Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 11, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/79/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112238905
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5112238905.14

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci
navrhovateľa: K.. H. L., W.. XX.XX.XXXX, F. W., A. U. XXX, právne zastúpený JUDr. Peter Vevurka,
advokátom, so sídlom Námestovo, Ul. Štefánikova 269/24 proti odporcovi: Q. S. s.r.o., so sídlom N.
T. XX, K. : XXXXXXXX, právne zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s.r.o., so sídlom
Dolný Val 11, Žilina, IČO: 36 841 200, o zaplatenie 385.001,42 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 67.383,655 Eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 67.383,655 Eur od 14.01.2012 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobný návrh vo zvyšnej časti zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 10.345,57 Eur titulom trov právneho
zastúpenia a vo výške 1.075,35 Eur titulom súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu, na
účet právneho zástupca odporcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na Okresnom súde Žilina návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal proti
odporcovi zaplatenia sumy 385.001,42 eur s 9% úrokom z omeškania zo sumy 67.383,655 eur od

14.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 269.129,-eur od 14.01.2012 do zaplatenia a zo sumy 48.488,765
eur od 14.01.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že
odporca vykonával pre G.M., T. L., V. W. Y. (ďalej len Urbariát) na základe zmluvy o nájme lesných
pozemkov zo dňa 08.11.2008 v znení dodatkov, výkony ťažbovej a pestovnej činnosti podľa plánov a
projektov odborného lesného hospodárstva a podľa pokynov lesníkov. Odporca vyťažil v roku 2010 v
skutočnosti viac drevnej hmoty, ako je vykázané vo výkaze ťažby podľa LHE a to o 6025,93 m3, za

ktoré Urbariátu nezaplatil. Tieto skutočnosti boli zistené znaleckým posudkom č. X/XXXX vypracovaným
H.. K.. U. T., Z.., znalkyňou v odbore lesníctvo, odvetvie hospodárska úprava lesov, spracovanie dreva,
odhad hodnoty lesov. Urbariát na základe tohto zistenia vyfakturoval odporcovi faktúrou č. XX/XXXX
zo dňa 30.12.2011 sumu 269.129,- eur za vyťažené a neevidované drevo v roku 2010 v objeme 6025
m3. Ďalej Urbariát vyfakturoval odporcovi nájomné za ťažbu drevnej hmoty v období od 10.11.2011 do
25.01.2011 v objeme 1324,13 m2 a ťažbu dreva odvezeného dňa 31.05.2011 v množstve 90 ton, t.j.

108 m2 a to faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 30.12.2011, splatnou dňa 13.01.2012 v sume 48.488,765
eur. Odporca si uplatnil voči Urbariátu vo svojej faktúre č. X/XXXX sumu 2.020.000,- Sk, o ktorú mu
odporca znížil platbu za nájom a vyťažené drevo ako náklady na lesné cesty v roku 2010. Lesné cesty
neboli v roku 2010 majetkom Urbariátu, preto náklady na ich opravy a údržbu neoprávnene odporca
započítal oproti svojmu plneniu pre Urbariát. Urbariát faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 30.12.2011 splatnou
dňa 13.01.2012 vyúčtoval odporcovi neoprávnene započítané náklady a vyzval ho na zaplatenie sumy

67.383,655 eur. Urbariát na Valnom zhromaždení dňa 17.03.2012 svojím uznesením pod bodom IV.
splnomocnil výbor Urbariátu k vymáhaniu pohľadávok voči odporcovi a to aj formou predaja pohľadávok.Na základe tohto uznesenia valného zhromaždenia Urbariát Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
14.05.2012 postúpil pohľadávku Urbariátu na navrhovateľa. Postupca listom zo dňa 14.05.2012 oznámil
odporcovi postúpenie svojich pohľadávok na navrhovateľa ako postupníka.

Súd v danej veci vyhovel vyhovel návrhu navrhovateľa vydaním platobného rozkazu č.k.
8Ro/375/2012-37 zo dňa 01.02.2013. Odporca podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol,
že pohľadávku navrhovateľa neuznáva, nakoľko všetky finančné záväzky vzniknuté na základe zmluvy
o nájme lesných pozemkov v znení dodatkov mal voči Urbariátu vysporiadané a uhradené a z tohto

dôvodu nemohol Urbariát postúpiť pohľadávku, ktorá neexistovala. Čo sa týka vyťaženého dreva v roku
2010, vyťažené drevo bolo riadne evidované, Urbariátu uhradené a nie je pravdou, že by odporca ťažil
drevo bez evidencie. Samotný znalecký posudok nepreukazuje objektívnym spôsobom oprávnenosť
fakturácie, pretože z neho nevyplýva skutočnosť tvrdená navrhovateľom o neevidovanej ťažbe dreva
odporcom. Istina v sume 67.383,655 eur - išlo o započítanie si nákladov odporcu, ktoré vynaložil titulom
opravy a údržby lesných ciest, čo vyfakturoval č. X/XXXX v sume 2.020.000,-Sk a v tejto časti je teda

nárok navrhovateľa nedôvodný. Urbariát s údržbou a opravou lesných ciest súhlasil a obdobne tak
súhlasil aj s cenou, za ktorú sa práce vykonávajú. Fakturovaná istina v sume 48.488,765 eur fakturovaná
za obdobie od 10.01.2011 do 25.01.2011 je nedôvodná a navrhovateľ okrem tvrdenia, že malo dôjsť k
uvedenej ťažbe, nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz, ale odvoláva sa iba na svoje tvrdenia.

Súd v danej veci nariadil pojednávania a pojednával vo veci samej dňa 04.10.2013, 10.07.2014,
30.10.2014, 15.01.2015, 06.03.2015, 01.10.2015, 19.11.2015, 28.01.2016 a dňa 11.02.2016.

Súd na základe vykonaného dokazovania, a to výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením
sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise zistil nasledovný skutkový stav:

Zo zmluvy o nájme lesných pozemkov zo dňa 08.02.2008 mal súd zistené, že právny predchodca
navrhovateľa (Urbariát, T. L. V.É. W. Y.) ako prenajímateľ a HARD FOREST s.r.o. ako nájomca uzatvorili
predmetnú zmluvu, ktorej predmetom bolo, že prenajímateľ prenajal nájomcovi do dočasného užívania
lesné pozemky Urbariátu - pozemkové spoločenstvo v k.ú. V. W. Y., nájomca sa zaviazal vykonávať

všetky výkony ťažbovej a pestovnej činnosti podľa plánov a projektov odborného lesného hospodárstva
a podľa pokynov lesníkov v požadovanom rozsahu a kvalite s dobou trvania nájmu od 21.01.2008 do
31.12.2009. Dňa 27.12.2009 bol uzatvorený dodatok č. 1 k predmetnej zmluve, kde sa dohodli na ťažbe
dreva v objeme 10000 m3 v termíne do 30.06.2010.

Z uznesenia Valného zhromaždenia spoluvlastníkov združených v Urbariáte pozemkové spoločenstvo
V. W. Y. zo dňa 17.03.2012 vyplýva (z čl. VI), že valné zhromaždenie splnomocnilo výbor Urbariátu V.
W. Y. na vymáhanie pohľadávok aj formou predaja voči spoločnosti HARD FOREST, s.r.o. (pohľadávka
vo výške 67.383,655 eur podľa faktúry č. XX/XXXX, pohľadávka vo výške 269.129,-eur podľa faktúry č.
XX/XXXX a pohľadávka vo výške 48.488,765 eur podľa faktúry č. XX/XXXX).

- Dňa 30.12.2011 vystavil Urbariát faktúru č. XX/XXXX pre odporcu na sumu 67.383,655 eur, splatnosť
faktúry dňa 13.01.2012 (na faktúre uvedené: ťarchopisujeme Vám k faktúre č. X/XXXX sumu 2.030.000,-
Sk, ktorými ste neoprávnene zaťažili náklady Urbariátu v roku 2010, nakoľko lesné cesty v tom čase
neboli majetkom Urbariátu).

- Dňa 30.12.2011 vystavil Urbariát faktúru č. XX/XXXX pre odporcu na sumu 269.129,- eur, splatnosť
faktúry dňa 13.01.2012 (na faktúre uvedené: ťarchopisujeme Vám fa. č. X/XXXX sumu za vyťažené a
neevidované drevo v roku 2010 v objeme 6025,93 m3, čo predstavuje uvedenú sumu).

- Dňa 30.12.2011 vystavil Urbariát faktúru č. XX/XXXX pre odporcu na sumu 48.488,765 eur, splatnosť
faktúry dňa 13.01.2012 (na faktúre uvedené: fakturujeme Vám sumu podľa priloženej prílohy : 1. za
ťažbu dreva podľa dodacích listov vydaných v dňoch 10.01.-25.01.2011, v množstve 1324,13 m3, cenu
1350612,60 Sk, čo predstavuje 44.832,125 eur, 2. za ťažbu dreva odvezeného 31.05.2011 v množstve
90 ton, t.j. 108 m3 v cene 110.160,-Sk, čo predstavuje 3.656,640 eur, spolu suma 48.488,765 eur).

Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.05.2012 mal súd preukázané, že Urbariát postúpil
pohľadávku Urbariátu:
- pohľadávka vo výške 67.383,655 eur podľa faktúry č. XX/XXXX,- pohľadávka vo výške 269.129,- eur podľa faktúry č. XX/XXXX,
- pohľadávka vo výške 48.488,765 eur podľa faktúry č. XX/XXXX) na navrhovateľa.

Odporca bol o postúpení pohľadávok upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
14.05.2012.

V predloženom znaleckom posudku č. X/XXXX sa H.. K.. U. T., Z.., znalkyňa v odbore lesníctvo, odvetvie
hospodárska úprava lesov, spracovanie dreva, odhad hodnoty lesov, vyjadrila, že podľa prezentovaných

údajoch sa v roku 2010 vyťažilo spolu v 20 dielcoch o 6026 m3 dreva viac ako bolo prezentované v LHE.
Hodnota vyťaženého dreva podľa meraní v znaleckom posudku je 19.965.834,- Sk, t.j. 662.744,- eur a
podľa LHE je 11.858.054,-Sk, t.j. 393.615,- eur. Rozdiel 8.107.780,- Sk, t.j. 269.129,- eur predstavuje
priamu finančnú stratu, ktorú utrpel Urbariát znížením objemu ťažieb pre výslednú kalkuláciu nákladov
a výnosov za nájom z celkového objemu ťažieb v predmetných lesných porastoch.

Z odborného vyjadrenia č. XX/XXXX vypracovaného K.. V. vyplýva, že úlohou znalca bolo vypracovanie
odborného vyjadrenia k problematike zisťovania vyťaženej drevnej hmoty v rokoch 2009 - 2010. Znalec
vo vyjadrení uviedol, že v októbri 2011 určiť dobu vyťaženia jednotlivých stromov podľa pňov priamo
v teréne spätne za obdobie rokov 2009 a 2010 považuje za veľmi obtiažne, dôveryhodnosť takéhoto
zisťovania vyťaženej drevnej hmoty je ťažko preukázateľná.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojej výpovedi na pojednávaniach zotrvával na skutočnostiach
uvedených v návrhu na začatie konania. Poukazoval na to, že pohľadávky existovali v čase postúpenia.
Žalovaná istina pozostáva z viacerých nárokov, a to jednak z faktúry č. XX/XXXX na sumu 269.129,-
eur, ktorá predstavuje hodnotu vyťaženého dreva, ktorá nebola Urbariátu vyplatená, pričom hodnota

bola zistená na základe znaleckého posudku a na základe inventarizácie, ktorá bola vykonaná v dňoch
17.03. až 31.03.2011. Rozdiel medzi zisteným stavom a objemom vyťaženej drevnej hmoty uvádzanej
odporcom je viac ako 30 hektárov, nakoľko mala byť vyrúbaná ťažba podľa uvedenia odporcu 32,46
hektárov, ale v skutočnosti bola vyrúbaná v objeme 59,20 hektárov a toto nebolo Urbariátu vyplatené.
Ďalšia suma bola 48.888,765 eur v zmysle faktúry č. XX/XX, ktorá pozostáva z časti vyťaženej drevnej

hmoty v roku 2010, ktorá bola predávaná v období 10.01.2011 až 25.01.2011 v množstve 1324,13 m3,
čo predstavuje celkovú sumu 44.832,125 eur a za ťažbu dreva odvezeného následne, teda za ťažbu
štiepky vo výške 108 m3 v hodnote 3.656,64 eur. Taktiež pozostáva celková istina aj zo sumy 67.383,655
eur - táto suma je tiež za ťažbu, avšak na túto faktúru vystavil odporca faktúrou č. X/XX ako zápočet,
ako náklad za opravu cesty, avšak Urbariát nie je vlastníkom tejto cesty. Odporca požiadal N. L., Š..T..

lesy o opravu ciest a N. L., Š..T.. dali súhlas odporcovi na opravu cesty, ale na náklady odporcu. Žiadna
dohoda medzi urbárom a odporcom nebola o znášaní nákladov na opravu cesty, preto považujú tento
zápočet za nedôvodný.

Odporca a právny zástupca odporcu nesúhlasili s návrhom na začatie konania, od začiatku navrhovali

návrh zamietnuť ako nedôvodný a to z dvoch dôvodov. Jednak z toho dôvodu, že zmluva o postúpení
pohľadávky je neplatná, pretože ju uzatvorili za Urbariát neoprávnené osoby. Poukazovali na to, že
Urbariát je združením bez právnej subjektivity a zmluvu o postúpení pohľadávky v podstate neuzatvorili
osoby oprávnené konať za Urbariát, túto podpísal Y. E. E. E. Č., ktorí sú členmi výboru, títo neboli
splnomocnení oprávnenými osobami na právny úkon uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky.

Čo sa týka skutkových tvrdení a teda konkrétnych faktúr, k uvedenému uvádzali nasledovné:
- faktúra č. XX/XXXX zo dňa 31.12.2011 na sumu 269.129,- eur, ktorá vychádzala zo znaleckého
posudku č. X/XXXX K.. T., namietali spôsob, akým bol vypracovaný znalecký posudok a obdobie,
za aké bol vypracovaný. Požiadavka na vypracovanie znaleckého posudku bola zo dňa 15.07.2011,
posudok bol vypracovaný 31.10.2011, pričom odporca ukončil činnosť - ťažbu dreva k 31.12.2010. V

tejto súvislosti poukazovali aj na konanie vedené na Daňovom úrade v Ž., kde bola vypočutá znalkyňa a
kde uviedla, že nevie jednoznačne uviesť, v ktorom období bola ťažba zrealizovaná. Pretože sa nedá
jednoznačne uviesť obdobie, či bola ťažba zrealizovaná január - marec 2011, alebo január - marec 2010.
Žiadna takáto ťažba, ktorá bola predmetom faktúry č. XX/XXXX, nebola vykonaná, samotný posudok
nemôže sám o sebe znamenať oprávnenosť nároku.

Čo sa týka faktúry na sumu 48.488,765 eur, taktiež právny zástupca odporcu namietal oprávnenosť tejto
fakturácie, nakoľko podľa nájomnej zmluvy, ktorú mal odporca s urbárom, dával inventarizáciu ťažby
v čase, keď drevo bolo vyťažené a bolo na odvoznom mieste. Po skončení ťažby dňom 31.12.2010
odporca, keď sťahoval drevnú hmotu z lesa na skládku, tak to drevo už bolo zaevidované a už bolozrejmé, že aké množstvo drevnej hmoty vyťažil a keď sa doviezlo na odvozné miesto, tak z tohto
odvozného miesta to isté drevo už raz bolo vyfakturované, Urbariát vyfakturoval druhý raz. Tá faktúra
pozostáva z dvoch častí - tá prvá časť je z drevnej hmoty, ktorá sa odvážala z odvozného miesta, ktorá

bola duplicitne zarátaná a pokiaľ sa týka tej sumy 3.006,- eur išlo o čistenie lesa, kde odporca na základe
zápisu zo dňa 15.04.2011 odvážal tie zbytky ťažby, ktorú štiepkoval a Urbár vyrátal, že tú sumu rátal
z hodnoty 1.010,- Sk za m2 a v podstate mal to rátať ako štiepku, lebo došlo len k čisteniu lesa a tie
zbytky z tej ťažby boli vlastníctvom odporcu, ktorý zaplatil.
Čo sa týka faktúry č. XX/XXXX na sumu 67.383,655 eur, právny zástupca odporcu poukázal na to, že

odporca vykonal opravu ciest v súlade s požiadavkou Urbariátu a tvrdenie, že cesta nie je majetkom
urbáru, a že odporca nemal dohodu s urbárom, nie je pravdivá, pretože celý obchodný prípad medzi
odporcom a urbárom sa realizoval tak, že odporca vykonával na základe nájomnej zmluvy uzavretej
s urbárom činnosť v lese na základe ktorej vykonával ťažbu, údržbu lesa, aj výsadbu a zabezpečoval
komplexný servis pre urbár na základe nájomnej zmluvy. Spôsob financovania a spôsob realizácie
úhrad prebiehal tak, že odporca vystavil, resp. odovzdal urbáru množstvo vyťaženého dreva, nákladové

položky, výnosové položky a v zmysle zmluvy o nájme následne urbár vystavil faktúru odporcovi. Pokiaľ
sa týka faktúry, ktorá bola vystavená, ktorá je predmetom sporu, tak urbár po tom, ako sa dohodol s
odporcom,ževykonáodporcaúdržbuciestspôsobom,naakomsadohodliazacenu,naakejsadohodli,
akceptoval túto sumu a z tohto dôvodu o túto sumu aj ponížil fakturáciu za ťažbu dreva. Urbár znížil
hodnotu, ktorú mal požadovať od odporcu o hodnotu, ktorú odporca vynaložil na údržbu a opravu ciest.

V priebehu konania súd vykonal na pojednávaniach dokazovanie aj výsluchom navrhnutých svedkov:
Svedok K.. T. J. uviedol, že v roku 2010 bol predsedom Urbariátu V. W. Y., keď odporca mal v nájme
ich majetok a vykonával v tom čase ťažbu, vykonával celé hospodárenie v lese. V tom čase dali súhlas
odporcovi na opravu cesty, pretože stav v lese bol havarijný a keby nebola vykonaná oprava, tak by

bola ohrozená ťažba. Ohľadom faktúry na sumu 269.219,- eur za vyťažené drevo v objeme 6025,93
m3 svedok uviedol, že je to nezmysel, pretože je nemožné za takú krátku dobu také množstvo vyťažiť,
pretože išlo o vyše 200 kamiónov a nie je možné ani takéto množstvo bez súhlasu lesného hospodára
vyťažiť. Dokonca ani bez súhlasu lesného hospodára nebolo možné ani vstúpiť do lesa a mali duplovanú
kontrolu,prikaždomťaženíchodiliobzeraťspôsobťažby,množstvovyťaženiaadokonca malikontroluaj

z krajského úradu, z ministerstva, z Lesného úradu V. W. Y. a nikto nepovedal, že išlo o nejaké ukradnuté
drevo a v takomto objeme a nad rámec lesného hospodárskeho plánu nebolo možné vyťažiť. Čo sa týka
predbežnej kalkulácie - tú výbor schválil. Svedok uviedol, že keď skončil funkciu predsedu, zo strany
odporcu neboli žiadne záväzky vo vzťahu k Urbariátu. Uviedol, že vlastníkom lesných ciest boli Lesy
SR. Čo sa týka opravy cesty sa vyjadril, že bola dohoda s lesmi.

Čo sa týka kontroly vývozu ťažby dreva, uviedol, že každý urbár má lesného odborného hospodára,
ktorý zodpovedá za lesné hospodárske plány a musel vyznačiť, čo sa vyťaží a ešte mali ďalšie dve
osoby, ktoré tiež chodili kontrolovať, čo sa vyťaží (Č., H.) a ešte existovali odvozné lístky, ktorým sa tieto
lístky odovzdali a oni si skontrolovali, či skutočne ide o taký odvoz.

SvedokK..M.Y.savyjadril,žeuodporuvroku2008-2011vykonávalkoordinácieprácohľadomUrbariátu
a predovšetkým výroby biomasy. Poškodenie ciest v lese nastalo v dôsledku nedostatočného podloženia
cesty, prechádzaním ťažkých mechanizmov odporcom, ako aj všetkých ďalších zúčastnených strán.
Ťažbu vykonávali a chodili s ťažkými mechanizmami po ceste aj iné spoločnosti, po tej ceste chodili aj
iní ľudia, aj tí, ktorí nekonali pre Urbariát.

Svedok Y. T. sa vyjadril, že pracuje u odporcu od roku 2004, jeho náplňou je export dreva do zahraničia,
ale aj na Slovensko. Uviedol, že drevo sa odvážalo z expedičného skladu za prítomnosti p. Č., členky
urbáru, ktorú každý deň zobral autom, každé auto s drevom spísali, vyhotovovali sa vždy dva dodacie
listy (jeden originál si prevzala p. Č.) a bolo to pre neho prekvapením, keď na konci roku 2011 prišla

faktúra na 1324 m3, keď išlo v podstate o niečo duplicitné, lebo to už bolo zaevidované.

Svedok K.. C. L. sa vyjadril, že mal od odporcu k dispozícii opis znaleckého posudku K.. T. a má
námietky k tomuto znaleckému posudku. Uviedol, že pracoval ako odborný lesný hospodár v roku
2008 a 2011 pre Urbariát V. W. Y., bol zodpovedný ako odborný lesný hospodár za vedenie lesného

hospodárstva a vyťaženého dreva, o čom podával písomné správy, bol povinný viesť evidenciu takéhoto
hospodárstva. Ing. T. napádala výsledky evidencie lesného hospodárenia, teda ním vedené evidencie,
ale tieto boli viackrát potvrdené, a to autorským dozorom vykonaným Lesným úradom v Ž. a taktiež
kontrolou Ministerstvom pôdohospodárstva. Ing. T. uviedla v znaleckom posudku, že v roku 2010 bolovyťažené o 6000 m3 dreva viac ako v novo vedenej lesnej hospodárskej evidencii. Má za to, že
znalkyňa sa nedostatočne vysporiadala s otázkou časového rozlíšenia ťažieb a do objemu ťažby za
rok 2010 pripočítala nesprávne aj ťažbu vykonanú v štvrtom kvartáli roku 2009. Znalecký posudok bol

vypracovaný s odstupom 1,5 roka a podľa tohto znaleckého posudku si znalkyňa dovoľuje s presnosťou
na+/-jedendeňpovedať,ktorýkmeňpochádzazťažbyvykonanejvjanuári2010aktorýkmeňpochádza
z novembra - decembra roku 2009, robí to napriek tomu, že tieto pne sú z pohľadu, či už výzoru alebo
technického stavu v rovnakom stave. To znamená, že žiaden metodický postup neumožňuje alebo nie je
známy postup, ktorý by v takomto časovom rozlíšení dokázal určiť, či to drevo bolo vyťažené v decembri

2009 alebo v decembri 2010. Existuje síce postup, ktorý dokáže určiť, v ktorom vegetačnom období bol
vyťažený, ale nedá sa to určiť s presnosťou na +/- niekoľko dní. V mesiacoch september, december roku
2009 bolo na majetku Urbariátu vyťažených 10915 m3, 10915 m3, z ktorých časť zaevidovala pani T.
ako ťažbu v prvom kvartáli roku 2010. Uviedol, že vykonáva funkciu odborného lesného hospodára 25
rokov, v súčasnosti obhospodaruje 15 subjektov a presvedčivo tvrdil, že časové rozlíšenie s odstupom
1,5 roka tak, ako to uvádza Ing. T.Á., nie je možné.

Svedok správne poukazoval na to, že neboli pri podiele živých stromov zohľadnené iné druhy kalamity,
ktoré technicky znehodnocujú drevo, nebol zohľadnený podiel vetrovej kalamity, napriek tomu však
vyčíslovala hodnotu technicky ešte zdravého dreva.
Čo sa týka ťažby dreva a kontroly, svedok uviedol, že objem dreva vyťaženého je pri lesnej ťažbe
zisťovaný 3x. Prvýkrát ho vyčísluje odborný lesný hospodár pri vyznačovaní ťažby s tým, že tento objem

sazisťujemeranímstojacichstromovatápresnosťjetamnejakýchplusmínus10%.Druhýkrátsazisťuje
objem dreva pri zbližovaní, robia si to traktoristi. Tretíkrát si to merajú pilčíci a to jednak na odvoznom
mieste a jednak priamo v lese po ťažbe. Takže uvádzaný rozdiel 6000 m3 v podstate pri trojstupňovej
kontrole neprichádza do úvahy. Na otázku súdu koľko stromov je 6025,93 m3, svedok uviedol, že malo
bytobyťtak4500stromov,okolo220kamiónov.Akbybolvyťaženýobjem6025,93m3akoneevidovaný,

muselibynatoprísťpilčíci,aajonakolesnýhospodár,ajtí,čozvážaliaodvážalidrevo,akoajpracovníci
urbáru a taktiež štátny dozor. Ale v zápisnici z dozorov sa nič také nekonštatuje. Uviedol, že za rok 2010
mohlo byť vyťažené odporcom asi 22000 m3 drevnej hmoty.

Svedok K.. Y. E. uviedol, že je bývalým predsedom Urbariátu bez právnej subjektivity, súčasne je

predsedom Urbariátu s právnou subjektivitou. Svedok poukázal na evidencie za mesiace január, február
až december 2010 uvedené o ťažbe a odvoze Ing. L. a evidencie z preukazu pôvodu dreva na prepravu
m3, ktoré odovzdal Urbariátu odporca, podľa čoho za rok 2010 celkovo Ing. L. uvádza 19.922,21 m3 a
odporcauvádza19.925,29m3,tedamalvyviezťo3,008m3viacakobolovyťaženéauvedenéodborným
lesným hospodárom. /z uvedeného je zrejmé, že jeho výpočet nie je správny a je zavádzajúci/. Vykonali

kontrolu v lese, ktorý má 713 ha, ale ani kontrola z roku 2010, 2011 sa nezaoberala ťažbou. Čo sa týka
ťažby dreva odporcom v roku 2011, svedok uviedol, že odporca v roku 2011 ťažbu dreva nevykonával,
len vykonával neoprávnené štiepkovanie dreva.
- Pokiaľ svedok spochybňoval možnosti odvozu dreva, súd nepovažoval tieto jeho vyjadrenia ako
relevantné, keďže vypovedal ako svedok, a nie ako znalec odborný na túto otázku, keďže sa mal

vyjadrovať iba k tomu, čo videl, počul, ale nie jeho hypotézy, nakoľko bol v postavení svedka a neboli
zistené jeho odborné znalosti ako napr. znalec a pod.

Svedkyňa E. Č. uviedla, že v roku 2008 -2010 bol odporca ako nájomca, ona bola v tom čase členkou
združenia. Všimla si, že sa robí veľká ťažba, na čo Urbariát upozorňovala, tak trvala na tom, aby sa

skontrolovali nájomné zmluvy. Zistili nejaké nezrovnalosti, tak zavolali znalkyňu. Boli znalkyni ukázať iba
porast, ona si potom po lese sama chodila, vybrala si podľa bilancií 20 porastov a podľa toho to urobila.
Svedkyňa uviedla, že drevo nemohlo byť vyťažené odporcom v roku 2011, lebo mal zákaz vstupu do
lesa. Čo sa týka opravy cesty, Urbariát nedával súhlas na opravu cesty odporcovi a myslí si, že ani
predchádzajúci výbor. Bola vo výbore od roku 2010, ale predtým bola členkou a na schôdzach im bolo

hovorené, ako odporca hospodári a ona nebola spokojná s takýmto hospodárením.

Svedok T. Y.V. uviedol, že nemá vedomosť o ťažbe dreva v roku 2010 a ani o úprave lesných ciest v
roku 2010.

Napojednávanídňa15.01.2015anáslednenapojednávanídňa28.01.2016sasvedkyňaH..K..U.T.,Z..
vyjadrila, že na základe požiadavky Urbáru jej úlohou bolo stanoviť množstvo a hodnotu vyťaženej hmoty
v roku 2010 a posúdiť evidenciu ťažby a lesníckych činností. K otázke, akým spôsobom zistila množstvo
a akým postupom cenu, uviedla, že postup použila na základe metodického postupu, teda z meranýchpňov, z meraní surového dreva, stojacich stromov pre výpočet objemu toho vyťaženého surového dreva
na základe pňov, to bol objem a podľa objemových tabuliek sa vypočítal objem a ten objem sa vynásobil
cenou, ktorá bola dohodnutá s odporcom. Posudok jej bol zadaný 15.07.2011, obdobie, za ktoré chceli

určiť vyrúbanú hmotu, bolo za rok 2010. Požadovala od zadávateľa, aby jej boli predložené aj prvotné
doklady od odporcu, aby potom dokázali identifikovať tie porasty, z ktorých bolo teda rúbané a aké bolo
množstvo tej drevnej hmoty, tieto podklady jej neboli predložené. Zadávateľ ich oboznámil, že vychádzali
z inventarizácie, ktorá tam bola uskutočnená. Svedkyňa uviedla, že merania uskutočnila v 28 porastoch,
ktoré určil zadávateľ.

Na otázku, či existuje nejaká metóda, ktorá by objektívne dokázala, či peň pochádza konkrétne z roku
2010, z druhej polovice 2009 alebo z roku 2011, uviedla, že žiadna takáto metóda neexistuje. Dá sa
určiť, z ktorého obdobia je konkrétny výrub, je to na základe skúseností, zručností. Poukázala na to, že v
posudku uviedla, že išlo o výrub v roku 2010, ale s tým, že je tam pripustená odchýlka dvoch mesiacov,
koniec roka 2009 a začiatok roka 2011. Pripustila odchýlku, nakoľko jej neboli predložené všetky doklady
od zadávateľa. Ďalej uviedla, že na výpočet ťažby ďalšie podklady nepotrebovala, ale na posúdenie

evidencie ťažby a lesníckej činnosti, na to podklady potrebovala.

Svedok K.. V. (ako znalec vykonáva činnosť 20 rokov) sa vyjadril, že podľa jeho názoru metóda ťažby
použitá v posudku Doc. T.Á. zodpovedá bežnej praxi a vyčíslenie objemu je plne akceptovateľné. Avšak
problematické je určenie doby výrubu a časového zaradenia do roku 2009, či do roku. 2010. Podľa jeho

vedomostí neexistuje žiadna metodika na spätné stanovenie doby, času, v ktorom bolo drevo vyťažené,
len na základe posúdenia pňa a v tomto prípade sa jedná o krátky časový úsek, rozlíšenie ťažby dreva,
ktoré bolo vyťažené do 31.12.2009 a ktoré bolo po 01.01.2010. Na základe takého posúdenia počtu
pňov bola stanovená výška ťažby dreva v roku 2010, čo považuje za neprijateľné. Či sa dá určiť časové
obdobie od ťažby do vizuálneho posúdenia, kedy k ťažbe malo dôjsť, sa vyjadril, že u suchých stromoch

nie je možné zistiť, posúdiť, v ktorom období v priebehu spätne dvoch rokov došlo k ťažbe. A čo sa
týka živých stromov, je možné posúdiť, že boli ťažené v zimnom období, čo je následne možné posúdiť
vo vegetačnom období v roku 2011, júl až október, teda zimná ťažba sa dá posúdiť v nasledujúcom
vegetačnom období. Problém spočíva v tom, že nie je možné, že údaje, ktoré boli prezentované ako
ťažbavroku2010,čitamnebolizahrnutéajpnezťažbyzroku2009,tedazozimnéhoobdobianovember,

december.
Uviedol, že 20 rokov vykonáva znaleckú činnosť s tým, že je tu možné využívať aj skúsenosti, ale
musí to byť na nejakom podklade, musí rešpektovať vyhlášku a overené metódy. Uviedol, že pri svojich
skúsenostiach pri takýchto zadaniach by vedel posúdiť, kedy došlo k ťažbe so spoľahlivosťou 50% s
časovým úsekom väčším ako dva roky spravidla, keď sa jedná o ťažbu živých stromov. Po ťažbe na

pni nastávajú zmeny: pri ihličnanoch je to výtok živice, pri listnatých stromoch sú to ďalšie výtoky, ktoré
potom oxidujú a napádajú ich huby. Uviedol, že aj na základe týchto znakov možno posudzovať dobu
výrubu, ale v dlhšom období, teda je potrebných viac vegetačných období. Teda ak je výrub vykonaný
medzi tými vegetačnými obdobiami, nie je možné ho určiť, musí prejsť vegetačné obdobie.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.
Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie
je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je

rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Podľa§517ods.1a2Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom po 01.01.2009, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálne banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V sporovom konaní, aby účastník konania bol úspešný je potrebná jeho vecná legitimácia, aktívna
legitimácia na strane navrhovateľa a pasívna legitimácia na strane odporcu. Vecná legitimácia je
stav plynúci z hmotného práva. Vecne legitimovaný je ten účastník konania, ktorý je subjektom
hmotnoprávneho vzťahu alebo subjektom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorých sa v konaní jedná.

V danej veci odporca namietal platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, nakoľko ju za Urbariát,
pozemkové spoločenstvo V. W. Y. uzavreli vraj neoprávnené osoby.
Súd vychádzal z listín predložených Urbariátom a to zo Stanov, podľa ktorých v č.l. 4 je uvedené, že sú
členmi spoločenstva všetci spoluvlastníci podielov na spoločných nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa

v k.ú. V. W. Y. a združených do pozemkového spoločenstva s názvom Urbariát v V. W. Y., sú zapísaní v
zozname spoločníkov. Okresný úrad, odbor katastrálny V. W. Y. sa podaním zo dňa 14.02.2014 vyjadril,
že čo sa týka nehnuteľností na LV XXXX, k.ú. V. W. Y., bol ku dňu 11.12.2010 evidovaný ako vlastník
nehnuteľností Y. E. (ku dňu 14.02.2014 E. Č., bol podaný protest prokurátora), čo sa týka nehnuteľností
na LV XXXX, k.ú. V. W. Y. bol ku dňu 11.12.2010, ako aj ku dňu 14.02.2014 evidovaný ako vlastník

nehnuteľností Y. E..
Zo zápisnice z Valného zhromaždenia Urbariátu, pozemkového spoločenstva zo dňa 11.10.2010
vyplýva, že Y. E. na tomto zhromaždení bol zvolený za člena výboru Urbariátu pozemkového
spoločenstva. Podľa čl. 9 Stanov, Výbor je výkonným orgánom spoločenstva, predseda je splnomocnený
konať navonok a spolu so zástupcom uzatvárať a podpisovať všetky právne úkony majetkového a

prevádzkového charakteru, ktoré boli vopred prerokované a schválené výborom. Z uznesenia Valného
zhromaždenia spoluvlastníkov združených v Urbariáte pozemkového spoločenstva zo dňa 17.03.2012
vyplýva, že Valné zhromaždenie splnomocnilo výbor na vymáhanie pohľadávok voči odporcovi. Na
zasadnutí dňa 10.05.2012 bola prerokovaná zmluva o postúpení pohľadávky voči odporcovi. Zmluvu o
postúpení pohľadávok zo dňa 14.05.2012 podpísali za Urbariát, pozemkové spoločenstvo V. W. Y. Y. E.

(ako predseda) a E. Č. (ako zástupca predsedu).
S poukazom na uvedené Y. E. v čase voľby bol členom Urbariátu, predsedom pozemkového
spoločenstva, v čase voľby bol zapísaný na liste vlastníctva. Na základe uvedených skutočností, ako
aj z dôvodu zachovania právnej istoty, nakoľko Y. E. konal a vystupoval v mene Urbariátu, pozemkovéspoločenstvo V. W. Y., ako predseda Výboru vykonával a vykonáva rôzne právne úkony vo vzťahu
k mnohým subjektom, fyzickým aj právnickým osobám, došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na
navrhovateľa. Postupca, teda Urbariát pozemkové spoločenstvo listom zo dňa 14.05.2012 oznámil

odporcovi postúpenie svojich pohľadávok na navrhovateľa, a teda s poukazom na uvedené má súd za
to, že na strane navrhovateľa je splnená podmienka aktívnej legitimácie v danej veci.
Zároveň súd poukazuje na to, že v danej veci nie je možné v zmysle zaužívanej súdnej praxe
prejudiciálne skúmať otázku platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.05.2012, nakoľko
zmluvné strany tejto zmluvy nie sú účastníkmi konania v danej prejednávanej veci.

Čo sa týka nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia voči odporcovi, súd poukazuje na
to,žedôkaznébremenopripodanínávrhunazačatiekonanianasúdmánavrhovateľ.Povinnosťtvrdenia
ako aj dôkazná povinnosť sú náležitosťami návrhu na začatie konania. Tým, že navrhovateľ v návrhu
opíše rozhodujúce skutočnosti a označí príslušné dôkazy, si síce splní povinnosť tvrdenia, teda formálnu
dôkaznú povinnosť, ale súd môže rozhodnúť v prospech navrhovateľa iba za predpokladu, že súd

získa dostatok poznatkov o tvrdených skutočnostiach, teda ak navrhovateľ si zároveň splní aj dôkaznú
povinnosť. Súd je viazaný skutkovým vymedzením nároku navrhovateľa, navrhovateľ tento tvrdený
skutkový stav musí preukázať predloženými alebo označenými dôkazmi, ktoré jednoznačne preukazujú
jeho skutkové tvrdenia, jeho žalobou požadovaný nárok. Skutkový stav veci, nárok navrhovateľa musí
vychádzať a byť jednoznačne preukázaný z vyjadrenia účastníkov konania, predložených listinných

dôkazov.

V danej veci navrhovateľ svoj nárok skutkovo vymedzil ako nárok na zaplatenie sumy spolu vo výške
385.001,42 eur z titulu bezdôvodného obohatenia (ktoré pozostávalo z troch nárokov).

Je nesporné, že medzi účastníkmi konania (resp. medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom) bola dňa 08.02.2008 uzatvorená zmluva o nájme lesných pozemkov, predmetom ktorej bolo
to, že prenajímateľ prenajal nájomcovi do dočasného užívania lesné pozemky Urbariátu - pozemkové
spoločenstvo v k.ú. V. W. Y., nájomca sa zaviazal vykonávať všetky výkony ťažbovej a pestovnej činnosti
podľa plánov a projektov odborného lesného hospodárstva a podľa pokynov lesníkov v požadovanom

rozsahu a kvalite s dobou trvania nájmu od 21.01.2008 do 31.12.2009. K nájomnej zmluve boli uzavreté
viaceré dodatky, posledným dodatkom č. X/XXXX zo dňa 27.12.2009 bola predĺžená ťažba dreva do
30.06.2010.
Medzi účastníkmi konania v priebehu konania nebolo sporné a teda je zrejmé, že na základe dohody
medzi účastníkmi (teda so súhlasom navrhovateľa, resp. jeho predchodcu) odporca vykonával ťažbu

dreva do konca roka 2010 (na č.l. 220 v zápise zo dňa 17.01.2011 bolo uvedené, že dodatok k nájomnej
zmluve na druhý polrok 2010 nájomca nemal).

Odporca teda na základe uvedenej nájomnej zmluvy v znení dodatkov, vykonával pre právneho
predchodcu navrhovateľa výkony ťažbovej a pestovnej činnosti podľa plánov a projektov odborného

lesného hospodárstva a podľa pokynov lesníkov.

Pri rozhodovaní vo veci súd posudzoval návrh na skutkovom základe opísanom navrhovateľom pri
aplikácii ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako
záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k

bezdôvodnému obohateniu. V citovanom ustanovení je vyjadrená všeobecná zásada, že ten kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z § 456 Občianskeho zákonníka a toto ustanovenie
určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu oprávneným; je ním ten, na úkor koho sa predmet
bezdôvodného obohatenia získal, teda ten, v koho majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku. Kto

je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaným, vyplýva z § 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka a toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné
obohatenie. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého bezdôvodne zväčšil.

I. Dňa 30.12.2011 vystavil Urbariát, pozemkové spoločenstvo V. W. Y. faktúru č. XX/XXXX pre odporcu
na sumu 67.383,655 eur, splatnosť faktúry dňa 13.01.2012 s textom „ťarchopisujeme Vám k faktúre č.
X/XXXX sumu 2.030.000,- Sk, ktorými ste neoprávnene zaťažili náklady Urbariátu v roku 2010, nakoľko
lesné cesty v tom čase neboli majetkom Urbariátu“. Odporca si uplatnil voči Urbariátu vo svojej faktúreč. X/XXXX sumu 2.020.000,- Sk, o ktorú mu odporca znížil platbu za nájom a vyťažené drevo, ako
náklady na lesné cesty v roku 2010. Navrhovateľ sa vyjadril, že lesné cesty neboli v roku 2010 majetkom
Urbariátu, preto náklady na ich opravy a údržbu neoprávnene odporca započítal oproti svojmu plneniu

pre Urbariát. Urbariát faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 30.12.2011, splatnou dňa 13.01.2012 vyúčtoval
odporcovi neoprávnene započítané náklady a vyzval ho na zaplatenie sumy 67.383,655 eur.
Odporca ohľadne uvedeného nároku navrhovateľa tvrdil, že išlo o započítanie si jeho nákladov, ktoré
vynaložil titulom opravy a údržby lesných ciest, čo vyfakturoval navrhovateľovi faktúrou č. X/XXXX v
sume 2.020.000,-Sk a to na základe komunikácie a dohody s Urbariátom, ktorý s opravou a údržbou

lesných ciest súhlasil, ako aj s cenou, za ktorú sa práce na cestách vykonávali.

Súd mal z obsahu spisového materiálu, ako aj z vyjadrenia účastníkov konania preukázané, že
vlastníkom pozemkov, na ktorých boli cesty, boli v tom čase Lesy Slovenskej republiky.

Súd v danej veci poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/52/2002, ktorý vo
svojom rozhodnutí vyslovil, že spevnená plocha (penetračný makadam) umiestnený na označených
pozemkoch, je súčasťou pozemku. Stavbou v občianskoprávnom zmysle sa rozumie výsledok stavebnej
činnosti tak, ako to chápe stavebný zákon a jeho vykonávacie predpisy, pokiaľ výsledkom tejto
činnosti je vec v právnom zmysle, teda spôsobilý predmet občianskoprávnych vzťahov, vrátane práva

vlastníckeho. Spevnená plocha predstavujúca penetračný makadam na povrchu pozemkov nie je
stavbou. Miestne a účelové komunikácie sú druhom pozemku, nemôžu byť súčasne pozemkami v
zmysle občianskoprávnom ako dve odlišné veci, ktoré by mohli mať rozdielny právny režim. Podobný
názor zaujal Najvyšší súd ČR aj vo svojom rozhodnutí sp. zn. 33Cdo/111/98, sp. zn. 31Cdo/691/2005.

Odporca sa vyjadroval, že na základe nájomnej zmluvy vykonával ťažbu dreva na území, ktorá bola
predmetom nájmu. Zároveň vynaložil náklady na opravu, údržbu ciest na tomto území. Túto opravu,
údržbu ciest uskutočnil na základe dohody s Urbariátom a relevantným dôkazom je podľa neho
svedectvo bývalého predsedu Urbariátu p. J. a listinné dôkazy ako predbežná kalkulácia zo dňa

30.08.2010, súpis vykonaných prác a dodávok a stanovisko Lesov SR zo dňa 24.08.2010.

Vzhľadom na uvedené súd poukazuje na to, že vlastníkom pozemkov, cez ktoré viedli cesty, boli v
tom čase Lesy Slovenskej republiky. Z nájomnej zmluvy, ani zo žiadnych iných predložených listinných

dôkazov nevyplývala právnemu predchodcovi navrhovateľa (Urbariátu) akýmkoľvek spôsobom podieľať
sa nákladmi na oprave ciest. Pokiaľ odporca vykonal opravu ciest, mohol tak urobiť iba na vlastné
náklady, resp. následne si uplatňovať vynaložené náklady od vlastníka pozemku, teda Lesov Slovenskej
republiky. Lesy SR vo svojom stanovisku zo dňa 24.08.2010 sa odporcovi vyjadrili, že súhlasia s
vykonaním opráv na N. V. Q., žiadateľ vykoná opravy na vlastné náklady. Teda z uvedeného je

jednoznačne preukázané, že vlastník pozemku, t.j. Lesy SR, súhlasil s opravou ciest, ale výlučne na
vlastné náklady odporcu.
Pokiaľ odporca vykonal opravu, údržbu ciest na vlastné náklady, mohol si uplatňovať náhradu skutočne
a preukázateľne vynaložených nákladov na opravu ciest iba voči Lesom SR, ale nie od navrhovateľa,
resp. jeho právneho predchodcu.

Pokiaľ odporca argumentoval tým, že bývalý predseda Urbariátu p. J. dal súhlas odporcovi na opravu
ciest a predbežnú kalkuláciu nákladov na opravu ciest zo dňa 30.08.2010 a výbor Urbariátu uvedené
schválil, uvedené je úplne irelevantné, nakoľko iba vlastník pozemku môže dať súhlas s opravou,
údržbou ciest na jeho pozemku a iba vlastník, teda Lesy SR sa mohli prípadne zaviazať k refundácii
takto vynaložených nákladov. Lesy SR súhlasili s opravou, údržbou ciest, ale na vlastné náklady

odporcu a Urbariát nebol oprávneným subjektom na udelenie takéhoto súhlasu, na uzavretie takejto
dohody medzi ním a odporcom. Ak odporca mal súhlas na opravu, bolo to vo vzťahu k Lesom
SR a nie s navrhovateľom, či jeho právnym predchodcom. Odporca si teda neoprávnene započítal
svoju pohľadávku voči pohľadávke navrhovateľa. Nemohlo dôjsť k započítaniu v zmysle Obchodného
zákonníka, či v zmysle ust. § 580 prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak veriteľ a

dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa
vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu.
Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej
pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a dlžník naopak, ide teda o vzájomnosť pohľadávok,čo v danom prípade však splnené nebolo. Keďže odporca si započítal svoju pohľadávku na opravu,
údržbu ciest voči pohľadávke navrhovateľa za ťažbu dreva, pričom ale navrhovateľ nebol oprávneným
subjektom na započítanie vo vzťahu k pozemkom (nákladom na opravu, údržbu ciest), súd má za to,

že nárok navrhovateľa v tejto časti je dôvodný. Zodpovednostným subjektom na vydanie bezdôvodného
obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil, teda v danej veci sa bezdôvodne obohatil odporca na
úkor navrhovateľa.
Ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je
získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým,

kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho
sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. S poukazom na uvedené
skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd preto návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy
67.383,655 eur vyhovel a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Navrhovateľ si zároveň uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. úrok z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 67.383,655 eur od 14.01.2012 do zaplatenia. Právny predchodca navrhovateľa faktúrou č.
XX/XXXX zo dňa 30.12.2011, splatnou dňa 13.01.2012 vyúčtoval odporcovi neoprávnene započítané
náklady na opravu, údržbu ciest a vyzval ho na zaplatenie sumy 67.383,655 eur. Nasledujúci deň
po splatnosti faktúry sa odporca dostal do omeškania, preto súd s poukazom na ust. § 517 ods. 1

a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR, zaviazal odporcu aj na zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 67.383,655 eur od 14.01.2012 do zaplatenia.

II. Čo sa týka nároku navrhovateľa ohľadom toho, že odporca mal vyťažiť v roku 2010 v skutočnosti

viac drevnej hmoty, ako je vykázané vo výkaze ťažby podľa LHE a to o 6025,93 m3, za ktoré Urbariátu
nezaplatil, čo vyplýva z predloženého posudku č. X/XXXX vypracovaného na žiadosť navrhoavteľa H..
K.. U. T., Z.., znalkyňou v odbore lesníctvo, odvetvie hospodárska úprava lesov, spracovanie dreva,
odhad hodnoty lesov. Právny predchodca navrhovateľa na základe tohto zistenia vyfakturoval odporcovi
faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 30.12.2011 sumu 269.129,- eur za vyťažené a neevidované drevo v roku

2010 v objeme 6025 m3.
Navrhovateľ na preukázanie tohto nároku predložil znalecký posudok č. X/XXXX, v ktorom znalkyňa
dospela k záveru, že podľa prezentovaných údajoch sa v roku 2010 vyťažilo spolu v 20 dielcoch o 6026
m3 dreva viac ako bolo prezentované v LHE. Hodnota vyťaženého dreva podľa meraní v znaleckom
posudku je 19.965.834,-Sk, t.j. 662.744,- eur a podľa LHE je 11.858.054,-Sk, t.j. 393.615,- eur. Rozdiel

8.107.780,-Sk, t.j. 269.129,- eur predstavuje priamu finančnú stratu, ktorú utrpel Urbariát znížením
objemu ťažieb pre výslednú kalkuláciu nákladov a výnosov za nájom z celkového objemu ťažieb v
predmetných lesných porastoch. Sama znalkyňa však vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla,
že neexistuje žiadna konkrétna metóda, ktorá by objektívne dokázala, či peň pochádza konkrétne z
roku 2010, z druhej polovice 2009 alebo z roku 2011. Uviedla, že dá sa určiť, z ktorého obdobia je

konkrétny výrub, a to na základe skúseností, zručností. Uviedla, že išlo o výrub v roku 2010 ale s
tým, že je tam pripustená odchýlka dvoch mesiacov, koniec roka 2009 a začiatok roka 2011. Pripustila
odchýlku, nakoľko jej neboli predložené všetky doklady od zadávateľa. Uviedla, že na výpočet ťažby
ďalšie podklady nepotrebovala, ale na posúdenie evidencie ťažby a lesníckej činnosti, na to podklady
potrebovala.

Znalec K.. V. (v tomto konaní tiež ako svedok) sa v odbornom vyjadrení č. XX/XXXX, ako aj vo svojej
výpovedí na pojednávaní vyjadril, že v októbri 2011 určiť dobu vyťaženia jednotlivých stromov podľa
pňov priamo v teréne spätne za obdobie rokov 2009 a 2010 považuje za veľmi obtiažne. Ide o znalca
s 20 ročnou praxou, ktorý sa vyjadril, že podľa jeho vedomostí neexistuje žiadna metodika na spätné

stanovenie doby, času, v ktorom bolo drevo vyťažené, len na základe posúdenia pňa a v tomto prípade
sa jedná o krátky časový úsek, na základe takého posúdenia počtu pňov bola stanovená výška ťažby
dreva v roku 2010, čo považuje za neprijateľné. Znalec poukázal na určenie časového obdobia ťažby,
že u suchých stromoch nie je možné posúdiť, v ktorom období v priebehu spätne dvoch rokov došlo k
ťažbe a čo sa týka živých stromov, je to možné posúdiť, že boli ťažené v zimnom období, ale je to možné

posúdiť následne po vegetačnom období v roku 2011, júl až október, teda zimná ťažba sa dá posúdiť
až v nasledujúcom vegetačnom období. Uviedol, že pri svojich skúsenostiach pri takýchto zadaniach
by vedel posúdiť, kedy došlo k ťažbe so spoľahlivosťou 50% s časovým úsekom väčším ako dva roky
spravidla, keď sa jedná o ťažbu živých stromov, nakoľko po ťažbe na pni nastávajú nejaké rôzne zmeny,je možné posudzovať dobu výrubu, ale v dlhšom období, je potrebných viac vegetačných období. Ak
teda výrub bol vykonaný medzi týmito vegetačnými obdobiami, nie je možné ho určiť, musí prejsť to
vegetačné obdobie.

Súd poukazuje aj na vyjadrenie K.. C.F. L. (vykonával funkciu odborného lesného hospodára), ktorý
sa vyjadril, že objem dreva vyťaženého pri lesnej ťažbe je zisťovaný až trikrát. Odborný lesný hospodár
zodpovedá za vedenie lesného hospodárstva a vyťaženého dreva, o čom podáva písomné správy, vedie
evidenciu takéhoto hospodárstva, toto bolo podľa jeho vyjadrenia potvrdené, a to dozorom vykonaným
Lesným úradom v Ž. a taktiež kontrolou Ministerstvom pôdohospodárstva SR.

S poukazom na všetky tieto uvedené skutočnosti, vyjadrenia má súd za to, že znalecký posudok
predložený v tomto konaní navrhovateľom, nemožno použiť ako jednoznačný dôkaz, ktorý by
preukazoval oprávnenosť nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia voči odporcovi vo
výške 269.129,- eur, teda že odporca v roku 2010 vyťažil o 6025,93 m3 dreva viac, ako mal. Znalecký
posudok je vypracovaný správne v zmysle vyhlášky, obsahuje zákonné postupy a metódy, čo potvrdili
obaja znalci, ale obaja aj pripustili, že neexistuje žiadna konkrétna metodika, ktorá by jednoznačne

stanovila spätné stanovenie doby, času, v ktorom bolo drevo vyťažené, pri tomto určení znalcovia
vychádzajú aj zo svojich skúseností a poznatkov. Sama znalkyňa uviedla, že ide o výrub stromov za rok
2010, ale zároveň aj pripustila odchýlku dvoch mesiacov, teda mohlo ísť o ťažbu dreva aj z novembra,
resp. decembra 2009, alebo január, február 2011. Znalkyňa mala posúdiť objem ťažby dreva za rok
2010, posudok jej bol zadaný dňa 15.07.2011 a bol vypracovaný dňa 31.10.2011. Znalec Ing. V. sa

vyjadril, že v októbri 2011 určiť dobu vyťaženia jednotlivých stromov podľa pňov priamo v teréne spätne
za obdobie rokov 2009 a 2010 považuje za veľmi obtiažne, zároveň poukazoval aj na to, že keď ide
o ťažbu živých stromov, po ťažbe na pni nastávajú rôzne zmeny, je možné posudzovať dobu výrubu,
ale v dlhšom období, je potrebných viac vegetačných období a v danej veci prešlo iba jedno vegetačné
obdobie. Súd poukazuje aj na to, že v znaleckom posudku sa vychádzalo z meraní na 20 dielcoch,

pričom odporca v rozhodnom období, teda v roku 2010 vykonával ťažbu na celom predmete nájmu.
Zároveň súd poznamenáva, že znalecký posudok bol vypracovaný iba na základe zadania zadávateľa
(navrhovateľa), a to mimo tohto konania, odporca nebol prizvaný k vypracovaniu tohto posudku.
V danom prípade navrhovateľ tvrdil, že odporca sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil o sumu 269.126,-
eur (teda že v roku 20210 vyťažil o 6025,93 m3 dreva viac) a z tohto hmotnoprávneho vzťahu bol

vyvodzovaný uplatňovaný nárok. Treba zdôrazniť, že pri žalobe na plnenie dôkazné bremeno ako inštitút
procesného práva zaťažuje toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa
hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní i jednoznačne preukázaná v tom zmysle, aby ju
súd uznal za pravdivú. Pri rozhodovaní vo veci súd posudzoval návrh na skutkovom základe opísanom
navrhovateľom pri aplikácii ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo preukázané,

že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor navrhovateľa a že zodpovednostným subjektom na
jeho vydanie je odporca. Znalecký posudok jednoznačne nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia
na strane odporcu, nakoľko boli pripustené odchýlky ťažby dreva (ťažba dreva bola vyčíslovaná za
rok 2010, ale s odchýlkami dvoch mesiacov, teda prichádza do úvahy koniec roka 2009 november,
december, ale aj začiatok roka 2011, január február). Aby došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia,

uvedené musí byť jednoznačne preukázané (či už znaleckým posudkom alebo iným dôkazom), musí
to byť jednoznačné, bez vážnych rozporov, bez možných odchýlok. Vzhľadom na uvedené, znalecký
posudok v danej veci nie je možné považovať za hodnoverný dôkaz o tom, že odporca naozaj v roku
2010 vyťažil viac drevnej hmoty ako mal, uvedené nebolo zo strany navrhovateľa preukázané.
Sama znalkyňa pripustila určité odchýlky v znaleckom posudku, znalec Ing. V. relevantne a logicky

spochybnil daný posudok, jeho závery, mal za to, že vyťažená drevná hmota spätne za rok 2010 je ťažko
preukázateľná. Súdpoukazujeajnato,žezostranynavrhovateľavpriebehukonanianebolnavrhovaný,
predložený žiadny iný dôkaz na preukázanie jeho nároku. Súd vzhľadom na všetky tieto uvedené
skutočnosti dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 269.129,- eur s príslušenstvom
je právne nedôvodný a preto návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

Navrhovateľ nepreukázal, že ak skutočne došlo k výrubu/ťažbe, že v takom rozsahu to bolo vykonané
odporcom.

Súd zároveň poukazuje na ust. § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý je povinný počínať
si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak,
aby sa nikomu neškodilo. Táto povinnosť je vyjadrená slovami, že každý je povinný počínať si tak,
aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide o ochranu
života a zdravia, o ochranu majetku, o ochranu prírody a ochranu životného prostredia. Tieto statkysú, prirodzene, chránené aj inými ustanoveniami, či už Občianskeho zákonníka alebo iných právnych
predpisov, ktoré s porušením povinností pri ochrane týchto statkov spájajú určité zodpovednostné
následky.

Súd poznamenáva, že ak právny predchodca navrhovateľa, Urbariát pozemkové spoločenstvo V. W.
Y. (resp. aj jeho niektorí členovia) mal za to, že ťažba dreva nie je vykonávaná v súlade s nájomnými
zmluvami, bolo aj v ich záujme potrebné si uvedené overiť, či už kontrolou dokladov, alebo priamo v
teréne, na mieste v lese, vykonať kontroly ťažby, vývozu dreva aj v tom rozhodujúcom období, resp.

uvedené vykonávať aj v súčasnosti.

III. Navrhovateľ si uplatnil aj nárok voči odporcovi na základe faktúry č. XX/XXXX pre odporcu na sumu
48.488,765 eur, splatnosť faktúry dňa 13.01.2012 s textom „fakturujeme Vám sumu podľa priloženej
prílohy: 1. za ťažbu dreva podľa dodacích listov vydaných v dňoch 10.01.-25.01.2011, v množstve
1324,13 m3, cenu 1350612,60 Sk, čo predstavuje 44.832,125 eur, 2. za ťažbu dreva odvezeného

31.05.2011 v množstve 90 ton, t.j. 108 m3 v cene 110.160,-Sk, čo predstavuje 3.656,640 eur, spolu
suma 48.488,765 eur.“

Z predložených listinných dôkazov a to zo zmluvy o nájme lesných pozemkov v znení dodatkov, ako aj
z vyjadrení účastníkov konania, svedkov vyplýva, že odporca vykonával ťažbu dreva na prenajatých

lesných pozemkoch Urbariátu iba do 31.12.2010. Uvedené potvrdil aj svedok K.. Y. E., E. Č., ako aj
právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 11.02.2016, čiže uvedené nebolo medzi účastníkmi
sporné. Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 11.02.2016 odôvodňoval uplatnený
nárokspoukazomnazápisyzodňa17.01.2011,21.02.2011,05.04.2011,žemedziúčastníkmiexistovala
dohoda, že drevo, ktoré odporca vyvezie v roku 2011, bude zaplatené v roku 2011, teda drevná hmota,

ktorá existovala a nebola zahrnutá do výkazov za rok 2010, uvedené skutočnosti zo strany navrhovateľa
zo zápisov nevyplývajú. Zo zápisu zo dňa 17.01.2011 (na č.l. 220) nevyplýva žiadna dohoda medzi
účastníkmi, žiadny záväzok odporcu dodatočne uhradiť za ťažbu dreva z roku 2010 a to v roku 2011.
V zápise pod bodom 3 je uvedené: doúčtovanie za vyvezené drevo v roku 2011 bude fakturované
v roku 2011. Z citovaného bodu však nevyplýva žiadna bližšia špecifikácia, konkretizácia, záväzok

odporcu (napr. že ide o drevo vyťažené v roku 2010 a má sa odviesť, zaplatiť v roku 2011, v akom
objeme...atď), teda nevyplýva z neho uvedený uplatnený nárok navrhovateľa. Uvedené, žiadna takáto
dohoda, nevyplýva ani zo zápisu zo dňa 15.04.2011 a z jeho bodov 1/ až 9/ (č.l. 67), pričom právny
zástupca navrhovateľa na pojednávaní poukazoval na zápis zo dňa 05.04.2011, takýto zápis nebol súdu
predložený (ako ani zápis zo dňa 21.02.2011).

Súd má za to, že zo svedeckých výpovedí K.. Y. E. E. E. Č., na ktoré sa odvolával navrhovateľ, ani
z uvedených zápisov nie je preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dohoda o tom,
že odporca za drevo, ktoré vyťažil v roku 2010 a odvezie v roku 2011 a nebolo zahrnuté do výkazov
v roku 2010, zaplatí v roku 2011. Uvedené tvrdenia navrhovateľa z ničoho nevyplývajú, neboli súdu
preukázané. Odporca uvedený nárok navrhovateľa neuznáva, nakoľko v roku 2011 nebola zo strany

odporcu uskutočňovaná žiadna ťažba, nemohlo byť žiadne drevo odvezené za rok 2011 a nemohlo byť
teda za rok 2011 ani fakturované.
Na faktúre č. XX/XXXX je uvedené, že ide o ťažbu dreva podľa dodacích listov vydaných v dňoch 10.01.
- 25.01.2011 v množstve 1324,13 m3 a za ťažbu dreva odvezeného 31.05.2011 v množstve 108 m3.
Súd má za to, že navrhovateľ ani v tejto časti návrhu neuniesol dôkazné bremeno, ničím nepreukázal,

že odporca za uvedené vyťažené drevo v objeme 1324,13 m3 a 108m3 nezaplatil, nepreukázal, či
ide o drevo vyťažené v roku 2010 a nezaplatené, alebo ide o drevo vyťažené v roku 2011 a odporca
zaň nezaplatil, hoci odporca v roku 2011 ťažbu dreva už nevykonával, čo nebolo ani medzi účastníkmi
konania sporné. A odvodzovať uplatňovaný nárok iba z údajov uvedených na faktúre je nepostačujúce,
uvedené žiadnym spôsobom nepreukazuje nárok navrhovateľa. Navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz

na preukázania tohto uplatneného nároku. Preto súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na
zaplatenie sumy 48.488,765 eur s príslušenstvom je právne nedôvodný a preto návrh navrhovateľa v
tejto časti zamietol a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné

ustanovenia súd posúdil, že nárok navrhovateľa, ktorý predstavoval 3 vystavené faktúry, je opodstatnený
ibavčasti,atofaktúryč.XX/XXXXnasumu67.383,655Eur,nakoľkoodporcasinemoholzapočítaťdanú
pohľadávku - náklady za opravu cesty, voči navrhovateľovi, resp. Voči jeho právnemu predchodcovi,keďže vzhľadom na vlastníctvo cesty Lesov SR, išlo o vzťah výlučne medzi odporcom a Lesmi SR, a to
bez ohľadu na súhlas/nesúhlas navrhovateľa, či právneho predchodcu.
Čo sa týka faktúry č. XX/XXXX a č. XX/XXXX, tak navrhovateľ nepreukázal, že skutočne išlo o ťažbu

vykonanú odporcom. Odporca toto popieral, pričom odporca vykonával ťažbu iba do 31.12.2010 a ani
predložený posudok H.. T., či jej výpoveď, tvrdenia navrhovateľa jednoznačne nepreukázali. Dokonca
sama potvrdila určité pochybnosti, či rozpory, a to aj znalec Ing. V..
Teda navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, žiadne ďalšie dokazovanie nenavrhoval, hoci konanie
je kontradiktórne.

TROVY KONANIA
Vzhľadom na výsledok konania vo veci samej súd rozhodol o trovách konania s poukazom na ust. §
142 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého zákonného ustanovenia, ak mal účastník vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov pomerene rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Vzhľadom na to, že v časti súd žalobnému návrhu navrhovateľa vyhovel a v časti tento zamietol, bol
úspech navrhovateľa, ako aj odporcu čiastočný. Pri percentuálnom vyjadrení úspechu navrhovateľa, čo

predstavuje podiel medzi tým, čo bolo zo strany súdu navrhovateľovi priznané a tým, čoho sa domáhal
(92.140,22 eur : 526.449,86 eur - pre potreby stanovenia rozsahu uplatneného a priznaného nároku
súd vyčíslil priznanú istinu s príslušenstvom a žiadanú istinu s príslušenstvom ku dňu vyhlásenia
rozsudku), predstavuje úspech navrhovateľa 18% a úspech odporcu 82%. Väčší úspech v konaní mal
odporca, čistý úspech odporcu je 64% (82-18), teda odporca má voči v konaní neúspešnému účastníkovi

- navrhovateľovi právo na náhradu uplatnených trov konania v rozsahu 64%.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej veci súd nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktoré by
odporcoviakoúspešnémuúčastníkovivtomtokonanínepriznalnáhradutrovkonaniavočineúspešnému
účastníkom, t.j. navrhovateľovi.

Podľa § 20c vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, Za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena
podľa predpisov účinných do 30. júna 2013 (súd priznal účastníkovi za konkrétny úkon právnej služby
odmenu podľa vyhlášky platnej a účinnej v čase uskutočnenia úkonu).

Odporca si v podaní zo dňa 15.02.2016 prostredníctvom právneho zástupcu vyčíslil trovy konania -
trovy právneho zastúpenia za 10 úkonov právnej služby vo výške 17.255,20 eur.

Súd v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, súd preskúmal odporcom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom trov

právneho zastúpenia sumu 10.345,57 eur (t.j. 64% zo sumy 16.164,95 eur), pozostávajúcu:
1. za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 06.02.2013 v sume 1.190,13 eur
podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81
eur + DPH v sume 239,59 eur podľa 18 ods. 3 cit. vyhl., spolu suma 1.437,53 eur,2. za úkon právnej služby - odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 07.03.2013 v sume 1.190,13 eur
podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81
eur + DPH v sume 239,59 eur podľa 18 ods. 3 cit. vyhl., spolu suma 1.437,53 eur,

3. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 04.10.2013 v sume 1.190,13 eur podľa § 10
ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur +
DPH v sume 239,59 eur podľa 18 ods. 3 cit. vyhl., spolu suma 1.437,53 eur,
4. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 10.07.2014 (pojednávanie od 12,30 hod. do
14,55 hod.) v sume 1.190,13 eur x 2 podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál

podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur + DPH v sume 477,66 eur podľa 18 ods. 3 cit. vyhl., spolu
suma 2.865,96 eur,
5. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 30.10.2014 v sume 1.190,13 eur podľa § 10 ods.
1, § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur + DPH v
sume 239,63 eur podľa 18 ods. 3 cit. vyhl., spolu suma 1.437,80 eur,
6. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 15.01.2015 v sume 1.190,13 eur podľa § 10 ods.

1, § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur + DPH v
sume 239,70 eur podľa 18 ods. 3 cit. vyhl., spolu suma 1.438,22 eur,
7. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 01.10.2015 v sume 1.190,13 eur podľa § 10 ods.
1, § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur + DPH v
sume 239,70 eur podľa 18 ods. 3 cit. vyhl., spolu suma 1.438,22 eur,

8. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 19.11.2015 v sume 297,53 eur (nedošlo k
prejednaniu vo veci samej, pojednávanie bolo odročené) podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d), §
13a ods. 4 cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur + DPH v sume 61,18
eur podľa 18 ods. 3 cit. vyhl., spolu suma 367,10 eur,
9. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 28.01.2016 (pojednávanie od 8,30 hod. do 10,39

hod.) v sume 1.190,13 eur x 2 podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa
§ 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,58 eur + DPH v sume 477,77 eur podľa 18 ods. 3 cit. vyhl., spolu suma
2.866,61 eur,
10. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 11.02.2016 v sume 1.190,13 eur podľa § 10 ods.
1, § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,58 eur + DPH v

sume 239,74 eur podľa 18 ods. 3 cit. vyhl., spolu suma 1.438,45 eur
a titulom súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu sumu 10.621,76 eur (t.j. 64% zo sumy
16.596,50 eur).

Odporca si v podaní zo dňa 15.02.2016 uplatnil náhradu trov konania - titulom trov právneho zastúpenia
a titulom preddavku na znalecké dokazovanie. Súd poznamenáva, že v danej veci nebolo nariadené
znalecké dokazovanie, ani uložená odporcovi povinnosť zaplatiť preddavok na znalecké dokazovanie.
Odporcovi bola uznesením č.k. 18C/79/2013-43 zo dňa 30.05.2013 uložená povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 16.596,50 eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi trovy konania - trovy právneho
zastúpenia spolu vo výške 10.345,57 eur a titulom iných trov konania sumu 10.621,76 eur a to na účet
právneho zástupcu odporcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.