Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by Mgr. Lenka Kvasnicová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18Csp/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117204821
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117204821.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu Stredoslovenská

energetika, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/48, Žilina, IČO 36403008, zastúpeného JUDr. Ľudmilou
Jurčovou, advokátkou so sídlom Michalská 9, Bratislava, pobočka B. Němcovej 13, Brezno proti
žalovaným 1) T. W., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom X. XXXX/XX, J. nad P., štátnemu občanovi SR a 2)
N. W., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom C. XXX, B. J., štátnemu občanovi SR, o zaplatenie 147,45 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa voči žalovanému 1) z a m i e t a.

II. Žalovaný 2) je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 144,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 197,05 eur od 19.04.2016 do 20.04.2016 a vo výške 5 % ročne zo sumy 144,45
eur od 21.04.2016 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti sa žaloba voči žalovanému 2) z a m i e t a.

IV. Žalovanému 1) sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

-2- 18Csp/46/2017

V. Žalobcovi sa voči žalovanému 2) priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných 1), 2) zaplatenia sumy vo výške 147,45 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 197,05 eur od 31.03.2015 do 20.04.2016

a vo výške 5 % ročne zo sumy 144,45 eur od 21.04.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju
žalobu odôvodnil tým, že v zmysle § 17 ods. 1 písm. a) zákona o energetike má odberateľ elektriny
v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti právo pri dodávke elektriny a dodávke plynu uzatvoriť
s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu zmluvu o združenej dodávke elektriny. Podmienkou
pre oprávnený odber elektriny je existencia zmluvy o združenej dodávke elektriny. Nakoľko žalovaní
1), 2) ako vlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. T. W., zapísanej na LV č. XXXX, rodinný
dom súp. č. XXX postaveného na parc. č. XX odoberali elektrinu z odberného miesta T. W. XXX bez

existencie zmluvy o poskytnutia protiplnenia, má za to, že mu spôsobili škodu vo výške uplatnenej v
žalobe. Poznamenal, že vlastníkov nehnuteľnosti vyzval na úhradu sumy za využívané služby zaslaním
výziev na zaplatenie dňa 14.04.2016. žalovaní 1), 2) výzvy prevzali, avšak k úhrade dlhu nedošlo.
Časť svojho dlhu uhradila vlastníčka nehnuteľnosti Z. W. úhradami zo dňa 20.04.2016 vo výške 52,60eur, ktorú započítal na úhradu istiny a dňa 20.04.2016 vo výške 8,55 eur, ktorú započítal na úhradu
trov právneho zastúpenia. Žalobca ďalej uviedol, že za odoslanie každej upomienky odberateľovi z
dôvodu neuhradenia zálohovej platby alebo vyúčtovacej faktúry účtuje paušálnu náhradu nákladov

vo výške 3 eur podľa cenníka služieb, pričom poukázal na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky.
Dodal, že ako odberateľ na odbernom mieste T. W. XXX bol vedený T. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorý dňa
XX.XX.XXXX zomrel. O tejto skutočnosti sa dozvedel na základe žiadosti o ukončenie zmluvy zo dňa
05.03.2015zostranyžalovaného1).Dlžnéfaktúrypochádzajúzfakturačnéhoobdobiaod01.02.2014do

15.01.2015,t.j.posmrtiporučiteľa,apretonemohlibyťprihlásenédodedičskéhokonaniapoporučiteľovi
T. W.. Žalovaný 1) vlastnil do r. 2015 6/8 z nehnuteľnosti, žalovaný 2) 1/8 z nehnuteľnosti. Keďže zo
strany žalovaných 1), 2) nedošlo ani len k čiastočnej úhrade, pristúpil k podaniu žaloby. Potvrdil, že
dňa 09.02.2015 prijal zo strany žalovaného telefonickú reklamáciu spotreby elektriny za obdobie od
01.02.2014 do 15.01.2015. Žalovaný vyjadril nesúhlas s fakturovanou spotrebou a požiadal o preverenie
elektromera. Dňa 16.02.2015 bola vykonaná kontrola odberného miesta. Nakoľko elektromer nebol

sprístupnený, nebolo možné overiť funkčnosť a aktuálny stav elektromera. Nový termín sprístupnenia
elektromera bol dohodnutý na základe telefonického rozhovoru na deň 24.02.2015. Pri tejto kontrole
bolo zistené, že elektromer vykazoval voľný chod. Elektromer bol vymenený s konečným stavom vo VT
14.121 kWh a bol zaslaný do Metrologického laboratória na úradné preskúšanie. Na základe zistenej
závady bol zrealizovaný prepočet spotreby

-3- 18Csp/46/2017

elektriny v zmysle platného metodického pokynu na stanovenie náhradnej spotreby pri poruche merania
- voľný chod. Podľa vykonaného prepočtu bolo odberateľovi v opravnej faktúre odúčtovaných 298
kWh za obdobie od 01.02.2014 do 15.01.2015 a za obdobie od 16.01.2015 do 23.02.2015, t. j.

do výmeny elektromera bolo odúčtovaných 29 kWh. Reklamácia bola vyriešená ako opodstatnená.
V prípade, že nie je možné určiť dátum vzniku poruchy, má sa za to, že porucha trvala odo dňa
nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu alebo od posledného zásahu na odbernom mieste.
PDS v zmysle uvedeného vychádzala zo skutkového stavu zisteného pri kontrole odberného miesta.
Dňa 20.03.2015 bola vykonaná kontrola odberného miesta avšak neúspešne, nakoľko odberné miesto

bolo neprístupné. Dňa 09.04.2015 bola vykonaná opakovaná kontrola odberného miesta z dôvodu, že
miesto je dlhodobo neobývané a elektromer nebol menený po 10 rokoch. Kontrola bola neúspešná z
dôvodu neprístupnosti odberného miesta. Dodal, že dňa 02.04.2015 obdržal opakovanú písomnú, v
ktorej žalovaný 1) nesúhlasil s vyjadrením k prvotnej reklamácii. Podkladom pre stanovenie spotreby
pri poruche merania je považovaná spotreba zistená na základe odpočtov PDS. Odhady namiesto

odpočtov z dôvodu neprístupnosti odberného miesta a stavy meradiel poskytnuté zákazníkom nie
sú podkladom pre stanovenie spotreby pri poruche meradla. Uviedol, že odpočet stavu číselníka
elektromera, jeho kontrola a spôsob merania spotrebovanej elektrickej energie je v kompetencii
príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy, t. j. Stredoslovenská energetika, a. s., ktorá fakturuje
spotrebu koncovému zákazníkovi na základe údajov poskytnutých zo strany PDS. V 7/2013 bola prijatá

požiadavka na zmenu výšky preddavkovej platby s informáciou, že odberné miesto je neobývané.
Súčasne bol uvedený stav elektromera ku dňu 15.01.2013 vo VT 13.344 kWh. Keďže vo faktúre
za fakturačné obdobie 11.01.2012 - 04.01.2013 bol konečný stav elektromera ku dňu 04.01.2013
vo VT 12.380 kWh fakturovaný systémovým odhadom, odporučili mu podať reklamáciu pre správne
doúčtovanie spotreby. Reklamáciu nepodal a naďalej bol stav fakturovaný systémovým odhadom/

nesprávne.Dodal,žezdôvoduneprístupnostiodbernéhomiestanebolomožnévykonaťvčaseodpočtov
elektriny odpočet skutočných stavov elektromera.

2. Žalovaný 1) s podanou žalobou nesúhlasil. Potvrdil, že jeho otec, T. W., uzatvoril so žalobcom zmluvu
pre odberné miesto T. W. XXX. Tu žil so svojou manželkou až do svojej smrti. Následne tu zostala

bývať len ona sama. V decembri 2007 utrpela úraz a po návrate z nemocnice v 1/2008 si ju zobral
do opatery. Od tejto doby na uvedenej adrese nikto nebýval. Rodinný dom bol prázdny, uzamknutý.
Len nepravidelne sa kontroloval raz za mesiac. Po smrti jeho otca zostala zmluva nezmenená, teda
stále bola evidovaná na meno jeho otca, pričom faktúry sa odber elektrickej energie a prenájom hodín
uhrádzal on. Podotkol, že začiatkom roka 2015 si prevzal vyúčtovanie, podľa ktorého za obdobie od

01.02.2014 do 15.01.2015 na dotknutom odbernom mieste vznikol nedoplatok vo výške 235,85 eur.
Na toto hneď reagoval a dňa 09.02.2015 telefonicky uvedenú faktúru reklamoval. Dňa 24.02.2015 bola
vykonaná pracovníkom žalobcu kontrola elektromeru, kde zistil, že elektromer točí bez záťaže, jedna
otáčka 12 min.. Dňa 10.03.2015 obdržal odpoveď s tým, že reklamácia je opodstatnená. V marci 2015obdržal opravnú faktúru, podľa ktorej bol nedoplatok vo výške 197,05 eur. Zdôraznil, že v rodinnom
dome na odbernom mieste nikto nebýval, preto podal opätovnú reklamáciu. V apríli 2015 mu prišla k
tejto reklamácii odpoveď, podľa ktorej v prípade, že nie je možné určiť dátum vzniku

-4- 18Csp/46/2017

poruchy, má sa za to, že porucha trvala odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu
alebo od posledného zásahu na odberné miesto. Pri poruche na určenom meradle je možné určiť
množstvo odobratej elektriny podľa výšky spotreby v predchádzajúcom porovnateľnom období, pokiaľ v

danom období bola spotreba meraná správne. Za správne nameranú spotrebu je považovaná spotreba
zistená na základe odpočtov PDS. Odhady namiesto odpočtov a stavy meradla poskytnuté zákazníkom
nie sú podkladom pre stanovenie spotreby pri poruche merania. V liste sa tiež uvádza, že v 7/2013
bola prijatá požiadavka na zmenu výšky preddavkovej platby s informáciou, že odberné miesto je
neobývané. Súčasne bol uvedený stav elektromera ku dňu 15.01.2013 vo VT 13.344 kWh. Keďže vo
faktúre za fakturačné obdobie 11.01.2012 - 04.01.2013 bol konečný stav elektromera ku dňu 04.01.2013

vo VT 12.380 kWh fakturovaný systémovým odhadom, odporučili mu podať reklamáciu pre správne
doúčtovanie spotreby. Reklamáciu nepodal a naďalej bol stav fakturovaný systémovým odhadom/
nesprávne. Spýtal sa preto, na základe akého odpočtu PDS zistilo správne nameranú hodnotu, keď ako
uvádzajú, od roku 2013 boli faktúry vystavované na základe systémového odhadu? Je presvedčený,
že k odberu elektrickej energie v uvedenom rodinnom dome vo výške ako uvádza žalobca nedošlo.

Rodinnýdombolnepoškodený,uzamknutý,tedavňomnemoholbyťžiadenodber.Odberbolspôsobený
poškodeným elektromerom, ktorý nebol menený viac ako 10 rokov, čo je porušenie zákona zo strany
žalobcu. Konanie žalobcu považuje za podvodné, nakoľko žiadajú úhradu za niečo, čo neužíval,
neodobral a ešte aj nevedia nijak reálne preukázať množstvo odobratej elektriny. Počas celého obdobia
elektrárne vedeli, kde býva a vždy ho stačilo kontaktovať telefonicky, pretože jeho telefónne číslo viselo

na dverách odberného miesta. Celé predchádzajúce obdobie mu posielali šeky na úhradu záloh na jeho
adresu pobytu. Nie je mu preto zrejmé, prečo sa elektrikári neohlásili pri vykonávaní odpočtov a tieto
stanovovali odhadom.

3. Žalovaný 2) sa k žalobe nevyjadril, hoci táto mu bola riadne a včas doručená. Na pojednávanie dňa

17.05.2018 sa nedostavil napriek tomu, že mal predvolanie riadne a včas doručené. Svoju neúčasť
neospravedlnil a o odročenie pojednávania nepožiadal.

4.Napojednávaniedňa17.05.2018sanedostavilanižalobca,ktorýsvojuneúčasťospravedlnilasúhlasil
s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd preto prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a žalovaného

2), pričom prihliadol na obsah spisu

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením opravnej faktúry zo dňa 15.03.2015, upomienky zo dňa
21.04.2015, výzvy na zaplatenie zo dňa 14.04.2016, doručeniek, LV č. XXXX, žiadosti o ukončenie
zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 23.02.2015, úmrtného listu, vyjadrenia k reklamácii zo

dňa 10.03.2015, vyjadrenia k opakovanej reklamácii zo dňa 22.04.2016, faktúry za dodávku elektriny za
obdobie od 07.01.2010 do 05.01.2011 a za obdobie od 11.01.2012 do 04.01.2013, potvrdenia o pobyte,
výsledku odpočtov, výpisu histórie spotrieb, záznamu o návšteve odberného miesta zo dňa 16.02.2015,
zo dňa 24.02.2015, zo dňa 20.03.2015, zo dňa 09.04.2015 a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Opravnou faktúrou zo dňa 15.03.2015, splatnou dňa 30.03.2015, žalobca vykonal dobropis
žalovanému 1) na pôvodnú faktúru č. XXXXXXXXXXXX vo výške 38,80 eur.
-5- 18Csp/46/2017

Suma na nedoplatku tak predstavovala výšku 197,05 eur. Z histórie dodávky elektriny uvedenej vo

faktúre vyplýva, že v období od 06.01.2011 do 10.01.2012 bola spotreba elektriny na odbernom mieste
15 kWh, za obdobie od 11.01.2012 do 04.01.2013 15 kWh, za obdobie od 05.01.2013 do 31.01.2014
18 kWh a za obdobie od 01.02.2014 do 15.01.2015 1.396 kWh.

7. Upomienkou zo dňa 21.04.2015 vyzval žalobca žalovaného 1) na úhradu sumy 200,05 eur

pozostávajúcu zo sumy 197,05 eur titulom neuhradenia faktúry a zo sumy 3 eur titulom paušálnej
náhrady nákladov za upomienku. Výzvou na zaplatenie zo dňa 14.04.2016 vyzval žalobca žalovaných
1), 2) na zaplatenie neuhradenej faktúry sumu 197,05 eur, upomienku vo výške 3 eur, úroku z omeškania
vyčísleného ku dňu 14.04.2016 v sume 10,36 eur a trov právneho zastúpenia v sume 34,20 eur, celkomsuma 244,61 eur do 5 dní od doručenia výzvy. Žalovaný 1) prevzal výzvu dňa 19.04.2016 a žalovaný
dňa 18.04.2016.

8. Z LV č. XXXX pre k. ú. T. W. vyplýva, že spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, rodinného domu č. XXX
postavenom na pozemku parc. č. XX bol žalovaný 1) v podiele 6/8, žalovaný 2) v podiele 1/8 a Z. W.
v podiele 1/8.

9. Žiadosťou o ukončenie zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 23.02.2015 požiadal žalovaný

1) o ukončenie zmluvy o združenej dodávke elektriny uzavretej s T. W. z dôvodu úmrtia odberateľa
a prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnosti. Z úmrtného listu T. W. vyplýva, že tento zomrel dňa
12.09.2007.

10. Z vyjadrenia k reklamácii zo dňa 10.03.2015 vyplýva, že žalobca uznal reklamáciu žalovaného
1) za opodstatnenú, keď bolo zistené, že elektromer vykazuje voľný chod. Z vyjadrenia k opakovanej

reklamácii zo dňa 22.04.2015 vyplýva, že žalobca opakované námietky žalovaného 1) neuznáva z
dôvodu, že v prípade, ak nie je možné určiť dátum vzniku poruchy, má sa za to, že porucha trvala odo
dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu alebo od posledného zásahu na odberné miesto.
Pri poruche na určenom meradle je možné určiť množstvo odobratej elektriny podľa výšky spotreby
v predchádzajúcom porovnateľnom období, pokiaľ v danom období bola spotreba meraná správne.

Za správne nameranú spotrebu je považovaná spotreba zistená na základe odpočtov PDS. Odhady
namiesto odpočtov a stavy meradla poskytnuté zákazníkom nie sú podkladom pre stanovenie spotreby
pri poruche merania.

11. Z faktúry za obdobie od 07.01.2010 do 05.01.2011 vyplýva, že žalovanému 1) bol fakturovaný

preplatok vo výške 188,14 eur. Z faktúry za obdobie od 11.01.2012 do 04.01.2013 vyplýva, že
žalovanému 1) bol fakturovaný preplatok vo výške 216,39 eur. Z potvrdenia o pobyte vyplýva, že T. W.
bola od 14.08.2013 prihlásená na trvalý pobyt na adrese X. XXXX/XX, J. nad P..

12. Z výpisu z histórie platieb od 01.01.2009 do 04.01.2013 vyplýva, že odpočet stavu elektromera ku

dňu 01.01.2009 bol 11.350 kWh a ku dňu 04.01.2013 bol 12.380- Počas celého obdobia sa odpočet
uskutočňoval odhadom. Z výsledkov odpočtov

-6- 18Csp/46/2017

vyplýva, že stav meradla ku dňu 05.01.2013 bol 12.380 kWh a ku dňu 15.01.2015 bol 14.092 kWh.

13. Zo záznamov o návšteve odberného miesta vyplýva, že dňa 16.02.2015 bolo odberné miesto
neprístupné, mobil nedostupný. Dňa 24.02.2015 bolo zistené, že elektromer točí bez záťaže, jedna
otáčka 14 min.. Elektromer nebol nafázovaný, prerábala sa sieť. Zaslané do ciachovne. Dňa 20.03.2015

boli zamknuté dvere, návšteva neúspešná. Ako odberateľ je v tomto období evidovaný T.. Dňa
09.04.2015 odberné miesto bolo neprístupné, zamknuté.

14. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov účinného v čase neoprávneného odberu (ďalej len „zákon“), Neoprávneným odberom elektriny

je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo

4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny.

15. Podľa § 46 ods. 2 zákona, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal,
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe

objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1
písm. i).16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je čiastočne
dôvodná. Žalobca si svoj nárok voči žalovaným 1), 2) uplatňuje titulom neoprávneného odberu elektriny
bez uzavretej zmluvy. Medzi stranami nebolo sporné, že odberateľom elektriny bol pôvodne T. W., ktorý

však dňa 12.09.2007 zomrel, čím došlo k zániku tohto zmluvného vzťahu. Vlastníkmi nehnuteľnosti sa
stali a v rozhodnom období boli žalovaní 1), 2) a Z. W.. Po smrti T. W. na dané odberné miesto nebola
uzavretá zmluva o dodávke elektriny. Preto možno zhodne s tvrdením žalobcu konštatovať, že sa v
danom prípade jednalo o neoprávnený odber. V súvislosti s neoprávneným odberom potom žalobcovi
vznikla škoda v podobe odobratej elektriny. Žalovaný 1) sa v konaní bránil, že elektrinu neodoberal.

V dome nikto nebýval, on sa v dome dlhodobejšie nezdržiaval, dom nepravidelne len kontroloval a pri
tejto kontrole elektrinu nepoužíval. Istič bol vypnutý. Ako vyplýva z ustanovenia § 46 ods. 2 zákona,
škodu, ktorá dodávateľovi vznikla neoprávneným odberom elektriny, je povinný uhradiť ten, kto elektrinu
odoberal. Je preto významná námietka žalovaného 1), keď tvrdí, že elektrinu neodoberal. Tvrdenia
žalovaného 1) v tomto smere žalobca nijak nerozporoval a neuviedol ani žiadne iné tvrdenia, z ktorých
by vyplývali opačné skutočnosti, ako tie, ktoré tvrdil žalovaný 1). Súd ich preto vyhodnotil ako nesporné.

Povinnosť uhradiť škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny totiž zákonodarca neviaže na
vlastníka nehnuteľnosti, ale na toho, kto elektrinu skutočne spotreboval, čo v praxi môže byť aj osoba
odlišná od vlastníka. Preto bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že žalovaný 1) je skutočne tou osobou,
ktorá elektrinu na danom mieste a v danom čase
-7- 18Csp/46/2017

odoberala. Keďže žalobca v tomto smere neprodukoval žiadne tvrdenia, a teda ani žiadne dôkazy,
možno konštatovať, že neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno vo vzťahu k žalovanému 1),
a preto súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

17. V ďalšom sa súd zaoberal dôvodnosťou uplatneného nároku voči žalovanému 2). Žalobca opravnou
faktúrou zo dňa 15.03.2015 vyúčtoval spotrebu elektriny po zohľadnení vadnosti elektromera, ktorej
výsledkom bol nedoplatok vo výške 197,05 eur. Faktúra bola vystavená na meno žalovaného 1), avšak
výzvou zo dňa 14.04.2016 žalobca vyzval na úhradu uvedenej sumy aj žalovaného 2), t. j. až dňom
doručenia výzvy, čo bolo dňa 18.04.2016, si žalobca uplatnil nárok náhradu škody za spotrebovanú

elektrinu u žalovaného 2). Žalovaný 2) v konaní neprodukoval žiadne tvrdenia spochybňujúce žalobcom
uplatnený nárok, a preto súd dospel k záveru, že žalovaný 2) odobral bez uzavretej zmluvy elektrinu
v žalobcom fakturovanom množstve, v dôsledku čoho uložil žalovanému 2) zaplatiť žalobcovi sumu
144,45 eur. Súčasťou žalobcom uplatneného nároku bol aj poplatok za upomienku vo výške 3 eur. Túto
sumu súd žalobcovi nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol, nakoľko upomienka nebola adresovaná

žalovanému 2) a navyše, pokiaľ si takýto poplatok žalobca účtuje podľa cenníka, v danom prípade tak
nemôže postupovať, keďže v súdenej veci ide o neoprávnený odber bez zmluvy, a teda nie je možné
aplikovať na takýto „nezmluvný“ vzťah poplatky sankcionujúce nedodržanie zmluvných povinností. V
danom prípade by mal žalobca nárok len na náhradu skutočne vynaložených nákladov, ktoré mu
v súvislosti s vyhotovením a odoslaním upomienky vznikli za predpokladu, že táto bola zaslaná

žalovanému 2).

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

19. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.

20. Keďže žalovaný 2) nesplnil záväzok včas a riadne, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol

žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 197,05 eur od 19.04.2016 (deň nasledujúci po doručení výzvy na zaplatenie
škody) do 20.04.2016 a vo výške 5 % ročne zo sumy 144,45 eur od 21.04.2016 do zaplatenia. Úrok
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 197,05 eur od 31.03.2015 do 18.04.2016 súd zamietol,
nakoľko, ako bolo už vyššie uvedené, žalobca si nárok na náhradu škody v dôsledku neoprávneného

odberu elektriny uplatnil u žalovaného 2) až výzvou zo dňa 14.04.2016, ktorá mu bola doručená dňa
18.04.2016. Preto sa žalovaný 2) pre jej doručením nemohol dostať do omeškania so zaplatením
uplatnenej sumy.21. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. V súdenej veci nejde o nerozlučné spoločenstvo žalovaných 1), 2), a preto súd nárok na náhradu
trov konania posúdil vo vzťahu ku každému žalovanému zvlášť.
-8- 18Csp/46/2017

23. Žalovaný 1) bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Z obsahu spisu však nevyplynuli žiadne trovy,

ktoré by mu v rámci tohto konania vznikli, a preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

24. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.

25. Vo vzťahu k žalovanému 2) mala každá zo strán v konaní úspech len čiastočný (žalobca mal úspech

vo výške 98 %, žalovaný 2) mal úspech vo výške 2 %; rozdiel ich pomerných úspechov predstavuje 96
%). Žalobca bol v konaní voči žalovanému 2) úspešnejší, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 96 %,
pričom o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262
ods. 2 CSP).

26. Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods.
3 CSP s tým, že uvedenú dobu považuje za primeranú s ohľadom na výšku plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak žalovaný 2) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.