Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Martin Žovinec

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/134/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214010142
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2214010142.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov

JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného D. T. pre prečin
poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona, o odvolaní Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 4.7.2018, č.k. 1T/39/2014-310, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.1.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného poriadku súd zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný: D. T., nar. XX.XX.XXXX v C. J., trvale bytom P., okres C. J., prechodne M. XXX/X, R.,
odsudzuje:
Podľa § 245 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h, m)
Trestného zákona, § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 a § 42 ods. 1 Trestného zákona k
súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň ruší výrok o treste, uloženom obžalovanému
rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp.zn. 2T/188/2013 zo dňa 20.9.2017, právoplatný tým istým
dňom, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň ruší výrok o treste, uloženom obžalovanému
rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp.zn. 1T/86/2014 zo dňa 30.6.2014 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 6To/112/2014 zo dňa 7.4.2016, ako aj všetky rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 4.7.2018, č.k. 1T/39/2014-310, bol
obžalovanýD.T.uznanýzavinnéhozospáchaniapoškodzovaniacudzejvecispolupáchateľstvompodľa
§ 20, § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Okresný súd podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného
zákona vzhľadom na uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov uložený
rozsudkom Okresného súdu Galanta 2T/188/2013 dňa 20.9.2017.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného Poľnohospodárske družstvo Orechová Potôň

s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v neprospech obžalovaného prokurátor Okresnej prokuratúry
Dunajská Streda a to proti výroku o treste. Rozsudok čo do výroku o treste považoval za nezákonný.
Súd pochybil, keď aplikoval upustenie od uloženia súhrnného trestu. Súd je povinný prihliadnuť naokolnostiakospôsobspáchaniatrestnéhočinu,jehonásledok,zavinenie,pohnútku,pomerpriťažujúcich
a poľahčujúcich okolností, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd pri upustení od
uloženia súhrnného trestu je povinný zhodnotiť tresty a ich výmery, ktoré by mohli byť páchateľovi

uložené pre celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť. Obžalovaný D. T. bol rozhodnutím Okresného súdu
Dunajská Streda, sp.zn. 1T/86/2014 zo dňa 30.6.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave,
sp.zn. 6To/112/2014 zo dňa 7.4.2016 uznaný vinným z trestného činu podľa § 207 ods. 1 Trestného
zákona a odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Následne bol obžalovaný rozsudkom
Okresného súdu Galanta, sp.zn. 2T/188/2013 zo dňa 20.9.2017, právoplatný tým istým dňom, odsúdený

pre trestný čin podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na nepodmienečný súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 8 mesiacov za súčasného zrušenia rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, sp.zn.
1T/86/2014 zo dňa 30.6.2014. V prípade porovnania trestných sadzieb jednotlivých zbiehajúcich sa
trestných činov je pritom možné zistiť, že pre trestný čin podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona a trestný
činpodľa §212ods.2Trestnéhozákonamôžebyťuloženýtrestodňatiaslobodyvtrvanídodvochrokov,
a pre trestný čin podľa § 245 ods. 2 Trestného zákona môže byť uložený trest odňatia slobody v trvaní

6 mesiacov až 3 roky. Je teda zrejmé, že trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, ktorý obžalovaný už
aj vykonal, nemožno považovať za primeraný vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti, keďže
tento bol uložený na takmer úplnej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby a preto v prípade
prejednávaného skutku neboli splnené ani zákonné podmienky na upustenie od uloženia súhrnného
trestu. Tiež uviedol, že v prípade uloženia súhrnného trestu a pri zohľadnení poľahčujúcej okolnosti

podľa§36písm.l)Trestnéhozákonaapriťažujúcichokolnostípodľa§37písm.h)am)Trestnéhozákona
sa dolná hranica zákonom určenej trestnej sadzby pre obžalovaného zvyšuje na 1 rok a 4 mesiace.
Za dostatočný nemožno považovať trest uložený skorším rozsudkom, ktorý by súd, pokiaľ ide o druh a
výmeru, nemohol uložiť za situácie, keby rozhodoval v spoločnom konaní o zbiehajúcich sa trestných
činoch.

Na verejnom zasadnutí nariadenom na rozhodnutie o podanom odvolaní, ktoré odvolací súd vykonal
v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko boli splnené podmienky na takýto postup (obžalovaný sa
na verejné zasadnutie nedostavil bez ospravedlnenia, doručenie upovedomenia o termíne verejného
zasadnutia mal riadne vykázané), zotrval prokurátor na podanom odvolaní.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu prokurátora nie je dôvod na
zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Prokurátor podal odvolanie ako oprávnená osoba, v zákonnej

lehote. Prokurátor podal odvolanie proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný.
Okresný súd prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania
skutkov uvedených v obžalobe. Pri ukladaní trestu sa však okresný súd dôsledne neriadil príslušnými
ustanoveniami Trestného zákona. Pochybenie okresného súdu krajský súd vzhliadol v prvom rade v tej

podobe, keď okresný súd neuviedol, z akého dôvodu považuje nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 8 mesiacov, ktorý už obžalovaný vykonal, za dostatočný. Okresný súd odôvodnil svoj postup
len všeobecnými a strohými formuláciami, keď vymenoval, že prihliadol na vyhlásenie obžalovaného,
na jeho trestnú minulosť, a čas ktorý uplynul od vykonania skutku.
Súd sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal trestnou minulosťou obžalovaného, správami o povesti,

len konštatoval, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp.zn. 2T/188/2013 zo dňa
20.9.2017 odsúdený pre trestný čin podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na nepodmienečný
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov za súčasného zrušenia rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda, sp.zn. 1T/86/2014 vo výroku o treste.
Okresný súd nepostupoval v súlade s požiadavkou zákonodarcu a v písomnom odôvodnení

napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne nevyložil, ktorými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní
o druhu a výmere trestu obžalovanému. Nezohľadnil všetky zásady pre ukladanie trestu uvedené v
ustanovení § 34 Trestného zákona. Okresný súd pochybil, keď upustil od uloženia súhrnného trestu,
avšak podmienky na takýto postup neboli splnené.
Odvolacia námietka prokurátora je plne dôvodná, odvolací súd konštatuje, že je možné sa s

odôvodnením podaného odvolania v plnom rozsahu stotožniť a na úvahy prokuratúry poukázať.
Obžalovaný sa dopustil spáchania trestného činu poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa
§ 20, § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, skutok spáchal dňa 11.12.2012. Vzhľadom k tomu,
že obžalovaný bol dňa 20.9.2017 rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp.zn. 2T/188/2013, odsúdený
pre trestný čin podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na nepodmienečný súhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 8 mesiacov za súčasného zrušenia rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, sp.zn.
1T/86/2014 zo dňa 30.6.2014, prichádza do úvahy uloženie trestu súhrnného a to za všetku zbiehajúcu
sa trestnú činnosť obžalovaného, spáchanú do 20.9.2017.
Obžalovaný sa tak dopustil troch trestných činov. Tak, ako na to poukázal prokurátor, pre trestný čin
podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona a trestný čin podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona môže byť

uložený trest odňatia slobody v trvaní do dvoch rokov, a pre trestný čin podľa § 245 ods. 2 Trestného
zákona môže byť uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov až 3 roky. Obžalovaný už súhrnný
trest, ktorý mu bol uložený predchádzajúcim rozsudkom Okresného súdu Galanta, vykonal.
Krajský súd z odpisu registra trestov zistil, že obžalovaný bol doposiaľ šesť krát súdne trestaný, a to pre
rôznorodú, prevažne však majetkovú trestnú činnosť, za čo mu boli ukladané tak podmienečné, ako aj

nepodmienečné tresty odňatia slobody.
Pri zohľadnení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a to podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona, že obžalovaný spáchanie trestnej činnosti priznal a túto oľutoval a podľa § 37 písm. h) Trestného
zákona - obžalovaný spáchal viac trestných činov a za trestnú činnosť už bol v minulosti odsúdený, sa
dolná hranica zákonom určenej trestnej sadzby pre obžalovaného, ktorá výmera je pre trestný čin podľa

§ 245 ods. 2 Trestného zákona 6 mesiacov až tri roky, zvyšuje v zmysle § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného
zákona na 1 rok a 4 mesiace. Nie je preto v súlade so zákonom konštatovať, že predchádzajúci uložený
trest vo výmere 8 mesiacov je trestom primeraným a dostatočným, tak ako to predpokladá ustanovenie
§ 44 Trestného zákona.Podľa citovaného ustanovenia je možné upustiť od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od
uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 len vtedy, ak trest uložený skorším rozsudkom možno považovať
na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Treba však v prvom rade dbať na základnú

zásadu ukladania súhrnného trestu, podľa ktorej súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený
skorším rozsudkom. A ako správne v odvolacej námietke uviedol prokurátor, za dostatočný nemožno
považovať trest uložený skorším rozsudkom, ktorý by súd, pokiaľ ide o druh a výmeru, nemohol uložiť
za situácie, keby rozhodoval v spoločnom konaní o zbiehajúcich sa trestných činoch.
Krajský súd preto napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Keďže boli

splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, rozhodol o výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu sám a uložil mu súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, za
súčasného zrušenia výrokov o treste uloženom predchádzajúcimi rozhodnutiami a to Okresného súdu
Galanta, sp.zn. 2T/188/2013 zo dňa 20.9.2017 a rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp.zn.
1T/86/2014 zo dňa 30.6.2014.
K takémuto záveru prišiel krajský súd po zohľadnení všetkých rozhodných skutočností, najmä

zhodnotenia trestov a ich výmery, uložených pre zbiehajúcu sa trestnú činnosť. Súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 18 mesiacov je pri dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby. Keďže obžalovaný spáchal
predmetný trestný čin skôr, ako mu bol za inú jeho trestnú činnosť vyhlásený odsudzujúci rozsudok,
krajský súd uložil súhrnný trest a zrušil výroky o treste, uložené predchádzajúcimi rozhodnutiami. Všetky
tri trestné činy a to skutky zo dňa 11.12.2012, 6.4.2013 a október 2013, boli totiž spáchané do vyhlásenia

prvého odsudzujúceho rozsudku uloženého za jeden z nich a to do 30.6.2014. Preto ide o zbiehajúcu
sa trestnú činnosť, s povinnosťou ukladania súhrnného trestu.
Keďže rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp.zn. 2T/188/2013, bol obžalovanému ukladaný
nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov za súčasného zrušenia rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda, sp.zn. 1T/86/2014 zo dňa 30.6.2014, je nevyhnutné pri ukladaní

súhrnného trestu v aktuálnom trestnom konaní opätovne zrušiť výrok o treste uloženom rozsudkom
OkresnéhosúduDunajskáStreda,sp.zn.1T/86/2014zodňa30.6.2014vspojenísuznesenímKrajského
súdu v Trnave, sp.zn. 6To/112/2014 zo dňa 7.4.2016.
V rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby (6 mesiacov až 3 roky), po jej úprave v zmysle § 38 ods. 2,
ods. 4 Trestného zákona, je tak primeraným trestom trest odňatia slobody uložený pri dolnej hranici takto

upravenej trestnej sadzby, v súlade s odvolacou námietkou prokurátora. Takýto trest u obžalovaného
plne zodpovedá požiadavkám zákona a plní najmä účel tzv. individuálnej prevencie.
Krajský súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm.
b/ Trestného zákona zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10-tich rokoch už bol vo výkone trestu odňatia

slobody pre úmyselný trestný čin.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.