Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 24, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/344/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814207917
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3814207917.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu D. L. K., a.s., so sídlom v S., Ul. R. č. XXXX/
XXX, P.: XX W. 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou O. O., s.r.o., so sídlom v R., X.mája XXX/
XX, proti žalovanému T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, zastúpeného JUDr. B. L., advokátom so
sídlom F., J. E. X/A, o zaplatenie 1.145,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Prievidza zo dňa 25.mája 2017, č. k. 11C/77/2015-152 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti o priznaní istiny nad sumu 858,48 eur s
príslušenstvom, výrokovej časti o splatnosti istiny s príslušenstvom a vo výroku o náhrade trov konania
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

1.145,55 eur, kapitalizovaný ročný úrok z omeškania vo výške 185,58 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 1.145,55 eur od 29.4.2014 do zaplatenia, a to všetko v mesačných
splátkach po 50 eur od mesiaca augusta 2017, vždy do 20-teho dňa každého mesiaca až do
úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému vo výške 100%. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu o vydanie platobného rozkazu, ktorým mu súd

prisúdi istinu 1.145,55 eur, kapitalizovaný ročný úrok z omeškania vo výške 185,58 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.145,55 eur od 29.4.2014 do zaplatenia a uplatnil aj trovy
konania. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že úverovú zmluvu uzatvoril veriteľ D. L.
K., a.s. a klient T. S., bytom E. XXX dňa 16.5.2011, 9.5.2011 žalobca. Predmetom zmluvy je poskytnutie
úveru vo výške 1.100 eur, mesačná splátka 30,19 eur, počet splátok 72, ročná úroková sadzba 21,69
%, RPMN od 27,5 % do 28,6 % a celková čiastka splatná spotrebiteľom 2.133,56 eur, priemerná

hodnota RPMN 26,49 %, celkové náklady 1.033,36 eur. Výplata úveru mala byť zrealizovaná bankovým
prevodom klientovi. Súčasťou Úverovej zmluvy sú aj Úverové zmluvné podmienky spoločnosti D. L.
K., a.s.. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 25.6.2012 na zaplatenie dlžnej sumy 1.276,36 eur
najneskôr do 15-tich dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Výzva bola zasielaná doporučene, o čom svedčí
poštový hárok č.l. 17. Podľa prehľadu splátok a úhrad a čerpania (č.l.18) žalovanému bola pripísaná
suma na účet dňa 16.5.2011 vo výške 1.100 eur. Žalovaný uhradil len sumu 241,52 eur a to v mesačných

splátkachvovýške30,19eur.Poslednúsplátkuuhradil24.2.2012.Súdprvejinštancieprávnevecposúdil
podľa§ 81, § 470 ods.1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“); § 1 ods.1,
2, § 2, § 9 ods.1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie zhodnotením
skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. Súd v konaní vykonal všetky dôkazy
predložené žalobcom, aj ktoré navrhol vykonať, navrhol vykonať i dôkaz a to výsluch svedkyne B. C.,
s ktorou žil žalovaný v spoločnej domácnosti a ktorá mala podľa žalovaného podpísať zmluvu z roku

2005, ale v priebehu konania sa žalovaný rozhodol, že nebude trvať na vypočutí tejto svedkyne, lebo
zistil, že podpis aj na zmluve z roku 2005 je jeho podpisom a platba v čiastke 633,32 eur je platbou ztejto úverovej zmluvy, ktorá nie je ale predmetom tohto konania. Preto súd upustil od výsluchu svedkyne
a vykonal len dôkazy navrhované stranami sporu. V konaní nebolo sporné medzi stranami sporu, že
žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o úvere dňa 16.5.2011, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru

pre žalovaného vo výške 1.100 eur, ktorý mu bol prevodným príkazom pripísaný na účet. Tento sa
zaviazal splácať v mesačných splátkach po 30,19 eur v počte 72 splátok, ktoré žalovaný uhrádzal, ale
nepravidelne a poslednú splátku podľa výpisu čerpania splátok a úhrad uhradil dňa 14.2.2012 vo výške
30,19 eur a uhradil celkom 241,52 eur. Žalovaný uhradil dňa 15.6.2011 30,19 eur, dňa 22.6.2011 30,19
eur, dňa 12.7.2011 30,19 eur, dňa 11.8.2011 uhradil 30,19 eur, 9.9.2011 30,19 eur, 27.10.2011 30,19 eur,

7.12.2011 30,19 eur a 24.2.2012 30,19 eur. V priebehu konania žalovaný nevedel preukázať aký má
dlh, ale z predloženého výpisu a z tvrdení žalobcu je preukázané týmto výpisom, že žalovaný neuhradil
zosplatnenú istinu 994,60 eur, k tomu mal zaplatiť aj sumu 45,17 eur, dohodnutý úrok 93,03 eur, poplatok
za vedenie účtu 9,95 eur a poistenie 2,80 eur a úrok z omeškania vyčíslený od 10.7.2012 do 24.9.2014 v
sume185,58eur,ideoúrokzomeškaniapodľanar.vládyč.87/1995Z.z..Celkomtentodlhpredstavoval
1.145,55 eur. Súd skúmal, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky podstatné náležitosti upravené

v § 9 ods.2 cit. zákona a zistil, že táto zmluva obsahuje podstatné náležitosti upravené v tomto § 9 v
ods.2 a mal za to, že tieto údaje sú správne s poukazom aj na výpočet uvedený žalobcom, ktorý žalovaný
nenamietal. V priebehu konania žalovaný nenamietal výšku žalovanej sumy, žiadal súd o povolenie
splátok, ak ho súd zaviaže zaplatiť tento dlh s tým, že uznal dlh čo do základu aj výšky, preto súd
priznal žalobcovi žalovanú sumu 1.145,55 eur, ročný úrok z omeškania dohodnutý vo výške 185,58

eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu, aj úrok zákonný vo
výške 9 % ročne podľa nar. vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 517 ods.1,2
Občianskeho zákona, v danom prípade dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou
Slovenska. Počiatok omeškania určil žalovaný od 29.4.2014, nakoľko posledná splátka bola uhradená
24.2.2012, teda mohol žiadať úrok z omeškania už skôr, ale žiadal neskôr, preto súd akceptoval prejav

vôle žalobcu a úrok z omeškania priznal tak, ako žiadal právny zástupca žalobcu. Súd nemal v konaní
sporné, že Úverovú zmluvu dňa 16.5.2011 žalovaný nepodpísal, žalovaný v priebehu konania tvrdil,
že len túto zmluvu uzatvoril. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd mal za to, že zmluva
o úvere zo dňa 16.5.2011 je zmluva, ktorá obsahuje podstatné náležitosti upravené v § 9 ods.2 z. č.
129/2010 Z. z. a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel s poukazom aj na uznávací prejav zo strany

žalovaného (§ 558 OZ). Súd je toho názoru, že zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
Súd prvej inštancie povolil žalovaného dlh splácať v mesačných splátkach po 50 eur s poukazom aj na
to, že žalovaný je starobný dôchodca, má zdravotné problémy, musel si zobrať na kúpu vozidla úver
9.000 eur, aby sa mohol dopravovať k odborným lekárom, mal len starobný dôchodok vo výške 596,30
eur a platí ďalšie dva úvery. S prihliadnutím na ekonomickú situáciu súd povolil dlh splácať v mesačných

splátkach tak, ako uviedol už vyššie. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku vo výroku I. v časti sumy 287,07 eur, na ktorú podľa žalovaného neexistuje
právny titul a v časti výšky mesačnej splátky (50 eur), ktorú súd stanovil žalovanému na splácanie
prisúdenej sumy. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň mal
aj za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Uviedol, že náležitosť doba trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, náležitosť ročná
percentuálna miera nákladov a celková čiastka splatná spotrebiteľom a náležitosť výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nespĺňajú požiadavku jednoznačnosti a presnosti a súčasne

posúdenie týchto náležitostí tak, ako to uviedol súd neodzrkadľuje konštantnú rozhodovaciu prax súdov
SR. Dojednanie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru iba počtom mesiacov považuje
za neurčité, keďže ako vyplýva aj z gramatického výkladu predmetného ustanovenia zákon vyžaduje
pri určení konečnej splatnosti presný termín, t.j. konkrétny dátum, kedy nastane konečná splatnosť.
Taktiež zmyslom zaradenia tohto ustanovenia do zákona bolo, aby bol spotrebiteľ upovedomený ako

dlho bude v zmluvnom vzťahu s dodávateľom, a taktiež musí byť spotrebiteľ zrozumiteľne informovaný
v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce
mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Označenie údaju RPMN v podobe percentuálneho rozpätia
dolnej a hornej hranice nespĺňa požiadavku presnosti a jednoznačnosti údaju vyjadrujúceho RPMN.
Uvedený údaj o RPMN slúži spotrebiteľovi na porovnávanie úverových produktov, poskytovaných

viacerými veriteľmi a nepochybne je spôsobilý ovplyvniť spotrebiteľa pri výbere úverového produktu.
Ďalej mal za to, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje aj obligatórna náležitosť
v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona, a to údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. Cieľom zákonnej úpravy náležitostí, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvereobsahovať je, aby náležitosti uvedené v konkrétnych zmluvách o spotrebiteľských úveroch boli pre
spotrebiteľa určité, prehľadné a zrozumiteľné. Je teda nevyhnutné, aby bol spotrebiteľ už pri podpise
zmluvy informovaný v akej výške, ako dlho a v akých termínoch je povinný splácať istinu, úroky a

iné poplatky. V súvislosti s uvedenou argumentáciou poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 11Co/127/2015 zo dňa 20.04.2015, sp. zn. 9Co/755/2014 zo dňa 25.09.2014 a rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave 10CoE/313/2010. Z uvedených vyplýva, že spotrebiteľ má už pri podpise
zmluvy vedieť aká pomerná časť z každej uhradenej splátky bude pripísaná na úhradu istiny, aká časť
na úroky a aká časť bude pripísaná na úhradu poplatkov, čo sa nestalo. Predmetná zmluva neobsahuje

žiadne dojednanie, z ktorého by uvedené bolo zrejmé. Pokiaľ sa teda nenachádzajú všetky obligatórne
náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy v súlade s § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zreteľne
uvedené v texte hlavnej zmluvy bol toho názoru, že je potrebné takýto úver posúdiť ako bezúročný a bez
poplatkov. Žalovaný dáva ďalej do pozornosti, že súd prvej inštancie mu síce povolil splácať prisúdenú
sumu v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 eur, avšak takto nastavená výška mesačnej
splátky bude mať pre neho nežiaduce následky v podobe zhoršenia (už teraz nie dobrej) sociálnej

situácie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy konania.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s právnou
argumentáciou žalovaného. Záver žalovaného o absencií termínu konečnej splatnosti úveru, keď tento

je uvedený iba počtom mesiacov nemá oporu v zákone a je v rozpore so smernicou 2008/48/ES. Výklad
žalobcu je v rozpore s ustáleným výkladom pojmu „termín“ v slovenskom práve. Termín predstavuje
pevný bod, ktorý ale nemusí byť uvedený konkrétne, napr. dátumom, ak je možné ho určiť na základe
výkladových pravidiel. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa
31.03.2016, sp. zn. 21Cob/8/2015. Ďalej mal za to, že ani zo Smernice nevyplýva, že by sa takýto

údaj požadoval. Smernice neobsahuje ani spresnenie spôsobu, akým by takýto údaj mal byť v zmluve
uvedený. Preto pokiaľ je údaj o termíne konečnej splatnosti požadovaný ZSÚ uvedený dostatočne určito
a zrozumiteľne, nemôže ísť o chýbajúcu náležitosť. Taktiež z ustálenej judikatúry vyplýva, že členské
štáty majú povinnosť interpretovať svoje národné právo v súlade so smernicami. Taktiež smernica
neustanovuje podobu, v akej má byť údaj o RPMN uvedený. Rovnako ZSÚ len stanovuje požiadavku

uvedenia tohto údaja v úverovej zmluve. RPMN v predmetnej zmluve bola uvedená ako úzke rozpätie
hodnôt, nakoľko nebolo možné v deň vyhotovenia zmluvy presne určiť deň, kedy právne dôjde k
uzavretiu zmluvy. Posun niekoľkých dní pri započítaní na celú dobu úveru matematicky viedol k rozpätiu
možnej RPMN. Žalobca je presvedčený, že neistota v rozsahu niekoľkých desatín percenta, ktorá bola
spôsobená objektívnymi dôvodmi a okamžite po ich odpadnutí bola dodatočným oznámením spresnená,

nemohla relevantne ovplyvniť rozhodovanie spotrebiteľa. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) ZSÚ tiež
normuje bezúročnosť úveru len v prípade, ak je nesprávna RPMN uvedená v neprospech spotrebiteľa.
Nebolo preukázané, Že RPMN bola uvedená v neprospech spotrebiteľa. Čo sa týka výšky, počtu a
termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorých sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom žalobca uvádza, že priložil k úverovej zmluve splátkový kalendár,

ktorým si uvedenú povinnosť splnil. Taktiež má za to, že uvedená podmienka nebola do právneho
poriadku SR implementovaná správne, pričom poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-42/15.
Podľa uvedeného nie je povinnosťou veriteľa, aby v úverových zmluvách uvádzal jednotlivé zložky
rozdelené na výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379, § 380
CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať
ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1, písm. b) c) CSP zrušiť

a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že Zmluva o úvere zo dňa
16.5.2011(ďalej len „zmluva o úvere“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru pre žalovaného vo
výške 1.100 eur je spotrebiteľskou zmluvou, a že obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa § 9 ods.2

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Keďže v priebehu
konania žalovaný nenamietal výšku zaplatenej sumy, žiadal súd o povolenie splátok s tým, že uznal dlh
čo do základu aj výšky, preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel.6.Odvolacísúdtentoprávnyzáversúduprvejinštancienepovažujezasprávnyznasledovnýchdôvodov:

7. Zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc
z postavenia žalovaného ako dlžníka. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny. Zmluva zo dňa 16.05.2011 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa.
Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že je namieste aplikovať zákon o spotrebiteľských

úveroch, ale nesprávne postupoval, keď nevzal do úvahy ust. § 298 v spojení s § 295 CSP,
teda ustanovenia týkajúce sa slabšej strany spotrebiteľa, kde je upravená ex offo povinnosť skúmať
neprijateľné podmienky a vo veci rozhodol len na základe uznania dlhu žalovaným čo do základu a
výšky.
8. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) j) k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpokladypoužiténavýpočettejtoročnejpercentuálnejmierynákladov,výšku,početatermínysplátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

9. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že v zmluve o úvere absentuje údaj o konečnom termíne
splatnosti, keď mal za to, že dojednanie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru iba počtom
mesiacov je neurčité. Odvolací súd vyhodnotil uvedenú odvolaciu námietku žalovaného za dôvodnú.

10. V súvislosti s konečnou splatnosťou úveru odvolací súd má za to, že termín (konečnej splatnosti)
nie je možné vykladať inak ako dátum ukončenia zmluvy, ktorý má byť podľa odvolacieho súdu zásadne
vyjadrený ako deň, mesiac, rok a pod., a že nie je možné ho nahradiť ani výpočtom podľa počtu
splátok, resp. uvedením dňa po uzavretí zmluvy a ani uvedeným počtu mesiacov po poskytnutí úveru.

Reagujúc na argumentáciu žalobcu týkajúcu sa výkladu pojmu „termín“ odvolací súd dodáva, že cieľom
interpretácie právnych noriem je zisťovať a objasňovať ich obsah, často aj nad rámec gramatického
výkladu. Nemožno lipnúť na formalistickom výklade bez prihliadnutia na právne princípy, ktoré sú
výrazom hodnôt. Samotný výklad v niektorých prípadoch značne presahuje rozsah textu prameňov
práva. Právny výklad je racionálna činnosť, ktorá dáva zmysel právnemu textu, pričom požiadavka

racionality je kľúčová. V danom prípade je preto potrebné uvedený pojem vykladať tiež teleologicky, a
teda s prihliadnutím na zmysel resp. cieľ právnej normy v súvislosti s najvšeobecnejšími podmienkami,
v ktorých sa má norma realizovať. Určenie konečnej splatnosti úveru uvedením počtu mesiacov od
poskytnutia úveru v predmetnej zmluve o úvere je neurčitý a v rozpore s účelom právnej normy, ktorou
je ochrana spotrebiteľa a jeho náležité informovanie o podstatných náležitostiach zmluvy.

11. Odvolateľ ďalej namietal nesprávne označenie údaju RPMN v predmetnej úverovej zmluve. V
zmluve o úvere je ďalej uvedený údaj o RPMN v rozpätí od 27,5% do 28,6%, pričom následne je
uvedená aj poznámka, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru s tým, že klient súhlasí,
že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Odvolací súd aj tu udáva, že v

zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch sa údaj o RPMN musí uvádzať údajom ako ročné percento
z celkovej výšky spotrebiteľského úveru /§ 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch/ a nie ako
rozpätie tohto údaju, pretože v tom prípade tento údaj nie je určitý a konkrétny. Tieto obsahové náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj dôsledky ich nedodržania sú kogentné, teda strany sa od zákona
nemôžu odchýliť spôsobom, že miesto konkrétnej RPMN určia len rozpätie ako v predmetnej zmluve

o úvere. Rovnako nemohla byť individuálne vyjednaná dohoda, že klient, teda spotrebiteľ súhlasí s
tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Takáto zmluvná dohoda je
v neprospech spotrebiteľa, ktorý v čase, keď podpisuje zmluvu nemá jasnú predstavu o celkových
nákladoch spojených so spotrebiteľským úverom tak, ako je v zákone definovaná ročná percentuálna
miera nákladov a táto môže byť dodatočne určená jednostranne len stranou veriteľa.

12. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného namieta tú skutočnosť, že povinnosť rozlišovať
splátku na časť istina, úroky a iné poplatky je nesprávna, nakoľko uvedené potvrdilo aj rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ v rozhodnutí C- 42/15 týkajúceho sa výkladu smernice 2008/48/ES. Je potrebné vtejto súvislosti prisvedčiť žalobcovi, že argumentácia žalovaného týkajúca sa výkladu ustanovenia § 9
ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch je vo svetle najnovšej judikatúry nesprávna a v tejto
súvislosti poukazuje na závery z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018

v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 146/2017, kde Najvyšší súd konštatoval, že eurokonformným
výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný,
ale aj potrebný v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z., nemožno od dodávateľov
žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach
(samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) (teraz písm. l)

zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu povinný dospieť k záveru, že toto ustanovenie len
spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o
výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať
tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j.
istine,úrokomainýmpoplatkom)osobitne,alelenichuvedenievsúhrnekusplátke,ktorázahrňujeistinu,

úroky a iné poplatky. Treba uviesť, že zákonom z 12. októbra 2017 č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia §
9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018
slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V

dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
bolo nevyhnuté so zreteľom na závery vyjadrené v Rozsudku. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne
pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo -
podľa názoru vec prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu - možné (a potrebné) preklenúť už podľa
doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k názoru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) c) CSP a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

14. Súd prvej inštancie je v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a
jeho úlohou v ďalšom konaní bude vzhľadom na uvedené závery odvolacieho súdu opätovne preskúmať
predmetnú zmluvu o úvere a vo veci opätovne rozhodnúť.

15.Onáhradetrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievnovomrozhodnutívoveci(§396ods. 3CSP).

16. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že s poukazom na ust. § 470
ods. 2 CSP súd bude ďalej konať so Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako s osobitným
subjektom (§ 95 ods. 1 CSP) a s ohľadom na to nebude rozhodovať o pribratí uvedeného subjektu do
konania (prípis z o dňa 22.07.2016 č.l. 123).

17. V zmysle § 95 ods. 1 CSP bolo potrebné o návrhu Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS zo
dňa 08.07.2016 na pribratie do konania ako osobitný subjekt na strane žalovaného (č.l. 120) rozhodnúť.
Naviac nesprávne bolo v danej veci v záhlaví napadnutého rozsudku uvedené združenie označené ako
intervenient. Bude preto potrebné, aby v ďalšom konaní súd prvej inštancie o predmetnom návrhu na

pribratie do konania ako osobitný subjekt na strane žalovaného rozhodol.

18. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).