Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/395/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111209463
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111209463.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. XXXX, XXX XX K. N. V., štátny občan SR, právne zastúpená spoločnosťou: Advokátska kancelária
VARMUS, s.r.o., so sídlom Palárikova 83, 022 01 Čadca, proti odporcom: 1/ J. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. B. XXXX, XXX XX K. N. V., štátny občan SR, 2/ W. T., nar. XX.XX.XXXX,bytom V.. XXXX/
XX, XXX XX H., štátny občan SR, obidvaja odporcovia právne zastúpení JUDr. Romanom Hriadeľom,

advokátom, so sídlom B. B. XXX/X, XXX XX D., v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní
odporcov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 24C/35/2011-149 zo dňa 23. mája
2013, v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 24C/35/2011-162 zo dňa 27. mája 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 24C/35/2011-149 zo dňa 23. mája 2013, v spojení s vetou druhou
uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 24C/35/2011-162 zo dňa 27. mája 2013, z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v rade 1/ ako
predávajúcim a odporcom v rade 2/ ako kupujúcim zo dňa 09.02.2011, ktorá bola predmetom vkladu
na Správe katastra Kysucké Nové Mesto pod V 208/2011 dňa 08.03.2011 a ktorá sa týkala prevodu
nehnuteľností v katastrálnom území K. N. V., vedených na liste vlastníctva č. XXXX, a to domu číslo
súpisné XXXX stojacom na parcele registra C-KN č. XXX/X a pozemkov parcely registra C-KN č. XXX/

X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 255 m2 a parcely registra C-KN č. XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 57 m2, je neplatná. Zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne osobitným
uznesením.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala určenia
absolútnej i relatívnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnopredajnej zmluvy uzavretej medzi odporcom
v rade 1/ a odporcom v rade 2/ pod V 208/2011, ktoré sa týkajú nehnuteľností uvedených

vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Uviedla, že nehnuteľnosti nadobudla navrhovateľka a
odporca v rade 1/ spoločne kúpou (pozemky zmluvou V 1741/2008 a výstavbou (dom) na základe
stavebného povolenia ŽP-438/327/1993 a kolaudačného rozhodnutia ŽP-311/327/1997). Bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov navrhovateľky a odporcu v rade 1/ bolo zrušené rozsudkom Okresného
súdu Čadca sp. zn. 8C/168/1999. Sporné nehnuteľnosti boli dovtedy vedené na liste vlastníctva v
BSM alebo v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a odporcu v rade 1/. V konaní vedenom

na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8C/25/2010 bolo v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Žiline č. k. 5Co/66/2010-424 zo dňa 30.11.2010právoplatne a vykonateľne rozhodnuté, že výlučným
vlastníkom sporných nehnuteľností je odporca v rade 1/. Po uvedenom rozhodnutí odporca v rade 1/
previedol vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu na odporcu v rade 2/ uvedenou
kúpnou zmluvou z dňa 09.02.2011. Odporca v rade 1/ konal v rozpore s dobrými mravmi a zákonom,
pretože vie, že navrhovateľka podala proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie na Najvyšší súd

Slovenskej republiky. Jeho cieľom je dosiahnuť, aby po prípadnom inom rozhodnutí súdov nemohlo
byť zapísané spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu v rade 1/ v prospech navrhovateľky. Odporcav rade 1/ previedol podiel, ktorý vlastnícky patrí navrhovateľke ako podielovej spoluvlastníčke, a preto
nemohol v celosti previesť vlastníctvo k celému domu na odporcu v rade 2/. Navyše, odporca v rade
1/ pred prevodom svojho podielu vo výške 1 neponúkol na odkúpenie svoj podiel spoluvlastníčke -

navrhovateľke. Z týchto dôvodov je zrejmý aj naliehavý právny záujem navrhovateľky na požadovanom
určení.
Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz.
K., a to domu č. súpisné XXXX, postavenom na parc. č. KNC XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 255 m2 a parc. č. KNC XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, zapísaných na LV
č. XXXX, ktorý vydal Katastrálny úrad v Žiline, Správa katastra v Kysuckom Novom Meste. Parcele KNC
č. XXX/X a KNC č. XXX/X nadobudla navrhovateľka spoločne s odporcom v rade 1/ do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov na základe kúpnej zmluvy V 1741/08, ktorej vklad bol povolený do katastra
nehnuteľnosti dňa 15.12.2008. Dom č. súp. XXXX nadobudla navrhovateľka spoločne s odporcom v
rade 1/ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov jeho vystavaním počas manželstva na základe

stavebného povolenia, ktoré vydal Obvodný úrad životného prostredia v Kysuckom Novom Meste dňa
23.06.1993, prot. Čzp - 438/327/1993. Stavba bola skolaudovaná na základe kolaudačného rozhodnutia
vydaného Okresným úradom Kysucké Nové Mesto - odborom životného prostredia dňa 02.04.1997 pod
č. ŽP-311/327/1997. Rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 8C/168/1999-16 zo dňa 11.10.1999, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.1999 bolo bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu

v rade 1/ zrušené. Do troch rokov od zrušenia BSM nepodala navrhovateľka ani odporca v rade 1/ na
súd žalobu vyporiadanie BSM a taktiež neuzavreli spoločne dohodu o vyporiadaní do BSM, a preto sa
navrhovateľka a odporca v rade 1/ stali podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností, a
to každý s výškou spoluvlastníckeho podielu 1 (§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Následne prvostupňový súd vychádzal zo spisu Okresného súdu Čadca pôvodne vedeného pod sp.

zn. 13C/369/2002, aktuálne vedeného pod sp. zn. 8C/25/2010 a najmä záverov uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/99/2011, z ktorého je zrejmý priebeh celého uvedeného súdneho konania.
Okresný súd Čadca rozsudkom č.k. 13C 369/2002-263 zo dňa 14.02.2008 zamietol návrh odporcu v
rade 1/ o určenie, že je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností. Krajský súd v Žiline na odvolanie
odporcu v rade 1/prvostupňový rozsudok zmenil rozsudkom sp. zn. 5Co 158/2008-16 zo dňa 07.10.2008

tak, že určil, že odporca v rade 1/je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností. Najvyšší súd SR na
základedovolanianavrhovateľkyuznesenímsp.zn.5Cdo41/2009zodňa15.12.2009odvolacírozsudok
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytkol krajskému súdu, že odvolací súd vyvodil odlišné skutkové
a právne závery oproti prvostupňovému súdu bez toho, že by zopakoval alebo doplnil dokazovanie.
Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 5Co 66/2010 zo dňa 30.11.2010 opätovne rozhodol o tom,

že odporca v rade 1/je výlučný vlastník nehnuteľností po doplnení dokazovania. Spis bol doručený
späť na Okresnému súdu Čadca 10.02.2011 a toto odvolacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
07.03.2011 a bolo to vyznačené 08.03.2011 v spise (čo je zrejmé z fotokópie predloženej odporcami).
Dňa 17.03.2011 podala navrhovateľka na Okresnom súde Čadca dovolanie proti rozsudku Krajského
súdu v Žiline č.k. 5Co 66/2010-424 zo dňa 30.11.2010. Súčasne sa domáhala odkladu vykonateľnosti

tohto rozhodnutia. Na základe dovolania navrhovateľky, Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 5Cdo
99/2011 zo dňa 27.02.2013 odvolacie rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil v
ňom závery, že odvolací súd zo správne zistených skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Odporca v rade 1/ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že sporné nehnuteľnosti nadobudol
výlučne zo svojich finančných prostriedkov získaných pred manželstvom a že pri ich nadobúdaní nemal

úmysel tieto nadobudnúť do BSM.
Zo spisu Správy katastra Kysucké Nové Mesto sp. zn. V 208/2011 okresný súd zistil, že sporná kúpna
zmluvabolauzavretádňa09.02.2011,vtendeňboloverenýpodpisodporcuvrade1/akopredávajúceho.
Návrh na vklad bol podaný 28.02.2011. Prílohou návrhu okrem kúpnych zmlúv bol rozsudok Okresného
súdu Čadca 10C/72/97 o zrušení BSM za trvania manželstva odporcu v rade 2/ a jeho manželky (t.j.

navrhovateľky) a ďalej kolok 265,50 Eur, z čoho je zrejmé, že išlo o zrýchlené konanie, pričom takáto
poznámka je uvedená aj na návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva. Dňa 08.03.2011 dodatočne
pod č. 307/2011 bolo doručené Správe katastra Kysucké Nové Mesto rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline č.k. 5Co/66/2010-419 z 30.11.2010, pričom na tom istom rozhodnutí je uvedené aj podacia
pečiatka Správy katastra Kysuckého Nového Mesta s údajmi: došlo dňa 28.02.2011, číslo konania

Z 311/2011, zapísané do katastra nehnuteľností 08.03.2011. V ten istý deň bol povolený aj vklad
vlastníckeho práva V 208/2011. Rozhodnutie o povolení vkladu bolo doručené odporcovi v rade 2/dňa
17.03.2011.Vychádzajúc z uvedeného okresný súd ustálil, že vždy platil a platí stav, že navrhovateľka a odporca v
rade 1/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, resp. že odporca v rade 1/ po roku 1992, resp.
1999 (nadobudnutie pozemkov a stavieb) nikdy nebol ich výlučným vlastníkom. Na uvedenom závere nič

nemení ani fakt, že dvakrát po dobu niekoľkých mesiacov existovalo obdobie právoplatnosti rozhodnutí
odvolacieho súdu, kedy bol deklarovaný (nie konštituovaný) opak.
Okresný súd poukázal na článok 20 ods. 1 Ústavy, ako aj ust. § 123, § 124, §126, §
136 a § 137 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že vlastnícke právo (vrátane spoluvlastníckeho
práva navrhovateľky) požíva ústavnú ochranu, a na strane druhej majetok nadobudnutý v rozpore s

právnym poriadkom takúto ochranu nepožíva. Ochranu nepožíva ani majetok nadobudnutý na základe
rozhodnutia súdu, ktoré bolo neskôr zrušené. Za takejto situácie vlastníkovi (spoluvlastníkovi) patrí
primeraná zákonná ochrana proti akýmkoľvek nezákonným zásahom do jeho vlastníckeho práva. Platí
to aj v prípade ak inej osobe priznalo právo nezákonné rozhodnutie zrušené v dovolacom konaní.
Samotný spoluvlastník môže disponovať so spoločnou vecou a vlastníckym právom len v tej miere,
v akej je spoluvlastníkom danej veci. Stará rímska zásada „nemo plus iuris ad alium transfere potest

quam ipse habet“, ktorá vyjadruje túto občiansko-právnu zásadu vyjadrenú v Občianskom zákonníku,
že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má, platí aj v prejednávanej veci. Keďže
navrhovateľka a odporca v rade 1/ boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, navrhovateľka
neprišla o svoje práva len z dôvodu dočasnej existencie právoplatného rozhodnutia svedčiaceho o
opaku. Môže sa preto domáhať vlastníckeho práva, vydania nehnuteľností, užívania nehnuteľnosti,

náhrady škody a pod.
Zároveň sa okresný súd zaoberal otázkou či k rovnakému záveru možno dospieť aj v prípade ak odporca
v rade 1/ previedol vlastníctvo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu v čase po vydaní rozhodnutia o tom,
že on sám je výlučným vlastníkom nehnuteľností. Okresný súd dospel k záveru, že takýto prevod na
tretiu osobu je neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko je v rozpore s ust. § 137 ods. 1

Občianskeho zákonníka, keďže odporca v rade 1/ ako podielový spoluvlastník sporných nehnuteľností
s výškou spoluvlastníckeho podielu 1 v rozpore so svojím rozsahom práv prevádzal vlastníctvo k
nehnuteľnostiam v celosti. Ak predávajúci nedisponuje vlastníckym právom, nemôže ani nadobúdateľ
získať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Takýto záver neplatí všeobecne. Existujú prípady kedy právo
poskytuje ochranu dobromyseľného nadobúdateľa, prípadne dobromyseľného držiteľa pri nadobudnutí

vlastníctva na dražbe, ak dôjde k ďalším prevodom vlastníctva na tretie osoby atď. Takéto stanovisko
nemožno všeobecne aplikovať pri nadobúdaní vlastníctva k nehnuteľnostiam. Poukázal pritom na ust.
§ 70 Katastrálneho zákona. Ak odporca nie je výlučný vlastník nehnuteľnosti a prevádzal vlastníctvo
k celej nehnuteľnosti na tretiu osobu, takýto úkon je absolútne neplatný. Ďalej prvostupňový súd
skúmal, či sa nejedná o prípad kedy by ochrana dobromyseľného držiteľa t. j. odporcu v rade 2/

nestála nad právom vlastníka - navrhovateľky. Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré odkazovali
odporcovia sú v tejto veci nepoužiteľné, pretože upravujú prípady (napr. dražbu) prípadne prípad
porušenia záväzkového práva, ale nie vecného práva, ako je tomu v súdenej veci. Právne významnou
nebola ani skutočnosť či sa odporcovia alebo niektorý z nich správal/-i v rozpore s dobrými mravmi.
Rozhodujúce bolo len posúdenie existencie, či neexistencie dobrej viery odporcu pri uzatváraní zmluvy

o tom, že odporcovi v rade 1/ bez akýchkoľvek pochybností patrí výlučné vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd ustálil, že odporca v rade 2/ dobrú
vieru, že je oprávneným držiteľom a vlastníkom sporných nehnuteľností nemohol mať, a to vzhľadom
na čas uzatvorenia zmluvy a jej predloženie na vklad správe katastra ešte v čase, keď rozhodnutie
odvolacieho súdu nebolo právoplatné a vykonateľné, a tiež s poukazom na úzke vzťahy odporcov

navzájom, vrátane ekonomických (odporca v rade 2/ mal požičať odporcovi v rade 1/ v posledných
rokoch približne 8.000.000,- Sk bez akéhokoľvek ručenia alebo zabezpečenia). Navyše odporca poznal
vzťahy medzi účastníkmi, ako aj genézu súvisiaceho sporu pred Okresným súdom Čadca, o čom svedčí
aj odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co 66/2010, pričom v čase prevodu mu
bolo zrejmé, že dovtedy navrhovateľka s návrhom v uvedenej veci nesúhlasila a všetkými prostriedkami

sa bráni, preto nemala dôvod to po toľkých rokoch vzdať. Odporca v rade 2/ teda v roku 2011 vedel, že
uzatvára kúpnu zmluvu s domnelým vlastníkom, ktorý sa o svoje vlastnícke právo súdi s navrhovateľkou
od 1992 a konanie závisí od toho, ako navrhovateľka alebo odporca v rade 1/ preukážu v súdnom konaní
svoje tvrdenia a práva a tiež, že v čase uzavretia zmluvy tento spor ešte nebol právoplatne skončený
a je možné dôvodne očakávať pokračovanie sporu s neistým výsledkom. V mesiaci február 2011 preto

nebol jediný dôvod na to, aby si odporca v rade 2/ myslel, že navrhovateľka po deviatich rokoch prestane
pokračovať v spore. Odporca v rade 2/ nielen že v konaní nepreukázal, ale svojimi vyjadreniami potvrdil,
že poznal celú záležitosť so všetkými pochybnosťami o vlastníckom práve prevádzajúceho odporcu
v rade 1/. Odporca v rade 1/ teda prevádzal čo sám nevlastnil, pri prevode sa jednalo o absolútneneplatný právny úkon a odporca v rade 2/ objektívne nebol bez akýchkoľvek pochybností dobromyseľný
nadobúdateľ a neskorší držiteľ nehnuteľností, ktorý by si zaslúžil ochranu vyššiu než obídená skutočná
spoluvlastníčka nehnuteľnosti (navrhovateľka).

Pokiaľ navrhovateľka namietala relatívnu neplatnosť právneho úkonu (kúpno-predajnej zmluvy, ktorá je
predmetom sporu), odvolací súd konštatoval, že absolútna neplatnosť tejto zmluvy vylučuje, aby táto
zmluva bola relatívne neplatná. Zároveň konštatoval, že právny záujem navrhovateľky na požadovanom
určovacom výroku je daný, keďže len určením neplatnosti právneho úkonu môže dôjsť k opätovnému
zápisu navrhovateľky ako spoluvlastníčky na list vlastníctva. O určení neplatnosti zmluvy v celosti

okresný súd rozhodol z toho dôvodu, že nebolo možné rozdeliť prevod na platný a neplatný s ohľadom
na rozdielne dispozície pri prevode výlučného vlastníctva a podielového spoluvlastníctva.
Rozhodnutie o trovách konania okresný súd ponechal na rozhodnutie samostatným uznesením.
Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 24C/35/2011-162 zo dňa 27. mája 2013 okresný súd v jeho
vete druhej opravil záhlavie napadnutého rozsudku, v ktorom nesprávne uviedol označenie advokáta
navrhovateľky, u ktorého od 01.01.2013 došlo k zmene (§ 164 s použitím § 167 ods. 2 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporcovia v rade 1/ a 2/, ktorí sa
domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.
Zdôraznili, že prvostupňový súd vydal rozhodnutie na základe neúplného zistenia skutkového stavu
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku

čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V prvom rade zdôraznili, že zmluva uzatvorená
medzi odporcami v rade 1/ a 2/ po formálnej stránke spĺňa všetky náležitosti, v dôsledku čoho bola
aj Správou katastra Kysucké Nové Mesto riadne odvkladovaná. Nie je pravdou, že by odporca v
rade 1/ nebol výlučným vlastníkom prevádzaných nehnuteľností. Tieto totiž nadobudol na základe
rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, ktorý určil, že odporca v rade 1/ je ich výlučným vlastníkom. V

čase rozhodovania mala už Správa katastra doručený rozsudok krajského súdu o určení výlučného
vlastníctva odporcu v rade 1/ k sporným nehnuteľnostiam a tvrdenie prvostupňového súdu o opaku
sa preto nezakladá na pravde. Odvolatelia tiež nesúhlasili so záverom okresného súdu o tom, že
odporca v rade 2/ by nebol dobromyseľný. Jeho závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní,
ani nevyplývajú z vyjadrenia odporcu v rade 2/. Z jeho výpovede v konaní nevyplývajú skutočnosti,

ktoré uviedol okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Jedná sa len o určitú domnienku
zo strany súdu. Poukázali pritom na obsah spisového materiálu. Rozhodnutie Krajského súdu v
Žiline je datované dňom 30.11.2010. Obidvaja odporcovia pri uzatváraní zmluvy preto vedeli, že toto
rozhodnutie existuje, a spísali spornú kúpnu zmluvu, ktorú podali aj na vklad do katastra nehnuteľností.
Podoručenípísomnéhovyhotoveniarozsudkukrajskéhosúdudňa28.02.2011,správakatastrarozhodla

dňa 08.03.2011 o vklade vlastníckeho práva v prospech odporcu v rade 2/, ktorému bolo toto
rozhodnutie doručené 17.03.2011. Až dňa 17.06.2011 bolo odporcovi v rade 1/doručené rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, ktorým bola odložená vykonateľnosť rozsudku krajského súdu. Závery ohľadne
nedostatku dobromyseľnosti odporcu v rade 2/ pri nadobúdaní nehnuteľnosti preto neobstoja. Bolo
povinnosťou prvostupňového súdu, ak chcel skúmať dobromyseľnosť na strane odporcu v rade 2/,

vypočuť ho ku všetkých skutočnostiam, rozhodnutiam, na ktoré sa vo svojom odôvodnení rozsudku
odvoláva a či odporca v rade 2/ mal vedomosť o týchto rozhodnutiach. V tomto smere nebolo v
konaní vykonané žiadne dokazovanie. Len komplexne z výsluchov obidvoch odporcov v spojení s
písomnými dôkazmi, ako sú rozhodnutia krajského súdu a Najvyššieho súdu SR a s dátumami o
doručení týchto rozhodnutí a tiež rozhodnutím správy katastra môže súd zodpovedne určiť či odporca

v rade 2/ bol/nebol dobromyseľný. Takéto dokazovanie však vo veci nebolo vykonané. Navyše v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia je rozpornosť tvrdení okresného súdu, že odporca v rade 2/
nebol dobromyseľný a na strane druhej, že zmluva je neplatná, pretože odporca v rade 1/ (nesprávne
označený v rozsudku ako navrhovateľ) prevádzal to, čo nevlastnil. Táto skutočnosť podľa odvolateľov
spôsobuje zmätočnosť napadnutého rozsudku. Odvolatelia tiež nesúhlasili s tým, že okresný súd

nepoužil judikatúru Najvyššieho súdu, ktorú mu predložili. Jedná sa však o interpretáciu práva, ktorú je
možnépoužiťajnaprejednávanýprípad.ZároveňodvolateliapredložilidospisuajrozsudokNajvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo 208/2005, v ktorom sú okrem iného konštatované aj ďalšie rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, z ktorých dovolací súd vychádzal. Okresný súd sa vo svojom odôvodnení
rozsudku nevyporiadal s ust. § 243d ods. 2 O.s.p. v súvislosti s citovanou judikatúrou. Právne

vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté, inak by bol
totiž porušený princíp právnej istoty a vlastník by si nikdy nemohol byť istý svojím vlastníctvom, čo
nezodpovedá chápaniu materiálneho právneho štátu. Zároveň nie je zrejmé ako súd skúmal v konaní
naliehavý právny záujem navrhovateľky na požadovanom určení.Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený
účastník konania (§ 201 veta prvá O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1, ods. 2 písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ s použitím
§ 221 ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že okresný súd na základe návrhu navrhovateľky svoje konanie
prerušil až do právoplatného skončenia dovolacieho konania vedeného na Najvyššom súde SR pod
sp. zn. 5Cdo 99/2011. Podkladom pre jeho rozhodnutie bolo uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo 99/2011 zo dňa 27.02.2013a jeho závery, ktorým dovolací rozsudok Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 5Co/66/2010 zo dňa 30.11.2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Toto konanie bolo

následne zapísané na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 5Co/142/2013. Krajský súd v Žiline ako súd
odvolací uznesením sp. zn. 5Co/142/2013 zo dňa 22.07.2013 rozsudok Okresného súdu Čadca č. k.
13C/369/2002-263 zo dňa 14.02.2008, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľa (J. K.), o určenie, že
je výlučným vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. K. N. V., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako
parc. č. KN-C XXX/X - zastavaná plocha o výmere 255 m2, parc. č. KN-C XXX/X - zastavaná plocha o

výmere 57 m2 a domu súpisné č. XXXX postavenému na parc. č. KN-C XXX/X a vo výroku o trovách
konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Z uvedených dôvodov aktuálne nie je uzavretá otázka či odporca v rade 1/ je, alebo nie je výlučným
vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpno-predajnej zmluvy uzavretej dňa 09.02.2011
medzi odporcom v rade 1/ ako predávajúcim a odporcom v rade 2/ ako kupujúcim, ktorá bola predmetom

rozhodnutia o vklade do katastra nehnuteľností na Správe katastra Kysucké Nové Mesto pod č. V
208/2011 zo dňa 08.03.2011.
Je zrejmé, že táto otázka je vo vzťahu k určovacej žalobe, ktorá je predmetom tohto konania
prejudiciálna. V tomto smere poukazuje odvolací súd aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu,
z ktorej vyplýva, že pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka

hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako
prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 99/2011
zo dňa 27.02.2013 a záver dovolacieho súdu v ňom uvedených, vychádzal aj prvostupňový súd
rozhodovaní o neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom sporu.
V súdenej veci o určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, súd vychádzal zo záväzných údajov

katastra (§ 70 Katastrálneho zákona), ktoré však neboli odporcami spochybnené formou protinávrhu.
Odporcovia sa bránili výsledkom konania vedeného na Okresnom súde Čadca aktuálne
pod sp. zn. 16C/258/2013 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 13C/369/2002, a sp. zn. 8C/25/2010),
začatého 26.10.2010, ktorého predmetom je určenie, že odporca v rade 1/ je výlučným vlastníkom
sporných nehnuteľností. Výsledky konania vedeného aktuálne na Okresnom súde Čadca pod sp.

zn. 16C/258/2013 môžu mať relevantný dopad na záväzné údaje katastra nehnuteľností, a preto je
nevyhnutné, aby skôr než súd pristúpi k meritórnemu rozhodovaniu tejto veci, vyčkal na právoplatné
skončenie konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 16C/258/2013, v ktorom sa
s konečnou platnosťou ustáli otázka, či odporca v rade 1/ je alebo nie je výlučným vlastníkom
sporných nehnuteľností, ktoré kúpnou zmluvou zo dňa 09. 02. 2011 (platnosť, ktorej namieta návrhom

navrhovateľka v tomto konaní) previedol na odporcu v rade 2/. V prípade, že by Okresný súd Žilina
skúmal a prejednával otázku vlastníctva odporcu v rade 1/ k nehnuteľnostiam v čase ich prevodu,
jeho závery by mohli byť neskôr vydaným rozsudkom Okresného súdu Čadca spochybnené, resp.
popreté. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na hospodárnosť konania. V konaní vedenom na
Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 24C/35/2011 začatom dňa 23.03.2011 by bolo nehospodárne znovu

vykonávať rozsiahle dokazovanie a zisťovať skutkový stav, ktorý je od 26.10.2010predmetom konania
na Okresnom súde Čadca, aktuálne vedenom pod sp. zn. 16C/258/2013. Absolútne nelogickým je preto
uznesenie Okresného súdu Čadca sp. zn. 16C/258/2013 zo dňa 28.03.2014 o prerušení konania do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 24C/25/2011.Konanie
aktuálne vedené na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 16C/258/2013 je totiž konaním, v ktorom sa rieši

prejudiciálna otázka vo vzťahu ku konaniu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 24C/35/2011.
Práve právoplatnosť rozhodnutia súdu na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 16C/258/2013 bude
podkladom pre rozhodovanie Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 24C/35/2011, a nie naopak. S
poukazom na štádium konania vedeného na Okresnom súde Čadca je preto potrebné, aby Okresný súdŽilina v prejednávanej veci vyčkal na právoplatnosť tohto súdneho konania a na jeho základe opätovne
po doplnení dokazovania na základe návrhov obidvoch procesných strán aj meritórne rozhodol.
V dôsledku uvedených skutočností sa odvolací súd bližšie nezaoberal ostatnými odvolacími námietkami

odporcov vznesených v ich opravnom prostriedku. Rozhodujúcim bol stav v čase vydania rozhodnutia
odvolacieho súdu (§ 154 ods. 1O.s.p.). Určeniu neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcami
dňa 09.02.2011 predchádza ustálenie otázky, či odporca v rade 1/ bol/nebol výlučným vlastníkom
sporných nehnuteľností, ktorú otázku od roku 2000 rieši vo svojom konaní práve Okresný súd Čadca.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo veci
samej ako aj v závislom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods.
1 písm. h), s použitím ust. § 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní okresný súd vyčká na právoplatnosť konania vedeného na Okresnom súde Čadca,
aktuálne vedeného pod sp. zn. 6C/258/2013 vo veci navrhovateľa J. K. proti odporkyni M. K., o

určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom v prejednávanej veci je daný dôvod aj na
prerušenie tohto konania (§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.). Po právoplatnom vyriešení prejudiciálnej otázky -
otázky výlučného vlastníctva navrhovateľa sporných nehnuteľností, okresný súd následne vytýči termín
pojednávania, na ktorý predvolá obidve procesné strany a na základe vykonaného dokazovania a
návrhov obidvoch procesných strán, vykoná dokazovanie a po jeho vykonaní opätovne vo veci meritórne

rozhodne.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 :0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je prípustné.