Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 6, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10C/511/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214207537
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2214207537.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35724803, zast. advokátom: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Údernícka č. 5, Bratislava proti žalovaným: X/ E. J., L.. XX.XX.XXXX, J. E. K. Č.. XXX, X/ B. J.,
L.. XX.XX.XXXX, J. E. K. Č.. XXX, zastúpení advokátom: JUDr. Patrik Podhorský, so sídlom Zámocká
36, Bratislava o zaplatenie 3.887,40 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti čo do istiny vo výške 562,65 € a v časti vyčísleného úroku z omeškania vo výške
115,73 € zastavuje.

II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalovaným náhradu trov konania v celom rozsahu.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 09.04.2014 sa domáhal na tunajšom súde o zaplatenie 3.887,40 € s
príslušenstvom.

2. Žalovaní žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím právnych zástupcov strán sporu, oboznámil sa s
obsahom listín predložených žalobcom a to zmluvou o splátkovom úvere na č.l. 4, všeobecnými
obchodnými podmienkami právneho predchodcu žalobcu na č.l. 5, zmluvou o postúpení pohľadávok na
č.l. 22, pokusom o zmier na č.l. 33, 34, oznámením na č.l. 48, písomným podaním právneho zástupcu
žalobcu na č.l. 50, 84, 152, 192, vyjadrením vedľajšieho účastníka na č.l. 70, 86, 90, námietkou na č.l.
79, písomným vyjadrením právneho zástupcu žalovaných na č.l. 108, 129, 167, 184, výzvou na č.l. 158,

159, oznámením o postúpení pohľadávky na č.l. 160, 162, čiastočným späťvzatím žaloby na č.l. 194 a
ustálil nasledovný skutkový stav veci:
4. Žalobca v žalobe ako aj na ústnych pojednávaniach uviedol, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 13.12.2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. a žalobcom, postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa
27.09.2006 zmluvu č. 192631877. Na základe uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytla
žalovaným v 1. a 2. rade peňažné prostriedky. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu

4.875,69 €, ktorá pozostávala z istiny 4.226,71 €, riadneho úroku 646,23 € a úroku z omeškania
výške 2,75 €. Žalobca ďalej uviedol, že sumu 2,75 € predstavujúcu úrok z omeškania v tomto konaní
si neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovaným úver vo výške 3.319,39 €, ktorý mal byť
splácaný v mesačných splátkach vo výške 51,15 €, vždy k 20. dňu v mesiaci. Uviedol, že si v tomtokonaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.05.2010 do 20.08.2016 v počte 76 a v celkovej výške
3.887,40 €. Splátky pôvodne splatné od 20.03.2013 do 20.08.2016 sa stali splatnými dňa 25.02.2013,
kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žiadal ďalej priznať úroky z omeškania podľa § 517

ods. 2 OZ počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. V súvislosti s aktívnou legitimáciou
poukázal na tú skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení
pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka a súd má povinnosť z týchto
oznámení vychádzať bez toho, aby skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. V tom smere
poukázal na rozsudok NS SR č. 116/2003 sp. zn. 4Obo 210/01. Platnosť postúpenia pohľadávky

preukázala aj ustanovením § 92 ods. 8 ZoB pričom uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 cit. zákona
nemožno spájať aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zradenie
tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového
tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpení pohľadávok, ale iba o podmienkach, za
splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky
uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.

Norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 cit. zákona nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi
banky. V tomto prípade žalovaní, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou
Slovenska podľa § 580 ods. 1 ZoB. Uviedol, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92
ods. 8 cit. zákona nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred
postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia

pohľadávky v zmysle § 524 OZ. Nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce
zo ZoB. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávok, ale len sankcia vyplývajúca zo ZoB, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle
ustanovenia § 50 ods. 1 ZoB.
5. Uviedol ďalej, že v súlade s prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok boli žalovaní ku dňu

postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1117 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so
splnením len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom na dikcii
ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB s poukazom na to, že omeškanie žalovaných trvalo nepochybne viac ako
rok, zastáva názor, že právny predchodca žalobcu vykonal v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 ZoB ( a
teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným nezasielal.

6. Zo znenia ustanovenia § 92 ods. 8 cit. zákona nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Z gramatického výkladu nie len prvej alebo druhej vety
tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy a to pojem peňažný záväzok ako
celok a pojem časť peňažného záväzku. Predmetné ustanovenie nadväzuje na predchádzajúcu, teda
prvú vetu ustanovenia. Jeho zmyslom je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník uhradil banke tú časť

záväzku, splnením ktorej bol v omeškaní, a to v čase pred postúpením pohľadávky, právo banky postúpiť
celú pohľadávku, najmä jej nezaplatený zostatok zaniká. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na
mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom
ustanovení výslovne uvedené. Uvedený názor je zrejmý aj zo samotného logického znenia daného
ustanovenia, inak by nebolo formulované v tom zmysle, že ak je klient v omeškaní so splnením čo len

častisvojhopeňažnéhozáväzku,alebolobyformulovanévtomtozmysle,žečasťpeňažnéhozáväzku,s
ktorou je dlžník v omeškaní, môže byť predmetom postúpenia. V tomto zmysle poukázal na ustanovenia
KrajskýsúdBanskáBystricač.15Co511/2015zodňa09.12.2015,rozhodnutieKrajskéhosúduvŽilineč.
7Co 540/2015 zo dňa 04.11.2015. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že banka môže postúpiť peňažný
záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva. Ďalej poukázal na výzvu zo dňa 25.09.2008, ktorou

v konaní preukázal, že právny predchodca žalobcu splnil všetky povinnosti, ktoré mu ustanovenia §
92 ods. 8 ZoB ukladá, teda že žalovaní boli v mene banky vyzvaní na úhradu dlžnej sumy a zároveň
boli v omeškaní so splnením čo len časti ich peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní.
7. Zmluvné strany v danom prípade si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach

s presným stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaní sa dostali do omeškania,
uvedené termíny neplnili a právnemu predchodcovi žalobcu tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu toto svoje oprávnenie nevyužil, pričom
mimoriadnu splatnosť vyhlásil žalobca a to podaním zo dňa 06.02.2013, označeným ako „ Oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu

25.02.2013 a to dodržaním lehoty podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ. Postúpením pohľadávky sa
stal žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 OZ právo
na plnenie dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo
veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky, na základe uvedeného teda považuje za nesporné, žespolu s postúpenou pohľadávkou prešli na žalobcu všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda
aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že už dlh nie
je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníkom sa stáva

splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku alebo
existenciu dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa.
V nadväznosti na uvedené zastáva preto názor, že vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru postupcom
nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.
8. Poukázal ďalej na § 89 ods. 1 Zákona o bankách ktorý pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou

a klientom odchýlne od ustanovenia daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje,
pričom ustanovenia § 92 ods. 8 cit. zákona nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné
strany si dohodli otázku odstúpenia odchýlne od predmetného zákona. Vo všeobecných obchodných
podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy si zmluvné strany dohodli možnosť
postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. S uvedeným

záverom sa stotožnil aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí 11Co 11/2015 zo dňa 25.08.2016, 9Co
145/2015 zo dňa 05.10.2016, 11Co 206/2015 zo dňa 05.10.2016. Uviedol ďalej, že nemôže súhlasiť
ani s tým, že by predmetné ustanovenie spôsobovalo nevyvážené postavenie zmluvných strán, nakoľko
predmetné ustanovenie je v súlade s ustanovením § 524 ods. 1 OZ. Zákon o bankách umožňuje
zmluvným stranám upraviť si vzájomné vzťahy odchýlne od predmetného zákona, pričom predmetné

ustanovenie obchodných podmienok je v súlade s ustanoveniami OZ.
9. Podaním zo dňa 06.10.2017 žalobu v časti čo do istiny vo výške 562,65 € a v časti vyčísleného úroku
z omeškania vo výške 115,63 € zobral späť v tejto časti žiadal konanie zastaviť. V tom smere uviedol,
že požaduje od žalovaných zaplatenie neuhradených a nepremlčaných splátok ku dňu podania žaloby,
t. j. 65 nepremlčaných splátok ( od splátok splatných 20.04.2011 do 20.08.2016) vo výške 3.324,75 €

a navrhol, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie tejto istiny spoločne a nerozdielne spolu s 8,75%
ročným úrokom z omeškania od 26.02.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od
21.04.2011 do 25.02.2013 vo výške 96,02 €. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
10. Právny zástupca žalovaných žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Na ústnom pojednávaní ako
aj v písomných vyjadreniach poukázal na tú skutočnosť, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok

na zaplatenie sumy zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretým medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanýmizodňa27.09.2006,ktorejsúčasťousúvšeobecnépodmienkypostupcuvzneníichdodatkov.
V zmluve sa strany dohodli, že súčasťou zmluvy sa stali všeobecné obchodné podmienky, úverové
podmienky. Sadzobník a podmienky určené zverejnením, pričom za VoB sa považujú všeobecného
obchodné podmienky vydané ... s účinnosťou od 01.08.2002. Zmluva je svojou povahou bankovou

zmluvou, preto sa riadi režimom OZ. Tento výklad je v súlade so smernicou Rady 93/2013 EHS zo dňa
05.04.1993 o nekalých podmienkach o spotrebiteľských zmluvách. Neplatné je podľa § 52 ods. 2 OZ
preto aj prípadné dojednanie o režime obchodného zákonníka. Záver o tom, že okresný aj krajský súd
na vzťah žalovaných zmluvou o úvere, ktorá je vo výpočte ustanovení § 261 ods. 6 písm. d) obchodného
zákonníka aplikovali ustanovenie občianskeho zákonníka v spotrebiteľských veciach nie je v rozpore so

zákonom ani inými právami žalobcu, vyslovil aj Ústavný súd v uznesení sp. zn. IUS 402/2013 - 10 zo dňa
19.06.2013.VzhľadomnaaplikačnéproblémybolapretoprijatánovelaOZatokonkrétne§52ods.2OZ.
11. Čo do aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že žalobca svoje nároky voči žalovanému odvodzuje
zo zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel so Slovenskou sporiteľnou a.s. teda s bankou poskytujúcou úver
na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa. Tieto nároky mal žalobca získať

postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, či zistení skutkový stav opodstatňuje
záver, že postúpenie je platné a účinné. Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanovení § 524 a nasl.
OZ. V tomto prípade sa však právny predchodca a žalobca musia pri postúpení pohľadávok riadiť okrem
všeobecných ustanovení OZ aj ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý
umožňuje banke postúpiť pohľadávku inej osobe ako banke, avšak po splnení určitých podmienok. V

zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je
aby bola vydaná písomná výzva banky a aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň
90 dní. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni
ustanovenie § 524 a nasl. OZ a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Ak určitá pohľadávka nie je
postupiteľná, potom jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v prípadom rozpore so zákonom a ako

také je neplatné v zmysle § 39 OZ a to nie len medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok,
voči dlžníkovi.
12. Postupca ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť
a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzkua klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie
týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. V konaní nemožno
už považovať za dokázanú požiadavku 90 dňového omeškania žalovanej s niektorou splátkou ako ani

to, že by bola aj písomne vyzvaná na splnenie svojho záväzku zo zmluvy. Žalobca teda nepreukázal,
že by v čase, keby mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne a.s. voči žalovanej postúpená naňho,
boli tieto podmienky postupne splnené. Ďalej nedokázal, že pohľadávka voči žalovaným v čase jej
postúpenia bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. V dôsledku toho
nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku

voči žalovaným uplatňovať pred súdom. V danom prípade preto predmet sporu určený žalobcom
nemá žiadny hmotnoprávny vzťah so žalovaným. Žalobca si v tomto konaní teda uplatňuje pohľadávku,
ktorá na neho nebola platne postúpená, nakoľko do vydania uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie,
nepredložil žiadny dôkaz o splnení povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 zákona o bankách, t. j.
nedodržanie písomnej formy výzvy postupcu adresovanej klientovi, že je v omeškaní a následne
dodržanie 90 dňovej lehoty pred postúpením pohľadávky tretej osobe ( rozpor s § 39 a 40 ods. 1 OZ).

Zdôraznil ďalej, že túto povinnosť nemožno nahradiť ani vyhlásením postupcu v zmluve o postúpení
pohľadávok. Preto žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. V tom smere poukázal na závery
rozsudkov OS Nitra č. 9C 261/2013 zo dňa 17.02.2015, rozsudok OS Banská Bystrica č. 7C 209/2014
zo dňa 04.03.2015, rozsudok OS Galanta č. 26C 261/2014 zo dňa 27.01.2015, 15C 33/2014 zo dňa
27.01.2015, rozsudok OS Považská Bystrica č. 3C 195/2014 zo dňa 05.03.2015, rozsudok OS Banská

Bystrica č. 13C 212/2014 zo dňa 23.04.2015, rozsudok OS Trenčín č. 20C 20/2014 zo dňa 27.03.2015.
13. Nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy v zmysel § 92 ods. 8 zákona o bankách žalobca neuniesol
dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti. Uviedol ďalej, že je potrebné poukázať na to, že ak by
žalobca doložil výzvu zo systému, musí preukázať, že túto výzvu aj skutočne banka zaslala žalovaným.
Existuje dôvodná obava, že právny predchodca žalobcu vygeneroval zo systému výzvu, ktorú doložil v

konaní. V tejto súvislosti je potrebné zaoberať sa aj tým, kedy bola výzva žalovaným doručená a to za
účelom vyhodnotenia dodržania 90 dňovej lehoty po splatnosti záväzkov žalovaných, ako podmienky
postúpenia § 92 ods. 8 cit. zákona. Tento záver teda povinnosť preukázať zaslanie výzvy vyvodili viaceré
Okresného súdu napr. OS Prešov rozsudkom č. 9C 153/2014 zo dňa 12.03.2015, OS Považská Bystrica
č. 3C 206/2014 zo dňa 02.04.2015, OS Trenčín 20C 20/2014 zo dňa 27.03.2015.

14. K platnosti postúpenia pohľadávky uviedol, že v danom prípade sa Slovenská sporiteľňa a.s.
ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky žalovaných na inú osobu musel riadiť okrem
všeobecných ustanovení OZ aj ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca výzvu adresovanú
postupcom ako nevyhnutný predpoklad postúpenia pohľadávky nepreukázal a preto žalobou uplatnenú
pohľadávku nenadobudol. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o

bankách môže byť však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 92 kalendárnych dní v
omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Žalobca navyše nijakým spôsobom nepreukázal, že
jeho právny predchodca mal oprávnenie postúpiť pohľadávku a to s poukazom na druhú vetu § 92 ods.

8 cit. zákona, podľa ktorej ak klient banke uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva, nemôže banka pohľadávku postúpiť. V opačnom prípade by šlo o postúpenie, ktoré
je v rozpore s § 39 OZ. Záver o tom, že banka môže na žalobcu postúpiť iba splatné pohľadávky, vyplýva
priamo z dôvodovej správy zákona o bankách kde je uvedené „ V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť
inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je

bankou“. Znamená to, že banka môže postúpiť pohľadávku za súčasného splnenia podmienok § 92 ods.
8 ( predtým odsek 7) zákona o bankách zodpovedajúcu nesplácaného dlhu, a nie dlhu, ktorý ešte nie
je splatný. Tento záver jednoznačne vyplýva jednak z dôvodovej správy, tak aj z gramatického výkladu
k uvedenému ustanoveniu.
15. Ďalej uviedol, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo dňa 06.02.2013, ktorú vykonal

žalobca považuje za nekalú obchodnú praktiku zo strany žalobcu, resp. úkon v rozpore so zákonom,
keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia v zmysle zákona o bankách, čo v konečnom
dôsledku znamená, že žalobca nemôže spravovať tzv. živý úver, teda ani vyhlasovať mimoriadnu
splatnosť takéhoto úveru. Poukázal ďalej na to, že banka má právo postúpiť aj pohľadávku z celého
úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je však nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a

obchodnými podmienkami k vyhlásenia predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť
predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie
môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. Toto oprávnenie žalobca nemá, keďže nemá
bankovú licenciu. Preto aj nárok uplatnený žalobcom ktorý opiera o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, jenárokom, ktorý nemá oporu v zákone a preto súd nemôže takémuto právu poskytnúť ochranu. Tento zver
podporuje dokonca aj článok 7 bod 7.6.1. VOP „ ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti
alebo zmluvného dojednania zo strany klienta... banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

úveru, ...“. Zmluvné strany sa dohodli v texte VOP, že iba banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť. Všetky vyššie uvedené závery potvrdzuje aj uznesenie KS Prešov zo dňa 29.05.2014 pod
č. 6Co 119/2013.
16. Poukázali na tú skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal hodnoverným spôsobom výšku
dlžnej sumy žalovaných, nakoľko nepredlžil jednak prehľad o úhradách, ktoré žalovaní splácali na

úhradu ich úveru, a jednak nepredložil kartu klienta ani históriu úveru z ktorých by bolo možné
zistiť, ktoré dohodnuté splátky žalovaní uhradili, a ktoré naopak v dohodnutých termínoch právnemu
predchodcovi žalobcu a žalobcovi neuhradili. Žalobca v žalobe uviedol, že si uplatňuje iba nárok na
neuhradené splátky za určité obdobie, avšak ničím nepreukázal aký bol zostatok nesplatenej časti úveru
ku dňu 06.02.2013 vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, či ku dňu 18.12.2012 postúpenia pohľadávky
a teda či dovtedy alebo neskôr žalovaní už neuhradili aj časť úveru, ktorá bola splatná vyhlásením

mimoriadnej splatnosti. Poukázali ďalej na to, že žalobca síce tvrdí, že splátky sa stali splatnými, kedy
mimoriadnu splatnosť vyhlásil žalobca, teda ani nie jeho právny predchodca banka. Zo strany žalobcu
teda ide o hypotetické ničím nepredložené tvrdenie, pretože ako strana, ktorá má dôkazné bremeno na
preukázanie uplatneného nároku nepreukázala, či a akú výšku úveru splatili žalovaní do 18.12.2012,
tiež po 18.12.2012 a akým spôsobom dospel k záveru, že k 18.12.2012 nebol uhradený úver vo výške

4.875,69 €. Príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2012, nie je v žiadnom prípade
dôkazom, ktorý by preukázal opodstatnenosť nároku žalobcu voči žalovaným, čo do dôvodu a výšky, ale
dokladom o tom, že si nárok v takejto výške voči žalovaným uplatňuje z titulu postúpenej pohľadávky,
ktorá bola prílohou v zmluve o postúpení pohľadávok a jej príloha je iba dôkazom skutočnosti, že prešlo
právo s pôvodného veriteľa na nového veriteľa žalobcu, avšak nie dôkazom toho, že suma , ktorá je

uvedená v zmluve o postúpení pohľadávok je skutočne aj dlžnou sumou, ktorá by mala byť priznaná
právoplatným rozhodnutím súdu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku,
že žalovaní mu dlhujú 3.887,40 eur a nepredložil žiadny prehľad o úhradách, kartu klienta, ani históriu
úveru z ktorých by bolo možné zistiť, ktoré splátky žalovaní uhradili a ktoré v dohodnutých termínoch
právnemu predchodcovi žalobcovu neuhradili. Z uvedených dôvodov nie je ani možné, zo zreteľom

na vznesenú námietku premlčania žalovaných zistiť, či a akú výšku úveru splatili do 18.12.2012 a po
18.12.2012.
17. Uviedol ďalej, že v danom prípade celý dlh žalovaných titulom úveru je splatný na základe vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti zo dňa 5.6.2014. žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podľa bodu
7.6.1 písm. a/ všeobecných zmluvných podmienok, ktoré zosplatnenie umožňujú v prípade omeškania

splatením splátky dlhšie ako 10 dní. Toto dojednanie však nekorešponduje so sprísnenou zákonnou
úpravou pri zosplatnení dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá v § 53 ods. 9 OZ vyžaduje omeškanie
spotrebiteľa aspoň 3 mesiace a dodávateľovi umožňuje zosplatneniu pristúpiť len ako spotrebiteľ bol
o tejto možnosti upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní. Pôvodný veriteľ teda s ustanovením
všeobecných obchodných podmienok odchýlil od zákona v neprospech spotrebiteľa, keď požadovanú

dobu omeškania skrátil a zároveň pre zosplatnenie dlhu nevyžaduje predchádzajúce upozornenie.
Takétozmluvnéustanoveniajevzmysle§53ods.4OZneplatné,lebospôsobujúnerovnováhuvprávach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorého ukracujú na ochrane poskytnutej
zákonom. Uviedol, že má zato, že dohoda v zmysle § 565 (článok 7.6 bodu 7.6.1 VOP) je neplatná
pre rozpor so zákonom a preto nie je možné úver vyhlásiť za predčasne splatný. Je zrejmé, že neboli

dodržané všetky podmienky postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže bola
postúpená aj nezosplatnená časť úveru, teda živý úver, pretože zmluvné strany sa dohodli v rozpore so
zákonom možnosť predčasne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. Banka a to právny predchodca žalobcu
teda nevyhlásil mimoriadnu splatnosť a to má zásadný význam pri postupovaní pohľadávky. Poukazujúc
navyššieuvedenéskutočnostinavrholžalobuvcelomrozsahuzamietnuťnakoľkožalobcanemáaktívnu

legitimáciu, žiadal ďalej priznať náhradu trov konania.
18. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
19. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
( pohľadávka ) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
21. Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.22. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľkou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorá uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
23. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri zatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa ust. § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o
pripojení spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia , ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( neprijateľné podmienky ) .
To neplatí ak ide o predmet plnenia , cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané .
26. Podľa ust. § 53 ods. 4, písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia , ktoré požadujú od spotrebiteľa , ktorý nesplnil svoj záväzok ,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu , ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
27. Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Podľa ust. § 273 ods. 1/ Obchod. zák. časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Podľa
§ 145 ods. 2 C. s .p. ak je žaloba vzatá späť v časti súd konanie v tejto časti zastavuje. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

29. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splatením čo len v časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banke, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe m, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník) aj bez

súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postúpenie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postúpenie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie
podľa osobitného predpisu.
30. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
SNR č. 71/1986 zbierky o slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom

v čase uzavretia zmluvy „zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
31. Podľa § 4 ods. ZSU „Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere“.

32. Žalovaní v zmluvnom vzťahu vystupovali ako fyzické osoby - občania, teda ide o spotrebiteľa ako
to vyplýva z ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák. Nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia
žalovanej nepreukázal žiadnymi dôkazmi a ani ho netvrdil.
33. Ak ide o vzťah dodávateľ a spotrebiteľ, ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa

ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák. a to bez ohľadu na jeho právnu formu. Preto sa musí riadiť zákonnými
ustanoveniami Obč. zák.
34. Okrem toho je preukázané, že ide o vzťah, v ktorom zmluvné podmienky neboli v celom
rozsahu individuálne dojednané. Ide o formulárové zmluvy vrátane všeobecných zmluvných podmienok
a vypĺňajú sa len niektoré kolónky. Žalovaní ako spotrebitelia nemajú právo nejakým podstatným

spôsobom ich meniť. Uvedené vyplýva z predložených listín a súdu je to známe aj z jeho doterajšej
rozhodovacej činnosti, keď obdobné zmluvy a ostatné listiny k nej boli predmetom v konaniach, v ktorých
vystupoval ako navrhovateľ právny predchodca navrhovateľa, alebo iný právny nástupca žalobcu z titulu
postúpenia pohľadávok, len sa menila žalovaná.
35. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že žalobca v tomto

konaní uplatňuje nárok na zaplatenie sumy zo zmluvy o splátkovom úvere uzavreté medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanými zo dňa 27.9.2006, ktorých súčasťou sú VOP v znení ich dodatkov.
V zmluve sa strany dohodli, že súčasťou zmluvy sa stanú VOP, úverové podmienky ako aj sadzobník a
podmienky určené zverejnením. Zmluva je svojou povahou bankovou zmluvou.36.Podľaúvahysúdužalobcasvojenárokyvočižalovanýchodvodzujezozmluvy,ktorúžalovaníuzavreli
so Slovenskou sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie. Tieto
nároky mal žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať s otázkou, či zistený

skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je platné a účinné. V danom prípade súd poukazuje na
to, že postúpenie pohľadávky je upravené v ustanoveniach § 524 OZ. V tomto prípade sa však právny
predchodca a žalobca musia pri postúpení pohľadávky riadiť okrem všeobecných ustanovení OZ aj s
ustanovením§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankách,ktorýumožňujebankepostúpiťpohľadávku
aj inej osobe ako banke, avšak po splnení určitých podmienok. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku

ustanovenia § 92 ods. 8 cit. zákona, dovoľuje banka postúpiť pohľadávku voči klientovi za splnenia
určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky
banky na inú osobu je, aby bola vydaná písomná výzva banky a aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient
v omeškaní aspoň 90 dní.
37. Ak tieto predpoklady nie sú splnené pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni
ustanovenie § 524 a nasl. OZ a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Ak určitá pohľadávka nie je

postupiteľná, potom jej postúpenie je svojim obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom, a ako
také je neplatné v zmysle § 39 OZ a to nie len medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj voči dlžníkom.
38. Z uvedeného potom vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť
určité podmienky ako napr. uvedené v § 92 ods. 8 cit. zákona je postupca v súdnom konaní, v ktorom
takto postúpenú pohľadávku uplatňuje povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie.

Teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. V konaní nemožno už opovažovať za
dokázanú požiadavku 90 dňového omeškania žalovaných s niektorou splátkou, ako ani to, že by boli
aj písomne vyzvaní na splnenie svojich záväzkov zo zmluvy. v danom prípade má teda súd za to,
že žalobca teda nepreukázal, že by v čase kedy mala byť pohľadávka jeho právneho predchodcu
voči žalovaným postúpená na neho, boli tieto podmienky postupne splnené. Žalobca nedokázal, že

pohľadávka voči žalovaným v čase jej postúpenia bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8
cit. zákona. vzhľadom na vyššie uvedené postavenie žalobcu súd má zato, že predmet sporu určený
žalobcom nemá žiadny hmotnoprávny vzťah žalovaným a jeho vystupovania v tomto konaní je v rozpore
so základnými zásadami občianskeho súdneho procesu. Žalobca v tomto konaní uplatňuje pohľadávku,
ktorá na neho nebola platne postúpená, nakoľko do vydania uznesenia ktorým sa končí dokazovanie

nepredložil žiadny dôkaz o splnenia povinnosti vyplývajúce z § 92 ods. 8 cit. zákona a to napr. dodržanie
písomnej formy výzvy postupcu adresovanej klientovi že je v omeškaní. Túto povinnosť nemožno
nahradiť ani vyhlásením postupcu v zmysle o postúpení pohľadávok. Podľa úvahy súd u teda žalobca
v danom prípade nemá aktívnu legitimáciu.
39. V danom prípade Slovenská sporiteľňa a.s. ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky

žalovaných na inú osobu musí riadiť okrem všeobecných ustanovení OZ aj s ustanovením § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý umožňuje banke postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke,
avšak po splnení určitých podmienok. Je potrebné uviesť, že pri tzv. bankových úveroch kde postupcom
je banka, je zároveň pre platné postúpenie pohľadávky nutné dodržať podmienky ustanovené v § 92
ods. 8 cit. zákona. keďže zákon pre platné postúpenie pohľadávky banky vyžaduje súčasné splnenie

oboch podmienok v zmysle § 92 ods. 8 cit. zákona tieto skutočnosti žalobca nepreukázal. Preto podľa
úvahy súdu postúpenie pohľadávky poukazujúc na § 39 OZ je neplatná.
40. Je potrebné poukázať na to, že banka má právo postúpiť pohľadávku z celého úverového vzťahu.
Pre takýto postup banky je však nevyhnuté pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami
k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru,. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového

úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred
postúpením pohľadávky. Toto oprávnenie žalobca nemá, keďže nemá bankovú licenciu. Preto aj nárok
uplatnený žalobcom, ktorý opiera o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je podľa úvahy súdu nárokom,
ktorý nemá oporu v zákone a preto súd nemôže takémuuto právu poskytnúť ochranu.
41. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade je namieste

žalobu žalobcu zamietnuť.
42. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ako aj o § 262 ods. 2 CSP podľa ktorého o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanievlehote15dníoddoručeniarozsudkunasúdeprotiktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 CSP).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky
b/súdnesprávnyprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g/zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci ( § 62 CMP).
Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadoplniťlendouplynutialehotynapodanie
odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63

CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu ( 376 ods. 1, 2, 3 CMP).