Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 7, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718010044
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8718010044.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.

Martiny Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.02.2019 v
Prešove, v trestnej veci proti obžalovanému I. I., pre pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného
podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Poprad sp. zn. 5T/4/2018 zo dňa 23.04.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému I. I., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., A.. I. S. T. Č.. XXXX/XX, prechodne bytom
a adresa na doručovanie G., A.. L. Č.. X

u k l a d á

Podľa § 277 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam a s
použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov a 8 (ôsmych)
mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§61ods.1,ods.2,ods.6Tr.zákonatrestzákazučinnostivykonávaťfunkciuzástupcuobchodných

spoločností na 6 (šesť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 4/2018 zo dňa 23.04.2018 bol obžalovaný I. I., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., A.. I. S. T. Č.. XXXX/XX, prechodne bytom a adresa na doručovanie
G., A.. L. Č.. X, vinným v bode I. z pokračovacieho zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277
ods. 1, ods. 4 Tr. zákona a v bode II. z pokračovacieho prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa §
278 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

v bode I.
- ako konateľ spoločnosti R. D., D..O..M.., W. XX XXX XXX, so sídlom L.Á.. D.. R. XXXX/XX, G.,
zabezpečil v roku 2012 a 2013 na Daňovom úrade Prešov, pobočka Poprad, podanie jednotlivých
daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobia máj 2012 až január2013, v ktorých si spoločnosť R. D., D..O..M.. priznala vlastnú daňovú povinnosť, a to konkrétne v
daňovom priznaní podanom
- za máj 2012 dňa 25.06.2012 vlastnú daňovú povinnosť vo výške 47.536,87 eur, splatnú dňa

25.06.2012, kde však túto v lehote splatnosti neodviedol napriek tomu, že odberateľmi mu bola uhradená
DPH v lehote splatnosti vo výške 31.474,72 eur,
- za jún 2012 dňa 25.07.2012 vlastnú daňovú povinnosť vo výške 48.257,40 eur, splatnú dňa 25.07.2012,
kde však túto v lehote splatnosti neodviedol napriek tomu, že odberateľmi mu bola uhradená DPH v
lehote splatnosti vo výške 36.506,92 eur,

- za júl 2012 dňa 22.08.2012 vlastnú daňovú povinnosť vo výške 48.145,79 eur, splatnú dňa 27.08.2012,
kde však túto v lehote splatnosti neodviedol napriek tomu, že odberateľmi mu bola uhradená DPH v
lehote splatnosti vo výške 43.312,58 eur,
- za august 2012 dňa 25.9.2012 vlastnú daňovú povinnosť vo výške 55.057,72 eur, splatnú dňa
25.09.2012, kde však túto v lehote splatnosti neodviedol napriek tomu, že odberateľmi mu bola uhradená
DPH v lehote splatnosti vo výške 33.611,49 eur,

- za september 2012 dňa 25.10.2012 vlastnú daňovú povinnosť vo výške 61.051,58 eur, splatnú dňa
25.10.2012, kde však v lehote splatnosti odviedol len sumu vo výške 30.000,- eur, pričom odberateľmi
mu bola uhradená DPH v lehote splatnosti vo výške 44.067,27 eur a teda zvyšnú časť DPH vo výške
14.067,27 eur neodviedol,
- za október 2012 dňa 26.11.2012 vlastnú daňovú povinnosť vo výške 61.450,63 eur, splatnú dňa

26.11.2012, kde však v lehote splatnosti odviedol len sumu vo výške 28.000,- eur, pričom odberateľmi
mu bola uhradená DPH v lehote splatnosti vo výške 55.300,32 eur a teda zvyšnú časť DPH vo výške
27.300,32 eur neodviedol,
- za november 2012 dňa 27.12.2012 vlastnú daňovú povinnosť vo výške 55.153,84 eur, splatnú dňa
27.12.2012, kde však túto v lehote splatnosti neodviedol napriek tomu, že odberateľmi mu bola uhradená

DPH v lehote splatnosti vo výške 46.411,72 eur,
- za december 2012 dňa 25.01.2013 vlastnú daňovú povinnosť vo výške 40.365,21 eur, splatnú dňa
25.01.2013, kde však v lehote splatnosti odviedol len sumu vo výške 25.000,- eur, pričom odberateľmi
mu bola uhradená DPH v lehote splatnosti vo výške 39.294,92 eur a teda zvyšnú časť DPH vo výške
14.294,92 eur neodviedol,

- za január 2013 dňa 25.2.2013 vlastnú daňovú povinnosť vo výške 48.887,82 eur, splatnú dňa
25.02.2013, kde však v lehote splatnosti odviedol len sumu vo výške 38.887,82 eur, pričom odberateľmi
mu bola uhradená DPH v lehote splatnosti vo výške 44.068,44 eur a teda zvyšnú časť DPH vo výške
5.180,62eurneodviedol,kdetaktovlehotesplatnostiodviedolDPHspoluvovýške93.000,-eurazvyšnú
časť vlastnej daňovej povinnosti DPH vo výške spolu 252.160,56 eur po podaní daňových priznaní v

lehote splatnosti neodviedol aj napriek tomu, že priznané príjmy DPH na výstupe boli spoločnosti R. D.,
D..O..M.. odberateľmi v čiastočnej výške uhradené a spoločnosť R. D., D..O..M.. mala dostatok financií
na to, aby tieto daňové povinnosti v lehote splatnosti uhradila, čím takto došlo k zadržaniu a neodvedeniu
splatnej dane z pridanej hodnoty spolu vo výške 252.160,56 eur do štátneho rozpočtu SR,

v bode II.
- ako konateľ spoločnosti R. D., D..O..M.., W. XX XXX XXX, D. D. L.. D.. R. XXXX/XX, G., zabezpečil v
roku 2012 a 2013 na Daňovom úrade Prešov, pobočka Poprad, podanie jednotlivých daňových priznaní
k dani z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobia apríl 2012 až január 2013, v ktorých
si spoločnosť R. D., D..O..M.. priznala vlastnú daňovú povinnosť, a to konkrétne v daňovom priznaní

podanom
- za apríl 2012 dňa 25.05.2012 vlastnú daňovú povinnosť vo výške 41.496,06 eur, splatnú dňa
25.05.2012, pričom odberateľmi mu bola uhradená DPH v lehote splatnosti vo výške 37.881,51 eur, kde
však v lehote splatnosti odviedol len sumu vo výške 41.492,82 eur a zvyšnú časť DPH vo výške 3,24
eur v lehote splatnosti nezaplatil,

- za máj 2012 dňa 25.06.2012 vlastnú daňovú povinnosť vo výške 47.536,87 eur, splatnú dňa
25.06.2012, pričom odberateľmi mu bola uhradená DPH v lehote splatnosti vo výške 31.474,72 eur,
ktorú však neodviedol a zvyšnú časť DPH vo výške 16.062,15 eur v lehote splatnosti nezaplatil,
- za jún 2012 dňa 25.07.2012 vlastnú daňovú povinnosť vo výške 48.257,40 eur, splatnú dňa 25.07.2012,
pričom odberateľmi mu bola uhradená DPH v lehote splatnosti vo výške 36.506,92 eur, ktorú však

neodviedol a zvyšnú časť DPH vo výške 11.750,48 eur v lehote splatnosti nezaplatil,
- za júl 2012 dňa 22.08.2012 vlastnú daňovú povinnosť vo výške 48.145,79 eur, splatnú dňa 27.08.2012,
pričom odberateľmi mu bola uhradená DPH v lehote splatnosti vo výške 43.312,58 eur, ktorú však
neodviedol a zvyšnú časť DPH vo výške 4.833,21 eur v lehote splatnosti nezaplatil,- za august 2012 dňa 25.09.2012 vlastnú daňovú povinnosť vo výške 55.057,72 eur, splatnú dňa
25.09.2012, pričom odberateľmi mu bola uhradená DPH v lehote splatnosti vo výške 33.611,49 eur, ktorú
však neodviedol a zvyšnú časť DPH vo výške 21.446,23 eur v lehote splatnosti nezaplatil,

- za september 2012 dňa 25.10.2012 vlastnú daňovú povinnosť vo výške 61.051,58 eur, splatnú dňa
25.10.2012, pričom odberateľmi mu bola uhradená DPH v lehote splatnosti vo výške 44.067,27 eur,
kde z tejto sumy v lehote splatnosti odviedol len sumu vo výške 30.000,- eur, vybratú DPH vo výške
14.067,27 eur neodviedol a zvyšnú časť DPH vo výške 16.984,31 eur nezaplatil,
- za október 2012 dňa 26.11.2012 vlastnú daňovú povinnosť vo výške 61.450,63 eur, splatnú dňa

26.11.2012, pričom odberateľmi mu bola uhradená DPH v lehote splatnosti vo výške 55.300,32 eur,
kde z tejto sumy v lehote splatnosti odviedol len sumu vo výške 28.000,- eur, vybratú DPH vo výške
27.300,32 eur však neodviedol a zvyšnú časť DPH vo výške 6.150,31 eur nezaplatil,
- za november 2012 dňa 27.12.2012 vlastnú daňovú povinnosť vo výške 55.153,84 eur, splatnú dňa
27.12.2012, pričom odberateľmi mu bola uhradená DPH v lehote splatnosti vo výške 46.411,72 eur, ktorú
však neodviedol a zvyšnú časť DPH vo výške 8.742,12 eur v lehote splatnosti nezaplatil,

- za december 2012 dňa 25.01.2013 vlastnú daňovú povinnosť vo výške 40.365,21 eur, splatnú dňa
25.01.2013, pričom odberateľmi mu bola uhradená DPH v lehote splatnosti vo výške 39.294,92 eur,
kde z tejto sumy v lehote splatnosti odviedol len sumu vo výške 25.000,- eur, vybraté DPH vo výške
14.294,92 eur neodviedol a zvyšnú časť DPH vo výške 1.070,29 eur nezaplatil,
- za január 2013 dňa 25.02.2013 vlastnú daňovú povinnosť vo výške 48.887,82 eur, splatnú dňa

25.02.2013, pričom odberateľmi mu bola uhradená DPH v lehote splatnosti vo výške 44.068,44 eur,
kde z tejto sumy v lehote splatnosti odviedol len sumu vo výške 38.887,82 eur, vybratú DPH vo výške
5.180,62 eur neodviedol a zvyšnú časť DPH vo výške 4.819,38 eur nezaplatil, teda v lehote splatnosti
DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia nezaplatil DPH spolu vo výške 91.861,72 eur i napriek tomu, že
spol. R. D., D..O..M.. mala dostatok finančných prostriedkov a mohla tieto daňové povinnosti v lehote

splatnosti DPH uhradiť, čím došlo k nezaplateniu splatnej DPH vo výške 91.861,72 eur v prospech
štátneho rozpočtu SR.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 277 ods. 4 Tr. zákona, s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods.
2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm.

d) Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 /troch/ rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zákona mu výkon trestu podmienečne
odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu vo výmere 5 /päť/ rokov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Tr. zákona mu zároveň uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu
štatutárneho zástupcu obchodných spoločností vo výmere 8 /osem/ rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zákona mu zároveň uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu so zameraním na ekonomickú a podnikateľskú činnosť konateľov
a iných štatutárnych zástupcov obchodných spoločností.

Proti tomuto rozsudku, ale len proti výroku o treste, podal v neprospech obžalovaného písomne
v zákonnej lehote okresný prokurátor odvolanie, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru okresný
súd nesprávne vyhodnotil skutočnosti, o ktoré oprel svoje rozhodnutie o mimoriadnom znížení trestu
odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1, ods.
3 písm. d) Tr. zákona a poukazoval na to, že trestná sadzba uvedená v § 277 ods. 4 Tr., zákona

predmetného zločinu odráža nebezpečnosť konania páchateľa a zdôrazňuje potrebu individuálnej, ale
aj generálnej prevencie trestu, a to bez ohľadu na to, či ide zatiaľ o netrestaného páchateľa alebo o
tzv. recidivistu. Namietal, že okresný súd nekonkretizoval, ktoré konkrétne okolnosti daného prípadu
majú taký charakter, aby odôvodňovali využitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestnej sadzby, pričom
podľa názoru odvolateľa samotná skutočnosť, že obžalovaný v lehotách splatnosti vykonal nejaké

čiastočné úhrady ešte neznamenala, že postupoval nad rámec svojich povinností, lebo v prípade DPH
ako nepriamej dane sa nejedná o finančné prostriedky, ktoré patria obchodnej spoločnosti, ale jedná sa
o daň, ktorá patrí štátu, a preto je platiteľ dane povinný tieto finančné prostriedky odviesť do štátneho
rozpočtu. Podľa odvolateľa, v prípravnom konaní pritom bolo jednoznačne preukázané, že obchodnáspoločnosť obžalovaného väčšinu DPH síce reálne prijala v lehote splatnosti, no túto neodviedla
daňovému úradu. Odvolateľ poukázal na spôsobený následok v podobe nezaplatenej DPH v sume
prevyšujúcej 300.000,- eur, a to aj po čiastočných úhradách, a táto skutočnosť, podľa názoru odvolateľa

negovala úvahy súdu o tom, že konanie obžalovaného už nepredstavovalo také nebezpečenstvo, ktoré
by si vyžadovalo prísnejší postih.

Okrem toho, podľa okresného prokurátora v prejednávanej veci nebolo porušené právo obžalovaného
na prejednanie veci v primeranej lehote, pričom poukázal na dobu spáchanie trestnej činnosti, dobu

od začatia trestného stíhania, dobu od vznesenia obvinenia a dobu konania pred súdom a dodal, že
počas času, ktorý plynul od spáchania skutku do vznesenia obvinenia boli plynule vykonávané procesné
úkony na ustálenie skutkového stavu tak, aby bolo možné s čo najväčšou pravdepodobnosťou určiť
páchateľa skutkov, kde niektoré procesné úkony boli vykonávané cestou dožiadaní do Belgicka a bolo
vykonané aj rozsiahle znalecké dokazovanie za účelom ustálenia skutku, pričom bola preverovaná
obhajoba obžalovaného v záujme zachovania práva obžalovaného na obhajobu a v záujme dodržania

zásady trestného konania uvedenej v § 2 ods. 10 Tr. poriadku.

Podľa odvolateľa ani pomery obžalovaného nedosahovali taký zvláštny význam, aby odôvodňovali
mimoriadnezníženietrestuodňatiaslobody,čiužsajednáozdravotnýstavobžalovaného,napr.chorobu
alebo osobný status obžalovaného napr. starostlivosť o početnú inak nezabezpečenú rodinu s malými

deťmi, pričom skutočnosť, že bezúhonný páchateľ sa prizná pod ťarchou dôkazov by pri zohľadnení aj
ďalších okolností skutku mohlo byť len dôvodom na uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

V podstate na základe týchto dôvodov okresný prokurátor navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok

vo výroku o treste zrušil a sám rozhodol.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1
Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku V prejednávanej veci, keďže obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257
ods. 1 písm. b) Tr. poriadku a bol poučený podľa § 257 ods. 5 Tr. poriadku, len pokiaľ by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku a nezistiac také chyby, po vykonaní svojej

prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že výrokom o treste bol porušený Trestný zákon, v dôsledku
čoho bol trest napadnutým rozsudkom uložený neprimeraným.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané
dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku

pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné, nebolo potrebné ho v rámci odvolacieho konania
dopĺňať a tak krajský súd z doposiaľ vykonaného dokazovania vychádzal.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že odkazoval najmä záujem na dosiahnutí

účelu trestu a na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr.
zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Prihliadal na prevahu
poľahčujúcichokolnostívpodobepriznaniavzmysle§36písm.l)Tr.zákonaavedeniariadnehospôsobu
života pred spáchaním skutkov v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona, na priťažujúcu okolnosť v podobe

spáchania dvoch trestných činov v zmysle § 37 písm. h) Tr. zákona.

Ako to vyplynulo z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd svoj záver o použití ustanovenia
§ 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestnej sadzby odôvodnil okolnosťami
skutkov, ktoré sú predmetom tohto trestného stíhania a obžalovaným, ktorý viedol pred i po ich spáchaní

riadny spôsob života tým, že sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti a svoju daňovú povinnosť vo vzťahu
k povinným subjektom si sčasti plnil a ešte v lehote splatnosti odviedol v prospech štátneho rozpočtu
Slovenskej republiky DPH vo výške 93.000,- eur, resp. 38.887,82 eur, vzhľadom na čo podľa názoruokresného konanie obžalovaného už nepredstavovalo také nebezpečenstvo, ktoré by si vyžadovalo
prísnejší postih.

Hoci okresný súd sám považoval dobu od začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia až po
vyhlásenie predmetného odsudzujúceho rozsudku oproti dobe spáchania skutku za dostatočný časový
odstup, zároveň odkazoval na ustanovenie článku 6 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a
slobôd, ktorý každej osobe, ktorá je stíhaná v trestnom konaní, priznáva právo, aby sa o jej obvinení
s konečnou platnosťou rozhodlo v primeranej lehote, aby obvinená osoba počas príliš dlhého obdobia

neznášala ťarchu obvinenia a nezostávala v stave neistoty a aby sa o tomto obvinení rozhodlo, resp.
podľa ktorého má takáto osoba právo na zníženie trestu, ak bola uznaná vinnou, aby sa tak celkom
alebo aspoň z časti zhojilo porušené právo na prejednanie veci v primeranej lehote.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynula aj úvaha okresného súdu o analogickom použití
ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona, hoci ku konaniu o vine a treste nedošlo, no došlo

k prijatiu vyhlásenia obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní, pričom svojim vyhlásením o vine,
podľa názoru okresného súdu, obžalovaný umožnil pri kontradiktórnosti konania prevziať konajúcemu
súdu výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami
dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Krajský súd sa po vykonaní svojej prieskumnej povinnosti nestotožnil s rozhodnutím okresného súdu o
treste v celom rozsahu. Časti námietok odvolateľa bolo potrebné prisvedčiť, no na druhej strane krajský
súd zistil splnenie podmienok pre použitie ustanovení Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu,
nievšakažvtakomrozsahu,vakomokresnýsúdukladaltrestodňatiaslobody.Naopak,dospelkzáveru,
že práve trest odňatia slobody spojený s výkonom v primeranej výmere bude druhom trestu primeraným

na dosiahnutie účelu trestu, druhom trestu, ktorý spĺňa podmienku individuálnej a generálnej prevencie.

V zmysle ustanovenia § 34 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Okrem toho, hľadiská, na ktoré súd pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery najmä prihliada, sú podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy.

Okresný súd správne poukázal na prísnejšiu východiskovú trestnú sadzbu ustanovenú Trestným
zákonom pri trestnom čine uvedenom v ustanovení § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, u ktorého je dolnou

hranicou zákonnej výmery trest odňatia slobody 7 rokov.

Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona , je potrebné uviesť, že podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona môže súd páchateľovi znížiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného

týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že
by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že hoci neviaže jeho aplikáciu na „výnimočné“

okolnosti prípadu, ani na „mimoriadne“ pomery páchateľa, už z názvu ustanovenia § 39 Tr.
zákona a jeho výkladu vyplýva, že ide o
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody a nie o pravidelný postup súdu. Z uvedeného dôvodu sa
použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona nemôže odôvodniť len bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami, ale súd môže pristúpiť k mimoriadnemu

zníženiu trestu len za existencie takých okolností alebo pomerov, ktoré sa u trestných činov a
ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve táto
ich výnimočnosť alebo neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom
ustanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestuby postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím
na povahu, závažnosť činu a osobu páchateľa preto trestný zákon umožňuje súdu na túto situáciu
reagovať možnosťou mimoriadneho zníženia trestu aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej

zákonom, pričom je dôležité, aby súd jeho uplatnenie vždy argumentačne odôvodnil takým spôsobom,
aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia.

Je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že okresný súd jasne nepomenoval okolnosti prípadu, na ktoré v
tejto súvislosti odkazoval a pokiaľ ide o pomery páchateľa odkazoval v podstate len na jeho doterajšiu

bezúhonnosť.
Z hľadiska osoby obžalovaného krajský súd z predloženého spisového materiálu nezistil, že by
obžalovaný spĺňal podmienky pre záver, že jeho osoba odôvodňuje mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody. Vek ani zdravotný stav obžalovaného v danej veci takými okolnosťami nie sú. Obžalovaný
podľa odpisu registra trestov doposiaľ odsúdený nebol, podľa evidencie priestupkov, v období do roka
2013 má 7 záznamov, po tomto období do roku 2018 má 15 záznamov o priestupkoch, je slobodný,

bezdetný. Krajský súd osobu obžalovaného, ktorý dlhodobo z hľadiska zmyslu podnikania dosahovať
zisk preukazoval spôsobilosť viesť obchodnú spoločnosť, nepovažoval za znevýhodnenú oproti iným
páchateľom trestnej činnosti do tej miery, aby bolo namieste pri trestnej činnosti, ktorú spáchal ukladať
mu trest výnimočne pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom.

Za okolnosti trestného činu vo všeobecnosti je potrebné považovať všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv
na hodnotenie závažnosti činu pre spoločnosť (ktorý sa samozrejme plynutím času znižuje, rovnako
ako sa znižuje potreba postihnutia páchateľa, pretože odstupom času sa míňa aj účel trestu) a tiež
skutočnosti vplývajúce na hodnotenie možnosti nápravy páchateľa. V zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona
musí ísť o okolnosti nie bežné, ale svojou povahou za mimoriadne, ktoré by boli v prospech páchateľa.

Takýmito mimoriadnymi okolnosťami predovšetkým nebolo, že obžalovaný za obdobie od júna 2012
do februára 2013 podľa znaleckého posudku č. 3/14 odviedol na DPH sumu 93.000,- eur. Treba
pritom poukázať na okolnosť prípadu, že obžalovaný neodviedol za uvedené obdobie výrazne vyššiu
sumu DPH, a to, podľa toho istého znaleckého posudku sumu 252.160,56 eur, a to napriek tomu, že

jeho obchodná spoločnosť takéto finančné prostriedky mala. Odvolateľ správne poukázal na zákonnú
povinnosť obžalovaného odviesť DPH, ktorá tak neznamenala prejav dobrej vôle obžalovaného nahradiť
ujmu vzniknutú štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky. Okolnosťou svedčiacou proti tomu, že by
rozhodnutie obžalovaného zaplatiť časť DPH bola okolnosťou, ktorá by odôvodnila až mimoriadne
zníženie trestu odňatia slobody a dokonca v rozsahu, ako uviedol okresný súd, potvrdzovala skutočnosť,

že obžalovaný v rámci rozhodného obdobia zaplatil nezaplatil až 91.861,72 eur.

Pritom prezentovaným záverom okresného súdu neprisviedčajú ani závery znaleckého posudku
Expertízneho a edukačného inštitútu z odboru Ekonómia a manažment, že firma obžalovaného
mala dostatok finančných prostriedkov na úhradu vlastnej daňovej povinnosti priznanej v podaných

daňových priznaniach za jednotlivé zdaňovacie obdobia DPH v plnej výške, pričom ak by firma
obžalovaného odviedla sumy DPH prijatého z uhradených faktúr v lehote splatnosti, ešte stále by
mala dostatok finančných prostriedkov na úhradu zostatku vlastnej daňovej povinnosti DPH. Výbery
z účtu firmy predchádzajúcim spoločníkom obžalovaného boli pritom zohľadnené a nijako neovplyvnili
závery znaleckého posudku. V prípade, že by výbery neboli realizované, boli by zostatky finančných

prostriedkov firmy ešte vyššie a teda firma by ešte viac bola schopná odviesť alebo zaplatiť príslušnú
daň. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že do výmazu firmy obžalovaného neboli vykonané v tomto
smere žiadne úhrady.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pri rozhodovaní

o trestnom obvinení je každá dotknutá strana oprávnená na spravodlivé a verejné prerokovanie svojej
veci uskutočnené v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Čl. 6
ods.1 Dohovoru vôbec nestanovuje žiadnu výslovnú sankciu, ktorou by stíhal porušenie práva na
spravodlivý proces, ktoré je v tomto článku zakotvené a pod ktorým je uvedený celý rad čiastkových práv
a slobôd, ktorého súčasťou je i právo na rozhodnutie v primeranej lehote. Porušenie pravidla plynúceho

z čl.6 ods.1 Dohovoru je sankcionované vyvodením zodpovednosti štátu voči obvinenému, kedy bolo
v rozhodnutiach Súdu spravidla priznané sťažovateľovi spravodlivé zadosťučinenie vo forme peňažnej
náhrady a konštatované porušenie čl.6 ods.1 Dohovoru.Podľa čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

Účelom trestného konania je predovšetkým to, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia
podľa zákona spravodlivo potrestaní, pritom má pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, na predchádzanie
a zamedzovanie trestnej činnosti, na výchovu občanov v duchu dôsledného zachovávania zákonov
a pravidiel občianskeho spolužitia i čestného plnenia povinností k štátu a spoločnosti (§ 1 ods.1 Tr.

poriadku, účinného do 1. januára 2006).

Vo všeobecnosti možno teda povedať, že dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj
obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu
výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach je takou okolnosťou prípadu,
ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa §

40 ods. 1 Tr. zákona účinného do 1. januára 2006 (teraz § 39 ods. 1 Tr. zákona) a uloženie trestu odňatia
slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom. /R10/2011/

Primeranosť dĺžky konania je judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva posudzovaná s ohľadom
na konkrétne okolnosti prípadu s prihliadnutím ku kritériám zakotveným v judikatúre tohto súdu, akými sú

zložitosť prípadu, chovanie sťažovateľa a chovanie štátnych orgánov, poprípade čo je pre sťažovateľa
v stávke a v žiadnom zo svojich rozhodnutí nekonkretizoval "všeobecne záväznú" dobu, ktorú by bolo
možné za primeranú lehotu považovať.

Treba mať ale na zreteli, že skutky, pre ktoré sa viedlo trestné stíhanie v prejednávanej veci, boli

spáchané od mája 2012 do januára 2013. Trestné stíhanie bolo začaté už dňa 24.04.2013. Vo vzťahu k
samotnému obžalovanému bolo vznesené obvinenie dňa 12.12.2016 a treba prisvedčiť odvolateľovi, že
mu predchádzalo obdobie úkonov trestného konania aj v zahraničí a rozsiahle znalecké dokazovanie.
Prokurátor podal obžalobu na okresnom súde dňa 16.01.2018, teda po cca 13 mesiacoch od vznesenia
obvinenia. Konanie na súde o predmetnej závažnej daňovej trestnej činnosti netrvalo ani 13 mesiacov.

Na základe uvedeného potom krajský súd dospel k záveru, že dĺžka predmetného konania, s
prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obžalovaného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov
činných v trestnom konaní a súdu výrazne a neprimerane nepresiahlo dĺžku konania v porovnateľných
veciach, nebola okolnosťou prípadu, ktorá by odôvodnila pri ukladaní trestu použiť mimoriadne

zmierňovacie ustanovenie podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona.

Porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote je teda bezpochyby významným zásahom
do princípov zaručujúcich právo na spravodlivý proces. Neodôvodnené prieťahy a neprimeraná dĺžka
trestného konania sú závažným a nežiaducim javom, ktorý nielen odporuje zmyslu práva obvineného,

ale i poškodeného na spravodlivý proces, ale je i v rozpore so základnými zásadami trestného práva a
odporuje účelu trestného konania.

Krajský súd sa ale nestotožnil s názorom odvolateľa na úplnú absenciu skutočností, ktoré odôvodnili
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody.

Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu
nadrámeczákona.Vinýchsmerochjeprípustná,akvprospechpáchateľaodstraňujemedzeruvzákone
a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu.

Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne
znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu,
možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu
a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm.
b), c) Tr. poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný)

neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek
spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. /Stanovisko č. 44/2017
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016,
na zjednotenie v otázke možnosti/ nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n) apísm. l) Tr. zákona v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm.
b) alebo písm. c) Tr. poriadku.

Citované stanovisko teda pri uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. poriadku (po prijatí vyhlásenia
obvineného, že je vinný, súdom) umožňuje aplikáciu pre obvineného podstatne priaznivejšieho postupu
podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4) Tr. zákona per analogiam možnosťou mimoriadneho zníženia trestu
(rovnako ako páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste).

Odvolací súd v súlade s uvedeným v prejednávanej veci rozhodol. Pritom pri výmere trestu zohľadnil
skutočnosť, že doterajšia bezúhonnosť obžalovaného, jeho kritický prístup k vlastnej trestnej činnosti,
ktorý vyplýva z jeho priznania a prejavenej ľútosti, ale aj z čiastočného splnenia si svojej zákonnej
povinnosti platiť DPH nasvedčuje priaznivej možnosti jeho nápravy. Zohľadnil jeho usporiadané pomery
a z uvedeného vyvodil, že v osobe obžalovaného nejde o výrazne narušeného páchateľa. Nemohol
krajský súd na druhej strane prehliadnuť vysokú závažnosť trestnej činnosti obžalovaného, skutočnosť,

že až v takom výraznom rozsahu ju spáchal na úkor štátu.
Odvolací súd pri ukladaní trestu ako je vyššie uvedené u obžalovaného pritom zistil dve poľahčujúce
okolnosti, a to podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, že sa obžalovaný k trestnej činnosti priznal a trestný čin
úprimne oľutoval a podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, že obžalovaný viedol pre spáchaním trestného činu
riadny život. U obžalovaného na druhej strane zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr.

zákona, že spáchal viac trestným činov, pričom v tomto smere výrok o vine nebol odvolaním okresného
prokurátora napadnutý, a tak krajský súd z uvedeného faktu vychádzal.

Takto dospel k záveru, že primeraným trestom odňatia slobody je úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
4 rokov a 8 mesiacov, teda vo výmere zodpovedajúcej mimoriadnemu zníženiu tohto druhu trestu až v

rozsahu uvedenom v ustanovení § 39 ods. 4) Tr. zákona Nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone
trestu odňatia slobody pre žiaden trestný čin, bol pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený
v súlade s § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Okrem toho bola trestná činnosť obžalovaného priamo spojená s výkonom jeho konateľských oprávnení
v obchodnej spoločnosti, a tak mu bol po zohľadnení spôsobeného následku a závažnej povahy trestnej

činnosti uložený aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu zástupcu obchodných spoločností vo výmere
rešpektujúcej aj ustanovenie § 61 ods. 6 Tr. zákona.

Takto uložený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle
§ 34 ods. 1 až 4 Tr. zákona konkrétnej závažnosti spáchaného trestného činu vyplývajúcej z jeho

povahy a spôsobu spáchania, zisteným poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam, ako aj pomerom
obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej
prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením
morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Preto odvolací súd na podklade dôvodne podaného odvolania obžalovaného zrušil podľa § 321 ods. 1
písm. d), e), ods. 2 Tr. poriadku napadnutý rozsudok v celom výroku o treste a pochybenie okresného
súdu napravil sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.