Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Ing. Andrea Škapincová, PhD.

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/353/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115221208
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Andrea Škapincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7115221208.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD., v spore žalobkyne: H. K., B..

XX.XX.XXXX, O. X. X. XX, W., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Magdalénou Dankovou,
bytom Baštová 522/9a, 040 01 Košice, proti žalovanému: T. W., O.. U. XX/A, XXX XX W., o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 7.8.2015 domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti -
pozemku v katastrálnom území B. Ť., Č..L.. XXXX/X B. I. Č.. XXXX, a to z dôvodu, že táto parcela bola

prededená v dedičskom konaní 23D 115/99 (Dnot /99) po Š. V.Z.C., B.. XX.X.XXXX, Z. XX.X.XXXX.
Uviedla, že kataster nehnuteľností jej ako vlastníčke túto parcelu nezapísal a register obnovenej
evidencie pozemkov (ďalej ROEP) v roku 2008 nebol oprávnený parcelu previesť na žalovaného Mesto
Košice, lebo parcela mala byť ešte v roku 1997 zapísaná na ňu. K žalobe ako dôkaz priložila Osvedčenie
o dedičstve č. 23D 115/97, Dnot 31/97 zo dňa 7.10.1997 sp.zn. 23D 115/97, Rozhodnutie Okresného
úradu Košice, katastrálny odbor z 3.12.2014 č.X-380/2014-Fax a Záznam z prešetrenia a vyznačenia
poznámky k údajom katastra nehnuteľností č. OU KE KO11-2015/29 z 27.1.2015.

V ďalších doplňujúcich podaniach zo dňa 10.4.2016 a 25.11.2018 žalobkyňa upresnila petit žaloby tak,
že žiadala, aby súd určil, že H. K., narodená XX.XX.XXXX, X.C. X. XX, XXX XX W., je podielovou
spoluvlastníčkou parcely registra „E“ KN číslo parcely XXXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 456
m2 v podiele 1, zapísaná na LV č. XXXX kat. územie Nové Ťahanovce.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 14.12.2015, kde uviedol, že neuznáva nárok uplatnený
v tomto konaní. Tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľnosti. Uviedol, že ku dňu tohto vyjadrenia sa mu

nepodarilo zabezpečiť všetky relevantné dôkazy nevyhnutné k účinnej obrane, preto svoje vyjadrenie
v blízkej dobe doplní.

3. Skutkové okolnosti stručne opísané v žalobe žalobkyňa doplnila v podaní zo dňa 17.2.2016, kde
uviedla, že v roku 1997 zdedila pozemok parcela č. XXXX/X, W.. Ú. Ť. L. B. Š. V.Z.C. v podiele 1 na
základe Osvedčenia o dedičstve č.23D 115/97,Dnot 31/97, právoplatným 23.10.1997. Do katastra bol
vykonaný zápis pod pvz č. XXX/XX. V roku 2011 jej kataster oznámil, že v roku 2008 ROEP rozdelil

parcelu XXXX/X na tri parcely: na parcelu XXXX/X, na parcelu XXXX/X v kat. území Ťahanovce a
parcelu č. XXXX/X kat. územie Nové Ťahanovce. Pôvodne mala parcela XXXX/X výmeru 1715 m2. V
roku 2009 predala žalobkyňa spoločnosti Zberné suroviny a.s. Žilina z parcely XXXX/. výmeru 436 m2 v
podiele 1. ROEP urobil podľa nej chybu a na parcelu č. XXXX/X zapísal ako vlastníka žalovaného Košice- Mesto. Ďalej uviedla, že dňa 25.11.2011 písala na mestskú časť Sídlisko Ťahanovce list, v ktorom
žiadala vrátenie parcely č. XXXX/X, ale list sa stratil. V ten istý deň písala aj na katastrálny úrad. Ďalší
list na mestskú časť písala 13.7.2012, pričom mestská časť jej odpísala, že ROEP zanikol 16.12.2011

a kataster jej oznámil, že sa jej žiadosťou bude zaoberať. Mesto Košice na jej žiadosť uviedlo, že
pozemok nadobudol Hospodárskou zmluvou o prevode vlastníctva č.Z-41-384/91 a na základe zákona
138/1991 Zb. o majetku obcí Z.-XXXX/XX zápis ROEP Nové Ťahanovce -pvz. XXXX/XX. Dodala, že v
pozemno-knižnej vložke č. XXXX pôvodne parcela XXXX/X druh pozemku roľa o výmere 1715 m2 bola
vo vlastníctve H. Q., G.. V. v podiele 1 a Š. V.Z. v podiele 1 (titul nadobudnutia skutočná držba 13.6.1941

č. d. XXXX). Po nebohej H. Q. J. H. Y., G.. Q. v podiele 1 (dedičské osvedčenie č. 38D 130/93, Dnot
401/93-46) a po nebohom Š. V. dedila žalobkyňa v podiele 1.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu (Žalobou, Vyjadreniami žalovaného,
Rozhodnutím Okresného úradu Košice, katastrálny odbor zo dňa 3.12.2014, Záznamom z prešetrenia a
vyznačenia poznámky k údajom katastra nehnuteľnosti z 27.1.2015, Osvedčením o dedičstve č. 23D

115/97, Dnot 31/97 zo dňa 7.10.1997, Výpisom z LV č. XXXX kat. územia Nové Ťahanovce, Vyjadrením
mesta Košice zo dňa 14.12.2015, Odpoveďou Mesta Košice zo dňa 5.11.2015 a 9.10.2013, Žiadosťou
žalobkyne o opravu chyby zápisu ROEP v k.ú. Nové Ťahanovce parc. č. XXXX/X zo dňa 23.11.2011,
Žiadosťou Mestskej časti Košice - Sídlisko Ťahanovce o opravu chybného zápisu ROEP - odpoveď
zo dňa 13.8.2012, Úradným záznamom zo dňa 5.2.2016, Vyvlastňovacím rozhodnutím Obvodného

národného výboru - odboru výstavby Košice č.výst. XXXX/XX/XX zo dňa 9.2.1989, Hospodárskou
zmluvou č. HZ.41-384/91 zo dňa 29.12.1990, Prílohou č. l k HZ č.41-384/91, Doplnením žaloby zo
dňa 10.4.2016, Listom vlastníctva č. XXXX kat. územie Ťahanovce, Kópiou katastrálnej mapy, Listom
vlastníctva č. XXXX kat. územie Nové Ťahanovce, Podaním žalovaného zo dňa 2.6.2016, Správou
Okresného úradu Košice, katastrálny odbor zo dňa 4.5.2017), výsluchov strán resp. splnomocnených

zástupcov a zistil tento skutkový stav:

5.Vpozemno-knižnejvložkeč.XXXXpôvodnekatastrálneúzemieŤahanovcebolaevidovanápozemno-
knižná parcela č. XXXX/X druh pozemku roľa o výmere 1715 m2 vo vlastníctve H. Q. G.. V.U. v podiele
1 a Š. V.Á.U. v podiele 1 titul nadobudnutia skutočná držba, 3.6.1941 č.d. XXXX.

6.Obvodnýnárodnývýbor-odborvýstavby,ÚPAaDKošice Ivydaldňa9.2.1989 podsp.zn.3199/88/89-
Go vydal vyvlastňovacie rozhodnutie, ktorým boli vyvlastnené pozemky v kat. území Ťahanovce v
prospech Čsl. štátu v zastúpení Stavoinvestou Košice, Kotayho 13, pre realizáciu stavby : XI. SO
Ťahanovce, I.-stavba, pričom predmetom vyvlastnenia bola aj časť parcely č. XXXX/X o výmere 344

m2, v súčasnosti označená ako parc. č. XXXX/X. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané originálom
predmetného vyvlastňovacieho rozhodnutia, kde je ako vyvlastňovaná nehnuteľnosť na strane č. XX
pod bodom XX, parcela vo vlastníctve H. Q. rodená V.Z., Ťahanovce 80, Košice a Š. V., Ťahanovce
367, Košice. V stĺpci 4 je uvedené číslo pozemno-knižnej vložky č. XXXX, v stĺpci 5 je uvedená
vyvlastňovacia parcela označená ako XXXX/X, v stĺpci 6 je uvedená celá výmera 1354 m2, v stĺpci 7 je

uvedená vyvlastňovacia výmera 344 m2 a v stĺpci 8 je uvedená náhrada za vyvlastnenie. Vyvlastňovacie
rozhodnutie s vyznačenou doložkou právoplatnosti sa nachádza v spise na čl. 69-82.

7. Hospodárskou zmluvou č. Z.-XX-XXX/XX zo dňa 29.12.1990 mal súd preukázané, že Čsl. štát -
Stavoinvesta, i.o. Košice ako odovzdávajúca organizácia ku dňu 1.1.1991 odovzdala Magistrátu mesta

Košiceakopreberajúcejorganizáciivysporiadanúvýmeru98.414m2podľašpecifikácieparcieluvedenej
v prílohe č.l. 55, a to z dôvodu delimitácie inv. funkcií KBV s SI, u.o. KE na obce a mestá. Na základe
tejto zmluvy sa mal vykonať zápis v evidencii nehnuteľnosti pre preberajúcu organizáciu Čsl. štát -
Magistrát mesta Košice v stredisku Geodézie Košice-mesto. Z prílohy č. l k HZ č. XX-XXX/XX pod por.
č. XX vyplýva, že predmetom odovzdania bola aj časť parc. č. XXXX/X o výmere 344 m2. Predmetná

Hospodárska zmluva č. Z.-XX-XXX/XX zo dňa 29.12.1990 včítane spomínanej prílohy č. l k HZ č. Z.-
XX-XXX/XX sa nachádza v spise na čl. 53-55.

8. Mesto Košice sa stalo vlastníkom mpč. 2452/3 na základe ustanovenia § 2 ods. 5 zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí, podľa ktorého „nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo ku dňu

účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia Stavoinveste, bývalej Výstavbe hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislavy a bývalým okresným národným výborom za účelom zabezpečenia
systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a individuálnej bytovej výstavby,prechádzajú do vlastníctva obce , na území ktorej sa nachádzajú, okrem časti majetku, ktorý sa podľa
§ 3 písm. e) a f) tohto zákona nestáva majetkom obce.

9. Žalovaný v podaní zo dňa 2.6.2016 uviedol, že osobitným predpisom, na ktorý uvedené ustanovenie
odkazuje, je zákon č. 369/1990 Zb. o majetku obci. Podľa § 32 „tento zákon nadobúda účinnosť dňom
volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 1990“. Voľby do samosprávy obcí sa konali 23.-24.novembra
1990 (č.l. 84).

Dôkazom toho, že k uvedenému dňu mala právo hospodárenia k mpč. 2452/3 Stavoinvesta, je
Hospodárska zmluva zo dňa 29.12.1990, Z.-XX-XXX/XX, kde je ako odovzdávajúca organizácia
uvedený Čsl. štát - Stavoinvesta, i.o. Košice a ako preberajúca organizácia je uvedený Magistrát mesta
Košice. Hospodárska zmluva č. Z.-XX-XXX/XX bola podpísaná dňa 29.12.1990, čo svedčí o tom, že k
23.11.1990 mala právo hospodrenia k mpč. XXXX/X Stavoinvesta , i.o.
Z bodu 4 vyššie uvedenej hospodárskej zmluvy vyplýva, že jej dôvodom je delimitácia KBV (komplexnej

bytovej výstavby) zo Stavoinvesty na obce a mestá, čo je ďalším zákonným predpokladom prechodu
vlastníctva podľa § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Bod l tejto zmluvy odkazuje na
špecifikáciu parciel uvedenú v prílohe č. l, kde na prvej strane tejto prílohy pod bodom 52, je uvedená
parcela č. XXXX/X o výmere 344 m2.

10. Vzhľadom na skutočnosti uvedené pod bodmi 5-9 súd považuje za nepochybné, že účinnosťou
zákona o majetku obcí (1.5.1991), predmetná parcela (časť parcely) č. 2452/3 o výmere 344 m2, prešla
do vlastníctva Mesta Košice, avšak táto skutočnosť nebola zaznamenaná v evidencii nehnuteľnosti.
Uvedená parcela teda prešla zo zákona do vlastníctva Mesta Košice.

11. Podľa Osvedčenia o dedičstve č. 23D/115/97 D not 31/97 zo dňa 7.10.1997, vydaným súdnym
komisárom JUDr. Andrejom Kašperom, so sídlom v Košiciach, Kováčska 61, v dedičskej veci po por.
Š.O.V.,B..XX.X.XXXX, B.X.W.,Ť.XX,Z.XX.X.XXXX,predmetomdedičstvabolnovoobjavenýmajetok
podľa § 175x OSP, ktorý v pôvodnom dedičskom konaní pod č. D 726/90, D 524/91, D 1985/92, nebol
pojatý do dedičstva. Predmetom prejednania pod bodom A2) bola aj nehnuteľnosť zapísaná v KN LV č.

XXXX kat. územie Ťahanovce ako parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1715 m2. Na základe dohody
dedičov dedičstvo nadobudla H. K. G.. V., G..Č.., X. W., X. XX, dcéra poručiteľa (t.j. v spore žalobkyňa),
v celosti a bez nároku odstupujúcich dedičov H. V. G.. K. H. Š. V. na vyplatenie hodnoty ich zákonných
podielov. Na základe tohto osvedčenia vykonal Okresný úrad Košice I - odbor katastrálny zápis podľa
boduV.namenožalobkynevcelosti.UvedenéskutočnostimalsúdpreukázanéOsvedčenímodedičstve

na čl. 143-144.

12. Z rozhodnutia Okresného úradu, katastrálny odbor, Južná trieda 82, Košice č. X-380/2014-Fax
zo dňa 3.12.2014 mal súd preukázané, že Okresný úrad Košice, kat. odbor rozhodol v kat. území
Nové Ťahanovce v súbore popisných informácií katastra nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. 2890

zapísať vlastníka v časti B: H. K. rod. V., X. Č..XX, W., nar. 23.10.1932, spoluvlastnícky podiel : 1,
titul nadobudnutia: Osvedčenie o dedičstve 23D 115/1197, D not 31/1997, Z.-XXXX/XXXX z 5.9.2011-
1219/11 a vyznačiť kód typu vlastníka 9 - duplicitný vlastník, ďalej vyznačiť poznámku: „Hodnovernosť
údajov katastra o práve k nehnuteľnosti - parcele registra E KN č. XXXX/X je spochybnená -
Hospodárska zmluva o prevode vlastníctva Z-41-384/91, zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obci a

zápisom ROEP Nové Ťahanovce.“ Predmetné rozhodnutie sa nachádza v spise na čl. 2-4.

13. Zo záznamu z prešetrenia a vyznačenia poznámky k údajom katastra nehnuteľností zo dňa
27.1.2015, spísaného Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, pod č. OU KE KO11-2015/29 (čl.
5) vyplýva, že z podnetu žalobkyne p. H. K. Okresný úrad Košice, katastrálny odbor vykonal šetrenie

údajov v liste vlastníctva č. XXXX v kat. území Nové Ťahanovce, parcela registra E KN č. 2452/9, druh
pozemku orná pôda o výmere 456 m2, kde sú ako vlastníci zapísaní :
-pod B1 H. Y. G.. Q.Š., B.. XX.X.XXXX, D. X, W., spoluvlastnícky podiel 1, titul nadobudnutia: osvedčenie
o dedičstve 38D 130/93, Z. XXXX/XX-L. XXX/XX, Z.-XXXX/XX Zápis ROEP Nové Ťahanovce - pvz.
XXXX/XX,

-pod B2 Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00691135, spoluvlastnícky podiel 1, titul
nadobudnutia : Hospodárska zmluva o prevode vlastníctva Z.-XX-XXX/XX a zákon č. 138/1991 Zb. o
majetku obci Z. -XXXX/XX Zápis ROEP Nové Ťahanovce - pvz. XXXX/XX,-pod B3 K. H. G.. V.Z.C., X.C. XX, W., dátum narodenia XX.XX.XXXX, spoluvlastnícky podiel: 1,
duplicitný vlastník. Titul nadobudnutia: Osvedčenie o dedičstve 23D 115/1197, Dnot 31/1997, Z.-
XXXX/XXXX zo dňa 5.9.2011-1219/2011, Rozhodnutie OÚ KE X-380/2014 - pvz, XX/XXXX. Poznámka

obmedzujúca: Hodnovernosť údajov o práve k nehnuteľnosti, parcele registra E KN č. XXXX/X je
spochybnená - Hospodárska zmluva o prevode vlastníctva Z.-XX-XXX/XX, zákonom č. 138/1991 Zb. o
majetku obci a zápisom ROEP Nové Ťahanovce.
Z odôvodnenia rozhodnutia okrem iného vyplýva, že zápisom ROEP na LV č. XXXX bola zapísaná
parcelaregistraEKN2452/9ovýmere456m2vprospechpodB1Y.H.G..Q.,Užhorodská5,Košice(titul

nadobudnutia osvedčenie o dedičstve č. 38D 130/90) v podiele 1 a pod B2 Mesto Košice, Trieda SNP
48/A, Košice (titul nadobudnutia Hospodárska zmluva o prevode vlastníctva Z.-XX-XXX/XX a zákon č.
138/1990 o majetku obci ) v podiele 1, LV č. XXXX. Výmery parciel registra E KN č.XXXX/X H. XXXX/
X boli vypočítané zo súradníc lomových bodov ich hraníc zobrazených vo vektorovej mape určeného
operátu.
Zápis ROEP v k.ú. Nové Ťahanovce bol vykonaný 16.12.2008 a komisia zanikla zo zákona č. 180/1995

Zb. 16.12.2011. Po prešetrení správny orgán zistil, že spracovateľ ROEP v k.ú. Nové Ťahanovce na
základegeometrickéhoplánuč.XXX-XXXX-XX-XXpotrebnéhonavyvlastneniepozemkovprerealizáciu
výstavby sídliska Ťahanovce, rozdelil zvyšnú časť pozemno-knižnej parcely č. 2452/3 a prečísloval na
parcely č. E KN XXXX/X H. XXXX/X. V rámci spracovania ROEP v k.ú. Nové Ťahanovce Mesto Košice
podalo námietku voči návrhu registra, v ktorej žiadalo o zápis pozemkov do vlastníctva Mesta Košice

na základe vyvlastňovacích rozhodnutí, hospodárskych zmlúv a geometrických plánov, v prípade, že
predmetné nehnuteľnosti neboli dotknuté ďalšou právnou zmenou. Správa katastra Košice vydala dňa
15.10.2007 vo veci námietky účastníka Mesta Košice voči výpisu z návrhu ROEP Rozhodnutie č. C13
(2385/2004)-Baj. v zmysle § 7 ods. 3 zák.č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, voči ktorému Mesto Košice podalo odvolanie. Po

preskúmaní odvolania Katastrálny úrad v Košiciach 5.12.2007 vydal Rozhodnutie č. Co4/2007/Be-12,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.12.2007. Na základe toho bol do listu vlastníctva č. XXXX k parc.
registra E KN č.XXXX/X o výmere 456 m2 pod B2 zapísaný vlastník Mesto Košice v podiele 1.
Mesto Košice vlastníctvo tohto pozemku nadobudlo tak Rozhodnutím Správy katastra Košice. C13
(2385/2004) -Baj. zo dňa 15.10.2007, ktoré bolo vydané v konaní ROEP v k.ú. Nové Ťahanovce.

Podkladom na jeho vydanie bola hospodárska zmluva o prevode vlastníctva HZ -Z-41384/91 a zákon
č. 138/1991 Z. o majetku obci.
14.Napojednávanídňa16.3.2016žalovanýuviedol,ževroku1989predmetnýpozemokbolvyvlastnený
a zákonom č. 138/1991 Zb. prešla táto nehnuteľnosť na Mesto Košice. Do spisu v súvislosti s týmto
tvrdením predložil listinné doklady: rozhodnutie o vyvlastnení z 09.02.1989 a Hospodársku zmluvu z

01.01.1991, jej súčasťou je z 29.12.1990 delimitačný protokol. Pokiaľ ide o vyvlastňovacie rozhodnutie
uviedol, že z tohto rozhodnutia je zrejmé, že toto rozhodnutie vzišlo na základe návrhov na vyvlastnenie
nehnuteľností, okrem iného tiež parcely č. 2452/3, pokiaľ ide o kat. územie Košice - Ťahanovce s tým, že
na druhej strane pod bodom 85 sú uvedení doteraz zapísaní vlastníci H. Q. H. Š.B. V.Z., obaja s podielmi
1 s tým, že je tu uvedené číslo pozemno-knižnej vložky XXXX, ďalej pod bodom č. X sa uvádza č. parc.

XXXX/X. Pod bodom 6 je uvedená výmera 1354 m2, pod bodom 7 je uvedené vyvlastnená výmera 344
a pod bodom 8, t.j. cena vyvlastnenia. Z toho vyplýva, že takýmto spôsobom došlo k vyvlastneniu iba
časti parcely pôvodne označenej pod č. XXXX/X a práve to, čo bolo predmetom vyvlastnenia ďalej bolo
evidované ako parcela č. XXXX/X, ktorá je predmet tohto konania. Ďalej uviedol, že keďže žalovaný
neboluvedenývkatastrinehnuteľnostíakovlastník,tedanebolvyznačenýtitulvyvlastnenia,tátosituácia

sa mala riešiť práve prostredníctvom ROEP-ky, avšak takým spôsobom, že na parcelu XXXX/X boli
zapísaní dvaja spoluvlastníci v 1 Mesto Košice a v 1 pani Y.W.. Mesto Košice sa však domnieva, že ani
zápis vo vzťahu k pani Y. nie je správny a uvedený stav chce riešiť. Ďalej uvádza, že pokiaľ v rámci
vyvlastneniačasťpozemkubolaprevedenávlastníckynaČeskoslovenskýštát,cezhospodárskuzmluvu
práve táto časť pozemku vlastnícky patriaca štátu bola zverená do užívania Magistrátu mesta Košice a

v súvislosti s touto skutočnosťou následne podľa zákona 138/1991 Zb. k 01.05.1991 sa Mesto Košice
stalo vlastníkom tejto časti pozemku.
Žalobkyňa namietala, že vyvlastnenie sa uskutočnilo za účelom výstavby sídliska, výstavba sa
nerealizovala a preto pôvodní vlastníci si mohli požiadať cez reštitučné nároky o opätovné navrátenie
svojho pozemku. Žiaden z vlastníkov to nevyužil, pretože všetci vlastníci boli presvedčení o tom, že

tieto pozemky im patria. Žalobkyňa tvrdila, že o vyvlastňovacom rozhodnutí vedomosť nemala, nebola
účastníčkou vyvlastňovacieho konania. Žalovaný toto tvrdenie spochybnil práve s poukazom na to, že
pôvodné dedičské konanie bolo vedené ešte v roku 1990 a predmetom pôvodného konania táto parcelanebola. Až v roku 1997 žalobkyňa podala žiadosť o prejednanie dedičstva ohľadne novoobjaveného
majetku, čiže až po vyvlastnení.
Na otázku zástupkyne žalobkyne, aby žalovaný zaujal stanovisko, prečo vlastnícke právo Mesto Košice

vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti riešilo až v rámci ROEP-ky, a to až po dlhej dobe, žalovaný
uviedol, že v minulosti bola taká prax, že štát jednoducho v rámci vyvlastňovacích rozhodnutí často krát
nepodával do príslušnej evidencie návrhy na zápis týchto vzniknutých vlastníckych práv.

15. Z doplnenia žaloby zo dňa 10.4.2016 (čl. 57), ako aj z podaní Okresného úradu Košice, katastrálneho

odboru ďalej vyplynulo, že v roku 2010 bola z LV č. XXXX kat. územie Ťahanovce na základe dohody
medzi H. Y.Q., H. K. a Zbernými surovinami, od výmery 1715 m2 parcely č. XXXX/X odpočítaná
vyvlastnená výmera 436m2. Zvyšok parcely registra E KN č. XXXX/X o výmere 1279m2 ostal zapísaný
na pôvodných vlastníkoch (H. Y. H. H. K.). Až zápisom ROEP odčlenená parcela bola zaradená do
kat. územia Nové Ťahanovce. Po rozdelení parcely XXXX/X na dve parcely(XXXX/X o výmere 903 m2
a parcela XXXX/X o výmere 456m2), bola parcela XXXX/X zapísaná na H. Y.W. a Mesto Košice ako

aj H. K. s obmedzujúcou poznámkou. Uviedla, že podľa nej hospodárska zmluva a predložený návrh
na vyvlastnenie nehnuteľnosti spolu nekorešpondujú. Uvádzala, že žalovaný od 1.1.1991 nedokázal
zabezpečiť zápis v katastri, pričom na základe reštitučných nárokov do konca roka 2004 bolo možné
požiadať o navrátenie predmetného pozemku. Avšak žalobkyňa nemala žiadne pochybnosti až do
oznámenia katastra ohľadom duplicitného zapísania vlastníctva. V podaní zároveň upravila petit žaloby,

v ktorom žiadala určiť, že je podielovým vlastníkom konkretizovanej nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXXX v podiele 1 k celku. Ako dôkaz predložila List vlastníctva č. XXXX, katastrálnu mapu a LV č. XXXX.

16. Na pojednávaní dňa 6.6.2016 žalovaný predložil na založenie do spisu originál Rozhodnutia z
9.2.1989 s vyznačenou pečiatkou právoplatnosti. Uviedol, že vyvlastňovací spis sa mu nepodarilo získať

a že dotazoval príslušný archív Mesta Košice o doplnenie geometrického plánu. Žalovaný poukázal
na právoplatné vyvlastňovacie rozhodnutie, na základe ktorého časť parcely č. XXXX/X, konkrétne
vo výmere 344 m2, s poznámkou, že vtedy predmetná parcela mala označenie XXXX/X, sa stala
vlastníctvom československého štátu. Následne v súvislosti s ust. § 2 ods. 5 zák. č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí prešlo vlastnícke právo na Mesto Košice ako aktuálneho žalovaného s tým, že osobitným

predpisom, na ktorý príslušné zákonné ustanovenie odkazuje je zák. č. 369/1990 Zb. o majetku obcí,
ktorý nadobudol účinnosť dňom volieb so samosprávy obcí v roku 1990, s poukazom na to, že tieto voľby
sa konali 23.-24.11.1990. Bola súčasne splnená podmienka, že právo hospodárenia s touto parcelou
mala spoločnosť Stavoinvesta a tiež, že dôvodom vzniku oprávnenia hospodárenia bola komplexná
bytová výstavba, konkrétne teda z hospodárskej zmluvy z 29.12.1990 vyplýva, že týmto dôvodom je

delimitácia komplexnej bytovej výstavby. Boli teda splnené všetky podmienky na to, aby predmetná
parcela prešla do vlastníctva Mesta Košice. Napriek tejto skutočnosti nedošlo následne k zápisu
prechodu vlastníckeho práva do príslušnej evidencie nehnuteľnosti. K namietanému nesúladu medzi
hospodárskou zmluvou a vyvlastňovacím rozhodnutím, doplnil, že z prvej strany hospodárskej zmluvy
pokiaľ ide o text v tabuľke „dľa GP č. 243-3601-46-84 zo dňa 20.5.1985, k. ú. Ťahanovce...“ možno

vyvodiť záver, že dátum 20.5.1985 sa vzťahuje na dátum vyhotovenia geometrického plánu a je iba
logické, že vyvlastňovaciemu rozhodnutiu predchádza geometrický plán, vyvlastňovacie rozhodnutie je
z dátumu 9.2.1989. Predmetná parcela predstavuje lúku, je to verejne prístupné priestranstvo a žalovaný
užíva predmetnú parcelu, a to prostredníctvom občanov z titulu, že ide o verejné priestranstvo. Na
uvedené žalobkyňa reagovala, že síce ide o zatrávnené priestranstvo, avšak je veľmi ďaleko od sídliska

na to, aby sa mohlo považovať za verejné priestranstvo. Žalobkyňa sa o predmetnú parcelu, ktorá je
aktuálne zatrávnená starala, konkrétne túto parcelu dáva kosiť. Asi pred 5-6 rokmi žalobkyňa na tejto
časti parcely sadila zemiaky, avšak keďže v blízkosti tejto parcely sa nachádza časť nazývaná Demeter,
ktorá je obsadená rómskym obyvateľstvom, títo úrodu vždy likvidovali, z tohto dôvodu žalobkyňa upustila
od ďalšieho vysádzania akýchkoľvek plodín. Žalovaný uvádza, že predmetnú parcelu je možné chápať

ako verejné priestranstvo, nachádza sa v intraviláne a súčasne k vyjadreniu, že žalobkyňa tam pred pár
rokmi sadila zemiaky uvádza, že k tejto okolnosti sa žalovaný vyjadriť nevie a podotýka, že nie je v silách
žalovaného, keďže je vlastníkom veľkého objemu pozemkov, aby zabezpečil kontrolu svojho celého
vlastníctva.Keďžeúčinnosťouzákonaomajetkuobcí,t.j.od1.5.1991predmetnánehnuteľnosťprešlado
vlastníctva žalovaného, hoci uvedená skutočnosť však nebola zaznamenaná v evidencii nehnuteľností,

vyplýva z toho, že parcela mpč. XXXX/X (v čase dedičského konania KN-E č. 2452/3) nemala byť
predmetom dedičského konania po Š. V., otcovi žalobkyne a teda žalobkyňa nemohla v dedičskom
konaní 23D/115/97 po zomrelom otcovi nadobudnúť spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k parcele KN-E č. XXXX/X o výmere 1715m2, z ktorej neskôr vznikla parcela č. XXXX/X. Má za to, že žalovaný je
vlastníkom parcely XXXX/X v rozsahu 344 m2.

17. Na pojednávaní dňa 24.10.2017 žalobkyňa uviedla, že o tom, že do dedičstva po jej otcovi patrí
aj sporná nehnuteľnosť, dozvedela sa od pani Y., a to v súvislosti s dedičským konaním 38D/130/93
po jej predchodcovi. Zároveň žalobkyňa na pojednávaní predložila Návrh na urovnanie z 27.7.2009 a
Vyrozumenie zo 17.3.2010., pričom ide o dojednanie medzi žalobkyňou, H. Y. a Zbernými surovinami, z
ktorého vzišlo rozdelenie parcely XXXX/X pôvodne zapásanej na LV XXXX. Žalovaný uviedol, že tieto

sa nevzťahujú na predmetnú parcelu, pretože v tom prípade duplicitným titulom pre vlastnícke právo
bolo síce tiež vyvlastňovacie rozhodnutie, ale z roku 1968, a teda iné vyvlastňovacie rozhodnutie.

18. Na základe opatrenia predsedu Okresného súdu Košice I zo dňa 13.6.2018 bol spis sp.zn.
19C/353/2015 pridelený z dôvodu zmeny v organizačnom obsadení súdu sudkyni JUDr. Ing. Andree
Škapincovej, PhD. Námietka zaujatosti stranami vznesená nebola.

19. Uznesením č.k. 19C/535/2015-134 súd vyzval žalobkyňu na označenie strán sporu, pripojenie
dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, špecifikáciu petitu, ako aj na opravu predloženého
plnomocenstva.
V podaní zo dňa 25.11.2018 žalobkyňa uviedla, že mimosúdne rokovanie strán sporu bolo neúspešné a

ďalším podaním zo dňa 25.11.2018 doplnila podanie zo dňa 10.08.2015 (žalobu) v zmysle výzvy súdu.

20. Na pojednávaní dňa 30.11.2018 žalobkyňa ako aj žalovaný zotrvali na svojich predošlých
vyjadreniach. Súd uviedol, čo považuje za sporné, nesporné, predbežné právne posúdenie a ktoré z
navrhnutých dôkazov vykoná. Žalovaný v priebehu konania navrhol pripojenie geometrického plánu,

ktorýsatýkalvyvlastňovaciehokonania,natomtovšakďalejnetrval.Pokiaľideovykonaniedokazovania
dotazovaním príslušného Okresného úradu, katastrálneho odboru ohľadom skutočnosti, prečo je na liste
vlastníctva XXXX parcela XXXX/X uvedená vo výmere 456 m2, keď mala byť vyvlastnená parcela XXXX/
X vo výmere 344 m2, súd toto dokazovanie nevykonal, keďže vykonanie tohto dôkazu nemá podľa jeho
názoru vplyv na posúdenie veci súdom, vzhľadom na nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne. Strany

využili právo záverečných rečí.

21. Po právnej stránke súd vec posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení zákona:
Podľa ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem

nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke
právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za

náhradu.
Podľa § 2 ods. 5 zákona 138/1991 Zb. o majetku obcí, nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým
patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia Stavoinveste, bývalej Výstavbe
hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a bývalým okresným národným výborom za účelom
zabezpečenia systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a individuálnej

bytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, okrem časti majetku,
ktorý sa podľa § 3 písm. e) a f) tohto zákona nestáva majetkom obce.
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
22. Predmetom konania je určovacia žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha určenia, že je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti (parcely č. XXXX/X v podiele 1), ktorú nadobudla dedením po otcovi Š.

V.U..
Naliehavý právny záujem na takomto určení súd videl v zapísaní duplicity vlastníckeho práva v evidencii
nehnuteľnosti, z čoho vyplýva zrejmá spornosť podielového spoluvlastníctva.
Súd uzavrel, že pokiaľ ide o okruh účastníkov, súd nevidel dôvod pre nepripustenie určovacej žaloby
podanej jedným zo spoluvlastníkov proti subjektu, ktorý tvrdí, že je spoluvlastníkom časti nehnuteľnosti,

keďže sa domáha určenia iba svojho spoluvlastníckeho podielu a práva spoluvlastníčky (p. Y.) žalobou a
ani rozhodnutím súdu nie sú dotknuté (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3Cdo
51/2009 z 28.10.2010). Súd nemal za spornú pasívnu legitimáciu žalovaného vzhľadom na skutočnosti
uvádzané v jeho podaní zo dňa 2.6.2016 (čl.83).23. Súd považoval v konaní za spornú aktívnu legitimáciu žalobkyne, teda či žalobkyňa je vlastníčkou
uvedenej nehnuteľnosti parcela č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX, na ktorom je zapísaná duplicita

s vlastníctvom žalovaného.
Keďže titulom nadobudnutia toho istého spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. č. XXXX/X
zapísaného na LV č. XXXX kat. územia Nové Ťahanovce je pre žalovaného Mesto Košice vyvlastňovacia
listina z roku 1989 a hospodárska zmluva z roku 1990 a pre žalobkyňu osvedčenie o dedičstve či
dodatočné prejednanie dedičstva z roku 1997, uvedené skutočnosti považoval súd v konaní za sporné.

Za spornú teda považoval súd aktívnu legitimáciu žalobkyne.

24. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v katastrálnom území Nové Ťahanovce bol v roku 2008
schválený a do Katastra nehnuteľností zapísaný Register obnovenej evidencie pozemkov a právnych
vzťahov k nim v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v platnom znení č. Z-6971/2008 pod číslom zmeny 1391/2008 (ďalej len ROEP). Zápisom

Rozhodnutia o schválení ROEP -u číslo Z-6971/2008 došlo k rozdeleniu pozemku, parcely registra E KN
číslo XXXX/X na pozemky: parcelu registra E KN č. XXXX/X, druh pozemku orná pôda, výmera 903 m2,
zapísanú na LV č. XXXX a H.Ž. K. G.. V. bola zapísaná ako vlastníčka pod poradovým číslom 3 titulom
osvedčenia o dedičstve č. 23D 115/1997, Dnot 31/1997 v podiele 1 a parcelu registra E KN číslo XXXX/
X, druh pozemku orná pôda, výmera 456 m2, zapísanú v časti A - majetková podstata v liste vlastníctva

č. XXXX, v časti B - vlastníci pod poradovým číslom 3 je zapísaná ako vlastníčka titulom osvedčenia
o dedičstve 23D 115/1997 D not 31/1997 v podiele 1. Zároveň v časti C - ťarchy sú pod poradovými
číslami 1 a 2 zapísané obmedzujúce poznámky, že hodnovernosť údajov KN o právne k nehnuteľnosti k
parcele registra E KN číslo XXXX/X druh pozemku orná pôda, výmera 456 m2, je spochybnená, nakoľko
o vlastníckom práve k nej svedčia verejné listiny, a to: Hospodárska zmluva o prevode vlastníctva č. Z.-

XX-XXX/XXXX a zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, zapísaná do LV ako Z.-XXXX/XXXX pod číslom
zmeny 1391/2008 a Osvedčenie o dedičstve č. 23D/115/1997, Dnot 31/1997 ako Z-6243/2011, zapísané
pod číslom zmeny XXXX/XXXX.
Zápis vlastníckeho práva k rozdeleným nehnuteľnostiam parcele registra E KN číslo XXXX/X, druh
pozemku orná pôda o výmere 903 m2, zapísanej na LV č. XXXX a parcele registra E KN č. XXXX/X

druh pozemku orná pôda o výmere 456 m2, zapísanej v časti A majetková podstata na LV č. XXXX, bol
realizovaný po zápise ROEP z dôvodu, že uvedené pozemky boli rozdelené v rámci ROEP.
V konaní ROEP v kat. území Nové Ťahanovce bolo Mestom Košice predložená na posúdenie verejná
listina Hospodárska zmluva o prevode vlastníctva číslo Z.-XX-XXX/XXXX v rámci zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí, svedčiaca o vlastníctve k predmetnej nehnuteľnosti, na základe ktorej bol vykonaný

zápis vlastníka Mesta Košice na podiel 1 V.Z.H. Š.. Následne bolo zistené, že k nehnuteľnosti, parcele
registra E KN číslo XXXX/X druh pozemku orná pôda o výmere 456 m2, zapísanej v liste vlastníctva
č. XXXX bola do KN v minulosti predložená iná verejná listina Osvedčenie o dedičstve 23D 115/1997 ,
Dnot 31/1997 , podľa ktorej podiel 1 V.Z.H. Š. bol prejednaný v rámci citovaného dedičstva v prospech
H. K.. Z toho dôvodu bola spochybnená hodnovernosť údajov KN čo bolo následne do listu vlastníctva

č. XXXX zapísané v časti C - ťarchy.
Ako aj vyplýva na dožiadanie súdu z podania Okresného úradu Košice, odbor katastrálny zo dňa
4.5.2017, tak Okresný úrad Košice, odbor katastrálny ako aj jeho právny predchodca Správa katastra
Košice pri zápise vyššie uvedených citovaných verejných listín nebol oprávnený rozhodovať o
vlastníckom práve, z toho dôvodu bol zápis vlastníckeho práva na listoch vlastníctva č.XXXX, XXXX

H. XXXX vykonaný v zmysle uvedeného.

25. V prejednávanej veci je nesporné, že pôvodná pozemno-knižná parcela č. XXXX/X zapísaná v
pozemno-knižnej vložke č. XXXX kat. územia Ťahanovce bola v časti vyvlastnená Čsl. štátom a to na
základe právoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia Obvodného národného výboru - odboru výstavby,

ÚPAaD Košice I. zo dňa 9.2.1989 pod sp.zn. 3199/88/89-Go, ktorým boli vyvlastnené pozemky v kú.
Ťahanovce v prospech Čsl. štátu v zastúpení Stavinvestou i.o. Košice, medzi nimi pod por.č. 85 i časť
pozemku parcely č. XXXX/X, v súčasnosti ako parcela č. XXXX/X. Taktiež je nesporné, že Mesto Košice
sa stalo vlastníkom mp.č. parcely č. XXXX/X (v rozsahu vyvlastnenia) na základe ust. § 2 ods. 5 zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obci. Osobitným predpisom, ktorý uvedené ustanovenie odkazuje, je zákon

č. 369/1990 Zb., podľa ktorého tento zákon nadobúda účinnosť dňom volieb do orgánov samosprávy
obcí v roku 1999 (ktoré sa konali 23.-24.11.1990).
Dôkazom toho, že k uvedenému dňu mala právo hospodárenia k mpč. XXXX/X Stavoinvesta Košice,
je Hospodárska zmluva zo dňa 29.12.1990 č. Z.-XX-XXX/XX, kde je ako odovzdávajúca organizáciauvedený Čsl. štát - Stavoinvesta, i.o. Košice a ako preberajúca organizácia je uvedený Magistrát
mesta Košice. Hospodárska zmluva Z.-XX-XXX/XX bola podpísaná 29.12.1990, čo svedčí o tom, že
k 23.11.1990 mala právo hospodárenia k mpč. XXXX/X Stavoinvesta, i.o. a dôvodom uzavretia

hospodárskej zmluvy bola delimitácia KBV zo Stavoinvesty na obce a mestá, čo je zákonným
predpokladom prechodu vlastníctva podľa § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Z prílohy
č. l k HZ ččZ-41-384/91 (zo špecifikácie) je nepochybné, že pod bodom 52 je uvedená aj parcela
č. XXXX/X o výmere 344 m2. Na základe uvedeného súd uzavrel, že účinnosťou zákona o majetku
obcí, t.j. 1.5.1991, predmetná parcela prešla vo vlastníctva Mesta Košice. Prechod vlastníctva sa však

nezaznamenal v evidencii nehnuteľnosti.
Žalobkyňa je dedičkou po nebohom Š. V.Z.C., B.. XX.X.XXXX, Z. XX.X.XXXX. Keďže mpč. 2452/3
bola v časti vyvlastnená na základe právoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia, právoplatného ešte
13.3.1989 v prospech Čsl. štátu v zastúpení Stavinvesta Košice, je tak nepochybné, že v čase smrti
poručiteľa(28.3.1990)čineskoršievčaseprejednaniadedičskéhokonania KN-E2452/3dňa7.10.1997,
nemohla byť táto časť parcely predmetom dedičského konania - novoobjaveného majetku v zmysle

Osvedčenia o dedičstve 23D 115/97 Dnot 31/97. Teda ako tvrdí žalobkyňa nemohla v dedičskom konaní
23D 115/97 po zomretom Š. V.Z.C. nadobudnúť spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k parcele KN - E č.
XXXX/X o výmere 1715 m2 (resp. k vyvlastnenej časti parcely E KN XXXX/X), z ktorej neskôr vznikla
aj parcela č. XXXX/X.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a úvah súdu, nemožno žalobkyni priznať vlastnícke právo k

parc. č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX v podiele 1 , k.ú. Nové Ťahanovce v zmysle žaloby a jej
doplnení, keďže časť parcely (ktorá je predmetom tohto konania) bola vyvlastnená štátom (ešte pred
smrťou poručiteľa Š. V.Z.H.) a následne prešla do vlastníctva Mesta Košice. Z dôvodu, že právny
predchodca žalobkyne Š. V. v čase smrti nebol spoluvlastníkom vyvlastnenej časti mpč. XXXX/X o
výmere 344 m2, nemohlo spoluvlastnícke právo v rámci dedenia prejsť ani na žalobkyňu, a preto súd

vzhľadom na nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne žalobu zamietol. Súd poukazuje na skutočnosť,
že Š. V. bol riadne účastníkom vyvlastňovacieho konania, za vyvlastnenie mu bola poskytnutá finančná
náhrada a voči vyvlastňovaciemu rozhodnutiu sa v zmysle poučenia neodvolal.
26. K tvrdeniu žalobkyne o tom, že ak by bolo vlastnícke právo žalovaného riadne a včas zapísané
do evidencie nehnuteľnosti, žalobkyňa by sa domáhala v rámci reštitučných predpisov nápravy, avšak

vzhľadom na to, že jej vlastnícke právo do oznámenia v rámci ROEP nebolo spochybňované, nevedela
o duplicite, preto nevyužila reštitučné nároky, súd uvádza, že pôvodné dedičské konanie sa netýkalo
pôvodnej mpč. XXXX/X o výmere 1715 m2, ani súčasnej parcely č. XXXX/X, ktorá vznikla až rozdelením
pôvodnej parcely XXXX/X ROEP-kou a ako uviedol žalovaný, bolo bežnou praxou, že vlastníctvo štátu
sa nezapisovalo a podľa tvrdení žalovaného práve ROEP-kou malo dôjsť k zosúladeniu stavu. Zmyslom

ROEP bolo práve zosúladenie skutočného stavu so stavom zapísaným a do katastra nehnuteľností sa
tak premietli vlastnícke práva k pozemkom, ktoré neboli v katastri nehnuteľností evidované.

27. Nezapísaním vyvlastňovacieho rozhodnutia a hospodárskej zmluvy v prospech právneho
predchodcu žalovaného či žalovaného do evidencie nehnuteľnosti vlastnícke právo žalovaného

nezaniklo. K ďalšej námietke žalobkyne súd dodáva, že v prebiehajúcom konaní sa už nemôže zaoberať
reštitučnými nárokmi.

28. Súd neposudzoval uplatnený nárok v zmysle ust. § 134 Občianskeho zákonníka, keďže vydržanie
vlastníckeho právo nebolo žalobkyňou ani tvrdené, nebolo tým pádom vyjadrením jej vôle a predmetom

dokazovania.Vzhľadomktomu,žesúdprirozhodovaníberiedoúvahylenskutočnosti,ktorévyšlinajavo
v tomto konaní, pričom skutočnosti nasvedčujúce vydržanie najavo v konaní nevyšli, súd teda v záujme
rýchlosti konania a pri rešpektovaní kontradiktórnosti sporového konania nárok žalobkyne posudzoval
iba s ohľadom na ust. § 123 Občianskeho zákonníka.

29. Podľa ust. § 262 ods. l Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. V prejednávanej veci bol žalovaný v celom rozsahu úspešný, trovy konania si neuplatnil. Vzhľadom
na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 30.11.2018 tak žalobkyňa ako aj žalovaný uviedli, že sineuplatňujú nárok na náhradu trov konania, o náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods.
1 CSP tak, že žiadnej zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach podania (§ 127 ods. l ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha
(§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci )§ 365 ods. l
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné

uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) týkajú sa procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.