Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/201/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112238905
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5112238905.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: Ing.
H. L., nar. X.X.XXXX, bytom W., A. U. XXX, právne zastúpený JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so
sídlom W., U. XXX/XX, proti žalovanému: HARD FOREST s.r.o., so sídlom Lopušné Pažite 20, IČO: 36
414 298, právne zastúpený spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s.r.o., so sídlom
Žilina, Dolný Val 11, o zaplatenie 385.001,42 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného a
na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18C/79/2013-400 zo dňa 11.
februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v súvislosti s vyjadrením
k odvolaniu protistrany v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom v časti vyhovel žalobe žalobcu, ktorý sa domáhal voči
žalovanému zaplatenia 385.001,42 eur s úrokom z omeškania od 14.1.2012 do zaplatenia, a uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 67.383,655 eur s úrokom z omeškania 9 % od 14.1.2012 do
zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V tejto/prisúdenej časti šlo o nárok žalobcu z faktúry č. 41/2011 so splatnosťou 13.1.2012, s textom
„ťarchopisujeme Vám k faktúre č. 5/2011 sumu 2.030.000 Sk, ktorými ste neoprávnene zaťažili náklady
Urbariátu v roku 2010, nakoľko lesné cesty v tom čase neboli majetkom Urbariátu“, keď žalovaný si
uplatnil voči Urbariátu, pozemkovému spoločenstvu, Kysucké Nové Mesto (ďalej len „Urbariát“) vo svojej
faktúre č. 5/2011 sumu 2.020.000 Sk, o ktorú žalovaný znížil platbu za nájom a vyťažené drevo, ako
náklady na lesné cesty v roku 2010.
3. Okresný súd tu vychádzal zo záveru, že žalovaný nebol oprávnený započítať svoju pohľadávku

voči pohľadávke žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Vlastníkom pozemkov, cez ktoré viedli
cesty, na opravu a údržbu ktorých žalovaný vynaložil náklady, boli Lesy SR, čo bolo preukázané zo
spisového materiálu, ako aj vyjadrením strán. V tej súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie
Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 22Cdo/52/2002, v zmysle ktorého spevnená plocha (penetračný makadam)
umiestnený na označených pozemkoch, je súčasťou pozemku; stavbou v občianskoprávnom zmysle
sa rozumie výsledok stavebnej činnosti tak, ako to chápe stavebný zákon a jeho vykonávacie predpisy,
pokiaľ výsledkom tejto činnosti je vec v právnom zmysle, teda spôsobilý predmet občianskoprávnych

vzťahov, vrátane práva vlastníckeho. Spevnená plocha predstavujúce penetračný makadam na povrchu
pozemkov nie je stavbou. Miestne a účelové komunikácie sú druhom pozemku, nemôže byť súčasne
pozemkami v zmysle občianskoprávnom ako dve odlišné veci, ktorý by mohli mať rozdielny právnyrežim. Podobný názor zaujal Nejvyšší soud ČR aj v rozhodnutiach sp.zn. 33Cdo/111/98 a sp.zn.
31Cdo/691/2005.
4. Ďalej podľa okresného súdu, z nájomnej zmluvy, ani zo žiadnych iných predložených listinných

dôkazov nevyplývala právnemu predchodcovi žalobcu (Urbariátu) akýmkoľvek spôsobom sa podieľať
nákladmi na oprave ciest. Žalovaný tak mohol tak činiť len na vlastné náklady, resp. následne si
uplatňovať náhradu skutočne a preukázateľne vynaložených nákladov na opravu ciest iba od vlastníka
pozemkov - Lesov SR, nie od žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu.
5. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že bývalý predseda Urbariátu p. Galvánek dal súhlas žalovanému na

opravu ciest a predbežnú kalkuláciu nákladov na opravu ciest zo dňa 30.8.2010 výbor Urbariátu schválil,
uvedené považoval súd prvej inštancie za irelevantné, nakoľko len vlastník pozemku môže dať súhlas s
opravou a údržbou ciest na jeho pozemku; a iba vlastník sa mohol prípadne zaviazať k refundácii takto
vynaložených nákladov. Lesy SR súhlasili s opravou a údržbou ciest, ale na vlastné náklady žalovaného,
pričom Urbariát nebol oprávneným subjektom na udelenie takého súhlasu, na uzavretie dohody medzi
ním a žalovaným.

6. Nakoľko právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému neoprávnene započítané náklady na
opravu a údržbu ciest a vyzval žalovaného na úhradu sumy 67.383,655 eur faktúrou č. 41/2011 zo dňa
30.12.2011, splatnou dňa 13.1.2012, dňom nasledujúcim po jej splatnosti, teda 14.1.2012, sa žalovaný
dostal do omeškania. Preto ho okresný súd počnúc týmto dňom zaviazal k zaplateniu úroku z omeškania
vo výške 9 % v zmysle § 517 ods. 2, 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

7. Vo zvyšnej časti okresný súd žalobu žalobcu zamietol.

8. V prípade nároku žalobcu na zaplatenie 269.129 eur vyúčtovaných faktúrou č. 42/2011 zo dňa
30.12.2011 za vyťažené a neevidované drevo v roku 2010 v objeme 6.025,93 m3, okresný súd

konštatoval, že nebolo preukázané, že žalovaný práve v roku 2010 vyťažil o 6.025,93 m3 viac drevnej
hmoty, než mal, resp., že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu a zodpovednostným
subjektom je žalovaný. Podaný znalecký posudok znalkyne Ing. Petrášovej jednoznačne nepreukázal
vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Samotná menovaná znalkyňa na pojednávaní
uviedla, že neexistuje žiadna konkrétna metóda, ktorá by objektívne dokázala, že peň pochádza z roku

2010, z druhej polovice roka 2009 alebo z prvej polovice roka 2011, a že šlo o výrub v roku 2010, ale s
tým, že je tam pripustená odchýlka dvoch mesiacov, koniec roka 2009 a začiatok roka 2011. Odchýlku
pripustila, nakoľko jej neboli predložené všetky doklad od zadávateľa, s tým, že na výpočet ťažby ďalšie
doklady nepotrebovala, ale na posúdenie evidencie ťažby a lesníckej činnosti áno. Nakoľko teda boli
pripustené odchýlky ťažby dreva - ťažba bola vyčíslovaná za rok 2010, ale s odchýlkami dvoch mesiacov

prichádzal do úvahy aj koniec roka 2009 (november a december 2009), a tiež začiatok roka 2011 (január
a február 2011), nebolo jednoznačne, bez vážnych rozporov alebo možných odchýlok, preukázané, že
došlo k ťažbe, resp. k bezdôvodnému obohateniu v roku 2010.
9. Nielen znalkyňa Ing. Petrášová, ale aj znalec Ing. Kozlík podľa okresného súdu relevantne a logicky
spochybnilpredmetnýznaleckýposudok,keďmalzato,ževyťaženádrevnáhmotajespätnezarok2010

ťažko preukázateľná. Ing. Kozlík uviedol, že v októbri 2011 určiť dobu vyťaženia jednotlivých stromov
podľa pňov priamo v teréne spätne za obdobie rokov 2009 a 2010 považuje za veľmi obtiažne, pričom
pokiaľ ide o ťažbu živých stromov, po ťažbe na pni nastávajú rôzne zmeny a je možné posudzovať dobu
výrubu, ale v dlhšom období a je potrebných viac vegetačných období (v danom prípade prešlo len jedno
vegetačné obdobie).

10. Súd prvej inštancie doplnil, že v znaleckom posudku sa vychádzalo z meraní na 20 dielcoch, pričom
žalovaný v roku 2010 vykonával ťažbu na celom predmete nájmu. Okrem znaleckého posudku Ing.
Petrášovej žalobca nepredložil žiadny iný dôkaz na preukázanie dôvodnosti jeho nároku. Tento bol
zároveň vypracovaný na základe zadania žalobcu, mimo konania, a žalovaný nebol k jeho vypracovaniu
prizvaný. Okresný súd poukázal aj na vyjadrenie Ing. L., ktorý vykonával funkciu odborného lesného

hospodára, že objem dreva vyťaženého pri lesnej ťažbe je zisťovaný až trikrát - odborný lesný hospodár
zodpovedá za vedenie lesného hospodárstva a vyťaženého dreva, o čom podáva písomné správy
a vedie evidenciu, čo bolo potvrdené dozorom vykonaným Lesným úradom v Žilina a tiež kontrolou
Ministerstva pôdohospodárstva SR.
11. Záverom okresný súd skonštatoval, že z hľadiska prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Obč. zák.,

pokiaľ Urbariát mal za to, že ťažba dreva nie je vykonávaná v súlade s nájomnými zmluvami, bolo v jeho
záujme uvedené si overiť, či už kontrolou dokladov alebo priamo na mieste v lese.12. V prípade posledného čiastkového nároku žalobcu - na zaplatenie 48.488,765 eur vyúčtovaných
faktúrou č. 43/2011 so splatnosťou 13.1.2012, okresný súd nemal preukázané tvrdenie žalobcu, že
žalovaný za drevo v objeme 1.324,13 m3 a 108 m3 nezaplatil; nepreukázal tiež, či šlo o drevo vyťažené

v roku 2010 a nezaplatené, alebo o drevo vyťažené v roku 2011, hoci žalovaný v roku 2011 ťažbu dreva
už nevykonával, čo nebolo medzi stranami sporné. Uplatňovaný nárok nebolo možné odvodzovať len
z údajov na faktúre, ktorá žiadnym spôsobom nárok nepreukazuje. Dohoda strán, že drevná hmota,
ktorá existovala a nebola zahrnutá do výkazov za rok 2010, a ktorú žalovaný vyvezie v roku 2011, bude
zaplatená v roku 2011, nevyplýva ani zo zápisov zo dňa 17.1.2011 a zo dňa 15.4.2011, na ktoré žalobca

odkazoval. Ďalšie zápisy, na ktoré žalobca odkazoval - zo dňa 21.2.2011 a zo dňa 5.4.2011, neboli súdu
predložené. Nakoľko v roku 2011 nebola zo strany žalovaného žiadna ťažba uskutočňovaná, nemohlo
byť v roku 2011 žiadne drevo ani dovezené a fakturované.

13. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť ich žalovanému
vo výške 10.345,57 eur (trovy právneho zastúpenia) a vo výške 1.075,35 eur (súdny poplatok za odpor

proti platobnému rozkazu), a to na účet právneho zástupcu žalovaného.
14. Vychádzal zo záveru o čiastočnej úspešnosti oboch sporových strán, pričom úspech žalobcu
predstavuje 18 %, úspech žalovaného 82 %, a teda čistý úspech žalovaného je 64 %, v ktorom rozsahu
mu bola aj náhrada trov konania priznaná v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. Jednotlivé položky trov okresný
súd podrobne špecifikoval. Vzhľadom na zastúpenie žalovaného v konaní advokátom, určil platobným

miestom účet právneho zástupcu žalovaného (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

15. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obe sporové strany.

16. Žalovaný sa svojím odvolaním domáhal zmeny napadnutého rozsudku v časti, v ktorej bolo žalobe

žalobcu vyhovené, tak, že krajský súd žalobu zamietne.
17. Uviedol, že medzi účastníkmi zmluvy o nájme lesných pozemkov zo dňa 8.2.2008, teda medzi
žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, vznikla dohoda, ktorú v tom čase za urbár uzavrel jeho
predseda p. Galvánek, ktorý dal súhlas po tom, čo výbor schválil opravu havarijného stavu ciest a
predloženú kalkuláciu nákladov na opravu ciest zo dňa 30.8.2010. Na základe toho žalovaný vykonal

opravu havarijného stavu ciest a o istinu 67.383,655 eur právny predchodca žalobcu znížil faktúru
č. 5/2011, čím došlo ku kompenzácii nákladov voči žalovanému. Odvolateľ nesúhlasil so záverom
okresného súdu, že pokiaľ Urbariát nebol vlastníkom ciest, nemohol si žalovaný kompenzovať tieto
náklady, ale tieto mal uplatňovať voči Lesom SR ako vlastníkovi pozemku. Medzi žalovaným a právnym
predchodcom žalobcu došlo k dohode, na základe ktorej žalovaný vykonal opravu ciest v zmysle

požiadaviek, a teda mu vznikol oprávnený nárok na úhradu. Primárnym je posúdenie tejto vzájomnej
dohody, z ktorej jednoznačne vyplynuli skutočnosti požiadavky na opravu ciest a úhrady za túto opravu
(čo právny predchodca žalobcu aj potvrdil faktúrou č. 5/2011 zo dňa 23.3.2011; k jej ťarchopisu faktúrou
č. 41/2011 došlo až 30.12.2011, po tom, čo bolo vymenené vedenie Urbariátu). Z faktúry č. 41/2011
nevyplývajú skutočnosti uvádzané v žalobe, keďže z nej nie je zrejmé, z čoho fakturovaná istina

pozostáva a nie je skutkovo a právne vymedzený nárok.
18. Odvolateľ tiež namietal, že nebolo ničím preukázané, že cesty, ktorých opravu žalovaný vykonal, sú
vo vlastníctve Lesov SR; podľa jeho tvrdenia tieto sú vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu. V
tomto smere je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný.

19. Žalobca sa svojím odvolaním domáhal zmeny napadnutého rozsudku v časti, v ktorej bola jeho
žaloba zamietnutá, tak, že krajský súd žalobe vyhovie.
20. Pokiaľ ide o čiastkový nárok na zaplatenie 269.129 eur, namietal, že okresný súd poukazoval na to,
že objem vyrúbanej drevnej hmoty stanovený znaleckým posudkom Ing. Petrášovej môže kolidovať aj s
mesiacmijanuárafebruár2011,hocizvýpovedísvedkovE.,S.,akoajztvrdenížalovaného,jenesporné,

že v roku 2011 už žalovaný nevykonával žiadnu ťažbu. Nebolo tiež preukázané, že by menovanou
znalkyňou posudzované obdobie ťažby určené na rok 2010 mohlo zasahovať aj do mesiacov november
a december 2009, keďže v roku 2009 žalovaný ťažbu dreva na pozemkoch posudzovaných znalkyňou
nevykonával. To bol aj dôvod, pre ktorý dal Urbariát po zistení rozsahu vyťaženého dreva na sporných
pozemkoch vykonať znalecké dokazovanie. Žalovaný v tomto smere neprodukoval žiadny dôkaz, že na

sporných pozemkoch, posudzovaných znalkyňou, vykonal výrub v mesiacoch november a december
2009, hoci má k dispozícii evidenciu ťažby za rok 2009.
21. Žalobca ďalej poukázal na to, že hoci žalovaný spochybňoval ním predložený znalecký posudok
riadne opatrený pečiatkou znalca a znaleckou doložku, nenavrhol vykonanie kontrolného znaleckéhoposudku. V uvedenej súvislosti žalobca uviedol, že Ing. Kozlíka súd na návrh žalovaného vypočul
len ako svedka, hoci na mieste samom nebol, hodnotené porasty nevidel, preto jeho hodnotenie
znaleckého posudku Ing. Petrášovej možno považovať len za jeho subjektívny názor a vo vzťahu

k prejednávanej veci za právne irelevantný. Navyše menovaný sám potvrdil správnosť metodického
postupu Ing. Petrášovej pri vypracovaní jej znaleckého posudku, ani jeho závery nespochybnil takou
argumentáciou, resp. dôkazmi, pre ktoré by súd mal dôvod neprijať ho v jeho komplexnosti. Ing. Kozlíka
nepovažuje žalobca za nezaujatého.
22. Žalobca čiastočne zhrnul, že boli predložené dôkazy, že žalovaný za rok 2008 až 2010 neviedol

riadnu evidenciu ťažby, uvádzal rôzne objemy ťažby nezhodujúce sa so skutočnosťou, a ťažba na
posudzovaných pozemkoch v zmysle znaleckého posudku v objeme 6.025,93 m3 je objem „do očí
bijúci“. Žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že žalovaný v roku 2010 vykonal ťažbu na
kontrolovaných porastoch minimálne v určenom objeme bez toho, aby túto vykázal v evidencii a zaplatil
za drevnú hmotu Urbariátu. Okresný súd komplexne neposúdil písomnú časť posudku, a to aj v spojitosti
s tým, že znalkyňa hodnotil obdobie výrubu po uplynutí jedného vegetačného obdobia - výrub vykonaný

v roku 2010, posudzovanie znalcom od polovice júla 2011, teda po uplynutí vegetačného obdobia, výrub
stanovený do roku 2010, teda do predchádzajúceho vegetačného obdobia - čo je v súlade s tvrdeniami
svedka Ing. Kozlíka, že ak od výrubu prejde jedno vegetačné obdobie, je možné určiť, že sa výrub
vykonal v predošlom vegetačnom období.
23. Čo sa týka čiastkového nároku na zaplatenie 48.488,765 eur, žalobca poukázal na to, že od počiatku

tvrdil, vyplýva to aj z faktúry č. 43/2011, že predmetný nárok sa týka žalobcom vyvezeného dreva
v roku 2011, nie vyťaženého. Z vykonaných dôkazov (zápis zo dňa 17.1.2011, list urbariátu zo dňa
4.1.2011,zápiszostretnutiavýboruurbariátuzodňa29.12.2010),akoajzvýpovedísvedkovjenesporná
dôvodnosť nároku. Žalobca poukázal na výpoveď svedkov E. a S. na pojednávaní dňa 30.10.2014.
Množstvo vyvezeného dreva v roku 2011 potvrdil aj svedok T.. Súčasťou faktúry č. 43/2011 sú dodacie

listy, z ktorých je objem vyvezenej drevnej hmoty nesporný. V zápise zo dňa 17.1.2011 bolo nesporne
medzi Urbariátom a žalovaným dohodnuté cit.“...doúčtovanie za vyvezené drevo v roku 2011 bude
fakturované v roku 2011...“, z čoho je nesporné, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť za drevo vyvezené zo
skládky v roku 2011; ak by drevo na splátke bolo už zaplatené, nebol by žalovaný k takému záväzku
pristúpil. Zápis bol podpísaný konateľom žalovaného, ktorému bolo zrejmé, že žalovaný má zákaz ťažby

v roku 2011. Ak by bolo všetko drevo vyťažené v roku 2010 v kalkulácii žalovaného odovzdanej Urbariátu
dňa 17.1.2011 už zaplatené, žalovaný by zrejme nemal dôvod súhlasiť, že mu bude fakturované za
drevo, ktoré vyvezie, nie vyťaží v roku 2011. Pri vývoze sa vykonávala zo strany Urbariátu kontrola,
žalovaný odovzdával členovi Urbariátu dodacie listy pri každom vývoze dreva, ktoré boli podkladom k
vyúčtovaniu faktúrou č. 43/2011. Cena sporná nebola, Urbariát žalovanému účtoval v zmysle dodatku

ku zmluve za rok 2010.

24. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok v časti, v ktorej
bolo jeho žalobe vyhovené, potvrdiť. Uviedol, že žalovaný a útvar Urbariátu neuzavreli žiadnu dohodu
o tom, že by sa oprava ciest mala vykonať na náklady Urbariátu, na čom nič nemení ani žalovaným

predložená listina Predbežná kalkulácia na vykonanie oprave havarijného stavu ciest v Mestskom
Háji zo dňa 30.8.2010. Žalovaný neprodukoval žiadne dôkaz, že by investície v uvedenom rozsahu
skutočne vykonal, Urbariátu nebola zo strany žalovaného predložená žiadna faktúra, resp. iný doklad o
vykonaníprácvrozsahuzápočtunaopravuciestžalovaným.Lesnécesty,akojenespornézvykonaného
dokazovania, zvršok, boli majetkom Lesov SR, a ako vyplýva z korešpondencie žalovaného s Lesmi

SR, ktoré oslovil ako vlastníka lesných ciest, s opravou lesných ciest dali súhlas, ale, ako v písomnej
odpovedi uviedli „na vlastné náklady“ žalovaného - žiadateľa.

25. V ďalšom priebehu odvolacieho konania zostali obe sporové strany nečinné.

26. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali strany sporu (§ 359 CSP)
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379
CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

27. Neopodstatneným je odvolanie žalovaného, pokiaľ bol napadnutým rozsudkom zaviazaný k
povinnosti zaplatiť žalobcovi 67.383,655 eur s príslušenstvom. Okresný súd správne vyhodnotil všetky
relevantné okolnosti, dospejúc k záveru, že nárok žalobcu je v danej časti dôvodný. Žalovaný nemoholvoči právnemu predchodcovi žalobcu uplatňovať pohľadávku za opravu ciest, keďže tento nebol ich
vlastníkom. Žalovaný si bol uvedenej skutočnosti vedomý, čo je zrejmé aj z jeho dopytu na Lesy SR ako
na vlastníka ciest ohľadom ich opráv; na tento Lesy SR žalovanému poskytli písomné stanovisko zo dňa

24.8.2010 (v ktorom sa, okrem iného, uvádza, že žiadateľ vykoná opravy na vlastné náklady).
28. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že došlo k dohode medzi ním a právnym predchodcom žalobcu, na
základe ktorej žalovaný vykonal opravu, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na úhradu, krajský súd nemal
preukázaný dostatočný zmluvný základ takého vzťahu. Žalovaný síce poukazoval na súhlas bývalého
predsedu Urbariátu, po tom, čo výbor Urbariátu schválil opravu havarijného stavu ciest a predloženú

kalkuláciu nákladov na opravu ciest, avšak akýkoľvek súhlas právneho predchodcu žalobcu alebo jeho
orgánov s opravou a, obdobne, s kalkuláciou nákladov je právne irelevantný. Relevantným pre právne
následky by bol len súhlas vlastníka dotknutých pozemkov, a tým boli Lesy SR, čo žalovaný dobre
vedel. Fakturácia nákladov na opravu ciest žalovaným, ani ich následná úhrada právnym predchodcom
žalobcu, resp. zníženie sumy fakturovanej žalovanému faktúrou č. 5/2011 o výšku fakturovaných
nákladov na opravu ciest na uvedenom nič nemení, a má za následok práve bezdôvodné obohatenie

žalovaného.
29. Zvyšná odvolacia argumentácia žalovaného je účelová. Obsah faktúry č. 41/2011 nebol medzi
stranami sporný a obe sporové strany si boli vedomé toho, aký nárok sa v súvislosti s predmetnou
faktúrou uplatňuje. Zároveň, vlastník ciest, ktorých opravu vykonal, bol žalovanému známy, keďže
žalovaný písomne komunikoval s Lesmi SR ohľadom súhlasu na vykonanie opráv a ich financovania

(viď bod 27. tohto rozsudku).

30. Pokiaľ ide o čiastkový nárok žalobcu na zaplatenie 269.129 eur, okresný súd opodstatnene v tejto
časti žalobu zamietol. Vzhľadom aj na vývoj dokazovania, keď žalovaný rozporoval závery znaleckého
posudku Ing. Petrášovej ohľadom toho, či a v akom rozsahu bol objem drevnej hmoty 6.025,93 m3

vyťažený v roku 2010 - či nešlo o ťažbu v posledných mesiacoch roka 2009 alebo v prvých mesiacoch
roka 2011, žalobca nenavrhol žiadne doplnenie dokazovania na preukázanie jeho nároku. Medzi
stranami nebolo sporné, že v roku 2011 už žalovaný ťažbu nevykonával, čím by bolo možné vylúčiť
eventualitu, že vo vyčíslenom objeme vyťaženej drevnej hmoty 6.025,93 m3 za rok 2010 je zahrnutá aj
ťažba žalovaného v januári a februári 2011. Sporným však zostalo obdobie novembra a decembra 2009,

pričom žalobca nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy, na základe ktorých by bolo možné vylúčiť, že v objeme
vyťaženej drevnej hmoty 6.025,93 m3, podľa znaleckého posudku Ing. Petrášovej a podľa skutkových
tvrdení žalobcu za rok 2010, nie je zahrnutá aj drevná hmota vyťažená v novembri alebo decembri
2009. Samotná znalkyňa vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že neexistuje metóda, ktorá by objektívne
preukázala, či peň pochádza z roku 2010, z druhej polovice roka 2009 alebo prvej polovice roka

2011, pričom pripustila odchýlku posledných dvoch mesiacov roka 2009 a prvých dvoch mesiacov roka
2011. Zároveň, podľa svedka L., ktorý v rokoch 2008 až 2011 pracoval pre Urbariát ako odborný lesný
hospodár, v mesiacoch september až december 2009 bolo na majetku Urbariátu vyťažených 10.915
m3 drevnej hmoty. Nadväzne nebolo možné stanoviť (ani približný) rozsah žalovaným neoprávnene
vyťaženej drevnej hmoty v roku 2010 - určiť výšku jeho bezdôvodného obohatenia; pokiaľ k nemu vôbec

došlo.

31. Krajský súd sa stotožnil aj s rozhodnutím okresného súdu o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie
48.488,765 eur. Nakoľko žalovaný nevykonával ťažbu na dotknutých pozemkoch v roku 2011, v prípade
drevnej hmoty, ktorú žalovaný odvážal v roku 2011, sa mohlo jednať len o drevnú hmotu vyťaženú v roku

2010. Avšak sporným ostalo, či žalovaný za túto drevnú hmotu zaplatil už skôr, t.j. v roku 2010, a v roku
2011 ju len odviezol, alebo ju mal odviesť v roku 2011 a zaplatiť za ňu až na základe neskoršej fakturácie.
32. Okresný súd náležite uzavrel, že žalobca nepreukázal existenciu dohody, podľa ktorej mal žalovaný
v roku 2011 odviesť ešte nezaplatené drevo. Zápis zo dňa 17.1.2011 v bode 3., na ktorý sa odvolateľ
- žalobca odvolával, nie je dostatočne konkrétny ohľadom špecifikácie záväzku žalovaného, ktorý by

ním mal byť zmluvne založený. Takáto špecifikácia sa žiadala o to viac v situácii, v akej sa strany
v tom čase ocitli - žalovaný mal v roku 2011 zákaz ťažby na dotknutých pozemky žalobcu, a teda
túto už nevykonával; eventuálne mohol odviesť už vyťaženú drevnú hmotu po dohode so žalobcom.
Jednoznačne sa javí potreba zodpovednejšieho prístupu v rámci kontraktačného procesu zo strany
predovšetkým žalobcu, o ktorého ťaženú drevnú hmotu šlo.

33. Za v bode 32. opísanej neštandardnej situácie žalobca dostatočne neobjasnil, prečo k fakturácii časti
vyťaženej hmoty malo dôjsť až v roku 2011. Ak čas fakturácie súvisel práve s odvozom vyťaženej drevnej
hmoty z dotknutých pozemkov (odvoz v roku 2011, preto aj fakturácia v roku 2011, resp. fakturácia až pri/
po odvoze), žalobca vôbec neobjasnil mechanizmus a časové súvislosti procesu ťažby drevnej hmoty,jej sústreďovania do skladového miesta, jej fakturácie, odvozu a podobne. Nepreukázal, či v súvislosti s
ním tvrdeným odvozom a fakturáciou v roku 2011 šlo o štandardný postup alebo o postup neštandardný;
v druhom prípade potom prečo tomu tak bolo. Otáznym je aj dôvod fakturácie predmetnej drevnej hmoty

(vystavenie faktúry) - až dňa 30.12.2011, hoci fakturácia sa týkala drevnej hmoty odvezenej už v januári
a v máji 2011.

34. Zásadám rozhodovania o trovách konania podľa miery úspechu tej ktorej zo sporových strán
zodpovedá aj závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, na základe čoho krajský súd pristúpil

i potvrdeniu tohto výroku.

35. O trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1
v spojení s 396 ods. 1 CSP, s prihliadnutím na § 251 CSP.
36. Žalovaný ani žalobca neboli so svojimi odvolaniami úspešní, preto im nevznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Žalobca však bol úspešný v súvislosti so svojim vyjadrením k odvolaniu

žalovaného, preto mu krajský súd priznal náhradu trov súvisiacich s predmetným úkonom. O konečnej
výške týchto trov, po ich posúdení podľa § 251 CSP, rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods.
2 CSP.

37. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.