Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Martin Baran

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517204430
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8517204430.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu Prvá internetová, s.r.o., so sídlom
Továrenská 32, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 35 849 487, právne zastúpený advokátom JUDr. Marián
Geleneky, so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému P. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. XXXX/XXX, XXX XX X. S., o zaplatenie 183,65 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 8Csp/152/2017-42 zo dňa 25. mája 2018, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 41,11 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00% zo sumy
12,00eurod19.5.2016dozaplatenia,úrokzomeškaniavovýške5,00%zosumy16,80eurod27.5.2016
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00% zo sumy 12,31 eur od 9.7.2016 do zaplatenia, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Súd nepriznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.“

2. Odvolanie právne odôvodnil § 44 ods. 1, § 44 ods. 8 písm. b), § 43 ods. 1 písm. a), 12 písm. b)
zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzatvorenia zmluvy, § 51, §
517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako poskytovateľ na základe zmluvy o využívaní dátovej siete
Prvá internetová, s.r.o., č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.2.2015 poskytoval žalovanému službu - prístup
na internet špecifikovanú ako C. A. 6. Zmluvnými stranami bola dohodnutá mesačná fakturácia.
Poskytovaná služba za obdobie mesiacov 05/2016 -06/2016 a servisný zásah za účelom technického

zariadenia žalovaného boli žalovanému fakturované celkovo vo výške 41,11 Eur. Nakoľko k úhrade
faktúr nedošlo ani v lehote 45 dní po lehote splatnosti, bol zmluvný vzťah zo strany žalobcu ukončený
odstúpením zo dňa 03.08.2016 (doručeným dňa 05.08.2016). K zániku zmluvy došlo 05.08.2016).
Žalobca žiadal aj úhradu všetkých finančných výhod, ktoré z viazanosti vyplývali., ktorých hodnota bolavyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXX na sumu 142,54 eur zo dňa 23.08.2016. Uvedená suma pozostávala
zo zľavy z ceny aktivačného poplatku vo výške 50,66 Eur, zľavy z ceny technického zariadenia K. router
a z ceny zľavy služby.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žaloba je čiastočne dôvodná. V danom prípade ide o
spotrebiteľský spor. Súd mal za preukázané, že žalobca poskytoval žalovanému dohodnutú službu,
čiže si splnil jednu zo svojich zákonných povinností, kým žalovaný cenu za tieto služby doposiaľ
neuhradil. V dôsledku správania žalovaného došlo k zániku zmluvy odstúpením od zmluvy. Nárok na

zaplatenie poskytnutých služieb vo výške 41,11 Eur, preto súd považoval za dôvodný a v tejto časti
žalobe vyhovel. Žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania, pretože je v omeškaní s
peňažným plnením, a to vo výške uplatnenej žalobcom. Súd preskúmal aj nárok žalobcu na zaplatenie
poskytnutých finančných výhod a v tejto časti nepovažoval žalobu za dôvodnú. VOP 1 ani VOP 2 podľa
zmluvy nie sú súčasťou zmluvy. V zmluve je síce uvedené, že sa strany zaväzujú dodržiavať VOP 1,
ale zo zmluvy nevyplýva, že by ich žalobca žalovanému reálne odovzdal alebo ich s nimi oboznámil. Je

teda vysoko pravdepodobné, že žalovaný ako spotrebiteľ o obsahu VOP 1 ani nevedel. Súd nemal za
preukázané, že by niektoré z predložených VOP alebo nejakých iných „Podmienok“ mali byť súčasťou
zmluvyuzavretejmedzistranamisporu.Povinnosťspotrebiteľauhradiťvšetkyfinančnévýhodyvprípade
zániku zmluvy počas trvania viazanosti nie je len dojednaním technického rázu, ale je sankciou, ktorá
môže dosahovať aj vyššiu sumu, u ktorej je pri zohľadnení odbornej starostlivosti náležité vyžadovať

od dodávateľa, aby takéto ustanovenie bolo upravené buď priamo v zmluve alebo v doklade, ktorý je
nepochybne súčasťou zmluvy a ktorý bol preukázateľne odovzdaný spotrebiteľovi. Pokiaľ ide o nejakú
úpravu vrátenia finančných výhod v cenníku, teda cenník už vôbec nebol súčasťou zmluvy. Závery o
VOP preto o cenníku platia o to viac. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v časti týkajúcej sa
zaplatenia finančných výhod zamietol. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania

z vyššej sumy, ako bola priznaná, súd žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol tak, že po započítaní úspechu a neúspechu strán konania bol žalovaný
úspešný v 55,24% a v tomto rozsahu by mal právo na náhradu trov konania. Žalovaný si však žiadne
trovy neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli, preto mu súd nárok na náhradu trov

konania voči žalobcovi nepriznal.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku II. rozsudku. Podané
odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 psím. e), f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie

rozhodujúcich skutočností. Podľa jeho názoru dospel na základe oboznámenia sa s obsahom zmluvy
k nesprávnemu skutkovému zisteniu, a to, že žalovanému neboli pred podpisom zmluvy predložené
Všeobecné obchodné podmienky (VOP) spoločnosti, že u neboli reálne odovzdané a žalovaný nemal
možnosť sa oboznámiť s ich obsahom. V tomto smere poukázal na to, že v čl. 3 bod 4 je uvedené, že
užívateľ bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami spoločnosti a zaväzuje sa ich dodržiavať. Ďalej

poukázal na objednávku, v ktorej je uvedené, že zľava sa vzťahuje na tú skutočnosť, že žalovaný si
vybral produkt s viazanosťou na určité obdobie, preto s poukazom na uvedené ako aj na cenník služieb
je irelevantné tvrdiť, že žalovaný nemohol mať vedomosť o tom, že zľava sa na produkt vzťahuje len v
tom prípade, ak dodrží viazanosť. Vzhľadom, že súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, mal
za to, že vo veci bolo žalobcovi upreté právo procesného útoku, resp. procesnej obrany. Opätovne chcel

poukázať na tú skutočnosť, že žalovaná sa žiadnym spôsobom nevyjadrila k predmetnému konaniu, v
predmetnom konaní ostal po celý čas pasívny. Mal za to, že zo zmluvy vyplýva, že VP sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy a že si ich žalovaný prevzal, pričom poukázal na svoje dobré obchodné meno a
svoju dobromyseľnosť. Poukázal na to, že žalovaný mal na výber nezľavnený produkt bez viazanosti,
no napriek tomu si vybral zľavu vo forme viazanosti, ktorú v zmysle uzatvorenej zmluvy a príslušných

súvisiacich dokumentov žiada žalobca uhradiť. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a zároveň mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súduv Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nevykonaním navrhnutých, dôkazov, neobstátim skutkového stavu nesprávnym skutkovým
zistením a nesprávnym právnym posúdením veci, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. Odvolací súd sa najprv zaoberal námietkou žalobcu, že v predmetnej veci ide o nesprávne právne

posúdenie. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah medzi žalobcom
a žalovaným ako vzťah uzavretý medzi dodávateľom (žalobca) a spotrebiteľom (žalovaný) ako vzťah
spotrebiteľský. Na uvedený vzťah správne aplikoval ustanovenia príslušných právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa, ktoré majú aplikačnú prednosť pred inými ustanoveniami vzťahujúcimi sa na
predmetné vzťahy medzi veriteľom (dodávateľom) a dlžníkom (spotrebiteľom).

14. Nie je sporné, že predmetná Zmluva o využívaní dátovej siete Prvá internetová, s.r.o. je zmluvou
spotrebiteľskou. Žalobca v nej v stupuje v postavení dodávateľa v rámci predmetu svojej obchodnej
podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Predmetom, zmluvy bol záväzok žalobcu poskytovať žalovanému prístup na internet a záväzok
žalovaného zaplatiť za poskytnuté služby. Obdobne ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd mal za
preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej si žalobca splnil svoju
povinnosť (poskytnutie prístupu na internet, servisný zásah), avšak žalovaný si svoju povinnosť nesplnil

(platba za dodané služby).

16. Je zrejmé, že v danom prípade boli zmluvné podmienky dodávateľom vopred pripravené a nebolo
možné zo strany spotrebiteľa meniť ich obsah. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli
podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne
pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo
vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.

17. Pokaľ ide o samotné všeobecné obchodné podmienky a jej jednotlivé dojednania, odvolací súd

je toho názoru, že zakotvenie tak podstatnej zmluvnej podmienky, akým je odstúpenie od zmluvy, jej
zrušenie a finančné nároky dodávateľa do textu všeobecných obchodných podmienok, o aký prípad
ide v prejednávanej veci, je nekalou obchodnou praktikou už len z dôvodu, že tieto podmienky sú
uvádzané husto písaným textom, pričom spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy reálne nemá ani najmenšiumožnosť sa s takýmito podmienkami oboznámiť a uvedomiť si ich dôsledky. Preto takémuto konaniu
dodávateľa nemožno priznať právnu ochranu, nakoľko takýmto konaním si môže dodávateľ vymôcť aj
podmienky, ktoré výrazne zhoršujú postavenie spotrebiteľa oproti dodávateľovi. Preto vychádzajúc z

vyššie uvedeného na základe odstúpenia od zmluvy, ku ktorému došlo zo strany žalobcu ako dodávateľa
listom zo dňa 03.08.2016 sa predmetná zmluva v zmysle ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušila
od začiatku.

18. Odvolací súd ešte poznamenáva, že všeobecné obchodné podmienky predstavujú rozsiahly text,

ktorý je pre bežného spotrebiteľa na porozumenie náročný. Ide o text pripravený dodávateľom, a to
bez možnosti zmeniť jeho obsah. Z uvedeného dôvodu existuje nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ
si nebude v čase uzatvorenia zmluvy vedomý svojich zmluvných povinností a zaviaže sa tak k
splneniu povinnosti pri znalosti ktorej by k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Ďalej nemožno opomenúť ani tú
skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky spotrebiteľ nepodpisuje, nemožno tak preto dospieť k
záveru o prejavení súhlasu žalovaného s ich obsahom.

19. K námietke žalobcu, že v predmetnom konaní nebolo zo strany súd nariadené pojednávanie, čím
bola porušená zásada kontradiktórneho konania, odvolací súd uvádza, že § 297 C.s.p. písm. b) určuje
podmienky, ktoré ak sú splnené kumulatívne, môže súd rozhodnúť vec aj bez nariadenia pojednávania.
Týmito podmienkami sú: (i) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, (ii) skutkové

tvrdenia strán nie sú sporné, (iii) hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur.

20. Civilný sporový poriadok nestanovuje, čo je potrebné rozumieť pod jednoduchým právnym
posúdením, teda ide o čisto subjektívny pojem. Posudzovanie, či ten ktorý spor spadá do tejto definície je
na konajúcom súde. Z uvedeného dôvodu preto strana, resp. strany svojimi rozdielnymi alebo zložito sa

javiacimi písomnými vyjadreniami nemôžu do takéhoto posúdenia vniesť prvok, ktorý by súd presvedčil
o tom, že v danom prípade nejde o otázku jednoduchého právneho posúdenia.

21. Nespornosť skutkových tvrdení strán je skôr pojmom dôležitým pre hodnotenie vykonaného
dokazovania a zistenia skutkového stavu. Nespornosť tvrdení je skôr pojmom dôležitým pre hodnotenie

vykonaného dokazovania a zistenia skutkového stavu. Zavedenie tohto pojmu ako kritéria pre
nenariadenie pojednávania je na hrane prípustného odchýlenia sa od zásady bezprostrednosti a
ústnosti, keďže jediným možným výkladom tohto pojmu možno dospieť k záveru, že skutkové tvrdenia
možno považovať za nesporné v tom prípade, ak sa žalovaný v lehote stanovenej súdom podľa § 167
ods. 2 C.s.p. k žalobe nevyjadril, resp. vyjadril takým spôsobom, že skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym

spôsobom nespochybnil.

22. Z obsahu spisu vyplynulo, že súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko mal
za to, že sú splnené všetky podmienky upravené v ust. § 297 písm. b) C.s.p.. Odvolací súd sa s takýmto
postupom súdu prvej inštancie stotožnil, nakoľko aj podľa jeho názoru ide o otázku jednoduchého

právneho posúdenia, pričom súd prvej inštancie mohol rozhodnúť len na základe skutkových tvrdení
žalobcu, ktoré podporil predloženými dôkazmi, pričom žalovaný sa v predmetnej veci nevyjadril, či už v
konaní na súde prvej inštancie alebo v rámci odvolacieho konania, z čoho vyplýva, že tvrdenia žalobcu
tak neboli žiadnym spôsobom spochybnené.

23. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdzuje.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust.
§ 262 ods. 2 C.s.p. tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V
odvolacomkonaníbolúspešnýžalovaný,ktorémuvšakzospisužiadnepreukázateľnétrovyodvolacieho
konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť

priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn.
6Cdo/544/2015.26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.