Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Pezinok

Judgement was issued by JUDr. Ingrid Daxner

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716201143
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1716201143.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPezinoksosídlomvPezinkurozhodolsudkyňouJUDr.IngridDaxnervprávnejvecižalobcu:

Oldrich Oliver Hoppe, nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt v SR R., F. XXX/XXX, ,štátny občan SRN, proti
žalovanej: Ingrid Holeschová, nar. X.X.XXXX, F. R. R., štátny občan SR, zast. Advokátska kancelária
JUDr.JozefHoličs.r.o.,sosídlomvBernolákove,Poľovnícka4,onáhraduškody933,44eursprísl.,takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorej rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Neúplnou žalobou zo dňa 22.2.2016, doručenou na súd dňa 22.2.2016, doplnenou na výzvu súdu
dňa 10.2.2017, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 933,44 eur s

5,75 % úrokom z omeškania za každý mesiac od „vykonania skutku“, titulom náhrady škody.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tvrdením, že od roku 2007 zo strany rodiny žalovanej /manžel, dcéra/
sústavne dochádza k poškodzovaniu jeho nehnuteľnosti, kúpenej ním od žalovanej, od neoprávneného
odberu elektrického prúdu až po fyzické napadnutie jeho osoby a jeho matky. V čase rozhodujúcej
skutočnosti nebol prítomný, iba jeho matka, má informáciu od obecnej aj štátnej polície, ktorá žalovanú
odviedla, pod vplyvom alkoholu, že žalovaná pri príchode k pootvorenému oknu, zdvihla zo zeme asi
1,5 kg betónu a hodila ho do okna, čím došlo k poškodeniu sieťky proti hmyzu. Tiež poškodila drevený

botník jeho hodením do výkopu na kanalizáciu pri dome, ktorý sa následkom toho rozpadol. S odstupom
času o niekoľko dní tiež zbadal poškodené predné sklo na svojom motorovom vozidle E.- O. XXXX,
zaparkovanom pred bránou, čo oznámil na OO PZ Bernolákovo, ktorý prípad posunul na OU Senec.
Za výmenu predného skla dňa 10.10.2014 uhradil sumu 888,50 eur. Behom 2 rokov mu takto bolo
poškodené predné sklo 2x. Škodu na sieťke proti hmyzu označil sumou 54,94 eur a škodu na botníku
sumou 50,-eur

2. Za prostriedky procesného útoku v žalobe žalobca označil a k žalobe pripojil: servisná ponuka zo dňa
22.2.2016, objednávka zo dňa 19.10.2015, upovedomenie Okresného úradu Senec zo dňa 9.12.2015,
k doplneniu žaloby pripojil 2x doklad v nemeckom jazyku, odpoveď obecného úradu Bernolákovo zo
dňa 27.3.2008, záznam OO PZ Bernolákovo o podaní oznámenia zo dňa 5.10.2016, faktúra, servisná
ponuka zo dňa 26.9.2016, 5.10.2016, uznesenie OO PZ Bernolákovo o začatí trestného stíhania vo veci
zo dňa 18.10.2016, návrh na zrušenie trvalého pobytu.
3. Žalovaná sa k žalobe, doručenej jej do vlastných rúk dňa 5.1.2018 písomne podaním, doručeným

súdu dňa 17.1.2018 vyjadrila tak, že so žalobou nesúhlasí. Auto ani okno žalobcovi nikdy nepoškodila,
botník boli 4 stlčené dosky, čo vyrobil jej otec a žalobca si ho pri kúpe domu ponechal. Po niekoľkých
rokoch pri rozkopávaní dvoru na zavedenie kanalizácie ho vyhodil na jej pozemok ako haraburdu, takmu ho dala späť, čím určite nedošlo k jeho poškodeniu. Oznámenie žalobcu na políciu bolo po vypočutí
zamietnuté. Žalobca sám napriek predchádzajúcej dohode, odpojil jej rodinu od prípojky vody.
4. V ďalšom podaní, doručenom súdu dňa 6.2.2018, právny zástupca žalobkyne poukázal na vedenie

ďalšiehokonaniamedzistranamisporunatunajšomsúdenamietajúcnesprávnyprocesnýpostupsúduv
tom konaní, čo s prejednávanou vecou nesúviselo. Navrhol, aby žalobca v tomto konaní predložil dôkazy
o úhradách za opravu vozidla, o výsledku šetrenia jeho oznámenia na žalovanú, o jeho vlastníckom
práve k poškodeným veciam a ak tak neurobí, aby súd žalobu zamietol.
5. Žalobcovi boli vyjadrenia žalovanej doručené dňa 5.3.2018, k obrane žalovanej sa písomne nevyjadril,

súdu doručil iba úradný preklad faktúry zo dňa 10.10.2014.
6. Z úradnej činnosti si súd vyžiadal spisový materiál, pôvodne vedený na OO PZ Senec pod Č.::O.-D.-
XXX/SC-O.-XXXX K. Č.:O.-XXX/BE-E.-XXXX.
7. Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesom žaloby, obrany, oboznámením listinných dôkazov
žalobcu, priestupkovým spisom OO PZ Bernolákovo a zistil nasledovný z hľadiska posúdenia predmetu
sporu /nároku na náhradu konkrétne označenej škody/ rozhodujúci skutkový stav veci:

8. Uznesením OO PZ Senec pod ČVS: O.-XXX/BE-E.-XXXX zo dňa 21.9.2015 bolo začaté trestné
stíhanie vo veci prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa
dopustil neznámy páchateľ tým, že dňa 18.9.2015 od 19.00 hod. v čase do 9.00 hod dňa 19.9.2015 v
obci Bernolákovo na Trnavskej ulici Č.. XXX, poškodil sieťku na plastovom okne a rám tohto okna a to
tak, že hodil do okna kameň o rozmere 18 cm, ďalej poškodil motorové vozidlo zn. Mercedes Benz EČ:

E.-O. XXXX a to tak, že neznámym predmetom a spôsobom poškodil čelné sklo v ľavom hornom rohu,
ktorým konaním neznámeho páchateľa vznikla poškodenému a zároveň oznamovateľovi Oldrich Oliver
Hoppe, nar. 10.11.1944, trvale bytom E., E. Č.. XX škoda vo výške cca 1 000,-eur.
9. Uznesením OO PZ Senec pod Č.: O.-XXX/BE-E.-XXXX zo dňa 24.9.2015 bola táto vec postúpená
Okresnému úradu Senec na prejednanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990

Zb. o priestupkoch s odôvodnením, že nedošlo k naplneniu zákonom stanovených znakov skutkovej
podstaty spáchania trestného činu poškodzovania cudzej veci v zmysle § 245 ods. 1 Trestného zákona,
preto skutok nie je možné kvalifikovať ako trestný čin, nakoľko podľa výsledkov vyšetrenia trestného
oznámenia poškodeného mu nebola spôsobená ani malá škoda v zmysle § 125 Trestného zákona,
ktorou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,-eur. Spôsobená ujma na majetku poškodeného po

jej vyčíslení by predstavovala sumu 120,-eur; z toho 20,-eur za vykonanú opravu čelného skla, podľa
poškodeným predloženého dokladu o oprave čelného skla, vykonanej dňa 22.9.2015 RNDr. Jurajom
Sitárom-A.W.E.,prevádzkouK.B.vIvankepriDunajia100,-eurpoškodenýmodhadovanácenaopravy
škody na sieťke okna a ráme, zodpovedajúca bežnej cene obdobných predmetov.
10. Okresný úrad Senec, odbor všeobecnej vnútornej správy záznamom zo dňa 9.12.2005 pod č.

O.-D.-XXX/XXXX-E. odložil vec oznámenia o priestupku proti majetku, ktorého sa mal dopustiť Ingrid
Holeschová tým, že dňa 18.9.2015 v čase medzi 19.00 hod a 20.00 hod v obci Bernolákovo na F. Z. Č..
XXX mala hodiť do plastového okna neznámy predmet a poškodiť sieťku a rám okna a mala neznámym
predmetom spôsobiť puklinu vozidle zn. G., ktorého vlastníkom je pán Hoppe a tým spôsobiť celkovú
škodu vo výške 1 000,-eur z dôvodov, že po vykonanom dokazovaní a zhodnotení všetkých dostupných

dôkazov zostali pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, dôležitej pre posúdenie otázky zavinenia
obvineného. Z hľadiska objektívne zistených skutočností obvinená Ingrid Holeschová sa nedopustila
označeného priestupku, skutok jej nebol preukázaný. K poškodeniu sieťky a čelného skla došlo, avšak
nie je možné určiť osobu páchateľa
11. Podľa listinných dôkazov žalobcu, súvisiacich s predmetom sporu, boli na jeho meno vystavené:

servisná ponuka na výmenu čelného skla na vozidle Mercedes Benz, A..Č.. E.-O. XXXX zo dňa
22.2.2016 v sume 729,08 eur, vystavená spoločnosťou G.-V. Bratislava spol. s r.o., faktúra Č..
XXXXXXXXX za práce a materiál /výmena čelného skla/ zo dňa 10.10.2014, vystavená spoločnosťou
Autoservis V. I. so sídlom v Kolíne, SRN a zostava pre objednávku sieťky proti hmyzu šírky 750x1200mm
v sume 59,94 eur, vystavená spoločnosťou Incon spol. s r.o. zo dňa 19.10.2015

12. Žalobca v konaní pred súdom uviedol okolnosti skutku tak, že žalovaná vykrikovala jeho meno, tak
jeho mama išla k oknu, žalovaná hodila do okna kameň, čím sa roztrhala sieťka. Jeho mama z toho mala
nervový šok a bojí sa chodiť von. Žalovaná mu dva krát hodila kameň na predné sklo auta, dva krát ho
dal meniť, čo stálo 2 000,- eur. Je tam 30 trestných oznámení, škody asi za 30 000 eur. Snažili sa ho, aj
jeho mamu, vyštvať z domu, aby sa zrušila kúpna zmluva, aby neplatili nájom, na krku majú 6 exekúcií.

Skutok sa stal, bola tam aj polícia, žalovaná bola opitá a v to poobedie bola zavretá v cele. Dodal, že
všetky jeho trestné oznámenia boli postúpené Okresnému úradu v Senci a boli následne odložené.
13. Právny zástupca žalovanej v konaní pred súdom žiadal žalobu zamietnuť. Dodal, že spolunažívanie
žalobcu a Holeschových je dlhodobo, od roku 2007, zlé, dostalo sa až na Obecný úrad, stavebný úrad.Je pravdou, že je tam okolo 30 trestných oznámení, asi 10 žalôb, všetky trestné oznámenia žalobcu
skončili odložením, čo je procesný postup vyplývajúci z toho, že nebolo zistené, že oznamovateľ skutku
označil osoby, o ktorých sa nepreukázalo, že boli páchateľmi oznamovaného skutku. Nie je pravdou, že

Holeschoví chceli od kúpnej zmluvy odstúpiť, bol to žalobca, ktorý inicioval žalobu ohľadom kúpnej ceny,
nejakej krádeže. Je pravdou, že žalovaná mala v určitom období určité problémy s alkoholom. Pokiaľ
sa tu spomínala nejaká exekúcia, súvisí to so sporom, ktorý vedie žalobca proti žalovanej a vec bola na
prvom stupni rozhodnutá v jej neprítomnosti ako bezdomovkyne, hoci bezdomovkyňou nie je a o tom
spore sa žalovaná dozvedela až od exekútorky. Žalobca totiž po kúpe nehnuteľnosti zrušil žalovanej

trvalý pobyt a tam to začalo. Pokiaľ sa žalobca domáha v tomto konaní náhrady škody, neuniesol
dôkazné bremeno, nepreukázal protiprávne konanie žalovanej, nepredložil ani jedno rozhodnutie, kde
by bola uznaná vinnou, potom nie je ani príčinná súvislosť a nie je teda potrebné skúmať či a aká škoda
tu vznikla.
14. Podľa § 153 ods. 1 v spojení s § 149 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany /najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,

návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky/ včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas,
ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania.
15. Podľa § 153 ods. 2 C.s.p. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré

strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
16. „Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena /okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané/, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca /veriteľ/ povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným /dlžníkom/
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu /odplatu/. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať

uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný /dlžník/ nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto
súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného

bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave /priebehu/ konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu“ /rozsudok NS SR sp.
zn. 3 M Cdo 6/2010 zo dňa 22. 9. 2010/.
17. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu.

Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o
bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať /§ 132 ods. 1 C.s.p./. Uvedené ustanovenie stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán v
sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich

tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo
skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i
tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný

výsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci
samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú
súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje

pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež
tvrdí. Strana sporu, ktorý tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné
bremeno; pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho
pozitívneho tvrdenia.18. Podľa § 193 veta tretia C.s.p. ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt, postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o
tom, kto ho spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku, alebo zániku spoločnosti.

19. Právnu úpravu zodpovednosti za škodu je možné vo všeobecnej rovine charakterizovať tým, že
základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia zodpovednostného vzťahu, ktorý
je daný:
existenciou oprávneného a zodpovedného subjektu
existenciou právnej úpravy, spájajúcej správanie daného subjektu so zodpovednosťou

naplnením ďalších predpokladov, vyžadovaných právnou úpravou /porušenie právnej povinnosti,
spočívajúce v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, existencia škody,
ujmy v majetkovej sfére poškodeného, objektívne vyjadriteľná v peniazoch, príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou, t.j. vzťah príčiny a následku a zavinenie, subjektívny psychický
vzťah úmyselný alebo nedbanlivostný, škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode, ktoré zavinenie sa
predpokladá /prezumuje/.

20. Podľa § 420 ods. 1 veta prvá Obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
21. Podľa § 442 ods. 1,3 Obč. zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo /ušlý
zisk/.Škodasauhrádzavpeniazoch;akvšakotopoškodenýpožiadaaakjetomožnéaúčelné,uhrádza
sa škoda uvedením do predošlého stavu.

22. Na základe vykonaných dôkazov, za účinnosti C.s.p. v rozsahu, vymedzenom žalobcom, súd dospel
k záveru že žalobcom nebolo v konaní nad všetku pochybnosť preukázané kumulatívne splnenie
všetkých zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu a preto
bolo potrebné žalobu zamietnuť.
23. Predovšetkým, nakoľko nebolo v konaní žalobcom predložené rozhodnutie príslušných orgánov o

tom, že bol spáchaný trestný čin poškodenia cudzej /žalobcovej/ veci, priestupok, alebo iný správny
delikt, postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, že ho mala spáchať žalovaná, ktorým by bol súd
v tomto konaní v zmysle cit. ust. § § 193 veta tretia C.s.p. viazaný, bolo procesnou povinnosťou žalobcu
v tomto /občianskoprávnom/ konaní, ak chcel byť v konaní úspešný, preukázať porušenie právnej
povinnosti žalovanou v zmysle jej konania, smerujúceho k poškodeniu žalobcom označených vecí /

sieťkyprotihmyzu,okennéhorámurodinnéhodomuvBernolákove,čelnéhosklamotorovéhovozidlazn.
Mercedes Benz, botník/ a keďže to z dôkazov, predložených v konaní žalobcom, nebolo preukázané,
nebol tak splnený už prvý základný predpoklad vzniku zodpovednosti žalovanej za žalobcom tvrdenú
škodu. Ako je vyššie uvedené, úspech žalobcu bol podmienený unesením dvoch bremien a jeho
povinnosťou bolo svoje skutkové tvrdenie o spáchaní skutku žalovanou, aby bola v konaní pasívne

vecne legitimovaná, /bremeno tvrdenia/ nad všetku pochybnosť aj preukázať /dôkazné bremeno/.
24. Rovnako tak žalobcom nebola v konaní preukázaná ním tvrdená a v konaní uplatňovaná výška
škody /933,44 eur/. Vo vzťahu k poškodeniu čelného skla motorového vozidla sa iba vo vyšetrovacom
spise nachádza pokladničný doklad na sumu 20,-eur o ktorej sume žalobca v štádiu vyšetrovania jeho
oznámenia udával, že išlo o platbu za opravu čelného skla v súvislosti s vyšetrovaným skutkom, ku

ktorému malo dôjsť v Bernolákove dňa 18.9.2015. Všetky ostatné listinné dôkazy, predložené žalobcom
súdu v tomto konaní, nemožno vyhodnotiť ako také, ktoré by preukazovali žalobcom tvrdenú škodu,
teda ujmu v jeho majetkovej sfére, majetkovú hodnotu, ktorú bolo ním nutné vynaložiť na uvedenie
poškodených vecí do pôvodného stavu /stavu pred ich poškodením/; išlo totiž len o cenové ponuky, bez
reálneho dokladu o úhrade týchto súm žalobcom, následkom čoho by bolo možné usudzovať o úbytku

na jeho majetku. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom tak v konaní nebol preukázaný ani vznik škody /
s výnimkou sumy 20,-eur/.
25. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, t.j. vzťah príčiny a
následku, keďže žalobca nepreukázal tvrdené protiprávne konanie žalovanej, nebolo možné vyvodiť ani
záver o tom, že vznik škody /preukázanej však len vo výške 20,-eur/ bol v príčinnej /vecne/ súvislosti

s protiprávnym konaním žalovanej.
26. O nároku na náhradu trov konania v konaní plne úspešnej proti žalobcovi žalovanej, keďže súd
žalobu zamietol, potom bolo potrebné rozhodnúť podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. O výške nároku na náhradu trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 C.s.p./.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia na Okresnom súde Pezinok.

Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie,
ak nie je ustanovené inak /§ 232 ods. 2 C.s.p./.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Pezinku, dňa 26.6.2018

JUDr. Ingrid Daxner

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Simona Šipošová

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.