Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, February 21, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116217685
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116217685.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobkyne: G. G., P.. XX.X.XXXX, X. Y. D. Š.
XXX, zastúpenej: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Ul. Sovietskych hrdinov
163/66, IČO: 31954448, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o

odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14Csp/57/2016-51 z 21.2.2018, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť jej titulom bezdôvodného obohatenia 1.140,80 eur s prísl. a určiť
neprijateľnosť zmluvnej podmienky v zmluve o úvere pod č. XXXXXXXXX z 27.10.2010 uvedenej vo

všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod bodom 11 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3
zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou. Vyslovil, že žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému sa náhrada
nepriznáva.

2. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu uzavreli dňa 27.10.2010 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX,

na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 300,- eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 12-
tich mesačných splátkach po 49,- eur, teda celkovo mala zaplatiť sumu 588,- eur. Z prehľadu úhrad k
uvedenej zmluve vyplýva, že žalobkyňa zaplatila celkovú sumu 1.440,81 eur, aj keď zo zmluvy vyplýva,
že sa malo jednať o sumu 588,- eur. Žalovaný ale túto skutočnosť nenamietal, preto súd považoval túto
skutočnosť za nespornú. Z citovaného prehľadu vyplýva, že žalobkyňa uhrádzala žalovanému jednotlivé
platby od 14.7.2011 do 13.6.2013, kedy bola uhradená posledná platba.

3. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, súd prvej inštancie sa prioritne
zaoberal posúdením dôvodnosti tejto námietky. Z prehľadu splácania úveru, ktorý súdu predložila
samotná žalobkyňa, nepochybne vyplýva, že táto uhradila poslednú platbu dňa 13.6.2013 a žalobu v
tejto veci podala súdu dňa 5.9.2016, preto je nárok žalobkyne premlčaný, keďže už uplynula 3 ročná
objektívna premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu preto

súd prvej inštancie žalobu zamietol.

4. Žalobkyňa v rámci žaloby poukázala na to, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať 10-ročnú
premlčaciu lehotu, keďže sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie, a to s poukazom na to, že
žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému
poskytuje služby a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. V tejto

súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania úmyslu je v
danom prípade na žalobkyni. Podľa názoru súdu prvej inštancie v podstate ani nie je možné preukázať,aby žalovaný konal formou priameho úmyslu a o nepriamy úmysel ide vtedy, ak sa žalovaný nechcel
priamo bezdôvodne obohatiť, ale pre prípad, že k tomu dôjde bol s tým uzrozumený. Žalobkyňa v rámci
odôvodnenia žaloby poukázala na to, že úver sa má považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu

absencie zákonných náležitostí. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že z hľadiska
hospodárnosti konania sa, ako už bolo konštatované, prioritne zaoberal posúdením vznesenej námietky
premlčania a nezaoberal sa už z tohto dôvodu posúdením skutočnosti, či zmluva obsahuje všetky
obligatórne náležitosti, pričom podľa názoru súdu prvej inštancie, pokiaľ by aj zmluva neobsahovala
náležitosti uvedené žalobkyňou, nemožno z toho vyvodiť záver o tom, že by žalovaný konal úmyselne a v

podstatetakýmtospôsobomišielsámprotisebevtomzmysle,žepokiaľneuvedieurčiténáležitosti,hrozí
mu to riziko, že úver môže byť vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov a v takomto prípade žalovaný
z poskytnutého úveru nebude žiadnym spôsobom profitovať, čo je základným princípom poskytovania
úverov na finančnom trhu. Ako už ale bolo konštatované, dôkazné bremeno ohľadom preukázania
úmyslu žalovaného je na žalobkyni, ktorá v tomto ohľade, podľa názoru súdu prvej inštancie neuniesla
dôkazné bremeno (neprodukovala žiadne dôkazy).

5. Súd prvej inštancie taktiež zamietol žalobu o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky z dôvodu,
že úverová zmluva medzi stranami sporu už bola ukončená plnením, pričom podľa názoru súdu prvej
inštancie je možné takýto nárok uplatniť iba vtedy, pokiaľ zmluvný vzťah trvá, pretože v opačnom prípade
vyslovenie neprijateľnej podmienky nemá pre spotrebiteľa žiaden význam, pričom v tejto veci súd

nevyhovelžalobeoplnenie. Civilnýsporovýporiadokzaviedoltzv.abstraktnúkontroluvspotrebiteľských
veciach (§ 301 až 306 CSP), a to práve z dôvodu, aby sa predchádzalo podávaniu obdobného typu
žalôb,pričomrozhodovanieoabstraktnejkontrolemáprispieťkzjednoteniujudikatúryvspotrebiteľských
veciach a prehľadnosti ochrany spotrebiteľov. Pokiaľ došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, tým zanikajú
aj práva a povinnosti zmluvných strán, a teda nemôže dochádzať k ich porušovaniu..

6. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP s tým, že existuje
dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania sporovým stranám, nakoľko
pokiaľ ide o predmet konania rozhodovacia prax súdov nebola jednotná a žalobkyňa sa mohla dôvodne
domnievať, že bude v konaní úspešná.

7. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Odvolanie odôvodnila nesprávnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie a jeho nesprávnym

právnym posúdením prejednávanej veci.

9. Poukázala na to, že čo sa týka úvahy súdu o neakceptovaní 10-ročnej objektívnej premlčacej doby,
táto vychádza z mylných skutkových východísk a riadi sa mylným právnym názorom.

10. Úmysel obchodníka získať na úkor spotrebiteľa bezdôvodné obohatenie je daný tým, že úverovú
zmluvu uzatvára s cieľom získať odplatu vo forme úrokov, prípadne poplatkov. Zákon obchodníkovi
ukladá, čo má zmluva obsahovať, aby transparentne informovala spotrebiteľa, k čomu sa spotrebiteľ
zaväzuje. Obchodník vie, čo mu zákon ukladá. Vie, že zmluva musí obsahovať správnu RPMN, čestné
úroky a poplatky, rozpis splátok a podobne. Ak však do zmluvy predpísané, správne a úplné náležitosti

nedá a nečestné úroky a poplatky zakrýva rôznym rozčlenením v zmluve a jednak ich rozdelením aj
do vedľajších dojednaní, takéto konanie obchodníka možno posúdiť len ako konanie úmyselné. Chcel
uzatvoriťvadnúzmluvu,ktorúsámvytvoril.Uzatvorilsospotrebiteľomtakútovadnúzmluvu,ajkeďvedel,
že je vadná, ale napriek tomu prijímal od spotrebiteľa platby, o ktorých vedel, že mu nepatria a prijímal ich
v rozpore so zákonom. Vadné a neúplné zmluvy nechávali obchodníci spotrebiteľom podpisovať preto,

aby ich od uzatvárania zmlúv neodradili pravdivými informáciami o percentuálnom vyjadrení RPMN, o
skutočných úrokoch, poplatkoch a sankciách. Podstata aplikácie 10-ročnej premlčacej doby spočíva v
tom, že v dobe prijatia nezákonnej platby, dodávateľ prijal platbu o ktorej vedel, že ju získava na úkor
spotrebiteľa ako bezdôvodné obohatenie.

11. Pokiaľ ide o 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu, tak konanie subjektu, ktorý dlhodobo a opakovane
poskytuje predražené spotrebiteľské úvery sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie vedúce k
bezdôvodnému obohacovaniu sa tým, že nedáva svoje zmluvy do súladu so spotrebiteľským právom.
Doba, počas ktorej žalovaný poskytuje úvery a ich množstvo vylučujú inú možnosť ako tú, že žalovanýsa na úkor spotrebiteľov obohacuje úmyselne a nejde o náhodné, jednorazové, nedbanlivostné zlyhanie.
Je vylúčené, aby žalovaný ako profesionál v poskytovaní úverov, nepoznal spotrebiteľské právo.

12. Čo sa týka zamietnutia žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, nesprávnosť tohto
zamietnutia žaloby súvisí s nesprávnym zamietnutím žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, ale
nesprávne by bolo zamietnutie neprijateľnosti zmluvnej podmienky aj v prípade, ak by sa žalobkyňa
bezdôvodného obohatenia nedomáhala.

13. Ak by jej súd priznal bezdôvodné obohatenie, musel by určiť aj neprijateľnosť zmluvnej podmienky
v zmysle § 298 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak súd z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky
priznalspotrebiteľovibezdôvodnéobohatenie,výslovneuvedievovýrokurozsudkuznenietejtozmluvnej
podmienky. Súd prvej inštancie si toho zrejme bol vedomý. Súd nemá jasno v otázke obsahu pojmov
zánik záväzku, zánik záväzkového vzťahu a zánik zmluvy. Nie je jasné, čo má súd na mysli, keď v
odôvodnení rozsudku konštatuje, že úverová zmluva už bola ukončená plnením a keď konštatuje pokiaľ

zmluvný vzťah trvá. Súd si neuvedomuje, že zánikom záväzku nezaniká zmluva. Vo všetkých prípadoch,
keď sa spotrebiteľ domáha vydania bezdôvodného obohatenia, už došlo k zániku záväzku s plnením
a dokonca k preplateniu úveru. Podľa úvah súdu by sa preto spotrebiteľ nemohol v takomto prípade
domáhať určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, čo by bolo v rozpore s § 298 ods. 2 CSP. Úvahy
súdu sú v rozpore s únijným právom. Ochrana pred nekalými obchodnými praktikami sa musí poskytnúť

za stavu, že k nim došlo pred zmluvou, počas jej plnenia, ale aj po zániku zmluvy, čo vyplýva z článku
3 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11.5.2005 o nekalých obchodných
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.

14. Z uvedeného vyplýva, že ochrana sa musí spotrebiteľovi vo všetkých časových vymedzeniach

poskytnúť za stavu, že k nim došlo pred záväzkom, počas jeho plnenia alebo aj po zániku zmluvy.
Okolnosť zaplatenia úveru nehrá pri určovaní neprijateľnosti zmluvnej podmienky žiadnu rolu.

15. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

16. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

17. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa

dlžník premlčania dovolá nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

20. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

21. V prejednávnaej veci bolo nepochybne preukázané, že sporové strany uzavreli 27.10.2010 zmluvu o
úvere pod č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 300,- eur, ktorý sa

zaviazala splácať v 12-tich mesačných splátkach po 49,- eur, a takto zaplatiť celkovo 588,- eur. Posledná
platba vyplývajúca z tohto úverového vzťahu bola zaplatená 13.6.2013. Námietky žalobkyne, že na
strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie v celkovej sume 1.140,80 eur, sa týkajú toho, že
poplatok v sume 288,- eur je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou v zmysle čl. 11 všeobecných podmienok poskytnutia úveru,

pričom žalovaný neposkytol žiadne reálne plnenie žalobkyni za tento poplatok. Takéto dojednanie preto
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa ďalej poukazuje na to, že celkove zaplatila
žalovanému za predmetný úver 1.440,81 eur.22. Súd prvej inštancie sa týmito tvrdeniami bližšie nezaoberal, pretože vychádzal z toho, že nároky
žalobkyne uplatňované v tomto konaní sú premlčané, vychádzajúc z trojročnej objektívnej premlčacej
lehoty,uvedenév§107ods.2Občianskehozákonníka,pokiaľideopredmetnébezdôvodnéobohatenie.

23. S takýmto právnym posúdením premlčania v prejednávanej veci však nemožno súhlasiť.

24. V prejednávanej veci ide nepochybne o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi sporovými stranami
ohľadom poskytnutia spotrebiteľského úveru.

25. Preto prichádza do úvahy aj poskytnutie ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

26. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku bola vyhlásená zmluvná podmienka, ktorou žalovaný
pri uzatváraní zmluvy určil administratívny poplatok predstavujúci 2/3 výšky celkového poplatku
uvedeného v zmluve (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 17Co/50/2015, 5Co/219/2013,

21Co/171/2015),vdôsledkučohoježalovanýpodľa§53aods.1Občianskehozákonníkapovinnýzdržať
sa používania takejto podmienky v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, a teda nie je ani oprávnený
požadovať plnenie na základe predmetnej neprijateľnej podmienky. Dojednanie o poplatku je vágnym
ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, za čo je poplatok účtovaný, pričom výška poplatku - 288,- eur
predstavuje 96 % zo sumy poskytnutého úveru (300,- eur), a takto neúmerne vysoký poplatok bez

bližšej špecifikácie jeho výšky a účelnosti je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka).
Samotná skutočnosť, že právna úprava explicitne nelimituje výšku poplatku neznamená, že žalovaný je
oprávnený požadovať jeho zaplatenie v ľubovoľnej výške. Dojednanie o poplatku podlieha prieskumu vo
svetle princípu dobrých mravov, civilnoprávnej úžery a v neposlednom rade prieskumu v zmysle ust. § 53
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako spotrebiteľka nebola s jeho podstatou oboznámená, poplatok

nie je náležite špecifikovaný.

27. Občiansky zákonník v ust. § 107 upravuje premlčaciu dobu pre vydanie bezdôvodného obohatenia,
pričom rozlišuje medzi subjektívnou (§ 107 ods. 1) a objektívnou premlčacou dobou (§ 107 ods. 2).
Začiatky ich plynutia sú upravené odlišne.

28. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade
skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je
pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok

plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (porovn. rozhodnutie
NS SR sp. zn. 3Cdo/145/2004, sp. zn. 1Cdo/67/2011, R 25/1986).

29. V prípade plnenia bez právneho dôvodu je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazaný

na moment, kedy sa oprávnený dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný.

30. Pre začiatok plynutia 3 ročnej príp. 10 ročnej objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie
skutočne (fakticky) vzniklo. Bezdôvodné obohatenie získaním plnenia bez právneho dôvodu vzniká

samotným prijatím plnenia. Vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba (rozhodnutie NS ČR z
14.8.2007, sp. zn. 30Cdo/2758/2006).

31.Žalovanýakoosobapodnikajúcanafinančnomtrhumáodbornúprevahunadspotrebiteľom,ktorému
poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo.

V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, teda
jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov platnom a účinnom do 31.12.2015, o
všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym
každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov

jenevyvrátiteľná(od1.1.2016tútoproblematikuupravuje§15zákonač.400/2015Z.z.otvorbeprávnych
predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky). Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo
v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať
právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvorenia zmluvy už niekoľko rokovplatila pri spotrebiteľských úveroch úprava vyžadujúca uvádzať priamo v zmluve úrokovú sadzbu a ročnú
percentuálnu mieru nákladov umožňujúcu spotrebiteľom zorientovať sa v ponukách rôznych finančných
inštitúcii poskytujúcich úvery a posúdiť výhodnosť poskytnutého úveru.

32. Je dôvodné preto predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením tak podstatného
údaja akým je výška úrokovej sadzby a výška RPMN priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere
nastane zákonom predpokladaná sankcia, t.j. že veriteľ (žalovaný) nebude môcť od dlžníka (žalobkyne)
žiadať úrok z úveru a ani iné poplatky, a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou

sankciou uzrozumený (nepriamy úmysel). Odvolací súd konštatuje, že konanie žalovaného pri
uzatváraní zmluvy nebolo súladné s dobrými mravmi, žalovaný nerešpektoval povinnosti stanovené
zákonom o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami Občianskeho zákonníka zameranými na
ochranu spotrebiteľa. Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový
prospech. S ohľadom na okolnosti prípadu možno uzavrieť, že úmysel žalovaného bezdôvodne sa

obohatiť na úkor žalobkyne bol daný už od uzatvorenia zmluvy, ktorej návrh koncipoval žalovaný a
predložil ho na podpis žalobkyni, a teda bol daný aj v čase, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu
na strane žalovaného (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12. decembra 2011, sp. zn.
7Co/84/2011, tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.1.2013, sp. zn. 2Co 9/2012).

33. Pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení sa uplatňuje ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého je premlčacia doba desaťročná a plynie od vzniku bezdôvodného obohatenia. V
predmetnom prípade táto desaťročná premlčacia doba nemohla začať plynúť skôr ako v roku 2010
(t.j. skôr ako bola uzatvorená zmluva o úvere). Je teda zrejmé, že žaloba bola podaná pred uplynutím
objektívnej premlčacej doby (žaloba doručená súdu 5.9.2016).

34. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyňa podala aj v rámci dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby, pretože o bezdôvodnom obohatení sa nedozvedel skôr ako v auguste 2016, kedy
kontaktovala V. Žalobkyňa predložila prvoinštančnému súdu o tejto skutočnosti listinný dôkaz (č.l. 16),
ktorý žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil.

35. Týmito úvahami sa však súd prvej inštancie neriadil, a preto jeho rozhodnutie nemožno považovať
za vecne správne, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a naviac aj z neúplne
zisteného skutkového stavu.

36. Z nedostatočne zisteného skutkového stavu doposiaľ totiž nie je bezpečne zistená skutočná výška
sumy, o ktorú žalobkyňa predmetný úver preplatila.

37. Všetky tieto okolnosti spôsobujú nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo spolu s
ďalšími vyššie uvedenými okolnosťami zakladá dôvod na zrušenie tohto rozhodnutia v zmysle § 389 ods.

1 písm. b), c) CSP. V spotrebiteľskej veci nie je súd prvej inštancie viazaný návrhmi strán na vykonanie
dokazovania vzhľadom na to, že ide o konanie vo veciach s ochranou slabšej strany (§ 295 CSP).

38. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto v ďalšom konaní vychádzať z tohto právneho názoru
odvolaciehosúdu,pokiaľideocharakterazačiatokplynutiapremlčacejlehotynavydaniebezdôvodného

obohatenia a doplniť dokazovanie na zistenie skutočnej výšky sumy, o ktorú žalobkyňa predmetný úver
preplatila a z akých dôvodov sa tak stalo. Pretrvávajú totiž v tomto smere nejasnosti, nakoľko žalobkyňa
poukazuje na to, že úver preplatila o sumu 1.140,81 eur, pričom mala v skutočnosti spolu s poplatkom
vo výške 288,- eur zaplatiť sumu 588,- eur v 12-tich splátkach po 49,- eur. Doposiaľ nie sú zrejmé
dôvody, na základe ktorých zaplatila sumu, ktorá je uplatňovaná v tomto konaní. Pokiaľ ide o neprijateľnú

zmluvnú podmienku je potrebné sa riadiť právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným taktiež v
tomto rozhodnutí a postupovať podľa § 298 CSP. Z tohto zákonného ustanovenie totiž nevyplýva, aby
súd bol obmedzený dobou trvania (úverovej) zmluvy, pokiaľ ide o možnosť vyslovenia neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, ak sú na to inak splnené zákonné podmienky.

39. Až po takto doplnenom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.

40. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania.41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).