Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317010089
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317010089.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci obžalovaného J. J., nar. XX.XX.XXXX
v Y., trvale bytom D., C. XXXX/XX, pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 23.04.2018, č. k. 2T/19/2017-574, na verejnom zasadnutí konanom

dňa 12.02.2019 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Galanta podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil
obžalovaného J. J. spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa 30.01.2017, vedenej
pod sp. zn. Kv 104/15/2200-22 pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1

písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 15.06.2015 v budove Mestského úradu
v D., H. X. XXX/X, D. ako primátor mesta D. a teda ako osoba zastupujúca verejného obstarávateľa
mesto D., vykonával svoju právomoc v rozpore s pravidlami a postupmi uvedenými v zákone č. 25/2006
Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov tým spôsobom, že uzatvoril bez riadneho
vykonania verejného obstarávania za mesto D. zákazku - „Zmluvu o poskytovaní odbornej pomoci a
poradenstva v činnostiach verejného obstarávania a v ostatných súvisiacich činnostiach“, so subjektom

Inštitút poradenstva a obstarávania KLIENT s.r.o., so sídlom Za Ferenitkou 23. Nitra, IČO: 44 186 789,
čím ako osoba zastupujúca verejného obstarávateľa uvedeného v § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 25/2006
Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov, nesplnil povinnosti verejného obstarávateľa
pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona vyjadrené v ustanovení § 1 a § 2 zákona č.
25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov, čím následne ani neuplatnil princíp
rovnakého zaobchádzania, princíp transparentnosti, princíp hospodárnosti a efektívnosti uvedený v § 9

ods. 3 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov v prospech subjektu
Inštitút poradenstva a obstarávania KLIENT s.r.o., čím v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní
zabezpečil pre spoločnosť Inštitút poradenstva a obstarávania KLIENT s.r.o., ktorej konateľom je Ing. J.
T. neoprávnený prospech, a to zákazku, kde mesto D. vyplatilo tomuto subjektu sumu vo výške 6.330
eur s DPH, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Okresný súd ustálil, že v zmysle zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších
predpisov platného v čase skutku išlo v danom prípade o zákazku, ktorá podliehala (poukazujúc
na § 9 ods. 1 tohto zákona - verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek
postupovať podľa tohto zákona) povinnosti postupovať v zmysle v tom čase platného a účinného zákona
o verejnom obstarávaní. Zároveň okresný súd dodal, že nakoľko (poukazujúc aj na ustanovenie § 4
ods. 3 písm. b) bod 1 tohto zákona) nešlo o nadlimitnú ani podlimitnú zákazku, z uvedeného zákona

sa na ňu aplikuje § 9 ods. 9, ktorý nestanovuje konkrétne formálne postupy pri zadávaní takýchto
zákaziek, avšak uvádza povinnosti verejnému obstarávateľovi pri jej zadávaní dodržať povinnostipodľa odsekov 3 až 5 predmetného paragrafu a zabezpečiť, aby vynaložené náklady na obstaranie
predmetu zákazky boli primerané jeho kvalite a cene; verejný obstarávateľ eviduje všetky doklady
a dokumenty päť rokov od uzavretia zmluvy. Ak je predpokladaná hodnota zákazky podľa prvej

vety rovnaká alebo vyššia než 1.000,- eur, je verejný obstarávateľ povinný v profile zverejniť raz
štvrťročne súhrnnú správu o týchto zákazkách, v ktorej pre každú zákazku uvedie hodnotu zákazky,
predmet zákazky a identifikáciu dodávateľa. Pri zadávaní zákaziek sa musí aj v takomto prípade
uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov,
princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkuvyplýva,žetakakosauvádzaajvprotokoleÚVOzodňa3.5.2016
ako i v metodických usmerneniach tohto úradu, predmetný zákon pri zadávaní zákazky podľa § 9 ods.
9 zákona o verejnom obstarávaní neupravuje žiadny formálny postup, ktorý by mal verejný obstarávateľ
aplikovať pri jej zadávaní. Je na rozhodnutí verejného obstarávateľa, aké pravidlá si pre zadávanie
takejtozákazkyzvolí,pričomsaodporúčavziaťdoúvahynajmächarakter,rozsah,hodnotuadostupnosť

predmetu zákazky vychádzajúc predovšetkým z ekonomických, prevádzkových a kapacitných možností
verejného obstarávateľa.

Ďalej z neho vyplýva, že mesto D. malo v danom čase vypracované vlastné pravidlá pre zadávanie
takejto zákazky v podobe Internej smernice č. 5/2015 účinnej od dňa 3.6.2015 upravujúcej postup

v procese verejného obstarávania pri zákazkách, kde sa uplatňuje § 9 ods. 9 predmetného zákona.
Článok 5 tejto smernice upravuje postup priamym zadaním zákaziek bez prieskumu trhu. Podľa bodu
5.4 uvedeného článku je možné uplatniť postup priamym zadaním zákaziek bez prieskumu trhu pri
iných ako bežných zákazkách, pri ktorých verejný obstarávateľ vzal do úvahy charakter, rozsah,
hodnotu, dostupnosť predmetu zákazky, vychádzajúc predovšetkým z kvalitatívnych, skúsenostných,

ekonomických možností a nadefinoval do smernice služby, pri ktorých zodpovedná osoba nie je povinná
realizovať prieskum trhu. Verejný obstarávateľ mal na zreteli aj tú skutočnosť, že na základe požiadaviek
príslušných riadiacich organov a vnútorných kontrolných orgánov boli splnené podmienky primeranosti
vynakladania finančných prostriedkov na obstaranie požadovaného predmetu zákazky: o. i. aj úverové,
ratingové, audítorské, poradenské a právne služby. Podľa bodu 5.5 uvedeného článku všetky priame

zadania zákaziek bez prieskumu trhu podliehajú schváleniu primátorom mesta alebo ním poverenou
osobou.

Keď teda verejný obstarávateľ vyhodnotil, že ide o zákazku v zmysle § 9 ods. 9 predmetného zákona,
čo je zrejmé z vykonaného dokazovania, mal možnosť zákonne postupovať podľa čl. 5.4 a 5.5 prijatej

smernice a priamo zadať zákazu konkrétnemu dodávateľovi.

Okresný súd konštatoval, že to, či boli všetky listiny týkajúce sa uvedeného verejného obstarávania
vyhotovené v čase zadávania zákazky alebo boli niektoré vyhotovené až ex post (pričom vykonaným
dokazovaním mal súd za preukázané (najmä s poukazom na výpovede svedkýň D. a L. ale nepriamo i

obžalovaného), že niektoré listiny boli vyhotovené až dodatočne) podľa okresného súdu nemalo priamy
dopad na výber konkrétneho dodávateľa, nakoľko za splnenia daných podmienok mohlo mesto D. zadať
zákazku priamo konkrétnemu poskytovateľovi predmetnej zákazky bez prieskumu trhu, pričom mal
okresný súd z výsluchov svedkov taktiež preukázané, že obsah, ktorý zachytávali listiny vyhotovené
ex post, sa pred zazmluvnením predmetného dodávateľa reálne uskutočnil (stanovenie predpokladanej

hodnoty zákazky, telefonická komunikácia s budúcim dodávateľom, vyhodnotenie potreby postupovať v
zmysle čl. 5 bod 5.4 internej smernice mesta D.. 5/2015) a teda ak aj predmetné listiny boli vyhotovené
dodatočne, išlo o administratívne pochybenie (a porušenie bodu 3.6 predmetnej smernice, z ktorého
o. i. vyplýva, že stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky je súčasťou dokumentácie o verejnom
obstarávaní, verejný obstarávateľ v dokumentácii k verejnému obstarávaniu uchováva aj informácie a

podklady, na základe ktorých určil predpokladanú hodnotu zákazky), ktoré však podľa okresného súdu
neporušilo princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov,
princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti a teda ani neporušilo ustanovenie § 9 ods.
9 predmetného zákona, nakoľko v konaní bolo preukázané výpoveďou obžalovaného ako i viacerých
svedkov, že pred priamym zadaním zákazky prišlo k stanoveniu predpokladanej hodnoty zákazky ako i

vyhodnoteniu situácie, ktorá sa pre mesto D. javila ako krízová, nakoľko sa ani po viacerých pokusoch
o zastrešenie verejného obstarávania interným zamestnancom mesta nepodarilo zamestnať takéhoto
človeka a hrozilo, že mesto D. nebude schopné zabezpečiť chod niektorých svojich organizácií ateda boli splnené podmienky na takýto postup, čo v konečnom dôsledku vyslovil aj Úrad pre verejné
obstarávanie vo svojom dodatku k protokolu.

Okresný súd zároveň uviedol, že nakoľko v zmysle vtedy platného zákona a internej smernice
mesta mohlo mesto D. zadať zákazku priamo konkrétnemu poskytovateľovi (teda neexistovali viacerí
uchádzači o túto konkrétnu zákazku), neprichádza do úvahy ani úmysel obžalovaného zadovážiť
neoprávnený prospech pre spoločnosť Inštitút poradenstva a obstarávania KLIENT s.r.o., nakoľko
zmluva s touto spoločnosťou bola uzatvorená v súlade so zákonom a spoločnosť aj dodala služby, ktoré

vyfakturovala a ktoré jej boli uhradené.

Proti tomuto rozsudku zahlásil ihneď na hlavnom pojednávaní prokurátor odvolanie. Argumentoval
nasledovne:
„I napriek tomu, že konanie ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo považujem za zákonné, vyhodnotenie
dôkazov v odôvodnení rozsudku a ich následné prepojenie s právnymi úvahami považujem za

nesprávne a ako taký je potom nesprávny aj na to nadväzujúci výrok súdu o oslobodení obžalovaného.
Dôvodom odvolania podaného v neprospech obžalovaného je tak predovšetkým to, že súd nesprávne
vyložil ustanovenia zákona 25/2006 Z. z. v prepojení so skutočným trestnoprávnym konaním
obžalovaného.
V tejto súvislosti preto zdôrazňujem, že ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní nie sú samoúčelné,

keďže zástupca verejného obstarávateľa nenakladá s vlastnými súkromnými prostriedkami, ale používa
zdroje verejné príp. prostriedky EÚ a je preto potrebné, aby dané prostriedky boli vynakladané efektívne,
hospodárne a samozrejme TRANSPARENTNE (ide o základné povinnosti obstarávateľa v procese
verejného obstarávania § 9). Je neprípustné, aby verejný obstarávateľ ignoroval predmetnú zákonnú
úpravu a konal svojvoľne (obdobne ako aj v tomto prípade), bez akýchkoľvek mantinelov zodpovednosti

a kontrolovateľnosti (vypovedá napr. svedok J. príp. záznam Útvaru hlavného kontrolóra mesta D.).
Aj pri takejto zjednodušenej forme obstarávania (viď predmetný prípad) - zákazka s nízkou hodnotou
- v zákone 25/2006 riešené ustanovením § 9 odsek 9 je nevyhnutná aspoň základná dokumentácia
mapujúca jednotlivé kroky obstarávateľa.
Bezprostredne v úvode je preto potrebné uviesť, že zmluva so subjektom Inštitút poradenstva a

obstarávania KLIENT s.r.o. nevzišla z procesu verejného obstarávania (tak ako to mylne ustálil
prvostupňový súd), ale bola výsledkom individuálneho rozhodnutia primátora mesta bez toho, aby došlo
k uplatneniu ustanovení zákona o verejnom obstarávaní - nezaložený spisový materiál, neexistencia
spisovej značky, absencia krokov stanovujúcich predpokladanú hodnotu zákazky PHZ - kde ide
o kľúčový moment procesu verejného obstarávania, z ktorého sa ďalej určujú konkrétne postupy

obstarania. Svojvoľné konanie je preto stav zásadne odlišný od stavu priameho zadania zákazky
s vyhodnotením a následným zdokumentovaním všetkých zákonom predpokladaných okolností (čo
súd však mylne spája do jedného). Zjednodušene povedané verejné obstarávanie v tomto prípade
realizované nebolo (nemohla byť preto ani uplatnená smernica mesta a ani ostatné príslušné
ustanovenia zákona 25/2006). S najmenej pol ročným odstupom dorobené listinné materiály sú v

podstate iba snaha nezákonným spôsobom konvalidovať celý proces pred kontrolnými orgánmi a na
druhej strane priamy dôkaz o skutočnom úmysle obžalovaného.
Nie je čo vyčítať úvahe súdu pokiaľ uzatvára, že v zmysle zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom
obstarávaní platného v čase skutku, jednoznačne išlo o zákazku, ktorá podliehala (poukazujúc na § 9
ods. 1 tohto zákona - verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek postupovať

podľa tohto zákona) povinnosti postupovať v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Zároveň však je
potrebné dodať, že nakoľko (poukazujúc aj na ustanovenie § 4 ods. 3 písm. b) bod 1 tohto zákona)
nešlo o nadlimitnú ani podlimitnú zákazku, z uvedeného zákona sa na ňu aplikuje § 9 ods. 9, ktorý
nestanovuje konkrétne formálne postupy pri zadávaní takýchto zákaziek, avšak uvádza povinnosti
verejnému obstarávateľovi pri jej zadávaní dodržať povinnosti podľa odsekov 3 až 5 predmetného

paragrafu a zabezpečiť, aby vynaložené náklady na obstaranie predmetu zákazky boli primerané
jeho kvalite a cene; verejný obstarávateľ eviduje všetky doklady a dokumenty päť rokov od uzavretia
zmluvy. Ak je predpokladaná hodnota zákazky podľa prvej vety rovnaká alebo vyššia než 1.000 eur,
je verejný obstarávateľ povinný v profile zverejniť raz štvrťročne súhrnnú správu o týchto zákazkách,
v ktorej pre každú zákazku uvedie hodnotu zákazky, predmet zákazky a identifikáciu dodávateľa.

Pri zadávaní zákaziek sa musí aj v takomto prípade uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania,
princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a
efektívnosti.TakakosauvádzaajvprotokoleÚVOzodňa03.05.2016akoivmetodickýchusmerneniach
tohto úradu, predmetný zákon pri zadávaní zákazky podľa § 9 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaníneupravuje žiadny formálny postup, ktorý by mal verejný obstarávateľ aplikovať pri jej zadávaní, je na
rozhodnutí verejného obstarávateľa, aké pravidlá si pre zadávanie takejto zákazky zvolí, pričom sa
odporúčavziaťdoúvahynajmächarakter,rozsah,hodnotuadostupnosťpredmetuzákazkyvychádzajúc

predovšetkým z ekonomických, prevádzkových a kapacitných možností verejného obstarávateľa.
Na všetko vyššie uvedené však nadväzuje povinnosť verejného obstarávateľa vynakladať prostriedky
transparentne, čo znamená, že proces výberu dodávateľa (akýmkoľvek postupom zadania zákazky t.
j. aj priamym zadaním) musí byť kontrolovateľný. Ako však môže byť tento proces kontrolovateľný ak
postup pri zadaní zákazky nie je zdokumentovaný spisovo či aspoň listinne a sfalšované materiály, ktoré

takýto údajný postup „dokazujú“ sú ex post vyrábané až vtedy, keď nastúpi kontrola príslušného úradu
(je potrebné hovoriť o sfalšovaní preto, lebo už len podpisy neboli nikdy signované v dátumoch, ktoré
sa na listinách nachádzajú).
O výsledku kontroly svojvoľného konania obžalovaného (nerešpektujúceho zákon o verejnom
obstarávaní) vypovedá prvotný protokol Úradu pre verejné obstarávanie č. 3006-7000/2016-0K/6 o
výsledku kontroly zo dňa 20.04.2016 z ktorého vyplýva, že vykonanou kontrolou nad dodržiavaním

zákona o verejnom obstarávaní bolo kontrolnou skupinou Úradu pre verejné obstarávanie z predloženej
dokumentácie zistené, že kontrolovaný subjekt pri uzavretí zmluvy zo dňa 15.06.2015 konal v rozpore
s § 9 ods. 1 v nadväznosti na § 9 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko nesplnil povinnosť
postupovať pri zadávaní predmetnej zákazky podľa zákona o verejnom obstarávaní, čím zároveň porušil
aj princípy verejného obstarávania uvedené v § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. Uvedené

porušenie zákona o verejnom obstarávaní malo vplyv na výsledok daného verejného obstarávania
(pokiaľ ide o porušenia zákona s vplyvom na výsledok, ide o najzávažnejšie porušenia zákona, pri
ktorých neobstojí výsledná zmluva kontrolovaného verejného obstarávania - ide o prospech dodávateľa,
ktorý by za zákonných podmienok tento nikdy nedosiahol).
Zásadne sa preto nestotožňujem s hodnotením súdu, ktorý okolnosti „vyrobenia materiálov ex post

ku kontrole UVO“ posudzuje ako nepodstatné. Ide práve o kľúčovú okolnosť preukazujúcu spáchanie
trestného činu (rozdiel v tom či v prvopočiatku verejný obstarávateľ konal či nekonal podľa zákona
o verejnom obstarávaní). Zdôrazňujem, že Úrad pre verejné obstarávanie nie je technologicky a
ani technicky uspôsobený skúmať originalitu či falšovanie listín predkladaných ku kontrole. Toto je
práve úloha orgánov činných v trestnom konaní v prípade pochybností posúdiť či isté materiály

predložené v procese verejného obstarávania sú korektné, resp. súladné so zákonom, prípadne došlo
k ich sfalšovaniu. ÚVO v zmysle svojej kompetencie posudzuje výlučne procesnú stránku verejného
obstarávania, bez toho aby hodnotil hospodárnosť, efektivitu (NKÚ) príp. iné materiálne aspekty
výsledku tohto obstarania (napr. z pohľadu trestného - orgány činné v trestnom konaní a súd). Dodatok
č.1 protokolu Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 27.06.2016 a jeho záver o pochybení bez vplyvu

na výsledok preto vychádza práve z týchto sfalšovaných materiálov dodatočne predložených úradu
obžalovaným (ktorým tento posudzoval proces obstarávania), ktoré však z pohľadu trestnoprávneho
nemôžu zabezpečiť beztrestnosť obžalovaného (zhojenie na základe falšovaných listín). Aj z odpovedi
na súčinnosť ÚVO vyplýva, že pokiaľ by dodatočne obžalovaný nepredložil materiály bol by záver tohto
úradu nezmenený ako v protokole zo dňa 20.04.2016. Popis výroby týchto falšovaných materiálov

vyplýva z výpovedí jednak svedkýň L. a D., ale nepriamo aj samotného obžalovaného.
V závere už iba doplním, že aj napriek nie veľkému rozsahu prospechu vzniknutému v tomto konaní,
je potrebné aj takéto prípady verejne prejednávať a postihovať a tak z dôvodu generálnej prevencie
výchovne vplývať na zástupcov iných verejných obstarávateľov majúcich snahu „nakladať“ s verejnými
zdrojmi bez rešpektovania príslušných zákonov.

Sumárne zhrnúc bol obžalovaný v predmetnom prípade jednoznačne v zmysle § 9 odsek 9 zákona
č.25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinný postupovať
pri zadávaní zákazky na poskytnutie služieb v zmysle tohto zákona. Nakoľko však tento postup
neuplatnil, zmaril i možnosť transparentnej kontroly svojho rozhodnutia a overenia jeho opodstatnenosti
a dôvodnosti. Došlo tak k porušeniu jedného zo základných princípov verejného obstarávania - princípu

transparentnosti vyjadreného v ustanovení § 9 odsek 3 zákona č.25/2006 Z. z.
Výpovede MVDr. D. J., Mgr. C. L., O. D., Z. D., Ing. H., sfalšované listinné materiály, ale aj rozdielne
výstupy Úradu pre verejné obstarávanie v spojení s nevierohodnou výpoveďou obžalovaného vytvárajú
presvedčivý dôkazný reťazec usvedčujúci obžalovaného z predmetnej trestnej činnosti.“

Z týchto dôvodov navrhol, aby Krajský súd v Trnave podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil
okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry,
obžalovaný a jeho obhajca. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu
súdu odvolaniu prokuratúry vyhovieť. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora ako

nedôvodné zamietnuť a uviedol, že nie každé porušenie zákona o verejnom obstarávaní je trestným
činom. Obžalovaný uviedol, že sa od samého začiatku považuje za nevinného, neprišlo k žiadnemu
porušeniu zákona o verejnom obstarávaní a ušetril mestu 3 milióny eur, keď spoločnosť zákazku riadne
dodala a k žiadnej škode neprišlo.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 ods. 1
Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na
to oprávnená, a to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote
ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Zospisovéhomateriáluodvolacísúdzistil,žeokresnýsúdnahlavnompojednávanívykonaldokazovanie

výsluchom obžalovaného J. J., svedkov Ing. J. C., Ing. G. H., Mgr. C. L., Z. D., Mgr. B. H., MVDr. D. J.,
prečítaním zápisnice o výpovedi svedka O. D. zo dňa 23.09.2016 z prípravného konania (podľa § 263
ods. 1 Trestného poriadku) a oboznámením listinných dôkazov.

Na základe vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, že okresný súd po doručení obžaloby vykonal

všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne
i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu
rozhodnutiu. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s ustanovením § 168
ods. 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných

dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd
vyrovnal s obhajobou obžalovaného a námietkami prokurátora a akými právnymi úvahami sa spravoval,
keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo

skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne
výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na
neho poukazuje.

Nie je pravdivé tvrdenie prokurátora, že zmluva nevzišla z procesu verejného obstarávania. Treba

pripomenúť, že zákon pri zadávaní zákazky podľa § 9 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní neupravuje
žiadny formálny postup, ktorý by mal verejný obstarávateľ aplikovať pri jej zadávaní, Je na rozhodnutí
verejného obstarávateľa, aké pravidlá si pre zadávanie takejto zákazky zvolí, pričom sa odporúča vziať
do úvahy najmä charakter, rozsah, hodnotu a dostupnosť predmetu zákazky vychádzajúc predovšetkým
z ekonomických, prevádzkových a kapacitných možností verejného obstarávateľa. Mesto D. malo

navyše v danom čase vypracované vlastné pravidlá - Interná smernica č. 5/2015.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že aj keď niektoré listiny boli vyhotovené neskôr ako v čase
zadávania zákazky nemalo to dopad na výber dodávateľa a išlo o administratívne pochybenie, pričom
obsah v listinách vyhotovených ex post bol reálne aj uskutočnený. Preto poukaz na výsledok kontroly
zo dňa 20.04.2016 prokurátorom tak nie je správny.

Celé rozsiahle odvolanie prokurátora sa vzťahuje na porušenie povinnosti postupovať v zmysle zákona
o verejnom obstarávaní, avšak preukazovanie úmyslu obžalovaného zadovážiť neoprávnený prospech
pre spoločnosť podľa názoru odvolacieho súdu absentuje. Administratívne pochybenie v predmetnej
trestnej veci nie je možné zamieňať s úmyslom obžalovaného zadovážiť inému neoprávnený prospech.

Odvolací súd tak uzatvára, že nie každé porušenie zákona o verejnom obstarávaní nesie v sebe
trestnoprávnu zodpovednosť tak ako to správne uviedol v konečnom návrhu obhajca obžalovaného.

Okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené správne oslobodil obžalovaného podľa § 285 písm. a)

Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že skutok tak ako je formulovaný v obžalobe sa stal.
Preto krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.