Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/125/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109219285
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8109219285.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
členiek senátu JUDr. Jany Burešovej, JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu D. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. X, E., právne zastúpený JUDr. Františkom Komkom, advokátom, Hlavná 27, Prešov, proti
žalovaným 1. J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, U., právne zastúpený Mgr. Adriánom B., advokátom
Tkáčska 2, Prešov, 2. J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, E. a 3. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.

P. X, E., obaja právne zastúpení JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, Hlavná 19, Prešov, o vydanie
nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25C/171/2009-343 zo
dňa 02.02.2015 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva (ďalej len LV) č. XXXX k.ú. E., parc. č. KN C XXXX/
X záhrady o výmere XXX m2 a na nej stojacej záhradnej chatky súp. č. XXXX vo vzťahu k žalovaným
v 1., 2. a 3. rade zamietol. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko účastníkov
konania, obsah pripojených spisov Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/13/2011, 5T/78/2012, 6T/30/2010
a uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/64/2011 a uviedol, že žalobca ako predávajúci uzavrel

dňa 26.11.2008 so žalovaným v 2. rade ako kupujúcim kúpnopredajnú zmluvu, ktorej predmetom bola
nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX - záhradná chatka súp. č. XXXX na parc. č. KN C XXXX/X
s príslušenstvom, t.j. oplotením, vonkajšími úpravami, porastmi a parc. KN C č. XXXX/X - záhrada o
výmere XXX m2 v podiele pod B1 v celosti. V čl. 2 predmetnej zmluvy bolo uvedené, že dohodnutá kúpna
cena je 150. 000 Sk, to je 4.979,87 Eur, ktorá bola predávajúcemu vyplatená v hotovosti v celosti pred
podpisom zmluvy. Dňa 15.07.2009 žalovaný v 2. rade uzatvoril so žalovaným v 3. rade kúpnopredajnú

zmluvu, ktorej predmetom bola totožná nehnuteľnosť za kúpnu cenu 5.000 Eur, ktorej vklad bol povolený
13.08.2009. Neskôr žalovaný v 3. rade previedol predmetnú nehnuteľnosť na žalovaného v 1. rade,
ktorej vklad bol povolený pod V XXXX/XXXX. Súd poukázal na stanovisko účastníkov konania, výsluch
svedkyne N. H., citoval ust. § 37 ods. 1, § 39, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 80 písm. b)
Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že v predmetnom konaní považoval za preukázané, že medzi
žalobcom a žalovaným v 2. rade bola uzatvorená kúpna zmluva dňa 26.11.2008. O tejto kúpnej zmluve

žalobca tvrdil, že ju v skutočnosti nechcel uzavrieť a pre nedostatok zhody vôle s prejavom a taktiež pre
rozpor s ust. § 39 Občianskeho zákonníka ju považoval za neplatnú. Žalovaní v 2. a 3. rade po zmene
žalobného návrhu namietali svoju pasívnu legitimáciu. Tvrdili, že nemajú vec v držbe, nie sú vedení ako
jej vlastníci a žalobca vo vzťahu k nim nemá naliehavý právny záujem a z tohto dôvodu žiadali voči
nim žalobu zamietnuť. Žalovaný v 1. rade odmietal žalobu z dôvodu, že ako dobromyseľný nadobudol
nehnuteľnosť v dobrej viere. Súd prvej inštancie skúmal, či žalobca bol oprávnený na podanie žaloby

o určenie vlastníckeho práva a či na takejto žalobe má naliehavý právny záujem. Poukázal aj na ust.
§ 90 Občianskeho súdneho poriadku vo vzťahu k stranám sporu a uviedol, že žalovaní v 2. a 3. rade´k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k.ú. E., parc. č. U. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2, na
nej stojacej záhradnej chatky, súp. č. XXXX, ku ktorým sa domáhal žalobca určenia vlastníckeho práva
nemajú vecnú legitimáciu pasívnu. V konaní bolo nesporné, že práva k predmetnej nehnuteľnosti sa

v čase podania zmeny návrhu žalobcu, t.j. dňa 25.03.2014, ako i v čase rozhodovania súdu dotýkala
ďalšia právna zmena a to, že v katastri nehnuteľnosti je ako vlastník zapísaný žalovaný v 1. rade.
Súd s poukazom na ust. § 154 ods. 1 a § 5 Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na nesplnenie
hmotnoprávnej podmienky, t.j. nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v 2. a 3. rade žalobu
žalobcu vo vzťahu k ním zamietol. Neobstojí argumentácia žalobcu o pasívnej legitimácii žalovaných

v 2/ a 3/ rade, pretože táto by prichádzalo do úvahy v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy, čo však v
tomto konaní predmetom nie je.

2. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že zo strany žalobcu
podľa súdu nebolo preukázané, že by nemal byť vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca tvrdil, že
pôvodná kúpnopredajná zmluva zo dňa 26.11.2008 je absolútne neplatná, keďže ju neuzatvoril slobodne

a vážne a taktiež svojim obsahom odporuje zákonu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca
bol uznaný za vinného zo spáchania viacerých trestných činov, ktoré súviseli s jeho podnikateľskou
činnosťou, ktorej trestnej činnosti sa dopúšťal v rokoch 2004 až 2009. Vo vzťahu k žalovanému v 2.
rade bolo zistené, že bol spod obžaloby oslobodený, aj keď rozsudok v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie nebol právoplatný. Súd v trestnom konaní konštatoval, že žalovaného v 2. rade z údajného

spáchania trestných činov usvedčovala len rodina žalobcu. Žalobca a jeho rodina, pokiaľ ide o vlastný
majetkový prospech nemali zábrany klamať. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie nazeral
aj na uzatvorenie pôvodnej kúpnej zmluvy z 26.11.2008 a vychádzal z toho, že išlo o štandardnú
kúpnu zmluvu, ktorú medzi sebou uzatvorili žalobca a žalovaný v 2. rade, pričom účel tejto zmluvy bol
podľa súdu irelevantný vzhľadom na skutočnosť, že žalobca a žalovaný v 2. rade mali medzi sebou

podnikateľské vzťahy. Za situácie, kedy je žalobca právoplatne odsúdený zo spáchania niekoľkých
trestných činov a naopak žalovaný v 2. rade spod obžaloby oslobodený, aj keď neprávoplatne, je
dôveryhodnosť tvrdenia žalobcu, ako aj svedkov, jeho rodinných príslušníkov spochybnená. Vzhľadom
na skutočnosť, že prakticky iné dôkazy žalobca na preukázanie svojich tvrdení nepredložil, súdu
neostávalo nič iné ako žalobu pre neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k žalovanému v 1. rade

zamietnuť. Súd prvej inštancie uviedol, že nezistil nič, čo by spochybňovalo platnosť kúpnopredajných
zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v
3. rade a nakoniec medzi žalovaným v 3. rade a žalovaným v 1. rade. Taktiež poukázal na to, že pôvodná
kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade bola uzatvorená v roku 2008, teda
v čase, keď sa žalobca dopúšťal zločinu krátenia daní a poistného podľa § 276 ods. 1, 3 Trestného

zákona. O trovách konania účastníkov súd nerozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku, o ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal nesprávne skutkové
zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia, ako aj inú vadu konania. Poukázal na princíp

právnej istoty a najmä rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR, z ktorých
záverov vyplýva, že vytvorenie právnej istoty znamená, že na určitú právne relevantnú otázku
sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Namietal nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia, ako aj dôvody, na základe ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené,
ktoré spočívali na konštatácii súdu, že žalobca bol opakovane uznaný za vinného za viaceré trestné činy,

čím sa znižuje dôveryhodnosť jeho tvrdení, ako aj svedkov, t.j. jeho rodinných príslušníkov. Poukázal
na to, že súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov ignoroval samotnú výpoveď žalovaného v 2. rade,
ktorý sa vyjadroval k okolnostiam, za akých bola uzavretá medzi nimi pôvodná kúpnopredajná zmluva. Z
výpovede žalovaného v 2. rade vyplynulo, že išlo o simulovaný právny úkon, ktorým sa prejavovala vôľa,
ktorá v skutočnosti neexistovala, lebo v skutočnosti žalovaný v 2. rade ako kupujúci mal iba jednu vôľu,

a to zabezpečiť svoju pohľadávku v sume 2.000.000 Sk a k tomu 150.000 Sk, ktorú mal mať proti matke
žalobcu o čom svedčí samotná jeho výpoveď pred súdom v konaní dňa 10.06.2010. Z tohto dôvodu
namietal absolútnu neplatnosť právneho úkonu, aj v rozpore s účelom záložného práva a v rozpore so
zákonom. Taktiež poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, týkajúcu sa obdobnej veci. Vo vzťahu
k pasívnej legitimácii žalovaných v 2. a 3. rade, poukázal na právny záver vyplývajúci z rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/49/2009, z ktorého vyplýva, že ak je predmetom súdneho konania
neplatnosť viacerých na seba nadväzujúcich zmlúv, dôvody neplatnosti treba zisťovať u každej z nich
samostatne. V tejto súvislosti poukázal na okolnosti uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným
v 2. rade s tým, že ak pôvodná kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade bolaod samého začiatku absolútne neplatná, nemôžu byť ani ďalšie 2 nasledujúce kúpne zmluvy platné,
pretože platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt od ktorého odvodzuje
svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy platne nenadobudol a teda nemohol ďalej platne

previesť. Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo
zmeniť voči žalovanému v 1. rade a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Právni zástupcovia žalovaných
sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného

od 01.07.2016 (ďalej len Civilného sporového poriadku), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa čl. 2 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

Podľa čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

5. V predmetnej veci bolo podané odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení
platnom do 30. 06. 2016. Vychádzajúc z cit. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku pre
konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku sa v súlade s
princípom okamžitej aplikability aplikuje Civilný sporový poriadok, ktorý je okamžite použiteľný na všetky

prebiehajúce už začaté konania podľa pôvodného Občianskeho súdneho poriadku s výnimkou explicitne
uvedených konaní, na ktoré sa neaplikuje. Z cit. ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyplýva
princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, obsahom ktorého je zachovanie právnych účinkov
úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku s tým, že následky úkonu sa uznávajú
aj vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta. Uvedený princíp je kompatibilný s

princípom okamžitej aplikability, t. j. vyplývajúci z ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

6. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, ako aj uplatnenými odvolacími námietkami odvolací súdu zistil, že namietané
nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie mali za následok nesprávne právne

posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku. Tieto uplatnené odvolacie námietky preto odvolací súd
považoval za dôvodné.

7. Je nesporné, že predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva, ktorého sa domáhal žalobca k
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k.ú. E., parc. č. KN C XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2 a na

nejstojacejzáhradnejchatkysúp.č.XXXX,ktorúnazákladekúpnejzmluvyuzatvorenejmedzižalobcom
a žalovaným v 2. rade dňa 26.11.2008 nadobudol žalovaný v 2. rade. Dôvodom uplatneného nároku
žalobcu bola namietaná absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
v 2. rade z dôvodu nedostatku vážnosti vôle, ako aj jej uzavretia v rozpore so zákonom, s poukazom
na ust. § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti

takto uplatneného nároku o určenie vlastníckeho práva vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zohľadnil
skutočnosti vyplývajúce z trestných konaní vo vzťahu k žalobcovi a samotnému žalovanému v 2. rade s
tým, že uzavrel, že pokiaľ žalobca bol opakovane trestne stíhaný a uznaný z trestných činov spojených
s jeho podnikateľskou činnosťou, ktorej sa dopúšťal v období 2004 až 2009, jeho tvrdenie týkajúce saokolnosti uzavretia kúpnej zmluvy nepovažoval za vierohodné. Naopak na strane žalovaného v 2. rade
zohľadnil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, sp. zn. 5T/13/2011 bol rozsudkom zo dňa
26.05.2014 žalovaný v 2. rade oslobodený spod obžaloby v celom rozsahu z dôvodu, že zo spáchaných

skutkov ho usvedčovali len sami poškodení, t.j. žalobca a jeho rodina.
Odvolací súd poukazuje na ust. § 193 posledná veta Civilného sporového poriadku, podľa ktorého je
súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o
osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Citované ustanovenia Civilného sporového poriadku

v podstate až na odstránenie úpravy týkajúcej sa viazanosti súdu rozhodnutím v blokovom konaní s
poukazom na stanovisko správneho konania Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cp/36/2001, zodpovedá
právnej úprave vyplývajúcej z ust. § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a
účinnom do 30.06.2016. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie je viazaný v sporovom konaní
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt
postihnuteľný podľa osobitného predpisu. Je pravdou, že žalovaný v 2. rade bol v trestnom konaní

pod sp. zn. 5T/13/2011, vedené na Okresnom súde Prešov oslobodený spod obžaloby na skutkovom
základe, ktorý mal základ v žalobe z dôvodu, že nebolo preukázané, že by sa skutok stal, to však
znamená,ženedošloknaplneniuskutkovejpodstatytrestnéhočinu,závažnéhozločinuvydieraniapodľa
§ 189 ods. 1, 4 písm. b) Trestného zákona.

8. Odvolací súd považoval za dôvodnú aj namietanú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Záver súdu
prvej inštancie pre zamietnutie žaloby vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade s poukazom na
výsledok v trestnom konaní neodôvodňoval takýto postup, lebo bolo povinnosťou súdu prvej inštancie
sa vysporiadať s okolnosťami týkajúcimi sa uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 2.

rade, ako aj následnými ďalšími prevodmi nehnuteľnosti medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3.
rade a následne zo žalovaného v 3. rade na žalovaného v 1. rade.
Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s výsledkami vykonaného dokazovania v tomto konaní,
najmä s výpoveďou žalovaného v 2. rade k okolnostiam uzatvárania kúpnej zmluvy, jeho záujmu, že
v prípade uspokojenia jeho pohľadávky zo zmluvy o pôžičke s otcom žalobcu mal následne previesť

nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy na žalobcu za 1 Sk. Namietané nevyhodnotenie
skutkových zistení z vykonaných dôkazov bolo opodstatnené.

9. Posúdením namietanej aj platnosti kúpnej zmluvy a následných prevodov vlastníckeho práva sa mal
súd prvej inštancie zaoberať predbežne, vzhľadom na predmet konania, a to určenie vlastníckeho práva.

Pri žalobe na určenie vlastníckeho práva a preukázanie naliehavého právneho záujmu na jeho určení
§ 137 písm. c) Civilného sporového poriadku sa mal súd prvej inštancie prejudiciálne vysporiadať s
namietanou absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, t.j. kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným v 2. rade dňa 26.11.2008, najmä z hľadiska namietaného nedostatku vážnosti vôle na
strane účastníkov zmluvy, ako aj okolností uzavretia zmluvy vo vzťahu k vyplateniu kúpnej ceny, na ktorú

skutočnosťžalobcavžalobepoukazoval.Ajzvyjadreniažalovanéhov2.radevkonanípredsúdomprvej
inštancie vyplynulo, že kúpnu cenu žalobcovi nevyplatil, ale zaplatil súdnym exekútorom v exekučných
veciach vedených proti matke žalobcu sumu 41.832 Sk a 53.438 Sk, t.j. celkom 95.270 Sk. Ani s touto
skutočnosťou sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
Vzhľadom na rozsiahlu rozhodovaciu prax k otázke určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, prípadne určenia

vlastníckeho práva vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, ktorej platnosť súd
posudzuje ako prejudiciálnu otázku, odvolací súd súhlasí s názorom právneho zástupcu žalobcu, že
žalobca legitímne očakával, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
s poukazom na čl .2 ods. 2 Civilného sporového poriadku, t.j. princípom právnej istoty, podľa ktorého je
právnou istotou stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s

ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že je spor bude rozhodnutý spravodlivo.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd uznal odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok
zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku a vrátil vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na ust. § 391 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci
ďalej postupovať (§ 391 ods. 3 Civilného sporového poriadku).Dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo nevyhodnotenie výsledkov
vykonaného dokazovania, okolností tvrdených stranami sporu, za ktorých došlo k uzavretiu namietanej
kúpnej zmluvy uzavretej medi žalobcom a žalovaným v 2. rade dňa 26.11.2008, ako aj neposúdením

právnehoúkonuzhľadiskanamietanéhonedostatkuvážnostivôlespoukazomnaust.§37Občianskeho
zákonníka, ako aj rozporu so zákonom § 39 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii
na strane žalovaných v 2. a 3.rade odvolací súd poukazuje na to, že podľa aktuálneho výpisu listu
vlastníctva zo dňa XX.XX.XXXX, LV č. XXXX k.ú. E., pozemok parc. registra C, č. XXXX/X o výmere
XXX m2 záhrady, súp. č. záhradnej chatky XXXX na pozemku parc. č. XXXX/X je ako vlastník vedený

žalovaný v 1. rade. Vzhľadom k tomu, že na strane žalovaných došlo k opakovaným prevodom spornej
nehnuteľnosti zo žalovaného v 2. rade na žalovaného v 3. rade a zo žalovaného v 3. rade na žalovaného
v 1.rade, odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie aj vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade, ku ktorým
bola žaloba zamietnutá pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v spore z dôvodu, že v konaní
o určenie vlastníckeho práva sa súd prvej inštancie bude prejudiciálne zaoberať otázkou namietanej
neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade zo dňa 26.11.2008 a

následnými prevodmi vlastníckeho práva medzi žalovanými navzájom.

11. Vo vzťahu k posudzovaniu existencie naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu, odvolací súd
poukazuje na to, že súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je pri prípustná pri spornosti
právnych vzťahov k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľnosti, ak rozsudok vyhovujúcu

žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento záver vyplýva z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. 1Cdo/56/2003 publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod
číslo XX/XXXX, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník
spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Pri
posudzovaní právneho úkonu z hľadiska jej platnosti je potrebné túto otázku riešiť prejudiciálne a

vychádzať z individuálnych konkrétnych okolností, ktoré vyplynuli z výsledkov vykonaného dokazovania
a skúmať, či kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, v 2. rade bola uzavretá slobodne,
vážne, zrozumiteľne a určite. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosťou zakladajúcou neplatnosť zmluvy v
zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak má byť určitý právny úkon urobený tzv. simulovaným
právnym úkonom zastieraný iný právny úkon tzv. disimulovaný právny úkon, je simulovaný právny

úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých
prípadoch platí zastieraný právny úkon za predpokladu, že zodpovedá vôli subjektu a že spĺňa náležitosti
požadované zákonom pre jej platnosť. Pokiaľ by sa zastieraný právny úkon nepriečil zákonu bol by
tiež neplatný s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Z doposiaľ vykonaného dokazovania
vyplynulo, že účastníci kúpnej zmluvy žalobca a žalovaný v 2. rade nemali záujem skutočne uzavrieť

kúpnu zmluvu, ale malo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky matky žalobcu pani H. v exekučných konaniach.
K vyplateniu kúpnej ceny predávajúcemu, t.j. žalovaným v 2. rade vo vzťahu k žalobcovi nedošlo. Podľa
tvrdenia žalovaného v 2. rade, uhradil len časť pohľadávok v exekučnom konaní celkom vo výške 95.270
Sk.

12. Vo vzťahu k ďalším prevodom medzi žalovanými v 2., 3. a v 1. rade odvolací súd poukazuje na
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. US 50/2000 z 10.02.2010, podľa ktorého z nepráva nemôže
vzniknúť právo. Platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt od ktorého
odvodzujesvojevlastníckeprávoknehnuteľnosti,totoprávonikdynenadobudolatedaaninemoholďalej
platne previesť. Ak je prvotná kúpna zmluva neplatná, nestal sa vlastníkom prvý kupujúci - žalovaný

v 2. rade a v prípade ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov žalovaných v 3. a
v 1. rade vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho. Na
základe absolútne neplatného právneho úkonu, nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva.
Nie je možné za daného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v
dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám.

13. V ďalšom konaníje úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať skutkovými tvrdeniami žalobcu
vo vzťahu k predmetu konania, ako aj prejudiciálne posúdiť namietanú absolútnu neplatnosť právneho
úkonu a následne vo veci samej opätovne rozhodnúť.

14. Podľa § 396 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom
prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu
prvejinštancienaďalšiekonanie,rozhodneonáhradetrovsúdprvejinštancievnovomrozhodnutíoveci.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.