Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 6, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/107/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109212336
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4109212336.43

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: Z. B., nar. XX.X.XXXX, bytom K.

č. 3, 949 01 Nitra, proti žalovanému: E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Pri prameni 136/36, 951 01 Štitáre,
právne zastúpený JUDr. Máriom Tomanom, advokátom, IČO: 35 140 330, so sídlom Pribinovo nám. 3,
949 01 Nitra, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 105,13 eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 1 907,19 eur od 1.2.2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 227,04 eur od 1.1.2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 201,61 eur od 1.2.2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy

182,10 eur od 1.3.2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 216,78 eur od
1.4.2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 260,15 eur od 1.5.2009 do
zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 112,72 eur od 1.3.2009 do zaplatenia,
a to všetko do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v časti zaplatenia sumy vo výške 2 364,30 eur a v časti zaplatenia zostávajúcich úrokov
z omeškania zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 13,54 %.

IV. Štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 43,23 %.

V. Štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,77 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.5.2009 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k

zaplateniu sumy vo výške 3 808,88 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Čeľadice, vedenej Okresným úradom Nitra,
katastrálny odbor na LV č. XXX, a to rodinný dom so s.č. 64 postavený na parcele č. 19/2 a priľahlé
pozemky - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape: parc. č. 18 - orná pôda o výmere 978
m2, parc. č. 19/1 - orná pôda o výmere 3041 m2, parc.č. 19/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
882 m2, za obdobie od 15.2.2008 do 13.5.2009. Súčasne sa domáhal priznania náhrady trov konania.

2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 19C/107/2009-343 zo dňa 28.2.2013. Prvým
výrokom uvedeného rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3 743,40 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2009 do zaplatenia a sumu 1 533,83 eur
spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 14.5.2009 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnostirozsudku. Druhým výrokom rozsudku v časti týkajúcej sa úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 3.743,40 eura za obdobie od 25. 03. 2008 do 31. 12. 2008 a úroku z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 1.533,83 eura za obdobie od 01. 01. 2009 do 13. 05. 2009 súd žalobu zamietol.

Tretím výrokom rozsudku súd konanie o zaplatenie sumy 378,99 eura za obdobie od 15.2.2008 do
24.3.2008 zastavil, štvrtým výrokom súd v zastavujúcej časti rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania. Piatym výrokom rozsudku súd žalobcu zaviazal doplatiť súdny poplatok za žalobu
vo výške 110,71 eur na účet súdu prvej inštancie v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V šiestom
výroku uvedeného rozsudku súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

3. Prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 28.2.2013 napadol odvolaním žalovaný namietajúc,
žesúdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,keďnevykonalvšetkynavrhnutédôkazypotrebné
nazistenierozhodujúcichskutočností,nazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovým
zisteniam a vec i nesprávne právne posúdil.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.4.2013, v ktorom žiadal
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v druhom až šiestom výroku odvolaním napadnuté nebolo, preto v

tejto časti nadobudol rozsudok č.k. 19C/107/2009-343 zo dňa 28.2.2013 právoplatnosť dňa 22.3.2013.

6. Uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/325/2013-412 odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zo dňa 28.2.2013 v napadnutej vyhovujúcej časti (I. výrok rozsudku) zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že pre posúdenie

dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku potrebné vyriešiť 3 základné otázky: 1. či existovala
dohoda spoluvlastníkov o bezodplatnom užívaní nehnuteľností, 2. rozsah a dobu faktického užívania
nehnuteľností odporcom v žalovanom období a 3. výšku bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd v
predmetnom uznesení zdôraznil, že je potrebné ozrejmiť faktický stav užívania poľnohospodárskych
nehnuteľností žalovaným v žalovanom období a ustáliť rozsah ich užívania, ako i dĺžku tejto doby a

to u každej z parciel jednotlivo a ďalej je potrebné doplniť dokazovanie na zistenie výšky obvyklého
nájomného všetkých sporom dotknutých nehnuteľností v rozhodnej dobe a v danej lokalite.

7. Súd prvej inštancie pred prvým rozhodnutím vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a svedkov
E. B., Y. B., Y. B., E. H., Y. B., H. B.. Mgr. Y. K., znalca A.. V. Y., ako aj oboznámením sa s listinnými

dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to jednotlivými čestnými vyhláseniami a vyjadreniami strán,
osvedčením o dedičstve, notárskou zápisnicou, rozsudkom č. k. 9C/97/2008-131 zo dňa 3.2.2009,
výzvami, šekovým ústrižkom, nákladmi elektriny a vody, pôdorysom nehnuteľnosti, výpisom z LV č.
XXX, LV č. XXXX, LV č. XXX, potvrdením obce Čeľadice, potvrdením o trvalom pobyte, vyjadrením
Jozefa B. st. k stavbe domu, námietkami proti ustanoveniu osoby znalca, znaleckým posudkom,

pripomienkami k znaleckému posudku, výkazom nedoplatkov, fotografiami, potvrdením obce Čeľadice,
nájomnou zmluvou, údajmi o pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, kópiou katastrálnej mapy,
osvedčením o dedičstve, správou zo Správy katastra Nitra, vyjadrením Okresného národného výboru,
výkazom nedoplatkov, výmerom, potvrdením o umiestnení občana v domove dôchodcov Nitra, faktúrou
za vybavovanie pohrebu, potvrdenkami, úmrtným listom, vyjadrením obce Čeľadice, oznámením z W

& V, s.r.o., zápisnicou z ohliadky, oznámením o vybavení žiadosti, fotografiami, zápisnicou o výsluchu
znalca, nájomnými zmluvami, vyjadreniami znalca, potvrdením o zdravotnom stave dieťaťa žalovaného,
pripojeným spisom 9C/97/2008, z neho s rozsudkom na čl.131, darovacou zmluvou, výpoveďou
žalovaného na čl. 73, výpoveďou otca žalovaného na čl. 73, znaleckým posudkom č. 004/2008,
zápisnicou o trestnom oznámení.

8. Žalobca v podanej žalobe a tiež pred súdom uviedol, že v dedičskom konaní po matke, ktoré
prebehlo pod D 1082/01 spolu s ďalšími tromi bratmi nadobudol nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX
nachádzajúce sa v katastrálnom území Čeladice, čo je rodinný dom, súpisné číslo 64, na parcele č.
19/2, ako aj priľahlé pozemky. Každý zdedili 1/4-tinu, neskôr 2/4-tiny kúpil od bratov Ing. Y. B. a Y. B.,

pričom každému vyplatil 385.000 Sk za ich podiel a právne účinky vkladu nastali dňa 25.3.2008, kedy
sa stal podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 34/-tiny. Snažil sa dohodnúť
aj s najstarším bratom Jozefom B. - otcom žalovaného na odkúpení aj jeho 1/4-tiny. Najstarší brat to
však nechcel predať, zrejme mal v pláne umožniť tam bývať svojmu synovi - žalobcovi. J. bol nútenýobrátiť sa s návrhom na súd a požiadať o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré
konanie prebehlo pod sp. zn. 9C 97/2008 a rozsudkom zo dňa 3.2.2009, ktorý nadobudol v merite
veci právoplatnosť dňa 25.3.2009, bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo, bol určený za výlučného

vlastníka nehnuteľností s povinnosťou vyplatiť podielového spoluvlastníka - žalovaného, ktorému jeho
otec Jozef B. medzitým daroval svoj podiel 1/4-tinu, a ktorú povinnosť vyplatenia si voči žalovanému
splnil. Tiež bolo zriadené právo doživotného bývania pre brata E. B.- otca žalovaného, čo bolo podľa
neho len zo zlomyseľnosti. Žalovaný predmetnú nehnuteľnosť užíval celú a vydanie bezdôvodného
obohatenia žaluje do 13.5.2009, kedy žalovaný nehnuteľnosť uvoľnil. Žalovanú sumu si vypočítal tak,

že výšku obvyklého nájomného stanovenú znalcom prepočítal na jemu patriace 3/4-tiny. Pokúšal sa so
žalovaným mimosúdne dohodnúť, nedá sa s ním komunikovať. Dostať sa do predmetnej nehnuteľnosti
mu nebolo umožnené a nie je pravdivé jeho tvrdenie, že užíval nehnuteľnosť len v rozsahu jeho podielu
1/4-tiny. Doplnil, že kým matka v dome bývala, dom bol v poriadku, on sa o mamu staral. Keď bola chorá
a začala sa pomočovať predné izby uzatvoril, aby tam nechodila, dom bol ňou trvale a riadne obývaný,
jeho stav zodpovedal jeho veku, nábytok bol zachovalý, teraz to tam vyzerá ako na Luníku 9. Žiadny

starý dom po rodičoch nedostal, ale ho riadne kúpil od bývalých majiteľov. Žalovaný mu bránil chodiť
do domu a užívať 3/4-tiny a z fotiek vidieť, že užívanie domu so žalovaným by bolo nemožné. Žalovaný
mohol užívať bezplatne dom len do roku 2004, teda 2 roky po smrti matky, a to na základe dohody bratov,
pretože jeho otec ich mal ostatných súrodencov do 2 rokov po smrti matky vyplatiť, toto sa však nestalo.
V dome bol niekoľkokrát, marhule si bol obrať len prvé dva roky po smrti matky, keď boli vzťahy ešte

dobré. Viackrát otca žalovaného vyzýval, aby ich už vyplatil a aby sa vzťahy dali do poriadku. Do domu
sa snažili dostať za asistencie polície, žalovaný im ale neotvoril, chcel vtedy zdokumentovať, ako je dom
zdevastovaný. Nakoniec bolo treba vylomiť dvere. Bez súhlasu spoluvlastníkov sa prihlásil žalovaný na
trvalý pobyt. Nie je pravdou, že žalovaný užíval len kuchyňu, kúpeľňu a spálňu, pretože do spálne je
vstup cez obývačku, preto musel užívať aj obývačku. V minulosti žili v spoločnej domácnosti s rodičmi,

pomáhali všetci, brat Jozef bol starší, preto možno pomáhal viac. Žalovaný mohol užívať predmetný dom
bezodplatne len do roku 2004, kedy ich mal brat Jozef z domu vyplatiť. Potom si myslel, že žalovaný,
ktorý v dome býval, bude mať záujem sa s nimi nejako dohodnúť, k tomuto sa však nemal. On nemohol
dom užívať spolu so žalovaným, nemal kľúče od domu, ani od brány.

9. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení k žalobe a následne aj na pojednávaní tvrdil, že
medzi stranami bola uzatvorená ústna dohoda o tom, že žalovaný môže užívať 1/4-tinu predmetnej
nehnuteľnosti a rovnako aj zvyšnú časť predmetnej nehnuteľnosti, a to bezplatne, žalovaný užíval len
svoju 1/4-tinu, a to jednu miestnosť, kuchyňu a kúpeľňu, pozemky neboli žalovaným vôbec užívané.
Pokiaľ by súd dospel k záveru, že návrh je podaný dôvodne, z hľadiska právneho je potrebné vychádzať

odo dňa kedy bolo vlastnícke právo žalobcu zavkladované.

10. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že začal užívať predmetnú nehnuteľnosť po smrti babky v roku
2002. Bolo to za súhlasu všetkých strýkov a jeho otca. Užíval v tom čase aj pozemky, strýkovia tam
chodili, brali si úrodu. Dohoda bola taká, že mohol užívať celú nehnuteľnosť. Staral sa o dom, dal ho

do poriadku, mal malé dieťa, preto vlastne spávali len v jednej izbe. Žalobca dostal od rodičov dolný
dom, strýkovi Vincentovi rodičia dom pomohli postaviť, staval mu ho jeho otec od základov hore a strýka
Štefana chceli vyplatiť. Postupne sa vzťahy medzi žalobcom a ním zhoršili, stalo sa, že žalobca si
napríklad prišiel pre bandasky, bránu mal kvôli malému dieťaťu zamknutú, dovnútra sa nedostal, preto
mu bandasky len podal. Dvakrát prišiel žalobca s policajtmi, čo bolo zlé na ich psychiku. Žalobca tam

bol od roku 2002 asi šesťkrát, chodil si po nejaké veci, ktoré tam mal, bol si obrať marhule a podobne.
Keď nadobudlo právoplatnosť súdne rozhodnutie, v máji 2009 sa vysťahoval. Mali so žalobcom dohodu,
že žalobcovi nemusí nič platiť za to, že tam bude bývať, bolo to na neurčitú dobu, pričom on žalobcovi
nebránil chodiť do nehnuteľnosti, keď chcel prísť, mohol. Doplnil, že od roku 2008 je riadne zamestnaný
vo firme FOXCON Slovakia, s.r.o., Priemyselný park, Dolné Hony. Dovtedy pracoval ako samostatne

hospodáriaci roľník. Táto pôda, ktorá je zapísaná na LV č 592 bola naposledy osiata pšenicou asi v roku
2007. Po zbere pšenice bola pooraná, viac ju neosieval, ležala úhorom. Ako samostatne hospodáriaci
roľník mal aj mechanizmy. Žalobca sa mohol dostať na predmetné pozemky buď zozadu, alebo zboku,
bolo to otvorené priestranstvo. On zamykal bráničku ktorá bola spredu kvôli bezpečnosti detí. Zozadu
je poľná prístupová cesta na tieto pozemky, dokonca sú tam dve prístupové cesty.

11.SvedokE.B.,otecžalovanéhonapojednávaníuviedol,žepočasstavbydomuokoloroku1958saučil
za murára, do školy chodil necelé 3 roky, keď začal robiť, celú výplatu odovzdával rodičom. V roku 1967
sa oženil, vo februári 1968 sa mu narodil žalovaný a s manželkou, s dieťaťom a s otcom bývali v staromrodičovskom dome. Dom sa staval od roku 1959 a zo svojho príjmu prispieval na stavebný materiál,
napr. v roku 1961 zaplatil celý krov a tiež sa podieľal na stavebných prácach spolu so svojimi kamarátmi.
Matka bola ku koncu života chorá, pomočovala sa, v dome bol zápach, po smrti matky dom zdedili 4

bratia rovnakým dielom. Myslel si vtedy, že bratia mu chcú dať dom zadarmo, lebo bratovi Vincentovi
postavil zadarmo dom, odpracoval u neho 158 dní, nenárokoval si ani na cestovné a čo sa žalobcu týka,
v dedičskom konaní po otcovi sa zriekol v jeho prospech svojho podielu vo vinohrade, hoci štepy do
vinohradu kupoval on a žalobca si bral úrodu, ktorú speňažoval ešte za života otca. Dvaja bratia rozhodli
potom svoje podiely predať žalobcovi, jeho žalobca neoslovil, aby mu svoj podiel predal, preto sa po

smrti matky do domu nasťahoval žalovaný - jeho syn. Bolo to za súhlasu všetkých bratov, pretože nič
nepovedali. Žalobca sa vyjadril v tom zmysle, že keď to dá žalovaný do poriadku, môže tam bývať. Ďalší
dvaja bratia nemali záujem tam bývať. Žalovaný užíval kuchyňu, jednu izbu, časť obývačky kúpeľňu a
kotolňu. V dome sú ešte dve izby, ktoré neobýval, v týchto boli pavučiny. Žalovaný mohol do domu chodiť
kedy chcel. Kľúče od brány nemal, stačilo keď na bránu zabúchal, žalovaný by mu otvoril. Naposledy tam
bol 13.5.2009, začiatkom mája vyzval žalovaného, aby sa z domu vypratal. Žalobca keď chcel, mohol

svoj podiel v dome užívať. Žalobca najskôr žalovanému umožnil v dome bývať, vyhovovalo mu, že sa
o dom postará, a potom ho z domu vyháňal. V podzemnom podlaží je garáž, kuchyňa, kotolňa a dva
sklady, z týchto priestorov žalovaný užíval len kotolňu, lebo tú užívať musel a v nadzemnom podlaží sú
4 izby, špajza, kuchyňa, kúpeľňa a chodba. Pričom z týchto priestorov žalovaný užíval kuchyňu, chodbu,
kúpeľňu, jednu izbu a cez ďalšiu izbu iba prechádzal.

12. Svedok E. H. vypovedal, že žalovaného pozná z bývalej roboty, asi od roku 1988. Žalobcu spoznal
cez žalovaného, keď sa žalovaný nasťahoval do domu po svojej babke, bolo to na jar, ale nepamätá si v
ktorom roku. Nevie prečo tam žalovaný začal bývať, zrejme to bolo na základe dohody, bol pri tom, keď
žalobca žalovanému hovoril, že tam môže bývať, že dom aspoň nebude chátrať. Žalovaný okrem dvoch

zadných izieb obýval celý dom, kuchyňu, kúpeľňu, záchod a izbu a jedna izba bola priechodná. Užíval
tiež kotolňu. On tam chodil niekedy každý deň, niekedy raz za týždeň. Žalovaný v dome býval niekoľko
rokov,užívalajzáhradupridome.Pomáhalmuobrábaťzáhradupridomeajzadomom.Niekoľkokráttam
videl aj žalobcu, väčšinou to bolo v sobotu, tak raz za mesiac, keď prišiel za žalovaným sa porozprávať.
Žalobca pred ním nikdy nevyzýval žalovaného, aby sa z domu vysťahoval alebo aby niečo platil. Keď

tam bol on, žalobca si zo záhrady nič nezobral. On sa so žalovaným nikdy nerozprával o tom, dokedy
môže v dome bývať. Žalovaný v dome nič neprerábal, len maľoval steny, opravil omietku v pivnici,
vybrúsil parkety na podlahe a dezinfikoval podlahu, umýval okná. Po smrti starej matky žalovaného
nebolo možné sa do domu hneď nasťahovať, pretože bolo treba vymaľovať steny a vyčistiť podlahy,
v dome bol nejaký zápach. Parkety sa brúsili, betónová podlaha sa dezinfikovala. V kúpeľni zasekali

elektrický kábel do steny, stenu vyspravili a vymaľovali.

XX. Svedok Y. B., brat žalobcu a strýko žalovaného na pojednávaní potvrdil, že najskôr všetci štyria
bratia po smrti otca zdedili 1/8-inu, následne po smrti matky 1/8-inu, teda po smrti matky boli všetci štyria
bratia podielovými spoluvlastníkmi 1/4-iny z rodičovského domu. Uviedol, že po smrti matky bol dom v

slušnom stave, keď odchádzali z dedičského pojednávania po matke, brat Jozef chcel, aby dom napísali
na neho, že ich ostatných bratov do dvoch rokov vyplatí, na to mu on povedal, aby sa dom napísal na
neho a on bratov vyplatí do jedného roka. Keď matka v roku 1998 ochorela, brat Jozef o ňu neprejavoval
záujem odignoroval ju, on jej chodil dávať cez týždeň lieky a jedlo a keď s ňou bolo veľmi zle, tak volal
bratovi Štefanovi alebo žalobcovi. Rodinný dom po smrti matky bol obývaniaschopný. V určitom období,

nepamätá si kedy, sa brat Jozef vyhrážal, že dom vyhodí do vzduchu, preto bol dom odpojený od plynu.
Posmrtimatkysadodomunasťahovalžalovaný.BratJozefchodievalzažalovaným,onspočiatkuchodil
do záhrady pozbierať orechy, brána bola otvorená. Keďže ale žalovaný v dome býval, neumožňoval im
dom užívať a nič im za to neplatil. Podľa neho to nebolo voči nim, podielovým spoluvlastníkom domu
slušné, preto ho požiadal, aby si to nejako vysporiadali, aby dom odkúpil, aby ich vyplatil, alebo, aby si

s nimi spravil nájomnú zmluvu. On bol pred tým onkologický pacient, napriek tomu ho brat Jozef v roku
2005 fyzicky napadol s tým, aby dal jeho synovi pokoj. On vtedy rezignoval, pretože sa mu vyhrážal,
následne svoju 1/4-tinu predal žalobcovi, ktorý ho z nej riadne vyplatil. Či mal žalobca so žalovaným
nejakú dohodu, k tomuto sa nevie vyjadriť. Či mu platil nájomné nevie, skôr nie, ako áno. Po tom, čo
ho brat Jozef napadol, už nechodil do rodičovského domu, všetko bolo pozamykané, nemal kľúče od

brány, ani od domu. Nemal prístup k ničomu, hoci bol vlastníkom 1/4-tiny a nakoniec sa bál do domu
aj chodiť. Keď išiel okolo domu videl žalovaného raz v jednej izbe, raz v druhej izbe a v kuchyni. Boli
to miestnosti obývačka, kuchyňa a spálňa. Keď boli v dome za asistencie polície po jeho napadnutí,
tak v kotolni mal žalovaný zložené farby, krabice od farby a v prednej pivničnej miestnosti mal zloženézemiaky, v druhej pivničnej miestnosti mal zložené nádoby naložené jablkami. Matka v čase, keď už
nevedela chodiť, bývala v kuchyni, v garáži bolo odstavené auto žalobcu, ktoré bolo zapratané, preto ho
ani nebolo možné z garáže vybrať. Na dvore mal on odstavený traktor, a tiež tam bola odstavená fiatka

žalobcu, ktorá je tam aj teraz. On trval na tom, že chce byť vyplatený z trhovej ceny, konkrétna suma ale
dohodnutá nebola. On nemal možnosť uvedený rodičovský dom užívať, keby takú možnosť mal, tak ju
využije, bol by si tam niečo uskladnil. Sám má rodinný dom, nesúhlasil s tým, aby sa tam po smrti matky
nasťahoval žalovaný, bol v tom čase chorý, tejto situácii sa len prispôsobil. Všetci bratia písali bratovi
Jozefovi doporučené listy, chceli, aby ich z domu vyplatil, tieto listy brat Jozef neprevzal.

14. Svedok Y. B., ďalší brat žalobcu a strýko žalovaného na pojednávaní uviedol, že po smrti matky
zdedili všetci štyria bratia po 1/4-tine. Brat Jozef mal záujem dom odkúpiť pre seba, pre žalovaného s
tým, že ich do dvoch rokov vyplatí v cene, ktorá bude o dva roky aktuálna a zrejme si myslel, že ceny
nehnuteľností budú klesať. Za týchto podmienok súhlasili, aby sa odporca nasťahoval do domu, neplatil
im nič a čakali, že ich jeho otec do dvoch rokov vyplatí. Keď uplynuli dva roky, zišli sa v dome všetci

štyria bratia, dom bol v hroznom stave, žalovaný ich usadil v obývačke, ktorá bola zároveň priechodnou
izbou, izba vyzerala strašne. Nemal si ani kde sadnúť, lebo stoličky vyzerali ako pošpinené, nábytok bol
od jeho detí pokreslený. Pritom keď sa žalovaný do domu nasťahoval po smrti matky, dom vyzeral úplne
inak, keď bola mama chorá, dve predné izby do ulice boli zamknuté, zariadené, obývala len kuchyňu.
Odporca užíval celý dom, bolo to jasné na prvý pohľad. Nie je pravdou, že užíval len 1/4-tinu ako tvrdí, v

zadných izbách až neskôr nahodil radiátory, vyzeralo to, že tam dorábal plantu, navláčil do domu osivo,
pšenicu,jačmeň,váhyapodobne. Vkotolnibolichemikálie,pesticídynazáhradu.Priplynovomkotlymal
zemiaky, v prvých dvoch pivničných miestnostiach mal veci súvisiace s technikou, takže obýval aj všetky
pivničné miestnosti. Na dvore si dokonca vytvoril ďalší sklad - železnú búdu, v ktorej mal uskladnené
vrecia, behali tam potkany a myši. V dome sa po dvoch rokoch zišli preto, aby sa dohodli, kedy ich

vyplatí brat Jozef. Začal ho napádať, že čo chce, že on na dom nemá nárok. Pýtali si od žalovaného
peniaze a žalovaný sa začal vyhrážať, že dom vyhodí do luftu. Nechcel ich z domu vyplatiť, vymenil
zámky na bráne aj na dome. Odvtedy už do domu a na dvor prístup nemal. Keď búchal na bránu a boli
doma, urobil sa, že nie sú. Žalovaný dokonca vyklčoval vinicu, lebo sa už pripravoval, že to bude jeho.
Po dvoch rokoch, čo tam žalovaný býval, nie že sa o to staral, ale dom zničil. Žalovaného aj brata Jozefa

vyzývali listami, aby ich vyplatil alebo začal platiť nájomné, listy sa im však nepodarilo doručiť. Keď tam
boli za asistencie polície a pýtali sa žalovaného, kedy ich vyplatí a keď ich nevyplatí, aby sa vysťahoval,
vtedy sa tváril, že čo od neho chcú. Následne sa on dohodol so žalobcom, že mu 1/4-inu odpredá. Brat
Jozef sa o mamu nestaral, kým ešte bola relatívne zdravá, chodil ju vyžierať, vypil mame víno a keď už
bola veľmi chorá, odignoroval ju, starali sa o ňu iba ostatní traja bratia. Matku kúpal a sprchoval spolu s

bratmi, zničil si pri tom aj chrbticu, brat Jozef ju nikdy neumýval. Jedná sa o podpivničený dom a skoro
hektárové humno, preto suma 150.000 Sk pre každého, ktorú im chcel brat Jozef vyplatiť, by bola na
posmech. On výstavbu domu nefinancoval, ale nie je pravdou, že by brat Jozef finančne prispieval na
stavbu domu. Pomáhal pri prácach, musí však povedať, že rodičia mu kúpili motorku aj auto, ktoré boli
písané na neho. On sa prvýkrát zamestnal v roku 1969, dovtedy pracoval len brigádnicky cez prázdniny

a všetky peniaze dával rodičom. V roku 1967 brat Jozef dvakrát vymuroval priečku, ktorá dvakrát padla,
taký bol on odborník.

XX. Svedok G. B. brat žalovaného vypovedal, že býva v Štitároch, do roku 2005 chodieval aj do Čeľadíc,
hospodárilnapôde,ktorúvČeľadiciachmalistrýkoviaabrat,pretožetakmervšetcirodinnípríslušnícimu

dalivČeľadiciachpôdu,aby nanejhospodáril,keďžesamioňunemalizáujem.Maluzatvorenúnájomnú
zmluvu s Z. B., Y. B. a Y. B., ktorú k 30.9.2005 vypovedal. Žalovaný začal v babkinom dome bývať asi
jeden a pol roka po jej smrti, keď sa to tam dalo trochu do poriadku. Býval tam asi do roku 2009, užíval len
lukratívnu prednú časť domu a kuchyňu a kúpeľňu, priľahlé pozemky k domu neužíval, bolo to zarastené,
nestaral sa o to. V čase keď tam žalovaný býval, on tam bol dvakrát. Predtým mu zatelefonoval, pretože

brána bola zatvorená kvôli deťom. Zozadu za pozemkom sú dve prístupové cesty, teda sa tam dalo
dostať aj cez ne. Predtým žalovanému poľnohospodárske stroje požičiaval, v minulosti brat obrábal inú
pôdu, nie túto, ktorá bola pri babkinom dome. Bratovi požičiaval poľnohospodárske stroje asi do roku
2005. Požičiaval ich však ďalej, o pôdu sa nestaral. Nevie o tom, že by brat pri babkinom dome niečo
sadil, bola tam len burina. Podľa neho táto pôda pri babkinom dome bola prenajatá po roku 2005 pánovi

Tomanovi, ktorý ju však v skutočnosti neužíval, ale užíval inú pôdu. Po smrti babky bolo treba dať dom
do poriadku, žalovaný následne užíval predné miestnosti, kuchyňu, chodbou iba prechádzal, užíval tiež
kúpeľňu. V zadných miestnostiach bol zložený nábytok strýka Vinca. V rokoch 2008 a 2009 bola na
pozemku liazka, ktorá patrila žalovanému, v garáži bola fiatka, ktorá tam bola odparkovaná nepojazdná30 rokov a bordel. Druhá nepojazdná fiatka bola na dvore, obe patrili žalobcovi. Žalovaný užíval dve
predné izby, k tomu kuchyňu, kúpeľňu, kotolňu a chodbu a dve izby v dome, ktoré boli vzadu neužíval.
Podzemné podlažie žalovaný neužíval.

16. Na pojednávaní dňa 12.12.2011 súd vypočul svedka V. V., ktorý uviedol, že ako roľník si s bratom
žalovaného Danielom, neskôr aj so žalovaným pomáhali. Žalovaný si od neho požičiaval mechanizmy,
ktorými obrábal asi 25 ha pôdy. V Čeľadiciach žalovaný obrábal pôdu v časti Dielce, o výmere asi 10 ha
a obrábal aj pôdu pri rodičovskom dome žalobcu, kde mával zasadené zemiaky. Pôdu pri tomto dome

obrábal v minulosti asi až do roku 2007 alebo 2008 každý rok. Popri tejto nehnuteľnosti vedie poľná
cesta, ktorou on chodil a žalovaného videl pravidelne každý rok humno pri dome obrábať, žalobcu nikdy.
Je pravdou, že so žalobcom má uzatvorenú nájomnú zmluvu, má prenajatých asi 2,5 ha pozemkov, ktoré
sa nachádzajú v extraviláne, mimo zastavaného územia obce, je to výlučne orná pôda a nenachádza
sa ani v blízkosti rodičovského domu žalobcu. Žalovaný býval v dome svojej babky ešte za života babky
a celkovo tam býval asi 7,8 rokov, aj so ženou aj s deťmi. Bol ho navštíviť, myslí si, že po smrti babky

užíval celý rodinný dom, ale s presnosťou to povedať nevie. V suteréne mal sklad, mal tam uskladnené
asi obilie. Dvor užíval ako hospodár, mal tam odstavené stroje, traktor, Liazku, zariadenia slúžiace na
poľnohospodársku výrobu, sejačku a podobne. Čo sa týka prebytočných vecí, s ktorými žalovaný robil
(staré vrecia, plachty a podobne), tieto mal uložené v oceľovej búde na dvore rodinného domu. Jemu
parcela pri rodičovskom dome žalobcu nevyhovovala, lebo je úzka, tak to začal užívať sused Jozef B.,

bolo to asi pred 3 rokmi, alebo možno pred 2 rokmi. Túto pôdu najskôr obhospodaroval brat žalovaného
Daniel a keď začal Daniel podnikať s náhradnými dielmi, pôdu začal obrábať žalovaný, bolo to asi pred
8 rokmi, jednalo o pôdu pri rodičovskom dome žalobcu, ktorú žalovaný užíval ešte asi 3 - 4 roky dozadu.

17. Svedkyňa Y. B., matka žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný sa do domu nasťahoval

spolu so svojou rodinou, teda so ženou a s deťmi. Potom ho Štefan, Vincent a žalobca poslali preč,
pričom sami navrhovali, aby žalovaný v dome býval, aby dom nechátral. Žalovanému chodila strážiť deti,
aj tam niekedy prespala. Bolo to asi v období rokov 2006 až 2009. Keď tam prespala, spala v kuchyni,
kde aj varila a strážila deti. Syn so ženou a s deťmi spali v druhej izbe, celkovo na nadzemnom podlaží
využívali kuchyňu, spálňu, špajzu, chodbu a WC. Ostatné miestnosti neužívali, boli v nich zložené rôzne

nábytky, semená, jadrá, patrilo to žalobcovi a jeho bratom. Na podzemnom podlaží sú 4 miestnosti aj
s kotolňou, tam chodila len nakladať do kotolne. V ostatných miestnostiach boli tak isto zložené rôzne
veci, ktoré patrili žalobcovi a jeho bratom Štefanovi a Vincentovi. K synovi chodila asi trikrát do týždňa
po dobu asi 4 rokov. Na dvore bola odstavená stará Fiatka, ktorá patrila žalobcovi a boli tam aj veci
patriace bratom žalobcu. Žalovaný mal na dvore svoje auto, boli tam na dvore poľnohospodárske stroje.

Záhrada sa neužívala, bola zarastená po celú dobu čo tam chodila, predtým, záhradu niekto obrábal,
nevie kto. Brána sa zamykala kvôli tomu, aby deti nevybehli na ulicu, jedno dieťa žalovaného je mentálne
postihnuté, keď boli deti doma, musela sa brána zamykať. Užívanie bolo dohodnuté zadarmo a potom,
že sa dohodnú. Dohodnúť sa mali aj o tom, či to žalovaný bude môcť naďalej užívať. Brána sa používala
len veľká, od ktorej kľúč sa brával dovnútra. Či žalobca mal kľúče od brány, nevie. Na pojednávaní dňa

8.4.2015 svedkyňa uviedla, že v roku 2008 a 2009 žalovaný záhradu neužíval, bolo to zarastené. Keď
žalobcovi nevesta dávala kľúče od domu a brány, žalobca si ich zobrať nechcel, od žalovaného si ich
už zobral. Nevesta jej hovorila, že žalobca raz preskočil bránu, lebo si zabudol kľúče zobrať, v tom čase
už kľúče mal.

18. Svedkyňa H. B., manželka žalovaného vypovedala, že sa do domu nasťahovali v roku 2001. Museli
dezinfikovať steny, vaňu, brúsili parkety, bol tam strašný smrad. Užívali kuchyňu, spálňu, cez obývačku
len predchádzali, užívali chodbu, špajzu nepoužívali. V dvoch izbách mal žalobca zložené tekvicové
semienka, tieto tam boli od roku 2001 do roku 2009. Dolu užívali len kotolňu, aby mohli kúriť, čo bolo
v ostatných miestnostiach, nevie. Všetky veci na oblečenie mali zložené v spálni, ako aj hračky. Sánky

boli napríklad v kotolni. Na dvore mal žalobca zelenú fiatku, v garáži bielu, čo bolo zložené na dvore
si nepamätá. Žalovaný nemal stroje, ani si ich nepožičiaval, do roku 2005 chodil obrábať pôdu. Traktor
mal požičaný od kamaráta, tam ho mal aj zložený, nikdy nie doma. Používali veľkú bránu, na ktorej
visel zámok, kľúč mala len ona a manžel, žalobca kľúč nemal. Podľa nej tam bývali zadarmo, aj keď nie
je obvyklé, aby ľudia bývali v cudzom dome zadarmo. Všetky potraviny kupovali, nič si nedopestovali.

Do roku 2007 bola záhrada obrábaná pánom Michálekom, potom už nebola obrábaná nikým. Žalobca
jej v roku 2004 hovoril, aby z domu odišli, aby sa vysťahovali, nezdôvodnil to, odvtedy tam bývala so
strachom, že im niečo urobí. Doteraz im vypisuje SMS-ky. Žalobca im od roku 2004 opakovane hovoril,
aby sa z domu vysťahovali, prečo sa mali vysťahovať, to im nepovedal, ona sa na to muža nepýtala.Chcela si zobrať pôžičku, a časť domu odkúpiť, spolu s manželom, žalobca jej ale povedal, že už je
neskoro. Bolo to asi v roku 2008. Ovocie a orechy neoberali, nechali ich zhniť. V spodných miestnostiach
nič neskladovali.

19. Svedkyňa H.. Y. K., sestra žalovaného na pojednávaní uviedla, že kým žila stará mama, chodili
do rodinného domu všetci, keď už bola nevládna, chodili tam jej bratia. Žalovaný tam býval v
období rokov 2001 - 2009, chodila ho navštevovať 2 - 3 krát do roka. V hornej časti užíval kuchyňu
a spálňu, v ostatných miestnostiach bol zložený starý nábytok, vrecia s handrami, bol to dom na

odkladanie starých nepotrebných vecí. V špajzy mávali kompóty, dolu bola pivnica, tam nechodila. Dom
bol v strašnom stave, lebo stará mama bola inkontinentná, výkaly ostávali na parketách, perinách,
všetko bolo premočené, bol tam neskutočný smrad, aj po tom čo to brat niekoľkokrát vylíčil a parkety
niekoľkokrát obrúsil. Na dvore mal zaparkovanú felíciu, bol tam zelený fiat niekoľko rokov. Keď robil s
poľnohospodárstvom, musel tam mať zložené aj nejaké poľnohospodárske stroje, bolo to aj druhého
brata. S pôdou robil asi do novembra 2007, lebo od decembra 2007 začal robiť v Sony. Zo začiatku,

ako sa do domu nasťahoval, obrábal aj záhradu spolu s bratom, od roku 2001 do roku 2007, v roku
2008 a 2009 tam už bola len zelina. Používali veľkú bránu, na tejto bol zámok a keď zavolala, že príde,
brána bola otvorená. Žalobca povedal žalovanému, že môže v dome bývať zadarmo, aby to nechátralo.
Žalovaný nikdy nebránil žalobcovi chodiť do domu starej mamy. Pokiaľ chcel záhradu niekto obrábať,
mohol sa na ňu dostať aj z druhej strany, nebola oplotená.

20. Znalec A.. V. Y. na pojednávaní uviedol, že jeho úlohou nebolo zisťovať, či žalovaný predmetné
nehnuteľnosti užíva, resp. v akom rozsahu. K námietke, že cena stanovená znalcom za predmetné
nehnuteľnosti nezodpovedá reálnym cenám v zisťovanom čase a danej lokalite, že je neprimerane
vysoká uviedol, že vykonal ohliadku predmetných nehnuteľností. So zisťovaním stavu k 15.3.2009

zisťoval diskontnú sadzbu a základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky, zisťoval si informácie
o predaji nehnuteľností prostredníctvom realitných kancelárií a tiež bral do úvahy ZP vypracovaný v
konaní 9C/97/2008, z ktorého konkrétne prebral stanovenú všeobecnú hodnotu pozemkov a stavieb,
pretože pokiaľ by si tento výpočet robil sám, dospel by k rovnakým hodnotám a stanovil nové hodnoty
prerok2009.Uvedenýposudok,zktoréhovychádzal,vypracovalonprepotrebysúdu.Následnestanovil

všeobecnú hodnotu nájmu v rokoch 2008 a 2009. Nepodarilo sa mu zabezpečiť konkrétne zmluvy o
prenájme v príslušnej obci v príslušnom období, ktoré potreboval tri, vtedy by mohol vyhotoviť priemer
a vtedy by postupoval pri zodpovedaní úlohy zadanej súdom inak a nerobil by matematický výpočet,
ktorý musel urobiť, pretože tieto zmluvy k dispozícii nemal. Nemôže sa preto ani na otázku súdu
vyjadriť, či by sa potom výsledok znaleckého posudku diametrálne odlišoval, keďže žiadne nájomné

zmluvy k dispozícii nemal. Stavba bola užívaniaschopná, bol tam len neporiadok, pokiaľ by žalovaný
nehnuteľnosť pozametal, odstránil pavučiny, vyčistil povalu, pôsobila by inak. Neporiadkom, ktorý v nej
bol, ale nebola znehodnotená. On sa opiera o konkrétne hodnoty, v prvom zisťovanom období je možné
dosahovať mesačný nájom, tak ako je to špecifikované v znaleckom posudku a rovnako v druhom
zisťovanom období, pretože bez ohľadu na to, že sa jedná o ornú pôdu zapísanú na LV, táto pôda

sa nachádza v zastavanom území obce. Je zapísaná v smernom územnom pláne v oblasti určenej
na zastavanie a záhrady. Vo väčšine prípadov je využívaná ako záhrada. Je už vecou užívateľa, ako
ju využíva, čo na nej zaseje. Pokiaľ by táto pôda bola v extraviláne a využiteľná len ako orná pôda,
musel by stanovovať všeobecnú hodnotu prenájmu znalec z oblasti poľnohospodárstva. Táto pôda, hoci
je zapísaná ako orná pôda, nachádza sa v intraviláne obce s využitím záhrady. Nezaoberal sa ornou

pôdou, keďže sa nachádza v intraviláne a rovnako nemohol brať do úvahy, či vlastníci prejavujú, alebo
neprejavujú o využitie pôdy záujem. Tohto sa týka aj šiesta pripomienka, nemohol brať do úvahy, či je
problematické ornú pôdu vôbec využiť a dosiahnuť jej zisk, pretože obdobné výmery sa v rovnakej obci
intenzívne využívajú ako záhrady. Vyjadrenie starostu, ktoré právny zástupca žalovaného predložil je
len subjektívne vyjadrenie starostu, navyše hovorí o ornej pôde, ale tu ide o záhrady a keďže nemal k

dispozícii nájomné zmluvy, musel využiť matematický výpočet. Pre neho nie je záväzné vedenie pôdy
na LV ako orná pôda, ale územný plán obce. Pri ohliadke videl na dvore staré pneumatiky, nádoby od
oleja a v garáži neporiadok. Teraz sa mu zdal byť na nehnuteľnosti väčší neporiadok, ako na ohladke
v roku 2008.

21. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom súd prvej inštancie doplnil dokazovanie
za účelom zistenia výšky obvyklého nájomného jednotlivých dotknutých nehnuteľností a tiež za účelom
podrobnejšieho preskúmania prístupu k parcelám č. 19/1 a 18 iným spôsobom ako od cesty výsluchom
svedkov Heleny F., Jozefa B., Ferdinanda F., Y. G., H. L., V. D., G. B., Y. Z., Y. D., L. J., H.Zvalovej ako aj oboznámením ďalších listinných dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu, a to dokladmi
zaslanými Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor tvoriacimi podklad k zápisu vlastníckych práv k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 592, čestnými prehláseniami, fotografiami, satelitnými snímkami,

zápisnicou z obhliadky na mieste samom, odpoveďami obce Čeľadice zo dňa 10.6.2015, zo dňa
14.7.2015 a zo dňa 12.10.2015, nájomnými zmluvami, geometrickým plánom, znaleckým posudkom
č.14/2009 a záverečnými návrhmi a ich doplneniami.

22. Svedkyňa P. F. na pojednávaní uviedla, že je rodáčka z obce Čeľadice a asi v roku 2006 zdedila

dom v tesnej blízkosti žalobcu, kde nasadila plodiny, ktoré obrábala podľa potreby. Nevidela, že by sa
tam žalobca pokúšal dostať, že by tam prišiel, žalobca tam mohol prísť aj po robote alebo ona mohla byť
v záhrade, preto ho nemusela vidieť. Stretla ho asi dvakrát na chodníku, hovoril, že sa chce dostať do
záhrady, ale nevedel tam prejsť. Prístup je len cez ulicu, tak to bolo aj v roku 2008, zozadu je len poľná
cesta, ktorá je zarastená, človek by musel ísť po roli, po oráčine, táto sa nachádza pod orechami a v
minulosti ju užívali družstevníci. V minulosti bolo ešte pod orechmi letisko a pod ním poľná cesta, ktorú

využívali družstevníci asi pred 20 rokmi. Či túto cestu užívali aj iní ľudia nevie, oni chodili spredu. Pokiaľ
by sa žalobca chcel dostať k svojej záhrade zozadu, musel ísť cez záhrady iných ľudí, kde nie je ani
vyšľapaná poľná cesta a títo ľudia mu museli dovoliť cez tieto záhrady chodiť. K predloženým fotografiám
(v spise na č.l. 448) uviedla, že ide o vyšľapané cesty, ktoré urobili tí, čo išli cez ich záhrady bez ich
povolenia a keby ich ona videla, tak ich zastaví a povie im, aby po jej osiatej záhrade nechodili. Žalovaný

tam býval eše asi 2 - 3 roky potom, ako ona dedila, záhradu užíval do doby dokiaľ odtiaľ neodišiel. Myslí
si, že bránu zamykal, lebo mal malé deti a možno aj preto, aby sa tam žalobca nedostal. Svedkyňa v
predloženom čestnom vyhlásení doplnila, že pozemky vlastní od roku 2006 a nikomu nedala súhlas, aby
nimi mohol prechádzať - teda žiadnemu z účastníkov súdneho sporu, preto ak by cez ne prechádzali,
urobili by tak svojvoľne. Tiež nevie, prečo by jej sused mal prechádzať jej pozemkami, keď ona jeho

pozemkami neprechádza.

23. Svedok E. B. uviedol, že od roku 1983 býva v rodičovsko dome v tesnom susedstve žalobcu.
Žalovaný dom obýval 7 - 8 rokov, cca do roku 2009, podnikal s bratom v poľnohospodárskej výrobe, mali
stroje a obrábacie zariadenia a s rodinou užíval aj rodinný dom a záhradu až hore po poľnú cestu. Myslí

si, že žalovaný naposledy zasial v roku 2008 a úrodu zberal na jeseň 2008 a v roku 2009 už nezasial
úrodu, lebo to bol suchý rok a bola tam veľmi veľká zelina. Pokiaľ sa žalobca nemohol dostať do záhrady
od cesty a pokiaľ by išiel zboku, išiel by po osiatom. Jemu sa raz stalo, že mu prešli kombajnom po úrode
a museli mu hradiť škodu. Žalobca mal prístup k záhrade za svojim rodinným domom cez bránu od cesty
pred domom alebo zboku záhrady, pokiaľ by sa dohodol s každým vlastníkom záhrady, aby tadiaľ mohol

chodiť. Pokiaľ by sa chcel dostať k záhrade až z úplne najvyššej poľnej cesty nad letiskom, mal by to
nejakých 250-300 m pešej chôdze. Ďalej uviedol, že od roku 1948 alebo 1952, keď hornú časť začali
obrábať družstvá, ľuďom zostali len záhrady, ale družstevníci im odobrili chodiť na ich záhrady, lebo nie
každý mal možnosť prístupu od rodinného domu od cesty. Keď boli pozemky v roku 1989 vrátané, tento
prístup využívali len majitelia, ktorí sa tam dohodli, ktorých sa to týkalo, on osobne by nikomu neumožnil

chodiť cez jeho pozemok, lebo ho má obsiaty až hore. Pokiaľ by sa žalobca chcel dostať k svojej záhrade
z bočnej poľnej cesty musel by prejsť cez pozemky vlastníkov, ktorí majú záhrady obsiate až po vrch,
teda by im prešiel po úrode.

24. Podľa vyjadrení svedka O. F. žalovaný s rodinou užíval rodičovský dom aj so záhradou asi 7 - 8 rokov,

vídal ich tam, užíval dom a záhradu, či užíval aj ornú pôdu za záhradou povedať nevie. Ich pozemok
siaha rovnako ako jeho dozadu pri agáty, kde je poľná cesta, ktorou chodia traktory a iné mechanizmy
a aj ľudia, pretože na jednej strane je kríž a na druhej strane je kaplnka. Keď prejde traktor, prejde aj
človek. On však túto cestu nevyužíva. Ak by sa chcel žalobca dostať z poľnej cesty, teda zozadu do
svojho domu, musel by urobiť asi 1 km navyše, pričom si myslí, že mohol ísť cez bránu spredu.

25.SvedokVlastimilG.napojednávanípotvrdil,žežalovanýužívalajpôduzastarorodičovskýmdomom,
čo bola záhrada a orná pôda, na ktorú boli tri rôzne prístupy, jednak cez bránu z hlavnej ulice, cez
trávnu cestu medzi záhradou a ornou pôdou alebo cez poľnú cestu nad ornou pôdou. Táto poľná cesta
a zatrávnená cesta boli priechodné aj keď napršalo. Traktor prešiel aj po poľnej, človek mohol ísť po

zatrávnenej. Myslí si, že žalovaný obrábal záhradu a ornú pôdu do času, kým býval v starorodičovskom
dome, mal tam jačmeň a žito.26. Svedok Marián L. na pojednávaní uviedol, že pozná žalovaného, jeho brat má poľnohospodárske
stroje,ktoréchodíopravovaťatedamudávarobotu.Žalobcuvidellennáhodne,keďchodilrobiťservisdo
firmy žalobcovho syna. Strany pozná od roku 2001, kedy boli ešte vzťahy medzi synom žalobcu a bratom

žalovaného dobré. Chodil opravovať poľnohospodárdke stroje. Žalovaný mal tieto stroje odparkované
vo dvore, ktorý obýval. Chodil opravovať raz za rok, pričom na dvor sa dostal cez bránu. V roku 2007
bol požiadaný bratom žalovaného, aby stroje odviezol do domu otca žalovaného. Boli zobrať pluh,
kombinátor, trambus, pričom týmito strojmi išli cez záhradu, ktorá bola zarastená a na jej konci bol
kontajner na smeti, ktorý museli obchádzať a aj za kontajnerom na ďalšej záhrade bola zelina. Ostatné

záhrady boli obrobené. Cesta, po ktorej išli bola ujazdená, zjazdená od áut, bola na nej zem a tráva.
Stroje z pozemku odnášali zozadu aj preto, lebo bolo blato a nechceli blato rozniesť na cestu na ulicu.
Stroje odvážali určite v roku 2007, pretože v roku 2008 bol u žalovaného variť guláš a hovoril mu, že aký
má pekný dvor bez strojov, ale záhrada bola aj vtedy zarastená zelinou.

27. Svedok Ľudovít D. pred súdom uviedol, že svojím kamarátom chodil traktorom obrábať záhrady a

role, boli to kamaráti, ktorí bývali aj okolo rodičovského domu žalobcu. Využíval prístup zozadu, kde sú
až dve poľné cesty. Tieto vedú cez pozemky ľudí, ktorí tam majú pozemky a role. Takto sú využívané
od roku 1968, ľudia, cez ktorých pozemky cesty vedú s tým súhlasili, pretože sami tieto cesty využívali,
aby nemuseli mechaniznami chodiť okolo svojich domov a cez záhrady, lebo skoro všetci tade ani
neprejdú. Ide o poľné cesty, sú zarastené trávou, sú tam koľaje vychodené od mechanizmov, chodia

tadiaľ kombajny a tieto cesty sú rozpoznateľné od okolitých záhrad. Keď zaprší, cesty sú zablatené, ale
prejsť sa po nich dá. Cesta, ktorá je spodnejšia, je medzi záhradami a poľnohospodárskou pôdou a patrí
všetkým, ktorí tam pôdu majú. On tam chodieval traktorom, hlavne na jar a na jeseň, pričom táto cesta
končí pri pozemku žalobcu a nevedie ani cez pozemky ďalších dvoch susedov, ktorých má žalobca po
pravej strane a títo dvaja si chodia na svoju záhradu a roľu zospodu. Keď sa oralo, stávalo sa, že bola

zaoraná aj dolná spodná cesta, pričom spravil to len raz Valent Z., ale po pooranom sa spravili nové
koľaje. Potom už Valent Laca súhlasil s tým, aby sa tadiaľ chodilo. Čo sa týka hornej cesty, myslí si, že
táto patrí V., ktorý ju aj udržuje, obrába okolité pozemky, 5 - 6 krát do roka ide aj po tejto ceste.

28. Svedok G. B., brat žalovaného k užívaniu nehntueľnosti žalovaným uviedol, že žalovaný predmetnú

nehntueľnosť užíval do roku 2007, pretože potom išiel pracovať do Nitry, teda naposledy zasial v roku
2007 a úrodu zberal v lete 2007, pretože mal zasiate obilie. Na túto pôdu mal prístup z troch strán, od
brány z hlavnej cesty, potom z poľnej cesty, ktorá je hore a z poľnej cesty, ktorá ide zboku. Žalobca nemal
záujem obhospodarovať túto pôdu. Keď sa žalovaný oženil, tak mu dovolili bývať v starorodičovskom
dome, obrábať aj pôdu. Nechceli, aby dom chátral. Od žalobcu mal do roku 2005 prenajatú pôdu, v roku

2006 až 2007 ju obrábal žalovaný, pričom si myslí, že zemiaky sadil v roku 2006, obilie v roku 2007 a
zrejme potom to žalobca prenajal V. a B., žalobca pôdu nikdy neužíval. Čo sa týka kľúčov, žalovaný mu
spomínal, že žalobcovi dal kľúče a pokiaľ žalobca na ulici tancoval pred bránou, robil to len preto, aby
ľudia videli, že do domu sa nemôže dostať. Čo sa týka prenájmu pôdy, on platil žalobcovi v naturáliách
a iným ľuďom 1000 - 1 200 Sk za 1 hektár za rok. V súčasnosti sa pôda prenajíma za 60 eur za 1 hektár

za rok v Čeľadiciach. V rokoch 2007 - 2008 to mohlo byť asi 50 eur za 1 hektár za rok.

29. Svedok Y. Z. vypovedal, že v Čeľadiciach má rodičovský dom, od domu žalobcu je vzdialený asi 20
domov. On chodí na svoju záhradu a roľu cez bránu od ulice a myslí si, že všetci vlastníci záhrad a rolí by
mali chodiť od hlavnej cesty cez bránu, ľudia si ale dvory zastavali a odkedy vzniklo družstvo, asi v roku

1956 - 57 vyšľapali poľnú cestu cez jeho funduš. Vadí mu to, ale nevie si pomôcť. V rokoch 1963 - 64
nabil na túto cestu aj železné koly, ale nepomohlo to, cestu vyšľapali vedľa, na inom mieste. Cesta tam
nemá čo robiť. Nepozná všetkých ľudí, ktorí tam chodia mechanizmami, niekedy sa traktor otočí aj 5 - 6
krát za deň, hovorili mu aj, že má zobrať kýbeľ a vyberať árendu, on to ale nestačí sledovať a nebude sa
už nad tým rozčuľovať. Podľa neho by si mali chodiť po svojom cez bránu. Svoju roľu dal do prenájmu

V., voľakedy mu platil 1 800 Sk za hektár, teraz (rok 2015) mu platí 2 100 Sk, takto to majú už 3 roky.

30. Svedok Y. D. na pojednávaní uviedol, že v Čeľadiciach býva už 40 rokov, žalobcu pozná len z videnia,
žalovaného pozná lepšie, lebo keď podnikal, chodil na role, on chodil na svoje a vtedy sa stretali. Od
roku 2007 do roku 2013 mal prenajatú pôdu od G. a L., bola to pôda v extraviláne, pričom mal platiť

100 eur za hektár ročne, podľa dohody ich vyplácal obilím. Žalovaný obýval rodičovský dom žalobcu,
obrábal celý pás pôdy až po letiskovú cestu, zvykol sadiť zemiaky, jačmeň, pšenicu. Záhrada a roľa za
domom žalobcu boli vždy obrobené. Asi v roku, keď už žalovaný vedel, že odtiaľ odíde, to neurobil. On
strednú cestu, ktorá vedie cez záhrady nikdy nevyužíval, musel by prejsť po pôde žalobcu, aby sa dostalk Zaťkovým, ktorých pôdu obrábal. Čo sa týka čestného vyhlásenia, v ktorom uviedol, že mal prenajatú
pôdu od pani Ľudmily J., kde uviedol, že platí 0,60 centov za jeden ár, pani ktorá čestné vyhlásenie
pripravovala sa musela pomýliť, pretože cena bola 100 eur za hektár. Pôda v intraviláne a v extraviláne

sa nerozlišuje, on platil za záhradu i ornú pôdu rovnako, rovnako platil aj Barátovým, rovnakú cenu mal
aj pán V. a pán Y., ktorí podnikali v obrábaní pôdy a tých 100 eur sa platilo od roku 2007, kedy stúply
cena pôdy.

31. Svedkyňa L. J. na pojednávaní uviedla, že žalovaný je jej spolužiak zo základnej školy, ich deti

chodili spolu do škôlky. Žalovaný podnikal v poľnohospodárstve, obrábal pôdu za domom žalobcu a
mal aj nejakú prenajímanú pôdu v Čeľadiciach, kúpila od neho dvakrát sadbové zemiaky. Od roku 2002
prenajíma pôdu pri jej dome, dala ju do prenájmu pánovi Vachovi, majú medzi sebou len ústnu dohodu,
dohodli sa, že si ponechá 4 - 5 árov, na ktoré sadí ona, túto jej obrába a vypláca ju obilím, pričom
vychádzajú z ceny 100 eur za hektár. Pán Y. jej platí od začiatku, je seriózny. Medzi pôdou v extraviláne
a intraviláne nerozlišuje, nevie či pánovi Y. prenajíma extravilán alebo intravilán, povedal jej, že jej dá

za 20 árov obilie v takom množstve, aby to zodpovedalo cene 100 eur za hektár.

32. Svedkyňa H. B., dcéra žalovaného vypovedala, že sa pamätá ako jej otec dával žalobcovi kľúče
od domu a od brány, bolo to na chodbe, stála vedľa mamy a pamätá sa, že sa ho bála. Nevie presne
uviesť, kedy jej otec prestal užívať ornú pôdu, bolo to asi dva roky skôr ako sa odsťahovali, má pár

zážitkov z obdobia, keď bola menšia, ale sú to len útržky, pamätá sa ako sadili zemiaky a lozili po nej
mravce. Neužívali úplne celý dom, do zadnej časti domu nechodili, používali kuchyňu, splálňu, kúpeľňu,
občas aj špajzu a obývačku, žalobca sem chodil málo, videla ho asi trikrát. Na otázku žalobcu svedkyňa
nevedela presne uviesť, kedy si mal žalobca prevziať kľúče, nevedela uviesť, kedy sa jej otec mal stať
spoluvlastníkom nehnuteľnosti a nevedela uviesť na koľko rokov im mal byť daný zo strany žalobcu

súhlas k užívaniu nehnuteľnosti, rovnako nevedela uviesť, prečo bolo zriadené vecné bremeno a čo je
vlastne vecné bremeno.

33. V prejednávanom spore súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, právneho zástupcu
žalovaného, výsluchom vyššie uvedených svedkov ako aj oboznámením listinných dôkazov tvoriacich

obsah súdneho spisu a z takto vykonaného dokazovania zostil nasledovný skutkový stav:

34. Žalobca a jeho bratia E. B., A.. Y. B. a Y. B. zdedili po svojich právnych predchodcoch nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území Čeľadice, zapísané Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor
na LV XXX, a to rodinný dom so s.č. 64 postavený na parcele č. 19/2 a priľahlé pozemky - parcely registra

„C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. 18 - orná pôda o výmere 978 m2, parc. č. 19/1 - orná pôda
o výmere 3041 m2, parc.č. 19/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 882 m2, a to každý vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/4-ina. Následne žalobca kúpnou zmluvou spísanou vo forme notárskej
zápisnice č. N/3/2008, Nz/6509/2008 zo dňa 15.2.2008 nadobudol do vlastníctva od svojich bratov
Ing. Štefana B. a Y. B., ako podielových spoluvlastníkov ich podiely vo výške 1/4-tiny na uvedených

nehnuteľnostiach, čím sa stal podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností v rozsahu 3/4-tiny. Vklad
vlastníckeho práva na základe predmetnej notárskej zápisnice bol povolený dňa 25.3.2008.

35. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/4-ina na základe darovacej zmluvy od svojho otca Jozefa B., vklad vlastníckeho práva pre

žalovaného bol povolený Správou katastra Nitra dňa 14.1.2008 (uvedené je zrejmé z Darovacej zmluvy
spísanej vo forme Notárskej zápisnice č. N331/2007, Nz 54559/2007 zo dňa 11.12.2007 na čl. 60
a 61 pripojeného spisu sp.zn.9C/97/2008). Zároveň bolo zriadené vecné bremeno v prospech darcu
Jozefa Zvala st. a to právo vecného bremena spočívajúce v doživotnom bývaní a užívaní darovaných
nehnuteľností.

36. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 9C/97/2008-131 zo dňa 3.2.2009, právoplatného dňa
25.3.2009 bolo podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k uvedeným nehnuteľnostiam zrušené,
uvedené nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou vyplatiť
žalovaného sumou 16.596,96 eur, pričom žalobca uvedenú sumu vyplatil žalovanému dňa 23.4.2009

ako vyplýva z poštového poukazu (čl.16 spisu).

37. Matka žalobcu a stará matka žalovaného Margita B. zomrela dňa 4.4.2001, pričom z výpovedí
žalobcu a svedkov E.a B. st., Ing Štefana B. a Vincenta Zvala vyplynulo, že najskôr mal Jozef B. st. vúmysle do dvoch rokov po smrti matky vyplatiť z predmetných nehnuteľností svojich súrodencov, a preto
títo súhlasili, že syn E. B. st. - žalovaný, môže uvedené nehnuteľnosti užívať. Bezplatne ich mohol užívať
so súhlasom podielových spoluvlastníkov len po dobu prvých dvoch rokov (2002 - 2004) a následne bol

otec žalovaného vyzývaný zo strany podielových spoluvlastníkov na riešenie situácie. K žiadnej dohode
ohľadne ďalšieho užívania predmetných nehnuteľností medzi podielovými spoluvlastníkmi nedošlo a
žalovaný ich naďalej bezplatne užíval so svojou rodinou až do 13.5.2009, kedy sa z nehnuteľnosti
vysťahoval.

38. Žalobca podanou žalobou domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia po pripustení
zmeny petitu žaloby za obdobie od 25.3.2008 do 13.5.2009 a to v sume 3 743,40 eur spolu s 8,5%
úrokom z omeškania ročne od 25.3.2008 do zaplatenia a v sume 1 533,83 eur spolu s 9% úrokom z
omeškania ročne od 1.1.2009 do zaplatenia. Žalobca v časti o zaplatenie sumy 378,99 za obdobie od
15.2.2008 do 24.3.2008 zobral žalobu späť a žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil.

39. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 19C/107/2009-343 zo dňa 28.2.2013, a to vo výroku II. rozhodol
tak, že žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 3.743,40 eur za obdobie od
25.3.2008 do 31.12.2008 a v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 533,83 eur za
obdobie od 1.1.2009 do 13.5.2009 zamietol a vo výroku III. rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie
sumy 378,99 za obdobie od 15.2.2008 do 24.3.2008 zastavil. Predmetný (v poradí prvý) rozsudok súdu

prvej inštancie nadobudol vo výrokoch II. a III. právoplatnosť dňa 22.3.2013.

40. Uznesením č.k. 19C/107/2009-563 zo dňa 30.5.2017, právoplatným dňa 20.6.2017 súd pripustil
zmenu petitu žaloby tak, že predmetom konania je rozhodnúť o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území

Čeľadice, zapísaných na LV č. 592, a to parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné
čísla, 18, 19/1 a 19/2 spolu s rodinným domom súp. č. 64 sumu 3 743,40 eur spolu s 8,5 % úrokom z
omeškania ročne od 1.1.2009 do zaplatenia, sumu 1533,83 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne
od 14.5.2009 do zaplatenia a sumu 192,20 eur za obdobie od 25.3.2009 do 13.5.2009, spolu s 9 %
úrokom z omeškania ročne od 14.5.2009 do zaplatenia.

41. Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa nasledovných ustanovení platných právnych
predpisov:

42. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) vlastník je v medziach zákona

oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

43. Podľa § 136 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

44. Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a

povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

45. Podľa § 139 ods. 2 veta prvá OZ o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov.

46. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

47. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

48. Podľa § 456 veta prvá OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

49.Podľa§458ods.1OZmusísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodnýmobohatením.Aktonieje

dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

50. Podľa § 671 ods. 1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v
čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.51.Podľaust.§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

52. Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom

2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

53. Podľa § 563 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

54. Bezdôvodné obohatenie predstavuje osobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového práva.
Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia v Občianskom zákonníku je reparácia nerovnováhy,
ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych
vzťahov. Právna skutočnosť bezdôvodného obohatenia sa jedného subjektu súkromnoprávneho
vzťahu na úkor iného subjektu súkromnoprávneho vzťahu teda predstavuje samostatný zaväzovací

právny dôvod. Na vznik osobitného záväzkovoprávneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa
vyžaduje kumulatívne splnenie niekoľkých zákonných predpokladov. Prvým zákonným predpokladom
je objektívna fakticita vzniku majetkovej výhody či prospechu, merateľná a vyjadriteľná všeobecným
peňažným ekvivalentom. Toto obohatenie musí ísť „na úkor“ iného subjektu práva. To znamená, že
majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej

sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného
subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu. Výšky oboch
protiplnení však nemusia predstavovať zrkadlový obraz, inak povedané, výška obohatenia povinného
subjektu a ujmy oprávneného subjektu nemusia byť úplne presne totožné ekvivalenty. Osobitným
negatívnym predpokladom vzniku záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia je

absencia osobitného právneho režimu s právom aplikačnej prednosti.

55. Ustanovenie § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahuje exemplifikatívny výpočet jednotlivých
skutkových podstatát bezdôvodného obohatenia. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových
podstát bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba

právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie. O obohatenie ide len vtedy, ak
takýmto plnením dostal majetkovú hodnotu ten, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo buď
k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak
za bežných okolností stalo. Plnením bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzej veci bez zmluvy o
nájme, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. V takomto prípade vzniká prospech tomu,

kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby sa jeho majetkový prospech zmenšil o prostriedky
vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Pretože taký užívateľ nie je
schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, je povinný nahradiť
bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného plnením bez
právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste

a čase za užívanie obdobného predmetu nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný
platiťpodľanájomnejzmluvy.Zhľadiskaposúdeniaotázkyzískaniabezdôvodnéhoobohateniaužívaním
cudzej veci nie je významné, či a akým spôsobom bolo užívanie veci konzumované a či bola držba veci
majetkovo zhodnocovaná, teda, či priniesla konzumentovi zisk.

56. V nadväznosti na uvedené predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia súd v predmetnom konaní
skúmal, v akom rozsahu žalovaný predmetné nehnuteľnosti užíval a či bol k užívaniu nehnuteľností
oprávnený, resp. či mu svedčil právny titul, ktorý by mu umožňoval predmetné nehntueľnosti užívať,
pričom skúmal, v akom rozsahu a v akom období žalovaný užíval jednak rodinný dom súpisné číslo 64
v obci Čeľadice postavený na parcele č. 19/2 a jednak priľahlé pozemky, a to parcela 19/2 evidovaná

ako zastavaná plocha a nádvorie a parcely 18 a 19/1 evidované ako orná pôda.57. Keďže v zmysle petitu podanej žaloby bolo predmetom tohto sporu posúdenie vzniku bezdôvodného
obohatenia za užívanie nehnuteľností v období od 25.3.2008 do 13.5.2009 súd sa zaoberal výlučne
uvedeným obdobím.

58. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že po smrti matky Margity B., matky žalobcu a
starejmatkyžalovaného,zomrelejdňa4.4.2011žalobcaajehodvajabratiaŠtefanaVincentakovtedajší
podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti spolu s otcom žalovaného žalovanému umožnili v rodinnom dome
súpisnéčíslo64bezplatnebývaťaužívaťajpriľahlépozemkyprvédvarokypojejsmrti,pretožepôvodne

ich chcel z uvedených nehnuteľností vyplatiť otec žalovaného, ich brat Jozef B. st.

59. Žalovaný nepoprel, že v predmetnej nehnuteľnosti spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi,
manželkou a tromi maloletými deťmi býval, na svoju obranu však uvádzal, že žalobca a jeho bratia
mu umožnili nehnuteľnosť bezodplatne užívať, aby nechátrala a ďalej na svoju obranu uvádzal, že
pokiaľ aj nehnuteľnosti spolu s rodinou užíval, užívali len časť zodpovedajúcu jeho spoluvlastníckemu

podielu. Obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdeniach, že žalovaný mal užívať nehnuteľnosť na základe
predchádzajúcej ústnej dohody súd považoval za účelovú a vyvrátenú tvrdeniami žalobcu a ďalších
svedkov (Vincenta B. a Y. B.), ktorí potvrdili, že žalovanému umožnili bezplatne nehnuteľnosť užívať
najviac do roku 2004. Od roku 2004 teda žalovaný obýval predmetnú nehnuteľnosť bez ich súhlasu, bez
uzatvorenej nájomnej zmluvy a za užívanie im nič neplatil. Pri pokuse o dohodu otec žalovaného Jozef

B. brata Vincenta dokonca v roku 2005 fyzicky napadol, bratovi Štefanovi sa vyhrážal, že vyhodí dom
do luftu, vymenil na bráne aj dome zámky a od tohto obdobia im vstup do nehnuteľnosti neumožňoval.
Sama manželka žalovaného potvrdila, že žalobca ich už v roku 2004 vyzýval, aby z domu odišli (odvtedy
mala bývať v dome so strachom, že im žalobca niečo urobí), teda nie je pravdivé tvrdenie žalovaného,
že im žalobca dovolil bývať v dome časovo neobmedzene a bezplatne. Na tvrdenie žalovaného a

jeho manželky, že cez obývačku len prechádzali rovnako nemožno prihliadať, pretože aj využívanie
miestnosti na prechod do inej miestnosti, je v podstate využívaním miestnosti, hoci len ako priechodnej
a otec žalovaného v konaní 9C/97/2008 potvrdil, že žalovaný s rodinou užívali aj obývačku. Žalovaný
do zápisnice o pojednávaní zo dňa 4.9.2008 v konaní 9C/97/2008 vypovedal, že užíva celú záhradu, 2
izby, kúpeľňu a kuchyňu. Jeho otec E. B. st. do uvedenej zápisnice uviedol, že žalovaný užíva kúpeľňu,

obývačku a ešte jednu izbu. Svedkyňa Mgr. K. okrem uvedených miestností potvrdila aj užívanie špajze
žalovaným a jeho rodinou, svedkyňa Veronika B. potvrdila užívanie kuchyne, špajze, chodby, kúpeľne,
WC a kotolne a svedkyňa Mária B., manželka žalovaného vypovedala účelovo, keď tvrdila, že užívali len
kuchyňu, spálňu, chodbu a kotolňu a cez ostatné miestnosti len prechádzali. Uviedla tiež, že záhrada
bola do roku 2007 užívaná pánom H., a potom už nebola užívaná nikým, že si všetky potraviny kupovali,

nič nepestovali a ovocie v záhrade nechali zhniť. Uvedené tvrdenie je nepravdepodobné s poukazom na
zlú finančnú skutočnosť žalovaného a jeho rodiny a skutočnosť, že žalovaný mal 3 deti a je aj v rozpore s
výpoveďami svedkov a aj samotného žalovaného, ktorý dňa 4.9.2008 vypovedal, že užíva celú záhradu.
Za účelovú súd vyhodnotil tiež výpoveď Melindy B., dcéry žalobcu, ktorá rovnako uviedla, že používali
kuchyňu, splálňu, kúpeľňu, občas aj špajzu a obývačku a do zadnej časti domu nechodili.

60. S poukazom na uvedené svedecké výpovede mal súd jednoznačne preukázané, že žalovaný
spolu s členmi jeho rodiny celoročne využívali rodinný dom súpisné číslo 64 a priľahlý pozemok
parcelné č. 19/2, a to počas obdobia siedmych až ôsmych rokov do 13.5.2009, kedy sa z nehnuteľnosti
vysťahoval. Užívanie uvedených nehnuteľností žalovaným považoval súd aj v ďalšom konaní za

preukázané, a to aj v nadväznosti na právny názor vyjadrený v zrušujúcom uznesení odvolacieho
súdu č.k. 25Co/325/2013-412, ktorý tvrdenia žalovaného o tom, že domovú nehnuteľnosť a parcelu,
na ktorej je rodinný dom postavený (parcela č. 19/2) žalovaný užíval len v rozsahu jemu patriaceho
spoluvlastníckeho podielu rovnako považoval bez právneho významu a za účelové. Nemožno totiž
predpokladať, že v čase, keď ešte žalovaný so súhlasom ostatných spoluvlastníkov vstupoval do

ich užívania bezodplatne, sa obmedzil na užívanie len určitých miestností v rodinnom dome a častí
ostatných nehnuteľností. Zvlášť, pokiaľ tieto užíval so svojou manželkou a tromi maloletými deťmi, tieto
im slúžili pre potreby celoročného bývania a podľa predstáv v čase vzniku užívania toto malo mať trvalý
charakter. Za situácie, že žalovaný po celý čas považoval užívanie nehnuteľností za bezodplatné, nemal
takto ani dôvod dovtedajší užívací rozsah meniť v neskoršom období.

61. Vzhľadom na uvedené súd uzatvára, že žalovaný spolu so svojou rodinou rodinný dom a priľahlú
parcelu č. 19/2 užíval počas celého žalovaného obdobia a v celom rozsahu. Keďže žalovanému
patril spoluvlastnícky podiel na predmetných nehntueľnostiach vo veľkosti 1/4-ina do 24.3.2009 (deňpredchádzajúci nadobudnutiu právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Nitra č.k. 9C/97/2008-131
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva), znamená to, že nad rozsah jemu patriaci a v
rozsahu patriacom žalobcovi žalovaný užíval nehnuteľnosti tak, že v období od 25.3.2008 do 24.3.2009

užíval nad jemu patriaci podiel aj podiel 3/4-iny patriace žalobcovi a v období od 25.3.2009 do 13.5.2009
užíval nad rozsah jemu patriaci celú nehnuteľnosť (podiel 1/1), pretože v tomto čase bola už celá
nehntueľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Súd sa ďalej zaoberal vyčíslením primeranej náhrady
za užívanie jednotlivých nehnuteľností žalovaným, a to osobitne rodinného domu a priľahlej parcely č.
19/2, na ktorej je rodinný dom postavený.

62. Z vyjadrení strán sporu ako aj obce Čeľadice mal súd preukázané, že obec rodinné domy
neprenajíma a ani nemá vedomosť o tom, že by v obci niekto prenajímal rodinný dom. K vyčísleniu
náhrady za užívanie rodinného domu súd nemal k dispozícii iný dôkaz ako znalecký posudok Ing.
Ľubomíra Y.. 8/2011 zo dňa 28.3.2011, v ktorom znalec pri vyčíslení obvyklého nájomného použil
matematickú metódu výpočtu, keďže nemal k dispozícii minimálne 3 nájomné zmluvy o prenájme a

nemohol použiť metódu výpočtu spriemerovanie. Znaleckým posudkom Ing. V. Y. č. 8/2011 bola určená
obvyklá výška nájomného za prenájom nehnuteľností v katastrálnom území Čeľadice, ktoré sú podobné
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. Čeľadice, zapísaným na LV č. 592, a to parc. č. 18 -
orná pôda o výmere 978 m2, parc. č. 19/1 - orná pôda o výmere 3041 m2 a rodinný dom súp. č.
64, nachádzajúci sa na parcele č. 19/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 882 m2 v období od

25.3.2008 do 13.5.2009. Z uvedeného znaleckého posudku vyplýva všeobecná hodnota stavieb za
obdobie od 25.3.2008 do 31.12.2008 vo výške 2 368,68 eur a za obdobie od 1.1.2009 do 13.5.2009 vo
výške 925,38 eur. Vychádzajúc z uvedených hodnôt nájmu súd po zohľadnení užívania nehnuteľnosti
žalovaným nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu 1/4-ina, ktorý mu patril do 24.3.2009, dospel k
náhrade za užívanie stavby - rodinného domu žalovaným vo výške 2 557,51 eur.

63. K uvedenej sume dospel súd prepočtom obvyklého nájomného určeného v znaleckom posudku (v
spise na č.l. 130), pričom súd upravil znalcom určenú hodnotu za užívanie celej stavby vo výške 2 368,68
eur v období od 25.3.2008 do 31.12.2008 po zohľadnení spoluvlastníckeho podielu žalobcu (3/4-iny) k
nehnuteľnosti na sumu vo výške 1 776,51 eur (3/4-iny z 2 368,68 eur) a sumu obvyklého nájomného

určeného znalcom za obdobie od 1.1.2009 do 13.5.2009 vo výške 925,38 eur súd upravil na sumu
vo výške 781 eur. Suma 781 eur pozostáva zo sumy vo výške 433,11 eur ako obvyklého nájomného
za užívanie rodinného domu v období od 1.1.2009 do 24.3.2009 (v období od 1.1.2009 do 24.3.2009
patril žalobcovi podiel k nehnuteľnostiam vo výške 3/4-iny, pričom obvyklé nájomné za užívanie celej
stavby za obdobie od 1.1.2009 do 24.3.2009 bolo vo výške 577,49 eur, preto 3/4-iny zo sumy 577,49

eur predstavujú sumu vo výške 433,11 eur) a sumy vo výške 347,89 eur ako obvyklého nájomného
za užívanie nehntueľnosti žalovaným v období od 25.3.2009 do 13.5.2009 (v období od 25.3.2009 do
13.5.2009 súd vychádzal z ceny obvyklého nájomného za celú nehnuteľnosť, ktorá bola vo výške 347,89
eur). Za obdobie od 1.1.2009 do 13.5.2009 teda patrí žalobcovi náhrada vo výške spolu 781 eur (433,11
eur + 347,89 eur). Pre úplnosť a prehľadnosť súd uvádza, že k sume obvyklého nájomného za užívanie

celého rodinného domu v období od 1.1.2009 do 24.3.2009, ktoré súd vyčíslil vo výške 577,49 eur a v
období od 25.3.2009 do 13.5.2009, ktoré súd vyčíslil sumou 347,89 eur dospel súd prepočtom znalcom
určeného nájomného vo výške 925,38 eur za obdobie od 1.1.2009 do 13.5.2009, pričom alikvótna časť
za obdobie od 1.1.2009 do 24.3.2009 je vo výške 577,49 eur a v období od 25.3.2009 do 13.5.2009 je
alikvótna časť vo výške 347,89 eur.

64. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

65. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

66. Pri vyčíslení uvedenej náhrady za užívanie stavby (rodinného domu) súd nemal okrem vyššie
uvedeného znaleckého posudku k dispozícii iné dôkazy, z ktorých by bolo možné určiť obvyklé nájomné
porovnateľných stavieb nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce Čeľadice. Aj napriek vráteniu veci

odvolacím súdom, strany súdu nepredložili návrhy na vykonanie dôkazov za účelom zistenia obvyklého
nájmu porovnateľných stavieb. Naopak, z vykonaného dokazovania bolo zistené, že stavby sa bežne
v obci Čeľadice neprenajímajú, bežne sa prenajíma iba pôda a aj z tohto dôvodu nebola v konaní
predložená žiadna nájomná zmluva k prenájmu porovnateľnej nehnuteľnosti - rodinného domu. Záveryznaleckého posudku Ing. Ľubomíra Y. k vyčísleniu náhrady za užívanie stavby (rodinného domu) navyše
žalobca, žalovaný a ani právny zástupca žalovaného nespochybňovali. Od predloženia uvedeného
znaleckého posudku žalovaný a jeho právny zástupca namietali predovšetkým výšku obvyklej odplaty za

užívanie poľnohospodárskej pôdy - pozemkov a za účelom preukázania inej ceny pôdy súdu predkladali
čestné vyhlásenia a navrhovali vypočuť svedkov, avšak za účelom preukázania inej obvyklej ceny
prenájmu stavieb v obci Čeľadice iné dôkazy nenavrhovali a tieto súdu nenavrhoval a nepredkladal ani
žalobca.

67. Pri určení náhrady za užívanie pozemku - parcely č. 19/2 súd vychádzal jednak zo záverov
znaleckého posudku Ing. Ľubomíra Vnuka, v ktorom bola určená suma obvyklého nájomného za
prenájom pozemkov vo výške 0,627 eur za 1 m2 za 1 rok ako aj z ďalších listinných dôkazov, a
to čestných vyhlásení obyvateľov obce, vyjadrení obce a vyjadrení strán sporu a právneho zástupcu
žalovaného ako aj výsluchu jednotlivých svedkov. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že
v obci Čeľadice sa rodinné domy neprenajímajú, preto nebolo možné zistiť obvyklú cenu prenajímaných

nehnuteľností - stavieb a k nim priľahlých pozemkov, obec vo vyjadrení zo dňa 12.10.2015 uviedla, že
nemá informáciu ani o cene prenájmu záhrady nachádzúcej sa v intraviláne obce. V obci sa bežne
prenajíma poľnohospodárska pôda, prenájom poľnohospodárskej pôdy v extraviláne je individuálny,
podľa nájomníka a pohybuje sa cca 80 eur za 1 hektár.

68. Podľa potvrdenia obce Čeľadice zo dňa 10.5.2011 je v obci cena za prenájom 1 hektára ornej pôdy
od 80 do 100 eur na jeden rok. Obec ďalej uviedla, že nájomca platí za vlastníka dane a poplatky,
nájomcovia nemajú záujem o obrábanie pôdy v záhradách pri rodinných domoch pre ich malú výmeru
a sťažený prístup.

69. Svedok Vojtech D. v čestných vyhláseniach zo dňa 26.9.2011 potvrdil, že má prenajatú pôdu od
Štefana L., Ľudmily J. a Antónie D. za cenu 0,60 eur/ár, následne svedok na pojednávaní dňa 30.11.2015
uviedol, že pani, ktorá mu čestné vyhlásenia pripravovala sa musela pomýliť pretože cena bola 100 eur
za hektár, rovnakú cenu mal aj pán V. aj pán Y., ktorí podnikali v obrábaní pôdy a tých 100 eur platilo
od roku 2007, kedy stúpla cena pôdy. Svedok Ľudovít D. na pojednávaní potvrdil, že poľnohospodárska

pôda sa prenajíma za cenu 60 eur za 1 hektár za rok, svedok Daniel B. na pojednávaní uviedol, že on
platil žalobcovi v naturáliách 1 000- 1 200 Sk za hektár za 1 rok, v súčastnosti (k termínu pojednávania
dňa 16.2.2015) sa pôda mala prenajímať asi za 60 eur, v rokoch 2007-2008 to mohlo byť asi 50 eur za
1 hektár za 1 rok. Svedok Valent Z. uviedol, že roľu dal do prenájmu Tomanovi, ktorý mu voľakedy platil
1 800 Sk za hektár, teraz (ku dňu pojednávania dňa 8.4.2015) mu platil 2 100 Sk (69,70 eur) za hektár a

takto to malo trvať už asi 3 roky. Obchodná spoločnosť W & V spol. s r.o., IČO: 31 627 781 v písomnom
podaní zo dňa 20.10.2015 potvrdila, že v období rokov 2008 - 2009 na pestovanie pôdy v katastrálnom
území Čeľadice užívali aj parcely registra „C“, pričom za takúto pôdu platili nájomné 70 eur za hektár.
Svedkyňa L. J. na pojednávaní potvrdila, že pôdu prenajíma pánovi Vachovi, nájomné jej vypláca obilím,
pričom vychádzajú z ceny 100 eur za 1 hektár.

70. Z nájomnej zmluvy zo dňa 20.10.2005 uzavretej medzi žalobcom a Ľudovítom V., SHR vyplýva, že
žalobca mu prenajímal pozemky nachádzajúce sa v katastrálnych územiach Čeľadice a Neverice za
ročné nájomné vo výške 1 500 Sk (49,80 eur) za hektár.

71. Zo znaleckého posudku č. 14/2009 zo dňa 17.2.2009 vypracovaného znalcom ÚEOS - Komercia,
a.s. za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov v k.ú. Čeľadice pre nájom a dočasný ročný
záber pozemkov v súvislosti s výstavbou rýchlostnej komunikácie bol stanovený nájom vo výške 0,677
eur/m2/rok.

72. Po zohľadnení stranami predložených dôkazov a ich vzájomnom vyhodnotení súd dospel k cene
obvykléhonájmupozemku-parcelyč.19/2vovýške70eurza1hektárza1rok.Tátosumakorešponduje
tak s výsledkami znaleckého dokazovania (podľa znaleckého posduku Ing. Ľubomíra Vnuka - 0,627
eur/m2/rok, podľa znaleckého posudku ÚEOS - Komercia, a.s. vo výške 0,677 eur/m2/rok) ako aj s
vyjadreniami obce, kde bola cena prenájmu poľnohospodárskej pôdy určená vo výške od 60 do 100

eur ako aj s výpoveďami svedkov, z ktorých vyplýva, že pôda sa v katastrálnom území obce Čeľadice
prenajímala za cenu od 50 do 100 eur/ha/rok, k čomu súd uvádza, že cenu nižšiu uvádzali predovšetkým
blízki príbuzní žalovaného (Daniel Zvalo - brat žalovaného) a tiež svedok V. D., ďalší svedkovia potvrdili
skôr vyššie ceny nájmu (L. J., Y. D. uvádzali cenu 100 eur/ha/rok).73. Napriek skutočnosti, že úlohou súdu bolo stanoviť obvyklú cenu nájmu priľahlého pozemku k
rodinnému domu, súd vychádzal z vyššie uvedených cien poľnohospodárskej pôdy, a to vzhľadom na

skutočnosť, že iné ceny nájomu pozemkov v intraviláne preukázané nemal, skutočnosť, že tieto ani
nie sú predmetom prenájmu potvrdila samotná obec a aj z vyjadrení jednotlivých svedkov mal súd
preukázané, že ľudia nerobia rozdiel v tom, či ide o pôdu v extraviláne alebo o pôdu v intraviláne, hoci
podľa výpisu z listu vlastníctva č. 592 ako aj podľa vyjadrenia obce Čeľadice sa všetky parcely, ktoré sú
predmetom tohto konania (parcely č. 18, 19/1 a 19/2) nachádzajú v intraviláne obce.

74. Prepočtom obvyklého nájomného vo výške 70 eur za 1 hektár za 1 rok na výmeru parcely č. 19/2 o
veľkosti 882 m2, t.j. 8,82 ha súd dospel k sume obvyklého nájomného za danú parcelu vo výške 617,40
eur za 1 rok (8,82 x 70 = 617,40). Aj v danom prípade súd zohľadnil spoluvlastnícky podiel žalobcu k
parcele č. 19/2, ktorý mal žalobca do 24.3.2009 vo o veľkosti 3/4-iny a počnúc dňom 25.3.2009 mal
spoluvlastnícky podiel 1/1. Za obdobie od 25.3.2008 do 24.3.2009 vzniklol žalobcovi nárok na obvyklé

nájomné vo výške 463,05 eur (3/4-iny z 617,40 eur) a za obdobie od 25.3.2009 do 13.5.2009 vznikol
žalobcovi voči žalovanému nárok na obvyklé nájomné vo výške 84,57 eur. K sume 84,57 eur dospel
súd prepočtom tak, že z ročného nájomného vo výške 617,40 eur vypočítal nájomné za 1 deň vo výške
1,6915068 a toto vynásobil počtom dní 50 v období od 25.3.2009 do 13.5.2009 (1,6915068 x 50 = 84,57).
Po súčte súm 463,05 eur a 84,57 eur súd dospel k sume náhrady za užívanie parcely č. 19/2 o výmere

882 m2 žalovaným v období od 25.3.2008 do 13.5.2009 vo výške 547,62 eur.

75. Súd ďalej v konaní skúmal, či je možné priznať žalobcovi aj bezdôvodné obohatenie za užívanie
parciel č. 18 a 19/2, pričom po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že túto náhradu žalobcovi
nie je možné priznať.

76. Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že žalobca nemal k nehnuteľnostiam prístup cez bránku od
ulice, preto nemal z tejto strany ani prístup k parcelám č. 18 a 19/1. Za účelom posúdenia iného prístupu
k parcelám č. 19/1 a 18 ako od ulice súd v konaní vypočul svedkov Helenu Kostolanskú, Jozefa B., O.
F., Y. G., H. L., V. D., G. B., Y. B., Y. Z., Y. D., L. J., H. B.. F. jedna skupina svedkov takmer zhodne

uvádzala, že prístup k nehnuteľnostiam je možný aj z iných strán ako od ulice a k parcelám č. 18 a 19/1
v podstate existujú ešte ďalšie dve prístupové cesty, ďalší svedkovia túto možnosť prístupu popierali.
Svedkovia O. F., Y. G., H. L., V. D., tiež brat žalovaného G. B. zhodne potvrdili existenciu ďalších dvoch
prístupových ciest a to tzv. letiskovej cesty z opačnej strany nehnuteľností a tzv. bočnej cesty vedúcej
cez záhrady iných osôb. Naopak z výpovedí svedkov F. a B. súd ustálil, že prístup k nehnuteľnostiam

z tzv. bočnej cesty nie je riadnym prístupom, keďže táto „cesta“ pretína pozemky iných osôb, ktorí s
prechodom a prejazdom cez ich pozemky nesúhlasia. K preukázaniu prístupu k parcelám č. 18 a 19/1
právny zástupca žalovaného súdu opakovane predkladal satelitné snímky nehnuteľností, na ktorých
vyznačoval prístupové cesty, súdu predložil aj fotografie týchto ciest. Predmetné satelitné snímky a
fotografie boli právnym zástupcom žalovaného prvýkrát predložené v máji 2013, čo je 4 roky po ukončení

užívania nehnuteľnosti žalovaným, čo si súd uvedomil a posudzovanie uvedených prístupových ciest k
nehnuteľnostiamzohľadnilvkontextesvýpoveďamiviacerýchvyššieuvádzanýchsvedkov,ktorípotvrdili
existenciu ako aj využívanie poľnej cesty prakticky už od 60-tych rokov 20. stroročia.

77. Po vyhodnotení jednotlivých vyššie uvedených dôkazov mal súd preukázané, že prístup k

nehnuteľostiam z tzv. letiskovej, svedkami označovanej aj ako „poľná cesta“ je možný. Táto cesta
je síce zarastená, avšak z výpovedí jednotlivých svedkov mal súd preukázané, že táto cesta sa už
roky využíva, pričom ľudia ju využívajú jednak za účelom prejazdu s mechanizmami ale aj za účelom
prechodu. Túto prístupovú cestu by mohol využívať aj žalobca, pokiaľ mal záujem nehnuteľnosti
využívať, prípadne mohol nehnuteľnosti prenajať tretím subjektom, ktoré by pozemky obhospodarovali.

Existenciu prístupovej cesty potvrdil aj samotný žalobca, ktorý na pojednávaní dňa 16.5.2011 uviedol, že
zozadu je prístupová cesta, ale on ako 3/4-inový vlastník chcel chodiť spredu čo mu žalovaný neumožnil.

78. Žalovaný parcely č. 18 a 19/1 v žalovanom období neužíval. Svedkovia H. B., H.. Y. B., P. D., E.
D., G. B., H. V., G. F. a H. L. v písomne doložených čestných vyhláseniach potvrdili, že žalovaný v roku

2008 a 2009 na záhrade za rodinným domom nehospodáril. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení
k žalobe uviedol, že žalovaný predmetné pozemky prestal užívať v júli 2008, samotný žalovaný však
od začiatku tvrdil, že naposledy osial pšenicu v roku 2007, predtým sadil zemiaky, naposledy v roku
2006 až hore, v rokoch 2008 a 2009 už ornú pôdu neužíval. Túto skutočnosť potvrdil na pojednávaní ajsvedok Marián L., ktorý uviedol, že so žalovaným odvážal v roku 2007 stroje a keď bol u žalovaného v
roku 2008 variť guláš, povedal mu, aký má pekný dvor bez strojov, pričom viacerí svedkovia potvrdili, že
žalovaný prestal užívať pôdu a stroje odviezol. Svedok G. B. sa zhodne vyjadril, že žalovaný naposledy

zasial v lete obilie a úrodu zberal v lete 2007.

79. V súlade s ustanovením § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej
veci. Ak spoluvlastník neužíva (nemôže užívať) spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho

spoluvlastníckemu podielu, obohatenie druhého spoluvlastníka (prípadne ďalších spoluvlastníkov)
spočíva v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva, než aký zodpovedá jeho (ich)
spoluvlastníckemu podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah
spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než
zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov
(okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z

rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná
vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi
nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v
rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému
spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to

užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva,
nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou
(uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/184/2010).

80. S poukazom na vykonané dokazovanie, v ktorom bol preukázaný rozsah užívania nehnuteľnosti

žalovaným súd považoval žalobu za dôvodnú ale iba v časti zaplatenia náhrady za užívanie rodinného
domu súpisné číslo 64 a priľahlej parcely č. 19/2. V žalovanom období žalovaný parcely č. 18 a
19/1 neužíval a tieto neužíval ani žalobca a ani tretia osoba, zo svedeckých výpovedí súd zistil, že
v žalovanom období rokov 2008 a 2009 už na parcelách č. 18 a 19/2 nehospodáril nikto, rástla tam
burina. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd ustálil, že žalobcovi nie je možné priznať nárok

na bezdôvodné obohatenie za užívanie parciel č. 18 a 19/1 žalovaným, preto súd žalobcovi priznal
bezdôvodné obohatenie len za užívanie rodinného domu a parcely č. 19/2, ktorú súd vyčíslil sumou vo
výške spolu 3 105,13 eur a v prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

81. Žalobca sa podanou žalobou upravenou na základe uznesenia súdu prvej inštancie č.k.

19C/107/2009-563 zo dňa 30.5.2017 domáhal priznania sumy 3 743,40 eur spolu s 8,5 % úrokom z
omeškania ročne od 1.1.2009 do zaplatenia, sumy 1533,83 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne
od 14.5.2009 do zaplatenia a sumy 192,20 eur za obdobie od 25.3.2009 do 13.5.2009, spolu s 9 %
úrokom z omeškania ročne od 14.5.2009 do zaplatenia.

82. Pre záväzkovo právne vzťahy je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie a
dlžníkovi povinnosť plniť, pričom tieto vzájomné práva a povinnosti veriteľa a dlžníka vznikajú nielen
z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených
podmienok a teda okrem iného i z bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie predstavuje teda
záväzkovo právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil

a dlh tomu, kto obohatenie získal. Pokiaľ tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nie je
v povinnosti vydať vec, ale v povinnosti platobnej, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, z ktorého
riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka nepriaznivý dôsledok
vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/99).

83. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalovanému vzniklo na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie,
ktoré je žalovaný povinný vydať formou peňažného plnenia. Súd pukazuje na to, že Občiansky zákonník
neobsahuje žiadne ustanovenie o čase plnenia (splatnosti) nároku vyplývajúceho z práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia a z vykonaného dokazovania nevyplýva, že medzi stranami o tomto čase

plnenia došlo k dohode. Uzavretie dohody ohľadom splatnosti záväzku žalovaného ani nebolo možné
vzhľadom na postoj žalovaného, ktorý nárok žalobcu od samotného počiatku sporu popieral.84. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

85. Ako súd uviedol vyššie, nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinností zaplatiť peňažný dlh
je vznik omeškania spojený s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Rozhodujúce je určiť, kedy nastala
splatnosť dlhu. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzkovoprávneho vzťahu sa dostáva do
omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni, kedy bola veriteľom o plnenie

požiadaná a od toho dňa môže veriteľ od nej popri peňažnom nároku požadovať aj úroky z omeškania.

86. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne JUDr.
Mariany B. výzvami zo dňa 27.11.2008, 13.2.2009 a 15.4.2009 ešte pred podaním žaloby vyzýval
žalovaného k úhrade odplaty za užívanie nehnuteľností zapísaných na LV č. 592. Už prvou výzvou zo
dňa 27.11.2008 žalobca žiadal žalovaného k plateniu mesačných poplatkov za užívanie nehnuteľností

vo výške 255,59 eur, zároveň žalovaného požiadal o zaplatenie úhrady za užívanie nehnuteľnosti za
obdobie od 1.4.2007 do 1.12.2008 do konca januára 2009. Pokiaľ aj žalovaný neužíval nehnuteľnosť v
rozsahu uvádzaného žalobcom, a teda neužíval všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. 592, minimálne
užíval rodinný dom a priľahlý pozemok a nezaplatením úhrad za užívanie nehnuteľností v lehote
požadovanej žalobcom sa žalovaný dostal do omeškania, a tým vznikol žalobcovi voči žalovanému aj

nárok na úrok z omeškania.

87. Súd žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania priznal, avšak len za obdobia, kedy sa
žalovaný podľa názoru súdu skutočne dostal do omeškania s plnením svojich platobných povinností
voči žalobcovi. Za obdobie užívania nehnuteľnosti (rodinného domu + parcely č. 19/2) od 25.3.2008

do 1.12.2008 vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úhradu za užívanie nehnuteľnosti
(bezdôvodné obohatenie) vo výške 1 907,19 eur (1 587,50 eur za užívanie rodinného domu + 319,69
eur za užívanie parcely č. 19/2), ktorú mal žalovaný v zmysle výzvy žalobcu zo dňa 27.11.2018 zaplatiť
najneskôr do konca januára 2009. Nezaplatením uvedenej sumy sa žalovaný dostal do omeškania s
úhradou sumy vo výške 1 907,19 eur, a to počnúc dňom 1.2.2009.

88.Keďžežalovanýžalobcovinezaplatilaniďalšieplatbyzaužívanienehnuteľnostívžalovanomobdobí,
vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania aj za ďalšie obdobia užívania nehnuteľnosti
žalovaným (od 2.12.2008 do 13.5.2009). Splatnosť úroku z omeškania súd ďalej určil podľa výzvy
žalobcu zo dňa 27.11.2008 adresovanej žalovanému (výzva zo dňa 27.11.2008, ktorou sa žalobca

domáhal od žalovaného platenia mesačných úhrad za užívane nehnuteľností), a to vždy k prvému
dňu mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úhrady za
užívanie nehnuteľnosti. Súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania tak, ako je
uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, pričom pri vyčíslení výšky bezdôvodného obohatenia za jednotlivé
obdobia súd zakaždým zohľadnil rozsah vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam

v aktuálnom období (do 24.3.2009 mal žalobca spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam vo veľkosti
3/4-iny, počnúc dňom 25.3.2009 je žalobca ich výlučným vlastníkom), ako aj dobu omeškania, pričom
zakaždým prepočítal výšku obvyklého nájomného na jeden kalendárny deň, a to osobitne za užívanie
stavby (rodinného domu) a osobitne za užívanie parcely č. 19/2, pričom pri vyčíslení náhrady za užívanie
stavby zároveň zohľadnil rozdielne ceny nájomného v roku 2008 a 2009. Takto súd dospel náhrade za

užívanie nehnuteľnosti (rodinný dom + parcela č. 19/2 spolu) v období od 25.3.2008 do 1.12.2008 vo
výške 1 907,19 eur, v období od 2.12.2008 do 31.12.2008 vo výške 227,04 eur, v období od 1.1.2009
do 31.1.2009 vo výške 201,61 eur, v období od 1.3.2009 do 24.3.2009 vo výške 156,08 eur, v období
od 25.3.2009 do 31.3.2009 vo výške 60,70 eur (spolu od 1.3.2009 do 31.3.2009 vo výške 216,78 eur),
v období od 1.1.2009 do 30.4.2009 vo výške 260,15 eur a v období od 1.5.2009 do 13.5.2009 vo výške

112,72 eur. Výsledná suma jednotlivých čiastok obvyklého nájomného nedáva sumu vo výške 3 105,13
eur, ale sumu vo výške 3 107,59 eur, pričom rozdiel 2,46 eur je spôsobený zaokrúhľovaním výsledných
hodnôt obvyklého nájomného, ktoré súd najskôr prepočítaval na dni a zaokrúhľoval na šesť desatinných
miest.

89. Žalobcovi súd nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe vo výške 8,5 % ročne vyčíslenej
žalobcom v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a vo
zvyšku súd nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol.90. Podľa ustanovenia § 232 ods. 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Vzhľadom k finančnej situácii žalovaného mal
súd za to, že je dôvodné poskytnúť žalovanému primerane dlhšiu lehotu na plnenie a túto súd určil v

lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

91. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že v
konaní čiastočne úspešný žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 13,54
% (56,77 % - 43,23 %), keď úspech žalobcu predstavuje 56,77 % (priznaných 3 105,13 eur z 5 469,43

eur) a úspech žalovaného je 43,23 % (zamietnutých 2 364,30 eur z 5 469,43 eur).

92. Keďže v konaní vznikli aj trovy štátu spočívajúce v zaplatení odmeny za vyhotovenie znaleckého
posudku ustanovenému znalcovi Ing. Ľubomírovi Vnukovi, ktoré neboli v celom rozsahu pokryté zo
stranami zloženého preddavku, súd podľa pomeru úspechu strán v spore strany zaviazal tiež k náhrade
trov štátu.

93. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.