Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 4, 2017

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1Er/1156/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711205005
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2017:2711205005.3

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený splnomocnencom: Advocate,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému: Katarína Korčáková,
nar. 26.06.1972, bytom: 908 61 Popudinské Močidľany č. 240, IČO: 404 813 10, pre vymoženie 1181,98
eur s príslušenstvom, rozhodujúc o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd zamieta žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 25.05.2011 bolo začaté exekučné konanie spísaním zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, , ktorým oprávnený žiadal vymôcť svoju

pohľadávku voči povinnému vo výške 1181,98 eur s príslušenstvom vyplývajúcu z exekučného titulu -
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 01607/ zo
dňa 19.08.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.04.2011 a vykonateľnosť dňa 21.04.2011.

1. V žiadosti o udelenie poverenia súdny exekútor v súlade s ust. § 30 ods. 3 Exekučného poriadku

oznámil súdu, že Ústavný súd SR rozhodol v prípade individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní
o konkrétnej kontrole ústavnosti, kde ústavný súd konštatoval vylúčenie súdneho exekútora z výkonu
exekúcie pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Exekútor oznámil, že
bol pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., preto musí reagovať na označený nález ústavného súdu, a to nie len z dôvodu jeho záujmu
na splnení povinnosti ustanovenej § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, ale aj z toho dôvodu, že tento

nález ústavne neakceptovateľným spôsobom zasahuje do jeho základných práv. Nález Ústavného súdu
SR zo dňa 13.4.2011, sp. zn. III. ÚS 322/2010 je individuálnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je
limitovaná, pričom jej hranice sú určené konaním, ktoré je vedené Okresným súdom Žiar nad Hronom
pod sp. zn. 5Er/934/2008. Podľa exekútora akékoľvek závery poňaté do obsahu vyššie uvedeného
rozhodnutia nemajú všeobecnú platnosť a zaväzujú len účastníkov konania. Všeobecné súdy nie sú
viazané označeným rozhodnutím ústavného súdu a pri svojej judiciálnej činnosti musia reflektovať

ústavnú normu obsiahnutú v čl. 144 ods. 1 Ústavy SR. Súdny exekútor uviedol, že označené rozhodnutie
nie je legitímnym aktom aplikácie súdnej moci a jeho právne účinky, ktoré vyvoláva, musia byť negované
do času, kým nedôjde k náprave porušených základných práv, medzi inými aj práva súdneho exekútora
na spravodlivé súdne konanie, práva na pokojné užívanie majetku a práva nebyť diskriminovaný. Proti
uvedenému rozhodnutiu exekútor podal individuálnu sťažnosť Európskemu súdu pre ľudské práva.
Postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor vyjadrený v označenom rozhodnutí budú

základom pre posudzovanie hmotnej náhrady pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci.2. Podľa § 4 Exekučného poriadku, činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s
obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti

alebo družstva alebo členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo
s vykonávaním inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej a
publicistickej činnosti.

3. V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa (§ 5 ods.

1 Exekučného poriadku). Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2
Exekučného poriadku).

4. Podľa § 30 ods. 1, 3 Exekučného poriadku, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so
zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k
ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach,

pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v
konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

5. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne

aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

6. Zo skutočností oznámených súdnym exekútorom má súd preukázané, že súdny exekútor bol
zamestnancom účastníka exekučného konania (oprávneného), a je to okolnosť, ktorá ho vylučuje z
vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle ust. § 30 ods. 3
Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu. V danom prípade sa exekučné konanie

začalo dňa 31.08.2016, to je v čase, keď súdny exekútor už nebol zamestnancom oprávneného, ale
samotná skutočnosť, že súdny exekútor pred vymenovaním do funkcie exekútora bol zamestnancom
oprávnenéhotrebapovažovaťzaskutočnosťvylučujúcuhozvykonávaniadanejexekúcie.Atozdôvodu,
aby boli vylúčené akékoľvek pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom
exekučného konania, resp. pomeru k veci. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom

oprávneného, môže ovplyvniť subjektívne nazeranie exekútora v exekučnej veci a v nadväznosti na to
aj jeho nestrannosť.

7. Súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa
13.4.2011. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného

poriadku je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky.

8. Výklad a používanie ustanovení § 30 Exekučného poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať
základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Interpretáciou a používaním

týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu.
Exekučné súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej
upevňovanie a rozvíjanie. Nestrannosť sa vzťahuje podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj na orgány verejnej
moci „autonómne“ nezávisle od pojmu súd. Podľa názoru ESĽP takýto orgán, ktorý čiastočne vykonáva
funkcie súdu, musí byť nezávislý a nestranný. Záruky nezávislosti majú aj psychologickú povahu. Súd

musí byť nielen fakticky nezávislý, ale musí sa tak javiť aj v očiach strán. Táto zásada sa vzťahuje aj
na orgány, ktoré vykonávajú aj niektoré právomoci všeobecného súdu. Ide o tzv. teóriu zdania, ktorá sa
viaže na rozhodovanie o zaujatosti súdneho orgánu, aj keď neexistuje dôvod na subjektívnu zaujatosť.
(Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. apríla 2011 č. k. III. ÚS 322/2010-37)9.Podľa§193Civilnéhosporovéhoporiadku,súdjeviazanýrozhodnutímústavnéhosúduotom,čiurčitý
právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou

zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd
viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o
osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

10. S poukazom na nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 322/2010 - 37 je potrebné sa s týmto
rozhodnutím vyporiadať v každom exekučnom konaní, ktorého sa dotýka, aby sa zaistila ochrana práv
jehoúčastníkovanebolvýkonomexekúciepoverenýexekútor,ktorýjezjejvykonávanianazákladetohto
nálezu vylúčený. Nestrannosť a nezaujatosť súdneho exekútora, ako osoby, ktorá čiastočne vykonáva
funkcie súdu, musí byť nepochybná a ničím nespochybniteľná, a preto súd zamietol žiadosť súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže o vykonanie
exekúcie bol požiadaný súdny exekútor, ktorý je z vykonávania predmetnej exekúcie vylúčený, čím je
danýrozporsust.§30ods.1Exekučnéhoporiadku.Súdzáverompoznamenáva,ževprípadezaujatosti
exekútora v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nemožno
takéhoto exekútora poveriť jej vykonávaním, ale jeho žiadosť je potrebné zamietnuť. V takom prípade nie

je nevyhnutné najprv rozhodovať o vylúčení exekútora pre zaujatosť, pretože tento ešte nebol poverený
jej vykonaním.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).