Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12Pc/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317203038
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4317203038.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice vo veci účastníkov konania navrhovateľky : IX., zastúpená: Špireková & Partners,

s.r.o., advokátska kancelária Námestie Matice slovenskej č. 6, Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811, proti
povinnej osobe ( pravdepodobný otec) : J., zastúpený: JUDr. Peter Havlík, advokátska kancelária s.r.o.,
Damborského 13, Nitra, IČO: 50 361 864, o nariadenie neodkladného opatrenia, sudkyňou JUDr. Miriam
Pintovou, takto

r o z h o d o l :

I. Povinná osoba je povinná prispievať na výživu navrhovateľky od 24.2.2017 do 24.2.2019 mesačne
sumou 100 eur mesačne a to vždy do 15-teho dňa mesiaca vopred.

II. Zameškané výživné od 24.2.2017 do 29.5.2018 vo výške 1.517,86 eur je povinná osoba povinná
zaplatiť navrhovateľke v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Povinná osoba je povinná zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s
tehotenstvom a pôrodom vo výške 493 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Povinná osoba je povinná poskytnúť navrhovateľke sumu potrebnú na výživu dieťaťa po dobu 37

týždňov, odo dňa podania návrhu vo výške 462,50 eur a to v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

V. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka písomným návrhom doručeným súdu dňa 24.2.2017 žiadala, aby súd po vykonanom
dokazovaní vydal neodkladné opatrenie, ktorým zaviaže odporcu (muža, ktorého otcovstvo je

pravdepodobné), poskytnúť navrhovateľke vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy odo dňa
podania návrhu po dobu 2 rokov v celkovej sume 16.410 eur, zároveň zaviaže odporcu ( muža, ktorého
otcovstvo je pravdepodobné) poskytnúť navrhovateľka vopred príspevok na úhradu nákladov spojených
s tehotenstvom a pôrodom v celkovej sume 1.780 eur a tiež, že zaviaže odporcu ( muža, ktorého
otcovstvo je pravdepodobné), poskytnúť navrhovateľke vopred sumu potrebnú na zabezpečenie výživy
dieťaťa po dobu 37 týždňov odo dňa podania návrhu v sume 2.150 eur, a to všetko v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. V návrhu navrhovateľka uviedla, že ku dňu podania návrhu je tehotná,

pričom pasívne legitimovaným je muž, ktorého je otcovstvo pravdepodobné, t.j. ( odporca), s tým, že k
určeniu otcovstva, resp. k uznaniu otcovstva k nenarodenému dieťaťu ku dňu podania návrhu nedošlo
a vzhľadom na styk označeného muža, ktorého otcovstvo je pravdepodobné s matkou v rozhodujúcom
období so zreteľom na predpokladaný termín pôrodu môže byť otcom počatého dieťaťa práve odporca.V návrhu navrhovateľka ďalej uviedla, že vzťah matky s odporcom začal 9.11.2012, pričom od októbra
2013 spoločne aj bývali v jednej domácnosti. V máji minulého roka ( 2016) sa účastníci konania dohodli,
že by chceli mať spoločné dieťa, t.j. spoločné dieťa bolo plánované. Od tejto doby účastníci konania

nepoužívali počas pohlavného styku žiadnu ochranu. Začiatkom júna odcestovala navrhovateľka na
týždeň do Turecka s kamarátkou, po návrate z dovolenky sa s odporcom intímne stýkali, následne
druhý víkend v júni 2016 odcestoval odporca na dovolenku do Chorvátska, bez navrhovateľky, pričom
po návrate z dovolenky sa naďalej intímne stýkali, bez ochrany. Vzťah navrhovateľky s odporcom skončil
dňa 20.6.2016, odkedy sa odporca navrhovateľke neozval, až neskôr sa navrhovateľka dozvedela,

že odporca vzťah ukončil s dôvodu nadviazania novej známosti. Bezodkladne, ako sa navrhovateľka
dozvedela o svojom tehotenstve, informovala o tejto skutočnosti odporcu, ako otca dieťaťa, ktorý však
otcovstvo odmietol, s vyjadrením, že má novú priateľku, pričom podľa jeho vyjadrenia dieťa nie je jeho
a navrhovateľka by mala podstúpiť interupciu. V návrhu ďalej uviedla, že odo dňa nadviazania vzťahu
s odporcom nemala intímny pomer s iným mužom a rovnako aj po skončení vzťahu s odporcom, t.j.
20.6.2016 navrhovateľka nemala intímny pomer, ani pohlavný styk so žiadnym mužom a teda je zrejmé,

že otcom dieťaťa je odporca. Uviedla, že počas celej doby tehotenstva sa odporca neinformoval o jej
zdravotnom stave, žiadnym spôsobom jej nepomáhal, ani morálne, ani finančne ani materiálne a podľa
jeho vyjadrenia ani do budúcna jej pomáhať nechce. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že si uplatňuje
nárok na zabezpečenie svojej výživy, ako matky dieťaťa po dobu 2 rokov z dôvodu, že býva sama v
byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve a jej náklady sú cca 1.367,50 eur mesačne a to splátka úveru

238 eur/ mesačne, povinná životná poistka kvôli úveru 58 eur/ mesačne, voda 30 eur / mesačne, RTVS
4,64 eur/ mesačne, plyn 30 eur/ mesačne, elektrina 36 eur/ mesačne, internet 12,95 eur/ mesačne,
Mágio TV 18,89 eur/ mesačne, mobil minimálne 54 eur/ mesačne, strava 300 eur/ mesačne, čistiace
prostriedky a kozmetika 100 eur/ mesačne, benzín 120 eur/ mesačne, splátka 165,71 eur/ mesačne na
motorové vozidlo, povinné zmluvné poistenie motorového vozidla 70,85 eur/ ročne, havarijná poistka

140 eur/ ročne, poplatok za smeti 25 eur/ ročne, poistenie nehnuteľnosti a domácnosti 73,95 eur/ ročne,
akontácia motorového vozidla 2.000 eur/ ročne. Uviedla v návrhu že od 26.11.2016 je zamestnaná v
spoločnosti RMR Trading s.r.o., s príjmom cca 950 eur netto mesačne, od 24.2.2017 je na materskej
dovolenke. Navrhovateľka, ako ďalej poznamenala
12Pc/8/2017

v návrhu, momentálnu situáciu bez finančnej pomoci rodiny nezvláda. Vzhľadom k uvedenému žiadala,
aby súd jej priznal nárok na zabezpečenie jej výživy ako matky odo dňa podania návrhu po dobu 2
rokov vopred v sume 16.410 eur, t.j. 24 mesiacov x 1.367,50 eur. Zároveň navrhovateľka v návrhu
uviedla, že si uplatňuje aj príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom min.

vo výške 3.560 eur mesačne, s tým, že z týchto nákladov si uplatňuje 1 , teda 1.780 eur. Zároveň
si uplatnila aj nárok na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by jej patrila materská
dovolenku, t.j. po dobu 37 týždňov z dôvodu, že navrhovateľka je osamelá žena, žiadala teda priznať
na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu 37 týždňov vopred sumu 2.150 eur, t.j. 250 eur mesačne. V
návrhu ďalej uviedla, že nemá vedomosť, či je muž, ktorého otcovstvo je pravdepodobné - odporca,

zamestnaným alebo nie, avšak vzhľadom k tomu, že počas spolužitia spolu pracovali aj podnikali,
má vedomosť o jeho pomerne vysokých príjmoch niektorých aj neoficiálnych z ktorých financuje svoj
nadštandardnýživotnýštýl,keďžebol3krátpočasminuléhorokanadovolenkevChorvátsku,vdecembri
bol vo Švajčiarsku, vlastní aj motorové vozidlá Mercedes Benz, Porche 941, Peugeot Boxer, motocykel
Honda, Toyota RAV 4 ( vlastníkom je spoločnosť J., kde je jediným spoločníkom a konateľom odporca.

Odporca je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti J., z ktorej má tiež príjem, venuje sa obchodu
s nehnuteľnosťami, čo dokazuje priložená kúpna zmluva zo dňa 28.10.2016, kde ako predávajúci spolu
s ďalším predávajúcim predal rodinný dom spolu s pozemkom v k.ú. J. pričom mu bola vyplatená kúpna
cena 64.500 eur, tiež je spoluvlastníkom viacerých pozemkov v katastrálnom území J. stavia v obci J.
rodinnýdom.Zároveňuviedla,žemávedomosťoosobnýchpomerochodporcu,tentoboldvakrátženatý,

na výživu syna z prvého manželstva platí výživné 250 eur mesačne a na syna z druhého manželstva
platí výživné 250 eur mesačne, tomuto synovi hradí aj školské výlety, krúžky, prenájom bytu pre syna
300 eur mesačne a jeho matku. Druhej manželke prispieva 250 eur mesačne.

2. Vo vyjadrení (čl. 72-76) v označení - domnelý, pravdepodobný otec, uviedol, že nie je pasívne

legitimovaný subjektom, popiera tvrdenie navrhovateľky o tom, že by bol mužom, ktorého otcovstvo je
pravdepodobné. Ďalej uviedol, že podľa jeho informácií sa navrhovateľke 27.2.2017 narodilo dieťa, o
čom ho navrhovateľka neinformovala, dozvedel sa to od spoločného známeho. Poprel, že by bol otcom
počatého dieťaťa, mal za to, že jeho otcovstvo je absolútne vylúčené. Uviedol, že s navrhovateľkousíce žil v spoločnej domácnosti, vzťah ukončili v marci 2016 a nie 20.6.2016 a ako je uvedené aj v
čestných prehláseniach, ktoré predložila navrhovateľka. Poznamenal, že sama navrhovateľka potvrdila,
že začiatkom júna odcestoval na týždeň do Turecka, čo potvrdzuje, že už netvorili pár, keďže keby

boli v partnerskom vzťahu, navrhovateľka by na dovolenku sama nešla, takže nebol dôvod na to, aby
zahraničné dovolenky trávili oddelene. V júni 2016 už s navrhovateľkou nežili, nekomunikovali, každý
riešil svoj vlastný život. Poznamenal, že síce s navrhovateľkou v minulosti žili aj v spoločnej domácnosti,
pomáhal jej k obstaraniu bytu, splácal aj polovičné splátky jej úveru, ktoré finančné prostriedky mu
navrhovateľka nevrátila. Navrhovateľke požičal sumu 20.000 eur, ktorú použila na nákupu materiálu,

na dokončenie bytu, ktorý užíva. Poznamenal, že potom, ako byt bol prepísaný na jej meno sa jej
správanie zmenilo, vyvolávala konflikty, nasledovali hádky, pri ktorých ho ponižovala. Postupom času
hádky naberali na intenzity. V o februári 2016 si kúpil karavan, v marci 2016 sa do neho nasťahoval,
od tohto okamihu viac s navrhovateľkou nežil v spoločnej domácnosti, pohlavný styk mali naposledy v
marci 2016, takže jeho otcovstvo nemôže byť ani pravdepodobné, taktiež poprel tvrdenie navrhovateľky,
že by v máji 2016 sa mali dohodnúť na tom, že chcú mať spoločné

12Pc/8/2017

dieťa. Tiež poprel tvrdenie, že by navrhovateľka ho o tehotenstve informovala, o tomto ho informovala

prostredníctvom SMS iná osoba. Uviedol, že od okamihu, keď sa dozvedel o tehotenstve navrhovateľky,
navrhovateľku vyzýval, aby si dali urobiť testy DNA, čo navrhovateľka odmietla, preto si dal sám
spraviť testy DNA po narodení dieťaťa. Poprel, že by žil v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou do
21.6.2016. Trval na stanovisku, že spolužitie s navrhovateľkou ukončili v marci 2016, od tejto doby sa
s navrhovateľkou intímne nestýkal. Zároveň uviedol, že navrhovateľka v návrhu udáva výšku nákladov

mesačne vo výške 1.367,50 eur, ktoré považoval za nadhodnotené a nepreukázané a ide o podľa jeho
vyjadrenia náklady nadhodnotené. Uviedol, že navrhovateľka nepreukázala svoje príjmy, ani zhoršenie
svojej príjmovej situácie, účelovo sa zamestnala vo firme, kde je spoločníčkou a zároveň aj konateľkou
JUDr. R., za nadpriemernú mesačnú mzdu a to z jeho pohľadu práve kvôli nárokom, ktoré si uplatnila
v tomto konaní aj z dôvodu poberania vyšších sociálnych dávok. Uviedol, že uplatnená suma vo výške

16.410 eur, ktorou si uplatňuje nárok na zabezpečenie jej výživy, ako matky je privysoká, neprimeraná
a nezohľadňuje odôvodnené potreby navrhovateľky. Uviedol, že nesúhlasí ani s nárokom, čo sa týka
nákladovstehotenstvomapôrodom,kdenavrhovateľkauviedlanákladyminimálne3.560eur, keďžeide
o privysokú sumu, nemala byť do týchto nákladov zahrnutá výbavička, postieľka, detský kočík, detská
taška na kočík, monitor, vanička, prebalovacia podložka, pretože tieto výdavky sú súčasťou výživy na

mal. dieťa. Namietal výšku 250 eur mesačne, uplatnenú navrhovateľkou, ako výživu dieťaťa, po dobu
37 týždňov, táto suma je neadekvátna. Uviedol, že na staršieho syna poukazuje výživné vo výške 150
eur mesačne, nie 250 eur mesačne, ako uviedla navrhovateľka, na mladšieho syna 250 eur mesačne.
Poprel,žebymalvysokéneoficiálnepríjmy,stým,žeskôrvyčísleniemesačnýchnákladovnavrhovateľky
sa javí, že práve jej životný štýl je nadštandardný. Motorové vozidlá, ktoré uviedla navrhovateľka, sú

s výnimkou Toyoty RAV 4 staré ojazdené vozidlá s minimálnou hodnotu. Uviedol, že nie je pravdou,
že by sa venoval obchodu s nehnuteľnosťami je spoločníkom a konateľom J., kde jej aj zamestnaný,
spláca viacero úverov, kde patrí aj spotrebný úver, ktorý si zobral kvôli navrhovateľke , ktorá mu sľúbila,
že mu peniaze vráti.

3. Navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyni vo vyjadrení ( čl. 91-94) uviedla, že
navrhovateľka sa pridržiava podaného návrhu, pričom od podania návrhu došlo k zmene v tom, že dňa
27.2.2017 sa narodil maloletý V., pričom k určeniu otcovstva, ani po narodení dieťaťa nedošlo ani resp. k
uznaniu otcovstva. Vzhľadom na styk odporcu s matkou v rozhodujúcom období so zreteľom na dátum
narodenia, je otcom počatého dieťaťa práve označený muž - odporca, s tým, že vzťah navrhovateľky s

odporcom začal v novembri 2012, od októbra 2013 žili v spoločnej domácnosti. Vzťah navrhovateľky s
odporcom, ako uviedla navrhovateľka skončil 20.6.2016, nie je teda pravdou, že by vzťah bol ukončený v
marci 2016, čoho dôkazom je prepis SMS správ medzi navrhovateľkou a odporcom, z ktorého je zrejmé,
že vzťah trval do konca júna 2016 ( intenzívna vzájomná komunikácia, intímne stretnutia, vyznania
lásky, hádky atď.). Navrhovateľka poprela vyjadrenie odporcu, uvedené v písomnom vyjadrení, s tým,

že odporca nikdy za navrhovateľku nesplácal žiadny úver, počas bývania sa rovnakým dielom podieľali
na chode domácnosti, tvrdenia odporcu tak považuje aj ohľadne ostatných skutočností za účelové.
Uviedla, že až do 31.8.2016 bola konateľkou spoločnosti J. teda pozná majetkovú situáciu odporcu aj
praktiky. Odporca úmyselne vykazuje nízke príjmy, či už ako fyzická alebo právnická osoba. Mnohépríjmy z realít alebo podnikateľskej činnosti neuvádza alebo vykazuje na právnickú osobu a do nákladov
spoločnosti J. si zahrňuje aj výdavky na nadštandardný životný štýl,

12Pc/8/2017

dokonca aj odporcom deklarované úvery boli podľa vedomostí navrhovateľky brané na krytie jeho
nadštandardných súkromných výdavkov a nie na chod spoločnosti.

4. Na pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že na predmetnom návrhu trvá, s tým, že
ako už bolo súdu oznámené písomnom vyjadrení dňa 27.2.2017, teda bezprostredne po podaní návrhu,
sa matke narodilo dieťa V., na Okresnom súde Levice prebieha pod č.k. 6Pc/44/2017 konanie o určenie
otcovstva. Právna zástupkyňa uviedla, že v ostatných skutočnostiach sa pridržiava predmetného
návrhu, ako aj listinných dôkazov, ktoré boli predložené. Čo sa týka príjmu matky pred nástupom na

MD, matka pred nástupom na materskú dovolenku bola zamestnaná, jej príjem predstavoval 950 eur,
násl. poberala 980 eur. Uviedla, že žiada návrh zamietnuť, s tým, že nie je preukázané, že by
označený odporca bol biologickým otcom dieťaťa, takže nepripúšťa pravdepodobnosť jeho otcovstva,
keďže odporca, ako uviedol sa rozišiel s navrhovateľkou v marci 2016, navrhovateľka odišla začiatkom
júna 2016 na dovolenku do Turecka a z SMS správ predložených navrhovateľkou je evidentné, že

navrhovateľka už v SMS zo začiatku júna 2016 konštatuje, že sú s odporcom rozídení, takže týmto sa
tvrdenie navrhovateľky o tom, že sa s odporcom rozišli 20.6.2016 je vyvrátené, nie je preukázané, že by
účastníci konania mali v rozhodnom čase pre počatia dieťaťa intímny styk.

5. Navrhovateľka vo vyjadrení uviedla, že odporca je biologickým otcom dieťaťa. Otehotnela po návrate

z Turecka, kedy sa vrátila 11.6.2016, odporca za ňou chodil, mali intímne styky do 20.6.2016, kedy
odporca odišiel do Chorvátska s priateľkou, vtedy sa vzťah aj skončil. Intímne styky s inými mužmi
nemala, takže jedine odporca môže byť biologickým otcom už narodeného mal. V. S odporcom mali
intímne styk od 9.11.2013, viackrát sa rozchádzali, žili turbulentný vzťah. Poznamenala, že iniciátorom
založenia rodiny bol práve odporca, zároveň uviedla, že od začiatku vzťahu, keď mali s odporcom

pohlavný styky, tieto boli chránené antikoncepciu, ktorú vysadila v decembri, čo odporca vedel, s týmto
súhlasil. Následne mali intímne styky, vždy išlo o nechránený pohlavný styk. Odporca uviedol, že sa
necíti byť otcom dieťaťa, keďže intímne styky s navrhovateľkou mali naposledy v marci 2016, násl. sa s
navrhovateľkou stretávali len pracovne. Má vedomosť o tom, že navrhovateľka sa stretávala aj s inými
mužmi. Poprel, že potom, ako sa navrhovateľka vrátila z Turecka, mali ešte intímny styk a doznal, že do

marca 2016, keď ešte s navrhovateľkou spolu žili, bola aj taká debata, že by mohli mať dieťa. Uviedol,
že sám si dal urobiť testy DNA v Českej republike, prišiel mu aj výsledok, s tým, že je otcom, avšak, ako
bolo uvedené vo výsledku testu, v tomto bolo uvedené, že sa jedná o dievča, preto má o výsledku testu
pochybnosti, aj keď bolo uvedené, že je otcom dieťaťa, od ktorého bola poskytnutá vzorka, resp. mu
bolo oznámené telefonicky, že je otcom dieťaťa, písomné výsledky predložiť nemôže, nakoľko tieto mu

neboli doručené, za toto vyšetrenie zaplatil 680 eur.

6. Právna zástupkyňa navrhovateľky vo vyjadrení ( čl. 289- 292) uviedla, že trvá na návrhu, s tým,
že predložila rozhodnutie sociálnej poisťovne, z ktorého je zrejmá výška materskej dávky, ako aj doklad
z banky o jej príjme, ako aj fotodokumentáciu hnuteľných vecí, ktoré zakúpila, aj pokladničné doklady,

ktoré zakúpila z druhej ruky nemôže predložiť, nakoľko týmito nedisponuje.

7. Právny zástupca odporcu vo vyjadrení ( čl. 308 - 311) uviedol, že naďalej trvá na stanovisku,
že otcovstvo označeného muža - odporcu nemôže byť ani pravdepodobné, ktorú skutočnosť potvrdil
odporca aj na pojednávaní 31.10.2017 a v konaní nebola preukázaná

12Pc/8/2017

pravdepodobnosť otcovstva odporcu. Uviedol, že v prípade, ak by aj napriek uvedenému súd dospel k

záveru, že pravdepodobnosť otcovstva odporcu v predmetnom konaní bola preukázaná, k uplatnenému
nárok matky a k dôkazom uviedol, že uplatnený nárok matky zahŕňa tri nároky a to zabezpečenie
výživa matky po dobu 2 rokov, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a
zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka. Uviedol ďalejvo vyjadrení ( čl. 309), že pri prvých dvoch nárokoch ide o zhodné druhy nárokov a rozdiel je v pasívnej
legitimácii a rozsahu plnenia. Vymedzenie rozsahu príspevku na výživu je daný kritériom primeranosti a
tento príspevok je užší, než v zmysle ktorého si matka uplatňuje predmetný návrh. Základom príspevku

na výživu matky, je tehotenstvo, narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky.
Príspevok na výživu matky nie je odôvodnený prípadnou neschopnosťou matky samostatne sa živiť.
Z predložených dôkazov nevyplýva zníženie príjmov matky, nakoľko táto poberá dávky sociálneho
poistenia - materské 980eur. prvý nárok matkou uplatnený vo výške 16.410 eur ako ďalej je uvedené
vo vyjadrení, považuje za nárok nedôvodný a v hrubom rozpore s dobrými mravmi, keďže matka

nezohľadnila pri jeho výpočte svoj príjem z materského vo výške 980 eur mesačne, výšku tvrdených
nákladov nadhodnotila, zahrnula do výpočtu aj neodôvodnené náklady a žiada pri jej vyčíslení od
odporcu platiť tieto náklady v plnej výške, čo nemá oporu v zákone. Druhý nárok uplatnený matkou,
t.j. náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom, ako uviedol právny zástupca sú finančné náklady ktoré
vznikli matke v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom a teda nejde o náklady, ktoré vznikli nákupom
vecí pre dieťa, pretože tieto majú byť hradené z výživného na dieťa. Uviedol, že matka si uplatňuje

príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 1.780 eur, pričom
celkovú výšku nákladov vyčíslila 3.560 eur. Matka však zdokladovala iba náklady vo výške 985,95
eur, s tým, že nepovažuje všetky zakúpené položky za odôvodnené, s tým, že matka veľkú časť
týchto položiek ani nedoložila, doložila iba fotodokumentáciu, ktorá je dôkazom ich existencie, avšak
za žiadnych okolností ich nemožno považovať za dôkaz o výške nákladov vynaložených matkou na ich

zakúpenie. Právny zástupca uviedol, že matka preukázala výšku nákladov spojených s tehotenstvom
a pôrodom 985,95 eur, pričom do druhého nároku matka započítala aj položku predpokladané náklady
spojené s pôrodom vo výške 700 eur, ktorý výdavok nepredložila žiadnym dôkazom. V treťom nároku si
matka uplatňovala nárok na zabezpečenie výživy 37 týždňov, ktoré si matka uplatnila 250 eur mesačne.
Matka však opomenula skutočnosť, že výživné v prípade, ak otcovstvo je len pravdepodobné, nemôže

byť určené vo výške, ako v prípade jeho vyživovacej povinnosti voči 13 ročnému synovi, tiež nie je
možné porovnávať náklady 10 mesačného dieťaťa s nákladmi školopovinného dieťaťa. Zároveň právny
zástupca uviedol, že matka opomenula skutočnosť, že je príjemcom príspevku pri narodení dieťaťa
829,86 eur, ktorého účelom je pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb
novorodenca a rodinných prídavkov, ktoré poberá na dieťa.

8. Na ďalšom pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že trvá na predmetnom návrhu,
s tým, že naďalej trvá na tom, že je preukázaná pravdepodobnosť, že biologickým otcom mal. dieťaťa je
práve odporca, čo bolo preukázané SMS správami aj čestnými prehláseniami, s tým, že iným dôkazom
navrhovateľka nedisponuje. Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že trvá na stanovisku, že nebola

preukázaná pravdepodobnosť otcovstva, takže naďalej trvá na stanovisku, že označený odporca nie
je pasívne vecne legitimovaný. Zároveň uviedla, že prvý nárok uplatnený matkou, čo sa týka nároku na
zabezpečenie jej výživy, žiada návrh zamietnuť, keďže vzhľadom na výšku príjmu matky
12Pc/8/2017

pred nástupom na MD a po nástupe na MD, nakoľko nedošlo k zhoršeniu jej situácie v dôsledku
pôrodu. Čo sa týka druhého nároku, uznáva nárok vo výške 493 eur a to vo výške 1 vydokladovaných
nákladov, ktoré predstavovala 985,954 eur. Čo sa týka tretieho nároku, túto výšku považuje naďalej
za neprimeranú a navrhli určiť výživné vo výške 60 eur mesačne. Keďže v uvedenom konaní sa tak
neurčuje „konečné výživné“, ale nižšie výživné, ako v konaní o úprave rodičovských práv a povinností.

9. V ďalšom vyjadrení ( čl. 383-385) právny zástupca navrhovateľky uviedol, že odporca naďalej
trvá na skutočnosti, že nemal s navrhovateľkou intímny pomer, otcovstvo nemôže byť tak ani len
pravdepodobné, poprel autenticitu prepisu SMS, ktoré boli navrhovateľkou predložené, keďže ide o
dôkaz prinajmenšom získaný nezákonne a preto súd nemôže naň prihliadať, nakoľko zabezpečenie

textu ( obsahu) správ výlučne od príjemcu teda účastníka komunikácie, bez súhlasu druhého účastníka
( odosielateľa) je získané v rozpore so zákonom. Zároveň uviedol, že navrhovateľka poberala vyšší
príjem v sume 950 EUR v čistom za obdobie 3 mesiacov, na základe pracovnej zmluvy zo dňa
26.11.2016, ide tak o evidentné umelé navýšenie príjmu navrhovateľky za účelom zvýšenia sociálnej
dávky- materského. Dlhodobým príjmom navrhovateľky bola mzda vo výške 50 eur mesačne v hrubom

a teda za žiadnych okolností nemožno skonštatovať, že príjem navrhovateľky sa zmenšil.

10. Právna zástupkyňa navrhovateľky ( čl. 442) na pojednávaní uviedla, že čo sa týka námietok
predložených dôkazov a to výpisu SMS, jedná sa zo strany odporcu za čisto účelové konanie, nakoľkosamotný odporca tieto skutočnosti od začiatku súdneho konania nenamietal a sám odporca si mohol
tieto výpisy zabezpečiť a pravdepodobne tento dôkaz namietol až v priebehu konania účelovo z dôvodu,
že tieto výpisy sa archivujú len tri mesiace.

11. Právny zástupca odporcu uviedol, že nie je preukázané, a j s poukazom na nezákonnosť
navrhovateľkou predložených dôkazov, základná podmienka na uplatnenie nároku, t.j. pravdepodobnosť
otcovstva odporcu, v prípade, že by mal súd za to, že pravdepodobnosť otcovstva bola preukázaná,
všetky tri nároky si uplatnené vo vysokej výške, čo sa týka prvého nároku, súhlasili s určením výživného

vo výške 100 eur mesačne, čo sa týka druhého nároku nárok je daný a preukázaný vo výške 493 eur
mesačne, čo sa týka tretieho nároku, ktorý uplatnila navrhovateľka vo výške 2.150 eur, s touto výškou
odporca nesúhlasí, navrhuje určiť výšku výživného 50 eur mesačne.

12. Súd vykonal dokazovanie, a to : návrh čl. 1-6, tehotenský preukaz čl. 7 - 10, prenatálne vyšetrenie
čl. 11, ultrasonografické vyšetrenie čl. 12, čestné vyhlásenie čl. 13,14, kúpna zmluva čl. 15 - 24,

výpisy účtu čl. 25 - 35, faktúra čl. 36, pokladničný doklad čl. 37, preddavkové platby za elektrinu čl.
38, pokladničné doklady čl. 39 - 46, výpisy LV čl. 48 - 55, pokladničný doklad 56, vyjadrenie k návrhu
čl. 72-76, čestné prehlásenie 77, vyjadrenie povinnej osoby čl. 79, výpisy z účtu čl. 80-81, vyjadrenie
práv. zástupkyni navrhovateľa čl. 91-94, komunikácia čl. 95-141, rozpis hovorov čl. 142 - 212, účtovná
závierka ( obchodná spoločnosť J.) rok 2015 čl. 213-217, daňové priznanie za rok 2015 ( J. čl. 220- 232

rok 2015, potvrdenie o priznaní daňového priznania 2015 P. J. čl. 233, pracovná zmluva čl. 244, rodný
list mal. čl. 246, ftk. prílohová obálka 8 ks 247, rozsudok 15P /127/2013-72 čl. 257-259, mzdové listy
navrhovateľky od zamestnávateľa navrhovateľky čl. 260,261, daňové priznanie J. 2016 čl. 265 - 281,
potvrdenie o príjme - povinná osoba čl. 284, vyjadrenie právnej zástupkyne navrhovateľky čl. 288,292,
12Pc/8/2017

vyjadrenie právnej zástupkyne povinnej osoby 300-311, čl. 317 - 347, výplatné pásky a vyjadrenie
zamestnávateľa navrhovateľky čl. 357 - 363, vyjadrenie právnej zástupkyne navrhovateľky 371-373,
čl. 374, dohoda o skončení pracovného pomeru 376, vyjadrenie právneho zástupcu povinnej osoby
383-385, vyjadrenie právnej zástupkyne navrhovateľky 389 + rozpis nákladov čl. 390-394, doklady z

čl. 396 - 426, vyjadrenie právnej zástupkyne povinnej osoby 432,433, výpisy z účtu právnickej osoby
J. s.r.o. čl. 445- 490, daňové priznanie za rok 2017 J. čl. 491- 504, výpis z účtu - povinná osoba čl.
505- 543, daňové priznanie povinnej osoby - SZČO čl. 544- 560, platobný príkaz čl. 561, výpis z účtu
čl. 563-574, rodný list J., nar. 22.3.2018 čl. 576, výpisy z účtu navrhovateľky čl. 580-615, neodkladné
opatrenie 6Pc /44/2017-148 zo dňa 23.4.2018, zmluva o úvere na bývanie zo dňa 9.12.2016 a zistil

nasledovný skutkový a právny stav :

13. Navrhovateľka ako tehotná žena sa domáhala návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia,
návrhom podaným proti domnelému otcovi v zmysle § 74 ods. 2 zákona o rodine nárokov a to
o zaplatenie sumy potrebnej na zabezpečenie jej výživy odo dňa podania návrhu po dobu 2 rokov

v celkovej sume 16.410 eur, určenie príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom v
sume 1.870 eur a na zaplatenie sumy potrebnej na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu 37 týždňov.
Povinná osoba ( odporca) - domnelý otec namietal v prvom rade pasívnu vecnú legitimáciu s tým,
že pravdepodobnosť jeho otcovstva k počatému dieťaťu je absolútne nepravdepodobná, nakoľko
v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa nemal s navrhovateľkou intímne styky s ktorých by mohla

navrhovateľka otehotnieť. Súd s poukazom predovšetkým na prvú námietku odporcu ohľadne pasívnej
vecnej legitimácie sa zaoberal tak v prvom rade pasívnou vecnou legitimáciou odporcu. Na uplatnenie
predmetných nárokov je aktívne legitimovaná tehotná žena vo vlastnom mene aj v prípade nároku
dieťaťa na výživu. Návrh teda musí byť doručený súdu v priebehu tehotenstva, ktorá podmienka v
tomto prípade bola splnená, a z tohto hľadiska nie je ani podstatné, či súd bude rozhodovať už po

skončení tehotenstva. Pasívne legitimovaným je muž, ktorého otcovstvo je pravdepodobné. Súd sa
nebude zaoberať určovaním otcovstva, ale bude skúmať len pravdepodobnosť otcovstva žalovaného
muža, t.j. či vzhľadom na styk s matkou v rozhodujúcom období môže byť otcom počatého dieťaťa
so zreteľom na predpokladaný termín jeho narodenia. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že
pravdepodobnosť otcovstva odporcu je daná. Odporca namietal, že v čase rozhodnom pre počatie

maloletého dieťaťa s matkou nemal intímne styky, takže je jeho , ako tvrdil, otcovstvo nepravdepodobné.
Doznal však, že s matkou mal. dieťaťa od roku 2013 žil v spoločnej domácnosti a až do marca
2016 sa s matkou intímne stýkali. Matka uviedla, že s pravdepodobným otcom maloletého dieťa žila
v spoločnej domácnosti od roku 2013 avšak u končeniu ich spolužitia došlo až 20.6.2016, teda včase počatia maloletého dieťaťa, kedy odporca odišiel na dovolenku so svojou novou známosťou.
Matka svoje tvrdenie preukazovala SMS správami, z ktorých je zrejmé, že do uvedeného termínu
dochádzalo ku kontaktu medzi navrhovateľkou a pravdepodobným otcom počatého dieťaťa. Odporca,

resp. jeho právna zástupkyňa namietla nezákonnosť týchto dôkazov, resp. uviedla, že tieto dôkazy nie je
možné v tomto konaní použiť a teda na ne prihliadať, nakoľko odporca nedal súhlas so zabezpečením
tohto dôkazu. Z uvedených dôkazov predložených navrhovateľkou jednoznačne nevyplýva, že v čase
rozhodnom pre počatia dieťaťa dochádzalo k intímnym stykom medzi navrhovateľkou a odporcom. Je
však zrejmé, že tvrdenie odporcu o tom, že vzťah s navrhovateľkou bol ukončený v marci 2016 nie je

pravdivé,keďžezvýpisySMSsprávjezrejmánáslednákomunikáciamedzinavrhovateľkouaodporcom,
ajpotomtoodporcomuvedenomtermíne. Súdpoukazujenaskutočnosťohľadnepreukázaniaintímnych
12Pc/8/2017

stykov v čase rozhodnom pre počatie mal. dieťaťa je navrhovateľka v dôkaznej núdzi. Súd však
vyhodnotil vyjadrenie odporcu o tom, že s navrhovateľkou sa nestretával od marca 2016, ako čisto

účelové a predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že samotný odporca si dal vyhotoviť testy DNA,
ktoré však v rámci konania nepredložil, sám uviedol, že v týchto testoch DNA bolo jeho otcovstvo určené
a za testy DNA uhradil aj príslušný poplatok. Z tohto konania odporcu má súd za to, že v prípade, že
by odporca nemal v čase rozhodnom pre počatie mal. dieťaťa s navrhovateľkou intímne styky, tak by
uvedené testy DNA vôbec nedal vypracovať, keďže by toto považoval za absolútne nadbytočné a pre

neho nedôvodné. Už len z tohto konania zo strany odporcu súd preto vyhodnotil jeho tvrdenie, že s
matkou dieťaťa nemal intímne styky za účelové a zavádzajúce, uvedomujúc si, že navrhovateľka svoje
tvrdenie reálne preukázať nemôže. Z tohto dôvodu súd tak vyhodnotil, že pravdepodobnosť otcovstva
odporcu je tak daná a teda odporca je v tomto konaní pasívne legitimovaný a navrhovateľka si tak
predmetný nárok uplatnila voči pravdepodobnému otcovi mal. dieťaťa v súlade so zákonom.

14. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, Otec dieťaťa za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný
najdlhšie po dobu 2 rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy
a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

15. Podľa § 74 ods. 2 Zákona o rodine, Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého
otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa
odseku 1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú
na zabezpečenie výživy dieťaťa, po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka, podľa
osobitného predpisu.

16. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sú rozdielne chránené nároky manželky a nevydatej
matky. Zmyslom tohto ustanovenia je práve poskytnúť ochranu nárokom nevydatej matky dieťaťa a to v
súvislosti so znížením jej zárobkových možností v dôsledku tehotenstva a pôrodu jednak v súvislosti so
zvýšením nákladov, ktoré jej v dôsledku narodenia dieťaťa vzniknú. Osobitným druhom predbežného

opatrenia ( § 74 ods. 2 Zákona o rodine), je inštitút zakotvený v tomto ustanovení. Jeho zmyslom
je chrániť nároky tehotnej nevydatej matky na zabezpečenie jej výživy a výživy dieťaťa voči mužovi,
ktorého otcovstvo ešte nie je určené, avšak je pravdepodobné. Ak by došlo k určeniu otcovstva, potom
nemožno nárok podľa odseku 2 priznať. Súd potom môže rozhodovať len o nárokoch podľa ustanovenia
odseku1vprospechmatky apodľaustanovenia§62-65vprospech užnarodenéhodieťaťa. Kýmvšak

nie je otcovstvo určené ( tak ako aj v tomto prípade, keďže konanie o určenie otcovstva v 6PC/44/2018)
nie je právoplatne skončené, možno priznať matke právo a to príspevok na výživu podľa § 74 ods. 1
Zákona o rodine, príspevok na náhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a preddavok
na výživu dieťaťa za obdobie počas ktorého by matke patrila materská dovolenka. táto doba je 28
týždňov a v prípade, že sa jedná o osamelú ženu, ktorou navrhovateľka jednoznačne je, patrí jej

materská dovolenka v rozsahu 37 týždňov. Nároky upravené odsekom 2 § 74 Zákona o rodine smerujú k
rovnakému cieľu, ako nároky chránené odsekom 1 a to - uľahčiť nevydatej matke existenčné podmienky,
do ktorých sa dostane v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. V prípade, že tehotná žena takýto návrh
už podala a počas konania porodí, v danom prípade navrhovateľka porodila 27.2.2017, t.j. po podaní
návrhu, ktorý bol podaný 24.2.2017, nevzniká prekážka pre rozhodnutie a súd má povinnosť o veci

rozhodnúť.
12Pc/8/2017Rozdielne je určený aj povinný na poskytnutie príspevku, keďže podľa § 74 ods. 2 Zákona o rodine
nie je ním otec dieťaťa, ako podľa odseku 74 ods. 1 Zákona o rodine, ale muž, ktorého otcovstvo je
pravdepodobné. Ak dôjde k určeniu otcovstva tohto muža po poskytnutí uložených plnení, potom sa

čiastky vyplatené na základe tohto osobitného
„ neodkladného opatrenia “ započítajú s nárokmi nevydatej matky podľa odseku 1 tohto §, resp. s
nárokom dieťaťa a to podľa § 62 Zákona o rodine. Ak by sa nepotvrdilo otcovstvo muža, ktorý preddavky
na základe rozhodnutia súdu matke dieťaťa poskytol a za otca by nebol určený ani iný muž, vzniklo by
právo na vrátenie preddavkov voči matke dieťaťa. V súvislosti s rozsahom dávok podľa odseku 2 treba

vychádzať zo skutočnosti, že na rozdiel od odseku 1 otec dieťaťa ani suma konkrétnych výdavkov nie
sú isté. Z toho vyplýva aj užší rozsah takto určených platieb v porovnaní s odsekom 1. Aj tu však platí,
že ide o výživné v širšom chápaní a v určenom rozsahu sa vzťahuje na všetky odôvodnené potreby,
ktoré zrejme vzniknú v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Nie je ani vylúčená následná žaloba, v
ktorej by matka za splnenia zákonných podmienok žiadala o doplatenie rozdielu do rozsahu príspevkov
v zmysle ods. 1 ( hoci sa považujú za definitívne priznané nároky, ich výška bola len predpokladaná a

bola obmedzená aj už uvedenými skutočnosťami). Pri výživnom pre dieťa je nesporné, že v dôsledku
uvedených skutočností nemôže byť určené tak, ako v prípade nároku voči otcovi v zmysle niektorej
z domnienok, t.j. aby sa dieťa mohlo podieľať na životnej úrovni rodičov. Výživné pre matku môže
byť uhradené čiastočne v splátkach a čiastočne jednorázovo. Rozdiel oproti procesným súvislostiam
k odseku 1 spočíva vo forme rozhodnutia súdu. Z už uvedeného charakteru neodkladného opatrenia

sa vyvodzuje, že o nárokoch podľa odseku 2 rozhoduje súd uznesením, pričom v tejto súvislosti však
treba uviesť, že nie je porušením práv účastníkov konania a teda procesnou vadou poskytnutie vyššej
ochrany rozhodnutím vo forme rozsudku.

17. Na základe vykonaného dokazovania tak bolo preukázané, že predmetný návrh si navrhovateľka

uplatnila podľa 74 ods. 2 Zákona o rodine ako tehotná žena voči mužovi, ktorého otcovstvo
je pravdepodobné, čo v danom prípade preukázané bolo a to vydaním neodkladného opatrenia.
Navrhovateľka, ako už bolo uvedené si uplatnila tri nároky a to v prvom rade nárok na zabezpečenie
svojej výživy, ako matky, po dobu 2 rokov, celkovo vo výške 16.410 eur. Navrhovateľka v tejto časti
návrh odôvodnila tým, že v súvislosti s tehotenstvom došlo k zhoršeniu jej sociálnej situácie, pričom

jej náklady spojené so zabezpečením jej výživy, náklady spojené s užívaním jej bytu, náklady spojené
so splátkami úveru, hradením poistného a úverov tak celkovo predstavujú sumu vo výške 1.367,50
eur mesačne. Súd pri rozhodovaní o tomto nároku mal za preukázané, že navrhovateľka bola na
základe pracovnej zmluvy teda pred nástupom na materskú dovolenku zamestnaná v spoločnosti K.,
ktorý pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú. Podľa pracovnej zmluvy jej príjem predstavoval

1.280 eur brutto mesačne. Na základe rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 1.6.2017 ( čl. 300) boli
navrhovateľke priznané materské dávky vo výške 31,9062500 za deň a v tejto sume jej budú materské
dávky poskytované do zániku nároku na materské. Pred nástupom do pracovného pomeru spoločnosti
K. s.r.o., ktorý pracovný pomer vznikol dňa 26.11.2016 navrhovateľka bola zamestnaná v spoločnosti J.
s.r.o., ktorej jediným spoločníkom bol práve odporca. Ako vyplýva z jej mzdového listu ( čl. 260) jej príjem

teda čistá mzda predstavovala 43,30 eur. Navrhovateľka je vlastníčkou bytu a ako bolo preukázané z
listinných dôkazov (čl. 25 - 35) hradí hypotekárny úver vo výške 283 eur mesačne ( č. 25,26), životnú
poistku vo výške 50 eur mesačne ( čl. 27), RTVS 4,64 eur, poplatok za vodu 30 eur mesačne, odber
zemného plynu 30 eur mesačne ( čl. 31) , úhrada za internet
12Pc/8/2017

12,95/ mesačne ( čl. 32), Magio TV vo výške 18,.89 eur mesačne ( čl. 33), náklady za užívanie
mobilného telefónu v priemere 54 eur/ mesačne, poistenie nehnuteľnosti a domácnosti vo výške 73,95
eur/ ročne ( čl. 35), havarijnú poistku vo výške 140 eur / ročne . Navrhovateľka, ako uviedla užíva
osobné motorové vozidlo , ktoré spláca vo výške 165,71 eur / mesačne. Navrhovateľka nemá žiadnu

inú vyživovaciu povinnosť, len vyživovaciu povinnosť k mal. V. ( rodný list mal. dieťaťa čl. 246).

18. Pravdepodobný otec ( povinná osoba), ako bolo preukázané je konateľom a spoločníkom
spoločnostiJ.,s.r.o.azároveňjeregistrovanýakosamostatnezárobkovočinnáosoba. Podľadaňového
priznania spoločnosti J., s.r.o. za rok 2015 ( čl. 213-217) predstavoval výsledok hospodárenia s

hospodárskej činnosti - 7.809 eur, výnosy z finančnej činnosti spolu 8.969 eur, a výsledok hospodárenia
za účtovné obdobie po zdanení - 2.244 eur (podľa daňového priznania domnelého otca ako fyzickej
osoby podnikateľa, t.j. daňového priznania za rok 2015, jeho príjmy predstavovali 16.001 eur, výdavky
15.509,68 eur, daňová povinnosť 93,35 eur so základom dane 491,32 eur ( čl. 220- 232). Podľadaňového priznania právnickej osoby J. s.r.o. za rok 2016 ( čl. 265 - 275) predstavoval súčet výnosov
z hospodárskej činnosti a z finančnej činnosti za uvedené daňové obdobie 105,528,41 eur, súčet
nákladov na hospodársku činnosť a finančnú činnosť 102.522,42 eur, s výsledkom hospodárenia za

účtovné obdobie + 3.005,99 eur. Podľa daňového priznania právnickej osoby J., s.r.o. za daňové
obdobie roku 2017 ( čl. 491 - 502) predstavoval za toto daňové obdobie súčet výnosov 74.178,86
eur, súčet nákladov za hospodársku činnosť a finančnú činnosť 71.033,14 eur, výsledok hospodárenia
za účtovné obdobie pred zdanením 3.145,72 eur). Podľa daňového priznania pravdepodobného
otca ako SZČO za rok 2017 predstavovali za toto daňové obdobie jeho príjmy 19.800 eur, výdavky

19.300 eur, základ dane 95 eur, daň 0 ( čl. 544- 560). Pravdepodobný otec hradí hypotekárny úver
vo výške 483 eur , ďalší hypotekárny úver s mesačnou splátkou 100 eur, spotrebný úver v ČSOB s
mesačnou splátkou 780 eur. Pravdepodobný otec doznal tvrdenie navrhovateľky, že je vlastníkom a
užívateľom štyroch motorových vozidiel ako aj motocykla zn. HONDA. Z predloženej kúpnej zmluvy
( čl. 15 - 22) bolo preukázané, že pravdepodobný otec ako predávajúci v 1/ rade odpredal spolu s
ďalším predávajúcim kupujúcim nehnuteľnosti vykázané v katastrálnom území J., za predaj ktorých

nehnuteľností bola pravdepodobnému otcovi, ako predávajúcemu v l/ rade vyplatená kúpna cena vo
výške64.500eur.Pravdepodobnýotec,akokonateľspoločnostiJ.,s.r.o. (čl.283)zaobdobieodjanuára
2016 do decembra 2016 poberal mzdu ako konateľ spoločnosti vo výške 43,3 eur. Pravdepodobný
otec je spoluvlastníkom nehnuteľnosti a to nehnuteľností vedených na LV č. XXXX spoluvlastníkom
nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, spoluvlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX,

výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXX ( čl. 48-55). Pravdepodobný otec má
vyživovaciu povinnosť voči trom deťom, s tým, že uhrádza na základe rozhodnutia súdu výživné na
dve deti spolu vo výške 400 eur, pričom v priebehu konania otcovi, čo preukázal aj rodným listom
pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči mal. J. ( čl. 576).

19. S poukazom na vykonané dokazovanie súd tak mal za to, že nárok matky týkajúcej sa uplatneného
prvého nároku je dôvodný len čiastočne. Matka - teda navrhovateľka, ako už bolo uvedené si uplatnila
v tejto časti nárok vo výške 16. 410 eur. Uvedenú výšku tohto nároku súd považoval za absolútne
neprimeranú s tým, že pri určení o výške tohto nároku súd vychádzal z majetkových pomerov a
zárobkových pomerov na strane navrhovateľky ako aj na strane pravdepodobného otca. Súd poukazuje

na skutočnosť,
12Pc/8/2017

že nie je dôvodné vyjadrenie právnej zástupkyne pravdepodobného otca, že navrhovateľka nemá
v tejto uplatnenej časti nárok, nedošlo k zhoršeniu jej finančnej a sociálnej situácii pred nástupom

na materskú dovolenkou a po nástupe na materskú dovolenku. Je zrejmé, že matka predtým, ako
začala poberať materské dávky, dosahovala príjem okolo 950 eur, avšak len pomerne krátku dobu. Je
síce zrejmé, že podľa výšky materských dávok sa jej finančná situácia výrazne nezhoršila, avšak súd
poukazuje na ďalšiu významnú skutočnosť, t.j. skutočnosť, keď matka bola zamestnávaná v spoločnosti
pravdepodobného otca, kde reálne nedosahovala príjem vykázaný podľa jej mzdového listu, takže je

absolútnezrejmé,žesamotnýpravdepodobnýotecmalvedomosťotom,akospoločníktejtospoločnosti,
že tento vykázaný príjem matky reálny príjem matky neodzrkadľuje. Došlo tak jednoznačne k zníženiu
životnej úrovne matky po nástupe na materskú dovolenku, s tým, že s touto životnou úrovňou matky bol
pravdepodobný otec, ktorý s navrhovateľkou žil v spoločnej domácnosti uzrozumený. Z tohto dôvodu
mal súd za to, že tento nárok bol uplatnený navrhovateľkou dôvodne, avšak súd mal za to, že výška

tohto uplatneného nároku bola nadhodnotená. Berúc do úvahy aj charakter neodkladného opatrenia,
zohliadnúc osobné pomery na strane navrhovateľky, osobné pomery na strane pravdepodobného otca,
ktorý má ďalšie tri vyživovacie povinnosti, že na zabezpečenie výživy navrhovateľky po dobu 2 rokov
je tak primeraná táto výška v sume 100 eur mesačne, teda za obdobie od 24.2.2017 do 24.2.2019 v
celkovej výške 1.517,86 eur tak, ako je uvedené vo výroku č. I a II. predmetného rozsudku. Súd zároveň

III. výrokom určil príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a to s poukazom
na dôkazy, ktoré boli matkou predložené, vyhodnotiac dôvodnosť týchto nevyhnutných nákladov a to vo
výške 493 eur, keďže preukázateľne náklady matky spojené s tehotenstvom a pôrodom boli relevantne
preukázané tak, ako vyhodnotila právna zástupkyňa pravdepodobného otca a to vo výške 985,95 eur,
t.j. súd s poukazom na tieto predložené náklady berúc do úvahy odpočítanie uplatnených nákladov za

zakúpenie výbavičky dieťaťa, v ktorej časti nárok matky nie je dôvodný, určil tak túto výšku v sume 493
eur ako je uvedené vo výrokovej časti III. rozsudku.20. Vo výroku č. IV. súd zároveň zaviazal pravdepodobného otca ( povinnú osobu) prispievať na
výživu dieťaťa po dobu 37 týždňov od podania návrhu vo výške celkovo 462,50 eur. Súd pri určovaní
výšky v tejto časti nároku poukázal opäť na charakter neodkladného opatrenia s tým, že sa jedná len

o preddavok potrebný na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu 37 týždňov, keďže navrhovateľka je
osamelou matkou. Berúc do úvahy súčasný príjem na strane matky, ako aj jej majetkové pomery a
preukázanú finančnú hotovosť na účte, ktorý bol navrhovateľkou predložený, berúc do úvahy aj ďalšiu
skutočnosť, že pravdepodobný otec má ďalšie tri vyživovacie povinnosti, považoval tak túto sumu za
primeranú, zodpovedajúcu zabezpečenia nákladov dieťaťa po uvedené obdobie. Súd poukazuje na

ďalšiu významnú skutočnosť, že na tunajšom súde prebieha konania o určenie otcovstva, ktoré je
spojené s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Teovi. V prípade, že v tomto konaní
bude pravdepodobný otec určený za otca dieťaťa, bude sa aj v tomto konaní súd zaoberať zárobkovými
možnosťami a schopnosťami oboch rodičov a v tomto konaní bude po vyhodnotení skutkového stavu
rozhodované o výške výživného od narodenia mal. dieťaťa. Z uvedených dôvodov súd tak návrh
navrhovateľky vo zvyšnej časti ako nedôvodný zamietol.

21. Podľa § 52 CMP , Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

12Pc/8/2017

22. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania., nakoľko nezistil také okolnosti prípadu, aby súd rozhodol o náhrade trov konania
podľa § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa

jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

12Pc/8/2017

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).