Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 15, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/69/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317206467
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317206467.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX W. č. XX, právne zastúpená JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou so sídlom Partizánska 1057,
069 01 Snina, proti žalovaným 1/ A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX O., 2/ B. O., nar.
XX.XX.XXXX,bytomH.č.XX,XXXXXH.,obajaprávnezastúpeníJUDr.JanouČepčekovou,advokátkou
so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o
odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 12C/2/2017 - 78 zo dňa 15.03.2018
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v
podiele 1/2-ica k parcelám E KN č. XXX - orná pôda o výmere XXXXX m2, parc. č. XXX - orná pôda
o výmere XXXX m2 a parc. č. XXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere XXXX m2, zapísané na liste
vlastníctva (ďalej len LV) č. XXX, k. ú. O. a ďalej je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2-ica
pôvodných parciel E KN č. XXX/XX - trvalého trávnatého porastu o výmere XXXX m2 a č. XXX/XX -

trvalého trávnatého porastu o výmere XXXX m2, pôvodne zapísaných na LV č. XXX k. ú. H., ktoré sú
súčasťou parciel C KN č. XXXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere XXXX m2 a č.XXXX/X - ostatné
plochy o výmere XXX m2 zapísané na LV č. XXXX, k. ú. H.. Žalobkyni priznal voči žalovaným náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania, stanovisko žalovaných,
obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, citoval ust. § 137 písm. c) Civilného sporového

poriadku, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala
určenia vlastníckeho práva s odôvodnením, že podiel k nehnuteľnostiam nadobudla na základe
dedičského osvedčenia sp. zn. 13D/253/00 zo dňa 12.10.2000 po nebohej matke X. O. s tým, že v
rámci dedičského konania dedičia poručiteľky uzavreli dedičskú dohodu, podľa ktorej bolo dohodnuté,
že žalobkyňa, otec žalovaných a ich brat W. O. sa dohodli tak, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
žaloby nadobudla žalobkyňa a otec žalovaných v rovnakom podiele 1/-ica bez povinnosti vyplatiť
ustupujúceho dediča ich brata W. O.. Súd poukázal na stanovisko žalovaných v konaní, ktorí tvrdili,

že notárskou zápisnicou sp. zn. N355/2005, Nz39661/2005 zo dňa 26.08.2005 o vyhlásení vydržania
vlastníckeho práva pred JUDr. Ivetou Bžanovou na Notárskom úrade v Snine, že nadobudli vlastnícke
právo osvedčením o vydržaní na tých skutkových tvrdeniach, že držba bola dobromyseľná a v súvislosti
s nájomnou zmluvou, na ktorú sa odvolávala žalobkyňa poukázali na to, že v nájomnej zmluve nie súuvedené pozemky číslami ani výmera s tým, že LPM Ulič, š.p. Ulič užíval pozemky, ktoré neboli ornou
pôdou. Ďalej právna zástupkyňa žalovaných poukazovala na to, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
konania žalovaní nadobudli v 90. rokoch, s tým, že na týchto pozemkoch si sadili zemiaky, ako aj iné

plodiny, a teda nie je možné, aby na tomto pozemku pracovali žalovaní, ak ich mal obhospodárovať
LPM Ulič, š. p. Ulič. Aj z výsluchu žalovaných 1/ a 2/ vyplýva, že títo tvrdili, že v roku 2003 v lete prišla
žalobkyňa do H. do rodinného domu, kde sa rozprávala s nebohým strýkom žalovaných a s otcom
žalovaných A. O. za prítomnosti matky žalovaných o tom, že je potrebné urobiť pomníky na starých
rodičoch, pričom bolo dohodnuté, aby to urobil otec žalovaných a aby si previedol podiel žalobkyne na

seba. Keďže otec žalovaných nemal dostatok finančných prostriedkov, požiadal o pomoc svojich synov,
teda žalovaných, ktorí otcovi pomníky nakoniec urobili s tým, že následne žalovaní uviedli, že ich otec
trval na tom, aby išli so žalobkyňou do O., aby urobili nejakú listinu, avšak žalobkyňa do O. odmietla
ísť, a tak neskôr žalovaní podľa dohody to zrealizovali tak, že si dali osvedčiť vlastnícke právo k týmto
pozemkom. Ďalej súd poukázal na výsluch svedkov O. I., S. R., B. O., ktorí sa vyjadrovali ohľadne
predmetu konania, najmä užívania nehnuteľností žalovanými. Z LV č. XXX k. ú. H. vyplýva, že pozemky

parcely registra E č. XXX, XXX, XXX/XX sú zapísané v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/
v podiele 1/2-ica. Z LV č. XXXX, k.ú. H. vyplýva, že sú zapísané pozemky reg. C č. XXXX/X a XXXX/
X vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXZXXX/XX, Dnot 87/00
zo dňa 12.10.2000 vyplýva, že osvedčením žalobkyňa a jej brat A. O. nadobudli každý z nich okrem
iného podiely k pozemkom pozemnoknižnej zápisnice č. XXX, k. ú. H. v podiele 1/2-ica. Z obsahu

nájomnejzmluvyč.XX/XX/XXXX-k.ú.H.zodňa29.10.2004vyplýva,žepredmetnouzmluvoužalobkyňa
prenajala nájomcovi LPM Ulič, š.p. Ulič do užívania poľnohospodárske pozemky špecifikované podľa
parcelných čísel, výmery a katastrálneho územia o výmere 1,4 ha, z toho trvalý trávnatý porast 1,4 ha.
Z obsahu notárskej zápisnice N355/2005, Nz39661/2005 zo dňa 26.08.2005 vyplýva, že žalovaní si
dali osvedčiť vlastnícke právo o vydržaní k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX k. ú. H., a to

na základe tvrdení, že uvedené nehnuteľnosti nadobudli právni predchodcovia dedením v 30. rokoch a
následneichv90.rokochdarovaliúčastníkomaod90.rokovuvedenénehnuteľnostiužívajúakovlastné,
v držbe nie sú nikým rušení a v obci sú považovaní za ich výlučných vlastníkov. Súd prvej inštancie
po právnom posúdení uplatneného nároku uviedol, že žalobkyňa v konaní o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam mala naliehavý právny záujem, lebo jej vlastnícke právo je spochybnené. V

konaní bolo nepochybnou skutočnosťou, že žalobkyňa spoločne so svojím bratom A. O., teda právnym
predchodcom žalovaných nadobudla podiel k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom tohto konania, a
to na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 13D253/00, Dnot 87/00 zo dňa 12.10.2000 po neb. X.
O., rod. M. v podiele 1-ica bez povinnosti vyplatiť ustupujúceho spoludediča W. O.. Táto skutočnosť
bola nepochybná, nespochybňovali ju počas konania ani samotní žalovaní. Žalovaní počas konania

tvrdili, že predmetné podiely mali nadobudnúť na základe osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva
notárskou zápisnicou N355/2005, Nz39661/2005 zo dňa 26.08.2015. Súd prvej inštancie zdôraznil, že
žalovaní nepreukázali všetky podmienky potrebné pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a
to z dôvodu, že v zápisnici žalovaní uviedli, že uvedené nehnuteľnosti nadobudli právni predchodcovia
žalovaných dedením v 30. rokoch a následne ich v 90. rokoch ústne darovali žalovaným. Počas konania

tvrdili,ženehnuteľnostimalidostaťvpodstatedaromodžalobkynevroku2003,pričomtýmtovyjadrením
samotní žalovaní spochybnili titul a dátum vstupu do držby a následne až v roku 2005 si žalovaní
nechali osvedčiť vlastnícke právo vydržaním. Súd zdôraznil, že žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky
podiel riadne v dedičskom konaní po neb. X. O. svojej matke, s tým, že poprela tvrdenia, žeby tieto
nehnuteľnosti mala darovať v roku 2003 otcovi žalovaných resp. žalovaným. Žalobkyňa žila v domnení,

že je vlastníčkou týchto nehnuteľností, pretože LPM Ulič, š.p. Ulič ako nájomca jej platil riadne nájomné.
O tom, že nie je vlastníčka nehnuteľností sa dozvedela až z oznámenia LPM Ulič š.p. Ulič. Podľa názoru
súdu prvej inštancie, samotné užívanie sporných pozemkov žalovanými je nepostačujúce, pretože
žalovaní nepreukázali oprávnenosť vstupu do držby, a preto súd prvej inštancie v celom rozsahu žalobe
vyhovel.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 v spojení s § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovaným v rozsahu 100 %.

2. Opravným uznesením č.k. 12C2/2017-83 zo dňa 10.04.2018 súd prvej inštancie opravil výrok
rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. 12C2/2017-78 zo dňa 15.03.2018 tak, ktorý má správne
znieť, že určuje, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1-ica k parcelám E KN č. XXX
- orná pôda o výmere XXXXX m2, parcele XXX - orná pôda o výmere XXXX m2 a parc. č. XXX/XX -trvalého trávnatého porastu o výmere XXXX m2, zapísané na LV č. XXX, k. ú. H., ďalej je podielovou
spoluvlastníčkou v podiele 1-ica pôvodných parciel E KN č. XXX/XX - trvalého trávnatého porastu o
výmere XXXX m2 a č. XXX/XX - trvalého trávnatého porastu o výmere XXXX m2 pôvodne zapísaných

na LV č. XXX k. ú. H., a ktoré sú súčasťou parciel C KN č. XXXX/X - trvalého trávnatého porastu o
výmere XXXX m2 a č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere XXX m2 zapísané na LV č. XXXX, k. ú.
H.. Priznal žalobkyni vo vzťahu k žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dôvodom na
opravu rozhodnutia bolo nesprávne uvedenie katastrálneho územia O., pričom správne má byť uvedené
katastrálne územie H., ktorú chybu súd prvej inštancie opravil v zmysle ust. § 224 Civilného sporového

poriadku.

3. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie právna zástupkyňa žalovaných.
Namietala nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie. Poukázala na okolnosti užívania sporných
pozemkovžalovanými stým,žežalobkyňaaotecžalovanýchuzatvoriliústnudohodou,nazákladektorej
žalobkyňa ústne darovala svoje podiely na pozemkoch svojmu bratovi A. O., otcovi žalovaných. Ďalej

poukázala na náklady, ktoré žalovaní mali v súvislosti so zriadením pomníkov pre starých rodičov s tým,
že v roku 2014 žalovaný B. O. daroval žalovanému A. O. podiel z parc. č. XXX/XX a XXX/XX, čím sa stal
A. O. jediným vlastníkom týchto dvoch pozemkov. Následne v roku 2016 žalovaný A. O. vybavil stavebné
povolenie na chatu, oplotenie pozemku a začal stavať. V súčasnosti má na pozemku postavenú chatu
so všetkými inžinierskymi sieťami. V tomto momente začal problém, keď sa žalobkyňa dozvedela o tom,

že si postavil chatu. K predloženej nájomnej zmluve s LPM Ulič, š. p. Ulič zo dňa 29.10.2004 uviedla,
že žalobkyňa neprávom poberala nájomné za obdobie od kedy už nebola vlastníčkou pozemkov a o
tejto skutočnosti neupovedomila nájomcu LPM Ulič, š. p. Ulič. Podanú žalobu považovala za účelovú s
vidinou finančného zisku. Ďalej poukázala na to, že otec žalovaných bol jednoduchý človek a ich babka,
ako aj matka ich otca žalobkyne ústne darovali tieto pozemky. Po dedičskom konaní po neb. X. O. sa

otec nevzdal svojho práva, čo však nemôže byť dôkazom toho, žeby stará matka X. O. nemala v úmysle
v 90. rokoch darovať žalovaným podiely tak, ako sú uvedené v notárskej zápisnici sp.zn. N355/2005,
Nz39661/2005. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu ako nedôvodnú zamietnúť. Súčasťou
podaného odvolania je aj dohoda o urovnaní-jej návrh v zmysle ust. § 585 Občianskeho zákonníka
adresovaná žalobkyni, ako aj kópia pozemkov evidovaných na LV č. XXX, parc. reg. č. XXX a XXX

vyhotovené z portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR.

4. Právna zástupkyňa žalobkyne sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej
lenCSP)),vzhľadomnavčaspodanéodvolanieosobouoprávnenou(§359vspojenís§362ods.1CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ustanovenia § 379 a 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu
verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu ako aj internetovej stránke

dňa 7.12.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných
nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj právnym
posúdením, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil dôvodnosť uplatneného

nároku žalobkyne vrátane preukázania naliehavého právneho záujmu na určenie, že je vlastníčkou
sporných nehnuteľností. Odvolací súd nepovažuje uplatnenú námietku týkajúcu sa nesprávnych
skutkových zistení za opodstatnenú. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo nepochybne preukázané,
že žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam v rozsahu 1 v dedičskom
konaní po neb. X. O. vedenom pod sp. zn. 13D/253/2000, Dnot 87/2000, osvedčením o dedičstve zo

dňa 12.10.2000 s tým, že druhý spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1 nadobudol otec žalovaných A. O..
Tieto skutočnosti sporné medzi stranami sporu neboli. Žalovaní sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci
sporných nehnuteľností na LV č. XXX, LV č. XXXX k.ú. H. na základe osvedčenia o vydržaní notárskou
zápisnicou sp. zn. N355/2005, Nz39661/2005 z 26.8.2015 (č. l. 40 spisu). Súd prvej inštancie správne
uzavrel, že žalovaní zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v konaní

nepreukázali, lebo ich tvrdenia o ústnom darovaní sporných nehnuteľností žalobkyňou v konaní
žalobkyňa spochybnila, navyše skutočnosti, na základe ktorých vyhlásili, že nadobudli vlastnícke právo
vydržaním od právnych predchodcov, ktorí tieto nehnuteľnosti mali užívať v 30-tych rokoch a následne
v 90-tych rokoch im mali byť darované, boli taktiež v konaní spochybnené.6. Vydržanie je originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva za predpokladu splnenia zákonných
podmienok vyplývajúcich z ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého oprávnený držiteľ

sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10
rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä zisteného skutkového stavu,
ktorým bol odvolací súd pri posudzovaní dôvodnosti odvolania viazaný vyplýva, že zákonné podmienky
pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním na strane žalovaných preukázané neboli, a to najmä
doba užívania sporných nehnuteľností, okamih vstupu do držby, ako aj oprávnenosť a dobromyseľnosť

držby. Pri vedomosti žalovaných, že spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1 sporných nehnuteľností
nadobudla žalobkyňa v dedičskom konaní po neb. X. O., svojej matke, tak ako spoluvlastnícky podiel
nadobudol ich otec, brat žalobkyne, žalovaní 1/ a 2/ nemohli byť dobromyseľní ako držitelia so zreteľom
na všetky okolnosti o tom, že im predmetné nehnuteľnosti patria a že sú držiteľmi oprávnenými. Dobrá
viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti, sa musí vzťahovať aj k
titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Posúdenie dobrej viery je potrebné

hodnotiť objektívne a nie zo subjektívneho hľadiska, t.j. osobného presvedčenia žalovaných. Súd prvej
inštancie správne zdôraznil nepreukázanie nimi tvrdených skutočností, spochybnenie nimi tvrdených
skutočností, najmä vyhlásením osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva a priebehu konania pred
súdom prvej inštancie. Ak by bol úmysel starej matky žalovaných 1/ a 2/ neb. X. O. darovať tieto
nehnuteľnostižalovanýmv90-tychrokochtak,akotojeuvedenévnotárskejzápisnicisp.zn.N355/2005,

Nz39661/2005 z 26.8.2005, nedošlo by po jej smrti k dedeniu sporných nehnuteľností v prospech
žalobkyne a otca žalovaných. Nepochybne by minimálne otec žalovaných mal vedomosť o darovaní
sporných nehnuteľností jeho právnou predchodkyňou.

7. Ďalšie uvádzané skutočnosti v odvolaní týkajúce sa následného postupu žalovaných po ich zápise do

katastranehnuteľnostíodvolacísúdpovažovalzabezpredmetné.Zákonnépodmienkyprenadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním na strane žalovaných v konaní preukázané neboli, a ani splnené. Z tohto
dôvodu odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaných za dôvodné.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v spojení s opravným uznesením ako vecne

správny v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobkyne v odvolacom konaní (§255 ods.1 CSP),
ktorej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že si trovy odvolacieho konania

neuplatnila, ani jej z obsahu spisu nevyplývajú. Na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odvolací
súd aplikoval základné princípy CSP, a to čl. 4 ods. 2 v spojení s princípom procesnej ekonómie
vyplývajúcim z čl. 17 v záujme spravodlivého usporiadania procesných nárokov strán v spore.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.