Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 25, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 21C/209/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108236640
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1108236640.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou, v právnej veci
navrhovateľky: E.. C. S., L. J. XXX/XX, Bratislava, zastúpená advokátom JUDr. Radislavom Olijášom,
PhD., so sídlom Grösslingova 58, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava a Generálnou prokuratúrou
SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislava o zaplatenie 234.515,04 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

1. Odporca Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR j e p o v i n n ý zaplatiť
navrhovateľke sumu 234.515,04 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne od 31.03.2009
do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
3. Odporca Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR je povinný nahradiť
navrhovateľke trovy konania vo výške 16.396,35 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľky
JUDr. Radislava Olijáša, PhD., so sídlom Grösslingova 58, 811 09 Bratislava do troch dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Právna predchodkyňa navrhovateľky U. F. sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.11.2008
domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcov pôvodne označených ako Slovenská
republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
vnútra SR a Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR na zaplatenie sumy
234.515,04 € spoločne a nerozdielne.

Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 9.8.1958 príslušníci Krajskej správy Ministerstva vnútra v Banskej
Bystrici po vykonanej domovej prehliadke našli a od navrhovateľky prevzali 143 kusov zlatých mincí
o hmotnosti 906,85 g, ktoré vlastnícky patrili matke navrhovateľky F. H. a boli súčasťou jej rozsiahlej
numizmatickej zbierky. Pre držanie týchto mincí bolo proti matke navrhovateľky vedené trestné stíhanie,
rozsudkom bývalého Ľudového súdu v Banskej Bystrici zo dňa 9.1.1959 sp. zn. T 467/58 bola
uznaná vinnou z devízového priestupku a bola odsúdená na zaplatenie pokuty v sume 300,- Kčs
a k trestu prepadnutia 87 ks zlatých mincí. Rozsudok zo dňa 5.1.1959 však nikdy nebol doručený

matke navrhovateľky, ktorá zomrela 20.5.1983, ani prokuratúre, takže nenadobudol právoplatnosť.
Proti rozsudku podala dňa 11.10.2005 navrhovateľka odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť
a trestné stíhanie zastaviť. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.7.2006 sp. zn.
2To 73/06 bolo odvolanie navrhovateľky zamietnuté z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou.
Navrhovateľka uznesenie krajského súdu napadla ústavnou sťažnosťou. Nálezom Ústavného súdu SR
zodňa24.4.2007sp.zn.III.ÚS43/07-42ÚstavnýsúdSRvyslovil,žeboloporušenéprávonavrhovateľky

domáhať sa práva na nezávislom súde a zároveň bolo zrušené uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo
dňa 22.11.2007 sp. zn. 2To 73/06 rozsudok bývalého Ľudového súdu v Banskej Bystrici sp. zn. T 467/58zo dňa 9.1.1959 zrušil a trestné stíhanie voči matke navrhovateľky zastavil. Navrhovateľka podaním
zo dňa 11.8.2008 žiadala Okresný súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný, aby rozhodol o vrátení
zaistených143kusovzlatýchmincíspoukazomnaustanovenie§80ods.1vetaprváTrestnéhoporiadku

č. 141/1961 Zb. Okresný súd v Banskej Bystrici navrhovateľke odpovedal listom zo dňa 5.9.2008, pričom
uviedol, že nemôže rozhodnúť o vrátení zaistených 143 kusov zlatých mincí, pretože nimi nedisponuje
a ani nemá vedomosť, kde sa nachádzajú.
Právny predchodkyňa navrhovateľky v žalobnom návrhu poukazovala na ustanovenie § 80 ods. 1 a 3
Trestného poriadku č. 141/1961 Zb., ktorý sa na daný prípad vzťahuje, podľa ktorého orgány činné v

trestnom konaní majú povinnosť vydať veci, ktoré boli počas konania odňaté, ak už na ďalšie konanie
nie sú potrebné a ak neprichádza do úvahy ich prepadnutie alebo zhabanie. Nesprávneho úradného
postupu sa orgány činné v trestnom konaní dopustili tým, že po právoplatnom skončení trestného
konania veci nevrátili oprávnenej osobe, navrhovateľke, ako jedinej dedičke po zomrelej matke F. H.. V
tejto veci povinnosť orgánov činných v trestnom konaní vrátiť zaistených 143 ks zlatých mincí vznikla
dňom 22.11.2007, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

22.11.2007, sp. zn. 2To 73/06, ktorým bol odsudzujúci rozsudok zrušený a trestné stíhanie proti F. H.
bolo zastavené.
Navrhovateľka výšku škody, ktorá jej vznikla nevrátením 143 ks zlatých mincí ustálila na základe
Znaleckého posudku číslo 02/2008 súdneho znalca v odbore numizmatika, odvetvie kovové platidlá,
medaily Mgr. Ladislava Kvasnovského a Dodatku k posudku zo dňa 28.10.2009.

Keďže právnej predchodkyni navrhovateľky sa nepodarilo zistiť, u ktorého z orgánov činných v trestnom
konaní zlaté mince zostali /či na Krajskej správe Ministerstva vnútra Banská Bystrica, alebo na Okresnej
prokuratúre Banská Bystrica, resp. na Ľudovom súde v Banskej Bystrici/, navrhovateľka sa svojho
nároku na náhradu škody domáha od Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR,
Generálnou prokuratúrou SR a Ministerstvom vnútra SR, ako orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré

zodpovedajú za nesprávny úradný postup, a to spoločne a nerozdielne.
Odporca SR - Ministerstvo spravodlivosti SR sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu
dňa 30.9.2009. Vo vyjadrení uviedol, že v konaní nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom,
pretože navrhovateľka, resp. jej právna predchodkyňa žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala
nesprávny úradný postup Ministerstva spravodlivosti, v príčinnej súvislosti s ktorým by bola právnej

predchodkyne navrhovateľky spôsobná škoda, ktorej náhradu si v konaní uplatňuje. Odporca má za
to, že za škodu zodpovedá odporca SR zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, ktorému tiež postúpili
žiadosť navrhovateľky na predbežné prerokovanie nároku.
Ministerstvo vnútra SR sa k návrhu vyjadrilo podaním doručeným súdu dňa 11.12.2008. Namietalo,
že žaloba je podaná predčasne, nakoľko v čase jej podania ministerstvu neuplynula 6- mesačná

zákonná lehota na predbežné prerokovanie uplatneného nároku. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že
zo zápisnice Pv 346/58 zo dňa 11.12.1958, v ktorej sú predmetné mince opísané bola vyhotovená
Okresnou prokuratúrou v Banskej Bystrici, preto je potrebné osloviť Generálnu prokuratúru SR so
žiadosťou o ďalšie šetrenie, kde sa v súčasnosti predmetné mince nachádzajú. Odporca sa preto
domnieva, že predmetné mince odovzdala krajská správa Ministerstva vnútra v Banskej Bystrici spolu

s vyšetrovacím spisom Okresnej prokuratúre v Banskej Bystrice a tá následne Ľudovému súdu v
Banskej Bystrici. Ministerstvo vnútra ďalej namietalo, že navrhovateľka ich nikdy nepožiadala o vrátenie
predmetných mincí, preto zo stany ministerstva vnútra nemohlo dôjsť k namietanému nesprávnemu
úradnému postupu. Žalobný nárok neuznávajú a žiadajú ho zamietnuť.
Generálna prokuratúra SR sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu 20.10.2009 (čl.112). Vo

vyjadrení namietala pasívnu legitimáciu v spore a navrhla návrh navrhovateľky zamietnuť, pretože z
uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22.11.2007, sp. zn. 2To 73/06 nevyplýva záver, že by
sa v spojení s týmto konaním Generálna prokuratúra SR dopustila nesprávneho úradného postupu. V
konaní na bývalom Ľudovom súde v Banskej Bystrici sp. zn. T 467/58 sa rozhodovalo o vine a treste,
prepadnutia veci - 87 kusov zlatých mincí v prospech štátu. V spojení s rozsudkom z 9.1.1959 podľa

zákona č. 64/1959 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) jedine súd - predseda senátu
bol oprávnený vykonávať úkony v spojení s prepadnutím veci. Podľa trestného poriadku vykonáva
opatrenia potrebné na výkon trestu predseda senátu , ktorý vo veci rozhodol v prvej stolici. Výkon trestu
prepadnutiamajetkuvykonávapredsedasenátuskompetentnýmorgánomštátnejsprávy,ktorémuzašle
odpisrozsudku.KrajskýsúdvBanskejBystricivkonanípodsp.zn.2To73/2006,vktoromzrušilrozsudok

bývalého ľudového súdu v Banskej Bystrici a trestné stíhanie voči F. H. zastavil, mal súčasne rozhodnúť
podľa § 80 ods. 1, ods. 3 zákona č. 141/1961 Zb. o vrátení 143 ks, resp. 87 ks mincí. Vychádzajúc z
právnej úpravy zákona č. 64/1956 Zb. a zák. č. 141/1961 Zb.Vo veci samej bol v konaní rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 10.11.2009, ktorým bolo
konanie o návrhu v časti o zaplatenie istiny v sume 30.083,65 eur zastavené, odporca označený
ako odporca v 1. rade Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR bol zaviazaný uhradiť

navrhovateľke sumu 234.515,- eur s 8,5% úrokom z omeškania od 4.11.2008 do zaplatenia a k náhrade
trov konania. Súd prvého stupňa sa pri svojom rozhodnutí dospel k záveru, že Ľudový súd musel
mať zlaté mince ako vecný dôkaz k dispozícií, keďže o nich rozhodoval. V odôvodnení rozhodnutia
ďalej konštatoval, že v roku 1958 neexistoval právny predpis, ktorý by ukladal súdu povinnosť oproti
podpisu preberať od prokuratúry obžalobu, trestný spis a vecné dôkazy. Postup prokuratúry bol a je taký,

že obžalobu, trestný spis a vecné dôkazy doručil súdu a súd obžalobu , ktorá je súčasťou trestného
spisu opatrila podacou pečiatkou. Odporca v 1. rade nemohol trvať v konaní na predložení listinného
dôkazu preukazujúceho, že vecné dôkazy súd prevzal, pretože takýto dôkaz neexistuje. Súd vychádzal
z toho, že vecné dôkazy boli súčasťou trestného spisu, ktorý bol jednoznačne Ľudovému súdu doručený
15.12.1958 a vecné dôkazy sa automaticky prikladali k trestnému spisu obsahujúcemu aj zoznam
vecných dôkazov. Prvostupňový súd mal za to, že ľudový súd o minciach rozhodoval, preto ich musel

mať k dispozícii (nemohol rozhodnúť o niečom čo nemal). Podľa záveru vysloveného v odôvodnení bol
teda súd tým orgánom, ktorý mal 143 ks zlatých mincí posledný k dispozícií a jeho povinnosťou bolo
tieto mince vydať.
Odporca pôvodne označený ako odporca v 1. rade (SR-MS SR) sa voči rozsudku súdu prvého stupňa
odvolal, keď s vysloveným právnym názorom súdu nesúhlasil. V odvolaní poukázal na znenie §55

Nariadenia ministra spravodlivosti č. 95/1952 Sb., ktoré sa týka vecí dôležitých pre trestné konanie,
s prihliadnutím na ktoré neobstojí vyššie uvedený právny názor súdu prvého stupňa. Z uvedeného
ustanovenia Nariadenia vyplýva, že Ľudový súd v Banskej Bystrici sporné zlaté mince od Okresnej
prokuratúry nikdy neprevzal, pretože aj po podaní obžaloby boli tieto mince v úschove Okresnej
prokuratúry v Banskej Bystrici. Nie je preto právne podložené tvrdenie súdu, že súd bol tým orgánom,

ktorý mal 143 ks zlatých mincí posledný k dispozícií, a že bolo povinnosťou súdu tieto mince vydať.
Krajský súd Rozsudkom sp. zn. 2Co 12/2010-205 predmetný rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti vo výroku, ktorým súd uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľke 234.515,04 eur s
8,5% úrokom z omeškania od 4.11.2008 do zaplatenie zmenil tak, že návrh zamietol. Odvolací súd zaujal
názor, že Okresný súd tým, že nevydal zlaté mince, ktorými nedisponoval, nedopustil sa nesprávneho

úradného postupu, ktorým by navrhovateľke bola spôsobená škoda. Vo vzťahu k odporcom v 2. a 3. rade
rozsudok podľa § 219 O.s.p. potvrdil, pretože navrhovateľka neprodukovala ani žiadne tvrdenia, kedy by
sa mali títo odporcovi dopustiť nesprávneho úradného postupu, na základe ktorého by si odvodzovala
navrhovateľka svoj nárok na náhradu škody.
NajvyššísúdSRUznesenímsp.zn.5Cdo189/2010-240dovolanímnapadnutýrozsudokKrajskéhosúdu

z 2. júna 2010, sp. zn. 2Co 12/2010-205 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to najmä pre jeho
nepreskúmateľnosť z dôvodu absencie jeho riadneho odôvodnenia.
Krajský súd v Bratislave Uznesením sp. zn. 2Co 282/2011-251 zo dňa 31.10.2012 rozsudok súdu prvého
stupňa v časti, ktorou súd uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 234.515,04
eur s 8,5% úrokom z omeškania odo dňa 4.11.2008 do zaplatenia a trovy konania a v časti, ktorou

súd prvého stupňa návrh navrhovateľky voči odporcom v 2. a 3. rade zamietol zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia vyslovil záväzný právny názor, že dňom 22.11.2007,
kedy bol zrušený Rozsudok bývalého Ľudového súdu v Banskej Bystrici bolo povinnosťou štátu vrátiť
nielen zaistených 87 ks zlatých mincí, ale aj zvyšnú časť, t.j. ostatných 56 zlatých mincí. Zaistený a
do súčasnosti nevrátený majetok navrhovateľky predstavuje nesprávny úradný postup štátu, v príčinnej

súvislosti s ktorým vznikla navrhovateľke skutočná škody, keď táto je objektívne vyjadriteľná peňažnými
prostriedkami. Aj keď v tomto prípade jednoznačne vzniká zodpovednosť štátu voči navrhovateľke,
odvolacísúduviedol,že abymoholsúdzaviazaťštátvzastúpeníniektorouzorganizačnýchzložiekštátu
na zaplatenie sumy 234.515,04 eur navrhovateľke, musí mať pre svoj záver, ktorá organizačná zložka
štátu, či už Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo vnútra SR alebo Generálna prokuratúra SR je

za vznik škody zodpovedná v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. spoľahlivo preukázaný. Odvolací súd
nesúhlasil s argumentáciou súdu prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, keď uviedol, že ak Okresná
prokuratúra v Banskej Bystrici dňa 15.12.1958 doručila Ľudovému súdu v Banskej Bystrici obžalobu zo
dňa 12.12.1958, tak Ľudový súd musel mať zlaté mince ako vecný dôkaz k dispozícií, keďže o nich
rozhodoval a preto odporcu v 1. rade zaviazal na sumu 234.515,04 eur s príslušenstvom, pretože súd

prvého stupňa založil svoj záver len s určitou mierou pravdepodobnosti a to na domnienke, že ak
Ľudovému súdu v Banskej Bystrici bola predložená obžaloba, bol tento súd zároveň posledný, ktorý mal
mince k dispozícií. Zodpovednosť za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. nemožno vyvodiť na skutočnosti
neposkytujúcej istotu, že reálne nastala.Dňa 24.11.2012 zomrela navrhovateľka U. F., jej výlučnou právnou nástupkyňou a stala jej dcéra C.
S., ktorá vyjadrila súhlas so vstupom do konania. Súd s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 3 O.s.p.
pokračoval v konaní s právnou nástupkyňou.

Súd následne vo veci vykonal ďalšie dokazovanie výsluchom právnej nástupkyne navrhovateľky,
prednesom jej právneho zástupcu, ďalšími vyjadreniami zástupcov odporcu, oboznámením s listinnými
dôkazmi nachádzajúcim sa v pripojenom spisovom materiály Okresného súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. OT 467/1958, potvrdenkou zo dňa 9.8.1958, zápisnicou zo dňa 11.12.1958, listinnými dôkazmi
zaslanými súdu Národnou bankou Slovenska vrámci poskytnutia súčinnosti súdu, ako i ostatným

spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Z potvrdenky vydanej Krajskou správou MV v Banskej Bystrici zo dňa 9.8.1958 súd zistil, že Krajská
správa MV dňa 9.8.1958 prevzala od U. F. 143 kusov rôznych zlatých mincí vo váhe 906,86 g.
Zo zápisnice Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici zo dňa 11.12.1958 súd zistil, že na predvolanie sa
na okresnú prokuratúru dostavila obvinená F.Í. H., kde jej bolo prokurátorom ukázaných 143 ks zlatých
mincí vo váhe 906,85 g, ktoré dňa 9.8.1958 Krajská správa MV prevzala od U. F.. Z obsahu zápisnice

vyplýva, že zabavené mince boli bez zjavných závad na prokuratúre za prítomnosti obvinenej spočítané
a popísané. Označená zápisnica ďalej obsahuje počet kusov jednotlivých mincí, ich popis a rok výroby.
Z pripojeného spisu Okresného súdu v Banskej Bystrici OT 467/1958 súd zistil, že Ľudový súd v Banskej
Bystrici rozsudkom zo dňa 2.1.1959 uznal vinnou F. H. z dôvodu, že od roku 1946 do 14.8.1958 vo
svojom byte vo Y. ukrývala 87 kusov zlatých mincí, ktoré nikde neprihlásila, teda neodviedla majetkovú

hodnotu, čím spáchala úmyselne devízový priestupok podľa § 64 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 Trestného
zákona správneho. Za to bola odsúdená k pokute v sume 300,- Kčs a k vedľajšiemu trestu prepadnutia
87 kusov zlatých mincí. Predmetnú pokutu F. H.Z.T. uhradila.
Z pripojeného spisu Okresného súdu v Banskej Bystrici OT 467/1958 súd zistil, že uznesením Krajského
súdu zo dňa 22.11.2007 sp. zn. 2To 73/2006 bol podľa § 257 písm. b/ Trestného poriadku a § 223 ods. 1

Trestného poriadku s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/, e/ Trestného poriadku č. 140/1961 Zb. zrušený
rozsudok bývalého Ľudového súdu Banská Bystrica sp. zn. T 467/1958 z 9.1.1959 a trestné stíhanie
voči obžalovanej F.Í. H., na ktorú podal dňa 15.12.1958 obžalobu Okresný prokurátor v Banskej Bystrici
pre devízový priestupok podľa § 64 ods. 1 litera a/ ods. 2 Trestného zákona správneho č. 88/1950 Sb.
bolo zastavené, pretože prezident republiky udelil amnestiu dňa 9.5.1960, a preto že obžalovaná dňa

20.05.1983 zomrela.
V odôvodnení Uznesenia Krajský súd v Banskej Bystrici okrem iného uviedol, že proti rozsudku
Ľudového súdu v Banskej Bystrici podala dňa 13.10.2005 odvolanie U. F. /navrhovateľka/ dcéra zosnulej
F. H.. V dôvodoch odvolania uviedla, že F. H. zomrela 20.5.1983, pričom odsudzujúce rozhodnutie
jej nebolo nikdy doručené. Podľa názoru odvolateľky trestné stíhanie doposiaľ nebolo skončené, lebo

rozsudok Ľudového súdu v Banskej Bystrici zo dňa 9.1.1959 nebol matke odvolateľky ani prokurátorovi
doručený. Vo veci rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 27.7.2006, sp. zn. 2To
73/06 a to tak, že odvolanie zamietol, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Ústavný súd SR
z podnetu podanej sťažnosti U. F. v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 43/07-42 nálezom rozhodol o
tom, že Krajský súd v Banskej Bystrici vyššie citovaným rozhodnutím porušil jej základné právo podľa

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na tomto základe Ústavný súd Slovenskej republiky zrušil
rozhodnutie krajského súdu a prikázal mu vo veci znovu konať a rozhodnúť. V ďalšom konaní krajský
súd riadiac sa vysloveným názorom ústavného súdu vykonal ďalšie dokazovanie a rozhodol tak, ako
bolo hore uvedené.
Z pripojeného spisu Okresného súdu v Banskej Bystrici súd ďalej zistil, že navrhovateľka podaním zo

dňa 13.8.2008 žiadala súd o vrátenie veci podľa § 80 ods. 1 Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. Okresný
súd listom zo dňa 5.9.2008 navrhovateľke oznámil, že nie je možné rozhodnúť o vrátení veci, nakoľko
súd predmetnými mincami nedisponuje, ani nemá vedomosť, kde sa nachádzajú. Z pripojeného spisu
súd ďalej zistil, že doposiaľ nebolo v trestnom konaní vydané uznesenie podľa § 80 ods. 3 Trestného
poriadku.

Zo znaleckého posudku č. 2/08 znalca v odbore numizmatika, odvetvie kovové platidlá, medaily Mgr.
Ladislava Kvasnovského zo dňa 10.9.2008 a z vyjadrenia navrhovateľky súd zistil, že hodnota 143 ks
zlatých mincí predstavuje výšku 234.515,04 Eur. Výsluchom znalca súd ustálil správnosť uvedeného
vyčíslenia výšky škody. Vyčíslenú výšku škody nakoniec nespochybnil ani odporca.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(účinného ku dňu podania návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody) štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa §9 ods. 2 označeného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/, b/, e/ zákona číslo 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR,
ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje

inak, Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán
Policajného zboru, Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní.
Podľa § 4 ods. 2 ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti SR.

V danom prípade sa navrhovateľka návrhom na začatie konania domáhala náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom za nesprávny úradný postup
označila nevydanie veci orgánmi činnými v trestnom konaní. Skutočnosť, že 143 ks mincí nebolo
navrhovateľke v rámci trestného konania vrátených nebola v konaní sporná.

V zmysle právneho názoru vysloveného v Uznesení NS SR sp. zn. 6Cdo 149/2011 súd ďalej vo veci
konal len z odporcom označeným ako Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR,
GP SR a MV SR, vzhľadom na výsledky dokazovania uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa
11.4.2014 tento okruh orgánov konajúcich v prejednávanej veci v mene štátu zúžil na GP SR a MS SR.
Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že Ministerstvo vnútra SR preukázateľne už v roku 1958

pred podaním obžaloby odovzdalo mince Okresnej prokuratúre v Banskej Bystrici a odvtedy sa už nikdy
nedostali do jeho dispozície, preto sa Ministerstvo vnútra SR nemohlo dopustiť nesprávneho úradného
postupu v príčinnej súvislosti s ktorým by navrhovateľke vznikla škoda spočívajúca v nevydaní 143 ks
zlatých mincí.
Navrhovateľka počas konania preukázala, že bola úspešná v trestnom konaní, keď po podaní odvolania

proti odsudzujúcemu rozsudku Ľudového súdu v Banskej Bystrici Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením zo dňa 22.11.2007 rozsudok Ľudového súdu v Banskej Bystrici zrušil a trestné stíhanie voči
matke navrhovateľky zastavil. Navrhovateľke tak vznikol nárok na vrátenie veci -143 ks zlatých mincí
podľa § 80 ods. 1 zákona číslo 141/1961 Zb., ktoré boli pre potreby trestného stíhania prevzaté od
navrhovateľky dňa 9.8.1958 Krajskou správou Ministerstva vnútra v Banskej Bystrici, čo vyplynulo z

obsahu potvrdenia zo dňa 9.8.1958 a následne odovzdané do dispozície Okresnej prokuratúry v Banskej
Bystrici, čo je zrejmé z obsahu zápisnice spísanej Okresnou prokuratúrou v Banskej Bystrici zo dňa
11.12.1958. Navrhovateľka počas konania preukázala, že veci jej neboli po skončení trestného konania
orgánmi činnými v trestnom konaní vydané.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľke vznikol nárok na náhradu škody nesprávnym

úradným postupom voči štátu, sporný bol orgán, konajúci v mene štátu, ktorý je za vzniknutú škodu
zodpovedný. Odporcovia, s výnimkou Generálnej prokuratúry nenamietali tú skutočnosť, že nevydanie
veci po skončení trestného stíhania v danom prípade je nesprávnym úradným postupom, za ktorý
zodpovedá štát. Generálna prokuratúra vyslovila právny názor, že nesprávny úradný postup bol ten,
že súd po vydaní oslobodzujúceho rozsudku zo dňa 20.11.2007 nevydal rozhodnutie podľa §80 ods.

3 zákona č. 141/1961 Zb. Konajúci súd sa s týmto právnym názorom stotožňuje, pretože takéto
rozhodnutie je povinný vydať predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovateľ
alebo policajný orgán. Proti rozhodnutiu o vrátení a vydaní veci, ako aj o uložení do úschovy je
prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Treba však dodať že v súvislosti s absenciou vydania
tohto rozhodnutia však navrhovateľke nevznikla škoda. Naviac, v tejto súvislosti súd poukazuje na

právny názor vyslovený v Uznesení Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co 282/2011-251 zo
dňa 31.10.2012, že zaistený a do súčasnosti nevrátený majetok navrhovateľky predstavuje nesprávny
úradný postup štátu, v príčinnej súvislosti s ktorým vznikla navrhovateľke skutočná škody, keď táto je
objektívne vyjadriteľná peňažnými prostriedkami.Zástupca štátu, GP SR vzniesla počas konania námietku premlčania vo vzťahu k celému uplatnenému
nároku na náhradu škody, zástupca štátu - MS SR len vo vzťahu k zaisteným 56 ks minciam, na ktoré
sa nevzťahoval trest prepadnutia vyslovený v rozsudku bývalého Ľudového súdu v Banskej Bystrici.

Obajazástupcovianamietalipredčasnosťpodaniažalobyvzhľadomnaabsenciurozhodnutia,ktorémalo
byť v trestnom konaní vydané podľa §80 ods. 3 Trestného poriadku. Označení zástupcovia štátu v
tejto súvislosti poukazovali aj na Rozhodnutie prezidenta republiky a vlády Československej republiky o
amnestii zo dňa 09. mája 1960, vydané pod číslom 54 ročník 1960 dňa 10. mája 1960. Touto amnestiou
okrem iného v časti II, článok III prezident republiky odpúšťal z trestov, ktoré boli alebo budú uložené

súdom za ostatné trestné činy alebo priestupky spáchané pred dňom tohto rozhodnutia : 1. tresty
nápravného opatrenia, 2.tresty dosiaľ nezaplatenej pokuty za priestupky a náhradné resty za ne, 3.tresty
peňažité , dosiaľ nezaplatené, neprevyšujúce 5000 Kčs alebo dosiaľ nezaplatené zvyšky týchto trestov a
náhradné tresty za ne, 4. tresty odňatia slobody, výkon ktorých bol alebo bude podmienečne odložený, 5.
tresty odňatia slobody alebo ich zvyšky, ktoré boli zložené za trestné činy a priestupky spáchané do dňa
tohto rozhodnutia.... Z obsahu tejto amnestie teda vyplýva, že právnej predchodkyni navrhovateľky F. H.

nevznikol nárok na vrátenie 87 ks prepadnutých mincí. K uplatnenej námietke premlčania súd považuje
za potrebné dodať, že F. H. vznikol právny základ na uplatnenie svojho nároku na náhradu škody voči
štátu už prijatím zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
a jeho nesprávnym úradným postupom vo vzťahu k 56 ks minciam, ktoré boli v trestnom konaní zaistené,
avšak neboli postihnuté trestom prepadnutia, vzhľadom na skutočnosť, že ešte v čase účinnosti tohto

zákona nebolo v trestnom konaní rozhodnuté o ich vrátení, pričom obžalovaná (odsúdená) sa ich
vrátenia nejakým spôsobom nedomáhala. Z obsahu výrokovej vety rozsudku Ľudového súdu v Banskej
Bystrici T 467/58, ani z jeho odôvodnenia však nie je zrejmé, konkrétne ktoré zlaté mince v počte 87 ks
prepadli v prospech štátu, a ktorých 56 ks jej súd ponechal, čo vplýva na jeho samotnú vykonateľnosť.
Vzhľadom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu, ktorý je pre súd prvého stupňa záväzný, že

nárok na vydanie veci - 143 ks zlatých mincí vznikol navrhovateľke počnúc dňom 22.11.2007, kedy bol
zrušený Rozsudok bývalého Ľudového súdu v Banskej Bystrici však súd vyhodnotil vznesené námietky
premlčania za nedôvodné, s poukazom na skutočnosť, že žaloba na náhradu škody bola voči štátu
podaná dňa 4.11.2008, teda počas plynutia trojročnej premlčacej lehoty upravenej v §19 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z., ktorej začiatok plynutia je s odkazom na vyslovený právny názor Krajského súdu

ohraničený dňom 22.11.2007. V tejto súvislosti je potrebné tiež odkázať na právny názor odvolacieho
súdu vyslovený na str. 8 cit. uznesenia sp. zn. 2 Co 282/2011, podľa ktorého zaistený a do súčasnosti
nevrátený majetok navrhovateľky (143 kusov zlatých mincí) predstavuje nesprávny úradný postup štátu
v príčinnej súvislosti s ktorým nesprávnym úradným postupom vznikla navrhovateľke skutočná škoda,
keď o hodnotu týchto mincí bol zmenšený majetok navrhovateľky ako poškodenej, keď navrhovateľka

nemôže zároveň vykonávať jednotlivé oprávnenia vyplývajúce jej z vlastníckeho práva k takémuto
majetku. Pre tento právny záver je bezpredmetná aj námietka odporcu o predčasnosti podania žaloby
na náhradu škody. Irelevantná je aj námietka odporcu o možnosti aplikácie zákona č. 87/1991 Zb. a č.
119/1990 Zb. vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody, vzhľadom na skutočnosť, že trestné
konanie voči obžalovanej F. H. nebolo právoplatne skončené.

Po vykonanom dokazovaní súd ustálil, že orgánom konajúcim v mene štátu zodpovedným za vzniknutú
škodu je GP SR, pretože z listinných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že 143 zlatých mincí zostalo
v čase prebehnuvšieho trestného konania v úschove Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici. Iný
postup ako doposiaľ zaužívaný v trestnom konaní nebol ani právne možný. Pri konštatácii tohto
záveru súd odkazuje na ustanovenie § 55 ods. 1 Nariadenia Ministerstva spravodlivosti č. 95/1952

Sb., ktorým sa vydáva Spravovací poriadok pre súdy, podľa ktorého po podaní obžaloby zostanú veci
dôležité pre trestné konanie naďalej v úschove prokurátora, rozhodovanie o nich však podaním obžaloby
prechádza na súd. Aj veci vzaté do úschovy sa uložia na prokuratúre. Zákon č. 64/1956 Zb. o trestnom
konaní súdnom, ktorým bol zrušený predošlý Trestný poriadok č. 87/1950 Zb. (s výnimkou ustanovení
§§306,308,309 a 314) síce vo svojom ustanovení § 414 ods. 1 splnomocnil ministra spravodlivosti,

ministra vnútra a ministra národnej obrany, aby na vykonanie tohto zákona vydali nariadenie, týmto
zákonom však pôvodné nariadenie č. 95/1952 zrušené nebolo. Predmetné nariadenie bolo zrušené až
zákonom číslo 99/1963 Zb., čo vyplýva z ustanovenia § 375 označeného ako „ Zrušovacie ustanovenia“,
konkrétnezjehobodu14.Vtejtosúvislostisúdodkazujenaprávnynázor užvyslovenývpredmetnejveci
v Rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. 2Co 12/2010-205 na str. 4, odst. 5. Predmetné Nariadenie

MS, ktorým sa vydáva spravovací poriadok pre súdy bol účinný od 1.1.1953 a bol zrušený k 1.4.1964.
K vyslovenému právneho názoru o existencii tzv. právneho vákua v rozhodnom období je možné len
konštatovať, že procesne iný postup než postup doposiaľ právnymi predpismi upravený (spravovací
poriadok pre súdy č. 95/1952) a orgánmi činnými v trestnom konaní aplikovaný a teda zaužívaný nebolv roku 1958 a 1959 možný, pretože iný než doterajší postup nebol a ani nemohol byť orgánom činným
v trestnom konaní v tom období známy. Logicky jediným možným postupom bol teda postup upravený v
doterajších publikovaných vykonávacích právnych predpisov, t.j. postup upravený vo vyššie citovanom

ustanovení § 55 Nariadenia č. 95/1952 Sb. Podporne k vyslovenému právnemu záveru je potrebné
uviesť, že s prijatím inej, novej organizácie práce a postupu v úkonoch orgánov činných v trestnom
konaní a najmä súdu v súvislosti s úschovou najmä cenných vecí dôležitých pre trestné konanie súvisí
aj príslušné materiálno technické zabezpečenie súdov, ktoré bez prijatia a účinnosti príslušnej právnej
úpravy zakotvujúcej iné než doposiaľ aplikované postupy ani nebolo možné. Naviac, podporne tomuto

záveru svedčí aj samotné odôvodnenie Rozsudku Ľudového súdu v Banskej Bystrici z 2.1.1959, č. T
467/58, kde sa súd na str.2 rozsudku, 2. odst. odvoláva na obsah spisového materiálu, konkrétne na
zoznam zlatých mincí, nie teda na obsah zbierky, ktorú by mal fyzicky k dispozícií, viď. cit. rozsudku :
“Táto obrana bola plne vyvrátená z obsahu spisového materiálu a to najmä zo zoznamu zlatých mincí,
kde z jedného druhu.... „. Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľke vznikla škoda v príčinnej
súvislosti s nesprávnym, resp. nezákonným nakladaním s vecami zaistenými v trestnom konaní a

postihnutými trestom prepadnutia majetku orgánmi prokuratúry. S odkazom na § 80 zákona č. 141/1961
Zb. vec odňatú, alebo prevzatú musí vrátiť (vydať) ten orgán činný v trestnom konaní, ktorý má, resp.
mal vec vo svojej dispozícii (úschove), v tomto prípade to bola Okresná prokuratúra. Preto uvedené
závery dokazovania nie je namieste osobu zodpovednú za vznik škody definovať postupom podľa § 4
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu

Ministerstvo spravodlivosti SR).
Navrhovateľka podala písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na MS SR
a na Generálnu prokuratúru SR podľa §15 zákona č. 514/2003 Z.z. dňa 30.09.2008 (čl.55,61). Táto
žiadosť nebola uspokojená do šiestich mesiacov odo dňa jej prijatia. Omeškanie Generálnej prokuratúry
s plnením náhrady škody tak s odkazom na § 16 ods. 4 zákona nastalo dňom 31.3.2009.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. Pri ustálení výšky škody súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku súdneho
znalca Mgr. Ladislava Kvasnovského, ktorý hodnotu 143 zaistených mincí vyčíslil na sumu 234.515,04
eur. Znalec v rámci výsluchu súdom dňa 11.4.2014 odstránil rozpor v gramáži mincí s poukazom
na obsah Úradného záznamu spísaného Povereníctvom financií a finančným odborom rady Obv.

NV dňa 26. novembra 1958 na Obvodnom národnom výbore Bratislava (čl.330), konkrétne rozdiel v
pojmoch „celková váha“ a „rýdza váha“, vyjadril sa aj k otázke zachovalosti zaistených mincí. Generála
prokuratúra SR, a nakoniec ani Ministerstvo spravodlivosti SR relevantné námietky k posudku, resp. k
obsahuvýsluchuznalca,ktorýmbyzáveryuvedenévjehoodbornomposúdeníohľadomoceneniamincí,
t.j. výšky škody spochybnili nevzniesli. Takto ustálenú výšku škody 234.515,04 eur súd zaviazal v prvom

výroku rozsudku uhradiť SR zastúpenú Generálnou prokuratúrou SR spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 8,5% ročne počnúc dňom 31.3.2009, kedy sa odporca s odkazom na vyššie citované ustanovenie
§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. dostal do omeškania. Úroky z omeškania súd navrhovateľke priznal
s odkazom na § 517 ods. 1 O. z. a na ustanovenie § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Navrhovateľka
preukázala, že dňa 30.9.2008 požiadala odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka žiadala priznať úroky z omeškania počnúc dňom 4.11.2008
a súd jej tieto priznal až počnúc dňom 31.3.2009 s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie, súd v
tejto nepatrnej časti žalobu v druhom výroku rozsudku zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. a takmer plne procesne úspešnej

navrhovateľke priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za
15 úkonov právnej služby á 891,26 Eur /príprava a prevzatie zastúpenia 29.9.2008, podanie návrhu
vo veci samej 4.11.2008, porada s klientkou 12.10.2009, účasť na pojednávaniach dňa 13.10.2009
a 10.11.2009, odvolanie zo dňa 16.12.2009, vyjadrenie zo dňa 31.5.2010, účasť na odvolacom
pojednávaní dňa 2.6.2010, dovolanie zo dňa 28.07.2010, vyjadrenie zo dňa 31.3.2011 k podaniam

žalovaných v dovolacom konaní, účasť na pojednávaní dňa 10.9.2013, účasť na pojednávaní dňa
28.1.2014, 11.3.2014, 11.4.2013 a 25.4.2014/ v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov, § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 a 18 ods. 4. Režijný paušál za úkony právnej služby
vykonané v roku 2008 bol vo výške 6,31 eur (2x), v roku 2009 vo výške 6,95 eur (4x), v roku 2010 vo
výške 7,21 eur (3x), v roku 2011 vo výške 7,41 eur (1x), v roku 2013 vo výške 7,81 eur (1x) a v roku

2014 vo výške 8,04 eur (4x), čo činí sumu 13.369,95 eur + 20% DPH vo výške 2.673,99 eur, t.j. celkom
16.043,94 eur. K uvedenej sume súd pripočítal hotové výdavky za vypracovanie znaleckého posudku
303,69 eur a dodatku k posudku vo výške 48,72 eur. Celkom tak ide o sumu vo výške 16.396,35 eur.Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 19.411,40 eur aj
za úkony právnej služby označené ako „podanie k veci samej a doloženie dôkazov na výzvu súdu zo
dňa 5.11.2009, vyjadrenie o dňa 2.9.2013 k pasívnej legitimácii na strane žalovaných, vyjadrenie zo dňa

20.4.2014 k prednesom žalovaných na pojednávaní. Za tieto tri úkony právnej pomoci mu súd náhradu
nepriznal, pretože tieto úkony neboli realizované efektívne, na zaslanie vyjadrení zo dňa 2.9.2013 a
20.04.2014 nebol právny zástupca súdom vyzvaný. K podaniu na výzvu súdu zo dňa 5.11.2009 je
potrebné uviesť, že k tomuto ho síce súd zaviazal na pojednávaní konanom dňa 5.11.2009, avšak za
účelom doplnenia odôvodnenia svojej žaloby a preukázania uplatneného nároku čo do jeho výšky.

Podľa§149ods.1O.s.p.akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.