Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 16, 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18P/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818204576
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3818204576.3

Uznesenie

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: O.
H., narodený X.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Prievidzi, dieťa rodičov: matka V. P., narodená X.X.XXXX, trvale bytom Q. C. A., Ul. C. č.XXX,
občan SR, otec A. H., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. C. A., č. XXX, občan SR o udelenie
súhlasu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa takto

r o z h o d o l :

I.Súd d á v a matke V. P., nar. X.X.XXXX za otca maloletého dieťaťa A. H., nar. XX.XX.XXXX s ú
h l a s k podaniu žiadosti príslušnému správnemu orgánu na zmenu priezviska maloletého O. H., nar.
X.X.XXXX z priezviska ,,H.“ na priezvisko ,,P.“.
II.Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Matka maloletého dieťaťa podala dňa 3.10.2018 návrh na udelenie súhlasu súdu namiesto otca

maloletého dieťaťa k zmene priezviska maloletého Sebastiána zo ,,H.“ na ,,P.“. Svoj návrh odôvodnila
tým, od júla 2012 nie je maloletý s otcom v žiadnom kontakte. Otec od júla 2012 prerušil s matkou aj
maloletým synom kontakt, nemajú o ňom žiadne správy, neprejavuje o maloletého ani najmenší záujem.
Zo sociálnej siete sa matka maloletého dieťaťa dozvedela o narodení druhého syna otcovi v Českej
republike zo vzťahu s M. B., s ktorou bol vo vzťahu od júna 2012, teda hneď po jeho príchode do Českej
republiky. Pani Malinčinová, s ktorou sa matka maloletého skontaktovala jej uviedla, že vôbec nevedela,

že otec maloletého má na území Slovenskej republiky syna, nepriznal sa jej s tým. Ďalej uviedla, že
otec sa ani o svojho druhého syna M., bytom v Českej republike moc nestará, občas ho navštívi, počas
spolunažívania s p. B. došlo aj k fyzickému násiliu, otec maloletých detí míňal finančné prostriedky na
automaty a iné hazardné hry. K výchove maloletého O. uviedla, že ani vyživovaciu povinnosti si otec
neplní, výživné matke posiela stará matka zo strany otca p. X. H., s ktorou má maloletý pekný vzťah,
tento kontakt matka podporuje. Ďalej matka poukázala na to, že v roku 2014 mal maloletý O. ťažký úraz

hlavy ( slabý otras mozgu, opuch mozgu, prasknutú lepku), ani vtedy sa otec o maloletého nezaujímal
a matku nekontaktoval, aby zistil jeho zdravotný stav. S maloletým matka často cestuje do zahraničia,
pričom mnohokrát sa stalo, že pri pasovej kontrole sa vyskytol problém s tým, že matka má iné priezvisko
ako maloleté dieťa a aj napriek predloženiu rodného listu dávajú synovi rôzne otázky typu či je jeho
matka, a či vie, kam cestujú. Matka má vážny vzťah a s priateľom plánujú spoločnú budúcnosť, chcú sa
zosobášiť, pričom sa vzájomne dohodli, že matka si ponechá aj po uzavretí manželstva svoje terajšie

priezvisko.

2.Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu nijakým spôsobom nevyjadril. Návrh mu bol doručený postupom
podľa § 116 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej ,,CSP“) a predvolanie
na pojednávanie postupom podľa § 112 CSP. Neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal odročenie
pojednávania.3. Súd vo veci pojednával v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa podľa § 180 CSP a vykonal
dokazovanie výsluchom matky, výsluchom maloletého O. mimo pojednávania, prednesom kolízneho
opatrovníka maloletého dieťaťa, oboznámením obsahu súdneho spisu najmä s návrhom, správou

kolízneho opatrovníka, zápisnicou o výsluchu maloletého , ostatným obsahom spisu sp. zn. 18P/48/2018
a obsahom pripojeného spisu sp. zn. 8P/116/2012, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

4. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/116/2012-64 zo dňa 4.9.2013 bol maloletý zverený do osobnej
starostlivosti matke a otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť v sume 1800,- Kč.

5. Z výsluchu maloletého O. dňa 15.1.2019 súd zistil, že maloletý žije v spoločnej domácnosti s matkou,
starými rodičmi zo strany matky a tetou ( sestrou matky). Prejavil túžbu mať priezvisko po matke, pretože
sa chce volať ako ostatní jeho príbuzní, s ktorými býva. Uviedol, že s otcom bol v kontakte a naposledy
ho videl ,,keď bol ešte malé dieťa“, otec mu nevolá ani nepíše. Je pravdou, že niekedy chodí k starej
matke H. do A..

6.Z úradného záznamu na č.l. 29 spisu bolo zistené, že sa podarilo telefonicky v konaní skontaktovať so
starou matkou zo strany otca p. X. H., ktorá bola vyťažená k aktuálnej adrese pobytu otca mal. dieťaťa.
Uviedla, že otcovi do Českej republiky zásielku poslala aj s predvolaním na súd. Uviedla, že nesúhlasia
so zmenou priezviska maloletého, ona pravidelne posiela matke výživné a tiež prispieva aj inými

darčekmi. Potvrdila, že otcovi maloletého dieťaťa oznámi telefonicky termín súdneho pojednávania. V
prípade potreby chcela byť vypočutá ako svedok.

7.Zo správy kolízneho opatrovníka z 22.11.2018 vyplýva, že matka spolu s maloletým dieťaťom obýva
rodinný dom spolu so svojimi rodičmi. Má k dispozícii spoločnú izbu s maloletým O.. Trvá na zmene

priezviska, pretože otec sa o maloletého nezaujíma, nekontaktuje ho a určené výživné za neho uhrádza
jeho matka. Maloletý sa na otca nepýta, naposledy o neho prejavil záujem keď mal 3 roky, kedy mu
matka povedala, že otec pracuje v zahraničí. S maloletým sa stretáva stará matka zo strany otca. V
pohovore s maloletým kolízny opatrovník zistil, že by sa chcel volať ,,Uhlár“, ako celá jeho rodina.

8. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že trvá na svojom návrhu, z dôvodov, ktoré v
ňom písomne uviedla. Zopakovala tvrdenie, že stará matka zo strany otca za neho uhrádza výživné na
mal. O., posiela aj nad rámec súdom určeného výživného a to mesačne sumu 116,- eur. V osobnom
kontakte bol otec s maloletým v júni 2012, odvtedy sa s ním žiadnym spôsobom nekontaktoval, rovnako
tak nekontaktoval matku a neprejavil záujem informovať sa na neho.

9. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol súdu, aby podanému návrhu vyhovel. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že otec o maloletého neprejavuje vôbec žiadny záujem.

10. Po právnej stránke bol podaný návrh posúdený podľa týchto ustanovení:

-Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinnosti, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

-Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje explicitne formou demonštratívneho výpočtu
skutočnosti, ku ktorým už v minulosti dospela právna teória i aplikačná prax. Súd môže ako podstatnú
vec posúdiť aj inú otázku, čo je prípad tejto veci. Súd dá v zmysle vyššie citovaného § 35 Zákona o
rodine, súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa, ak sú preto závažné dôvody.

-Podľa § 6 ods.1 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, zmenu
mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na
to dôvody hodné osobitného zreteľa.

-Podľa § 8 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, zmena mena
alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s
§ 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan
Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu.-Podľa § 11 ods.3 písm. a) zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov,
žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými

zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť
jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska
maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho
úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas
nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.

11. Meno a priezvisko fyzickej osoby sú dva základné osobnostné znaky. Slúžia na identifikáciu osoby v
rodine a v spoločnosti, sú preto chránené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd spolu s rodinným a súkromným životom. Toto právo patrí dieťaťu aj v zmysle článku
7 a článku 8 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým je Slovenská republika viazaná. V rodinnom prostredí
sa akceptuje zásada solidarity ako základný princíp fungovania rodinnoprávnych vzťahov. Spoločné

rodinnépriezviskodoveľkejmieryovplyvňujepocitjednotyvrodineavyjadrujespolupatričnosťjejčlenov
navzájom.

12.Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že otec o maloletého O. neprejavuje trvalý

záujem, osobne, telefonicky ani iným spôsobom ho nekontaktuje. Je nepochybné, že priezvisko
vyjadruje spolupatričnosť dieťaťa k rodine, preto považuje zákon za potrebné upraviť aj niektoré osobitné
prípady, kedy sa už určené priezvisko dieťaťa zo zákona zmení tak, aby bol tento cieľ čo najlepšie
naplnený. Okrem zmeny priezviska dieťaťa zo zákona je možné zmeniť priezvisko dieťaťa tiež na
základedohodyalebonazákladepovoleniapríslušnéhoorgánupodľa§6až11zák.omeneapriezvisku.

V prípade podania žiadosti o zmenu priezviska na správny orgán je na posúdení tohto orgánu, či zmenu
povolí alebo nepovolí. Ide o prípady, ak je priezvisko hanlivé, výstredné alebo smiešne, alebo ak sú
na to dôvody hodné osobitného zreteľa. K žiadosti musí byť okrem iného pripojený súhlas druhého
rodiča. Výnimočne môže nesúhlas druhého rodiča nahradiť súd v konaní o vyslovenie súhlasu so
zmenoupriezviskamaloletého.Musímaťvšakzapreukázané,žepretakétonahradeniesúhlasuexistujú

dôležité dôvody, napr. že rodič, ktorého priezvisko dieťa nosí, neplní svoje povinnosti k dieťaťu, nejaví
o neho záujem a stratil k nemu zrejme citový vzťah, takže nie je v záujme dieťaťa prehlbovať pocit
spolupatričnosti k tomuto rodičovi. Matke sa nepodarilo zabezpečiť súhlas otca so zmenou priezviska
dieťaťa. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je v záujme maloletého, aby mal priezvisko
zhodnésosvojoumatkou.Maloletý osobneverbalizovalsúdu svojutúžbuvolaťsaakomatkaajehostarí

rodičia zo strany matky, teda ,, P.“. So zreteľom na uvedené aj na to, že otec o maloletého neprejavuje
skutočný hlbší záujem po dlhšiu dobu ( od roku 2012), nekontaktuje ho, je tak podľa názoru súdu daný
dôvod hodný osobitného zreteľa na zmenu priezviska maloletého a je v záujme dieťaťa, aby súd matke
udelil súhlas k podaniu žiadosti na zmenu priezviska maloletého zo ,,H.“ na ,,P.“. Zmena priezviska
nie je v rozpore s jeho záujmom a je nepochybne v záujme maloletého, aby niesol priezvisko matky,

ktorá sa o neho nepretržite osobne stará. Zároveň súd dodáva, že zmenou priezviska dieťaťa otcovi
maloletéhonezanikajú žiadneprávaapovinnostivočimaloletémudieťaťu.Bolopreukázané,žemaloletý
je v pravidelnom kontakte s pani X. H. ( starou matkou zo strany otca), tento kontakt matka podporuje,
pretoniejesúduzrejmé,prečosaotecsmaloletýmnekontaktujeanivčase,kedysajehodieťanachádza
u starej matky. Súd nevykonal výsluch pani X. H., pretože mal za to, že s poukazom na hospodárnosť

konania by vykonanie jej výsluchu ako svedka a odročenie pojednávanie z tohto dôvodu bolo neúčelné.
Stará matka zo strany otca nie je účastníčkou tohto konania, ani nepredložila plnomocenstvo, ktorým by
prevzala zastúpenie svojho syna v predmetnom konaní, preto jej vyjadrenie, že v prípade potreby chce
byť vypočutá ako svedok a že nesúhlasia so zmenou priezviska maloletého nezobral súd na zreteľ, keď
otec dieťaťa ostal v konaní pasívny, nevyužil ani jeden z dostupných prostriedkov, aby sa skontaktoval

so súdom v danej veci a bolo potvrdené zo strany matky aj to, že stará matka zo strany otca skutočne
za svojho syna ( otca maloletého O.) vyživovaciu povinnosť pravidelne a to aj nad rámec určeného
výživného plní. V tejto súvislosti nemožno dodať, že vyživovacia povinnosť zaväzuje otca a to, že túto
ponechávanasvojumatkulendokazuje,žesiotecvočisvojmudieťaťuneplníanielementárnupovinnosť
vyživovať svoje dieťaťa v zmysle Zákona o rodine a túto prenecháva na starú matku. Vzhľadom na

vyššie uvedené súd návrhu vyhovel.

13.O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže
oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.