Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 21, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/167/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118204213
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118204213.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: A. S., nar. XX.X.XXXX, bytom
L. D. 6, XXX XX A., právne zastúpený JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089
01 Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35
807 598, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 346 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 25.09.2018 č.k. 16Csp 71/2018-34 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 150 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.4.2018
domáhal od žalovaného zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 346 eur. Žalobu
odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17 C 336/2015 rozsudkom
zo dňa 14.12.2015 bol úspešný v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.5.2017 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5 Co 108/2016 dňa 11.4.2017. Ako spotrebiteľ si uplatnil

satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv, proti čomu sa musel brániť podaním pôvodnej žaloby.
Primerané finančné zadosťučinenie má naplniť požiadavku účinného, sankčného, odradzujúceho
prostriedku ochrany, aby sa dodávateľ už nedopúšťal recidívy, ale má mať aj funkciu relutárnu. Žiadal
priznať aj náhradu trov konania.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vyslovil názor o absencii dôvodu a výšky zadosťučinenia. Uviedol,
že neexistuje žiaden dôvod na priznanie žalovanej sumy s tým, že žalobca neodôvodnil vznesený

nárok, pričom je potrebné prihliadať aj na závažnosť ujmy. Dôvodil, že priznanie finančných prostriedkov
prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné napraviť inak. Inštitút
primeraného zadosťučinenia by nemal slúžiť na duplicitné uplatnenie práva. Navrhol žalobu zamietnuť.4. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len Cs.p.) súd na
prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez

príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd

jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého rozsudkom
Okresného súdu Prešov č. k. 17 C 336/2015-35 zo dňa 14.12.2015 v právnej veci žalobcu A.P.,
nar. XX.X.XXXX proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o. súd rozhodol, že žalovaný je povinný vydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 346 eur, určil neprijateľnosť tam uvedenej zmluvnej

podmienky a žalobcovi zároveň priznal oproti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške
344,76 eur ako aj uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok.

7. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 5 Co 108/2016-62 zo dňa 11.4.2017 bol vyššie uvedený
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený a žalobcovi bol voči žalovanému priznaný nárok na náhradu

trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

8. Súd vec právne posúdil podľa § 3 ods. 3, ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52
ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 5 Občianskeho
zákonníka a dospel k nasledovným záverom.

9. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z. z. možno uviesť, že ide o
ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie
toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba
uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia

primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby
porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo
osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

10. V prejednávanom prípade však možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému

porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi
spočívajúcu v nezákonnom preplatení pôžičky a teda k strate finančných prostriedkov. Pri finančných
službách je odopreté plnenie veriteľovi na základe jeho žaloby výlučne z dôvodu, že sa vyžaduje bez
platného právneho dôvodu (nedostatok zmluvnej náležitosti) alebo ide o nekalú obchodnú praktiku, príp.
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

11. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že žalovaný zneužil svoje postavenie tým, že zmluva nemala
podstatné náležitosti a do zmluvy zahrnul aj neprijateľnú zmluvnú podmienku - administratívny poplatok
bez reálneho plnenia. Žalovaný sa na základe zmluvy o úvere s takouto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou snažil od žalobcu získať financie bez protihodnoty.

12. Žalobca musel aktívne uplatňovať svoje práva podaním žaloby a súd v prejednávanej veci s
prihliadnutím na vyššie uvedené dospieva k záveru, že výška nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa §
3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa môže, ale aj nemusí, zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá
spotrebiteľovi hrozila.

13.Privýklade§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.trebaakcentovať,žezákonodarcaformulovaluvedené
ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila.
Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.), tak základ nároku

na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods.2
Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z. z. žiadnupostupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné
zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva spôsobom, ktorý môže privodiť ujmu spotrebiteľovi
je potrebná určitá intenzita.

14. Spôsobom vyššie uvedeným určenú výšku peňažného zadosťučinenia súd považuje za primeranú
a dodávateľ má jednoduchú možnosť jej plateniu, prípadne aj iným zodpovednostným následkom sa v
iných úverových prípadoch vyhnúť, a to tým, že bude podnikať v rámci pravidiel stanovených právnymi
predpismi SR.

15. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak tým, že žalovaný si vo vzťahu k žalobcovi
uplatňoval finančné plnenie na ktoré nemal nárok, vyvolal u neho stav právnej neistoty, ktorý musel riešiť
podanou žalobou. Súd preto považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 150 eur
a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa. Súd má za to, že aj
bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto

má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa
od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu
ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky
a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v
tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším

spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

16. Súd preto považoval, ako je uvedené vyššie, za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu
150 eur a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa, ktoré
nemusí byť v rovnakej numericky vyjadrenej výške, ako ujma, ktorá hrozila.

17. Súd prvej inštancie akcentuje aj fakt, že účelom priznania primeraného finančného zadosťučinenia
pri porušení práv nemá byť na jednej strane len odradenie dodávateľa od takýchto praktík, ale na druhej
strane nemá byť ani nástrojom obohatenia sa pre druhú stranu sporu.

18. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má žalobca
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Pre výpočet trov právneho zastúpenia sa

bude vychádzať z výšky priznanej sumy, pretože žalobca bol úspešný v základe nároku, ktorého výška
záležala na posúdení súdu.

21. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Žalovaný má vedomosť a rešpektuje rozhodnutie Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 17C 336/2015
- 35 zo dňa 14.12.2015, ktorým súd určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky a priznal žalobcovi nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia.

23. Podľa názoru odvolateľa však priznanie finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých
prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Žalovaný má za to, že ochrana
spotrebiteľa bola dovŕšená vydaním rozsudku Okresného súdu Prešov, ktorým bolo žalobcovi priznané
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Konajúci súd je povinný na skutkový prípad aplikovať
ustanovenie § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého výšku náhrady súd určí s

prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

24. Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Nemožno z neho vyvodiť, akými
úvahami sa súd riadil. Čo sa týka náhrady trov konania, odvolateľ poukazuje na rozhodnutie Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo 21/2009 zo dňa 25.02.2010, v ktorom sa konštatuje, že
„súd rozhodujúci o trovách je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených
úspešným účastníkom konania v spore.“

25. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

26. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

27. V spotrebiteľských vzťahoch určité povinnosti vznikajú i dodávateľom. Jednou z týchto povinností

je i povinnosť upravená v ustanovení § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania
a aby odstránil protiprávny stav a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy

spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom.
Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik
tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva
alebo povinnosti dôjde.

28. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa po tom, čo
zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Či
došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z právoplatného
rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

29. Súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 17C 336/2015 - 35 zo dňa
14.12.2015 v právnej veci žalobcu A.P., nar. XX.X..XXXX, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o.
súd rozhodol, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 346 Eur, určil
neprijateľnosť tam uvedenej zmluvnej podmienky a žalobcovi zároveň priznal oproti žalovanému nárok

na náhradu trov konania vo výške 344,76 Eur, ako aj uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny
poplatok. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co 108/2016 - 62 zo dňa 11.04.2017 bol vyššie
uvedený rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený a žalobcovi bol voči žalovanému priznaný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

30. Právoplatným ukončením konania vo veci 17C 336/2015 Okresného súdu Prešov bol naplnený
predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobcovi požadovať
od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie.

31. Žalobca si bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní úspešne uplatnil právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z
toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo
dodávateľa od získavaní plnení vyplývajúcich z bezdôvodného obohatenia a jednak to treba chápať
ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno

predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa nedopustí v takej intenzite.32. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a podobne. Súdom prvej inštancie určené finančné zadosťučinenie vo výške 150 Eur nemožno

považovať za neprimerané. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá
vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania
žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal. Spotrebiteľ nie je
povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na
finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Žalobca sa v tomto

prípade úspešne domohol svojho práva a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie
finančného zadosťučinenia.

33. Správnym je i rozhodnutie o trovách konania. K odvolacím námietkam žalovaného vo vzťahu k
náhrade trov konania treba uviesť, že ak bude mať žalovaný za to, že v rozhodnutí o výške náhrady trov
konania, po právoplatnom skončení veci, boli priznané nadbytočné či neprimerané trovy konania, môže

argumenty uvedené v tomto odvolaní uplatniť v sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka.

34. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok s výnimkou nenapadnutého výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením§255ods.1CSP.Dôvodomtakéhotorozhodnutiabolaskutočnosť,žežalobcovivsúvislosti
s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

36. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).