Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, May 15, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/93/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010489
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8316010489.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovaných I. I. Z. V.. Ľ.

F., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin ublíženia na
zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn.
2Pv 57/15/7702 zo dňa 31.05.2016, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 15. mája 2018 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný I. I. V. X. R. Z. W. J. T. Y. B. , nar. XX.XX.XXXX D. G., trvale bytom F. R., C. V. XXX/X, B. G.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 29.01.2015 v čase okolo 16.00 hod. v areáli bývalého podniku Vihorlat v Snine vo výrobnej
hale SM4 firmy UNEX Slovakia a.s., Strojárska č. 4426, Snina, IČO: 36762725, po predchádzajúcom
školení o bezpečnosti pri práci, ako aj školení o správnosti postupu používania mostových žeriavov
a po upozornení o spôsobe koordinácie a dorozumievania sa pred použitím mostového žeriavu na
žeriavovej dráhe, kde práve vykonávali práce zamestnanci externej firmy Vodomont s.r.o. Humenné,

IČO: 36729639 cez firmu Kotrbatý s.r.o. Zvolen, IČO: 31603793, na žiadosť jedného zo zamestnancov
uvedenej firmy UNEX Slovakia a.s. o prenos bremena na žeriavovej dráhe č. 3, bez vedomia a súhlasu
zmenového dispečera tejto firmy, ktorý počas pracovnej zmeny rozdeľuje prácu a vydáva súhlas na
používanie mostových žeriavov k prenosu bremien na konkrétnej žeriavovej dráhe, prišiel zo žeriavovej
dráhy č. 2, kde mal na základe pokynu zmenového dispečera vykonávať práce počas pracovnej zmeny,
na žeriavovú dráhu č. 3 v uvedenej výrobnej hale, kde ako vyškolený a oprávnený viazač bremien a
obsluha mostových žeriavov zobral do ruky ručný ovládač mostového žeriavu č. 7, v.z.č. 468-031-928/1,
na žeriavovej dráhe č. 3 a týmto spustil posun tohto žeriavu smerom k mostovému žeriavu č. 8, v.z.č.

468-031-928/2, do ktorého narazil, hoci mal vedomosť o tom, že uvedené žeriavy č. 7 a č. 8 nemali
funkčné zabezpečovacie zariadenie proti nárazu a že v tento deň na žeriave č. 8 vykonávali práce
externí zamestnanci uvedenej firmy Vodomont s.r.o., kde po náraze a posune žeriavu č. 8 došlo z
výšky cca 15 m k pádu externého pracovníka uvedenej firmy I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXXX/XX, G., na podlahu výrobnej haly medzi dva kovové pracovné stoly, kde pri tomto páde utrpel
rôzne zranenia nezlučiteľné so životom, pričom bezprostrednou príčinou jeho smrti bolo pomliaždenie
a rozdrvenie mozgu pri polytraume, ako aj došlo k pritlačeniu druhého pracovníka externej firmy Z. W.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. Č.. XX, B. R., o kovový väzník, nachádzajúci sa v stropnej časti
výrobnej haly, pri ktorom došlo k zraneniu jeho pravej ruky pohmoždením lakťa stredne ťažkého stupňa
s rozsiahlym hematómom a obmedzením pohybu, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie s dobou liečenia
a práceneschopnosti 17 dní, pričom tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania,

t e d ainému z nedbanlivosti spôsobil smrť a ublíženie na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania
tým, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania,

č í m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukázaním na § 138 písm. h/ Tr. zák.
a prečin ublíženia na zdraví podľa 158 Tr. zák.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 41 ods. 1, § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 2 / dva / roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. sa mu ukladá aj trest zákazu činnosti vykonávať obsluhu zdvíhacích zariadení

na dobu 18 mesiacov.

Podľa § 285 písm. c/ Tr. por. súd obžalovaného V.. Ľ. F. V. U. M. V. X. Y. É. R. B. , nar. XX.XX.XXXX D. I.,
trvale bytom I. X, B. I., spod obžaloby Okresného prokurátora v Humennom pre skutok kvalifikovaný ako

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. h/ Tr. zák.
a prečin ublíženia na zdraví podľa 158 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
po tom, ako poverený zástupca prevádzkovateľa firmy UNEX, a.s. Uničov, Česká republika a neskôr
aj ako vedúci prevádzky pobočky firmy UNEX Slovakia a.s. Snina, prevzal dňa 01.09.2014 od firmy
UNEX, a.s. Uničov, Česká republika, do užívania všetky zdvíhacie zariadenia nachádzajúce sa vo

výrobnej hale firmy UNEX Slovakia a.s. Snina v areáli bývalého podniku Vihorlat a s tým spojenú
právomocazodpovednosťzaprevádzkuabezpečnosťpriužívanítýchtozdvíhacíchzariadení,pozistení
nefunkčnosti zabezpečovacieho zariadenia proti nárazu revíznym technikom na mostovom žeriave č.
7, v.z.č. 468-031-928/1, a mostovom žeriave č. 8, v.z.č. 468-031-928/2, o ktorých vedel a jeho zákaze
používať tieto žeriavy do odstránenia závad, z prevádzkových dôvodov nedal pokyn na odstránenie

týchto závad a žeriavy sa s jeho vedomím a súhlasom používali, kde dňa 29.01.2015 v čase okolo
16.00 hod. v areáli bývalého podniku Vihorlat v Snine vo výrobnej hale SM4 firmy UNEX Slovakia a.s.,
Strojárska č. 4426, Snina, IČO: 36762725, po predchádzajúcom školení o bezpečnosti pri práci, ako aj
školení o správnosti postupu používania mostových žeriavov a po upozornení o spôsobe koordinácie a
dorozumievania sa pred použitím mostového žeriavu na žeriavovej dráhe, kde práve vykonávali práce

zamestnanci externej firmy Vodomont s.r.o. Humenné, IČO: 36729639 cez firmu Kotrbatý s.r.o. Zvolen,
IČO: 31603793, jeho podriadený zamestnanec tej istej firmy I. I. na žiadosť jedného zo zamestnancov
uvedenej firmy UNEX Slovakia a.s, bez vedomia a súhlasu zmenového dispečera tejto firmy, na
žeriavovej dráhe č. 3 vykonal posun žeriavu č. 7 smerom k žeriavu č. 8, do ktorého narazil, hoci mal
vedomosťotom,žeuvedenéžeriavyč.7ač.8malinefunkčnézabezpečovaciezariadenieprotinárazua

že v tento deň na žeriave č. 8 vykonávali práce externí zamestnanci uvedenej firmy Vodomont s.r.o., kde
ponárazeaposunežeriavuč.8došlozvýškycca15mkpáduexternéhopracovníkauvedenejfirmyI.G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, G., na podlahu výrobnej haly medzi dva kovové pracovné
stoly, kde pri tomto páde utrpel rôzne zranenia nezlučiteľné so životom, pričom bezprostrednou príčinou
jeho smrti bolo pomliaždenie a rozdrvenie mozgu pri polytraume, ako aj došlo k pritlačeniu druhého

pracovníka externej firmy Z. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. Č.. XX, B. R., o kovový väzník,
nachádzajúcisavstropnejčastivýrobnejhaly,priktoromdošlokzraneniujehopravejrukypohmoždením
lakťa stredne ťažkého stupňa s rozsiahlym hematómom a obmedzením pohybu pravého lakťa, ktoré
si vyžiadalo lekárske ošetrenie s dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 14 dní, pričom tento
čin mal spáchať závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho

funkcie a postavenia v zamestnaní,

o s l o b o d z u j e , lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodené strany: Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., C. XXXX/XX,
Z. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, B. R., Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Krajská pobočka
Prešov, Kúpeľná 5, Prešov, IČO: 35937874, Sociálnu poisťovňu, pobočka Humenné, Námestie slobody

58, Humenné, IČO: 30807484 a Dôveru zdravotnú poisťovňu, a.s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO:
35942436, odkazuje s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaných I. I. Z. V.. Ľ. F. obžalobu pre
skutok právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
a prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom

základe, ako je uvedený v obžalobe ale aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd po preskúmaní obžaloby a obsahu trestného spisu vo veci vydal dňa 30.11.2016 trestný rozkaz,
ktorým oboch obžalovaných uznal za vinných zo skutku uvedeného v obžalobe a uložil im tresty - obž. I.
I. nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov so zaradením do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia spolu s trestom zákazu činnosti vykonávať obsluhu mostových
žeriavov a V.. Ľ.M. F. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu v trvaní 28 mesiacov a poškodené strany s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na
civilný proces. Obaja obžalovaní ako aj prokurátor proti tomuto trestnému rozkazu podali odpor a tak
súd vo veci nariadil termín hlavného pojednávania, ktoré vzhľadom na potrebu vypočuť väčšie množstvo

osôb rozdelil na viacero dní.

Trestná vec obžalovaných bola prerokovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.07.2017,
06.07.2017, 07.07.2017, 26.10.2017, 15.02.2018 a 15.05.2018, kedy aj súd rozhodol tak, ako to je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na prvom nariadenom hlavnom pojednávaní dňa 04.07.2017 po prednesení obžaloby samosudca poučil
oboch obžalovaných o ich právach a povinnostiach, aj o ich práve urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle
§ 257 ods. 1 a 2 Tr. por.. Obžalovaný I. I. po tomto poučení urobil vyhlásenie, že je vinný a obžalovaný
F.Ý. vyhlásil, že je nevinný.

Keďže obžalovaný I. po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie
za vinu v obžalobe okresného prokurátora, súd pristúpil u neho k otázkam v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por.
písm. c/, d/, f/, g/, a h/, na čo obžalovaný uviedol:

písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo
je podstatou skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
písm. d) - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedol, že áno, bol
poučený o všetkých svojich právach a mohol sa radiť s obhajcom,

písm.f)-čirozumieúprávnejkvalifikáciiskutku,udáva,žeáno,rozumieprávnejkvalifikáciitrestnéhočinu
písm. g) - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu
za vinu, udáva, že áno, bol uzrozumený s trestnými sadzbami
písm. h) - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva,
že áno, dobrovoľne sa priznal k skutku.

Súd dal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu
obžalovaného I. I.. Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať a rovnako sa vyjadril aj jeho
obhajca.

Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením rozhodol, že prijíma vyhlásenie
obžalovaného I. I., a v zmysle § 257 ods. 8 Tr. považoval dokazovanie v rozsahu priznania obžalovaného
za skončené, s tým že vo vzťahu k nemu vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrade
škody, no aj napriek vyhláseniu obžalovaného I., súd musel vo vzťahu k obžalovanému F. vykonať
dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedkov, znalcov a prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria

obsah trestného spisu. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil a ustálil tento skutkový a právny stav:Obžalovaný V.. Ľ.M. F. uviedol, že sa cíti nevinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a trval na svojej
výpovedi z prípravného konania. Uviedol, že do spoločnosti UNEX a.s., Uničov nastúpil 01.07.2014 a

zdvíhaciezariadeniaspolusrevíznymisprávamizjúna2014mubolizverené01.09.2014.Všetkyzávady
uvedené v revíznych správach boli termínované s dátumom odstránenia, najdôležitejšie koncom júna
2014, ostatné do konca roka 2014. O postupe odstránenia jednotlivých nedostatkov nebol informovaný a
keďže prevzal všetky zdvíhacie zariadenia po termíne odstránenia nedostatkov, ktoré by bránili užívaniu
zdvíhacích zariadení, nemal žiadnu vedomosť o tom, že by neboli odstránené, preto sa v tejto veci

cíti nevinný. Vychádzal z toho, že všetky zariadenia sa používali v prevádzke a všetky nedostatky
termínované do konca júna 2014, teda ešte pred jeho nastúpením do firmy aj boli odstránené, pretože
v opačnom prípade by sa tieto zariadenia nemohli používať. On ako užívateľ nemá také odborné
vedomosti, aby mohol skúmať technické závady zdvíhacích zariadení. Na toto sú určené osoby, a
to revízny technik, prevádzkový technik a následne údržba. Revízny technik a prevádzkový technik
kontrolujú odstránenie všetkých nedostatkov do stanoveného termínu, kontrolujú prevádzku všetkých

zdvíhacích zariadení, či sú prevádzkované v súlade so všetkými platnými predpismi, a pokiaľ sa zistí
nejaký nedostatok, sú povinní informovať o zistených nedostatkoch užívateľa a údržbu, ktorá je povinná
všetky nedostatky odstrániť do definovaného času. Pokiaľ sa neodstránia, pracovník údržby je povinný
informovať užívateľa, revízneho a prevádzkového technika. Uviedol, že revíznu správu zdvíhacieho
zariadenia č. 7 dostal osobne od revízneho technika k podpisu až po vzniku smrteľného pracovného

úrazu, len z dôvodu, že bola vyžiadaná vyšetrovateľom. Dátum prevzatia na tejto správe nebol uvedený,
pretože sa ani nevyžaduje. Konkrétne si nepamätá na všetky nedostatky zdvíhacích zariadení, ale v
spoločnosti bol systém informácie a odovzdávania informácií o prevádzke a obehu prevádzky nastavený
tak, že každé ráno o siedmej hodine bola informačná porada, na ktorej sa zúčastňovali všetci majstri,
vedúci výroby, majster údržby a zmenový dispečer, a tí mali možnosť hlásiť tieto nedostatky jemu alebo

ho informovať o odstránení alebo neodstránení týchto nedostatkov. Z týchto porád sa viedol aj zápis a
pokiaľ by tam bola porucha brániaca bezpečnej prevádzke zdvíhacieho zariadenia, bola by zapísaná
a on ako užívateľ, spolu s údržbou a revíznym technikom, by ju začal riešiť v rámci svojich možností.
Takáto porucha mu však nebola hlásená. Nemal ani vedomosť o tom, že na mostových žeriavoch č. 7
a č. 8 neboli antikolízne snímače. O vzniku tejto mimoriadnej udalosti dostal informáciu až po príchode

do spoločnosti UNEX Slovakia zo služobnej cesty v materskej firme v Uničove. Právomoc a povinnosť
vydať zákaz používania zdvíhacích zariadení mal revízny a prevádzkový technik a je to uvedené medzi
povinnosťami prevádzkového a revízneho technika. V prvom rade kontrolu samotného zdvíhacieho
zariadenia pred samotným uvedením do prevádzky vykonáva obsluha zdvíhacieho zariadenia, ktorá
je povinná všetky zistené nedostatky zapísať do denníka tohto zdvíhacieho zariadenia. Následne je

povinná informovať o všetkých zistených nedostatkoch svojho nadriadeného - zmenového dispečera,
ktorý tieto poruchy hlási údržbe. Všetky evidované poruchy a ich odstránenie kontroluje prevádzkový
technikaúdržba,ktorájepovinnávšetkyuvedenénedostatkyzdvíhacíchzariadeníopraviťaodstránenie
nedostatkov zaznamenať do denníka. Pred vznikom tejto udalosti za ním revízny technik p. R. nebol.
Ten mu po vzniku smrteľného úrazu povedal, že konkrétne u zdvíhacieho zariadenia, ktoré je ovládané

diaľkovým ovládaním zdola, nemusí byť antikolízne zariadenie, pokiaľ je o tom obsluha zdvíhacieho
zariadenia informovaná. Povedal mu, že o tejto skutočnosti informoval a školil všetok obslužný personál
zdvíhacích zariadení. On sám po vzniku smrteľného pracovného úrazu preto nástojil na tom, aby
všetky antikolízne zariadenia boli sfunkčnené, hoci mu vedúci údržby p. H. povedal, že znefunkčnením
antikolíznych zariadení si obsluha zdvíhacích zariadení uľahčuje alebo urýchľuje výkon svojej práce.

Po výsluchu obžalovaného V.. F. samosudca skonštatoval, že aj keď obžalovaný I. I. urobil vyhlásenie,
že sa cíti byť vinný zo žalovanej trestnej činnosti a súd toto jeho vyhlásenie prijal, táto skutočnosť
nevylučovala možnosť jeho výsluchu o účasti inej osoby, teda obžalovaného V.. F., na žalovanej trestnej
činnosti, a preto umožnil položiť mu otázky najprv zo strany prokurátora a potom aj prítomným obhajcom,

obžalovanému V.. F. a splnomocnenkyni poškodenej. Obžalovaný I. I. vypovedať odmietol, a preto na
návrh obhajcu obžalovaného F. bola prečítaná zápisnica o jeho výpovedi z prípravného konania, kedy
sa k trestnej činnosti priznal, vyjadril sa, že nikomu nechcel ublížiť ani spôsobiť smrť, no bol si vedomý
toho, že pri výkone svojej práce nepostupoval tak ako mal a svoje konanie oľutoval.

Svedkyňa a poškodená Z. G. - manželka nebohého I. G., vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
sa odvolala na svoju výpoveď z prípravného konania a uviedla, že ani s odstupom času 2,5 roka sa
nedozvedela, čo sa vlastne stalo, lebo ju nikto neprišiel oboznámiť, len obžalovaný I. sa jej prišiel v
mesiaci máj ospravedlniť a keď sa ho opýtala, prečo až po 5 mesiacoch, tak uviedol, že mu tak poradiljeho obhajca. Dodala, že v súvislosti so smrťou manžela od firmy UNEX nedostala nič a od firmy
VODOMONT dostala sumu 2.000,- eur na pohrebné.

Svedok C. S. ako kolega nebohého I. G. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase
úrazu vo firme pracoval iba dva týždne a preto ani dobre nevedel priezviska osôb, s ktorými pracoval.
Dodal, že s nebohým pracoval hore na žeriave, on s kolegom Jozefom držali rebrík, z ktorého išiel
pracovať I. a v čase, keď vyšiel na rebrík ,tak žeriav bol posunutý a následne sa stalo to, že všetci spadli
a I. spadol dole. Z výpovede tohto svedka je zrejmé, že poškodený - nebohý G. v čase nárazu do ich

žeriavu nemohol byť upnutý na popruhoch, lebo v tom čase na rebrík iba vychádzal a vtedy upnutý byť
nemohol kvôli dĺžke popruhu. Inač ale pri výkone práce stále používali prilbu a popruhy.

Aj svedok Z. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že spolu s kolegami vykonával montáž žiaričov, keď
pocítil náraz či buchnutie do žeriavu v dôsledku čoho ho pretlačilo popod väzník. Potom počul slová, že
niekto spadol, pričom neskôr zistil, že to bol G.. Nakoľko sa na to nemohol pozerať, tak odišiel preč a

čakal na záchranku a políciu. Dodal, že o bezpečnosti ochrany zdravia pri práci poučení boli a rovnako aj
o tom, že keď pracovníci firmy UNEX budú chcieť posúvať žeriav, dispečer to dá vedieť ich parťákovi, ten
to dá vedieť G. a oni zídu dole. Aj z jeho výpovede vyplýva, že pri práci používali stále prilbu a popruhy
a nebohý G. spadol preto, že práve v čase nárazu sa odopol, aby vyšiel hore po rebríku, a vtedy kvôli
dĺžke popruhu pripnutý nemohol byť. Na otázku obžalovaného F. svedok uviedol, že predtým, než došlo

k nárazu žeriavu, nepočul, aby niekto im povedal, že sa bude žeriav posúvať, aby zišli dole z plošiny.
Najprv to musel niekto povedať p. U., ten to mel povedať p. G. Z. ten to mal následne povedať im.

Svedok N. Y. ako strojník na hlavnom pojednávaní popísal, za akých okolností došlo k úrazu. Aj z jeho
výpovede vyplýva, že k pádu nebohého G. došlo v čase, keď bol hore na plošine a práve vtedy, keď

vychádzal hore na rebrík. Vtedy nemohol byť pripútaný na popruh, ktorý inač všetci mali a používali. O
tom, že nebol funkčný antikolízny snímač, vedomosť nemal, ani sa o to nezaujímal, lebo nie je žeriavnik.
Aj on potvrdil, že bol preškolený o bezpečnosti ochrany zdravia pri práci. Pokiaľ sa týka poškodeného
G., uviedol, že on bol ich parťák, ktorý ich riadil pri práci.

Ďalší svedok M. D. ako majiteľ firmy Vodomont tiež popísal postup pri vykonávaní prác vo výrobnej hale
v areáli bývalého podniku Vihorlat Snina. Z jeho výpovede je zrejmé, že jeho zamestnanci, medzi ktorých
patril aj nebohý G., ktorý bol inač veľmi pracovitý a zodpovedný, boli pred nástupom do práce preškolení
bezpečnostným technikom p. H. ako aj technikom firmy Unex. Dohoda bola taká, že keď niektorý
žeriavnik potreboval vykonať posun žeriavu, tak to mal oznámiť dispečerovi a ten mal vyrozumieť ich

pracovníka, ktorý mal vyzvať pracovníkov, aby opustili príslušný žeriav.

Svedok C. Q.Y. uviedol, že on v uvedený deň, keď sa stalo nešťastie, v práci nebol, ale oznámili mu to
telefonicky. Keď prišiel do práce na druhý deň, povedali mu, že do žeriavu, kde robili, narazil iný žeriav a
stalo sa toto nešťastie. Pokiaľ sa týka komunikácie medzi firmami, táto prebiehala tak, že firma Kotrbatý

dojednala postup prác, kedy na ktorej lodi sa bude pracovať a postup prác, ako mal fungovať vzťah
medzi firmou Vodomont a Unex, bol taký, že každý deň stavbyvedúci alebo vedúci montér Vodomontu
preberie žeriav od dispečera, ktorý ho nechá pristaviť a zabezpečí, aby nedošlo k nejakému styku medzi
žeriavmi. Bolo vyhradené pracovisko pre Vodomont a keď jeho pracovníci skončili prácu, tak odovzdali
žeriav dispečerovi alebo príslušnému pracovníkovi zo strany spoločnosti Unex. Pokiaľ v danom priestore

pracovali pracovníci Vodomontu, tak pracovníci Unexu sa tam pohybovať ani vstupovať nemali a v
prípade potreby mali požiadať dispečera o prerušenie prác pracovníkmi Vodomontu, ktorí následne
museli práce skončiť, zísť dole zo žeriavu a tento odovzdať Unexu. Až po skončení prác Unexom a
odovzdaní žeriavu mohli znova pokračovať vo svojej práci pracovníci Vodomontu. Z výpovede tohto
svedka vyplynulo, že obžalovaný V.. F. pri jednaniach, kedy sa takýto postup ohľadom komunikácie so

spol. Unex dojednal, prítomný nebol, lebo oni jednali s investičným oddelením, ktoré to zabezpečovalo
cez svojich pracovníkov. Dodal, že obžalovaný V.. F. bol prítomný na začiatku, kedy ich oboznámil s
priestormi a pracoviskami, štruktúrou ich prác a nebezpečnými prácami, že pri manipulácii s bremenami
na žeriavoch treba zvýšiť opatrnosť, užívať len vyznačené komunikácie a pohybovať sa jedine tam, kde
bolo určené pracovisko. O tom, že na žeriavoch boli zariadenia, ktoré mali zabrániť ich stretu alebo

vzájomnému priblíženiu, vedomosť nemal. Ohľadom vzájomnej komunikácie medzi firmami, ktoré sa
podieľali na uvedených prácach v tejto hale, sa robili kontrolné porady, na ktorých sa robili písomné
dohody, kedy a kde sa bude robiť a úlohy, ktoré z týchto porád vyplynuli, cez firmu Unex prenášal V..N. a cez firmu Kotrbatý on a N. H.. Uviedol, že tieto informácie na firmu Vodomont potom preniesol on
a boli tam prítomní p. D. a p. U..

Svedok I. H. ako hlavný mechanik vo firme Unex na hlavnom pojednávaní uviedol, že aj on sa o tejto
nešťastnej udalosti dozvedel v čase keď bol z práce doma. Z jeho výpovede vyplynulo, že obsahom
náplne jeho práce bola starostlivosť o stroje a zariadenia. Mal vedomosť o závadách na žeriavoch č. 7, 8,
9, medzi ktoré patrili aj tečúce prevodovky, opotrebované koľajnice, nefunkčné antikolízne zariadenia a
iné, na ktoré si ale nespomenul. Závady na týchto žeriavoch sa odstraňovali v rámci možnosti postupne,

keďže mali dokopy 25 mostových žeriavov, plus ďalšie otočné, poloportálové a ostatné stroje, a to
tak, že ich odstraňovali pracovníci údržby. On ako majster údržby dostával informáciu o zistených
závadách na žeriavoch vo forme správy od revízneho technika zdvíhacích zariadení a po tomto zistení
a preverení o akú závadu ide sa tieto postupne odstraňovali, ale na žeriave č. 7 a 8 boli nefunkčné
antikolízne zariadenia. Podľa svedka toto antikolízne zariadenie má za úlohu zabrániť priblíženiu sa
dvoch žeriavov k sebe na vzdialenosť menšiu ako 6 metrov. V prípade, že sa žeriavy priblížia na uvedenú

vzdialenosť, tak sa vypne pojazd mosta žeriavu a následný posun mosta je možný, len za pomoci
premosťovacieho tlačítka, ktoré je umiestnené na ovládacom paneli a má ho v ruke obsluha. Svedok
uviedol, že v niektorých prípadoch si technológia výroby a možnosť manipulácie s nosníkmi vyžadovala,
aby sa žeriavy priblížili k sebe aj na vzdialenosť menšiu ako 6 metrov, o tomto stave sa mal dozvedieť
aj obžalovaný V.. F. z revíznej správy, ale nevedel uviesť, či v tom čase V.. F. už bol vedúcim prevádzky,

lebo tam bol krátko.

Ďalší svedok I. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, ako v uvedený deň na lodi, kde stal úraz, pracoval,
kto tam bol prítomný, ale nakoľko sa venoval svojej práci, nevedel, ako k nemu došlo. Dodal, že viazači
a dispečer sú prepojení vysielačkami, pomocou ktorých medzi sebou komunikujú.

Aj svedok V.. N. Y. ako majster manipulácie - dispečer opísal priebeh komunikácie medzi ním a jeho
viazačmi s tým, že v čase nešťastnej udalosti bol na inej lodi. Uviedol, že jeho nikto nežiadal o to, že
je potrebné vykonať prenos bremena na lodi č. 3 a nevedel sa vyjadriť ani k tomu, či a kto ho poslal
na uvedené pracovisko. Takýto súhlas mu mohol dať iba majster konkrétneho poľa alebo on, no on mu

takýto súhlas nedal, ani majster tam poobede už nebol a tak sa nevedel vyjadriť, za akých okolností sa
I. so žeriavom posunul.

Svedok N. U. ako vedúci zmeny - parťák v spoločnosti Vodomont na hlavnom pojednávaní uviedol,
že on sa v čase nešťastia nenachádzal na uvedenom mieste, lebo bol v sklade, kde pribehol niektorý

pracovník a povedal, že čo sa stalo. Keď prišiel na miesto a videl na zemi ležiaceho chlapa, pokúšal
sa mu nahmatať tep a keď sa spýtal, čo sa stalo, tak niekto povedal, že spadol preto, že niekto pohol
so žeriavom. Aj on uviedol, že na žeriavoch pracovali po vzájomnej dohode - komunikácii medzi ním a
dispečerom, od ktorého musel dostať povolenie.

Svedok I. R., revízny technik zdvíhacích zariadení, na hlavnom pojednávaní uviedol, že v deň nešťastia
bol na služobnej ceste a bolo mu to oznámené, keď sa vracal domov. Keď prišiel na uvedené pracovisko,
už tam boli záchranné zložky, policajti, ktorí uzatvorili oblasť. Keď sa pýtal, čo sa vlastne stalo, povedali
mu len to, že nebohý G. spadol. Uviedol, že po nástupe na pozíciu revízneho technika zdvíhacích
zariadenívykonalprehliadkyvšetkýchzdvíhacíchzariadení,abymalpredstavu,vakomstavesúžeriavy.

Výsledok vykonanej prehliadky uviedol v správe o revíziách žeriavov, aké sú nedostatky na nich a
tieto správy odoslal aj emailom aj osobne na údržbu a vtedajšiemu prevádzkovateľovi, no nevedel si
spomenúť ktorému, lebo podľa neho obž. V.. F. prišiel až neskôr.

Ďalšia svedkyňa Z. N. ako bezpečnostný technik vo firme Unex sa vyjadrila k preškoľovaniu

zamestnancov v oblasti BOZP. Uviedla, že po dohodnutí zmluvných podmienok predmetnej zákazky
ona ako bezpečnostný technik preškolila pracovníkov firmy Unex a vykonala všetko potrebné, čo jej
vyplývalo z náplne práce. Aj ona uviedla, že o pracovnom úraze sa dozvedela v čase, keď už bola
mimo pracoviska. Keď sa dostavila na miesto nešťastia, už tam boli prítomné záchranné zložky a
ona o tom informovala Inšpektorát práce. Aj z jej výpovede je zrejmé, že za bezpečnú prevádzku

zdvíhacích zariadení zodpovedal V.. F., ako užívateľ a v prípade, ak na niektorom zariadení bola nejaká
závažná technická závada, mal ho o tom informovať revízny technik revíznych zariadení, ktorý o tom
mal vypracovať revíznu správu a dať na vedomie vedúcemu prevádzky a aj jej a následne na porade
vedenia sa mali dohodnúť na jej odstránení. Z výpovede svedkyne vyplynulo aj to, že svedok R. akorevízny techník mal vedomosť o nefunkčných antikolíznych zariadeniach na žeriavoch, lebo to mal aj
napísané v správe a podľa neho žeriav bol spôsobilý prevádzky až po odstránení závad, medzi ktorými
bola uvedená aj závada - nefunkčné antokolízne zariadenie. Dodala, že svedok R. sa nevedel vyjadriť,

prečo sa žeriavy používali aj s nefunkčným antikolíznym zariadením.

Svedok N. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že samotný úraz v hale nevidel, lebo pracoval na inom
mieste a o tomto sa dozvedel až neskôr. Z jeho výpovede vyplýva, že pred uvedeným úrazom bol za
obžalovaným I., aby pre nich vykonal určitý úkon, no ten mu povedal, že má inú prácu, aby skúsil niekoho

iného, alebo príde až prácu dokončí. Uviedol, že sa vrátil na svoje pracovisko, pokračoval vo svojej práci
a neskôr sa od ďalších zamestnancov dozvedel, že došlo k úrazu. O postupe alebo koordinácii prác
medzi zamestnancami oboch spoločností - Unex a Vodomont - vedomosť nemal a rovnako nemal ani
vedomosť o tom, že na žeriave sú nefunkčné antikolízne snímače.

Aj svedok V.. S. N. ako vedúci správy majetku a energetiky sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že

o predmetnom nešťastí sa dozvedel v čase, keď už bol mimo pracoviska, a to od svojej manželky,
ktorej to niekto oznámil telefonicky. Keď prišiel na miesto činu, už tam bola záchranná služba, ktorá
vykonávala oživovanie postihnutej osoby. Svedok sa vyjadril aj k spôsobu koordinácie pri používaní
žeriavov medzi Unexom a externou firmou Vodomont, ktorá prebiehala tak, že akákoľvek činnosť na
žeriavoch bude konzultovaná a koordinovaná prostredníctvom dispečera spoločnosti Unex, ktorý mal

na starosti manipuláciu v hale. Z jeho výpovede bolo tiež zrejmé, že zmenový dispečer bol povinný
spojiť sa so zástupcom dodávateľskej firmy, aby externí pracovníci ukončili práce na žeriave a až po
spätnej väzbe, že opustili žeriav, bolo možné s ním vykonať potrebný úkon. Podľa svedka to, ktorý zo
žeriavov na lodi bude využívaný montážnou firmou, určoval V.. F. ako vedúci prevádzky, pod ktorého
úsek výroby spadal.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul aj svedka D. Q., vedúceho tímu manipulácia, ktorý uviedol, že
v čase úrazu už nebol na pracovisku - v hale a dozvedel sa to telefonicky od svedka Y.. Svedok sa
vyjadroval aj k spôsobu komunikácie pri používaní žeriavov medzi pracovníkmi oboch spoločností, no
vzhľadom k tomu, že sa nevedel vyjadrovať konkrétne alebo jednoznačne k niektorým položeným

otázkam, súd jeho výpoveď podrobnejšie nezdôvodňuje.

Vo veci bola na návrh obhajoby vypočutá aj vedúca personalistiky PhDr. I. C., podľa ktorej obžalovaný
V.. F. podpisoval všetky pracovnoprávne vzťahy, zmluvy, dodatky a všetko, čo bolo v jej pracovnej náplni.
Uviedla, že obžalovaný V.. F. denne podpisoval množstvo vecí. Vo vzťahu k revíznej správe č. 07/2014

a k tvrdeniu V.. F., že ju dostal k podpisu až po vzniku smrteľného úrazu, sa vyjadrila tak, že ona
mu nosila denno - denne rôzne veci na podpis, ale nevedela sa jednoznačne vyjadriť, či túto revíznu
správu podpisoval v deň, keď došlo k nešťastiu a nerada by hovorila niečo, čo si nepamätá presne.
Dodala,žeriešilaibapodpisovaniedokumentovvrámcisvojejagendyaprevádzkumalnastarostivedúci
prevádzky. Z jej výpovede teda nebolo jednoznačne zrejmé, aby obžalovaný V.. F. prevzatie revíznej

správy č. 07/2014 podpísal v deň, ktorý je na nej uvedený, alebo až neskôr - v deň úrazu, keď sa o
prípad začala zaujímať polícia, tak ako to tvrdil obžalovaný V.. F..

Z výpovede znalca Ing. Vlastimila Durkota na hlavnom pojednávaní bolo zistené, že nefunkčnosť
antikolízneho systému na žeriave č. 7 bola spôsobená mechanicky tak, že elektrický kábel k tomuto

snímačubolprerezaný.Nažeriaveč.8elektrickýsnímačipolarizovanáodrazkabolinefunkčnézdôvodu
zabalenia do tkaniny. Na základe uvedeného obsluha mala prerušiť prevádzku a zistené nedostatky
zapísať do prevádzkového denníka jednotlivých žeriavov. Vzhľadom nato, že predmetné žeriavy sú
vyhradené technické zariadenia, za bezpečnú prevádzku týchto zariadení zodpovedá vo všeobecnosti
organizácia, ktorá má vypracovaný štatút na zabezpečenie bezpečnej prevádzky týchto zariadení. V

procese prevádzky, pokiaľ obsluha zistí takéto nedostatky, musí to zapísať do prevádzkového denníka a
odstaviť prevádzku tohto zariadenia. Následne v zmysle vnútorných organizačných pokynov organizácie
zodpovední pracovníci zistené nedostatky odstránia a až následne môže byť daný pokyn na následnú
spoľahlivú prevádzku daného zariadenia. Niektoré závažné nedostatky a ich odstránenie overuje
revízny technik s príslušným oprávnením od technickej inšpekcie alebo inej oprávnenej organizácie

či právnickej osoby. Na prevádzkovanie zdvíhacích zariadení sa vzťahuje norma STN 270143, ktorá
obsahuje aj povinnosti organizácie na zabezpečenie bezpečnej prevádzky týchto zariadení. Zakázať
prevádzku takýchto nespôsobilých zariadení môže revízny technik zdvíhacích zariadení alebo samotný
prevádzkovateľ tohto príslušného zdvíhacieho zariadenia. Vypracovať prevádzkový predpis v súlades príslušnými STN normami môže len osoba s odbornou spôsobilosťou, a to v rozsahu funkcie
bezpečnostného technika a revízneho technika zdvíhacích zariadení.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil aj s mnohými prečítanými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah
trestného spisu a v súvislosti s prejednávanou trestnou vecou boli na hlavnom pojednávaní prečítané
resp. oboznámené tak, ako to je uvedené v zápisnici z hlavného pojednávania zo dňa 15.02.2018.

Zo správ o prehliadke žeriavov vypracovaných revíznym technikom vyplýva, že od revízneho technika

správu o prehliadke za užívateľa žeriavov prevzal V.. F., pričom zo správ vyplýva, že žeriavy sú
spôsobilé bezpečnej a spoľahlivej prevádzky až po odstránení nedostatkov, mimo iných aj nedostatkov
na snímačoch antikolíznych zariadení žeriavov, ktoré sú vyradené z činnosti, z čoho vyplýva, že aj on
mal vedomosť o nefunkčnosti žeriavov č. 7 a 8 a teda, že nie sú spôsobilé prevádzky.

Z protokolu vyšetrenia príčin pracovného úrazu vydaného Inšpektorátom práce Prešov zo dňa

22.05.2015 vyplýva, že mostové žeriavy č. 7 a 8 v čase vzniku pracovného úrazu z hľadiska bezpečnosti
neboli spôsobilé prevádzky, najmä z dôvodu chýbajúceho resp. nefunkčného antikolízneho zariadenia a
teda firma Unex tieto žeriavy nesmela používať ani poskytovať na práce svojim zamestnancom, pokiaľ
nebudú všetky nedostatky odstránené. Zároveň inšpektorát skonštatoval, že predmetný smrteľný úraz
vznikol ako dôsledok porušenia predpisov zo strany spoločnosti Unex Slovakia, a.s..

Podľa odpisov z registra trestov bolo zistené, že obžalovaný I. I. nemá nijaký záznam v registri trestov.
Obcou F. R. je charakterizovaný všeobecnými údajmi, je ženatý, má dve deti, spolu s manželkou a deťmi
žije v spoločnej domácnosti aj s otcom v rodinnom dome, ktorý je jeho vlastníctvom. Doposiaľ nebol
riešený v priestupkovom konaní komisiou verejného poriadku, problém s alkoholom nemá.

Prokurátor vo svojej záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na výsledky rozsiahleho dokazovania v
prípravnom konaní aj v konaní pred súdom navrhol uznať obžalovaných za vinných v zmysle obžaloby.
Aj keď obž. V.. F. popiera spáchanie trestného činu a obž. I. priznal jeho spáchanie a svoje konanie
oľutoval, obidvaja obžalovaní sú dostatočne usvedčovaní predovšetkým výpoveďami poškodených,

výpoveďami svedkov, znaleckým posudkom, protokolom Inšpektorátu práce Prešov, ako aj inými
listinnými dôkazmi. Bolo preukázané, že obidvaja obžalovaní boli pred predmetným trestným činom
poučení o bezpečnosti pri práci, absolvovali aj školenie o správnosti postupu používania mostových
žeriavov, a boli upozornení na spôsob koordinácie a dorozumievania sa pred použitím mostového
žeriavu na žeriavovej dráhe, obidvaja obžalovaní mali vedomosť o tom, že žeriavy, ktorými bola

spáchaná trestná činnosť, sú závadné, pretože mali nefunkčné zabezpečovacie zariadenie proti nárazu.
Napriek tejto skutočnosti obž. I. dokonca bez súhlasu a bez vedomia zmenového dispečera použil žeriav
č. 7, uviedol ho diaľkovým ovládaním do pohybu, pričom došlo k nárazu tohto žeriava do žeriava č. 8, a
v dôsledku toho došlo k pádu dvoch osôb - p. G. a p. W.. P. G. utrpel zranenia nezlučiteľné so životom
a p. W. utrpel tiež zranenia, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť najmenej 17 dní. Čo sa týka

zavinenia V.. F., ten bol zodpovedný za prevádzku pobočky firmy Unex Slovakia, vedel o nefunkčnosti
predmetných žeriavov a napriek tejto skutočnosti nedal zákaz ich používania ako zodpovedný za túto
prevádzku a nedal pokyn na odstránenie závad na týchto žeriavoch.

Čo sa týka uloženia trestu obžalovaným, prokurátor ani u jedného nezistil priťažujúcu okolnosť, u obž.

I. zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. § 36 písm. l/ Tr. zák. a u obž. F. poľahčujúcu okolnosť
v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zák. Obžalovanému I. navrhol uložiť nepodmienečný trest úhrnný odňatia
slobody v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. s poukazom na § 36
písm. l/ Tr. zák. a zaradiť ho na výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, žiadal uložiť mu aj
trest zákazu činnosti v strede trestnej sadzby spočívajúci v zákaze riadenia, resp. obsluhy zdvíhacích

zariadení. U obž. F. navrhol uložiť úhrnný trest odňatia slobody v strede upravenej trestnej sadzby podľa
§ 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. s podmienečným odložením výkonu tohto trestu a primeranou
skúšobnou dobou. Tiež mu navrhol uložiť trest zákazu činnosti v strede trestnej sadzby spočívajúci v
zákaze vykonávať funkciu vedúceho výrobnej prevádzky. Čo sa týka nároku na náhradu škody zo strany
poškodených strán, navrhol odkázať ich na civilný proces.

Splnomocnenkyňa poškodenej navrhla uznať obž. I. a obž. F. za vinných zo spáchania skutkov v zmysle
podanej obžaloby, pričom rozhodnutie o druha a výmere trestu ponechala na úvahe súdu. Čo sa týka
nárokupoškodenej,podľanejtentoboluplatnenýriadneavčas,pretožiadalapriznaťjejnáhraduškodyvodsudzujúcom rozsudku tak, ako si to uplatnila v prípravnom konaní i v konaní pred súdom. Navrhla, aby
súd zaviazal oboch obžalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej škodu pozostávajúcu
z nákladov v celkovej výške 6 100,- eur, ako aj nemajetkovú ujmu vo výške 50 tisíc eur, pretože táto

vznikla v príčinnej súvislosti so smrťou manžela poškodenej.

Obhajca obžalovaného V.. F. žiadal tohto spod obžaloby oslobodiť v zmysle § 285 písm. c) Trestného
poriadku, pretože nie je vinný zo spáchania trestných činov uvedených v obžalobe. Uviedol, že o
nefunkčnosti antikolíznych snímačov na zdvíhacích zariadeniach vedeli všetci zodpovední pracovníci

firmy vrátane revízneho technika, vedúceho údržby i obsluhy žeriavov a boli o tejto skutočnosti
preškolení aj revíznym technikom. Znalec zistil, že nefunkčnosť antikolízneho snímača na žeriave č.
7 bola spôsobená mechanicky, t. j. prerezaním kábla, a toto zariadenie na žeriave č. 8 bolo technicky
funkčné, ale bolo znefunkčnené zabalením do tkaniny. Samotná vedomosť o nefunkčnosti antikolíznych
snímačov ešte nezakladá u obžalovaného F. trestnoprávnu zodpovednosť, pretože táto nastáva až
vtedy, ak v súvislosti s konaním či nekonaním zodpovednej osoby vznikne v príčinnej súvislosti následok

takého konania. Obvinený I. vedel, aký je technický stav žeriavov a aj napriek tomu ich používal,
a teda je plne zodpovedný za vznik vyšetrovanej udalosti. Zdvíhacie zariadenie prevzal obžalovaný
F. formálne 01.09.2014, prevzal revízne správy až po termíne, dokedy mali byť odstránené v nich
uvedené nedostatky, teda o nich nevedel. Revíznu správu zdvíhacieho zariadenia č. 7 prevzal až
po smrteľnom úraze. Žiadna porucha brániaca bezpečnej prevádzke zdvíhacích zariadení mu nebola

nahlásená. V čase skutku mal už uzatvorenú novú pracovnú zmluvu s firmou Unex Slovakia, a.s., a to
od 01.01.2015 na pozíciu riaditeľ produktovej skupiny a z tejto práce mu nevyplývala zodpovednosť za
riadenie prevádzky, ale riadenie obchodu a marketing.

Obžalovaný V.. F. v záverečnej reči uviedol, že pri jeho nástupe do spoločnosti Unex boli všetky

vyhradené technické zariadenia používané v bežnej prevádzke bez akýchkoľvek obmedzení a ani jedno
vyhradené technické zariadenie nebolo odstavené pre nespôsobilosť. Dôkazom toho boli aj záznamy v
denníkoch vyhradených technických zariadení, kde neboli zaznamenané žiadne poruchy, ktoré by bránili
bezpečnej prevádzke, a ani iným spôsobom neboli jemu hlásené, či už zo strany obsluhy vyhradených
technických zariadení, zmenového dispečera, revízneho technika alebo údržby. Všetky revízne správy

boli odovzdané ešte pred jeho nástupom do spol. Unex, teda 05.06.2014 majstrovi údržby s požiadavkou
na odstránenie uvedených nedostatkov s termínom odstránenia do 30.06.2014. Vzhľadom na to, že on
pri prevzatí vyhradených technických zariadení dňa 01.09.2014 nebol informovaný o neodstránených
nedostatkoch, nemal dôvod riešiť odstránenie porúch. Revíznu správu z vyhradeného technického
zariadenia dokonca prevzal až po vzniku smrteľného pracovného úrazu, kde mu ju doniesla k podpisu

p. C., pretože si ju vyžiadal vyšetrovateľ. Uviedol aj to, že technologický postup výkonu montážnych
prác vykurovacích zariadení bol prekonzultovaný a odsúhlasený revíznym technikom, ktorý ani vtedy
neuviedol, že dotknuté vyhradené technické zariadenie č. 7 je nespôsobilé a nesmie sa používať.
Vyplýva to aj z výpovede svedka V.. N.. Aj napriek uvedeným skutočnostiam on pre zabezpečenie
bezpečného výkonu montážnych prác prijal organizačné opatrenia, tie však neboli dodržané, no on

osobne to nemohol ovplyvniť. Myslí si, že jeho obvinenie a následné obžalovanie vyplýva iba z formálnej
stránky, v skutočnosti tieto nedostatky na základe jemu dostupných informácií nemohol odstrániť, a preto
sa necíti byť vinným. Toto uviedol aj pri udelení práva posledného slova.

Obžalovaný I. I. pri vyhlasovaní rozsudku na hlavnom pojednávaní nebol prítomný a toto bolo s jeho

súhlasom vykonané v jeho neprítomnosti. Obhajca obžalovaného I. v záverečnej reči navrhol uznať ho
vinným na základe jeho vyhlásenia o vine, prihliadnuť na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j/,
l/, n/ Trestného zákona a určiť mu úhrnný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu,
pričom poškodených s ich nárokmi navrhol odkázať na civilný proces.

Nazákladevýsledkovtaktovykonanéhodokazovaniasúddospelprihodnotenívinyobochobžalovaných
k rozdielnemu hodnoteniu ich viny. Vykonané dokazovanie totiž nasvedčuje tomu, že obžalovaný I. I.
sa súdeného skutku dopustil, pretože svoju vinu priznal urobením vyhlásenia podľa § 257 Trestného
poriadku, a teda dokazovanie ohľadne jeho viny už súd nevykonával. U obžalovaného V.. Ľ. F. súd
k presvedčeniu o jeho vine nedospel, pretože vykonané dokazovanie svedčí o tom, že on nenaplnil

znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona ani
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, a to ani po stránke subjektívnej, ani po
stránke objektívnej, kvôli čomu ho spod obžaloby oslobodil. K takémuto konečnému rozhodnutiu sa
súd dopracoval po vyhodnotení svedeckých výpovedí, ktoré fakticky potvrdili jeho obranu vo vzťahu ksúdeným skutkom spočívajúcu v tom, že nie je osobou zodpovednou za vznik smrteľného pracovného
úrazu neb. I. G., ani poškodenia zdravia u Z. W.. Skutočnosť, že bol vedúcim prevádzky v spoločnosti,
v ktorej došlo k pracovnému úrazu s následkom smrti a poškodenia zdravia u dvoch pracovníkov,

nemôžeautomatickyzakladaťjehotrestnoprávnuzodpovednosťzatentonásledok.Vrámcidokazovania
bolo preukázané, že zodpovednosť obvineného V.. F. v tomto prípade nie je daná, pretože tento po
nástupe do svojej vtedajšej funkcie prevzal zdvíhacie zariadenia s revíznymi správami bez oboznámenia
s ich nedostatkami a vzhľadom na výpoveď svedkyne C. ustálil, že revíznu správu týkajúcu sa
žeriavu č. 7 prevzal až po vzniku smrteľného následku, pretože bola potrebná k vyšetrovaniu tejto

trestnej veci v prípravnom konaní. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že aj zamestnancom
obsluhujúcim zdvíhacie zariadenia vrátane obžalovaného I. I. bol technický stav žeriavov známy, pretože
vedeli o chýbajúcom, resp. nefunkčnom antikolíznom snímači, a napriek tejto vedomosti na strojoch
pracovali. O tomto nedostatku na zdvíhacích zariadeniach vedeli aj ostatní zamestnanci zodpovední
za ich bezpečnú prevádzku a všetko nasvedčuje tomu, že V.. F. skutočne nebol po svojom nástupe
na pozíciu vedúceho prevádzky uzrozumený s tým, či všetky nedostatky na uvedených zariadeniach

boli odstránené, pretože podľa revíznych správ lehota na ich odstránenie už uplynula. Aj keď pre
trestnú zodpovednosť páchateľa stačí pri súdenom skutku nedbanlivostné zavinenie, ani toto v rámci
dokazovania nebolo preukázané. Pokiaľ by súd uznal obžalovaného za vinného, porušil by zásadu „in
dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, pretože rozsudok musí byť učinený
so 100 %-nou istotou, čo je ústavou zaručené právo. Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania

nebolo možné urobiť spoľahlivý jednoznačný a nepochybný záver, že obžalovaný V.. F. sa dopustil
žalovaného skutku. K oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby súd preto pristúpil z dôvodu, že nebolo
dokázané, že skutok spáchal aj obžalovaný V.. F., resp., že aj jeho konaním resp. nekonaním došlo k
spôsobeniu následku. Podľa názoru súdu po dokazovaní vykonanom na hlavnom pojednávaní nebolo
preukázané,abymedzikonanímobžalovanéhoF.aspôsobenýmnásledkom-tedasmrťoupoškodeného

G. bola príčinná súvislosť. Je zrejmé, že k znefunkčneniu antikolíznych snímačov dochádzalo bez toho,
aby o tom obžalovaný F. vedel, lebo pracovníci, ktorí pri žeriavoch pracovali, tieto antikolízne snímače
sami znefunkčnili, keď potrebovali pri výkone svojej práce, aby žeriavy sa k sebe priblížili na vzdialenosť
menšiu, ako to funkčne snímače dovolili. Za danej situácie, keď sami pracovníci, ktorí pracovali pri
žeriavoch, znefunkčňovali antikolízne snímače, a tak tieto nemohli plniť bezpečnostnú funkciu, tak toto

nie je možné pripisovať za vinu aj obžalovanému F.. Ak by totiž aj bolo pravdou to, že obžalovaný F. mal
dať pokyn na odstavenie žeriavu pre znefunkčnené antikolízne snímače, tak z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak boli antikolízne snímače plne funkčné, ale pracovníci potrebovali,
aby sa žeriavy priblížili k sebe na kratšiu vzdialenosť, tak jednoducho ich znefunkčnili tak, že ich zakryli
alebo odpojili a za toto ich konanie obžalovaný V.. F. nemohol niesť žiadnu zodpovednosť, a teda

nemohol byť uznaný za vinného.

Podľa názoru súdu v danom prípade v kritickom čase zlyhala aj komunikácia medzi pracovníkmi, ktorí
sa podieľali na prácach na predmetnom žeriave resp. v jeho bezprostrednej blízkosti, keď v prípade
posunu žeriavu nedošlo k vyrozumeniu pracovníkov, ktorí boli na žeriave, aby prestali pracovať a zišli

dole. Ani za takéto zlyhanie komunikácie medzi zodpovednými pracovníkmi nie je možné pripisovať
vinu obžalovanému F., ktorý predsa nemôže stáť pri týchto žeriavoch a ich obsluhe a koordinovať ich
vzájomnú komunikáciu, či dávať nejaké pokyny, lebo o tom, ako mali títo pracovníci postupovať, boli
všetci preškolení, o čom svedčia záznamy z jednotlivých školení, na ktorých sa zúčastnili.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery pre obžalovaného súd prihliadol najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy. Súd u obžalovaného I. I. zistil prítomnosť jednej
poľahčujúcej okolnosti, a to, že sa k trestnému činu priznal a oľutoval ho /§ 36 písm. l) Trestného
zákona/. Nepriťažovala mu žiadna okolnosť. Pre prevahu poľahčujúcich okolností súd pristúpil k úprave

trestnej sadzby zmysle ust. § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, teda k zníženiu hornej hranice zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri prísnejšie posudzovanom prečine usmrtenia je v zmysle
ods. 2 trestná sadzba u trestu odňatia slobody dva až päť rokov.

Po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností súd dospel k záveru, že obžalovanému I. I. je

nutné uložiť nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody pre spáchanie dvoch prečinov, pre vážne
porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho pracovného zaradenia a najmä s ohľadom na ťažký a
nenapraviteľný následok. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že podľa výpovedí viacerých
svedkov obžalovaný I. so žeriavom, na ktorom pracoval, do žeriavu, na ktorom pracoval a z ktoréhospadol nebohý G., uvedeného dňa narazil aj predtým, ale v tom čase na plošine nikto nebol. O tejto
skutočnosti, teda že nie sú funkčné antikolízne snímače, už musel vedieť, a preto aj v prípade, ak
sa potreboval so svojím žeriavom priblížiť k inému žeriavu a „museli“ znefunkčniť antikolízny snímač,

mal postupovať s oveľa väčšou zodpovednosťou, ako v prípade, keď antokolízny snímač bol funkčný.
Nepodmienečný trest odňatia slobody mu súd preto uložil na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní dvoch
rokov a pre výkon tohto trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného
činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Takto uložený trest je podľa

názoru súdu pre obžalovaného potrebný, dostatočný, primeraný, zodpovedajúci záujmu spoločnosti na
jej ochrane i na prevýchove páchateľa trestnej činnosti a zároveň je nevyhnutný z pohľadu individuálnej
ako aj generálnej prevencie. V podmienkach väzenstva počas výkonu trestu by si obžalovaný mal
uvedomiť potrebu väčšej zodpovednosti pri plnení pracovných povinností, pretože takéto zanedbanie
môže priniesť stratu toho najcennejšieho - života či zdravia.

Poškodené strany s ich nárokmi na náhradu škody súd odkázal na civilný proces, pretože v danom
prípade ku škode došlo pri plnení pracovných povinností, dokazovanie ohľadne výšky škody by trestné
konanie neúmerne predĺžilo a presiahlo by jeho potreby.

S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, súd vo veci

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti
niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre

porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že
výrokjenesprávnyalebožechýba.Odvolaniemôžepodať,atoiprotivôliobžalovanéhovjehoprospech,
jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o mládež. Po vyhlásení rozsudku sa
môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.