Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 14, 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617212846
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6617212846.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v spore žalobcu: E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom: Y. Č.. XX, XXX XX X. L., štátny občan SR, zast. JUDr. Bronislava Garajová, advokát, s miestom
výkonu činnosti: Železničná 291, 987 01 Poltár, proti žalovanému: J. N.X., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom: Y. Č.. XX, XXX XX X. L., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 2961,- Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2961,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % zo sumy 2961,- Eur od 11.03.2017 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou zo dňa 13.12.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.12.2017, sa žalobca domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 2961,-Eur do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2.Svoju žalobu odôvodnil tým, že v období od augusta do októbra 2016 žalovanému požičal postupne v

peňažných čiastkach rôznej výšky sumu v celkovej výške 2961,-Eur. Peňažné prostriedky žalovaný
mal vrátiť pôvodne do 30.09.2016, následne do 30.12.2016. Žalobca písomne vyzval žalovaného
doporučeným listom zo dňa 27.10.2016 na vrátenie dlhu. Nakoľko žalovaný celkovú dlžnú sumu
žalobcovi nevrátil ani čiastočne, došlo k spísaniu listiny označenej ako „Uznanie dlhu“ medzi žalobcom
a žalovaným dňa 09.02.2017, ktorou žalovaný svoj dlh vo výške 2961,-Eur uznal čo do dôvodu a výšky a
zaviazal sa na vrátenie dlhu do 30 dní od jej podpisu, v plnom rozsahu, hoc est do 11.03.2017. Žalovaný

i napriek tejto skutočnosti svoj dlh v dohodnutej lehote žalobcovi neuhradil, a na predžalobnú výzvu
nereagoval.

3.Súd v spore vydal platobný rozkaz č.k. XC/X/XXXX-XX. dňa 29.01.2018.

4.Žalovaný voči platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor písomným podaním doručeným
súdu dňa 21.02.2018, v ktorom namietal výšku uplatneného dlhu v sume 2963,-Eur (výška dlhu uvedená

v žalobe 2961,-Eur), nakoľko skutočná výška dlhu je podľa jeho tvrdenia vo výške 1619,-Eur. Na
preukázanie svojich tvrdení doložil rukou spísané listiny zo dňa 18.09.2016 a zo dňa 20.09.2016. Z
listiny zo dňa 18.09.2016 eklatantne vyplýva, že žalovaný si požičal od žalobcu sumu 200,-Eur, ktorú
sa zaviazal vrátiť do 30.09.2016, čo potvrdili so svojou družkou vlastnoručnými podpismi na listine.Druhá listina zo dňa 20.09.2016 preukazuje postupné prevzatie menších čiastok od žalobcu žalovaným
v celkovej výške 1100,-Eur, ktorú sa zaviazal vrátiť do 30.09.2016. Čo sa týka ním podpísaného vyššie
uvedeného „Uznania dlhu“ v celkovej výške 2963,-Eur, pri podpise ako tvrdí nemal okuliare a v tom čase

bol na obecných prácach, inter alia bol nadôvažok v strese, na základe čoho len podpísal papier a šiel
naspäť pracovať. Dlh vo výške 1619,- Eur je ochotný žalovanému splácať mesačne v
sume 50,-Eur, nakoľko jeho finančná situácia mu nedovoľuje splácať viac, keďže jeho mesačný príjem
činí sumu 118,-Eur, z čoho musí hradiť aj chod domácnosti. Ďalej žalovaný konštatuje, že v sume 2963,-
Eur je zahrnutá aj cena automatickej práčky, ktorú mu žalobca dal a následne mu ju odňal. Ako ďalej

uvádza, keby mu požičal žalobca sumu, ktorú v tomto konaní od neho vymáha, tak by si dal porobiť celú
elektriku v dome a nemusel by ju odoberať od svojej sestry.

5.Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 15.03.2018, doručenom súdu dňa 20.03.2018 prostredníctvom
právneho zástupcu na odpor žalovaného uviedol, že čo sa týka namietaného prejavu žalovaného v
spojitosti s podpísaním listiny označenej ako „Uznanie dlhu“ zo dňa 09.02.2017, žalovaný ho podľa jeho

presvedčenia podpísal slobodne, vážne samozrejme po oboznámení sa s obsahom listiny.
Listiny predložené žalovaným spolu s odporom, sú spísané a podpísané žalobcom, pričom si žalovaný
ďalej požičiaval od žalobcu rôzne peňažné čiastky. Jedná sa z jeho strany len o čiastkové potvrdenie
výšky predmetného dlhu, ktorý sa následne zvyšoval. V spojitosti s namietanou práčkou značky ARDO
zo strany žalovaného a jej započítania do celkovej výšky dlhu, túto žalobca odpredal žalovanému za 50,-

Eur. Jednalo sa o staršiu práčku, ktorú žalovaný pri manipulácii okamžite pokazil, keď nezavrel dvierka
pred zapnutím pracieho programu. Následne ju žalobcovi vrátil a ten mu vrátil kúpnu cenu.

6.Dňa 08.10.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k tvrdeným skutočnostiam žalobcu.
Žalovaný opäť namietal a popieral vo svojom vyjadrení výšku uplatňovanej pohľadávky žalobcom.

Pokiaľ by si totiž od žalobcu požičal sumu 2961,-Eur opravil by si celý dom, elektriku, vymenil nábytok.
Je totiž odpojený od stĺpa elektrického vedenia, pričom za pripojenie späť musí uhradiť sumu 1000,-
Eur a za nové vedenie ďalších 1000,-Eur. Keďže má štyri deti finančne mu vypomáha aj jeho sestra.
Poberá 118,-Eur mesačne, jeho družka je na „rodičovskej“ a poberá s detskými prídavkami sumu 309,-
Eur mesačne. Vo svojom písomnom vyjadrení uvádza, že sám žalobca mu k dverám nosil peniaze, na

čo má aj svedka. Žalobcovi je ochotný splácať predmetný dlh z dôvodu svojej nepriaznivej finančnej
situácie po 50,-Eur mesačne Čo sa týka podpísania listiny „Uznanie dlhu“, tú podpísal pred
pracovníčkou obecného úradu len na základe toho, že mu žalobca za jej podpísanie prisľúbil 100,-Eur.
Výšku dlžnej sumy na ním podpísanej listine dobre nevidel a v dobe podpisu vykonával aj aktivačné
práce.

7.Žalovaný nebol na pojednávaní prítomný, napriek riadnemu doručeniu predvolania, svoju
neprítomnosť neospravedlnil a ani súdu písomne neoznámil závažné dôvody svojej neprítomnosti. Súd
v súlade s § 180 CSP rozhodol, že bude konať v neprítomnosti žalovaného.

8.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, listinou označenou ako „Uznanie dlhu“ zo dňa
09.02.2017 s úradne overenými podpismi strán sporu, výzvou žalobcu adresovanou žalovanému zo
dňa 27.10.2016 o vrátenie dlhu vo výške 2961,-Eur, vlastnoručne spísanými listinami žalobcom a
podpísanými žalovaným zo dňa 30.09.2016 a zo dňa 20.09.2016 preukazujúce poskytnutie
finančných prostriedkov na jednotlivé účely žalobcom žalovanému.

9.Žalobca na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na žalobe in extenso a
skutočnostiach v nej uvedených. Na pojednávaní uviedol, že v priebehu roku 2016 v čiastkach požičiaval
rôzne sumy žalovanému a to až do celkovej výšky 2961,-Eur, pričom so žalovaným sa dohodol aj na
splatení. Nakoľko mu žalovaný svoj dlh nesplácal, vyzval ho písomne dňa 27.10.2016 na úhradu dlhu

v celkovej výške. Následne žalovaný uznal svoj dlh čo do výšky a dôvodu na listine označenej ako
„Uznanie dlhu“ zo dňa 09.02.2017, pričom sa zaviazal predmetnú sumu vrátiť žalobcovi do 30 dní
od podpisu, čo potvrdil aj svojim úradne overeným podpisom na predmetnej listine. Vzhľadom k tomu,
že k plneniu žalovaným opäť nedošlo, žalobca bol nútený podať žalobu na súd. Úroky z omeškania
žalobca žiadal len od 11.03.2017 a to i napriek tomu, že si ich mohol uplatniť aj od skoršieho dátumu. Na

námietky žalovaného, že ten nemal vedomosť pri podpisovaní „Uznania dlhu“ o akú listinu ide, žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu skonštatoval, je pravdou že v deň podpisu sa žalovaný
zúčastnil aktivačných prác v obci tak ako to aj tvrdí, ale to nemalo žiadny vplyv na jednoznačnosť,
vážnosť a určitosť jeho prejavu vôle na vyššie uvedenej listine.10.Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky Zákonník ( ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká

povinnosť splniť záväzok.

11.Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12.Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

13.Podľa § 658 ods. 1, ods. 2 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri
nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo
vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

14.Podľa § 559 ods. 1, ods. 2 OZ, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

15.Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,

len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní

16.Podľa § 517 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok
z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie,
ibaže by k tejto škode došlo aj inak.

17.Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú
právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí
pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod
(kauza)vznikupohľadávky,musívňombyťpresneurčenávýškapohľadávkyanapokonmusíobsahovať

aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznaním dlhu však nevzniká nový záväzok. Na základe neho
však dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k
uznaniu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1). V prípade sporu veriteľ nemusí
dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase
uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať.

18.Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že žalobe
je možné vyhovieť. V konaní mal súd z výpovede žalobcu a z listinných dôkazov preukázané, že
medzi žalobcom a žalovaným prišlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657 Občianskeho
zákonníka. Na platnosť zmluvy o pôžičke zákon nevyžaduje jej písomnú formu. V sporovom konaní je

povinnosťouúčastníkovniečotvrdiťasvojetvrdenienáležitýmspôsobomajpreukázať.Vkonanímalsúd
za preukázané, že žalobca požičal žalovanému finančnú čiastku v celkovej sume 2961,-Eur. Pravdivosť
tejto tvrdenej skutočnosti mal súd preukázanú listinou označenou „Uznanie dlhu“ zo dňa 09.02.2017,
v ktorej žalovaný uznal čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči žalobcovi v celkovej výške 2961,-
Eur.Vkonanívšaksúdnemalzapreukázanésplneniepovinnostižalovaným,atovráteniedlhuvcelkovej

výške žalobcovi v súlade s listinným dôkazom označeným ako „Výzva“ zo dňa 27.10.2016, na základe
ktorejmalžalovanývrátiťdlhžalobcovido15dní odjejdoručenia,akoanivsúlades listinouoznačenou
ako „Uznanie dlhu“ zo dňa 09.02.2017, na základe ktorej mal žalovaný vrátiť dlh žalobcovi do 30 dní od
jej podpisu. Namietanú výšku dlhu voči žalobcovi, žalovaný žiadnym relevantným dôkazom nevyvrátil a
tvrdenia žalovaného v spojitosti s okolnosťami pri podpisovaní listiny označenej ako „Uznanie dlhu“, in

concreto absenciou okuliarov a stresom pri podpise listiny spôsobenom vykonávaním aktivačných prác
v tom čase, súd nepovažuje za substancovanú obranu zo strany žalovaného, nadôvažok
keď podpisy žalobcu, ako aj žalovaného sú na predmetnej listine úradne overené. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy tak ako je uvedenévo výrokovej časti tohto rozsudku, spolu so zákonným úrokom z omeškania odo
dňa 11.03.2017.

19.Žalovaný v rámci tohto konania nepreukázal a dokonca ani substancovane nepoprel tvrdenia
žalobcu. Na základe čoho súd nemá čo dokazovať, pokiaľ tvrdenie nie je substancované
a na procesnú obranu žalovaného z tohto dôvodu neprihliadol. Žalovaný sa pojednávania
nezúčastnil, hoci mu bolo predvolanie riadne doručené, svoju neprítomnosť na pojednávaní
neospravedlnil závažnými dôvodmi. Pokiaľ procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania,

nie je vykonaný včas, nespôsobuje luxta legem procesnoprávne účinky, čo má za následok, že súd
na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Účelom sudcovskej koncentrácie konania
je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Strana sporu
má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo.

Uvedené pravidlo je pravidlom lex generalis. Pokiaľ neexistujú osobitné dôvody, ktoré in hoc casu
súd nevzhliadol, v zásade platí že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na
pojednávaní nie je včasné.

20.Koncentrácia konania vyžaduje aby strana sporu vykonala špecifikované procesné úkony v určitej

fáze konania. Omeškané procesné úkony sú neúčinné, na tieto súd nemusí prihliadnuť. Ide o diskrečnú
právomoc súdu, na základe ktorej súd podľa okolností konkrétneho prípadu nie je povinný prihliadnuť
na procesné úkony, ktoré neboli uplatnené včas. Úspech v spore závisí od správnej a včasnej procesnej
aktivity strany sporu. Základnou procesnou povinnosťou strán sporu je povinnosť tvrdenia, stranu
sporu totiž zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi) spolu s dôkazným bremenom (onus probandi),

ktoré sú predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť,
t.j. uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce má pre stranu sporu
procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, čo sa prejaví v meritórnom rozhodnutí in
re. V sporovom konaní je súd totiž limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Rozsudok v sporovom
konaní zodpovedá v zásade tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili a zásadne nezohľadňuje to, čo žiadna

zo strán sporu netvrdila. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného
práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má v zásade tvrdiť tie právne skutočnosti, ktoré
spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť
skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti, t.j. bremeno
tvrdenia je v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. Strana sporu má povinnosť predložiť

skutkové tvrdenia pravdivo a úplne, to znamená že nesmie zamlčať skutkové tvrdenia, o ktorých vie.
Právnym následkom porušenia povinnosti tvrdiť pravdivo a úplne je prehra sporu.

21.Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne

námietky.

22.Podľa § 150 ods. 1, ods. 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

23.Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

24.Podľa § 153 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania

alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.25.Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

26.Žalovaný v rámci tohto konania nepreukázal relevantným spôsobom neoprávnenosť žalobného
nároku žalobcu in extenso, tak v rámci prostriedku procesnej obrany, ako ani nepredložil žiadne
relevantné dôkazy. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá
má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany
(§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany ( §

151 ods. 2 CSP).

27.Dokazovanie v sporovom konaní je naďalej ovládané prejednacou zásadou. Civilný sporový poriadok
zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní a teda,
aj vykonávaní dôkazov. Hoc tempore pri klasických sporoch súd nemôže dôkazy navrhovať zásadne
nikdy. Dôkazné bremeno možno charakterizovať, ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok

konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. V rámci dokazovania platí zásada, že
účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit
probatio). Hoc est, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho
tvrdenie za základ svojho rozhodnutia.

28.Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany neuviedol súdu relevantné skutočnosti na svoju obranu a
ani nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili žalobný návrh a v ňom uplatnený nárok žalobcu a
to ani v spornej časti.

29.Súd na základe uvedeného žalobe žalobcu in extenso vyhovel.

30.Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31.Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32.Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33.O trovách konania súd rozhodol v súlade s dikciou § 255 ods. 2 CSP a žalobcovi priznal plnú náhradu
trov konania, nakoľko mal plný úspech in re.

34.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto

náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo
222/2016).

35.O výške náhrady trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti

tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní
odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica
Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so
samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o

samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od

právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v
ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,

c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.