Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 5, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžk/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200147
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:5017200147.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1/ L., 2/ L., 3/ L., 4/ P. 5/ L.,
adresa na doručovanie: Q. 6/ F., všetci právne zastúpení: Mgr. Stanislav Fekete, advokát so sídlom
Nám. Sv. Egídia č. 29/69, Poprad, proti žalovanému: Katolícka univerzita v Ružomberku, Hrabovská
cesta 1A, 034 01 Ružomberok, IČO: 37 801 279, právne zastúpený: Hrušovský Legal, s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Odborárska 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti uznesenia č. 46/2016 zo dňa

7. júna 2016, o kasačnej sťažnosti sťažovateľov 1/ - 6/ proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v
Žiline č. k. 31S/68/2017-72 zo dňa 20. júna 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 31S/68/2017-98
zo dňa 6. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/68/2017-72 zo dňa 20.
júna 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 31S/68/2017-98 zo dňa 6. septembra 2017 z
r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.

1.1 Krajský súd v Žiline prvým výrokom uznesenia č. k. 31S/68/2017-72 zo dňa 20.06.2017 v spojení
s opravným uznesením č. k. 31S/68/2017-98 zo dňa 06.09.2017 odmietol žalobu žalobcov ako

neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“). Druhým výrokom súd žalovanému priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania podľa § 171 SSP.

1.2 V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že žalobou zo dňa 20.06.2016 sa žalobcovia domáhali
zrušenia uznesenia Akademického senátu žalovaného č. 45/2016 zo dňa 07.06.2016 a č. 46/2016 zo

dňa 07.06.2016. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 21S/98/2016-89 zo dňa 27.03.2017 vylúčil konanie
o správnej žalobe proti uzneseniu Akademického senátu žalovaného č. 46/2016 zo dňa 07.06.2016 na
samostatné konanie. Konanie o preskúmanie zákonnosti uznesenia Akademického senátu žalovaného
č. 45/2016 zo dňa 07.06.2016 je vedené pod sp. zn. 21S/98/2016.

1.3Zobsahužalobyžalobcovkrajskýsúdzistil,žeAkademickýsenátKatolíckejuniverzityvRužomberku

(ďalej len „AS KU“) prijal na svojom 5. zasadnutí dňa 07.06.2016 okrem iného:
- Uznesenie č. 45/2016 v znení: „AS KU berie na vedomie list Veľkého kancelára KU 2. júna 2016 č.
2937/16, stotožňuje sa s jeho obsahom a konštatuje, že došlo k vážnemu spochybneniu a legitimity
zloženia viacerých členov AS PF KU na jeho 27. zasadnutí, a preto v zmysle § 9 ods. 3 zákona NR SR
č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v platnom znení AS KU preberá pôsobnosť AS PF KU vymedzenú
citovaným zákonom na nevyhnutnú dobu, a to do času uskutočnenia a zavŕšenia volieb do AS PF

KU. Zároveň zaväzuje aktuálny AS PF KU, aby do momentu zavŕšenia volieb nezasadal a následne
neprijímal žiadne uznesenia.“,- Uznesenie č. 46/2016 v znení: „AS KU v súlade so štatútom KU a Štatútom PF KU čl. 12 ods. 17
d) a podľa Volebného a rokovacieho poriadku AS PF KU čl. I ods. 14 vyhlasuje hlasovanie o odvolaní
šiestich členov za zamestnaneckú časť AS PF KU: L.. na deň 14.06.2016 v zasadačke PF KU (č. 139)

od 08.00 - 14.00 hod. Priebeh hlasovania riadi a zabezpečuje komisia pre odvolávanie v zložení: X.
(za študentskú časť). Člen AS PF KU je odvolaný ak za jeho odvolanie hlasuje nadpolovičná väčšina
zúčastnených členov zamestnaneckej časti akademickej obce. Platnosť odvolania člena AS PF KU
nadobúda platnosť dnom zverejnenia výsledkov. O priebehu a výsledku hlasovania komisia vyhotoví
zápisnicu, ktorú predseda komisie zašle predsedovi AS KU najneskôr dňa 15.06.2016 do 12.00 hod.

Hlasovanie o odvolaní je ukončené zverejnením výsledkov hlasovania o odvolaní členov AS PF KU za
zamestnaneckú časť, najneskôr dňa 15.06.2016 do 14.00 hod.“

1.4Krajskýsúdvodôvodneníuzneseniakonštatoval,žezmateriálnehohľadiskajetrebavždyposúdiť,či
individuálne rozhodnutie alebo opatrenie verejnej vysokej školy bolo vydané v administratívnom konaní,
teda v rámci výkonu pôsobnosti verejnej vysokej školy v oblasti verejnej správy. S poukazom na nález

Ústavného súdu SR sp. zn. Pl. ÚS 19/1998 uviedol, že ak správa slúži k dosiahnutiu verejného cieľa,
činnosť je vykonávaná vo verejnom záujme. V pochybnostiach treba skúmať, či činnosť má aspoň
zmiešanú verejnoprávnu a súkromnoprávnu povahu. Na základe uvedeného krajský súd dospel k
záveru, že činnosť akademického senátu verejnej vysokej školy - Katolíckej univerzity v Ružomberku
vo forme vydania uznesenia č. 46/2016 zo dňa 07.06.2016 podľa § 9 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. o

vysokých školách je činnosťou v oblasti verejnej správy, keďže sleduje verejný cieľ, zachovanie zloženia
senátu v súlade so zákonmi.

1.5 Podľa názoru krajského súdu však uznesenie č. 46/2016 zo dňa 07.06.2016 nepredstavuje
rozhodnutie, resp. opatrenie v rámci autoritatívneho konania podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o

individuálnych právach a povinnostiach fyzických či právnických osôb, tak ako ho definuje ust. § 3 písm.
a/ v spojení s 3 písm. c/ a § 4 písm. c/ SSP. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že ide o
rozhodnutie orgánu záujmovej samosprávy, ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu v zmysle § 7 písm. b/
SSP, keďže sa ním nerozhodlo o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej
osobyaprávnickejosoby,aleoopatrenívnútorného,organizačnéhocharakteruouskutočneníopatrenia,

aby sa zloženie akademického senátu fakulty uviedlo do súladu so zákonom o vysokých školách a s
vnútornými predpismi fakulty. Krajský súd zdôraznil, že verejné vysoké školy sú samosprávne inštitúcie,
a preto na zasahovanie do ich vnútorného fungovania a preskúmavanie zákonnosti ich rozhodnutí a
opatrení má krajský súd právomoc v prípade, že je jednoznačné, že zákonom o vysokých školách, resp.
iným zákonom zákonodarca zveril vysokým školám a ich príslušným orgánom kompetenciu rozhodovať

o subjektívnych verejných právach a povinnostiach fyzických/ právnických osôb a je nepochybné, že
takýmto rozhodnutím, môže byť táto fyzická osoba ukrátená na svojich právach, a že ide o vzťah
verejnoprávny.

1.6 O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 171 ods. 1 SSP. Mal za to, že žalobcovia zavinili

odmietnutie žaloby, keďže sa domáhali preskúmania takého opatrenia, ktoré preskúmaniu nepodlieha,
a preto súd priznal žalovanému voči žalobcom právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.

2.

2.1 Proti uzneseniu krajského súdu podali žalobcovia („kasační sťažovatelia“), prostredníctvom
právneho zástupcu, v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a j/ SSP

a navrhli, aby kasačný súd uznesenie Krajského súdu v Žiline zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

2.2 Žalobcovia nesúhlasili s právnym názorom súdu, že uznesenie č. 46/2016 zo dňa 07.06.2016
nepredstavuje rozhodnutie, resp. opatrenie v rámci autoritatívneho konania podľa zákona č. 131/2002
Z. z. o individuálnych právach a povinnostiach fyzických či právnických osôb, nakoľko napádaným

rozhodnutímdošlokzásahudoprávachránenýchzáujmovžalobcov,inconcretodosubjektívnehopráva
žalobcov vykonávať mandát zvoleného člena akademického senátu, ktoré je verejným subjektívnym
právom žalobcov. Podľa žalobcov je predmetné právo je garantované ustanoveniami § 23 ods. 2 písm. f/
v spojitosti s § 26 ods. 2 zák. č. 131/2002 Z. z., ktoré sú vyústením všeobecného ústavne garantovanéhopráva podľa čl. 30 ods. 1/ Ústavy SR, ktoré zaisťuje občanom právo podieľať sa na verejnej správe
výkonom aktívneho a pasívneho volebného práva.

2.3 Podľa názoru žalobcov tým, že AS KÚ prijal uznesenie č. 45/2016, ktorým v zmysle § 9 ods.
3 zákona č. 131/2002 Z. z. prevzal pôsobnosť AS PF KU, a v nadväznosti na to prijal uznesenie č.
46/2016 (ktorého preskúmanie je predmetom tohto konania) a ktorým rozhodol, že vyhlasuje hlasovanie
o odvolaní žalobcov, ako členov AS PF KU, došlo k znemožneniu ďalšieho výkonu subjektívneho ich
práva na pokojný výkon ich mandátu ako členov akademického senátu fakulty, hoci funkčné obdobie

žalobcov (ku dňu napádaného uznesenia) ešte neskončilo. Žalobcovia podotkli, že obe uznesenia AS
KÚ boli predmetom jednej správnej žaloby, nakoľko sa týkajú tých istých účastníkov konania a vecne
súvisia, resp. na seba nadväzujú.

2.4 Vo vzťahu k výroku uznesenia o trovách konania žalobcovia mali za to, že pokiaľ by aj kasačný súd
dospel k právnemu záveru, že nie je daná právomoc správnych súdov prejednať žalobu žalobcov, nie

je daný zákonný dôvod pre to, aby súd priznal žalovanému náhradu trov konania v zmysle § 171 ods. 1
SSP. Podľa názoru žalobcov, ak súd dospeje k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť z dôvodu podľa
§ 98 ods. 1 písm. g/ SSP, nemožno už samotné podanie „neprípustnej žaloby“ považovať za zavinenie
jej odmietnutia. Otázka prípustnosti správnej žaloby je otázkou právneho posúdenia súdu, kde právny
názor žalobcu sa nemusí zhodovať s právnym názorom súdu a pri podaní žaloby si nemôže byť istí tým,

ako procesne o jeho žalobe rozhodne.

3.

3.1 Dňa 04.08.2017 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti
žalobcov, v ktorom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť v zmysle § 461
SSP ako nedôvodnú zamietol a aby žalovanému priznal náhradu trov kasačného konania vrátane trov
právneho zastúpenia v plnej výške.

3.2 K tvrdeniu žalobcov v kasačnej sťažnosti, že uznesením AS KU malo dôjsť k zásahu do ich
práva vykonávať mandát zvoleného člena AS Pedagogickej fakulty KÚ žalovaný uviedol, že žalobcovia
žiadnym spôsobom nekonkretizovali, v čom mal takýto údajný zásah spočívať. Žalovaný konštatoval,
že tento mandát nebolo zo strany žalobcov možné riadne vykonávať v nezákonne zloženom AS PF KU,

pričom uznesenie AS KU bolo prijaté práve za účelom odstránenia tohto nezákonného stavu.

3.3 Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcov, že právo vykonávať mandát člena AS PF KU má byť
„vyústením všeobecne ústavne garantovaného práva podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy SR“, nakoľko citované
ustanovenie Ústavy SR nemožno podľa názoru žalovaného aplikovať vo vzťahu k orgánom záujmovej

samosprávy (ku ktorým nepochybne patrí aj AS PF KU), keďže v prípade činnosti týchto orgánov sa
nejedná o verejnú vec v zmysle ustanovenia čl. 30 ods. 1 Ústavy SR.

3.4 Vo vzťahu k odôvodneniu kasačnej sťažnosti ustanovením čl. 46 ods. 2 Ústavy SR žalovaný
konštatoval, že v prípade uznesenia AS KU ide nepochybne o správny akt v zmysle ustanovenia § 7

písm. b/ SSP, ktorý SSP vylučuje zo súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, nakoľko sa jedná o
uznesenie organizačnej povahy, ktorým sa stanovil konkrétny termín hlasovania o odvolaní žalobcov
ako členov za zamestnaneckú časť AS PF KU.

3.5 K námietkam žalobcov vo vzťahu k rozhodnutiu súdu o náhrade trov konania žalovaný uviedol, že

neprípustnosť predmetnej správnej žaloby nepochybne vyplývala z nedostatku právomoci správneho
súdu preskúmať zákonnosť uznesenia AS KU v správnom súdnictve. S poukazom na právny názor
publikovaný v odbornej literatúre, že zavinenie na strane žalobcu existuje aj v prípadoch, ak žalobca
podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, mal žalovaný za to, že žalobcovia zavinili
odmietnutie správnej žaloby tým, že podali správnu žalobu o preskúmanie takého rozhodnutia, ktorého

súdny prieskum nepatrí do právomoci správneho súdu.

4.4.1 Dňa 19.10.2017 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaného, v

ktorom uviedli, že námietky žalovaného neobstoja, a preto navrhli vyhovieť ich kasačnej sťažnosti v
celom rozsahu.

4.2 K tvrdeniu žalovaného, že žalobcovia žiadnym spôsobom nekonkretizovali v čom mal zásah
vykonávať mandát zvolené člena AS PF KU spočívať uviedli, že žalobcovia vo svojej kasačnej sťažnosti

jednoznačne uviedli, v čom tento zásah do ich práva spočíval.

4.3 Podľa žalobcov obe uznesenia akademického senátu t. j. uznesenie AS KU č. 45/2016, ako aj
uznesenie č. 46/2016, neobsahujú žiadne odôvodnenie, a teda z nich nie je vôbec zrejmé, čo bolo
dôvodom ich prijatia, tobôž, že by takýmto dôvodom mal byť zákonný stav zloženia akademického
senátu pedagogickej fakulty, ako to tvrdí žalovaný.

4.4 K názoru žalovaného, že ust. čl. 30 ods. 1 Ústavy SR nemožno aplikovať vo vzťahu k orgánom
záujmovej samosprávy žalobcovia uviedli, že nezákonnými rozhodnutiami žalovaného bolo zasiahnuté
do základného práva žalobcov podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy SR. Žalobcovia mali za to, že základné právo
uchádzať sa o verejnú funkciu nemožno vzťahovať reštriktívne len na verejné funkcie v štátnej správe

alebo v územnej samospráve. Podľa Nálezu Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 75/01 zo dňa 22. augusta
2002 medzi verejné funkcie v zmysle čl. 30 ods. 4 Ústavy SR patrí aj funkcia rektora vysokej školy, t.
j. orgánu záujmovej samosprávy. S poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR (Nález sp. zn. II. US
48/97 zo dňa 07.01.1998) neexistuje rozumný dôvod, prečo by sa za verejnú funkciu nemala považovať
aj funkcia člena akademického senátu verejnej vysokej školy, resp. jej fakulty tak, ako sa za verejnú

funkciu považuje napr. funkcia poslanca Národnej rady SR alebo poslanca obecného zastupiteľstva,
ktoré sú takisto kreované na základe volieb.

5.

5.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd v zmysle § 438 ods. 2 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté uznesenie ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú

sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).

5.2 Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z predloženého spisového materiálu krajského súdu

preukázané, že žalobcovia sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 22.06.2016 domáhali
preskúmania uznesení Akademického senátu žalovaného č. 45/2016 zo dňa 07.06.2016 a č. 46/2016 zo
dňa 07.06.2016. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 21S/98/2016-89 zo dňa 27.03.2017 vylúčil konanie
o správnej žalobe proti uzneseniu Akademického senátu žalovaného č. 46/2016 zo dňa 07.06.2016 na
samostatné konanie. Konanie o preskúmanie zákonnosti uznesenia Akademického senátu žalovaného

č. 45/2016 zo dňa 07.06.2016 bolo na krajskom súde vedené pod sp. zn. 21S/98/2016.

5.3 Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené

záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

5.4Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.5.5 Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.

5.6 Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

5.7 Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu je uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k.
31S/68/2017-72 zo dňa 20. júna 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 31S/68/2017- 98 zo
dňa 6. septembra 2017, ktorým zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného - uznesenia Akademického senátu žalovaného č. 46/2016 zo dňa 07.06.2016,
a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd
preskúmal uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného
konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky
žalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

5.8 Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo
posúdenie, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi

ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia.

5.9 Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

5.10 Podľa čl. 30 ods. 1, 4 Ústavy SR, občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí
priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej
republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších
územných celkov. Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

5.11 Podľa článku 46 ods. 2 Ústavy slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

5.12 Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu

verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

5.13Podľa§3ods.1písm.b/SSPnaúčelytohtozákonasarozumierozhodnutímorgánuverejnejsprávy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako

rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.

5.14 Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných

ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

5.15 Podľa § 7 písm. b/ SSP správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy,
ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej
osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia

upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.

5.16 Podľa § 9 zákona o vysokých školách:
(1) Akademický senát verejnej vysokej školys)vykonávapočasnevyhnutnejdobypôsobnosťakademickéhosenátufakultyzapodmienokavrozsahu
ustanovenom štatútom verejnej vysokej školy,
(3) Akademický senát verejnej vysokej školy nie je podľa odseku 1 písm. s) oprávnený vykonávať

pôsobnosť akademického senátu fakulty verejnej vysokej školy podľa § 27 ods. 1 písm. c), d), g), h), j),
k) a m). Ak akademický senát príslušnej fakulty vykonáva svoju pôsobnosť v zložení, ktoré je v rozpore
s týmto zákonom alebo vnútornými predpismi fakulty verejnej vysokej školy, akademický senát verejnej
vysokej školy je oprávnený urobiť opatrenia, aby sa zloženie akademického senátu tejto fakulty uviedlo
do súladu s týmto zákonom a s vnútornými predpismi tejto fakulty. Akademický senát verejnej vysokej

školy je oprávnený vykonávať pôsobnosť akademického senátu fakulty verejnej vysokej školy podľa
odseku 1 písm. s)
a) podľa § 27 ods. 1 písm. a) len v rozsahu schvaľovania zmien a doplnkov predpisov príslušnej fakulty
tak, aby tieto zmeny a doplnky neboli v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom
alebo štatútom príslušnej fakulty,
b) podľa § 27 ods. 1 písm. b) len v rozsahu schvaľovania návrhu rektora na odvolanie dekana podľa

§ 28 ods. 3,
c) podľa § 27 ods. 1 písm. e) len v rozsahu kontroly nakladania s finančnými prostriedkami fakulty.

5.17 Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že v prejednávanej veci
je potrebné sa vysporiadať s otázkou dopadu záverov uznesenia AS KU na subjektívne práva

sťažovateľov vykonávať mandát zvoleného člena akademického senátu. S uvedenými právnymi
námietkami sťažovateľov vznesenými už v správnej žalobe sa krajský súd v napadnutom uznesení
nevysporiadal. Uznesenie č. 46/2016 bolo prijaté v nadväznosti na uznesenie č. 45/2016, ktorým
Akademický senát žalovaného prebral v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. pôsobnosť
Akademického senátu Pedagogickej fakulty KU.

5.18 Prioritne kasačný súd poukazuje na to, že konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy
znamená nezriedka zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.
Správnesúdnictvoposkytujesúdnuochranuprednezákonnýmrozhodnutímapostupomorgánuverejnej
správy. Možnosť súdnej kontroly štátnej moci je neoddeliteľným atribútom právneho demokratického

štátu. Hlavnou úlohou správneho súdnictva by mala byť ochrana verejných subjektívnych práv fyzických
a právnických osôb.

5.19 Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu
podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, zrušujú

alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýkajú. Ďalšou podmienkou je, že fyzická alebo právnická osoba musí tvrdiť
(procesne), že jej práva alebo právom chránené záujmy boli rozhodnutím orgánu verejnej správy
porušené alebo priamo dotknuté. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na verejných
subjektívnych právach fyzickej alebo právnickej osoby, ktoré práva sa opierajú alebo vychádzajú zo

všeobecne záväzného právneho predpisu.

5.20 V správnom súdnictve je teda právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly
(§ 2 ods. 2 SSP) s negatívnou enumeráciou (§ 7 písm. a/ až h/ SSP), z ktorého vyplýva, že súdy v
zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, okrem tých, ktoré zákon výslovne

zo súdneho prieskumu vylučuje. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v
ustanovení § 7 SSP. Predmetné ustanovenie v písmene a/ až h/ obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych
druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu. Avšak v tejto súvislosti kasačný sú
poznamenáva, že článok 46 ods. 2 <.)

5.29 Kasačný súd s poukazom na rozhodovaciu prax správnych súdov Českej republiky, poznamenáva,
že v preskúmavanom rozhodnutí AS univerzity prebral pôsobnosť AS fakulty v zmysle § 9 ods. 3
zákona o vysokých školách. Z dôvodovej správny k novele zákona o vysokých školách č. 455/2012 Z.

z. konkrétne k ustanoveniu § 9 vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť riešiť problémy, ktoré
nastanú v činnosti jednotlivých fakúlt, bez potreby externého zasahovania, a to možnosťou prevziať
pôsobnosť akademického senátu fakulty akademickým senátom vysokej školy. Vytvára sa možnosť
riešiť mimoriadne situácie, ktoré môžu vzniknúť z dôvodu nefunkčnosti samosprávnych orgánov fakúlt
vysokých škôl alebo ich konania v rozpore s vnútornými predpismi vysokej školy. V takýchto prípadoch

bude možné, aby akademický senát verejnej vysokej školy prevzal na nevyhnutný čas kompetencie
akademického senátu fakulty a zjednal nápravu. V súlade s princípmi samosprávnosti sa dôvody a
spôsob úpravy ponecháva na vnútorné predpisy vysokej školy, avšak základný okruh dôvodov sa
navrhuje priamo v zákone.

5.30 Vzhľadom na uvedené, ako aj na znenie § 9 ods. 1 písm. s/ z ktorého vyplýva, že AS univerzity
vykonáva počas nevyhnutnej doby pôsobnosť AS fakulty za podmienok a v rozsahu ustanovenom
štatútom verejnej vysokej školy, má kasačný súd za to, že zákon o vysokých školách prioritne ponecháva
na vysokú školu, aby si v súlade s princípom samosprávnosti upravila a ošetrila situácie, kedy má

dôjsť k prevzatiu pôsobnosti AS PF. V predmetnej veci takáto úprava absentuje, preto AS univerzity
môže prevziať pôsobnosť len z dôvodu uvedeného v zákone. Taktiež žalovaný nemá vo svojom štatúte
upravené aké konkrétne opatrenia, resp. aký postup sa uplatňuje v danom prípade, nepochybne by však
malo ísť o také opatrenia, ktoré jednak čo najmenej zasahujú do autonómie fakulty a zároveň rešpektujú
zákonmi a Ústavou SR garantovanú ochranu subjektívnych práv dotknutých osôb, najmä členov

akademickej obce vrátane práva vykonávať mandát zvoleného člena AS za súčasného rešpektovania
zákonom určeného rozsahu oprávnení žalovaného pri prebratí pôsobnosti AS fakulty (§ 9 ods. 3).

5.31 Ako už bolo spomenuté vyššie, uznesenie č. 46/2016 bolo prijaté v nadväznosti na uznesenie

č. 45/2002, ktorým Akademický senát žalovaného prebral v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 131/2002
Z. z. pôsobnosť Akademického senátu Pedagogickej fakulty KU. Najvyšší súd Slovenskej republiky v
rozhodnutí sp. zn. 10Sžk/42/2017 zo dňa 26.09.2018 okrem iného uviedol, že: „Je nevyhnutné poukázať
aj na to, že v uznesení č. 45/2016 bolo napadnuté rozhodnutie odôvodnené len tým, že došlo k vážnemu
spochybneniu legitimity a zloženia viacerých členov AS PF KU na jeho 27. zasadnutí s poukazom

na obsah Listu Veľkého kancelára KU z 2. júna 2016 č. 2937/16, s ktorým sa akademický senát
univerzity stotožnil, pričom ani v preskúmavanom rozhodnutí ako ani v Liste Veľkého kancelára nie sú
uvedené konkrétne dôvody, z ktorých spochybnenie legitimity vyplýva, ako ani rozpor s konkrétnymi
ustanoveniami zákona alebo vnútorného predpisu. Súd dáva do pozornosti, že ani doplnenie dôvodov
vo vyjadrení k žalobe nemôže nahradiť chýbajúcu právnu argumentáciu v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/98/2016-96
zo dňa 17. mája 2017, v spojení s opravným uznesením č. k. 21S/98/2016-128 zo dňa 6. septembra
2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že obe uznesenia
(č. 45 aj č. 46) akademického senátu, ktoré boli prijaté na 5. zasadnutí AS KU konanom dňa 07.06.2016spolu časovo a vecne súvisia. Uznesením č. 45 AS KU na seba akademický senát žalovaného prevzal
v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. právomoci Akademického senátu Pedagogickej fakulty
žalovaného. Akademický senát svojim ďalším uznesením č. 46 AS KU následne vyhlásil hlasovanie o

odvolaní žalobcov, pričom podkladom bolo práve uznesenie č. 45. Vecný súvis je daný okrem iného tým,
že bez prevzatia právomoci AS PF KU, by AS KU nemohol prijať uznesenie č. 46.

5.32 Vo svetle uvedeného kasačný súd nemohol postupovať inak, ako pristúpiť k zrušeniu napadnutého
uznesenia krajského súdu v zmysle § 462 SSP a vráteniu veci súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní

je nevyhnutné, aby krajský súd vzhľadom na to, že prijatím preskúmavaného rozhodnutia došlo k zásahu
do subjektívnych práv sťažovateľov, skúmal, či tento zásah bol súladný s čl. 2 ods. 2 Ústavy, a teda, aby
sa zaoberal vecou samou aj vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, pričom právnym názorom
kasačného súdu je krajský súd viazaný (§ 469 SSP). Krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov
kasačného konania v zmysle § 467 ods. 3 SSP.

5.33 Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne (§ 147 ods. 2 a
analogicky § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.