Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 5, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 6T/89/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118010544
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Špirek

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4118010544.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudcom JUDr. Dušanom Špirekom, v trestnej veci proti obžalovanému O. K.,

pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 05.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

O. K., narodený XX.XX.XXXX v R., trvale bytom S. č. XX, R.,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

1./ dňa 01.02.2018 vo večerných hodinách o 19.30 hodine v Nitre na Bratislavskej ulici smerom do centra
mestaviedolpocestnejkomunikáciiakovodičosobnémotorovévozidlozn.N.XXXsevidenčnýmčíslom
R kde bol potom, čo spôsobil dopravnú nehodu kontrolovaný políciou, ktorá zistila, že motorové vozidlo

viedol bez vodičského oprávnenia a potom, čo mu trestným rozkazom Okresného súdu v Nitre sp. zn.
5T/91/2017 z 25.09.2017, právoplatným 13.10.2017, bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v premávke na pozemných komunikáciách na dobu 24 mesiacov,
a
2./ dňa 16.03.2018 vo večerných hodinách o 22.25 hodine v Nitre na ulici Nábrežie mládeže viedol po
cestnej komunikácii ako vodič osobné motorové vozidlo zn. N. XXX s evidenčným číslom R červenej
metalízy, kde po zastavení predpísaným spôsobom, bol kontrolovaný pohotovostnou motorizovanou
jednotkou KR PZ Nitra, ktorá zistila, že motorové vozidlo viedol bez vodičského oprávnenia a potom,

čo mu trestným rozkazom Okresného súdu v Nitre sp. zn. 5T/91/2017 z 25.09.2017, právoplatným
13.10.2017, bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v premávke na
pozemných komunikáciách na dobu 24 mesiacov,

t e d a

v bodoch 1. - 2. rozsudku

- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o
zákaze činnosti,

t ý m s p á c h a l

v bodoch 1. - 2. rozsudku
- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) zákona č. 300/2015 Z.

z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“).Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36
písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, § 41 ods.
1 Trestného zákona, ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 21 (dvadsaťjeden) dní.

Podľa § 48 ods. 2 písmeno a/ Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§61odsek1,odsek2Trestnéhozákona,trestzákazučinnostiviesťmotorovévozidláakéhokoľvek
druhu v cestnej premávke na dobu 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Nitre podal na O. K. dňa 02.05.2018 obžalobu č. 3 Pv 183/2018/4403 a dňa
26.07.2018 obžalobu č. 3 Pv 308/2018/4403, v oboch prípadoch pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona. Súd dňa 30.07.2018 uznesením pod
č. k. 1T/12/2018-71 spojil na spoločné konanie konania začaté na podklade týchto obžalôb - konania
vedené pod spisovými značkami 1T/12/2018 a 6T/89/2018 s tým, že tieto konania sú vedené pod

spoločnou sp. zn. 6T/89/2018. Samosudca obe obžaloby preskúmal a po oboznámení sa s listinným
materiálom rozhodol o nariadení hlavného pojednávania a rozsahu dokazovania.

Po nariadení hlavného pojednávania a prednesení obžalôb prokurátorom obžalovaný O. K. v zmysle §
257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku vyhlásil, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku kladeného

mu za vinu v obžalobách prokurátora č. 3 Pv 183/18 zo dňa 02.05.2018 a č. 3 Pv/308/2018 zo dňa
26.07.2018.

Obžalovaný na všetky položené otázky uvedené v ustanovení § 333 odsek 3 písm. c/, d/, f/, g/, a h/
Trestného poriadku odpovedal áno a prokurátor okresnej prokuratúry v zmysle

§ 257 odsek 6 Trestného poriadku navrhol vyhlásenie obžalovaného O. K. prijať a vykonať dokazovanie
len čo sa týka trestu.
Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal
tak, ako je uvedený v obžalobe a tohto skutku sa dopustil obžalovaný.
Súd v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný

zo spáchania skutku a zároveň v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku uznesením vyhlásil, že
dokazovanie v rozsahu, v ktorom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku na hlavnom pojednávaní,
sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Na základe vyššie uvedeného súd následne vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie čítaním
listinných dôkazov.

Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi :

Z Posudku obce Jelenec k osobe obžalovaného - O. K. zo dňa 20.03.2018 vyplýva, že obžalovaný je
slobodný, bezdetný, býva v rodinnom dome s rodičmi a bratom, v obci sa správa slušne a nebol riešený

v Komisii pre ochranu verejného poriadku.

Z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný v období od
10.03.2016 do 07.06.2018 spáchal 13 priestupkov v oblasti cestnej premávky, za ktoré bol v každom
prípade sankcionovaný blokovou pokutou.

Z odpisu Registra trestov Generálnej prokuratúry SR vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 5T/91/17 zo dňa 25.09.2017.Z Trestného rozkazu Okresného súdu Nitra č. k. 5T/91/2017 zo dňa 25.09.2017 vyplýva, že
obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov so skúšobnou dobou 12
mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 24 mesiacov.

Z Trestného rozkazu Okresného súdu Nitra č. k. 6T/89/2018 - 46 zo dňa 07.06.2018 vyplýva, že
obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace so zaradením do ústavu na výkon
trestusminimálnymstupňomstráženiaatrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidláakéhokoľvekdruhu
na dobu 3 roky.

Súdnahlavnompojednávaníoboznámilajostatnýrelevantnýlistinnýmateriál,vpredmetnejvecivykonal
dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi tak, aby bol náležite zistený skutkový stav
v danej trestnej veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie súdu, všetky vykonané dôkazy vyhodnotil
jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, a to na základe starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu
tak,akotopredpokladázákonnéustanovenie§2ods.12Tr.por.,pričomdospelknasledovnýmzáverom:

Súd vzhľadom na vyhlásenie a doznanie obžalovaného jeho konanie kvalifikoval ako prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, a to tak čo sa týka
skutku špecifikovaného v obžalobe č. 3 Pv 183/18 zo dňa 03.05.2018, ako aj skutku podľa obžaloby č. 3
Pv/308/2018 zo dňa 26.07.2018, nakoľko obžalovaný v oboch prípadoch maril výkon rozhodnutia súdu

tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti.

Zo zákonom stanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
najehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trest

zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh
trestu a v takej výmere, ako ustanovuje Trestný zákon. Rozhodnutie súdu v rámci ukladania trestu sa
musí odvíjať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia
trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia
zaraďuje medzi prečiny, zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá

buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Priúvaháchodruhuavýmeretrestuvychádzalsúdzkritériíuvedenýchv§34odsek1,2,3a4Trestného
zákona, ktoré sú fakticky vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu a to objektívnej stránky
(spôsob spáchania činu a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba

páchateľa) a priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pričom zvážil všetky relevantné okolnosti, prihliadol
na spôsob počínania obžalovaného a jeho následok, pohnútku, motív a zavinenie /vo forme priameho
úmyslu/. Taktiež bolo prihliadnuté na osobu obžalovaného, na jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť,
doterajší spôsob života, na existenciu predchádzajúceho odsúdenia, ako i na jeho pomery a možnosti
nápravy. Súd pri hodnotení možností nápravy páchateľa prihliadol na skutočnosť, že páchateľ už v

minulosti spáchal trestný čin, právoplatne bol odsúdený, a z tejto skutočnosti vyvodil príslušné závery
z hľadiska sklonu páchateľa k trestnej činnosti a jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným
Trestným zákonom, možností jeho nápravy a podobne.

Pri ukladaní trestu obžalovanému je nevyhnutné vychádzať predovšetkým z § 41 ods. 1 Trestného

zákona, ktorý pri zbiehajúcich sa trestných činoch stanovuje povinnosť ukladať úhrnný trest podľa toho
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Nakoľko v prípade
obochskutkovspáchanýchobžalovanýmideototožnéskutky,súdvychádzalpriukladanítrestuztrestnej
sadzby prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, v prípade
ktorého je výška trestnej sadzby stanovená zákonom - až na dva roky.

Súd ďalej prihliadol na existenciu dvoch poľahčujúcich okolnosti podľa § 36 písm. l/ a písm. n/ Trestného
zákona v podobe toho, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin oľutoval a
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti a na existenciu dvoch priťažujúcich okolností podľa § 37
písm. h) a písm. m) Trestného zákona v podobe toho, že obžalovaný spáchal viac trestných činov a

bol už za trestný čin odsúdený, z čoho vyplýva, že u obžalovaného bol zistený pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností v pomere 2:2. Vzhľadom na to, že pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností
je vyrovnaný, k úpravám trestnej sadzby nedošlo.Súhrnvyššieuvedenýchokolnostíafaktorovviedolsúdkpresvedčeniu,ževdanomkonkrétnomprípade
je potrebné na páchateľa pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody na samej dolnej hranici
trestnej sadzby za trestný čin mu kladený za vinu. Súd preto podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona

(trestná sadza až na 2 roky), za použitia § 38 ods. 2 , § 36 písm. l), n) a § 37 písm. h), m) Trestného
zákona(privyrovnanompomerepoľahčujúcichokolnostíapriťažujúcichokolností)uložilobžalovanému,
trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby a to vo výmere 21 /dvadsaťjeden/ dní. Na
výkon tohto nepodmienečného trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred

spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody. Súd poukazuje na skutočnosť, že pri určení výšky
trestu sa riadil tým, že vyššie uvedené skutky boli spáchané v čase skúšobnej doby podmienečného
prepustenia. Súd poukazuje na skutočnosť, že pri určení výšky trestu sa riadil taktiež tým, že v prípade
oboch skutkov ide o prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d)
Trestného zákona, pri ktorom je zákonom ustanovená trestná sadzba odňatia slobody až 2 roky. Súd je
toho názoru, že takto uložený trest je primeraný a môže v danom konkrétnom prípade viesť k dosiahnutiu

svojho účelu z hľadiska požiadavky zabezpečenia tak generálnej, ako aj individuálnej prevencie tak, ako
to predpokladá zákonné ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona.

K presvedčeniu o tom, že obžalovanému bolo potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody,
súd viedlo viacero argumentov, medzi nimi v prvom rade skutočnosť, že skutkov popísaných vo

výroku rozsudku sa obžalovaný dopustil počas plynutia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Nitra č. k.
5T/91/2017 zo dňa 25.09.2017, je teda zrejmé, že ide o recidívu, teda, obžalovaný sa dopustil
trestných činov v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a to len niekoľko mesiacov po nadobudnutí
právoplatnosti trestného rozkazu, ktorým mu bol podmienečný trest odňatia slobody uložený. Ďalším

nemenej dôležitým faktorom vedúcim súd k rozhodnutiu o potrebe uloženie trestu odňatia slobody
bolo opakované zjavné nerešpektovanie autorít obžalovaným, ktoré sa prejavilo nielen vo vyššie
spomínanom trestnom rozkaze, ale aj v množstve záznamov o tom, že obžalovaný bol za porušenie
pravidiel cestnej premávky 13 krát priestupkovo riešený. Argumenty obhajcu obžalovaného o tom, že v
prípade obžalovaného išlo o mladícku nerozvážnosť, by obstáli možno v prípade prvého odsúdenia, no

jednoznačne sú účelové v prípade ďalšieho trestného stíhania obžalovaného, navyše v prípade dvoch
totožných skutkov. Konanie obžalovaného v súvislosti s týmto skutkom je dané priamym úmyslom (dolus
directus) podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone
porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Súd pri ukladaní druhu trestu teda primárne vychádzal
z toho, že ak sa páchateľ dopustí úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia, nie je možné mu už uložiť opätovne podmienečný trest odňatia slobody (§ 49 ods. 2, § 51
ods. 1 Trestného zákona). Súd preto dospel k záveru, že vzhľadom na rovnorodú recidívu obžalovaného
- opakované páchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, je nutné uložiť nepodmienečný
trest odňatia slobody, nakoľko prevýchovný podmienečný trest odňatia slobody celkom zjavne neviedol
u obžalovaného k náprave a preto by pre nápravu obžalovaného neboli postačujúce ani samotné

alternatívne tresty.

Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že je viac než zrejmé, že obžalovaný ignoruje zákazy
činnosti viesť motorové vozidlá, predchádzajúce tresty nespojené s nepodmienečným odňatím slobody
neprevychovali obžalovaného a nepôsobili naňho tak, aby začal viesť riadny život; obžalovaný je

nepochybne recidivista a viac než dostatočne preukázal svoju neschopnosť rešpektovania zákona a
rozhodnutí súdu. S poukázaním na odôvodnenie je súd toho presvedčenia, že znenie skutkovej vety,
ako aj výroky o vine a treste plne zodpovedajú výsledkom náležitého zhodnotenia všetkých okolností
predmetného prípadu, pomerov obžalovaného, možností jeho nápravy, pričom takto uložený trest
postihuje osobu páchateľa, nemá vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a zároveň zabezpečí ochranu

spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho prevýchovu, aby v budúcnosti viedol riadny život a že zároveň aj vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1, 2 Trestného zákona).

Nakoľko obžalovaný sa predmetnej trestnej činnosti dopustil práve v súvislosti s riadením motorového

vozidla, súd zároveň uložil obžalovanému v súlade s ustanovením § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona,
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 (tri) roky.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Nitra. Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, ktorým bola

priznaná náhrada škody. Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva
vopred výslovne vzdali.