Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114235500
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114235500.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Eriky Šobichovej, v sporovej právnej veci
žalobcu: W. V., s miestom podnikania Stred 50/31, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 32 893 116
(podnikateľský subjekt má pozastavenú činnosť od 24.6.2016), proti žalovanému: Národná diaľničná
spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, v konaní určenie

trvania nájomného vzťahu a o vzájomnom návrhu žalovaného, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/256/2014-179 zo dňa 31. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/256/2014-179 zo dňa 31. mája 2016 p o t v r d z u j e.
Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol, uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému
sumu 7.084,38 Eur s úrokom z omeškania 5,15% ročne z tejto sumy od 23.08.2014 do zaplatenia,
do troch dní po právoplatnosti rozsudku, konanie o vzájomnom návrhu žalobcu v časti o vypratanie

budovy objektu služieb bez súpisného čísla postavenej na pozemkoch CKN parc. č. 1117/74, 1117/73
a 1117/75, katastrálne územie D. na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle D. na diaľničnom úseku D1
v km 185,064 zastavil. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 431,70
Eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka
zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej aj len „OBZ“), § 261 ods. 1 OBZ, § 3 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 116/1990 Zb. o

nájme a podnájme nebytových priestorov, § 676 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zák. č. 40/1964 Zb.
(ďalej aj len „OZ“), § 47a OZ, § 5a ods. 1, 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, § 2 ods. 1,
4 zák. 639/2004 Z.z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene cestného zákona v znení účinnom
do 31.12.2013, § 2 ods. 1, 4 zák. 639/2004 Z.z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene cestného
zákona v znení účinnom od 1.1.2014, § 580 OZ, § 369 ods. 1, 2 OBZ, § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č.
21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, okresný súd žalobu
zamietol. Na pojednávanie nariadené na 31.05.2016 sa žalobca nedostavil. Doručenie predvolania na

termín pojednávania mal riadne a včas vykázané, ako vyplývalo z č.l. 159 spisu. Elektronickým podaním
doručeným okresnému súdu dňa 31.05.2016 o 08,24 hod. (č.l. 170 spisu) žalobca ospravedlnil svoju
neúčasť na nariadenom termíne pojednávania, nakoľko neočakávane z vážnych obchodných dôvodov
musel vycestovať mimo SR. Požiadal o odročenie pojednávania na nový termín. Tvrdené vycestovanie
mimo územia Slovenskej republiky z obchodných dôvodov okresný súd nepovažoval za dôležitý dôvod
na odročenie pojednávania v zmysle § 119 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení

účinnom do 30.6.2016 (ďalej len „OSP“). Pri zohľadnení časového odstupu od doručenia predvolania
na termín pojednávania žalobcovi 18.03.2016 do dňa konania pojednávania v prejednávanej veci, bolo
povinnosťou žalobcu zabezpečiť si svoje povinnosti tak, aby sa nariadeného termínu pojednávaniamohol zúčastniť a v prípade potreby mal možnosť dať sa na pojednávaní zastúpiť splnomocnených
zástupcom alebo advokátom.

3. Pred otvorením prvého pojednávania vo veci dňa 31.05.2016 poverený zamestnanec žalovaného vzal
vzájomný návrh na začatie konania späť v časti o vypratanie nehnuteľnosti, nakoľko k jej vyprataniu
došlo dňa 08.02.2016. Na preukázanie uvedenej skutočnosti predložil odovzdávací a preberací protokol
o odovzdaní predmetu nájmu spolu so stavom meračov, energie, elektrickej energie a vody.

4. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že dňa 16.10.2013 bola medzi žalobcom
ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov na
ľavostrannom diaľničnom odpočívadle D.. ZM/2013/0367 (č.l. 13 a nasl. spisu, ďalej aj len „Zmluva“). Z
obsahu predmetnej zmluvy mal okresný súd zistené, že žalovaný prenechal žalobcovi „do dočasného
užívania za podmienok stanovených v predmetnej zmluve objekt služieb na ľavostrannom diaľničnom
odpočívadle D. na diaľničnom úseku D1 Vrtižer - Hričovské Podhradie v km 185,064 za účelom prípravy

a predaja občerstvenia verejnosti na dojednanú dobu nájmu 5 rokov, ktorá začína plynúť odo dňa
zápisničného odovzdania predmetu nájmu. Podľa čl. 7 bod 5. Zmluvy, prenajímateľ je v zmysle § 5a
ods. 2 Zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám povinný zaslať nájomnú zmluvu
do Centrálneho registra zmlúv Úradu vlády Slovenskej republiky na účely jej zverejnenia. Zmluva
nadobúda účinnosť dňom udelenia súhlasu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky (ďalej aj len "Ministerstvo") podľa § 2 ods. 4 Zákona č. 639/2004 Z.z. Podľa výpisu z
Centrálneho registra zmlúv (č.l. 21 spisu) zmluva bola zverejnená dňa 17.10.2013 v Centrálnom registri
zmlúv.“ Listom zo 07.05.2014 (č.l. 22 spisu) žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho žiadosti o udelenie
súhlasu na účinnosť zmluvy nebolo zo strany Ministerstva vyhovené. Nakoľko zmluva v dôsledku
neudeleného súhlasu Ministerstvom nenadobudla účinnosť, bolo nevyhnutné vyriešiť vzájomné práva a

povinnosti medzi žalobcom a žalovaným. Vzhľadom na uvedené žalovaný pozval žalobcu na pracovné
stretnutie. V prílohe písomného vyjadrenia zo dňa 25.11.2014 žalovaný predložil Zmluvu o nájme
nebytových priestorov na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle D. ZML č. 163/2007 uzatvorenú medzi
žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom dňa 26.11.2007 (č.l. 49 a nasl. spisu),
dodatok č. 4/2012 k Zmluve o nájme nebytových priestorov na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle

D. ZML č. 163/2007 uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.04.2012 (č.l. 54 spisu), písomný
súhlas Ministerstva na účinnosť dodatku č. 4/2012 k Zmluve o nájme nebytových priestorov na
ľavostrannom diaľničnom odpočívadle D. ZML č. 163/2007 (č.l. 55 spisu). Ďalej žalovaný predložil
žiadosť žalobcu o ukončenie Zmluvy č. ZML/163/2007 na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle D.
dohodou ku dňu 31.08.2013 adresovanú žalobcom žalovanému dňa 25.06.2013 (č.l. 56 spisu) a

elektronickú správu adresovanú žalobcom žalovanému dňa 15.08.2013 (č.l. 57 spisu), v ktorej žalobca v
nadväznosti na písomnú žiadosť zo dňa 25.06.2013, ktorou žiadal o ukončenie zmluvy č. ZML/163/2007
onájmenebytovýchpriestorovnaľavostrannomdiaľničnomodpočívadleD.dohodou kudňu31.08.2013
oznámil žalovanému, že je dohodou ochotný ukončiť predmetnú nájomnú zmluvu ku dňu 30.09.2013.
Ďalej žalovaný predložil dohodu o zrušení Zmluvy o nájme nebytových priestorov na ľavostrannom

diaľničnom odpočívadle D.. ZML/163/2007 zo dňa 28.11.2007 č. ZM/2013 uzavretú medzi žalobcom
a žalovaným dňa 03.09.2013 (č.l. 58 spisu), z obsahu ktorej vyplývalo, že na základe vzájomnej
dohody zmluvné strany rušia nájomnú zmluvu uzatvorenú dňa 28.11.2007 na nájom objektu služieb na
ľavostrannom diaľničnom odpočívadle D. na diaľničnom úseku D1 Vrtižiar - Hričovské Podhradie v km
185,064 ku dňu 30.09.2013.

5. Okresný súd sa ďalej oboznámil so vzájomnou komunikáciou medzi žalovaným a Ministerstvom
v súvislosti so žiadosťou žalovaného o udelenie súhlasu na účinnosť Zmluvy a následnou
odpoveďou Ministerstva z 18.03.2014 (č.l. 60-63 spisu), z obsahu ktorej vyplývalo, že listom č.
4452/70826/40202/2013 žalovaný požiadal v súlade s ustanoveniami zák. č. 639/2004 Z.z. o udelenie

súhlasu na účinnosť Zmluvy o nájme nebytových priestorov na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle
D.. ZM/2013/0367. Po posúdení a analýze predložených dokladov Ministerstvo vrátilo žalovanému
predmetnú zmluvu bez udelenia súhlasu Ministerstva na jej platnosť, nakoľko vo verejnej súťaži
bola predložená ponuka len jediným uchádzačom, čo bolo podľa názoru Ministerstva nedostatočný
spôsob zverejnenia podmienok súťaže. Ministerstvo odporučilo zopakovať verejnú súťaž z dôvodu

transparentnosti a získania najvýhodnejšej ponuky vo verejnej súťaži. Neudelenie súhlasu oznámil
žalovaný žalobcovi listom zo 07.05.2014 (č.l. 64 spisu).6. Dňa 01.08.2014 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Dohoda o urovnaní vzájomných práv
a povinností ZM/2014 (č.l. 65 spisu), účelom ktorej bolo urovnanie práv a povinností strán Dohody
súvisiacich s užívaním objektu služieb na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle D. postavenom ako

budova bez súpisného čísla na pozemkoch registra CKN, identifikovaných v čl. I. Dohody zo strany F. V.
bez platnej a účinnej nájomnej zmluvy. V čl. II. bod 1. je konštatované, že vzhľadom na skutočnosť, že F.
V. užíval objekt služieb odo dňa 01.10.2013 do dňa 01.08.2014, avšak NDS mu nefakturovala nájomné
a ani mu nerefakturovala náklady za vodu a elektrickú energiu spotrebované pri tomto užívaní počas
uvedeného obdobia, účastníci dohody sa dohodli, že F. V. uhradí NDS sumu 2.009,34 Eur bez DPH,

resp. 2.411,21 Eur s DPH ako odplatu za faktické užívanie objektu služieb a sumu 3.894,31 Eur bez
DPH za spotrebovanú vodu a elektrickú energiu. F. V. sa zaviazal zaplatiť dlžné sumy uvedené v čl.
II. bod 1. bezhotovostným prevodom na účet NDS na základe NDS vyhotovených a F. V. doporučene
doručenýchfaktúr.Podľačl.II.bod4.splatnosťfaktúryje10kalendárnychdníododňaichdoporučeného
doručenia F. V..

7. Predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na určenie, že nájomný
vzťah žalobcu v postavení nájomcu a žalovaného v postavení prenajímateľa k predmetu nájmu vo
vlastníctve žalovaného, ktorým je objekt služieb na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle D. na
diaľničnom úseku D1 Vrtižer - Hričovské Podhradie v km 185,064 postavenom ako budova bez
súpisného čísla na pozemkoch registra CKN v katastrálnom území D., druh pozemkov zastavané

plochy a nádvoria, parc. č. 1117/74 o výmere 74 m2 zapísaná na LV č. XXXX, parc. č. 1117/73 o
výmere 77 m2 zapísaná na LV XXXX a parc. č. 1117/75 o výmere 75 m2 zapísaná na LV č. XXXX
založený Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 16.10.2013 trvá. Na základe vykonaného
dokazovania, predovšetkým oboznámením sa s obsahom listín, ktoré sú súčasťou spisového materiálu,
mal okresný súd preukázané, pričom uvedené nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že na základe

nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.11.2007 existoval medzi účastníkmi konania nájomný vzťah k
spornému predmetu nájmu ľavostrannému diaľničnému odpočívadlu D., ktorý bol ukončený na základe
vzájomnej dohody zmluvných strán ku dňu 30.09.2013. Následne bola medzi účastníkmi konania
žalobcom v postavení nájomcu a žalovaným v postavení prenajímateľa k rovnakému predmetu nájmu
dňa 16.10.2013 uzatvorená nová Zmluva o nájme nebytových priestorov na ľavostrannom diaľničnom

odpočívadle D. č. ZM/2013/0367. V konaní nebolo sporné, že predmetná zmluva je zmluvou, pre ktorú
zák. č. 211/2000 Z.z. v ustanovení § 5a ustanovuje povinné zverejnenie, v dôsledku čoho podmienkou
účinnosti zmluvy v zmysle § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka je jej zverejnenie v Centrálnom
registri zmlúv. Z listinných dôkazných prostriedkov predložených účastníkmi konania mal okresný súd
preukázané, že Zmluva bola v Centrálnom registri zmlúv zverejnená dňa 17.10.2013. Zároveň, z

obsahu vyjadrení účastníkov konania a predložených listinných dôkazných prostriedkov vyplývalo, že
nebytové priestory, ktoré mali byť predmetom nájmu na základe Zmluvy, majú charakter prioritného
infraštruktúrneho majetku v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 639/2004 Z.z. a Zmluva podlieha režimu § 2 ods. 4
zák. č. 639/2004 Z.z. Uvedené ustanovenie v znení účinnom od 01.01.2014 ustanovuje, že na platnosť
nájomnej zmluvy uzavretej diaľničnou spoločnosťou sa vyžaduje súhlas Ministerstva. Znenie § 2 ods.

4 zák. č. 639/2004 Z.z. účinné do 31.12.2013 podmieňovalo súhlasom Ministerstva účinnosť nájomnej
zmluvy uzavretej diaľničnou spoločnosťou.

8. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že dotknutá Zmluva bola medzi účastníkmi
konania uzatvorená dňa 16.10.2013, preto mal za to, vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení,

ktoré by stanovovali niečo iné, že sa na ňu vzťahuje režim § 2 ods. 4 zák. č. 639/2004 Z.z. v znení
účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, t.j. v znení účinnom do 31.12.2013, kedy účinnosť takejto nájomnej
zmluvy bola podmienená udelením súhlasu Ministerstva. Ustanovenie § 2 ods. 4 zák. č. 639/2004 Z.z.
v znení účinnom do 31.12.2013 nevylučuje zároveň aplikáciu § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka a
nakoľko zmluva má charakter jednak povinne zverejňovanej zmluvy podľa § 5a zák. č. 211/2000 Z.z. a

zároveňideonájomnúzmluvu,predmetomktorejjeprioritnýinfraštruktúrnymajetok,uzavretúdiaľničnou
spoločnosťou v zmysle § 2 ods. 4 zák. č. 639/2004 Z.z., tak v čase uzatvorenia Zmluvy bolo podmienkou
nadobudnutia jej účinnosti kumulatívne povinné zverejnenie v zmysle § 47a ods. 1 Občianskeho
zákonníka a udelenie súhlasu zo strany Ministerstva v zmysle § 2 ods. 4 zák. č. 639/2004 Z.z. v znení
účinnom do 31.12.2013. Znením tohto zákonného ustanovenia sa riadi účinnosť Zmluvy uzavretej medzi

účastníkmi konania bez ohľadu na to, že s účinnosťou od 01.01.2014 došlo k novelizácii § 2 ods. 4 zák.
č. 639/2004 Z.z., ktorý súhlasom Ministerstva podmienil platnosť takejto Zmluvy tak, ako to predpokladá
aj § 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania pritom nevyplývalo, že by súhlas
s účinnosťou Zmluvy v zmysle § 2 ods. 4 zák. č. 639/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013 bol zostrany Ministerstva udelený. Naopak, z odpovede Ministerstva z 18.03.2014 na žiadosť žalovaného o
udelenie súhlasu na účinnosť zmluvy vyplýva, že takýto súhlas zo strany Ministerstva udelený nebol. Na
uvedenom závere nemenila nič ani tá skutočnosť, že Ministerstvo v odpovedi z 18.03.2014 uviedlo, že

predmetnú Zmluvu vracia žalovanému bez udelenia súhlasu na jej platnosť, hoci podľa okresného súdu
vzhľadom na právnu úpravu platnú a účinnú v čase uzavretia Zmluvy by malo ísť o neudelenie súhlasu
na jej účinnosť. Pokiaľ Ministerstvo neudelilo súhlas s účinnosťou Zmluvy, účinnosť Zmluvy nenastala,
a to ani napriek jej zverejneniu v Centrálnom registri zmlúv podľa § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka.

9. Okresný súd ustálil, že nemohlo dôjsť ani k obnoveniu nájomnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi
dňa 26.11.2007, nakoľko dôsledky vyplývajúce z § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka by v spojení
s § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nastali len v tom prípade, ak by nájomca užíval vec aj po
skončení nájmu dojednaného na dobu určitú uplynutím doby nájmu. Nájomná zmluva z 26.11.2007 však
neskončila uplynutím dojednanej doby nájmu, ale dohodou zmluvných strán k 30.09.2013.

10. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd konštatoval, že v konaní nebolo preukázané,
že by nájomný vzťah žalobcu v postavení nájomcu a žalovaného v postavení prenajímateľa k
spornému predmetu nájmu založený Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 16.10.2013 ku
dňu rozhodnutia okresného súdu v prejednávanej veci trval. Zároveň však uviedol, že žalobca v konaní
nepreukázal ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď so žalovaným uzatvoril dňa

01.08.2014 Dohodu o urovnaní vzájomných práv a povinností ZM/2014, účelom ktorej bolo práve
urovnanie práv a povinností strán tejto dohody súvisiacich s užívaním objektu služieb na ľavostrannom
diaľničnom odpočívadle D. žalobcom bez platnej a účinnej nájomnej zmluvy v období od 01.10.2013 do
dňa 01.08.2014. Okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

11. Žalovaný si v prejednávanej veci vzájomným návrhom, ktorý bol súčasťou písomného vyjadrenia
žalovaného k návrhu z 25.11.2014, uplatnil nárok na zaplatenie sumy 7.084,38 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,15% ročne z tejto sumy od 23.08.2014 do zaplatenia, a to s odkazom na
Dohoduourovnaníuzavretúmedziúčastníkmikonaniadňa01.08.2014.Písomnýmpodanímdoručeným
okresnému súdu dňa 03.02.2015 žalovaný doplnil a rozšíril vzájomný návrh z 25.11.2014 o návrh

na vypratanie nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom nájomného vzťahu uzavretého medzi účastníkmi
konania. Pred otvorením prvého pojednávania vo veci dňa 31.05.2016 žalovaný vzal vzájomný návrh
čiastočne späť v časti o vypratanie spornej nehnuteľnosti, nakoľko podľa predloženého odovzdávacieho
a preberacieho protokolu došlo k jej vyprataniu žalobcom dňa 08.02.2016. Vzhľadom na dispozitívny
úkon žalovaného okresný súd v súlade s § 96 OSP zastavil konanie o vzájomnom návrhu žalovaného

v časti o vypratanie budovy objektu služieb bez súpisného čísla postavenej na pozemku CKN parc.
č. 1117/74, 1117/73 a 1117/75, katastrálne územie D. na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle D. na
diaľničnom úseku D1 v km 185,064. Pokiaľ žalobca v písomnom vyjadrení z 19.12.2014 namietal,
že vzájomný návrh žalovaného o zaplatenie sumy 7.084,38 Eur s príslušenstvom nemá nič spoločné
s predmetom konania, ide o rozdielnu povahu nárokov a na základe uvedeného navrhol vylúčiť

vzájomný návrh žalovaného na samostatné konanie miestne príslušnému súdu, tak okresný súd uviedol,
že miestna príslušnosť Okresného súdu Žilina na rozhodnutie o vzájomnom návrhu žalovaného o
zaplatenie sumy 7.084,38 Eur s príslušenstvom bola daná v súlade s § 89 OSP, v zmysle ktorého súd,
ktorý je príslušný na konanie o určitej veci, je príslušný aj na konanie o vzájomných návrhoch žalovaného
s výnimkou vecí uvedených v § 88 OSP.

12. Pri posudzovaní dôvodnosti vzájomného návrhu žalovaného v časti o zaplatenie sumy 7.084,38
Eur s príslušenstvom sa okresný súd oboznámil s Dohodou o urovnaní vzájomných práv a povinností
ZM/2014 uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným dňa 01.08.2014, ktorou strany dohody urovnali
práva a povinnosti súvisiace s užívaním objektu služieb na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle D. zo

strany žalobcu bez platnej a účinnej nájomnej zmluvy v období od 01.10.2013 do dňa 01.08.2014. Z
obsahu Dohody o urovnaní vzájomných práv a povinností uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva,
že žalobca v období od 01.10.2013 do dňa 01.08.2014 bez platnej a účinnej nájomnej zmluvy, ktorá
skutočnosť rovnako vyplýva z vykonaného dokazovania v prejednávanej veci, užíval objekt služieb na
ľavostrannom diaľničnom odpočívadle D. bez toho, aby mu zo strany žalovaného bolo fakturované

nájomné a náklady za vodu a elektrickú energiu spotrebované pri tomto užívaní. Vzhľadom na uvedené
žalobca a žalovaný sa v predmetnej Dohode o urovnaní vzájomných práv a povinností dohodli, že
žalobca uhradí žalovanému sumu 2.009,34 Eur bez DPH ako odplatu za faktické užívanie objektu
služieb v období od 01.10.2013 do 01.08.2014 a sumu 3.894,31 Eur bez DPH za spotrebovanú vodua elektrickú energiu, a to na základe faktúry vystavenej žalovaným splatnej do 10 kalendárnych dní
odo dňa jej doporučeného doručenia žalobcovi. V súlade s § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka
žalobca je tak povinný uhradiť žalovanému peňažný záväzok v uvedenej výške vyplývajúci z Dohody

o urovnaní vzájomných práv a povinností, ktorého existencia a výška nebola žalobcom v konaní
rozporovaná. Dojednané sumy žalovaný vyfakturoval faktúrami č. 1214000339 a 1014000255, ktoré boli
preukázateľne doručené žalobcovi dňa 12.08.2014. Ich splatnosť tak v súlade s dojednaním v čl. II. bod
4. Dohody nastala dňa 22.08.2014 a odo dňa 23.08.2014 sa žalobca dostal do omeškania so splnením
peňažného záväzku voči žalovanému a žalovaný má popri plnení právo požadovať aj úrok z omeškania

v zákonom stanovenej výške. S poukazom na uvedené skutočnosti okresný súd považoval vzájomný
návrh žalovaného v časti o zaplatenie sumy 7.084,38 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,15% ročne
z tejto sumy od 23.08.2014 do zaplatenia za skutkovo a právne dôvodný a v tejto časti vzájomnému
návrhu žalovaného vyhovel. Vo výroku o náhrade trov zastavenej časti konania rozhodol okresný súd
podľa § 146 ods. 2 veta druhá OSP a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci
samej rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 OSP.

13. Proti tomuto rozsudku v zákonom stavenej lehote podal odvolanie žalobca v súlade s § 365
ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Dňa 7.5.2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že zmluva údajne nenadobudla
účinnosť a tiež sa domáhal riešenia z nájomného vzťahu, bez uvedenia konkrétneho právneho dôvodu
vyjadreného v ustanoveniach právneho predpisu. Taktiež žalovaný vypísal na predmet nájmu verejné

ponukové konanie, a to aj napriek skutočnosti, že stále trval nájomný vzťah založený Zmluvou, ktorú
ani jeden z jej účastníkov nezrušil. Žalobca mal za to, že sporná Zmluva ako užívací titul je perfektným
právnym úkonom a je právne účinná vo svojej záväznosti podľa § 5a zákona č. 211/2000 Z.z. v spojitosti
s § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dňa 24.11.2014 podal žalovaný svoje vyjadrenie k návrhu na
začatie konania a zároveň vzniesol vzájomný návrh proti žalobcovi. V tomto vyjadrení žalovaného v

prvej časti poukazuje na nájomný vzťah medzi účastníkmi z roku 2007, ktorý bol na základe dodatkov
ukončený ku dňu 30.9.2013. Tiež žalovaný poukazoval a predložil okresnému súdu súhlas Ministerstva
dopravy a regionálneho rozvoja SR zo dňa 26.4.2013, ktorým sa odsúhlasila účinnosť nájomného
vzťahu k predmetu užívania, ktorý je predmetom sporu do 5.6.2014. Žalovaný tiež potvrdil, že účastníci
dňa 16.10.2013 uzatvorili predmetnú zmluvu a že dňa 18.10.2013 žalovaný požiadal ministerstvo o

udeleniesúhlasuknadobudnutiuúčinnostidanejZmluvy.Avšakžalovanýtvrdil,žeministerstvoneudelilo
súhlas na platnosť Zmluvy, teda Zmluvy nikdy nenadobudla účinnosť, ku ktorému názoru sa priklonil aj
okresný súd. Podľa žalovaného je tento názor okresného súdu nesprávny. V tomto konaní ide o nájomný
vzťah podľa zákona č. 116/1991 Zb., a teda posudzovanie náležitostí právneho vzťahu sa spravuje
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Nie je sporné, že predmetná Zmluva svojim vznikom nadobudla

platnosť, čo teda znamená aj viazanosť prejavov účastníkov.

14. Žalobca v odvolaní uviedol, že právny úkon je v Občianskom zákonníku definovaný ako prejav
vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy
s takýmto prejavom spájajú. Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať

výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne
úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa
vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony
vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená.
Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu

bol právny úkon určený. Obsah právneho úkonu tvorí určenie právnych následkov, t.j. vznik, zmenu
alebo zánik občianskoprávneho vzťahu, ktoré majú z daného právneho úkonu vzniknúť. Práva a
povinnosti v obsahu právneho úkonu môžu byť viazané na splnenie podmienky zmluvnej alebo plynúcej
z právneho predpisu. V takom prípade sa považuje vznik právneho úkonu smerujúceho ku vzniku
práv a povinností za podmienený. Po právnej stránke za podmienený právny úkon (či jeho následky

nastanú/alebo zaniknú) je možné považovať len taký právny úkon ktorý obsahuje vymedzenie dovolenej
a právne možnej podmienky, na ktorú sa viažu následky prejavenej vôle. Z daného jednak plynie,
že dojednanie nie všetkých podmienok z pohľadu platnosti takéhoto dojedania podmienky (možnosť,
dovolenosť, rozpor alebo obchádzanie právnych predpisov) spôsobuje aj skutočnú podmienenosť a
tiež aj to, že podmienený právny úkon sa môže v dôsledku plynutia času alebo v dôsledku zmien v

právnych predpisoch stať úkonom nepodmieneným. V danom prípade právne účinky Zmluvy vzniknutej
dňa 16.10.2013, ktorej platnosť v súlade s právnymi predpismi nastala dnom jej podpisu oboma
stranami, boli v čase jej vzniku priamo z právnych predpisov podmienené 2-ma podmienkami a to
i) zverejnením v Centrálnom registri zmlúv (ďalej ako CRZ) a H) súhlasom Ministerstva s nájomnýmvzťahom. Ku zverejneniu Zmluvy v CRZ nesporne právne predvídateľným spôsobom došlo, čím došlo ku
naplneniu prvej odkladacej podmienky. Plynutím času (z dôvodu, že vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu
Ministerstva nebolo v Zmluve alebo v právnom predpise časovo ohraničené, dokedy sa má uskutočniť)

a po nespornom splnení prvej podmienky (zverejnenie v CRZ) pre neuskutočnenie aktu rozhodnutia
Ministerstva do 30.2.2013, keď došlo ku zmene pre posudzovanie podstatného § 2 ods. 4 zákona
o NDS, pre absenciu intertemporálnych ustanovení daného právneho predpisu, ktoré by riešili časovú
aplikovateľnosť právneho predpisu, podľa ktorého malo Ministerstvo pri udeľovaní súhlasu Zmluvy
uzatvorenej síce do 31.12.2013, ale bez rozhodnutia Ministerstva do 31.12.2013, teda od 1.1.2014

postupovať, došlo súčasne aj ku odpadnutiu druhej podmienky pre nastanie právnych účinkov Zmluvy.
Právny predpis podľa právneho stavu od 1.1.2014 takúto podmienku pre nastanie právnych účinkov
nestanovoval a ustanovenie Zmluvy sa odvolávalo na v danom čase neplatné ustanovenie právneho
predpisu. Z pohľadu práva sa stala druhá odkladacia podmienka od 1.1.2014 nemožnou, a preto pre túto
podmienku bol úkon nepodmieneným. Z daného plynie, že účinnosť Zmluvy bola podmienená druhou
podmienkou len do 31.12.2013. Ale od 1.1.2014 sa dotknuté § 2 ods. 4 zákona o „NDS“ podmieňujúce

účinnosť Zmluvy zmenilo, pretože v zákone o „NDS“ sa tento súhlas vyžadoval len na platnosť Zmluvy,
teda podľa tohto ustanovenia už účinnosť Zmluvy bola nepodmienená. Zmluva sa stala platnou pri jej
podpise a zverejnením v Centrálnom registri zmlúv a teda aj účinnou. Účinnosť Zmluvy teda od 1.1.2014
nebola podmienená súhlasom Ministerstva, pričom táto skutočnosť nastala priamo zo zákona.

15. Žalobca mal za to, že okresný súd nesprávne právne ustálil právny názor k účinností podľa zákona
o NDS. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na účinnosť zmluvy sa vzťahuje,
vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení, režim ustanovení zákona účinných do 31.12.2013,
a teda nesprávne ustálil, že pokiaľ nie je v prechodných ustanoveniach novely zákona o Národnej
diaľničnej spoločnosti platnej od 1.1.2014 uvedené, že začaté konania o udelenie súhlasu ministerstva

pri zmluvách podpísaných do 31.12.2013, v ktorých ministerstvo ešte do 31.12.2013 nerozhodlo, sa
má postupovať podľa doteraz platných právnych predpisov, teda podľa ustanovenia pojednávajúceho
o udeľovaní súhlasu k účinnosti zmluvy, potom sa podľa okresného súdu mal súhlas alebo nesúhlas
Ministerstva,ktorérozhodloažvroku2014(„včasenovéhotextuustanovenia§2ods.4oNDS“)viazaťk
účinnosti zmluvného vzťahu. „Ministerstvo v odpovedi z 18.3.2014 uviedlo, že predmetnú Zmluvu vracia

žalovanému bez udelenia súhlasu na jej platnosť, pričom súd konštatoval, že podľa okresného súdu by
malo ísť o neudelenie súhlasu na jej účinnosť. Teda týmto odôvodnením okresný súd nebral v úvahu
ani len názor a rozhodnutie Ministerstva, avšak svoj nesprávne právne ustálený názor k účinností podľa
zákona o NDS. Následne okresný súd konštatoval, že pokiaľ Ministerstvo neudelilo súhlas s účinnosťou
zmluvy, účinnosť nenastala. Okresný súd teda zmenil výklad, a teda aj rozhodnutie Ministerstva, keď

Ministerstvo uviedlo v rozhodnutí slovo „platnosť" , avšak okresný súd si sám ustálil, že by to mala byť
„účinnosť". Okresný súd si nemôže svojvoľne meniť znenie a výklad rozhodnutia Ministerstva len podľa
svojho subjektívneho názoru, ktorý však nie je ničím podložený, pretože takýto svojvoľný výklad závažne
narušil znenie rozhodnutia Ministerstva, a teda aj jeho obsah, ktorý bol posudzovaný. Žalobca citoval
„§ 2 ods. 4 veta tretia zákona o Národnej diaľničnej spoločnosti v znení účinnom od 1.1.2014“ a § 36

ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

16. V odvolaní žalobca zvýraznil, že v danom prípade ide o odkladaciu podmienku, ktorá sa však
následne s účinnosťou zákona o NDS od 1.1.2014 stala nemožnou, teda ide o nepodmienený úkon. Pri
odkladacej podmienke nastanú (vznik účinnosti) následky právneho úkonu, iba ak je podmienka možná

až okamihom jej splnenia, avšak v tomto prípade od 1.1.2014 išlo už o podmienku nemožnú. Zároveň
podľa § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva
je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia. Táto podmienka bola splnená, pretože Zmluva
bola dňa 17.10.2013 zverejnená v Centrálnom registri zmlúv, teda v tej deň nadobudla svoju účinnosť.
Teda od 1.1.2014 bolo Ministerstvo oprávnené odsúhlasiť nájomné zmluvy pre nadobudnutie platnosti

zmluvných vzťahov a nie pre nadobúdanie účinnosti. Preto je zrejmé, že ani vyjadrenie Ministerstva,
ktorým neudelilo súhlas, nemalo podľa žalobcu vplyv na už platnú zmluvu. V roku 2014, teda v čase
rozhodnutia Ministerstva už platil nový právny stav a žiadne ustanovenie neumožňovalo postupovať
podľa neplatného ustanovenia právneho predpisu ku dňu rozhodovania po 1.1.2014. A to ani v situácii,
v ktorej bola zmluva podpísaná ešte v roku 2013, pretože by takýto postup bol v rozpore s Čl. 2

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a citoval z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp.zn.
4 Cdo 98/2010. Teda účinnosť Zmluvy plynutím času bez rozhodnutia Ministerstva do 31.12.2013 od
1.1.2014užnebolapodmienenározhodnutímMinisterstvaaišlovtejtočastipodmienkyonepodmienený
právny úkon. „Podľa súdu v konaní nebolo preukázané, že by nájomný vzťah navrhovateľa v postavenínájomcu a odporcu v postavení prenajímateľa k spornému predmetu nájmu založený Zmluvou o nájme
nebytových priestorov ku dňu rozhodnutia súdu v prejednávanej veci trval a podľa súdu navrhovateľ
v konaní nepreukázal ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení.“ Tento záver okresného

súdu sa nezakladal podľa žalobcu na pravde, ale len na subjektívnom názore okresného súdu, avšak
súd nesmie svoje subjektívne názory prenášať do rozhodnutí a riadiť sa podľa nich, predložené dôkazy
nevykonal správne, a teda nedostatočne zistil skutkový stav. Následne na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože vec nesprávne právne posúdil, ak neprihliadal
na všetky zistené skutočnosti. „Pre hore uvedené neboli splnené podmienky ani pre vyvodzovanie“

vzájomného nároku žalovaného voči žalobcovi. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu
Žilina zo dňa 31.05.2016, sp.zn. 38Cb/256/2014 zmenil a žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel
a vzájomný návrh žalovaného zamietol, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

17. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa plne stotožnil s názorom

prvostupňového súdu a zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených vo vyjadrení zo dňa 26.05.2016,
najmä na tom, že:
„- zo zmluvy o nájme nebytových priestorov bolo zrejmé, jasné a zrozumiteľné, že účinnosť zmluvy je
viazaná na súhlas Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.
- nemožnosť odkladacej podmienky má za následok neplatnosť právneho úkonu, ktorého sa

podmienkatýka,tedanájomnézmluvauzavretímedzižalobcomažalovanýmbybolaabsolútneneplatná
od počiatku
- absencia intertemporálnych ustanovení vo vzťahu k udeľovaniu súhlasu Ministerstvom nemôže
umožniť stranám upraviť si výklad príslušných ustanovení v priamom rozpore s účelom tohto zákonného
ustanovenia, pričom v danom prípade je účelom ochrana prioritného infraštruktúrneho majetku pred

nežiaducim nakladaním zo strany samotného vlastníka.
- dňa 01.08.2014 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Dohoda o urovnaní vzájomných práv
a povinností č. ZM/2014/0265, kde sa jasne uvádza, že účelom je urovnanie práv a povinností strán
dohody súvisiacich s bezprávnym užívaním odpočívadla D. zo strany žalobcu bez platnej a účinnej
nájomnej zmluvy, teda žalobcovi bolo zrejmé, že nájomná zmluva nie je platná.“ Zároveň poukázal na

svoje rozsiahle vyjadrenie zo dňa 26.05.2016 a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil
v celom rozsahu.

18. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zvýraznil, že nie je sporné,
že predmetná Zmluva svojim vznikom nadobudla platnosť čo teda znamená aj viazanosť prejavov

účastníkov. V danom prípade právne účinky Zmluvy vzniknutej dňa 16.10.2013, ktorej platnosť v súlade
s právnymi predpismi nastala dňom jej podpisu oboma stranami, boli v čase jej vzniku priamo z právnych
predpisov podmienené 2-ma podmienkami a to i) zverejnením v Centrálnom registri zmlúv a ii) súhlasom
Ministerstva s nájmom. Plynutím času (z dôvodu, že vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu Ministerstva
nebolo v Zmluve alebo v právnom predpise časovo ohraničené) a po splnení prvej podmienky pre

neuskutočnenie aktu rozhodnutia Ministerstva do 31.12.2013, keď došlo ku zmene pre posudzovanie
„§ 2 ods. 4 zákona oNDS, pre absenciu intertemporálnych ustanovení daného právneho predpisu ku
odpadnutiu druhej podmienky pre nastátie právnych účinkov Zmluvy. Právny predpis podľa právneho
stavu od 1.1.2014 takúto podmienku pre nastátie právnych účinkov nestanovoval a ustanovenie Zmluvy
sa odvolávalo na v danom čase neplatné ustanovenie právneho predpisu. Z pohľadu práva sa stala

druhá podmienka od 1.1.2014 nemožnou a preto pre túto podmienku boí úkon nepodmieneným. Z
daného plynie že účinnosť Zmluvy bola podmienená len do 31.12.2013. Ale 1.1.2014 sa podmienka
účinnosti Zmluvy zmenila, pretože v zákone o NDS sa tento súhlas vyžadoval len na platnosť Zmluvy,
teda podľa tohto ustanovenia už účinnosť Zmluvy bola nepodmienená.“ Zmluva sa stala podľa žalobcu
platnou pri jej podpise a zverejnením v Centrálnom registri zmlúv, a teda aj účinnou. Účinnosť Zmluvy

teda od 1.1.2014 nebola podmienená súhlasom Ministerstva, pričom táto skutočnosť nastala priamo
zo zákona. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na účinnosť zmluvy sa vzťahuje,
vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení, režim ustanovení zákona účinných do 31.12.2013,
a teda nesprávne ustálil, že pokiaľ nie je v prechodných ustanoveniach novely zákona o Národnej
diaľničnej spoločnosti platnej od 1.1.2014 uvedené, že začaté konania o udelenie súhlasu ministerstva

pri zmluvách podpísaných do 31.12.2013, v ktorých ministerstvo ešte do 31.12.2013 nerozhodlo, sa
ma postupovať podľa doteraz platných právnych predpisov, teda podľa ustanovenia „pojednávajúceho
o udeľovaní súhlasu k účinnosti zmluvy, potom sa podľa okresného súdu mal súhlas alebo nesúhlas
Ministerstva, ktoré rozhodlo až v roku 2014 (v čase nového textu ustanovenia § 2 ods. 4 oNDS) viazať kúčinnosti zmluvného vzťahu. Ministerstvo v odpovedi z 18.3.2014 uviedlo, že predmetnú Zmluvu vracia
odporcovi bez udelenia súhlasu na jej platnosť, pričom súd konštatoval, že podľa názoru súdu by malo
ísť o neudelenie súhlasu na jej účinnosť.“ Teda týmto odôvodnením okresný súd nebral v úvahu ani

len názor a rozhodnutie Ministerstva, avšak svoj nesprávne právne ustálený názor k účinnosti podľa
zákona o NDS. Následne okresný súd konštatoval, že pokiaľ Ministerstvo neudelilo súhlas s účinnosťou
zmluvy, účinnosť nenastala. Zmluva sa pri jej podpise v roku 2013 už platnou stala. Podľa zákona o
Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorý bol účinný do 31.12.2013 sa v ustanovení § 2 ods. 4 veta tretia
tvrdí: „Na účinnosť nájomnej zmluvy uzavretej diaľničnou spoločnosťou sa vyžaduje súhlas ministerstva.

Týmto zákon o Národnej diaľničnej spoločnosti ustanovil podmienku nadobudnutia účinnosti, ktorá
však bola možná len do 31.12.2013. Súd teda zmenil výklad a teda aj rozhodnutie Ministerstva, keď
Ministerstvo uviedlo v rozhodnutí slovo „platnosť" avšak súd si sám ustálil, že by to mala byť „účinnosť".
Zmluva, ktorá vznikla v roku 2013 a Ministerstvo o nej nerozhodlo v roku 2013, nadobudla svoju platnosť
podpísaním a účinnosť zverejnením v Centrálnom registri zmlúv podľa § 47a Občianskeho zákonníka.
„Druhá podmienka pre nastátie jej účinkov za predpokladu, že o súhlase Ministerstvo nerozhodlo do

31.12.2013, ale až v roku 2014 keď platil nový právny stav, ktorý viazal súhlas Ministerstva na platnosť
zmluvy, ktorá však už svoju platnosť stratiť nemohla a o účinnosti nemohlo rozhodovať pre neexistenciu
hmotnoprávnej úpravy, podľa ktorej mohlo Ministerstvo postupovať, pre plynutie času odpadla a pre túto
sa stala Zmluva nepodmienená. Teda účinnosť Zmluvy plynutím času bez rozhodnutia Ministerstva do
31.12.2013 od 1.1.2014 už nebola podmienená rozhodnutím Ministerstva a išlo v tejto časti podmienky

o nepodmienený právny úkon.“ Navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa
31.05.2016, sp. zn. 38Cb/256/2014 zmenil a vzájomný návrh žalovaného zamietol a žalobe žalobcu
vyhovel alebo napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

19. K doručenému vyššie uvedenému vyjadreniu sa žalovaný v stanovenej lehote písomne nevyjadril.

20. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom v medziach podľa § 379 ods. 1 CSP,
§ 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 CSP a contrario verejným
vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP

rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch, potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v
senáte v pomere hlasov 3:0.

21. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním
odvolania žalobcu dňa 23.8.2016 (č.l. 196 spisu), bolo v odvolacom konaní od 01.07.2016 postupované

podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý zrušil zák. č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 (§ 473 CSP). Vyplýva to z § 470
ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

22. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

23. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

25.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Žalobca v rámci podaného odvolania argumentoval s dôvodmi v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), f)
a h) zák. č. 160/2015 Z.z. Nosným odvolacím dôvodom žalobcu bolo preskúmanie správnosti záverov
okresného súdu, ktorý vo vzťahu k zmluve zo dňa 16. októbra 2013 Zmluve o nájme nebytových
priestorov na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle D., číslo zmluvy/2013/0367 (ďalej aj len „nájomnázmluva“) konštatoval, vzhľadom na uplatnený nárok na určenie, že nájomný vzťah žalobcu v postavení
nájomcu a žalovaného v postavení prenajímateľa k predmetu nájmu vo vlastníctve žalovaného, ktorým
bol objekt služieb na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle D. na diaľničnom úseku D1Vrtižer -

Hričovské Podhradie v km 185,064 postavenom ako budova bez súpisného čísla na pozemkoch registra
CKN v katastrálnom území D., druh pozemkov zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1117/74 o výmere
74 mX zapísaná na LV č. XXXX, parc. č. 1117/73 o výmere 77 m2 zapísaná na LV XXXX a parc. č.
1117/75 o výmere 75 m2 zapísaná na LV č. XXXX založený Zmluvou o nájme nebytových priestorov
zo dňa 16.10.2013, trvá. Okresný súd konštatoval, že medzi účastníkmi na základe nájomnej zmluvy

uzatvorenej dňa 26.11.2007 existoval nájomný vzťah k spornému predmetu nájmu ľavostrannému
diaľničnému odpočívadlu D., ktorý bol ukončený na základe vzájomnej dohody zmluvných strán ku dňu
30.9.2013. Následne bola medzi účastníkmi konania žalobcom v postavení nájomcu a žalovaným v
postavení prenajímateľa k rovnakému predmetu nájmu dňa 16.10.2013 uzatvorená zmluva o nájme.
V konaní nebolo sporné, že predmetná zmluva je zmluvou, pre ktorú zák. č. 211/2000 Z.z. v § 5
ustanovuje povinné zverejnenie v dôsledku čoho podmienkou účinnosti zmluvy v zmysle § 47a ods.

1 Občianskeho zákonníka jej zverejnenie v centrálnom registri zmlúv. Okresný súd mal preukázané,
že zmluva bola v centrálnom registri zmlúv zverejnená dňa 17.3.2013. Z obsahu vyjadrení účastníkov
konania, predložených listinných dôkazov, mal okresný súd preukázané, že nebytové priestory, ktoré
mali byť predmetom nájmu na základe zmluvy majú charakter prioritného infraštruktúrneho majetku
v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 639/2004 Z.z. a zmluva podlieha režimu § 2 ods. 4 zák. č. 639/2004

Z.z. Uvedené ustanovenie v znení účinnom od 1.1.2014 ustanovuje, že na platnosť nájomnej zmluvy
uzavretej diaľničnou spoločnosťou sa vyžaduje súhlas ministerstva. Znenie § 2 ods. 4 zák. č. 639/20204
Z.z., ktoré bolo účinné do 31.12.2013 podmieňovalo súhlasom ministerstva účinnosť nájomnej zmluvy
uzatvorenej diaľničnou spoločnosťou.

27. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, tak ako správne ustálil okresný súd, že zmluva medzi
účastníkmi bola uzatvorená dňa 16.10.2013, teda správne podľa záverov odvolacieho súdu sa na ňu
vzťahuje režim § 2 ods. 4 zák. č. 639/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. v znení
účinnom do 31.12.2013, kedy účinnosť takejto nájomnej zmluvy bola podmienená udelením súhlasu
ministerstva. Okresný súd konštatoval, s ktorými závermi sa odvolací súd stotožnil, že § 2 ods. 4 zák. č.

639/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013 nevylučuje zároveň aplikáciu § 47a ods. 1 Občianskeho
zákonníka, zmluva má charakter jednak povinne zverejňovanej zmluvy podľa § 5 zák. č. 211/2000
a zároveň ide o nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je prioritný infraštruktúrny majetok. Preto podľa
§ 2 ods. 4 zák. č. 639/2004 v čase uzatvorenia zmluvy bolo podmienkou nadobudnutia jej účinnosti
kumulatívne povinné zverejnenie v zmysle § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka a udelenie súhlasu

zo strany ministerstva v zmysle § 2 ods. 4 zák. č. 639/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013.
Znením tohto zákonného ustanovenia sa teda riadi účinnosť zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi
konania bez ohľadu na to, že s účinnosťou od 1.1.2014 došlo k novelizácii § 2 ods. 4 zák. č. 639/2004
Z.z., ktorý súhlasom ministerstva podmienil platnosť takejto zmluvy, tak ako to predpokladá § 47a
ods. 4 Občianskeho zákonníka. Okresný súd pritom správne podľa odvolacieho súdu konštatoval, že

z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by súhlas s účinnosťou zmluvy v zmysle § 2 ods. 4 zák. č.
639/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013 bol zo strany ministerstva udelený. S uvedenými závermi
žalobca v podanom odvolaní nesúhlasil a mal za to, že zmluva ako užívací titul je perfektným právnym
úkonom, je právne účinná vo svojej záväznosti podľa § 5 zák. č. 211/2000 Z.z. v spojitosti s § 47 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Poukázal pritom na skutkový stav a zvýraznil, že nie je sporné, že predmetná

zmluva svojím vznikom nadobudla platnosť, a teda viazanosť prejavov účastníkov konania. Konštatoval
žalobca, že právny úkon v Občianskom zákonníku je definovaný ako prejav vôle, smerujúci najmä k
vzniku,zmene,zánikutýchprávapovinností,ktoréprávnepredpisystakýmtoprejavomspájajú.Zároveň
poukázal na obsah právneho úkonu a mal za to, že práva a povinnosti v obsahu právneho úkonu môžu
byť viazané na splnenie podmienky zmluvnej alebo plynúcej z právneho predpisu. Zdôraznil, že po

právnej stránke podmienený právny úkon je možné považovať len taký právny úkon, ktorý obsahuje
vymedzenie dovolenej právnej možnej podmienky, na ktorú sa viažu následky prejavenej vôle a zároveň
konštatoval, že v dôsledku plynutia času sa aj podmienený právny úkon môže zmeniť na nepodmienený.
Žalobca argumentoval aj tým, že došlo k naplneniu prvej odkladacej podmienky, preto plynutím času, a
práve s dôrazom na splnenie prvej podmienky došlo ku zmene i druhej podmienky a ak neuskutočnilo

ministerstvo do 31.12.2013 akt súhlasu s účinnosťou, tak pre absenciu intertemporálnych ustanovení
daného právneho predpisu došlo súčasne k odpadnutiu druhej podmienky pre nastanie právnych
účinkov zmluvy. V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu odvolací súd po vykonaní odvolacieho
prieskumu však konštatuje, že sa s ňou nemohol stotožniť.28. Práve vo vzťahu k argumentácii žalobcu je potrebné zo strany odvolacieho súdu uviesť, že zmluva
je právna skutočnosť (právny úkon), ktorá spočíva v konaní určitých osôb a s ktorou zákon spája vznik,

zmenu alebo zánik práv a povinností. Na zmluvu je potrebná účasť aspoň dvoch osôb, je to viacstranný
právny úkon, skladá sa z minimálne dvoch samostatných prejavov vôle, t.j. návrh ponuka na uzavretie
zmluvy a prijatie návrhu, t.j. súhlas druhej strany s návrhom. Keď dôjde k účinnému prijatiu návrhu
na uzavretie zmluvy, t.j. keď voči sebe zmluvné strany prejavia zhodnú vôľu uzavrieť zmluvu, vznikajú
zmluvným stranám práva a povinnosti, ku ktorým sa zaviazali. Samozrejme zmluvné strany môžu vznik

práv a povinností viazať na konkrétny dátum alebo inú právnu skutočnosť (odkladacia podmienka).
Je dôležité si uvedomiť, že právny úkon je určitá udalosť, ktorá spočíva v konaní zmluvných strán a
odohrá sa v určitom čase. Pri písomných zmluvách je toto konanie spravidla ukončené posledným
podpisom na zmluve. Zmluva ako právny úkon nie je hmotný alebo pomyslený predmet, ale je to udalosť
(konanie), od ktorej vznikajú, zanikajú alebo sa menia práva a povinnosti. To, že existuje listina, na ktorej
je zachytené konanie zmluvných strán (prejav vôle) iba potvrdzuje, že k tomuto konaniu došlo. Avšak

listinu, hmotný predmet nemožno so samostatným právnym úkonom konaním stotožňovať. Podobne
nemožno stotožňovať právny úkon a právny vzťah založený týmto právnym úkonom. V právnej teórii sa
zmluvné právne vzťahy zaradzujú medzi záväzkové právne vzťahy.

29. Pokiaľ žalobca tvrdil, že druhá odkladacia podmienka od 1.1.2014 je nemožnou, preto pre túto

podmienku bol úkon nepodmienený, tak nie je zrejmé, z čoho vyvodzoval uvedený záver. Samotný
fakt, že následne s odstupom času došlo k predmetnej zmene právnej úpravy predsa nespôsobil
podľa odvolacieho súdu následky uvádzané žalobcom, zdôrazňuje sa, že zmluva sa v čase jej
vzniku odvolávala na platné ustanovenie právneho predpisu, navyše neboli známe žiadne relevantné
skutočnosti,ktorébyodvznikuzmluvyaždo31.12.2013bránilinaplniťzákonomvyžadovanépodmienky,

pričom odvolací súd akcentuje, že k momentu uzatvorenia predmetnej zmluvy bolo predsa v zmysle
platnej právnej úpravy cez úpravu v § 2 ods. 4 zák. č. 639/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013,
potrebné kumulatívne povinné zverejnenie a udelenie súhlasu zo strany ministerstva. K momentu
rozhodovania okresného súdu a odvolacieho súdu nebolo preukázané udelenie takéhoto súhlasu zo
strany ministerstva, samozrejme berúc do úvahy i zmenu právnej úpravy predmetného ustanovenia, a

to od 1.1.2014. Opakovane odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že by v čase od
uzavretia zmluvy, t.j. od dátumu 16. októbra 2013 do konca roka k 31.12.2013 nebolo možné takýto
súhlas získať, i preto argumentácia žalobcu v rovine tvrdení, že ak došlo k naplneniu prvej odkladacej
podmienky, tak plynutím času, a práve s dôrazom na splnenie prvej podmienky došlo ku zmene i druhej
podmienky a ak neuskutočnilo ministerstvo do 31.12.2013 akt súhlasu s účinnosťou, tak pre absenciu

intertemporálnych ustanovení daného právneho predpisu došlo súčasne k odpadnutiu druhej podmienky
pre nastanie právnych účinkov zmluvy, nemohol vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú
správnosť záverov okresného súdu, konštatovaných odvolacím súdom. Len pre úplnosť odvolací súd
poukazuje na to, že ak sa dovolával žalobca právnej úpravy od 1.1.2014 a aplikácie tejto právnej úpravy
na vzťah medzi účastníkmi konania, tak potom nebolo preukázané ani udelenie súhlasu žalovaným na

platnosť takej zmluvy v zmysle novej právnej úpravy, čo však bolo uvedené, zdôrazňuje odvolací súd, len
pre úplnosť. Odvolací súd má za to, že posúdenie súdom prvého stupňa v rovine napádanej žalobcom
bolo vecne správne, a ako s vecne správnym sa odvolací súd s ním stotožnil cez úpravu v § 387 ods.
1, 2 CSP.

30. Opäť len pre úplnosť sa žiada odvolaciemu súdu dodať, že nemožno prehliadnuť závery Krajského
súdu v Žiline ako odvolacieho súdu vo veci návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia č.k.
13Cob/335/2015-153zodňa27.10.2015,ktorézáverysasíceviazalikukonaniuopredbežnomopatrení,
žeodrozhodnutiač.k.13Cob/335/2015-153zodňa27.10.2015,nedošlokposunutakvskutkovejakoani
v právnej rovine, a už i v tomto rozhodnutí bolo odvolacím súdom konštatované, „k odvolacím dôvodom

žalobcu a záverom okresného súdu sa uvádza, že zákonná úprava vo verejnoprávnom predpise v ust.
§ 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 639/2004 Z.z. v znení do 31.12.2013, podľa ktorého na účinnosť
nájomnej zmluvy uzavretej diaľničnou spoločnosťou sa vyžaduje súhlas ministerstva, vyjadrila, čo je
nevyhnutné splniť pre účinnosť nájomnej zmluvy, a to súhlas Ministerstva, ktoré uvedené zákonné
znenie sa premietlo i do prejavu vôle účastníkov, a to čl. VII bod 5. tretia veta Zmluvy o nájme

nebytových priestorov na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle D. č. ZM/2013/0367 v znení: ...„táto
nájomná zmluva nadobúda účinnosť dňom udelenia súhlasu MDVRR SR podľa § 2 ods. 4 zákona
č. 639/2004 Z.z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov“. Ak z doterajších dokladovbolo osvedčované, že súhlas Ministerstva nebol daný, čo vyplývalo z oznámenia Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 18.3.2014 (č.l. 63 spisu) adresovaného žalovanému,
vo vzťahu k Zmluve o nájme nebytových priestorov na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle D. č.

ZM/2013/0367, v ktorom bolo uvedené ...,,po posúdení a analýze všetkých predložených podkladov
Vám vraciam predmetnú zmluvu bez udelenia súhlasu ministerstva na jej platnosť...“, tak nebola splnená
náležitosť vyžadovaná zákonom v ust. § 2 ods. 4 zákona č. 639/2004 Z.z. a dojednania v čl. VII bod
5. Zmluvy. Tento stav, a to, že absentuje zákonná i zmluvná požiadavka účinnosti právneho úkonu -
zmluvy o nájme, bola dotvrdená i samotným prejavom vôle žalobcu, obsiahnutým v Dohode o urovnaní

vzájomných práv a povinností ZM/2014 zo dňa 31.07.2014 (č.l. 65 - 66 spisu), ktorej účelom podľa
čl. I bolo urovnanie práv a povinností súvisiacich s užívaním objektu služieb žalobcom bez platnej
a účinnej nájomnej zmluvy. To, že k účinnosti zmluvy sa vyžadoval súhlas Ministerstva, osvedčil i
žalobcom doložený a jemu známy listinný dôkaz, a to výpis z Centrálneho registra zmlúv na č.l. 21
spisu, v ktorom pri zmluve o nájme nebytových priestorov na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle D.
č. ZM/2013/0367 sa nachádza údaj: „Dátum účinnosti: dňom udelenia súhlasu MDVRR SR“, tak ani

po vykonanom ďalšom dokazovaní súdom prvého stupňa berúc do úvahy celú argumentáciu žalobcu
v priebehu prvostupňového konania vo väzbe na odvolacie dôvody, nebolo možné stotožniť sa so
žalobcom, že predmetná zmluva nadobudla účinnosť.

31.Odvolacísúduvádzapreúplnosť,žežalobcapodalodvolanievočicelémurozsudkuokresnéhosúdu,

avšak jeho argumentácia v odvolaní bola zameraná predovšetkým na tú časť rozhodnutia, ktorou bola
žaloba zamietnutá. Do časti rozhodnutia okresného súdu vo vzájomnom nároku však poskytol žalobca
v odvolaní len všeobecnú argumentáciu, preto odvolací súd posudzoval správnosť záverov okresného
súdu len cez túto všeobecnú argumentáciu a dospel k správnosti záverov súdu prvého stupňa a v
podrobnostiach na ne cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP poukazuje.

32. Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného
súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd
poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver,
ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, než aby napadnutý rozsudok

okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam
žalobcu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)
vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia,
ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď.
Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť

odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti
daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je
pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára1998)(NálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyč.k.IV.ÚS345/2012-30zodňa26.11.2012).

33. Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné

akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne
relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93,
PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné
v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie
práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických

osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia
činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,
pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m.
PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté vich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by
ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu
protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného

účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III.
ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).

34. Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil

so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval
správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

35. Ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci
spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Odvolací
súd tiež zdôrazňuje, že daná sporová vec nepredstavovala výnimočný prípad pre postup okresného

súdu podľa § 120 ods. 1 veta tretia OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu), o možnosti
vykonania a výnimočne aj iných dôkazov, ako navrhli účastníci, ak by ich vykonanie bolo nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Z úpravy v § 153 ods. 1 OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu)
tiež vyplýva, že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.

36. Ak nebolo žalobe žalobcu rozsudkom okresného súdu vyhovené a bolo vyhovené vzájomnému
návrhu žalovaného, (tak ako vyplýva z výrokovej časti napadnutého rozsudku okresného súdu), tak toto
rozhodnutie bolo krajským súdom potvrdené ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP,
keďže neboli splnené podmienky ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani pre jeho zrušenie
a vrátenie veci na ďalšie konanie, ktorý záver sa vzťahuje i na závislý výrok o trovách prvostupňového

konania.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní bol žalovaný, ktorému
bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že podľa § 262 ods. 2 CPS o výške

tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.