Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Friday, April 13, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 22C/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118201579
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Monika Dubjel

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7118201579.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní sudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel v právnom spore žalobcu:

Štátna vedecká knižnica v Košiciach, so sídlom Hlavná 10, Košice, IČO: 164 674, právne zastúpený
advokátskou kanceláriou JUDr. Alena Zadáková a spol., so sídlom Kováčska 32, Košice, proti žalovanej:
T. X., rod. T., nar. X.X.XXXX, bytom O. X, M., v konaní o zaplatenie 26,60 eur, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 9.2.2018 žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
mu sumu 26,60 eur titulom neuhradených poplatkov za oneskorené vrátenie požičaných kníh. Zároveň

žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobou uviedol, že žalovaná pri prihlásení do knižnice bola oboznámená s knižničným
poriadkom, čo potvrdila dňa 31.10.2014 svojím podpisom a zaviazala sa ho dodržiavať. Súčasťou
knižničného poriadku sú tiež poplatky účtované za oneskorené vrátenie každého požičaného
dokumentu. Žalovaná vrátila oneskorene vypožičané knihy, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie
poplatkov v sume 26,60 eur. Žalovaná bola upozornená na oneskorené vrátenie vypožičaných kníh

automaticky vygenerovanou správou na jej e-mail. Žalovaná do podania žaloby dlžnú sumu neuhradila.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu so žalobou výpočet poplatkov za oneskorene
vrátené dokumenty, prihlášku používateľa, a čl. 23 knižného poriadku ŠVK v Košiciach s tabuľkou
poplatkov za oneskorené vrátenie každého požičaného dokumentu.

4. Žaloba bola žalovanej spolu s prílohami, s poučením a s výzvou na vyjadrenie doručená dňa 2.3.2018.

Žalovaná sa v lehote stanovenej súdom k žalobe písomne nevyjadrila.

5.Nakoľkohodnotatohtosporubezpríslušenstvaneprevyšuje2.000,-eur,skutkovétvrdeniastránneboli
sporné, pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci
bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 177 ods. 2
písm. a) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený
dňa 13.4.2018, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené

na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 6.4.2018 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle
Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.6. Keďže sa žalovaná k žalobe nevyjadrila a teda nepredniesla obranu, skutkovým základom pre
rozhodnutie súdu boli skutočnosti tvrdené žalobcom.

7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom
predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

8. Na základe prihlášky používateľa zo dňa 31.10.2014 sa žalovaná stala používateľom služieb žalobcu.
Podpísaním prihlášky žalovaná potvrdila, že sa oboznámila s Knižničným poriadkom navrhovateľa a

zaviazala sa dodržiavať jeho ustanovenia.

9. Podľa žalobcu si žalovaná požičala knihy, ktoré oneskorene vrátila, preto mu vznikol nárok na
zaplatenie poplatkov (upomienky, pokusy o zmier) v celkovej výške 26,60 eur.

10.Žalobcanepreukázal,kedysižalovanápožičalaakedyvrátiladokumenty,zaktorésivyúčtovalplatby

za oneskorené vrátenie. A zároveň nepreukázal doručenie upomienok a pokusov o zmier žalovanej.

11. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

12. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

13. Podľa ust. § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo

zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

14. Podľa ust. § 659 Občianskeho zákonníka, zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec
po dohodnutú dobu bezplatne užívať.

15. Podľa ust. § 662 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju
nepotrebuje, najneskôr však do konca určenej doby vypožičania.

16. Podľa ust. § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,

aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále).

17. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória
procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno
tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať
(§132ods.1CSP).Uvedenéustanoveniestanovujetedaajdôkaznúpovinnosťstránvsporovomkonaní,

t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne
na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,

že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani

o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana sporu, ktorýtvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno; pri popretí tohto
tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho pozitívneho tvrdenia.
18. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach

posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žaloba nie je
dôvodná.

19. Žalobca nepreukázal ním tvrdený skutkový stav, čo je jednou zo základných procesných povinností
strán sporu, s čím sa spája dôsledok unesenia dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia tak ako aj

bremeno dôkazné zaťažuje stranu sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s
dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne
tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom
rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany
sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Prostriedky procesného útoku v podobe
skutkových tvrdení podliehajú sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania v zmysle ust. § 153 a 154

CSP.

20. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým. Žalobca je povinný pripojiť
k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania
navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej

povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s
neunesením dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného
práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné
dôsledky(neúspechvspore)stíhajúvsporovomkonanítoho,ktoneuniesoldôkaznébremeno(neoznačil
potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného

má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti uplatnenej
pohľadávky.

21. Žalobca súdu nepreukázal, koľko dní bola žalovaná v omeškaní s vrátením kníh. Rovnako
nepredložil súdu knižničný poriadok z ktorého vyplýva, že čitatelia sú povinný platiť žalobcovi poplatky

za oneskorené vrátenie dokumentov. Čo sa týka poplatkov za upomienku, tieto vyplývajú len z tabuľky
poplatkov za oneskorené vrátenie každého požičaného dokumentu. Poplatky uvedené v predmetnej
tabuľke majú vyslovene sankčnú povahu a navyše sú neprimerane vysoké. Svojou podstatou
predstavujú zmluvnú pokutu v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka, ktorá musí byť dohodnutá
písomne. Preto uvedenými poplatkami žalobca vlastne obchádza ustanovenie § 544 Občianskeho

zákonníka, čo je neprípustné. Navyše zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka,
aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť
získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči dlžníkovi, ktorý by prinášal
majetkový prospech dodávateľovi. Zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by boli uvedené poplatky
so žalovanou výslovne dojednané. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal za aké

obdobie boli žalovanej poplatky a sankcie účtované, ako aj individuálne dojednanie týchto poplatkov.

22. Keďže žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno, súd žalobu zamietol.

23. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

24. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bola v celom rozsahu
úspešná žalovaná. Žalovanej však v konaní žiadne trovy nevznikli a preto súd rozhodol tak, ako je to

uvedené vo výrokovej časti uznesenia a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.