Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 11, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118200610
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5118200610.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilinavkonanípredsudcomMgr.AndrejomKekelymvsporežalobcu:Slovenskákancelária

poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpená TOMÁŠ
KUŠNÍR, s .r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: I. G. T.,
Q.. XX.XX.XXXX, W. U. XXX XX W. XXX, Š. K. Y., II. J. Ď., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. XXX XX D. XXX,
Š. K. Y., v konaní o zaplatenie 4.355,01 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní I. a II. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.788,- eur spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.788,- eur od 17.03.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Žalobcovi proti žalovaným I. a II. priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.01.2018 podanou na Okresnom súde Žilina dňa 15.01.2018 domáhal
proti žalovaným I. a II. vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných I. a II. spoločne a
nerozdielne zaplatiť mu sumu 4.341,88 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne: zo sumy
227,- eur od 12.01.2018 do zaplatenia a zo sumy 4.114,88 eur od 17.03.2017 do zaplatenia, ako aj

nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že je právnická osoba zriadená zákonom č. 381/2001 Z. z.
ŽalovanýI.jefyzickáosoba-držiteľmotorovéhovozidlazn.Toyota,EVČ:M.XXXD.,ktoréhoprevádzkou
bola spôsobená škoda. Žalovaný II. je fyzická osoba - vodič motorového vozidla zn. Toyota, EVČ:
M. XXX D., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Dňa 12.04.2010 spôsobil vodič - žalovaný II.
predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle zn. Škoda, EVČ: M.
XXX P., ktorého držiteľom bol v tom čase R. X. (poškodený). Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu

nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., vznikla
žalobcovi v zmysle ust. § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. povinnosť uhradiť poškodenému z
poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie dňa 13.02.2017 vo výške 3.788,- eur
a zároveň uhradil náklady, ktoré vznikli v súvislosti s uplatnením si nároku na náhradu poskytnutého
plnenia zo strany poisťovne, a to plnením dňa 13.02.2017 spolu vo výške 553,88 eur. S odkazom na ust.

§ 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. si listom zo dňa 16.02.2017 uplatnil u žalovaných náhradu poistného
plnenia vo výške 4.114,88 eur v lehote do 16.03.2017. Doposiaľ neuhradili žalovaní dlžnú sumu ani len
čiastočne. Dlžná suma ku dňu spísania žaloby predstavuje 4.341,88 eur. Žalobca ďalej uviedol, že si
splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že uhradil poškodenému škodu.Tým, že žalovaný I. nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s ust. § 3 ods. 1 zákona č.
381/2001 Z. z., vznikol mu voči žalovanému I. oprávnený nárok na základe ust. § 24 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z. z., a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ust. § 24 odseku 2 zákona

č. 381/2001 Z. z., na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalovaný I. zodpovedá podľa ust. § 427 a nasl.
Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou
prevádzky motorového vozidla a žalovaný II. zodpovedá podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka
za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. S odkazom na znenie ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. si tak žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie úrokov

z omeškania.
3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 6C/3/2018-70 zo dňa
23.02.2018.
4. Žalovaný I. podal v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu vecne odôvodnený odpor, pričom tak
súd podľa ust. § 267 CSP uznesením č. k. 6C/3/2016-78 zo dňa 07.05.2018 platobný rozkaz v celom
rozsahu zrušil.

5. Žalovaný I. podaný odpor vecne odôvodnil tým, že dňa 24.03.2010 bolo uzavreté povinné zmluvné
poisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlamedziAllianz-Slovenská
poisťovňa, a. s. a ním ako poistníkom na motorové vozidlo zn. Toyota Celica, EVČ: M. XXX D.. Poistenie
bolo uzavreté ako ročné poistenie so splátkami vo výške 1/4. Dňa 17.06.2010 mu bolo zaslané od
Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. oznámenie č. X/XX/XXX/XXX vo veci zániku poistnej zmluvy č.

XXXXXXXXXX s č. návrhu poistnej zmluvy XXXXXXXXXX, kde zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zaniklo dňa 07.06.2010. Z uvedeného žalovaný I.
vyvodzoval, že v čase, keď došlo ku škode spôsobenej prevádzkou predmetného motorového vozidla,
bolo práve toto zmluvné poistenie platné. Preto sa domnieva, že nárokovanie vzniknutej škody je
irelevantné, nakoľko táto povinnosť v tom čase pripadala na Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. Z

uvedeného žalovaný I. vyvodzoval, že žalovaný nárok žalobcu nevznikol a preto žiadal súd žalobu
žalobcu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný.
6. Žalobca sa na výzvu súdu k podanému odporu proti platobnému rozkazu písomne v súdom určenej
lehote nevyjadril. Po nariadení pojednávania v sporovej veci žalobca produkoval podanie doručené súdu
dňa 23.07.2018, v ktorom uviedol, že predkladá na preukázanie skutočnosti, že v čase spôsobenia

dopravnej nehody nebolo k motorového vozidlu zn. Toyota, EVČ: M. XXX D. uzavreté platné povinné
zmluvné poistenie v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z., rozsudok Okresného súdu Bratislava II spis. zn.
52C/92/2013, v ktorého odôvodnení sa udáva, že súd uzavrel, že žalovaný I. jednoznačne poprel, že
by danú zmluvu uzatváral a že by mu patril podpis na zmluve. Navyše priamo na zmluve je výslovne
uvedené,žeúčastníkjuuzatváralvovlastnommene.ŽalovanýI.okremtohouviedol,žesvojevozidloani

nemienildaťpoistiť,nakoľkobolovzlomtechnickomstave,nepojazdné.Súdmápretozapreukázané,že
predmetná poistná zmluva nebola podpísaná osobou, ktorá bola oprávnená zmluvu uzavrieť. Žalovaný
I. nikdy neprejavil vôľu uzavrieť predmetnú poistnú zmluvu, a ani ju nepodpísal. Nedostatok náležitosti
prejavu vôle uzavrieť právny úkon (zmluvu) spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Nadá sa nahradiť ani
zhojiť zaplatením prvej splátky poistného. Pre úplnosť súd dodáva, že nebolo preukázané, že by bolo

prvé poistné zaplatené žalovaným I. Z toho dôvodu je zmluva absolútne neplatná, pričom táto neplatnosť
pôsobí priamo zo zákona ex tunc. Na takýto právny úkon sa hľadí, akoby nikdy nebol urobený. Ďalej
žalobca uviedol, že vzhľadom k tomu, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to
vyplýva z ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z., vznikla mu v zmysle ust. § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001

Z. z. povinnosť uhradiť z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 381/2001 Z. z. splnil tým, že uhradil
škodu.Tým,žežalovanýI.nesplnilsvojuzákonomstanovenúpovinnosťvsúladesust.§3ods.1zákona
č. 381/2001 Z. z., vznikol mu voči žalovanému I. oprávnený nárok na základe ust. § 24 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z. z., a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ust. § 24 odseku 2 zákona č.

381/2001 Z. z., na náhradu toho, čo za neho plnil.
7. Žalovaný II. sa po podaní odporu proti platobnému rozkazu žalovaným I. vo veci vyjadril tak, že v
celom rozsahu súhlasí s odporom žalovaného I.
8. Žalobca podaním zo dňa 07.09.2018 rozšíril uplatnené právo o nárok na zaplatenie ďalšej sumy 13,13
eurspolusúrokmizomeškaniavovýške5%ročnezosumy13,13eurod24.05.2018dozaplatenia.Túto

zmenu žaloby (§ 140 ods. 1 CSP) odôvodnil tým, že v súvislosti s už doposiaľ uvedenými skutočnosťami
mu vzniklo proti žalovaným I. a II. právo na náhradu ďalšieho plnenia z poistného garančného fondu zo
dňa19.04.2018vovýške13,13eur.ŽalobcatakžiadalzaviazaťžalovanýchI.aII.spoločneanerozdielne
zaplatiť mu sumu 4.355,01 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne: zo sumy 227,- eur od12.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 4.114,88 eur od 17.03.2017 do zaplatenia a zo sumy 13,13 eur od
24.05.2018 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania.
9. Súd danú sporovú vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 11.09.2018 v prítomnosti právneho

zástupcu žalobcu a žalovaných I. a II. a súčasne v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa na pojednávanie
neustanovil a od ktorého predvolania súd upustil podľa ust. § 178 ods. 1 CSP.
10. Súd uznesením vyhláseným na tomto pojednávaní v prítomnosti strán sporu pripustil zmenu žaloby
v zmysle podania žalobcu zo dňa 07.09.2018.
11. Žalobca na pojednávaní v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe rozšírenej podaním zo dňa

07.09.2018, ako aj argumentácii uvedenej po podaní odporu proti platobnému rozkazu zo strany
žalovaného I. Žalobca tak namietal, že by žalovaný I. uzavrel na dotknuté motorové vozidlo, ktorého
prevádzkou bola v danom prípade spôsobená škoda, povinné zmluvné poistenie, a to či už osobne,
alebo prostredníctvom zástupcu a rovnako, že by žalovaný I. uhradil na takéto poistenie prvé poistné.
12. Žalovaný I. na pojednávaní naďalej namietal, že sporné poistenie uzavrel a ak nie ním osobne, tak
prostredníctvom splnomocnenej osoby. Nevie si inak vysvetliť skutočnosť, že prečo by inak bol vyzvaný

zo strany Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. na zaplatenie poistného v sume 13,29 eur. Je záhadné, že
pokiaľsanestalapredmetnápoistnáudalosť,atodoslovaminútupreddvanástou,niektozrušilpoistenie.
Inak bolo všetko zaplatené.
13. Žalovaný II. na pojednávaní uviedol len toľko, že keď on viedol predmetné motorové vozidlo, mal
pri sebe všetky platné doklady od tohto vozidla, t. j. osvedčenie o technickej kontrole, emisnej kontrole,

ako aj o poistení a súčasne samotné doklady od tohto motorového vozidla. Inak považoval žalobu za
nedôvodnú.
14. Súd tak vychádzajú zo stranami sporu produkovaných listinných dôkazov vyvodil nasledovné
skutkové zistenia.
15. Z výpisu z centrálnej evidencie motorových vozidiel (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 25 spisu)

vyplýva, že odporca I. bol ku dňu 12.04.2010 evidovaný ako vlastník a držiteľ motorového vozidla zn.
Toyota Celica, EVČ: M. XXX D..
16. Z relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 31
spisu) vyplýva, že dňa 12.04.2010 došlo k dopravnej nehode tak, že vodič - žalovaný II. viedol osobné
motorové vozidlo EVČ: M. XXX D. po c I/64 v smere od Ž. do N. W., pričom ako sa nachádzal v km

193,300 pri odbočke do campingu Porúbka, nedodržal bezpečnú vzdialenosť za vozidlom jazdiacim pred
ním, v dôsledku čoho narazil prednou časťou do vpravo odbočujúceho osobného motorového vozidla
EVČ: M. XXX P., ktoré v smere od Ž. viedol vodič X.. Vozidlo bolo po náraze odhodené do priekopy
vpravo, kde sa prevrátilo na pravý bok. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo. V Ďalšom z tejto
relácie vyplýva, že priestupok žalovaného II. pre porušenie povinnosti podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č.

8/2009 Z. z. bol vyriešený v blokovom konaní. Napokon sa v relácii udáva predpokladaná majetková
škoda na osobnom motorovom vozidle EVČ: M. XXX P. vo výške 5.000,- eur.
17. Dňa 15.04.2010 nahlásil žalovaný telefonicky obchodnej spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa,
a. s. vznik poistnej udalosti (hlásenie poistenej udalosti predložené žalobcom na č. l. 36 spisu) dňa
12.04.2010, a to tak, že išiel so Ž. smer N., pred ním idúce motorové vozidlo (Škoda Fabia Combi,

EVČ: M. XXX P.) odbočovalo na vedľajšiu cestu a on ho nevidel a narazil do neho, a toto motorové
vozidlo následne odhodilo do priekopy a strechou narazilo do stromu, pričom na tomto bolo poškodené:
strecha, zadné ľavé svetlo, zadný nárazník, pravá strana: obe dvere, predný nárazník, svetlo pravé
predné, predný a zadný pravý blatník, čelné sklo.
18. Listom zo dňa 20.04.2010 adresovaným R. X. (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 41 spisu)

oznamovala obchodná spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. R. X., že predmetná škodová
udalosť (zo dňa 12.04.2010, R.) bude likvidovaná ako totálna škoda, nakoľko predpokladané náklady
na opravu prevyšujú všeobecnú hodnotu vozidla.
19. Listom zo dňa 29.04.2010 adresovaným R. X. (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 5 spisu)
oznamovala obchodná spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. R. X., že mu z povinného

zmluvného poistenia ich poisteného poukážu náhradu škody za poškodenie jeho motorového vozidla
EČV: M. XXX P., ku ktorému došlo pri poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX prevádzkou motorového
vozidla EVČ: M. XXX D., vo výške 3.788,- eur (všeobecná hodnota motorového vozidla v čase škodovej
udalosti v sume 4.880,- eur - hodnota použiteľných zvyškov 1.092,- eur), a to na č. bankového účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX.

20. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 52C/95/2013-165 zo dňa 07.11.2014 (dôkaz produkovaný
žalobcom na č. l. 135 spisu), ktorý podľa doložky na ňom vyznačenej nadobudol právoplatnosť
dňa 09.02.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co/95/2015-189 zo dňa
29.11.2016, v spore žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. proti žalovanému (žalobca vprejednávanom spore) rozhodol tak, že žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 3.788,- eur a
náhradu iných trov konania vo výške 227,- eur a súčasne zaviazal žalovaného zaplatiť Slovenskej
republike na účet Okresného súdu Bratislava II náhradu trov konania štátu vo výške 99,88 eur. Z

odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že okresný súd Bratislava II konal v danom spore na základe
žaloby žalobcu, ktorá bola postavená na tom skutkovom základe, že dňa 12.04.2010 došlo k dopravnej
nehode, na ktorej mali účasť vozidlá zn. Toyota Celica, EVČ: M. XXX D. a zn. Škoda Fabia, EVČ: M. XXX
P..PodľazáznamuodopravnejnehodevyhotovenejdopravnýminšpektorátomvŽilinedopravnúnehodu
zapríčinil J. Ď. (žalovaný II. v prejednávanom spore), ktorý viedol motorové vozidlo zn. Toyota Celica,

EČV: M. XXX D.. Poškodený R. X. si u žalobcu dňa 15.04.2010 uplatnil náhradu škody za poškodené
motorové vozidlo z dôvodu, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, bolo pre prípad
zodpovednosti za škodu poistené poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX u žalobcu. Žalobca po vykonaní
šetrenia poskytol poškodenému poistné plnenie vo výške 3 788,- eur dňa 03.05.2010. Dňa 31.03.2013
žalobcu požiadal poistník G. T. (žalovaný I. v prejednávanom spore) o prešetrenie poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX, pretože dostala platobný rozkaz, ale poistnú zmluvu neuzatvorila. Prešetrovaním danej

poistnej zmluvy bolo zistené, že poistnú zmluvu G. T. nepodpísala. Z uvedeného dôvodu nemožno
uzavrieť, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX bola platne uzavretá a že motorové vozidlo EVČ: M.
XXX D. bolo v čase poistnej udalosti poistené u žalobcu. Žalobca teda poskytol poškodenému poistné
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na ktoré nebolo v čase dopravnej nehody
uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou. Za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, poskytuje
náhraduzgarančnéhofondužalovaný.Žalobcatakplnilzažalovaného,čímsažalovanýnaúkoržalobcu
bezdôvodne obohatil. Žalovaný s poukazom na premlčanie nároku plnenie žalobcovi nerefundoval.
Žalobca si však uplatnil právo na náhradu bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčí za dva roky,
od kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, najneskôr za tri roky odo dňa,

kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Okresný súd Bratislava II ďalej v odôvodnení svojho rozsudku
uviedol, že z výpovede svedkyne G. T. vyplýva, že bola majiteľkou motorového vozidla Toyota Celica
EVČ: M. XXX D.. Na predmetné vozidlo neuzatvárala žiadnu poistnú zmluvu, ani nikoho nesplnomocnila
na jej uzavretie. Auto bolo veľmi poškodené, preto poistku nemala. Ak podpisovala žiadosť o zrušenie
zmluvy, tak preto, že jej prišli nejaké papiere od žalobcu na zaplatenie, a preto napísala, že to celé

zrušuje.Malaužalobcuviacpoistiek,malaviacáut,nepamätásiaké.Pamätási,žejukžalobcovizavolal
nejaký pán, ukazoval jej podpis na poistnej zmluve, ktorý však nebol jej. Na auto Toyota Celica nemala
uzavretú žiadnu poistnú zmluvu. R.. A. pozná a je možné, že mu dané vozidlo predala, lebo on predával
a kupoval veľa áut. Pozná aj p. Ď. (žalovaný II. v prejednávanom spore), bol u nej, zavolala ho, keď
prišli papiere od žalobcu. Pýtala sa ho, odkiaľ zobral auto, keď bolo predané, povedal, že si ho požičal,

že sa na ňom vozil, a že bola búračka. Povedala mu, nech si to zaplatí, ona to zaňho platiť nechcela.
Nepamätá si, že by pri predaji vozidla zn. Toyota Celica robila prepis na nového majiteľa. Ak niekoho
splnomocnila na prepis, tak to mohol byť p. A.. Po podaní vysvetlenia žalobcovi za ňou prišiel nejaký pán,
ktorý jej povedal, že s ním uzatvárala poistnú zmluvu, toho pána však videla prvýkrát. Najskôr uviedla,
že nepozná osobu p. T. Ď., neskôr uviedla, že si spomína, že tento pán bol predchádzajúci majiteľ

vozidla. Chcela dať vozidlo zn. Toyota Celica poistiť, ak by neohrozovalo bezpečnosť cestnej premávky.
Vozidlo bolo v dezolátnom stave v garáži. Chcela ho dať najskôr opraviť. Uviedla, že auto nedarovala
synovi. Na návrhu poistnej zmluvy na vozidlo zn. Toyota Celica nie je jej podpis. Okresný súd Bratislava
II súčasne v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že poistná zmluva zo dňa 24.03.2010 na vozidlo
zn. Toyota Celica, EVČ: M. XXX D. s platnosťou od 24.03.2010 bola uzavretá na osobu G. T., ktorá

bola vlastníčkou predmetného motorového vozidla. Hoci si výpovede vypočutých svedkov v niektorých
tvrdeniach odporujú, súd uzavrel, že G. T. jednoznačne poprela, že by danú zmluvu uzatvárala a že
by jej patril podpis na zmluve. Svedok Z.. J. Ď., ktorý predmetnú zmluvu za žalobcu uzatváral, uviedol,
že zmluvu uzavrel s „pánom.“ Svedok sa najskôr vyjadril, že nikdy neuzatváral zmluvu o povinnom
zmluvnom poistení na základe splnomocnenia, pričom neskôr uviedol, že predmetnú zmluvu uzavrel s

pánom, ktorý mal splnomocnenie. Nikdy však netvrdil, že by zmluvu podpísala priamo G. T.. Vykonaným
dokazovaním sa nepreukázala ani existencia akéhokoľvek splnomocnenia, ktorým by ktorým by G. T.
kohokoľvek splnomocnila na uzavretie predmetnej poistnej zmluvy. Avšak aj v prípade, že by takéto
plnomocenstvo existovalo, zmluva bola podpísaná G. T., nie jej zástupcom. Navyše priamo na zmluve
je výslovne uvedené, že účastník ju uzatváral vo vlastnom mene. G. T. okrem toho uviedla, že svoje

vozidlo ani nemienila dať poistiť, nakoľko bolo v zlom technickom stave, nepojazdné. Okresný súd
Bratislava II mal preto za preukázané, že predmetná poistná zmluva nebola podpísaná osobou, ktorá
bola oprávnená zmluvu uzavrieť. G. T. nikdy neprejavila vôľu uzavrieť predmetnú poistnú zmluvu, a
ani ju nepodpísala. Nedostatok náležitosti prejavu vôle uzavrieť právny úkon (zmluvu) spôsobuje jehoabsolútnu neplatnosť. Nedá sa nahradiť ani zhojiť zaplatením prvej splátky poistného, ako argumentoval
žalovaný. Pre úplnosť Okresný súd Bratislava II dodal, že nebolo preukázané, že by bolo prvé poistné
zaplatené G. T.. Z tohto dôvodu je zmluva absolútne neplatná, pričom táto neplatnosť pôsobí priamo zo

zákona ex tunc. Na takýto právny úkon sa hľadí, akoby nikdy nebol urobený. S poukazom na uvedené
sú irelevantné tvrdenia žalovaného o relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Žalobca v súvislosti s
predmetnou škodovou udalosťou dňa 29.04.2010 vyplatil poškodenému - majiteľovi vozidla zn. Škoda
Fabia, EVČ: M. XXX P. sumu 3 788,- eur ako náhradu škody. Žalobca náhradu škody vyplatil z dôvodu,
žemalzato,ževozidlo,ktoréhovodičškodovúudalosťzavinil,bolopovinnezmluvnepoistenéužalobcu.

Okresný súd Bratislava II s poukazom na vyššie uvedené uviedol, že z predmetnej absolútne neplatnej
poistnej zmluvy nemohli vzniknúť žiadne práva a povinnosti. Preto nevznikla ani povinnosť žalobcu
plniť poškodenému za škodu spôsobenú prevádzkou nepoisteného motorového vozidla. Vozidlo zn.
Toyota Celica, EVČ: M. XXX D.., ktoré spôsobilo dopravnú nehodu dňa 12.04.2010, nemalo ku dňu
12.04.2010 uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
ani havarijné poistenie. V zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. je v prípade, že za škodu zodpovedá osoba

bez poistenia zodpovednosti, povinný nahradiť poškodenému škodu žalovaný. Nakoľko žalobca uhradil
škodu vzniknutú pri dopravnej nehode za žalovaného, ktorý by inak bol povinný škodu nahradiť, došlo
k naplneniu skutkovej podstaty podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka.
21. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co/95/2015-189 zo dňa 29.11.2016 (dôkaz
produkovaný žalobcom na č. l. 144 spisu), ktorý podľa doložky na ňom vyznačenej nadobudol

právoplatnosť dňa 09.02.2017, bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k.
52C/95/2013-165 zo dňa 07.11.2014, pričom zároveň bolo rozhodnuté, že žalobcovi Krajský súd v
Bratislave ako odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku
Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že poistná zmluva na motorové vozidlo Toyota Celica, EVČ: M. XXX D., nebola v danej veci v čase

predmetnej dopravenej nehody platne uzavretá, keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že poistený
(žalovaný I.) túto sám nepodpísal; a neuzavrel ju v jeho mene ani splnomocnený zástupca, keďže
existencia akéhokoľvek plnomocenstva v konaní nebola preukázaná; a nebolo preukázané, že by
G. T. (žalovaný I.) bola uhradila prvé poistné, ako to predpokladá ust. § 792 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že v čase dopravenej nehody (a

vzniku škody, ktorej náhradu vyplatil žalobca poškodenému) motorové vozidlo G. T., ktorým bola škoda
spôsobená, nebolo povinne zmluvne poistené, a preto povinnosť vyplatiť náhradu škody v danej výške
poškodenému nevznikla žalobcovi, ale v súlade s ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z.,
žalovanému. Správne potom prvoinštančný súd; na základe dostatočne vykonaného dokazovania a
správne ustáleného skutkového stavu veci; dospel k záveru, že nakoľko žalobca za žalovaného splnil

povinnosť, ktorú bol podľa práva [§ 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z. z.] povinný splniť sám,
žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu vyplatenú žalobcom poškodenému, t. j.
o sumu 3.788,- eur, ktorú je mu povinný vydať; a preto bola žaloba podaná dôvodne. Argumentáciu
žalovaného v odvolaní, ktorý namietal, že skutočnosť, že G. T. predmetnú zmluvu nepodpísala nemá v
danej veci relevanciu vzhľadom na to, že zaplatila prvé poistné, pričom súčasne v tejto súvislosti vytýkal

prvoinštančnému súdu, že pochybil, keď neskúmal, kto uhradil prvé poistné, považoval odvolací súd
za nedôvodnú. V preskúmavanej veci; v ktorej dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať
uzavretie poistnej zmluvy akceptáciou jej návrhu formou úhrady prvého poistného zaťažuje žalovaného;
totiž nebolo nepochybne preukázané, že prvé poistné bolo uhradené G. T., ktorá sama vo svojej
svedeckej výpovedi (pod hrozbou trestnoprávnej sankcie) uhradenie prvého poistného poprela. V tejto

súvislosti odvolací súd poukázal na to, že vychádzajúc zo základných zásad civilného procesu, najmä
však s poukazom na kontradiktórnosť súdneho konania, zásadu rovnosti sporových strán, zásadu
formálnej pravdy, a s tým súvisiace limity súdu pri vykonávaní dôkazov vyplývajúce z ust. § 120 ods.
1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, nemožno prenášať dôkazné bremeno zo žalovaného na súd; ako sa
to snažil v odvolaní interpretovať žalovaný, a preto nie je opodstatnená ani jeho námietka adresovaná

súdu prvej inštancie, ktorý pri absencii procesnej iniciatívy žalovaného v tomto smere, správne sám
nezisťoval, kto a kedy prvé poistné uhradil, a s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania
vychádzal zo zistenia, že uzavretie predmetnej poistnej zmluvy úhradou prvého poistného v súlade s
ust. § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka v konaní nebolo preukázané. Pokiaľ žalovaný v podanom
odvolaní namietal, že predmetnú poistnú zmluvu treba považovať za platne uzavretú G. T. konajúcou v

zastúpení, keď jej svedeckú výpoveď označil za nedôveryhodnú vzhľadom na rozpory v jej výpovediach,
odvolací súd uviedol, že hoci je pravdou, že v priebehu konania vznikli v prípade výpovede tejto
svedkyne (avšak i v prípade ďalších svedkov) rozpory, ktoré môžu založiť oprávnené pochybnosti o
pravdivosti jej opisu priebehu udalostí v danej veci, je nepochybné (a ani medzi stranami nebolo sporné),že podpis nachádzajúci sa v poistnej zmluve; ktorá podľa jej výslovného znenia mala byť uzavretá
poistenou osobne; nie je jej podpisom. Za tohto stavu, v spojení so skutočnosťou, že ani existencia
plnomocenstva udeleného na uzavretie poistnej zmluvy nebola nepochybne preukázaná, nemožno bez

zreteľa na hodnovernosť výpovede svedkyne G. T., platné uzavretie danej poistnej zmluvy považovať
za preukázané.
22. Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. 52C/92/2013-103 zo dňa 09.01.2015 (dôkaz predložený
žalobcom na č. l. 46 spisu) zaviazal žalobcu zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 227,- eur.
23. Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. 52C/92/2013-231 zo dňa 03.04.2018 (dôkaz predložený

žalobcom na č. l. 112 spisu) zaviazal žalobcu zložiť doplatok preddavku na trovy spojené s výsluchom
svedka T. Ď. na pojednávaní dňa 22.10.2014 v sume 13,13 eur.
24. Z výpisu z bankového účtu žalobcu zo dňa 31.01.2015 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 12 spisu)
vyplýva, že žalobca poukázal dňa 20.01.2015 na bankový účet Okresného súdu Bratislava II sumu 227,-
eur s uvedeným účelom platby: 60150152.
25. Z výpisu z bankového účtu žalobcu zo dňa 28.02.2017 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 10 spisu)

vyplýva, že žalobca poukázal dňa 14.02.2017 na bankový účet Okresného súdu Bratislava II sumu 99,88
eur s uvedeným účelom platby: XXXXXXXX a dňa 14.02.2017 na bankový účet obchodnej spoločnosti
Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. sumu 227,- eur s uvedeným účelom platby: XXXXXXXX a sumu
3.788,- eur s uvedeným účelom platby: XXXXXXXX.
26. Z výpisu z bankového účtu žalobcu zo dňa 30.04.2018 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 115

spisu) vyplýva, že žalobca poukázal dňa 19.04.2018 na bankový účet Okresného súdu Bratislava II
sumu 13,13 eur s uvedeným účelom platby: XXXXXXXX.
27. Listom zo dňa 16.02.2017 adresovaným žalovanému I. (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 16
spisu) vyzval žalobca žalovaného I. na náhradu poistného plnenia v sume 4.114,88 eur v termíne do
16.03.2017, a to z dôvodov uvedených v samotnej žalobe. Tento list bol podľa doručenky listovej zásielky

žalobcu (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 17 spisu) nebol žalovanému I. doručený, keďže tento sa v
mieste doručovania (E. XXXX/XX, XXX XX Ž.) podľa oznámenia poštového doručovateľa nenachádzal.
28. Listom zo dňa 16.02.2017 adresovaným žalovanému II. (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 13
spisu) vyzval žalobca žalovaného II. na náhradu poistného plnenia v sume 4.114,88 eur v termíne do
16.03.2017, a to z dôvodov uvedených v samotnej žalobe. Tento list bol podľa doručenky listovej zásielky

žalobcu (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 14 spisu) doručený žalovanému II. dňa 21.02.2017.
29. Listom zo dňa 23.04.2018 adresovaným žalovanému I. (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 118
spisu) vyzval žalobca žalovaného I. na náhradu poistného plnenia v sume 13,13 eur v termíne do
23.05.2018, a to z dôvodov uvedených v samotnej žalobe. Tento list bol podľa doručenky listovej zásielky
žalobcu (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 119 spisu) nebol žalovanému I. doručený, keďže tento sa v

mieste doručovania (E. XXXX/XX, XXX XX Ž.) podľa oznámenia poštového doručovateľa nenachádzal.
30. Listom zo dňa 23.04.2018 adresovaným žalovanému II. (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 116
spisu) vyzval žalobca žalovaného II. na náhradu poistného plnenia v sume 13,13 eur v termíne do
23.05.2018, a to z dôvodov uvedených v samotnej žalobe. Tento list bol podľa doručenky listovej zásielky
žalobcu (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 117 rub spisu) doručený žalovanému II. dňa 09.05.2018.

31. Žalovaný I. v konaní predložil listinu - návrh na uzavretie poistnej zmluvy na povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (na č. l. 75 spisu). V tejto
listine je ako poistník uvedený žalovaný I. a ako poisťovateľ obchodná spoločnosť Aliianz - Slovenská
poisťovňa, a. s. Poistná zmluva mala byť podľa tejto listiny uzavretá dňa 24.03.2010 na dobu neurčitú, so
vznikom poistenia dňa 24.03.2010 o 14.30 hod. Poistenie sa malo vzťahovať na poistenie zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou osobného motorového vozidla zn. Toyota Celica, EVČ: M. XXX D..
Ročné poistné bolo dojednané vo výške 1.897,80 eur a malo byť uhradené v 4. splátkach vo výške
474,45 eur. Zo strany poistníka mala byť návrh poistnej zmluvy podpísaný poistníkom - žalovaným I. a
za poisťovňu sprostredkovateľom poistenia J. Ď..
32. Listom zo dňa 17.06.2010 adresovaným žalovanému I. označeným ako „Zánik poistnej zmluvy č.

XXXXXXXXXX (Toyota Celica, M. XXX D.)“ (dôkaz predložený žalovaným I. na č. l. 76 spisu) obchodná
spoločnosť Aliianz - Slovenská poisťovňa, a. s. oznamovala žalovanému I., že podľa Všeobecných
obchodných podmienok pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla zaniklo poistenie zodpovednosti dňa 07.06.2010 z dôvodu zmeny držby motorového
vozidla. Dlžné poistné vo výške 142,35 eur žiadala tak od žalovaného I. uhradiť na bankový účet.

33. Pokiaľ ide o ďalšie listinné dôkazy produkované žalobcom, súd tieto v odôvodnení tohto rozsudku
nespomína, keďže skutkové zistenia z nich vyplývajúce už vyplynuli z dôkazov spomenutých vyššie,
resp. skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré mali tieto ďalšie listinné dôkazy preukázať, žalovaní I. a II.
výslovne nepopreli, a preto súd vychádzal z ich nespornosti (§ 151 ods. 1 CSP).34. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento
zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len
„kancelária“).
35. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa
na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy. [1) zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov]

36. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení zákona č. 430/2003 Z. z. účinnom
od 01.11.2003, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je
ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla
zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, [6a) § 90 ods. 1 písm. a) zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z.; pozn. s účinnosťou od 01.02.2009 nahradený
zákonom č. 8/2009 Z. z.] v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho

prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej
veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
37. Podľa ust. § 8 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok,
prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžku poistného obdobia a splatnosť poistného
určujú všeobecné poistné podmienky.

38. Podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., kancelária poskytuje z poistného
garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú
zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
39. Podľa ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení zákona č. 110/2007 Z. z. účinnom od
01.04.2007, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a

g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo
plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie
poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm.
a).
40. Podľa ust. § 40 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak právny úkon

nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
41. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
42.Podľaust.§420ods.1OZvznenízákonač.509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,každýzodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

43. Podľa ust. § 427 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, fyzické
a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto
prevádzky.
44. Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

45.Podľaust.§438ods.1OZvznenízákonač.509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,akškoduspôsobí
viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
46.Podľaust.§454OZvznenízákonač.509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,bezdôvodnesaobohatil
aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
47. Podľa ust. § 511 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak právnym

predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z
povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ
oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných
zanikne.
48. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj

dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej
mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie
veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
49. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.50. Podľa ust. § 563 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

51.Podľaust.§788ods.1OZvznenízákonač.509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,poistnouzmluvou
sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve
bližšieoznačenáafyzickáaleboprávnickáosoba,ktoráspoistiteľompoistnúzmluvuuzavrela,jepovinná
platiť poistné.
52.Podľaust.§789ods.2OZvznenízákonač.526/2002Z.z.účinnomod01.01.2003,osobitnýpredpis

môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné
zmluvné poistenie).
53.Podľaust.§791ods.1OZvznenízákonač.509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,preprávneúkony
týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo poistných podmienkach
ustanovené inak.
54. Podľa ust. § 792 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, na uzavretie

poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do
jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď
navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.
55. Podľa ust. § 792 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, návrh poistiteľa
možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa

odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené.
56. Podľa ust. § 796 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ten, kto s
poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné
poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie
dojednané (jednorazové poistné).

57. Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas
znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy
alebo zastaví.
58. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení nariadenia vlády SR č. 30/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

59. Žalobca si tak nesporne bez najmenších pochybností uplatňoval žalobou proti žalovaným I. a II.
nárok podľa cit. ust. § 24 ods. 7 v spojení s cit. ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. na
náhradu toho, čo mala za žalovaných I. a II., ako zodpovedných osôb za škodu spôsobenú prevádzkou
osobného motorového vozidla zn. Toyota Celica, EVČ: M. XXX D., ku ktorej došlo dňa 12.04.2010
na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Fabia, EVČ: M. XXX P., bez poistenia zodpovednosti,

plniť. Zodpovednosť žalovaného I. za škodu vyvodzoval žalobca zo skutočnosti, že žalovaný I. bol ku
dňu 12.04.2010 prevádzkovateľom osobného motorového vozidla zn. Toyota Celica, EVČ: M. XXX D.,
ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. (§ 427 ods. 2 OZ) Zodpovednosť žalovaného II. za škodu
vyvodzoval žalobca zo skutočnosti, že žalovaný II. ako vodič osobného motorového vozidla zn. Toyota
Celica, EVČ: M. XXX D., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, porušil právnu povinnosť.

60. Pokiaľ ide o základ žalovaného nároku, žalovaní I. a II. sa zásadne bránili tým, že v danom prípade
žalobca neplnil za nich náhradu škody v súlade s cit. ust. § 24 ods. 2 písm. ) zákona č. 381/2001 Z.
z., keďže v čase škodovej udalosti (ku dňu 12.04.2010) existovalo poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou osobného motorového vozidla zn. Toyota Celica, EVČ: M. XXX D.. Žalovaný II.
sa súčasne bránil tým, že v čase vzniku škody, kedy viedol osobné motorové vozidlo zn. Toyota Celica,

EVČ: M. XXX D., mal pri sebe všetky potrebné doklady od tohto motorového vozidla, vrátane dokladu o
jeho poistení pre zodpovednosť za škodu spôsobenú jeho prevádzkou.
61. Z ust. čl. 6 až 8 CSP vyplýva, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú
je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je povinnosťou strán
sporu. Okrem povinnosti tvrdenia majú strany sporu dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť označiť dôkazy

na preukázanie svojich vlastných tvrdení. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva zaťažuje
tú stranu sporu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva, stranou
sporu tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Nesplnenie tejto
povinnosti je pravidelne sankcionované rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre stranu sporu, ktorátzv. dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok
sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, ktorú zaťažovalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostal do dôkaznej
núdze (neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali

pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Dôkazné bremeno síce postihuje strany sporu, ale obsah
tohto procesného bremena má aj ďalší význam. Tento význam sa spája s procesnou situáciou v spore,
v ktorom je isté, napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom, že skutkový stav zostane neobjasnený.
Nezistenie potrebného skutkového stavu nemôže viesť k tomu, že súd odmietne rozhodnúť vo veci
samej. Inštitút dôkazného bremena dovoľuje a ukladá súdu meritórne rozhodnúť aj v takomto prípade.

Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané, resp. za vyvrátené. Bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže
meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane
tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia
(niečoho) sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

62. V danom spore tak bolo rozhodujúcou predbežnou otázkou posúdenie, či žalovaní I. a II. preukázali
(uniesli dôkazné bremeno podľa ust. čl. 8 CSP) ich tvrdenie o tom, že ku dňu 12.04.2010 existovalo
(bolouzavreté)poisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkouosobnéhomotorovéhovozidla
zn. Toyota Celica, EVČ: M. XXX D.. Dôkazné bremeno v tomto prípade nezaťažovalo žalobcu, keďže
tento tvrdil, že ku dňu 12.04.2010 neexistovalo (nebolo uzavreté) poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou osobného motorového vozidla zn. Toyota Celica, EVČ: M. XXX D.. Žalobcu
teda nemohla v konaní zaťažovať povinnosť dôkazu na negatívnu skutočnosť, teda na neexistentnú
skutočnosť. Žalovaný I. na preukázanie skutkového tvrdenia o existencii sporného poistenia produkoval
listinné dôkazy uvedené v odsekoch č. 31 a 32 odôvodnenia tohto rozsudku.
63. V kontexte žalovaným I. produkovaných listinných dôkazov (v danom prípade išlo o dôkazy

súkromnou listinou) súd považuje za potrebné vyjadriť sa k hodnoteniu dôkazu súkromnou listinou. „U
súkromných listín je treba rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho,
kto je nej uvedený ako vystaviteľ, a správnosť, t. j. pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnej
listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine
uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.“ (z rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4

Cdo 13/2009 zo dňa 24.02.1010) „V prípade, keď účastník poprie pravosť, resp. správnosť súkromnej ??
listiny, potom platí, že účastníka, ktorý túto listinu predložil k dôkazu, stíha dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno; tento účastník teda nesie procesne nepriaznivé následky toho, že sa v konaní nepodarí
dokázať pravosť, či správnosť súkromnej ??listiny. Rovnako v odbornej právnej literatúre v súvislosti s
porovnaním dôkaznej sily verejnej listiny, ktorá je vymedzená v ust. § 134 O.s.p. a listiny súkromnej ??

(t. j. tej, ktorá povahu listiny verejnej nemá), je zastávaný názor, že oproti listine verejnej, kde dôkazné
bremeno leží na tom, kto popiera jej správnosť, u súkromnej ??listiny stačí „formálne“ popretie jej
správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno toho účastníka,
ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť preukázané súkromnou listinou (porovnaj Bureš, J., Drápal , L.,
Krčmář, Z. a kol. Občanský soudní řád, Komentář, I. diel, 7 vydanie, Praha. C. H. Beck, 2006, str.

618).“ (z rozsudku Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Cdo 472/2007 zo dňa 30.04.2009; obdobne
rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 3 Cdon 1031/??96 zo dňa 17.04.1996).
64. Možno konštatovať, že vychádzajúc z argumentácie žalobcu, ktorá bola zhodná s odôvodnením už
vyššie zmieneného rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 52C/95/2013-165 zo dňa 07.11.2014,
možno po obsahovej stránke vyvodiť, že žalobca poprel správnosť informácie uvedenej v obsahu

súkromných listín produkovaných žalovaným I. Žalovaný však okrem spomenutých dvoch súkromných
listín iný dôkaz na preukázanie ich skutkových tvrdení o existencii poistenia neprodukovali. V danom
prípade nielenže žalobca formálne poprel správnosť informácie uvedenej v obsahu žalovaným I.
predložených súkromných listín, navyše poukázal aj na skutkové záver Okresného súdu Bratislava
II uvedené v odôvodnení jeho rozsudku č. k. 52C/95/2013-165 zo dňa 07.11.2014, ako aj na obsah

výpovede žalovaného I. ako svedka v spore, o ktorom Okresný súd Bratislava II rozhodol týmto
rozsudkom. V tomto konaní žalovaný I. (ako svedok poučený o trestnoprávnych dôsledkoch vedomej
nepravdivosti jeho výpovede) vypovedal, že spornú poistnú zmluvu či už osobne (na zmluve sa
nenachádza jeho podpis), resp. prostredníctvom splnomocnenej osoby neuzatváral. Rovnako žalovaný
v tomto konaní poprel, že by uhradil poistné na sporné poistenie. Ak aj žalovaný na pojednávaní v

prejednávanom spore tvrdil, že spornú poistnú zmluvu uzavrel, a to či už osobne, a ak aj nie osobne, tak
prostredníctvom splnomocnenca a poistné na sporné poistenie bolo uhradené, tieto skutkové tvrdenia
sú vo svetle obsahu jeho svedeckej výpovede v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod
spis. zn. 52C/95/2013 viac než pochybné, resp. značne nevierohodné. Žalovaný I. v prejednávanomspore tak navyše neprodukoval ani určité skutkové tvrdenie o tom, či pri uzatváraní spornej zmluvy konal
osobne, alebo konal prostredníctvom splnomocnenca (teda zastúpený). Už len táto vnútorná rozpornosť
(osobné konanie vylučuje konanie v zastúpení a naopak) sama o sebe spochybňuje tvrdenie žalovaného

I. o uzavretí spornej poistnej zmluvy. Žalovaní I. a II. v ďalšom neprodukovali žiadny dôkaz, ktorým by
preukázali pravosť podpisu žalovaného I. na spornej poistnej zmluve zo dňa 24.03.2010 a ktorý žalovaný
I. ako svedok v inom súdnom konaní (okresného súdu Bratislava II vedenom pod spis. zn. 52C/95/2013)
výslovne poprel. Rovnako žalovaní I. a II. neprodukovali v konaní žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo,
že žalovaný I. uhradil prvé poistné na sporné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

osobného motorového vozidla zn. Toyota Celica, EVČ: M. XXX D., a to v lehote do jedného mesiaca od
predloženia návrhu poistnej zmluvy žalovanému I.
65. Pre uzavretie poistnej zmluvy a všetky právne úkony týkajúce sa poistnej zmluvy (nevynímajúc
ani poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) je v cit. ust. § 791
ods. 1 OZ stanovená obligatórna písomná forma, avšak s jedinou výnimkou upravenou v cit. ust. §
792 ods. 2 OZ. Podľa tohto ustanovenia možno návrh poisťovateľa prijať tiež zaplatením poistného

vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa ust. § 792 ods. 1 OZ, t. j. v lehote, ktorú
navrhovateľ (offerent, zjavne poisťovateľ) určil a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, kedy druhý
účastník návrh dostal. Poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené.
Návrh poistnej zmluvy musí byť v písomnej forme vrátane všeobecných poistných podmienok, a to i z
hľadiska nevyhnutnej určitosti záväzku. K vzniku poistnej zmluvy konkludentným prejavom vôle podľa

cit. ust. § 792 ods. 2 OZ tak môže dôjsť pri kumulatívnom splnení dvoch podmienok - musí sa tak stať
v stanovenej lehote a poistné musí byť zaplatené v takej výške, aká bola uvedená v návrhu zmluvy.
Využitie tejto formy akceptácie však predpokladá, že poistné nemožno plniť v splátkach, lebo tým by
nebola splnená podmienka zaplatenia poistného vo výške uvedenej v návrhu. Ak však bolo v súlade
§ 796 ods. 1 OZ dojednané (navrhnuté) tzv. bežné poistné, t. j. poistné platené za dohodnuté poistné

obdobie, postačuje k uzatvoreniu poistnej zmluvy zaplatenie tohto bežného poistného (avšak v celej
výške, a to aj napriek tomu, že bežné poistné je možné podľa návrhu zmluvy platiť v splátkach). Cit. ust.
§ 796 ods. 1 OZ uvádza, že ten kto s poistiteľom uzatvoril poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to
za dohodnuté poistné obdobie (bežné poistné), možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz
za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dohodnuté (jednorazové poistné). Zákon tu teda rozlišuje medzi

poistným plateným za dohodnuté poistné obdobia, ktoré nazýva bežné poistné a poistným, ktoré sa na
základe dohody v poistnej zmluve platí za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dohodnuté, toto poistné sa
nazýva jednorazovým poistným. Jednorazové poistné sa obvykle vyskytuje pri krátkodobom poistení.
Určenie dĺžky poistného obdobia je vecou dohody zmluvných strán a používa sa obvykle pri dohode o
ročnom, polročnom, štvrťročnom, či mesačnom poistnom období.

66. Ak teda žalovaný I. v konaní nepreukázal svoje sporné skutkové tvrdenie, že podpísal návrh spornej
poistnej zmluvy (napr. neprodukoval znalecký posudok, ktorý by preukázal pravosť jej podpisu na
návrhu spornej poistnej zmluvy) a súčasne ani nepreukázal existenciu písomného plnomocenstva, ktoré
by udelil inej osobe na uzavretie spornej poistnej zmluvy, ktorá by návrh spornej poistnej zmluvy za
neho podpísala (takúto osobu v prejednávanom spore žalovaný I. ani len nekonkretizoval), súd nemal

preukázané platné uzavretie spornej poistnej zmluvy písomnou formou tak, ako to vyžaduje cit. ust. §
792 ods. 1 v spojení s cit. ust. § 791 ods. 1 a cit. ust. § 40 ods. 1 OZ.
67. Pokiaľ ide o uzavretie spornej poistnej zmluvy konkludentným spôsobom podľa cit. ust. § 792 ods.
2 OZ, súd nemal preukázané ani uzavretie spornej poistnej zmluvy týmto spôsobom. Vychádzajúc z
návrhu spornej poistnej zmluvy možno ustáliť, že v danom prípade malo byť dojednané ročné poistné

obdobie, čo vyplýva z toho, že poistné bolo stanovené ako ročné poistné vo výške 1.897,80 eur, pričom
toto malo byť zaplatené v 4-och štvrťročných splátkach vo výške 474,45 eur. Toto korešponduje so
znením cit. ust. § 8 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého je poistným obdobím spravidla
jeden kalendárny rok. Ak by teda malo dôjsť zo strany žalovaného I. k uzavretiu spornej poistnej zmluvy
konkludentným spôsobom, muselo by dôjsť z jeho strany k úhrade poistného za prvé bežné obdobie v

celom rozsahu, teda nie len v rozsahu prvej splátky bežného poistného, v lehote do jedného mesiaca
od predloženia návrhu poistnej zmluvy žalovanému I. Z listinného dôkazu produkovaného žalovaným I.
- oznámenia o zániku poistnej zmluvy zo dňa 17.06.2010 (viď odsek č. 32 odôvodnenia tohto rozsudku)
však vyplýva, že obchodná spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. ako poisťovateľ mal vyzývať
žalovaného I. na zaplatenie dlžného poistného za dobu do zániku poistenia, t. j. do 07.06.2010, vo výške

142,35 eur. Z tohto je tak zrejmé, že ak aj vôbec došlo k zaplateniu poistného zo strany žalovaného I.
na prvé bežné poistné (čo bolo tiež sporné medzi stranami sporu a žalovaný I. toto skutkové tvrdenie
nepreukázal), toto poistné nebolo uhradené v celej jeho výške, a preto nemohlo dôjsť k vzniku poistenia,
resp. k uzavretiu spornej poistnej zmluvy ani konkludentným spôsobom podľa cit. ust. § 492 ods. 2 OZ.68. Na základe vyššie uvedeného tak súd dospel k záveru, že žalovaný I. a II. nepreukázali v spore,
že ku dňu škodovej udalosti, t. j. ku dňu 12.04.2010 existovalo (bolo platne uzavreté) poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou osobného motorového vozidla zn. Toyota Celica, EVČ:

M. XXX D.. V kontexte s uvedeným je tak obrana žalovaného II., že ako vodič osobného motorového
vozidla, ktorého prevádzkou bola v danom prípade spôsobená škoda, mal pri sebe v čase škodovej
udalosti aj doklady o povinnom zmluvnom poistení, nedôvodná. Vydanie dokladov o poistení (tzv. biela
a zelená karta) poisťovateľom nemôže samo o sebe (teda bez platne uzavretej zmluvy o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom) založiť poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú motorovým vozidlom. Z doterajších záverov tak potom vyplýva, že ak žalobca poskytol
obchodnejspoločnostiAllianz-Slovenskápoisťovňa,a.s.plnenievsume3.788,-eurtitulomvydanianím
získaného bezdôvodného obohatenia (§ 454 OZ), ktoré mu vzniklo tým, že obchodná spoločnosť Allianz
- Slovenská poisťovňa, a. s. poskytla poškodenému R. X. plnenie zodpovedajúce náhrade škody, ktorá
mu vznikla na jeho osobnom motorovom vozidle pri predmetnej škodovej udalosti, možno to považovať
za plnenie jeho povinnosti podľa cit. ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z.

69. Záväzkový vzťah, z ktorého obsahu vyplýva uplatnené právo žalobcu v zmysle cit. ust. § 24 ods. 7
zákona č. 381/2001 Z. z. požadovať plnenie voči tretej osobe, t. j. náhradu toho, čo za neho plnila, je
povahou záväzkovým vzťahom sui generis, ktorý vzniká na základe skutočností uvedených v zákone.
Toto právo je dané v prejednávanom spore reťazou aplikácie cit. ust. § 24 ods. 7, ďalej cit. ust. § 24 ods. 2
písm.b)avneposlednomradecit.ust.§3ods.1zákonač.381/2001Z.z.,ktorétvoriaregulatívnyrámec

obsahu tohto subjektívneho práva žalobcu. Vzhľadom na doposiaľ uvedené závery vzniklo na základe
plnenia žalobcu podľa cit. ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. v rozsahu spôsobenej škody
žalobcovi právo podľa cit. ust. § 24 ods. 7 zákon č. 381/2001 Z. z. právo proti osobe zodpovednej za
škodu na náhradu toho, čo za ňu plnila. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Cdo 134/2009
zo dňa 31.08.2010 je takouto osobou jednak prevádzateľ motorového vozidla (§ 427 ods. 1 a 2 OZ), ako

aj vodič motorového vozidla, ktorý porušením právnej povinnosti zodpovedá za vzniknutú škodu podľa
cit. ust. § 420 ods. 1 OZ, pričom obaja zodpovedajú solidárne (spoločne a nerozdielne; § 511 ods. 1
OZ). Podľa cit. ust. § 427 ods. 1 a 2 OZ, prevádzateľ motorového vozidla zodpovedá za škodu vyvolanú
osobitnoupovahoutejtoprevádzky.Zodpovednosťzaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla
upravená v cit. ust. § 427 až § 431 je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu,

ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje
zavinené konanie. To však neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku
nemôžebyťzavinená.Zavinenievšakniejepodmienkouvznikutejtozodpovednosti.Čotrebapovažovať
za osobitnú povahu prevádzky OZ priamo nevymedzuje. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto
prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom

dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami
technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie,
ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného
nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré ani prevádzkovateľ, ani vodič nemôžu
vplývať (napr. materiálové vady, únava materiálu, zlyhanie ovládacieho mechanizmu a pod.). Preto je

odôvodnená objektívna zodpovednosť. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z
prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa. Z vykonaného dokazovania je zrejmé a napokon
to aj žalovaní I. a II. v spore nenamietali, že prevádzkou motorového vozidla zn. Toyota Celica, EVČ: M.
XXX D., ktorého bol žalovaný I. v čase vzniku škodovej udalosti vlastníkom a držiteľom, došlo nesporne
v danom prípade k spôsobeniu škody na motorovom vozidle poškodeného R. X.. Už len tým je daná

zodpovednosť žalovaného I. za škodu podľa cit. ust. § 427 ods. 1 a 2 OZ. V ďalšom bolo zrejmé
z vykonaného dokazovania (a bolo to aj medzi stranami sporu nesporné), že žalovaný II. ako vodič
motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, zodpovedá za škodu podľa cit. ust. §
420 ods. 1 OZ, keďže nepochybne porušil svoje povinnosti vodiča podľa cit. ust. § 17 ods. 1 zákona č.
8/2009 Z. z), v príčinnej súvislosti s čím došlo ku škode.

70. Keďže, ako už bolo vyššie uvedené, v čase predmetnej škodovej udalosti, v dôsledku ktorej vznikla
škoda poškodenému poškodením jeho motorového vozidla zn. Škoda Fabia, EVČ: ZG. XXX P., za ktorú
zodpovedajú obaja žalovaní I. a II., nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Toyota Celica, EVČ: M. XXX D., vznikla žalovaným I. a
II. solidárna povinnosť v prípade plnenia žalobcu podľa cit. ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001

Z. z. nahradiť žalobcovi v zmysle cit. ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. to, čo za nich ako osôb,
ktoré zodpovedajú za škodu podľa cit. ust. § 24 ods. 2 písm. b), plnil. Týmto mal súd za preukázanú
aktívnu, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu.71. Pokiaľ ide o rozsah peňažnej povinnosti žalovaných I. a II. táto je limitovaná rozsahom plnenia
žalobcu - náhrady škody. Žalobca v spore bez najmenších pochybností preukázal, že na škodu plnil
v rozsahu sumy 3.788,- eur (t. j. sumy, ktorú pôvodne poškodenému uhradila za žalobcu obchodná

spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s.). Čo sa týka žalovaného nároku na zaplatenie sumy
567,01 eur (t. j. nad rozsah sumy 3.788,- eur), možno nepochybne uviesť, že žalobca si tento nárok
skutkovo uplatňoval s odôvodnením, že v už zmienenom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
II pod spis. zn. 52C/92/2013 vynaložil, resp. mu vznikla povinnosť nahradiť, trovy konania v celkovej
sume 567,01 eur (z toho v sume 227,- eur titulom zaplatenia súdneho poplatku za odvolanie proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava č. k. 52C/95/2013-165 zo dňa 07.11.2014, v sume 227,- eur titulom
náhrady trov konania žalobcovi Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., v sume 99,88 eur titulom náhrady
trov konania Slovenskej republike a v sume 13,13 eur titulom doplatku preddavku na trovy spojené s
výsluchom svedka na pojednávaní dňa 22.10.2014). Tieto výdavky (náklady) žalobcu však nemožno
považovať za škodu, ktorej náhradu by žalobca plnil za žalovaných I. a II. ako za osoby v danej sporovej
veci zodpovedné za škodu a ani za náklady spojené s uplatnením pohľadávky žalobcu podľa cit. ust. §

24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. proti žalovaným I. a II. (§ 121 ods. 3 OZ) Uvedené výdavky žalobcovi
vznikli ako neúspešnej sporovej strane v dotknutom sporovom konaní Okresného súdu Bratislava II,
ktoré vzniklo a prebiehalo v dôsledku toho, že si žalobca nesplnil svoju povinnosť podľa cit. ust. § 24 ods.
2 zákona č. 381/2001 Z. z. a jeho povinnosť za neho splnila obchodná spoločnosť Allianz - Slovenská
poisťovňa, a. s. (k tomu viď dôvody rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 52C/95/2013-165 zo

dňa 07.11.2014) Súd tak čo do výšky považoval za oprávnený žalovaný nárok len čo do žalovanej sumy
3.788,- eur, pričom nad tento rozsah (rozumej v rozsahu sumy 567,01 eur) žalobu žalobcu považoval
za nedôvodnú, a preto žalobu v časti žalovaného nároku o zaplatenie sumy 567,01 eur aj spolu so
žalovaným príslušenstvom tejto pohľadávky - úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne: zo sumy 326,88
eur od 17.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 227,- eur od 12.01.2018 do zaplatenia a zo sumy 13,13 eur

od 24.05.2018 do zaplatenia (žalovaní I. a II. sa logicky nemohli dostať do omeškania s plnením, na
ktoré žalobcovi nárok nikdy nevznikol, a preto nemohlo v tomto prípade žalobcovi ani vzniknúť podľa cit.
ust. § 517 ods. 2 OZ právo na zaplatenie úrokov z omeškania) zamietol.
72.Pokiaľideočassplnenia(splatnosť)dlhužalovanýchI.aII.,jepotrebnéuviesť,žetentonevyplývatak
zprávnehopredpisu,rovnakoaninebolstranamisporudojednanýaaninebolurčenýrozhodnutím.Preto

žalovaní I. a II. ako solidárni dlžníci (§ 511 OZ) boli povinný žalobcovi plniť žalovaný peňažný záväzok
deň nasledujúci po tom, čo ich o to žalobca ako veriteľ požiadal ä§ 563 OZ). Žalobca preukázateľne
vyzval žalovaných I. a II. na plnenie žalovaného nároku na zaplatenie sumy 3.788,- eur listom zo dňa
16.02.2017, v ktorom ich žiadal uhradiť ich dlh v lehote najneskôr do 16.03.2017. Ak žalovaní I. a II.
v tejto lehote žalobcovi peňažné plnenie v sume 3.788,- eur neposkytli, dňom nasledujúcim, t. j. dňa

17.03.2017 sa dostali s týmto plnením do omeškania (§ 517 ods. 1 OZ). Žalobcovi tak v zmysle cit. ust.
§ 517 ods. 2 OZ vzniklo proti žalovaným I. a II. právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa
cit. ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., t. j. vo výške 5 % ročne (keďže v čase prvého dňa
omeškania žalovaných I. a II. s plnením ich peňažného záväzku, t. j. ku dňu 17.03.2017 bola základná
úroková sadzba ECB vo výške 0 %, o čom má súd vedomosť zo svojej činnosti, § 186 ods. 1 CSP) zo

sumy 3.788,- eur od 17.03.2017 do zaplatenia. S poukazom na tieto skutočnosti súd rozhodol o časti
žaloby týkajúcej sa žalovaného nároku na zaplatenie sumy 3.788,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 3.788,- eur od 17.03.2017 do zaplatenia tak, že tejto ako dôvodnej vyhovel a
žalovaných I. a II. vo výroku tohto rozsudku zaviazal spoločne a nerozdielne (solidárne) na zaplatenie
sumy 3.788,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.788,- eur od 17.03.2017

do zaplatenia.
73. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
74. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

75. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
76. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s odkazom na cit. ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust.
§ 255 ods. 2 CSP, a to vzhľadom k pomeru úspechu strán sporu v konaní v prejednávanej veci. Žalobca

mal vo veci len čiastočný úspech v čistom vyjadrení 74 % [úspech žalobcu počítaný ku dňu vyhlásenia
rozsudku, t. j. ku dňu 11.09.2018: 3.788,- eur, t. j. istina + 282,28 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 3.788,- eur od 17.03.2017 do 11.09.2018 = 4.070,28 eur; celková žalovaná výška
pohľadávky s príslušenstvom vyčíslená ku dňu vyhlásenia rozsudku: 4.355,01 eur, t. j. istina + 306,64eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.114,88 eur od 17.03.2017 do 11.09.2018 +
7,56 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 227,- eur od 12.01.2018 do 11.09.2018 +
0,20 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 227,- eur od 24.05.2018 do 11.09.2018 =

4.669,41 eur; %-tuálny úspech žalobcu = 4.070,28 eur / 4.669,41 eur = 0,87 = 87 %; úspech žalovaných
13 % = 100 % - úspech žalobcu 87 %; čistý úspech žalobcu 87 % - 13 % = 74 %]. Preto o trovách
konania rozhodol súd tak, že žalobcovi priznal proti žalovaným I. a II. nárok na náhradu pomernej časti
trov konania zodpovedajúcej 74 %-tám ním vynaložených trov konania na účelné uplatnenie práva proti
žalovaným. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).