zo dňa 3.6.2015 a č. k. 36Cb/542/2015-146
zo dňa 23.11.2015, sú výroky žalobcu ohľadne absencie konfliktu záujmov Ing. W. st. so žalovaným

absurdné. Žalovaný sa dištancuje od tvrdení žalobcu, že úkony Ing. W. st. - späťvzatie odvolania a
odvolanie plnomocenstiev, sú úkonmi, ktoré zabránia ďalšiemu znižovaniu jeho majetku, poukázal na to,
že súlad záujmov možno zreteľne vidieť iba u žalobcu a jeho otca Ing. W.. Okrem existujúceho konfliktu
záujmov Ing. W. so záujmami žalovaného, úkony vykonané Ing. W. st. na základe predbežných opatrení
OS TT nie je možné prihliadať, pretože tieto predbežné opatrenia boli v odvolacom konaní zrušené

a zákon s týmito úkonmi nespája žiadne právne účinky (uznesenie NS ČR sp. zn. 21Cdo/1708/2011
zo dňa 30.8.2012). Zrušenie predbežných opatrení má účinky ex tunc, čo znamená, že sa na ne
hľadí, ako by nikdy neboli nariadené a všetky právne úkony vykonané na ich základe, sú absolútne
ničotné, neplatné a nevykonateľné. Takto absolútne ničotné, neplatné a nevykonateľné je aj údajné
späťvzatie odvolania podané v mene žalovaného Ing. W., či vypovedanie plnomocenstiev vykonané v

mene žalovaného Ing. W. st. Aj posledné znalecké zistenia Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ
podané v konaní OR PZ v Trnave pod ČVS: ORP-1102/2-OVK-TT-2012 preukazujú rozpor záujmov Ing.
W. st. so záujmami žalovaného a potvrdzujú, že práve verzie spoločenskej zmluvy predkladané Ing.
W.om st., otcom žalobcu sú falšované a nezhodujú sa s jej platnými originálmi. Ing. W. st. je pritomstíhaný ako obvinený za obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku,
nakoľko v čase vykonateľnosti uvedených predbežných opatrení, uskutočnil bez hospodárskeho dôvodu
niekoľko prevodov z bankového účtu žalovaného na seba a tretie osoby, a ďalej sa pokúsil previesť aj

nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného na tretie s ním spriaznené osoby. Nepochybný rozpor záujmov
Ing. W. st. so záujmami žalovaného potvrdil tiež Okresný súd Banská Bystrica, keď vydal uznesenie č. k.
10CbPv/20/2016-85 zo dňa 29.12.2016, ktorým sa okrem iného prikazuje Ing. W. st. zdržať sa všetkých
a akýchkoľvek úkonov vykonaných v mene alebo za žalovaného.

42.Žalovanýpodanímzodňa25.7.2017(doručenýmsúdudňa27.7.2017),podanýmzažalovanéhoadv.
kanceláriou ius aegis s. r.o., upozornil na to, že proti uzneseniu OČTK ČVS:PPZ-289/NKA-FP-ZA-2016
zo dňa 14.12.2016, na základe ktorého OČTK stíhalo Ing. W. ako obvineného, podal Ing. W. sťažnosť,
ktorejKrajskáprokuratúravBratislavevyhovelaauznesenímsp.zn.1Kv71/16/110-16zodňa17.3.2017
uznesenie vyšetrovateľa zrušila. Žalovaný podal následne návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia
prokurátoravprípravnomkonaní,nazákladektoréhogenerálnyprokurátoruznesenímzodňa12.7.2017,

sp. zn. IV Pz 121/17/1000-11 rozhodol, že právoplatné uznesenie KP BA zrušuje a prokurátorke KP
BA prikázal, aby o veci znovu konala a rozhodla. Preto platí, že Ing. W. je opätovne trestne stíhaný
v procesnom postavení obvineného za obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe
cudzieho majetku sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu. Neodkladným opatrením Okresný súd
Banská Bystrica zaviazal Ing. W. zdržať sa všetkých a akýchkoľvek úkonov vykonávaných v mene alebo

za spoločnosť FOOD FARM, ktoré neodkladné opatrenie bolo potvrdené aj uznesením Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 4.5.2017, č. k. 43CoPv/5/2017-131. Zároveň neodkladné opatrenie Okresného
súdu Piešťany č. k. 4Cb/145/2016-87 zo dňa 4.10.2016, ktorým bolo O. G. a F. G. zakázané vykonávať
akékoľvek konanie, v rámci ktorého by vystupovali ako konateľky žalovaného, alebo vystupovali v mene
a na účet žalovaného, bolo uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 31Cob/20/2017-345 zo dňa

16.3.2017 v celom rozsahu zrušené a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia bolo zastavené.

43. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, uznesením č. k. 2 Cdo/223/2016
zo dňa 26.9.2017 zrušil uznesenie Krajského súdu v Trnave z 3.2.2016 sp. zn. 11 CoPr/4/2015 v spojení
s opravným uznesením Krajského súdu v Trnave z 13.4.2016 č. k. 11 CoPr 4/2015-352 a vec vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. § 20 a § 21 ods.
1 až 3 OSP, ako aj ust. § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka a uviedol, že v danom spore žalovaný potom,
ako súd prvej inštancie na základe žaloby žalobcu určil, že jednostranný právny úkon žalovaného, a
to výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 5.4.2013 je neplatný, podal voči rozsudku odvolanie, ktoré
odvolacím súdom nebolo meritórne prejednané v dôsledku uskutočneného späťvzatia Ing. A. W. st.,

otcom žalobcu. Odvolací súd odvolacie konanie zastavil aj bez ohľadu na zjavnú totožnosť mien žalobcu
a osoby, ktorá za žalovaného konala a uskutočnila späťvzatie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej,
ktorá osoba bola zároveň zjavne odlišná od osôb konajúcich za žalovaného v čase podania žaloby zo
strany žalobcu. Odvolací súd sa nezaoberal otázkou, či v konkrétnom prípade nedošlo k stretu záujmov
medzi žalovaným v čase späťvzatia odvolania voči rozhodnutiu vo veci samej, osobou konajúcou za

žalovaného nevynímajúc aj ďalšie okolnosti prípadu vrátane ohľadu na právny pomer takejto osoby
so žalobcom v danom spore. Z obsahu spisu následne vyplýva, že rozhodnutiami Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 31 Cob 18/2016 a sp. zn. 21 Cob 28/2016 boli rozhodnutia sp. zn. 36 Cb/541/2015 a
sp. zn. 36Cb 542/2015 zmenené tak, že súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým okrem
iného bol Ing. A. W. st. oprávnený konať a podpisovať vo všetkých veciach žalovaného samostatne,

zamietol. Napokon aj z výpisu z obchodného registra žalovaného je zrejmé skončenie funkcie konateľa
Ing. A. W. 15.6.2012. Dovolací súd dospel k záveru, že v danom spore zastavením odvolacieho konania
bez objasnenia okolnosti, či medzi žalovaným a osobou oprávnenou konať za žalovaného nebol daný
rozpor v ich záujmoch (§ 21 ods. 3 OSP) v čase uskutočnenia dispozičného úkonu späťvzatia odvolania
so zreteľom na všetky ďalšie okolnosti prípadu, ako aj na osobu žalobcu vystupujúcu pred súdom v

opačnomprocesnompostaveníakoosobakonajúcazaprávnickúosobuakožalovanéhovdanomspore,
bola tým odňatá možnosť dovolateľa ako účastníka konania (či strany v spore) konať pred súdom v
zmysle § 237 ods. 1 písm. f) OSP, resp. nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu došlo k
porušeniu práva dovolateľa na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, ktorá skutočnosť je
okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie (vrátane opravného uznesenia) vždy

zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť
považované za správne, na základe čoho najvyšší súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a ďalej sa nezaoberal ďalšími námietkami a návrhmi uvedenými v dovolaní.44. Podaním zo dňa 23.2.2018, doručeným odvolaciemu súdu dňa 26.2.2018, vstúpil do konania
ako intervenient na strane žalovaného Ing. N. N., v zmysle § 82 ods. 1 CSP. Právny záujem
na výsledku konania intervenient odôvodňoval tým, že je jedným zo spoločníkov žalovaného, ktorého

veľkosť obchodného podielu predstavuje 20%. Preto môže byť priamo dotknutý na svojich majetkových
právach, kam patrí najmä jeho právo na podiel na zisku podľa § 123 Obchodného zákonníka. Takisto
môže byť dotknutá povinnosť intervenienta vyplývajúca mu z § 121 Obchodného zákonníka a čl. 11
bod 3 spoločenskej zmluvy, v zmysle ktorého je valné zhromaždenie oprávnené uložiť spoločníkom
povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu až do polovice

základného imania podľa výšky jeho vkladu. Výsledok tohto súdneho konania môže určiť platnosť
skončenia pracovného pomeru, ktorého priamym dôsledkom by bola hospodárska ujma na strane
žalovaného v podobe náhrady mzdy a iných majetkových nárokov žalobcu, ktoré by nepriamo mali
dopad aj na hmotnoprávne postavenie intervenienta a jeho majetkové práva a povinnosti ako spoločníka
žalovaného.Právnyzáujemintervenientajedanýajzdôvodu,ževýpoveďarozhodnutiezamestnávateľa
o organizačných zmenách bola podpísaná o. i. intervenientom ako bývalým konateľom žalovaného.

Intervenient má za to, že žalobou napadnutá výpoveď je platná, preto by mal odvolací súd rozhodnúť
tak, že napadnutý rozsudok zmení tak, že žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

45. Žalovaný v podaní zo dňa 26.2.2018, doručeným súdu dňa 28.2.2018, podaným za žalovaného
adv. kanceláriou ius aegis s. r. o., uviedol, dňa 17.2.2018 boli do obchodného registra zapísaní ako

údajní konatelia žalovaného Ing. W. a Ing. L. s tým, že v mene spoločnosti konajú a podpisujú obaja
vždy spoločne a zároveň bola do obchodného registra ako adresa sídla spoločnosti zapísaná adresa
Dvorníky 252. Žalovaný upozorňuje na to, že Ing. W. a Ing. L. nie sú konateľmi žalovaného, a žalovaný
považuje postup súdu, ktorý vykonal tento zápis za nezákonný, pretože Ing. W. a Ing. L. údajným
rozhodnutím vo forme per rollam zo dňa 22.1.2016 protiprávne prijali rozhodnutie o vymenovaní Ing.

W. a Ing. L. za konateľov spoločnosti žalovaného, pretože znemožnili Ing. N. hlasovať a vykonávať
tak jeho práva spoločníka. Navyše Ing. W. a Ing. L. návrh údajného rozhodnutia vo forme per rollam
nezasielali spoločnosti AMISIS, a.s., ktorá je spoločníkom žalovaného s výškou obchodného podielu
40% zo základného imania s odôvodnením, že na hlasy tejto spoločnosti sa prihliadať nemusí, pretože
podľa predbežného opatrenia Okresného súdu Piešťany č. k. 4Cb/7/2013-48 zo dňa 14.2.2013 je

spoločnosť AMISIS povinná zdržať sa úkonov, pri ktorých by vystupovala ako spoločník. Návrh údajného
rozhodnutia vo forme per rollam nezasielali ani Ing. N., s odôvodnením, že v zmysle predbežných
opatrení OS TT sú oprávnení vykonávať hlasovacie práva zaňho. Údajný návrh preto treba považovať
za absolútne neplatný, ničotný a nezaväzujúci žalovaného, navyše bol nespôsobilý na zápis zmien
do obchodného registra, z dôvodu formálnych nedostatkov a žalovaný ho považuje za nezákonný. Z

dôvodu opatrnosti došlo dňa 28.11.2016 k prijatiu rozhodnutia spoločníkov žalovaného vo forme per
rollam, ktorým spoločníci nadpolovičnou väčšinou hlasov odvolali Ing. W. a Ing. L. z údajnej funkcie
konateľa a zvolili do funkcie konateľov spoločnosti p. O. G. a F. G., keď rozhodnutie spoločníkov o
vymenovaní a odvolaní konateľov má konštitutívne účinky, čo znamená, že je platné bez ohľadu na zápis
v obchodnom registri. Následne návrhom zo dňa 28.9.2017 navrhol Ing. N. ako spoločník žalovaného

ostatnýmspoločníkomprijatierozhodnutívoformeperrollam,ktorýmisaodvolávajúdoterajšiekonateľky
F. G. a O. G. a za konateľov sa vymenúvajú p. G. H. a G. N.. Ing. N. ako aj spoločnosť AMISIS a.s.
súhlasili, rovnako súhlasili aj bývalí spoločníci O. G. a H. G.. S návrhmi nesúhlasili Ing. W. a Ing. L., ktorí
sa v stanovenej lehote nevyjadrili. Vymenovanie p. H. a p. N. do funkcie konateľov spoločnosti nie je
zapísané v obchodnom registri, avšak rozhodnutie spoločníkov o odvolaní a vymenovaní konateľov má

konštitutívne účinky bez ohľadu na zápis v obchodnom registri, predpokladá sa ich správnosť, kým súd
nevysloví opak. Keďže neexistuje žiadne právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré by určilo rozhodnutie per
rollam spoločníkov žalovaného zo dňa 28.9.2017 za neplatné, je potrebné tieto rozhodnutia považovať
za platné. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 10CbPv/20/2016-85 zo dňa 29.12.2016 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoPv/5/2017-131 zo dňa 4.5.2017

zaviazal Ing. W. zdržať sa všetkých úkonov v mene alebo za spoločnosť žalovaného (vykonateľné dňa
16.1.2017). Pretože v mene žalovaného konajú a podpisujú dvaja konatelia vždy spoločne, je akýkoľvek
úkon vykonaný v mene žalovaného Ing. W. a Ing. L. spoločne, alebo Ing. W. a Ing. L. samostatne
neplatný.ZároveňžalovanéhonezaväzujekonanieIng.W.akoúdajnéhoprokuristužalovaného,nakoľko
uvedené uznesenie zakazuje Ing. W. konať vo všetkých úkonoch vykonávaných v mene alebo za

spoločnosť FOOD FARM. Ako prokurista žalovaného je však oprávnená konať p. G. L., ktorej funkcia
prokuristky vznikla zápisom do obchodného registra dňa 15.7.2016, keď neexistuje žiadne právoplatné
súdne rozhodnutie, ktoré by určilo rozhodnutie o vymenovaní prokuristky p. G. L. za neplatné. Ing. W.
a Ing. L. nie sú konateľmi spoločnosti, právne úkony uskutočnené nimi alebo nimi splnomocnenýmiosobami sú neplatné, preto s týmito osobami súd nemôže konať ani im poskytovať informácie dôverného
charakteru. Presne rovnaké tvrdenia zopakoval žalovaný aj v ďalšom svojom podaní zo dňa 24.4.2018
(doručenom súdu dňa 25.4.2018).

46.Žalovanývpodanízodňa12.3.2018(doručenomsúdudňa13.3.2018),podanýmvmenežalovaného
adv. kanceláriou ius aegis s. r. o., uviedol, že dňa 17.2.2018 boli do obchodného registra zapísaní ako
údajní konatelia spol. FOOD FARM Ing. A. W. a Ing. L., pričom podľa žalovaného ide o nezákonný zápis,
nakoľko návrh Ing. W. na zápis zmeny údajov do obchodného registra zo dňa 22.1.2016, vedený na

OS Trnava pod sp. zn. 42Re/120/2016, na základe ktorého došlo k nezákonnému zápisu, vychádzal
z neplatných, neúčinných a nulitných údajných rozhodnutí spoločníkov žalovaného s ktorými zákon
nespája žiadne účinky, teda nedošlo k zvoleniu Ing. W. a Ing. L. za konateľov spol. FOOD FARM.
Z dôvodu opatrnosti a pre predídenie pochybností boli Ing. W. a Ing. L. hlasovaním odvolaní a teda
nie sú konateľmi žalovaného. Jedinými oprávnenými osobami konať v mene žalovaného sú dnes
p. H. a p. N., ktorí boli do funkcie konateľov zvolení dňa 1.12.2017, po údajnom zvolení Ing. W.

a Ing. L., z čoho opakovane vyplýva, že nie sú konateľmi žalovaného. Navyše v mene žalovaného
konajú a podpisujú vždy dvaja konatelia vždy spoločne, pričom Ing. W. je v dôsledku vykonateľného
neodkladného opatrenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10CbPv/20/2016-85 zo dňa 29.12.2016
povinný zdržať sa všetkých úkonov v mene alebo za spol. FOOD FARM a Ing. L. nie je oprávnený konať
v mene žalovaného samostatne. Prípadné odvolanie plných mocí udelených žalovaným spoločnosti ius

aegis s. r. o. vykonané údajne v mene žalovaného Ing. L. samostatne prípadne Ing. W. samostatne,
alebo Ing. L. a Ing. W. spoločne, je neplatné a ničotné, nakoľko by bolo vykonávané neoprávnenou
osobou.Pretosúdnemôženatakétoúdajnéodvolanieplnýchmocíprihliadať.Pretoajprípadnéudelenie
plných mocí na údajné zastupovanie spol. FOOD FARM akýmkoľvek osobám je z dôvodu rozporu so
zákonom absolútne neplatný a žalovaného nezaväzujúci. Preto aj akékoľvek právne úkony vykonané

na základe takýchto údajných plnomocenstiev ako údajné úkony uskutočnené v mene žalovaného sú
neplatné vo vzťahu k žalovanému a žalovaný z nich nie je zaviazaný. Preto súd nemôže prihliadať
na úkony vykonané Ing. W. a Ing. L. (spoločne, či samostatne) prípadne nimi údajne splnomocnenými
osobami údajne v mene žalovaného. Presne rovnaké tvrdenia zopakoval žalovaný aj v ďalšom svojom
podaní zo dňa 24.4.2018 (doručenom súdu dňa 25.4.2018).

47.Žalovanývpodanízodňa20.7.2018(doručenomsúdudňa23.7.2017),podanýmvmenežalovaného
adv. kanceláriou ius aegis s. r. o., uviedol, že opakovane zdôrazňuje, že osobami oprávnenými konať
v mene žalovaného sú konatelia G. H. a G. N., ktorí boli do funkcie konateľov žalovaného zvolení
hlasovaním spoločníkov žalovaného ku dňu 20.10.2017, čo potvrdil aj OS Trnava, ktorý ich zapísal

do obchodného registra ako konateľov žalovaného. Z úplného výpisu z obchodného registra, ako aj z
rozsudku Okresného súdu Bratislava I. č. k. 32Cb/62/2016-166 zo dňa 9.4.2018 vyplýva, že Ing. A. W.
st. a Ing. C. L. sa konateľmi žalovaného údajne odo dňa 22.1.2016 nikdy nestali, preto nie sú oprávnení
konaťvmenežalovaného,atedaakékoľvekúkonynimivykonanéúdajnevmenežalovanéhosúničotné.
OS Trnava zároveň zápisom zo dňa 19.7.2018 vymazal z obchodného registra žalovaného Ing. W. z

jeho údajnej funkcie prokuristu, pričom rovnako uviedol deň vzniku a deň zániku tento funkcie v totožný
deň, čím bola potvrdená neexistencia tejto funkcie Ing. A. W. ako údajného prokuristu žalovaného.
Zároveň sídlo žalovaného je na adrese Dukelská 21, Hlohovec. Preto súd nemôže konať s Ing. A.
W. a Ing. L.. Ďalej žalovaný uviedol, že sú ničotné a neplatné úkony vykonané v mene žalovaného
Advokátskou kanceláriou Hudák & Ochodničiarová, v. o. s., a advokátkou JUDr. M. G., ktoré nie sú

oprávnené konať v mene žalovaného a akékoľvek údajné plnomocenstvo udelené týmto osobám je
absolútne neplatné, resp. ničotné. Akékoľvek plnomocenstvá údajne udelené v mene žalovaného týmto
subjektom boli žalovaným opätovne z dôvodu opatrnosti odvolané. Zároveň žalovaný žiada, aby súd
nerešpektoval akékoľvek a všetky úkony vykonané v mene žalovaného uvedenými subjektmi z dôvodu
ich neplatnosti a ničotnosti, nakoľko nielenže boli akékoľvek plnomocenstvá udelené týmto subjektom

už v minulosti odvolané, tieto údajné plnomocenstvá boli v mene žalovaného udelené Ing. W. a Ing. L.,
ktorí neboli oprávnení konať v mene žalovaného. Preto žalovaný z opatrnosti berie späť akékoľvek a
všetky úkony vykonané údajne v mene žalovaného Advokátskou kanceláriou Hudák & Ochodničiarová,
v. o. s., a advokátkou JUDr. M. G., Ing. A. W. a Ing. C. L..

48. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konaniazačaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané
ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto

postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

49. V súlade s ust. § 374 ods. 1 CSP, doručil odvolací súd vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného
zo dňa 16.7.2015 - ods. 20 až 22 odôvodnenia (č. l. 212 spisu), spolu s doplnením zo dňa 2.10.2015
- ods. 24 odôvodnenia (č. l. 242 spisu) žalovanému prostredníctvom jeho právneho zastúpenia, ako aj
intervenientovi na strane žalovaného a umožnil im sa k nim vyjadriť.

50. Intervenient na strane žalovaného (ktorému boli doručené aj ostatné podania strán zo spisu) sa k
vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

51. Žalovaný podal písomné vyjadrenie zo dňa 14.8.2018 k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného,
prostredníctvom advokátskej kancelárie ius aegis, s. r. o., v ktorom uviedol, že pokiaľ žalobca

spochybňuje voľbu konateľa Ing. N. N. poukazom na znalecký posudok ČES: PPZ-KEU-BA-
EXP-2013/12219 zo dňa 29.11.2013, podľa ktorého s veľkou pravdepodobnosťou malo dôjsť k výmene
strán 1 až 9 spoločenskej zmluvy, a teda aj k zmene čl. 7 bod 9 spoločenskej zmluvy zo dňa
27.1.2010, uvedené je irelevantné, nakoľko na zvolenie Ing. N. N. za konateľa žalovaného hlasovaním
spoločníkov vo forme per rollam je potrebné s prihliadnutím na závery právnej doktríny a konštantnej

judikatúry prihliadať ako na platné, kým súd nerozhodne inak, pričom takéto rozhodnutie do dnešného
dňa neexistuje, a teda na zvolenie Ing. N. N. je teda potrebné prihliadať ako na platné (rovnako
uznesenie NS SR sp. zn. 4 Obo 60/1966, uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod
č. R 16/1998). Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 2 M Obdo 1/99, uverejnenom v časopise Zo súdnej
praxe r. 2002, neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia (ako aj rozhodnutí prijatých vo forme

per rollam, akým bolo aj zvolenie Ing. N. N. za konateľa žalovaného) je možné posudzovať výlučne
podľa § 131 Obchodného zákonníka, nakoľko takéto uznesenie nie je právnym úkonom a nemôže
sa naň aplikovať všeobecná úprava neplatnosti právnych úkonov v zmysle Občianskeho zákonníka.
Najvyšší súd jednoznačne judikuje, že neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia je možné vysloviť
len v rozhodnutí vo veci samej a posúdenie platnosti uznesenia valného zhromaždenia nie je možné

posudzovať ako otázku predbežnú. Uvedené podporuje aj právna doktrína, napr. v Oľga Ovečková a
kol., Obchodný zákonník, komentár, druhé doplnené a prepracované vydanie 2008, Iura Edition, časť
1, str. 530 a nasl.; v Obchodný zákonník, Beckova edícia Komentované zákona, Mária Patakyová a
kol., 3. vydanie 2010, str. 399. Pretože neexistuje žiadne právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré by určilo
rozhodnutie spoločníkov žalovaného vo forme per rollam zo dňa 15.6.2012 za neplatné, je potrebné

takéto rozhodnutie považovať za platné. K tvrdeniu žalobcu o manipulácii so spoločenskou zmluvou zo
dňa 27.1.2010, ktorá je uložená v Zbierke listín žalovaný uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu,
že by v znaleckom posudku bolo skonštatované, že verzia spoločenskej zmluvy zo dňa 27.1.2010 zo
Zbierky listín OS Trnava bola manipulovaná, pretože znalecký posudok nanajvýš obsahuje tvrdenie, že
mohlo dôjsť k manipulácii, a to by bolo možné potvrdiť až po predložení ďalšieho pravého exempláru

listiny. Žalovaný naopak poukazuje na závery uvedené v Doplnení znaleckého posudku č. ČEZ: PPZ-
KEU-BA-EXP-2014/18112 zo dňa 30.3.2015, ktoré potvrdzujú tvrdenia a skutočnosti uvádzané vo
všetkých sporoch doteraz p. Vladimírom Mosným a p. Ing. N. N. a p. O. G. a žalovaným a dosvedčujú,
že práve verzie spoločenskej zmluvy predkladané Ing. A. W. a Ing. C. L. sú falšované a nezhodujú
sa s jej platnými originálmi. Predmetné znalecké posudzovanie tak potvrdzuje tvrdenia žalovaného,

že k manipulácii, resp. pozmeňovaniu spoločenskej zmluvy zo dňa 27.1.2010 zo strany p. Vladimíra
Mosného, p. Ing. N. N., p. O. G. nedošlo. Závery Doplnenia znaleckého posudku uvádzajú, že všetky
posudzované spoločenské zmluvy zo dňa 27.1.2010 okrem spoločenskej zmluvy spoločnosti FOOD
FARM zo dňa 27.1.2010 uvedenej ako materiál č. 1 a materiál č. 6, sa javia ako totožné, resp. sa zhodujú
s predloženými originálnymi exemplármi spoločenskej zmluvy zo dňa 27.1.2010, z čoho vyplýva, že

ich falšovanie je vylúčené. Zo znaleckého dokazovania tiež vyplýva, že v prípade skenu listiny Úplné
znenie spoločenskej zmluvy zo dňa 27.1.2010, predloženým Ing. A. W. s trestným oznámením a kópie
listiny Úplné znenie spoločenskej zmluvy zo dňa 27.1.2010 nájdenom v počítači p. Ing. B. H. - sekretárky
bývalého riaditeľa p. Ing. A. W. ako sken zo dňa 20.6.2012 došlo k manipulácii. Je preto evidentné,že vymenovanie Ing. N. N. hlasovaním spoločníkov žalovaného vo forme per rollam je platné, z čoho
vyplýva, že Ing. N. N. ako konateľ žalovaného (ktorým sa v zmysle výpisu z OR SR stal dňa 16.6.2012)
boloprávnenýudeliťgenerálneplnomocenstvozodňa22.6.2012nazastupovaniežalovanéhopaniF.G.,

a teda generálne plnomocenstvo bolo udelené oprávnenými osobami. Žalovaný sa ďalej nestotožňuje z
tvrdením žalobcu, podľa ktorého v texte výroku uznesenia Okresného súdu Piešťany zo dňa 17.8.2012,
sp. zn. 7Cb/46/2012-91 je jednoznačne uvedené, že v mene spoločnosti budú konať a podpisovať
vždy spoločne žalobca Ing. A. W. a konateľ žalovaného Vladimír Mosný. Týmto uznesením nedošlo k
stanoveniuspôsobukonaniavmenežalovaného,pretožepredbežnýmopatrenímniejemožnéobmedziť

konateľské oprávnenie, ako aj z dôvodu, že žalobcom podsúvaný výklad tohto predbežného opatrenia
je nesprávny. Podľa žalovaného je potrebné predbežné opatrenie č. k. 7Cb/46/2012-91 interpretovať v
zmysle právnych predpisov v tom smere, aby sa vykladalo výlučne v súlade s tým, čo ním súd mal v
úmysle a súčasne nanajvýš čo vôbec mohol nariadiť. Je neprípustné interpretovať predbežné opatrenie
spôsobom, aby zahrňovalo aj právne vzťahy, ktoré súd predbežným opatrením nemôže ovplyvniť,
lebo nemá právomoc do nich zasiahnuť. Súd nemá právomoc predbežným opatrením zasiahnuť do

výlučnej právomoci orgánu spoločnosti príslušného na rozhodovanie o štatutárnom orgáne, lebo to
podľa § 125 ods. 1 písm. f) a § 133 ods. 4 Obchodného zákonníka, patrí do výlučnej kompetencie
spoločníkov spoločnosti. Predbežné opatrenie nemôže obmedzovať oprávnenie konateľov, lebo je to v
rozpore s § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka. Výklad predbežného opatrenia č. k. 7Cb/46/2012-91
žalobcom a prvoinštančným súdom, podľa ktorého akékoľvek konania v mene žalovaného iné, než

spoločné konanie pána Ing. A. W. a pána Vladimíra Mosného výlučne, je v rozpore s týmto predbežným
opatrením, a preto je absolútne neplatné, ide extenzívne nad rámec samotného gramatického znenia
obsahu výroku. Toto predbežné opatrenie totiž ukladá povinnosť niečo strpieť a nie niečo konať alebo
aktívne pôsobiť v určitom smere. Prvoinštančný súd totiž naznačuje, že v zmysle predbežného opatrenia
č. k. 7Cb/46/2012-91 by žalovaný mal byť povinný zabezpečiť vo svojom mene také konanie, kde

spoločne bude konať pán Ing. A. W. a pán Vladimír Mosný. Aj keby výrok predbežného opatrenia
znel tak, hoci evidentne takto neznie, vzhľadom na ich odvolanie z funkcie konateľov s konštitutívnymi
účinkami, by to bolo nevykonateľné. Vo výroku predbežného opatrenia č. k. 7Cb/46/2012-91 je pritom
explicitne uvedené, že žalovaný má povinnosť strpieť určitý druh konania, namiesto konania ako je
uvedený v obchodnom registri, čo znamená že žalovanému nebolo zakázané konať iným spôsobom,

prípadne prikázané konať istým spôsobom, ale iba má určité konanie strpieť. V rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č. k. 28Cb/11/2013-541 zo dňa 22.5.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave č. k. 4Cob/231/2015-560 zo dňa 18.2.2016 bolo konštatované, že hlasovanie o odvolaní Ing.
A. W. z funkcie konateľa žalovaného netrpí žiadnou žalobcom namietanou vadou, ktorá by spôsobovala
neplatnosť predmetných uznesení spoločníkov; možno na teraz ustáliť, že Ing. A. W. odo dňa 15.6.2012

nie je konateľom spoločnosti FOOD FARM a nemá právo konať v mene tejto spoločnosti ako jej konateľ
a ani z inej pozície; hoci predmetné uznesenia o vymenovaní a odvolaní konateľov boli napadnuté
súdnou žalobou na Okresnom súde Piešťany (sp. zn. 7Cb/46/2012) súd konštatuje, že ide o relatívne
neplatný právny úkon, a teda sa uznesenia valného zhromaždenia považujú za platné so všetkými
právnymi následkami nimi vyvolanými až do okamihu rozhodnutia súdu o neplatnosti; v danom prípade

sa do právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosti týchto uznesení (v konaní 7Cb/46/2012) na tieto
uznesenia hľadí ako na platné a účinné. Okresný súd Bratislava I tiež konštatoval, že predbežné
opatrenie č. k. 7Cb/46/2012-91 zo dňa 17.8.2012 nemôže byť interpretované tak, že je výlučné konanie
za spoločnosť, a to spoločným konaním Ing. A. W. a Vladimíra Mosného, takýto výklad ide nad
rámec predbežného opatrenia, pričom z dôvodu následného odvolania Vladimíra Mosného z funkcie

konateľa spol. FOOD FARM s. r. o. je otázne, či takáto eventualita vôbec môže nastať. Odhliadnuc
od uvedeného, výpoveď daná žalobcovi žalovaným bola uskutočnená na základe úkonu pani F. G.,
ktorá konala za žalovaného na základe generálneho plnomocenstva, ktoré predchádzalo vykonateľnosti
predbežného opatrenia č. k. 7Cb/46/2012-91, preto je rozhodnutie Krajského súdu v Hradci Králové
sp. zn. 28 Co/18/2000, na ktoré poukazuje žalobca na danú vec neaplikovateľné. Žalovaný napriek

existencii predbežného opatrenia č. k. 7Cb/46/2012-91 mohol konať prostredníctvom svojich konateľov
prípadne iných osôb a bol iba povinný strpieť konanie uvedené v predbežnom opatrení. Predbežné
opatrenie nemá nijaký vplyv na generálne plnomocenstvo udelené F. G., nakoľko bolo udelené skôr,
ako predbežné opatrenie nadobudlo vykonateľnosť. Rozsudok prvoinštančného súdu je nesprávny
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a ostatných v ňom uvedených dôvodov. Pokiaľ ide o

právny názor vyjadrený v náleze Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 353/2012-17 zo dňa 1.8.2012
ohľadom neplatnosti generálneho plnomocenstva, žalovaný poukazuje na to, že tento názor nebol
dôvodom, pre ktorý ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť, ústavný súd totiž tento právny názor
vyslovil ako orbiter dictum (z lat. povedané na okraj). Na rozdiel od Ústavného súdu SR, rozhodovaciaprax všeobecného súdnictva akceptuje udeľovanie generálnych plnomocenstiev zo strany obchodných
spoločností napr. rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 25.5.2017, sp. zn. 16Co/474/2016
(obdobne uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.11.2005 sp. zn. 29 Odo 1061/2004) podľa ktorého:

„Vychádzať z premisy, že právnická osoba nemôže udeliť generálnu plnú moc, pretože konanie vo
všetkých veciach je vyhradené štatutárnemu orgánu, je nesprávne - potom by sme mohli tvrdiť tiež to,
že fyzická osoba, ktorá je plne spôsobilá na všetky právne úkony, nemôže takisto preniesť oprávnenie
konať v jej mene v celom rozsahu na tretí subjekt. ... Ak by bolo úmyslom zákonodarcu vylúčiť
všeobecnú plnú moc pri právnických osobách, tak by túto limitáciu jednoznačným spôsobom vyjadril v

normatívnom texte. ... Občiansky zákonník tak štatutárnemu orgánu právnickej osoby neurčuje žiadne
právneobmedzenievtom,žeudelíplnúmocnavšetkyúkonyatýmtoobmedzenímnemôžebyťaniust.§
20 ods. 1 Občianskeho zákonníka.... naviac odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR, ktoré generálnu plnú moc označuje ako jednu z možných druhov plnomocenstva (uznesenie NS SR
zo dňa 30.6.2008, č. k. 1 Obo 37/2008). Nemožno opomenúť ani to, že v prejednávanej veci generálnu
plnú moc udelili všetci konatelia žalovaného spoločne, teda konali v súlade so zápisom v obchodnom

registri spoločnosti žalovaného, na základe čoho generálnu plnú moc podpísali za spoločnosť všetci
konatelia spoločne. ... preto na prejednávanú vec nie je možné aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 29 Odo 1082/2005... ako ani sp. zn. 29 Cdo 3540/2008 a 31 Odo 11/2006.... Ústavný súd
preto vo svojom rozhodnutí prijal závery bez toho, aby sa vysporiadal s dikciou ostatných súvisiacich
ustanovení právnych predpisov a svoje rozhodnutie založil len na argumentácii a aplikácii ust. § 20

ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie však nevraví nič o možnosti zastúpenia právnickej
osoby na základe plnomocenstva. ... poukazuje odvolací súd na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS
433/01.... na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Obo 37/2008, ako aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29 Odo
1061/2004.“ Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj právna doktrína, napr. aj: Števček, M. a kol. Občiansky
zákonník I. § 1-450, Komentár, Praha: C.H. Beck, 2015 s. 188-196, kde uvádza, že plnomocenstvo

sa netýka len určitého právneho úkonu, ak bolo udelené tzv. všeobecné (generálne) plnomocenstvo
alebo plnomocenstvo, ktoré sa týka viacerých úkonov rovnakého alebo rôzneho druhu. Rovnako
rozdeľuje plnomocenstvá podľa rozsahu právnych úkonov o. i. aj na generálne, pri ktorých uvádza,
že na základe takéhoto plnomocenstva je splnomocnenec oprávnený robiť za splnomocniteľa všetky
právne úkony s výnimkou tých, na ktoré sa vyžaduje osobitné splnomocnenie alebo tých pri ktorých

zastúpenie nie je možné, pričom ani jedna z uvedených výnimiek nie je prípadom právneho úkonu
výpovede pracovnej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania. Z ustanovení Občianskeho zákonníka o
zmluvnom zastúpení a konaní štatutárneho orgánu v mene právnickej osoby nevyplýva, že by právnická
osoba nemohla tretej osobe platne udeliť generálne plnomocenstvo na právne úkony právnickej osoby,
práve naopak ako potvrdzuje súdna prax a odborná literatúra udelenie takejto plnej moci právnickou

osobou umožňuje. Vzhľadom na to, že v danej veci generálne plnomocenstvo udelili všetci konatelia
žalovaného spoločne, teda konali v súlade so zápisom v obchodnom registri spoločnosti žalovaného, na
základe čoho generálne plnomocenstvo podpísali za spoločnosť všetci konatelia spoločne. Išlo teda o
prejav každého konateľa žalovaného a teda ide o platný právny úkon a platné generálne plnomocenstvo.
Konanie F. G. na základe generálneho plnomocenstva je platným právnym úkonom, nakoľko bola

dodržaná forma plnej moci, plná moc bola vystavená oprávnenými osobami a výklad, ktorý podsúva
žalobca je nesprávny. Prvoinštančný súd teda rozhodol nesprávne, nakoľko na zvolenie Ing. N. N. za
konateľa žalovaného dňa 15.6.2012 je potrebné nahliadať ako na platné, kým súd meritórne nerozhodne
o tejto platnosti inak, a teda generálne plnomocenstvo bolo v mene žalovaného udelené oprávnenými
osobami; výklad predbežného opatrenia č. k. 7Cb/46/2012-91 prvoinštančným súdom bol nesprávny,

nakoľko týmto predbežným opatrením nebolo určené Ing. N. N. zdržať sa úkonov v mene žalovaného
a ani nebolo určené pánovi Vladimírovi Mosnému konať iba spoločne s Ing. A. W., ale predbežným
opatrením č. k. 7Cb/46/2012-91 bola žalovanému uložená iba povinnosť určité v ňom uvedené konanie
strpieť, udelenie generálneho plnomocenstva konateľmi žalovaného je platné, udelenie generálneho
plnomocenstva právna doktrína pripúšťa a výpoveď daná žalobcovi za žalovaného p. F. G. na základe

generálneho plnomocenstva je platná. Vzhľadom na to žalovaný žiada, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok prvoinštančného súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

52. Žalobca ani intervenient na strane žalovaného sa k vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobcu k

odvolaniu žalovaného viac nevyjadrili.

53. Ďalšie podania strany v odvolacom konaní do spisu nedoručili.54. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 ods. 1 OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti

ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ OSP, ktoré
má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady

týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu
dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej

inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v
zmysle § 387 ods. 1 CSP.

55. Odvolací súd sa po zrušení jeho uznesenia č. k. 11CoPr/4/2015-294 zo dňa 3.2.2016 spolu
s opravným uznesením č. k. 11CoPr/4/2015-352 zo dňa 13.4.2016 a vrátení mu veci rozhodnutím

dovolacieho súdu č. k. 2 Cdo 223/2016-548 zo dňa 26.9.2017 zaoberal v prvom rade znova otázkou
účinnosti späťvzatia odvolania žalovaného podaním Ing. A. W. st. (nar. XX.X.XXXX) zo dňa 27.1.2016
doručeného súdu dňa 1.2.2016, a to v súlade s právnym názorom vysloveným v uznesení dovolacieho
súdu (ods. 18), že za právnickú osobu konať nemôže osoba v prípade, ak dôjde k stretu (kolízii)
jej záujmov a záujmov právnickej osoby, pričom porušenie zákazu vyjadreného v § 21 ods. 3 OSP

platnéhoaúčinnéhovčasevykonaniaúkonuspäťvzatiaodvolania,mázanásledokabsolútnuneplatnosť
právneho úkonu v zmysle § 39 OZ. Po preskúmaní povahy daného právneho úkonu (dispozitívny
procesný úkon späťvzatia odvolania, ktoré má za následok zastavenie odvolacieho konania, a teda
právoplatnosť pôvodne žalovaným napadnutého rozsudku, ktorým bola vyslovená neplatnosť výpovede
z pracovného pomeru zo dňa 5.4.2013), ako aj okolností daného prípadu (žalobcom, domáhajúcim

sa neplatnosti výpovede žalovaného je syn osoby, ktorá vzala za žalovaného odvolanie späť), dospel
odvolací súd k záveru, že tento procesný úkon, vykonaný v mene žalovaného Ing. A. W. st. je
neúčinný, nakoľko je absolútne neplatný podľa § 39 OZ, keďže ide o úkon odporujúci zákonu pretože
tu jednoznačne existuje kolízia (stret) záujmov osoby konajúcej za žalovaného a záujmov samotného
žalovaného. Ing. A. W. st. nar. XX.X.XXXX je otec žalobcu domáhajúceho sa určenia neplatnosti

výpovede z pracovného pomeru žalovaným, späťvzatím odvolania napomohol svojmu synovi úspešne
sa domôcť uplatneného nároku, čo však nie je v súlade so záujmami žalovaného, ktorého Ing. A. W.
st. pri podaní späťvzatia odvolania zastupoval, nakoľko s právoplatnosťou výroku rozsudku súdu o
určení neplatnosti výpovede, sa spája nielen povinnosť neúspešnej procesnej strany nahradiť v plnom
rozsahu trovy konania úspešného žalobcu, ale je s tým spojená možnosť žalobcu domáhať sa voči

žalovanému ďalších nárokov, ako náhrady mzdy, prípadne náhrady škody. Späťvzatím odvolania Ing.
A. W. st. preto nekonal prioritne v súlade so záujmami žalovaného, ktorého zastupoval, ale uprednostnil
záujmy svojho syna ako žalobcu. Späťvzatím odvolania jednoznačne došlo k stretu záujmov medzi
žalovanýmaosoboukonajúcouzažalovanéhovčasespäťvzatiaodvolania.Odvolacísúdmázato,žena
tento prípad možno analogicky aplikovať aj ust. § 22 ods. 2 OZ, podľa ktorého zastupovať iného nemôže

ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Ing. A. W. st. vystupoval pri späťvzatí
odvolania na základe svojich tvrdení ako konateľ žalovaného, t. j. ako jeho štatutárny orgán. Je zrejmé,
že konanie štatutárnych orgánov sa považuje za vlastné (osobné) konanie právnickej osoby, preto sa
na konanie štatutárnych orgánov nevzťahujú ustanovenia OZ o zastúpení, pri ktorom konajúca osoba
koná v mene zastúpeného (§ 22 s nasl. OZ). Nie je však vylúčené, aby aj na prípady, kedy sú záujmy

člena štatutárneho orgánu v rozpore so záujmami právnickej osoby, bol aplikovaný § 22 ods. 2 OZ a
dospelo sa k neplatnosti právnych úkonov urobených v konflikte záujmov (pozri orbiter dictum Najvyšší
súd SR, sp. zn. 4 Cdo 191/2007). Analogickým použitím ust. § 22 ods. 2 OZ na daný prípad teda možno
dospieť k rovnakému záveru o absolútnej neplatnosti úkonu späťvzatia odvolania, ako na základe v
čase späťvzatia odvolania účinného procesného ustanovenia § 21 ods. 3 OSP. Navyše ako uviedol

dovolací súd v ods. 19 odôvodnenia, Ing. A. W. st. konal v čase späťvzatia odvolania za žalovaného
opierajúc sa o rozhodnutia Okresného súdu Trnava sp. zn. 36Cb/541/2015 a sp. zn. 36Cb/542/2015,
ktoré boli následne rozhodnutiami Krajského súdu v Trnave sp. zn. 31 Cob 18/2016 a sp. zn. 21 Cob
28/2016 zmenené tak, že súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým okrem iného bol Ing.A. W., nar. XX.X.XXXX oprávnený konať a podpisovať vo všetkých veciach za žalovaného samostatne,
zamietol, to znamená že následne zanikol aj právny základ, z ktorého Ing. A. W. st. odvodzoval svoje
oprávnenie konať samostatne vo veciach žalovaného. V prípade, že odvolací súd zmení uznesenie

o nariadení predbežného opatrenia tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne, na
základe zistenia, že predbežné opatrenie nemalo byť vôbec vydané, nemôže mať takéto predbežné
opatrenie žiadne právne účinky a treba naň hľadieť tak, akoby nikdy nebolo vydané, t. j. rozhodnutie
odvolacieho súdu o zmene rozhodnutia zamietnutím návrhu na nariadenie predbežného opatrenia má
účinkyextunc(obdobnerozsudokNSČRsp.zn.21Cdo1708/2011z30.8.2012).Nazákladeuvedeného

jespäťvzatieodvolaniavykonanéIng.A.W.st.podanímzodňa27.1.2016doručenýmsúdudňa1.2.2016
neplatné, teda neúčinné a odvolací súd naň neprihliada. Bolo preto dôvodným pristúpiť k meritórnemu
prejednaniu podaného odvolania.

56. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne,

pokiaľ žalobe žalobcu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zo dňa 5.4.2013 v
celom rozsahu vyhovel, keď dospel k záveru, že daný jednostranný právny úkon je podľa § 39
OZ absolútne neplatný, pretože predmetná výpoveď bola podpísaná F. G. na základe jej udelenej
generálnej plnej moci zo dňa 22.6.2012, ktorá plná moc je však neplatná, pre rozpor s ust. § 20
ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko touto plnou mocou zverený rozsah právomoci patrí výlučne

len konateľom obchodnej spoločnosti, ako aj z dôvodu, že vzhľadom na vykonateľnosť predbežného
opatrenia Okresného súdu Piešťany č. k. 7Cb/46/2012-91 zo dňa 17.8.2012 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave č. k. 21Cob/231/2012-271 zo dňa 13.12.2012, nemohla za spoločnosť konať
splnomocnenkyňa na základe generálnej plnej moci udelenej jej Ing. N. N. a Vladimírom Mosným, ale
konať za spoločnosť mohli iba Ing. A. W. spoločne s Vladimírom Mosným.

57. Prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie predovšetkým na závere, že výpoveď zo dňa 5.4.2013
je absolútne neplatná podľa § 39 OZ, pretože ju za žalovaného podpísala F. G., konajúca v mene
žalovaného na základe generálnej plnej moci zo dňa 22.6.2012, ktorú jej udelili Ing. N. N. a Vladimír
Mosný, konatelia žalovaného v čase podpisu tejto generálnej plnej moci. Súd zistil, že generálna plná

moc bola koncipovaná v takom rozsahu právomoci, ktorý patrí výlučne len konateľom spoločnosti, čo
spôsobuje jej neplatnosť pre rozpor s ust. § 20 ods. 1 OZ, poukazujúc tiež na stanovisko Ústavného súdu
SR vyjadrené v jeho uznesení III. ÚS 353/2012-17 zo dňa 1.8.2012. S týmto záverom prvoinštačného
súdu ako aj stanoviskom vyjadreným uznesení Ústavného súdu SR sa odvolací súd plne stotožňuje.
Na uvedenom nič nemení námietka žalovaného, že tento právny názor vyslovil ústavný súd iba ako

orbiter dictum, t. j. na okraj. Odvolací súd sa k tomuto právnemu záveru v celom rozsahu prikláňa.
Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 353/2012 uviedol, že ak sa splnomocnenie malo interpretovať
tak, že je udelené spoločnosťou a v rozsahu oprávnenia robiť právne úkony spoločnosti vo všetkých
veciach, išlo by o právny úkon absolútne neplatný podľa § 39 OZ, pretože zo zákona (§ 20 ods. 1 OZ)
patrí tento rozsah právomoci výlučne iba konateľom, poukazujúc aj na otázku princípu publicity, keď

do obchodného registra sa zapisujú iba konatelia, prípadne prokuristi a na to nadväzujúcu požiadavku
právnej istoty najmä u tretích osôb, ale aj spoločnosti samotnej, keďže nie je zrejmé, či by v týchto
prípadoch robili právne úkony spoločnosti po udelení plnej moci konateľ a splnomocnenec popri sebe
alebo iba splnomocnenec a pod. Tento záver ústavného súdu je logický a je plne v súlade so všetkými
zákonnými ustanoveniami upravujúcimi konanie právnickej osoby.

58. Konanie v mene právnickej osoby primárne upravuje ust. § 20 ods. 1 a 2 OZ, v zmysle ktorého
právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o
zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány) (ods. 1); zároveň
za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené

vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé,
pričom ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len
pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o
ktorom druhý účastník nemohol vedieť (ods. 2). Pre právnickú osobu je charakteristické, že svoju vôľu
nevytvára sama (na rozdiel od fyzických osôb), ale len prostredníctvom fyzických osôb, a to tých,

ktoré sú na to právom povolané. Táto vôľa sa spravidla vytvára v najvyššom orgáne právnickej osoby
(napr. valné zhromaždenie spol. s r. o.). Prejavovať takto vytvorenú vôľu navonok môže právnická
osoba tiež len prostredníctvom iných osôb, t. j. štatutárnych orgánov. Konanie štatutárnych orgánov
sa považuje za vlastné (osobné) konanie právnickej osoby, preto, ako už bolo vyššie uvedené, sana konanie štatutárnych orgánov nevzťahujú ustanovenia OZ o zastúpení (§ 22 s nasl. OZ). Úprava
právnych úkonov právnických osôb v Občianskom zákonníku (§ 20 OZ) a v Obchodnom zákonníku
(§ 13 OBZ) je pritom obsahovo zhodná, nakoľko ust. § 13 ods. 1 veta druhá a ods. 2 OBZ upravuje,

že podnikateľ právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca; ustanovenia
tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého
konanie je konaním podnikateľa. Kým teda Obchodný zákonník výslovne rozlišuje medzi štatutárnym
orgánom a zástupcom, Občiansky zákonník spomína okrem štatutárnych orgánov len pracovníkov a
členov právnickej osoby.

59. Štatutárny orgán právnickej osoby má tzv. všeobecné (generálne) konateľské oprávnenie, lebo je
oprávnený robiť za právnickú osobu všetky právne úkony, pričom jeho oprávnenie vyplýva jednak zo
zmluvy o zriadení právnickej osoby (napr. spoločenská zmluva, stanovy alebo zakladateľská listina) ako
aj z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Štatutárnym orgánom môže byť buď len jedna
osoba (napr. jeden konateľ s. r. o.), alebo kolektív osôb (napr. dvaja alebo viacerí konatelia). Pod

konaním sa pritom rozumie vykonávanie právnych úkonov, formálnych aj neformálnych vo všetkých
veciach. Spôsob akým štatutárny orgán koná v mene spoločnosti upravuje Obchodný zákonník, resp.
príslušnáspoločenskázmluva.Spôsobkonania(prispol.sr.o.)potomznamená,čivmenespoločnostije
oprávnený konať každý jeden z viacerých konateľov samostatne, resp. všetci konatelia spoločne, alebo
len niektorí z konateľov spoločne, ktorí sú určení v spoločenskej zmluve. Štatutárny orgán (jeho člen/

ovia) a spôsob jeho konania sa povinne zapisuje do Obchodného registra. Vymenovaním za štatutárny
orgán, alebo za jeho člena a prijatím funkcie, vzniká medzi členom právnickej osoby a štatutárnym
orgánom zmluvný vzťah príkazného typu, obsahom ktorého sú práva a povinnosti dohodnuté stranami
pri ustanovovaní osoby do funkcie. Na dohodu o obsahu zmluvy, ako aj na jej zmenu je potrebný súhlas
orgánu, ktorý člena štatutárneho orgánu do funkcie ustanovil.

60. V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným, akou je i žalovaný, patrí právomoc vymenovať
a odvolávať konateľov do pôsobnosti valného zhromaždenia (§ 125 ods. 1 písm. f/ OBZ), ktoré
je Obchodným zákonníkom v ust. § 125 ods. 1 OBZ vymedzené ako najvyšší orgán spoločnosti,
do pôsobnosti ktorého patrí rozhodovanie o zásadných otázkach spoločnosti. Obchodný zákonník

neumožňuje delegovať túto právomoc na iný orgán. Preto ani samotný konateľ/konatelia nemôže
disponovať právomocou preniesť svoje konateľské oprávnenie generálnym plnomocenstvom na
tretiu osobu, čím by fakticky dochádzalo k rozšíreniu osôb disponujúcich všeobecným konateľským
oprávnením spôsobom obchádzajúcim zákon. V danom prípade dvaja konatelia spoločnosti s ručením
obmedzeným, oprávnení konať v mene spoločnosti iba spoločne, splnomocnili generálnou plnou mocou

p. F. G. konať v mene žalovaného vo všetkých veciach, pričom zo znenia tohto plnomocenstva, ktoré je
uvedené v ods. 4 tohto odôvodnenia vyplýva, že ide o prenesenie celého rozsahu právomoci patriacej
výlučne konateľom - štatutárnemu orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným. Generálnou plnou
mocou zo dňa 22.6.2012 tak došlo nielen k tomu, že konatelia neprípustným spôsobom obchádzajúcim
zákon (§ 125 ods. 1 písm. f/ OBZ zverujúci vymenovanie konateľov iba najvyššiemu orgánu spoločnosti -

valnému zhromaždeniu) zverili svoju generálnu konateľskú právomoc tretej osobe, ale navyše v rozpore
so spôsobom konania upraveným v spoločenskej zmluve, keď v danom prípade sú ako štatutárny
orgán povinný konať vždy dvaja konatelia spoločne, pričom títo dvaja konatelia svoju právomoc preniesli
na jednu osobu, ktorú oprávnili konať v mene žalovaného samostatne. Ak rozhodol najvyšší orgán
právnickej osoby o tom, že členovia štatutárneho orgánu nemôžu vykonávať právne úkony samostatne,

ale len dvaja spoločne, nie je možné toto rozhodnutie obchádzať tým, že sám štatutárny orgán
poverí celou svojou právomocou jedinú tretiu osobu. Obdobný záver prijal aj NS ČR v rozhodnutí z
15.10.2008, sp. zn. 31 Odo 11/2006, ako aj v rozsudku zo dňa 24.4.2007 sp. zn. 29 Odo 1082/2005,
podľa ktorých ak stanovy spoločnosti určujú, že menom spoločnosti musia konať spoločne najmenej
dvaja členovia predstavenstva, nie je prípustné, aby dvaja členovia predstavenstva udelili generálnu

plnú moc iba jednému z nich. Pokiaľ je teda neprípustné, aby kolektívny štatutárny orgán, majúci v
zmysle spoločenskej zmluvy (resp. rozhodnutia najvyššieho orgánu spoločnosti) konať len spoločne,
splnomocnil na takého konanie iba jedného svojho člena, o to viac je neprípustné, aby kolektívny
štatutárny orgán splnomocnil na výkon svojho generálneho konateľského oprávnenia jedinú tretiu
osobu, ktorá ani nie je členom tohto štatutárneho orgánu. Spravidla si totiž spoločnosť zvolí povinnosť

spoločného konania členov štatutárneho orgánu - tu konateľov, kvôli určitej kontrole. Ak teda konatelia,
ktorých konanie je konaním samotnej spoločnosti sú povinní konať len spoločne, je v rozpore so
zákonom a spoločenskou zmluvou, aby tretia osoba, ktorá nebola vymenovaná valným zhromaždením
spoločnosti, vykonávala konateľskú pôsobnosť v celom rozsahu samostatne. Ako uviedol Ústavnýsúd SR v uznesení III. ÚS 353/2012-17 zo dňa 1.8.2012, v prípade, že by konatelia boli oprávnení
udeľovať generálne plnomocenstvo na výkon svojho konateľského oprávnenia tretím osobám, mohlo
by dochádzať ku kolíziám a stretom, ak by určité právne úkony vykonávali tak konatelia a zároveň aj

ich splnomocnenec. Udelenie generálneho plnomocenstva na výkon konateľského oprávnenia, akým
je i plnomocenstvo zo dňa 22.6.2012 je problematické aj v tom smere, že konatelia nesú v zmysle §
135a ods. 2 OBZ objektívnu zodpovednosť za porušenie svojich povinností, kým zodpovednosť takejto
tretej osoby je otázna, spravidla bude len obmedzená. Zároveň je tým narušená právna istota tretích
osôb, pretože kým konatelia a spôsob ich konania musia byť zapísaní v obchodnom registri, generálny

splnomocnenec sa do obchodného registra nezapisuje. Zo všetkých týchto dôvodov jednoznačne
vyplýva, že konštrukcia právnickej osoby, tu spoločnosti s ručením obmedzeným vylučuje, aby jej
kolektívny štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním samotnej právnickej osoby a ktorý je oprávnený
vymenovať iba najvyšší orgán spoločnosti - valné zhromaždenie, sám udelil generálnou plnou mocou
celý rozsah svojej konateľskej právomoci jedinej tretej osobe. Takýto postup je nielen v rozpore s ust.
§ 20 ods. 1 OZ, ale aj s ust. § 125 ods. 1 písm. f/ OBZ a § 133 ods. 1 OBZ. Ak spoločenská zmluva

(na základe rozhodnutia najvyššieho orgánu spoločnosti, ktorým je valné zhromaždenie spoločníkov)
upravuje,žespoločnosťmádvochkonateľov,ktorísúoprávneníkonaťibaspoločne,potomtítokonatelia,
pre výkon rozsahu svojej pôsobnosti konať ako štatutárny orgán za danú právnickú osobu, nemôžu
generálnymplnomocenstvompreniesťvšetkysvojekompetencienainúfyzickúosobu.Takýtopostupjev
rozpore a právnou úpravou štatutárnych orgánov spoločnosti v Obchodnom zákonníku a v spoločenskej

zmluvedanejspol.sr.o.Ideoneprípustnérozširovanieokruhuosôboprávnenýchnazákladegenerálnej
plnej moci na rovnaké konateľské oprávnenie, aké patrí len konateľom zvoleným valným zhromaždením
spoločnosti (obdobný záver je vyjadrený i v rozsudku NS ČR sp. zn. 32 Cdo 4133/2009). Vzhľadom
na uvedené je generálna plná moc zo dňa 22.6.2012 udelená konateľmi Ing. N. N. a Vladimírom
Mosným splnomocnencovi F. G. absolútne neplatná (§ 39 OZ) nakoľko odporuje zákonu a zároveň

ho obchádza. Neobstojí potom ani obrana žalobcu, že zákonodarca udeľovanie generálnych plných
mocí všeobecne povoľuje. Odvolací súd pripúšťa, že všeobecné generálne plnomocenstvo, ktorým
splnomocniteľ splnomocňuje zástupcu na všetky právne úkony v praxi je možné (najmä u fyzických
osôb), s výnimkou prípadov, kedy zákon vyžaduje osobitné plnomocenstvo, resp. prípadov pri ktorých
zastúpenie nie je možné (napr, závet), avšak aj prípadov, ak sa takýmto generálnym plnomocenstvom

porušuje zákon tým, že neprípustným spôsobom, v rozpore s ust. § 133 OBZ a § 125 OBZ rozširuje
okruh osôb oprávnených neobmedzene konať za právnickú osobu.

61. Žalovaný sa v konaní bránil aj tým, že okrem štatutárneho orgánu môžu v zmysle ust. § 20 ods.
2 OZ za právnickú osobu vykonávať právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia; resp. že v

zmysle § 13 ods. 1 OBZ môže konať za právnickú osobu aj zástupca; prípadne, že v zmysle ust.
§ 9 ods. 1 a 2 ZP môžu robiť úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou aj poverení
zamestnanci. Dôvodil, že žalovaná v čase výpovede zo dňa 5.4.2013 bola zamestnancom žalovaného
a predmetné generálne plnomocenstvo malo predstavovať práve také poverenie, na základe ktorého
bola oprávnená na právne úkony súvisiace s rozväzovaním právnych úkonov, teda bola oprávnená

dať žalovanému výpoveď, pričom túto vôľu zamestnávateľa mali potvrdiť navrhovaní svedkovia Ing. N.
a p. Mosný, ktorých však prvoinštančný súd nevypočul. Takáto obrana žalovaného neobstojí, pretože
predovšetkým z obsahu samotného generálneho plnomocenstva zo dňa 22.6.2012 vyplýva, že nešlo o
poverenie zamestnanca v súvislosti s jeho pracovnou pozíciou na vykonávanie konkrétnych právnych
úkonov za zamestnávateľa, ale išlo jednoznačne o prenos celého konateľského oprávnenia konateľov

danej spoločnosti na splnomocnenkyňu. Aj časť tohto plnomocenstva týkajúca sa pracovnoprávnych
vzťahov neoprávňuje splnomocnenkyňu iba na určité právne úkony, ale prenáša na ňu celú pôsobnosť
žalovaného ako zamestnávateľa.

62.Zcitovanýchustanoveníjezrejmé,žeprávnickúosobuzaväzujenielenkonanieštatutárnehoorgánu.

Základné podmienky vymedzujúce rozsah osôb odlišných od členov štatutárneho orgánu a podmienky
za ktorých sa ich konanie pričíta právnickej osobe upravuje § 20 ods. 2 OZ. Okrem osôb uvedených v
tomto ustanovení môže právnickú osobu zaväzovať aj konanie iných osôb, či už na základe zmluvného
zastúpenia, alebo na základe iných predpisov (§ 14 - 16 OBZ, § 9 a 10 ZP, procesné predpisy). Zákon v
týchto prípadoch v podstate finguje existenciu zmluvného zastúpenia. Vo svetle uvedeného sa vlastne

vnútornýorganizačnýpredpisalebozaradeneosobynaurčitúpracovnúpozíciupovažujezaaktpodobný
plnomocenstvu.63. Za právnickú osobu môžu podľa § 20 ods. 2 OZ vo vymedzenom rozsahu konať aj iní jej pracovníci
(zamestnanci) alebo členovia (pri družstvách). Títo môžu robiť ako právne úkony v rozsahu stanovenom
vo vnútorných organizačných predpisoch (pracovný poriadok, organizačná štruktúra právnickej osoby,

interné smernice a iné), alebo ak je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Rozsah oprávnení
týchto osôb je potom určený práve vnútorným predpisom alebo vyplýva z pracovného zaradenia danej
osoby. Iní pracovníci (členovia) právnickej osoby teda nemôžu robiť právne úkony vo všetkých veciach
ako štatutárny orgán, ale môžu robiť právne úkony len v obmedzenom rozsahu, t. j. len v rozsahu
určenom vo vnútorných predpisoch právnickej osoby (štatút, stanovy, organizačný poriadok, pracovný

poriadok) Pokiaľ tomu tak nie je, môžu právne úkony robiť za podmienky, že je to vzhľadom na ich
pracovné zaradenie obvyklé. Konanie oprávneného pracovníka za právnickú osobu pritom nemožno
považovať za jej zastupovanie na základe plnomocenstva. Žalovaný v danom prípade oprávnenie F.
G. podpísať výpoveď udelenú žalobcovi preukazoval práve a len generálnym plnomocenstvom zo dňa
22.6.2012, v konaní ani v odvolaní netvrdil a nepreukazoval žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo,
že F. G. bola oprávnená rozhodovať o skončení pracovných pomerov so zamestnancami, vzhľadom na

existujúci platný organizačný poriadok žalovaného, alebo jej konkrétne pracovné zaradenie. V tomto
smere neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, pričom generálne plnomocenstvo zo dňa
22.6.2012 nie je dokladom oprávňujúcim F. G. konať v mene žalovaného v zmysle § 20 ods. 2 OZ.
Skutočnosť,žep.F.G.konalazažalovanéhopriudelenívýpovedežalobcovilennazákladegenerálneho
plnomocenstva zo dňa 22.6.2012 vyplýva nielen zo samotnej listiny - Skončenie pracovného pomeru

výpoveďou z 5.4.2013 (č. l. 7 spisu), ale aj z listín Písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných
zmenách (č. l. 84 spisu), ako aj listiny - Zápis o doručovaní písomnej výpovede u zamestnávateľa (č. l.
47) spisu, ktoré všetky podpísala ako osoba konajúca na základe generálnej plnej moci.

64. Súvisiacu hmotnoprávnu úpravu konania fyzických osôb konať za právnické osoby obsahuje tiež

Obchodný zákonník ako aj Zákonník práce. V zmysle ust. § 9 ods. 1 ZP, v pracovnoprávnych vzťahoch
robíprávneúkonyzazamestnávateľa,ktorýjeprávnickáosoba,štatutárnyorgánalebočlenštatutárneho
orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony
aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných
útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony

vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia,
zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v
pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia
povereného zamestnanca (ods. 2). Títo zamestnanci teda musia byť zamestnávateľom poverení na
vykonávanie úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch, pričom ich oprávnenie robiť právne úkony v mene

zamestnávateľa nie je ako v prípade štatutárnych orgánov komplexné, ale je len obmedzené (v poverení
musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca). Ustanovenie § 9 ZP neobsahuje
ďalšie dodatočné podmienky oproti § 20 ods. 2 OZ. Generálne plnomocenstvo zo dňa 22.6.2012
však nepredstavuje poverenie zamestnávateľa pre F. G. robiť určité právne úkony v pracovnoprávnych
vzťahoch v jeho mene. Ako bolo uvedené, išlo o prenos generálneho konateľského oprávnenia, nešlo

o udelenie poverenia podľa § 9 ods. 1 alebo ods. 2 ZP. Ani s poukazom na toto ustanovenie Zákonníka
práce nemôže žalovaný dosiahnuť zhojenie neplatnosti tohto generálneho plnomocenstva, pretože to
odporuje jeho obsahu. Skutočnosť, že p. F. G. konala za žalovaného pri udelení výpovede žalobcovi len
na základe generálneho plnomocenstva zo dňa 22.6.2012 a nie na základe svojej pracovnej pozície či
zaradenia, vyplýva nielen zo samotnej listiny - Skončenie pracovného pomeru výpoveďou z 5.4.2013 (č.

l. 7 spisu), ale aj z listín Písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách (č. l. 84 spisu),
ako aj listiny - Zápis o doručovaní písomnej výpovede u zamestnávateľa (č. l. 47) spisu, ktoré všetky
podpísala ako osoba konajúca na základe generálnej plnej moci.

65. Napokon, podľa § 13 ods. 1 OBZ môže za právnickú osobu teda aj za spol. s r. o. konať mimo

štatutárneho orgánu aj zástupca. Oprávnenie na zastupovanie v obchodnom práve vzniká na základe:
a) zmluvného zastúpenia (§ 14, § 568, § 654 OBZ), b) na základe súdneho rozhodnutia (napr. § 131
ods. 3 OBZ) a c) zákonného zastúpenia (§ 13 ods. 3, § 15, § 16 OBZ). V danom prípade sa nejednalo
o zastúpenie podľa písm. a), či b), žalovaný sa bránil, že na základe generálneho plnomocenstva p. F.
G. konala v zmysle § 15 ods. 1 OBZ, podľa ktorého kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou

činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Uvádzal,
že pani G. bola na základe generálneho plnomocenstva poverená činnosťami a vykonaním právnych
úkonov v oblasti rozväzovania pracovných pomerov v spoločnosti žalovaného. Na rozdiel od ust. § 20
ods. 2 OZ, právo konať za právnickú osobu podnikateľa, podľa ust. § 15 ods. 1 OBZ sa vyžaduje fakticképoverenie výkonom určitej činnosti. Ako už bolo uvedené v súvislosti s ustanoveniami § 20 ods. 2 OZ, §
9 ods. 1 a 2 ZP, ani v súvislosti so znením ust. § 15 ods. 1 OBZ nemožno prisvedčiť obrane žalovaného,
že by generálne plnomocenstvo spĺňalo náležitosti poverenia v zmysle § 15 ods. 1 OBZ. Poverená

osoba v zmysle § 15 ods. 1 OBZ (osoba, ktorú právnická osoba poverila pri prevádzkovaní podniku
určitou činnosťou) môže za obchodnú spoločnosť konať bez plnomocenstva, ak ju táto spoločnosť
poverila určitou činnosťou a zároveň ide o činnosť, ktorá sa týka prevádzkovania podniku. Poverenie
obvykle vyplýva z vnútorných organizačných predpisov právnickej osoby alebo z poverenia udeleného
štatutárnym orgánom. V praxi vyplýva takéto poverenie najmä z vnútorných organizačných predpisov.

Žalovaný nepreukázal, že by poverenie p. F. G. vyplývalo z vnútorných organizačných predpisov.
Každopádne poverenie pre zamestnanca podľa § 15 ods. 1 OBZ sa týka rozsahu oveľa užšieho, ako je
generálne konateľské oprávnenie obsiahnuté v plnomocenstve zo dňa 22.6.2012.

66. Na základe vyššie uvedeného tak žalobca nepreukázal, že by konanie p. F. G. pri udeľovaní
výpovede žalobcovi zo dňa 5.4.2013 bolo konaním zamestnanca žalovaného, či už podľa § 20 ods. 2

OZ, alebo špeciálnych ustanovení § 9 ods. 1 a 2 ZP, či § 15 ods. 1 OBZ. Nepreukázal totiž, že by jej
takéto oprávnenie vyplývalo z vnútorných organizačných predpisov, pracovného zaradenia, udeleného
obmedzeného poverenia na určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch, alebo poverenia
udeleného jej v súvislosti s prevádzkovaním podniku žalovaného. Generálne plnomocenstvo ani jedným
z takýchto prípadov nie je, pretože z jeho obsahu vyplýva, že konatelia ním udelili splnomocnenie p. G.

v rozsahu, ktorý zo zákona patrí len štatutárnemu orgánu.

67.Pretoneobstojíaniďalšiaobranažalovaného,žekonaniežalovanejpriskončenípracovnéhopomeru
so žalobcom mohlo predstavovať prípady excesov - prekročenia oprávnenia zamestnanca právnickej
osoby, či už podľa § 20 ods. 2 OZ, resp. 10 ods. 2 ZP, resp. § 15 ods. 2 OBZ, pretože p. G. príslušným

poverením nedisponovala, ani nebolo preukázané jej pracovné zaradenie, či vnútorný organizačný
predpis, z ktorého by jej toto oprávnenie vyplývalo. Ak by aj súd uznal, že p. F. G. konala za svojho
zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru so žalobcom bez príslušného poverenia, alebo bez
plnomocenstva podľa § 33 ods. 2 OZ, na ktorý žalovaný rovnako odkazoval, nie je možné na daný
prípad aplikovať pravidlo, vyplývajúce z daných ustanovení, že takéto konanie zaväzuje právnickú

osobu, pretože pri udelení výpovede žalovanému nevznikol dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, ale išlo
o jednostranný právny úkon výpovede zamestnávateľa jeho zamestnancovi. Výpoveď je jednostranný
adresovaný právny úkon, ktorý je perfektný okamihom dôjdenia adresátovi, na základe výpovede
nevzniká záväzkovoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, z ktorého by mal mať
zamestnávateľ nejaké záväzky. Povinnosti, ktoré má zamestnávateľ voči zamestnancovi v súvislosti

so skončením pracovného pomeru sú upravené zákonom (vydať pracovný posudok, potvrdenie o
zamestnaní) ako aj plnenia ktoré je zamestnávateľ povinný zamestnancovi pri tej príležitosti poskytnúť
(napr. odchodné, odstupné a pod.). Na takýto jednostranný právny úkon nemožno aplikovať pravidlo,
že v prípade, ak osoba koná bez poverenia, či plnomocenstva, je zamestnávateľ z takéhoto jej konania
viazaný. Zákon nič nehovorí o tom, že takýmto jednostranným úkonom by mal byť viazaný aj ten komu

bol úkon adresovaný. Všetky citované ustanovenia upravujúce prípady excesov, resp. konanie za
právnickú osobu bez poverenia, t. j. § 20 ods. 2 OZ, § 10 ods. 2 ZP, či § 15 ods. 2 prípadne aj §
16 OBZ, slúžia predovšetkým na ochranu tretích osôb, v tomto prípade zamestnanca, keď v záujme
ochranydobromyseľnostitretíchosôbvyhlasujúzaprávneúkonyprávnickejosobyajniektorézprávnych
úkonov, pri ktorých došlo k excesu, resp. ak niekto konal za zamestnávateľa bez oprávnenia. Je v

rozpore s účelom týchto ustanovení, aby v prípade právnych úkon vykonaných v excese, resp. bez
oprávnenia/poverenia, nemohol sa postihnutý zamestnanec domáhať ich neplatnosti, pretože neboli
vykonané oprávnenou osobou. V prípade jednostranných právnych úkonov vykonaných v excese, či bez
oprávnenia v neprospech ich adresáta, nejde o právny úkon právnickej osoby, ani ak by ho dodatočne
schválila, ale treba takýto právny úkon považovať za právny úkon toho, kto ho urobil. Pôjde o právny

úkon neplatný podľa § 37 OZ, lebo tomu, ktorý sa dopustil excesu, či konal bez oprávnenia zrejme nejde
o to, aby bol z právneho úkonu zaviazaný sám, takže taký úkon trpí vadou vôle (nedostatok vážnosti).

68. Rovnako ak niekto vystupuje ako zástupca právnickej osoby, je možné na ochranu tretích osôb
aplikovať analogicky § 33 ods. 2 OZ (konanie zástupcu bez oprávnenia), ktorý vedie k osobnej viazanosti

konajúcej osoby, resp. k jej povinnosti nahradiť škodu. Ust. § 33 ods. 2 OZ jednoznačne určuje, že
ak niekto koná bez oprávnenia zastupovať druhú osobu, je z tohto konania zastúpený sám. Viazanosť
neoprávneného zástupcu je sankciou za jeho protiprávne konanie, ktoré spočíva v konaní za iného
bez plnomocenstva. Preto ani ak by súd konanie F. G. posúdil ako konanie bez plnomocenstva, jenevyhnutné dospieť k záveru, že výpoveď ktorú podpísala je neplatný právny úkon, pretože vzhľadom
na to, že zamestnanec (žalobca) vedel o nedostatku plnomocenstva (vyplýva z obsahu podanej žaloby),
nepostačuje, aby zamestnávateľ takého konanie dodatočne schválil (§ 33 ods. 3 OZ).

69. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností odvolací súd uzatvára, že generálne
plnomocenstvozodňa22.6.2012udelenépaniF.G.jeabsolútneneplatnýmprávnymúkonom,nakoľkov
rozpore so zákonom prenáša celý rozsah generálneho konateľského oprávnenia na osobu, ktorá nebola
vymenovaná valným zhromaždením spoločnosti, pričom nespĺňa náležitosti poverenia zamestnanca

na vykonávanie určitých právnych úkonov v mene zamestnávateľa v zmysle ust. § 20 ods. 2 OZ, § 9
ods. 1, 2 ZP, či § 15 ods. 1 OBZ. Konanie pani F. G., ktorá tak konala bez poverenia, resp. bez
plnomocenstva, o čom mal navyše žalobca vedomosť, keďže je to v podstate dôvod podanej žaloby,
je tak konaním, z ktorého je v zmysle § 33 ods. 2 OZ zaviazaná ona sama. Vzhľadom na absenciu
oprávnenia osoby konajúcej za žalovaného pri udeľovaní výpovede zo dňa 5.4.2013, je daná výpoveď
neplatná, teda žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná, preto prvoinštančný súd rozhodol správne,

ak žalobe žalobcu vyhovel.

70. Nakoľko už samotný vyššie uvedený záver o absolútnej neplatnosti generálnej plnej moci zo dňa
22.6.2012 a nepreukázanie iného titulu oprávňujúceho p. F. G. konať za žalovaného pri udeľovaní
výpovede zo dňa 5.4.2013 žalobcovi, postačuje pre záver o dôvodnosti celej žaloby, nebolo potrebné,

vzhľadom na zásadu procesnej ekonómie (čl. 17 CSP), sa potom už ďalšou, vzhľadom na prijaté závery
nadbytočnou a irelevantnou odvolacou argumentáciou žalovaného zaoberať.

71. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán (porov. napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004,
II.ÚS 200/2009 a pod.). Preto na ostatnú argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami

prejednávanej veci, avšak s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie už nespôsobilú ovplyvniť
rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

72. Odvolací súd nepovažoval za relevantný ani odvolací dôvod - nevykonanie výsluchu svedkov p.
Vladimíra Mosného a Ing. N. N., nakoľko v danom prípade bolo podstatné právne posúdenie veci, čo je

vecou súdu, výpovede svedkov by tak boli nepotrebné a nadbytočné.

73. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Uplatňuje sa teda zásada voľného
hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo

všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich
vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých
dôkazov. Odvolací súd v predmetnej sporovej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie si
túto svoju povinnosť riadne splnil, výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a na ich
základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. V tejto súvislosti odvolací súd

poukazuje aj na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých skonštatoval, že Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „OSP“; predchádzajúci procesný kódex účinný do 30.6.2016, teraz Civilný sporový
poriadok ďalej len „CSP“ účinný od 1.7.2016) ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. V zmysle § 120 ods. 1 OSP (teraz § 185 ods. 1 CSP) však súd rozhodne
o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na

vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých
navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred
súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania (porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod
R 37/1993 a pod R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom s následkom prípustnosti dovolania

nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre
ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6 Cdo
51/2012). Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky
navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcouúčastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá
OSP (pozn. teraz § 185 ods. 1 CSP) je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov
vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy účastníka konania (uznesenie Najvyššieho súdu

SR zo 14.09.2011, sp. zn. 6 Cdo 153/2011). Zásah do základného práva na súdnu ochranu či práv
na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo
možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného
dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu
vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním

navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v
konaní (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. septembra 2010).

74. Prvoinštančný súd vykonal v danom prípade dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie
veci. Nevykonanie ďalších navrhnutých dôkazov riadne odôvodnil na str. 10 odôvodnenia napadnutého
rozsudku, pričom odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom, že vykonávanie ďalších dôkazov v danej

veci, nie je pre rozhodnutie súdu, vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie potrebné, bolo by
nehospodárne a nadbytočné.

75. Napokon k odvolaciemu dôvodu žalovaného, že prvoinštančný súd nebol oprávnený zaoberať
sa otázkou neplatnosti generálnej plnej moci zo dňa 21.6.2012, pretože táto otázka je predmetom

samostatného konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36Cb/81/2014, preto mal
súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP (akt. § 162 ods. 1 písm. a/ CSP) prerušiť do
právoplatného skončenia tohto konania, odvolací súd uvádza, že v rámci konania o určení neplatnosti
výpovede z pracovného pomeru, je súd zásadne oprávnený v posudzovať otázku platnosti generálneho
plnomocenstva zo dňa 22.6.2012 ako otázku predbežnú a nie je povinný čakať do právoplatného

skončenia daného konania, nakoľko predovšetkým vo veci sp. zn. 36Cb/81/2014 nejde o totožných
účastníkov konania (žalobcom je Ing. A. W. st. nar. XX.X.XXXX, žalovanými sú 1. FOOD FARM, s. r. o. a
2. F. G.), teda rozhodnutie vydané v tom konaní by nebolo záväzné pre žalobcu. Prerušenie konania nie
je ani hospodárne, nakoľko bolo zistené, že samotné konanie sp. zn. 36Cb/81/2014 bolo prerušené do
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7Cb/46/2012. Je predovšetkým v

súlade so zachovaním práva procesných strán na to, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov
v primeranej lehote, aj vzhľadom na charakter daného sporu - ide o pracovnoprávny spor, ktorý je
prednostnou vecou, vyžadujúcou osobitnú rýchlosť konania. Preto je dôvodné v danej veci konať
a rozhodnúť, najmä keď otázku ne/platnosti generálneho plnomocenstva zo dňa 22.6.2012 je súd
oprávnený sám vyriešiť.

76. Zhrnúc uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe žalobcu v celom rozsahu
vyhovel, rozhodol vo výroku vecne správne, a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnou
odvolacou argumentáciou odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, včítane správneho závislého výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne

nenapadnutého), potvrdil.

77. Žalovaný v odvolaní navrhoval, aby v prípade, ak odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdí, súčasne
vo výroku uviedol, že dovolanie je vo veci prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu v zmysle § 238 ods. 3 OSP. Pretože však odvolací súd rozhoduje už za účinnosti

Civilného sporového poriadku, v ktorom už ust. § 238 ods. 3 OSP nemá ekvivalent, je návrh
žalovaného na pripustenie dovolania v súčasnosti irelevantný.

78. O náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396
ods. 1 CSP a § 453 ods. 3 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní

v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania
proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov odvolacieho a dovolacieho konania v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

79. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).