Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, January 23, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/186/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010392
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717010392.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a

sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného T. M., pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 23. januára 2019, o odvolaní
obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 09.05.2018 sp.zn. 3T/84/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. s použitím § 44 Tr. zák. súd u p ú

š ť a u obžalovaného T. M. od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák., lebo trest odňatia
slobody vo výmere desať mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo
výmere dvadsať mesiacov, uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 0T/83/2017
zo dňa 06.06.2017, právoplatný 06.06.2017, pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za
dostatočný.

Ostatné výroky trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 0T/83/2017 zo dňa 06.06.2017

zostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 09.05.2018 sp.zn. 3T/84/2017 bol obžalovaný T. M.
uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 19.02.2017 v čase okolo 12.45 h vo A., okres A., N. Z. XX, pri schodoch vedúcich k paneláku, fyzicky
napadol osobu I. Y. tak, že k nemu pristúpil so slovami: ,,vieš ty, kto som ja?“ a udrel ho päsťou pravej
ruky, pričom úder smeroval do hlavy poškodeného, kde tento sa uhol a trafil ho do kľúčnej kosti vľavo,
následne sa zahnal druhýkrát päsťou ruky, pričom poškodeného netrafil, na čo poškodený zakričal na
svoju neter C. J., ktorá v tom čase sedela v aute, aby volala políciu, na čo útočník odišiel smerom do

mesta, čím takto svojím konaním poškodenému I. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V.-V. XX, spôsobil
zranenia, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie.
Za to mu bol uložený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods.
4, § 41 ods. 1 a § 42 ods. 1,2 Tr. zák. úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil trestný rozkaz
Okresného súdu Zvolen sp.zn. 0T/83/2017 zo dňa 06.06.2017, právoplatný dňa 06.06.2017, ktorým

bol obžalovanému T. M. uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, výkon ktorého mu bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 20 mesiacov. Ostatné výroky trestného rozkazu Okresného
súdu Zvolen sp.zn. 0T/83/2017 zo dňa 06.06.2017 zostali týmto nedotknuté. Podľa § 61 ods. 1, ods.2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
po dobu 36 mesiacov.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal tak obžalovaný, ako aj jeho obhajca odvolanie. Obidve

odvolania sú obsahove totožné a v týchto odvolaniach obžalovaný uviedol, že podľa jeho názoru
konaním nenaplnil skutkovú podstatu prečinu výtržníctva, pretože výpoveď poškodeného I. Y. bola
účelová. Je pravdou, že dňa 19.02.2017 bol na návšteve u J. Y., ktorej počas jeho návštevy volal
na mobil práve poškodený, jej priateľ I. Y., ktorý si ho pýtal k telefónu, do ktorého sa mu vyhrážal a
nadával mu. On následne s J. Y. z bytu odišiel, zišiel po schodoch a po vyjdení na schod bytovky išiel

oproti nim práve poškodený a začal hovoriť slová, ,,vieš ty, kto som ja“ a keďže nevedel, čo môže
očakávať od poškodeného, keďže mu do telefónu nadával a poškodený išiel proti nemu a nemienil
sa vyhnúť, tohto odstrčil do ramena, čo trvalo skutočne dva alebo tri sekundy a pokračoval ďalej v
ceste. Rozhodne poškodeného päsťou nezasiahol. Celý incident sa snažil vyvolať poškodený. V tejto
súvislosti poukázal na výpoveď svedkyne J. Y., ktorá uviedla, že nie si je istá situáciou, ktorá sa odohrala,
vzhľadom na požitie alkoholu a aj svedkyňa C. J. v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní uviedla, že

sa nič neodohralo, že došlo k odsoteniu poškodeného, ktorý nespadol. Podľa jeho názoru okresný súd
nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, v dôsledku čoho uznal jeho vinu z prečinu výtržníctva.
Pokiaľ by on si bol vedomý toho, že sa dopustil prečinu výtržníctva, nepopieral by to, rozhodne však
má za to, že jeho tvrdenia a jeho obrana na hlavnom pojednávaní bola potvrdená aj výpoveďou
poškodeného, ktorý pripustil priebeh skutku tak, ako on to popísal, a tak v tomto smere vypovedala aj

svedkyňa C. J..
S poukazom na tieto skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu zrušiť napadnutý rozsudok a jeho spod
obžaloby v zmysle § 285 písm. a), prípadne c) Tr. por. oslobodiť.
Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť,
pretože prvostupňové rozhodnutie považoval za správne a zákonné.

Obhajca obžalovaného navrhol vyhovieť dôvodom odvolania a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.
Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, pretože na takýto postup boli splnené
zákonom stanovené predpoklady.
Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod pre
rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je ani

daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., a preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného je čiastočne dôvodné, a to iba do výroku o treste.
Odvolací súd zdôrazňuje, že skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá

dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa pri zachovaní
kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy, potrebné pre
zákonné rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na T. M. podaná. Je potrebné uviesť, že vo vzťahu ku
skutkovým zisteniam, tvoriacim podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom
konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným

chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že
predmetný skutok uvedený v napadnutom rozhodnutí sa stal spôsobom, popísaným v rozsudku a že
ho spáchal obžalovaný T. M. a že z jeho konania tam nastal uvedený následok. Nepochybne bola
preukázaná aj subjektívna stránka žalovaného prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,
pretože obžalovaný T. M. na mieste verejnosti prístupnom dopustil sa výtržnosti tým, že napadol I. Y., a

preto v tomto smere vznesené odvolacie námietky obžalovaného sú nepodstatné.
Súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj v ich súhrne, logickým a zároveň podrobne a presvedčivo
odôvodneným spôsobom, ktoré mu z hľadiska pravidiel, stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako
sú uvedené v ust. § 2 ods. 12 Tr. por., nemožno nič vytknúť.
V súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por., v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa rozviedol,

ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a z akých dôvodov a
prečo obžalovaného T. M. uznal za vinného zo žalovaného prečinu.
K odvolacím námietkam obžalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že obžalovaný
v dôvodoch odvolania v podstate zopakoval obhajobnú argumentáciu z predchádzajúceho štádia
trestného konania, pričom súd prvého stupňa na jeho obranu v súlade so stavom veci a zákonom

potrebným spôsobom reagoval.
Aj keď odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, ako je už vyššie uvedené, je postačujúce a
akceptovateľné pre záver o vine obžalovaného, odvolací súd k dôvodom, ktoré obžalovaný uviedol v
písomnom podaní odvolania uvádza, že poškodený I. Y. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnompojednávaní nevypovedal v tom smere, že by zo strany obžalovaného nebol napadnutý, ale práve
naopak. Jeho tvrdenie o napadnutí je rovnaké len intenzitu útoku zo strany obžalovaného zmiernil, čo
však na právne posúdenie skutku je nepodstatné.

Svedkyňa J. Y. na hlavnom pojednávaní síce uviedla, že na skutok si nepamätá, pretože v tom čase bola
pod vplyvom alkoholu, v prípravnom konaní však jednoznačne vypovedala, že videla, ako obžalovaný
poškodeného udrel päsťou smerom do hlavy. V tomto smere vypovedala aj svedkyňa C. J..
Ak teda obžalovaný tvrdil, že on sa prečinu výtržníctva nedopustil, toto jeho tvrdenie, ako aj ním
uvádzané argumenty v dôvodoch odvolania, treba považovať za účelové so snahou vyhnúť sa trestnej

zodpovednosti.
Pri úvahách o druhu trestu sa odvolací súd dôsledne riadil ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák., páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to

ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že ukladanie nepodmienečného

trestu odňatia slobody, a to súhrnného vo výmere 15 mesiacov, by v danom prípade pre obžalovaného
bolo neprimerane prísne. Je síce pravdou, že obžalovaný bol doposiaľ súdom desaťkrát trestaný,
naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 0T/83/2017 zo dňa 06.06.2017, kedy mu
bol uložený podmienečný trest odňatia slobody desať mesiacov so skúšobnou dobou do 06.02.2019,
a preto

v danom prípade prichádzalo v úvahu obžalovanému ukladať súhrnný trest v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák.,
podľa ktorého, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého
stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na
uloženie úhrnného trestu.
Na druhej strane však odvolaciemu súdu neunikla skutočnosť, že trest uložený rozsudkom Okresného

súdu Zvolen zo dňa 09.04.2013 sp.zn. 2T/26/2013 vykonal dňa 05.09.2018, teda po spáchaní
žalovaného trestného činu bude postačujúcim ponaučením pre obžalovaného v tom smere, aby v
budúcnosti sa vyvaroval protispoločenskej činnosti.
Za daných okolností potom prichádzalo v úvahu podľa § 44 Tr. zák. u obžalovaného upustiť od
uloženia súhrnného trestu, lebo trest odňatia slobody vo výmere desať mesiacov, výkon ktorého mu

bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 20 mesiacov, uložený mu trestným rozkazom
Okresného súdu Zvolen sp.zn. 0T/83/2017 zo dňa 06.06.2017, právoplatný toho istého dňa, možno
pokladať na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Ostatné výroky trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 0T/83/2017 zo dňa 06.06.2017 týmto
rozhodnutím ostali nedotknuté.

Keďže odvolanie obžalovaného bolo len čiastočne dôvodné, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.