Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200512
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:2015200512.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a

členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľa: J. O.,
bytom K. G., X.. S. X, t. č. ÚVTOS, Mierove nám. 1, Ilava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie,
Ul. 29 augusta 8, Bratislava o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre z 24.10.2016, č. k. 19Sd/140/2015-51, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 24.10.2016, č. k.
19Sd/140/2015-51 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.06.2015,
ktorým odporkyňa podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok z 02.06.2015 z
dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia nie je invalidný, lebo miera poklesu
jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou, je len 30 %.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že posudkoví lekári pobočky (Trnava) a ústredia Sociálnej poisťovne
vo svojich posudkoch zo dňa 02.06.2015, 08.01.2016 a 26.01.2016 zhodne ustálili, že rozhodujúcim
zdravotným postihnutím navrhovateľa sú choroby podporného a pohybového aparátu - dorzalgia -
zaradené do kapitoly XV, oddiel E, položka 3b prílohy č. 4 zákona. Tomuto zdravotnému postihnutiu
zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 %. Iné zdravotné
postihnutia vyplývajúce z navrhovateľom predložených lekárskych nálezov neodôvodňovali zvýšenie
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o ďalších 10 %. Keďže krajský súd nezistil

žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku a posudky posudkových
lekárov považoval za náležite zdôvodnené, jasné a zrozumiteľné, rozhodnutie odporkyne zo dňa
15.06.2015 ako vecne správne potvrdil.

Navrhovateľ vo včas podanom odvolaní tvrdil, že v rozhodnutí neboli zohľadnené všetky lekárske nálezy,
a preto zotrval na svojom návrhu o priznaní invalidného dôchodku.

Odporkyňa odvolanie navrhovateľa nepovažovala za dôvodné a navrhla napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Zotrvala na svojom názore, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a preto mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“). V zmysle § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že

odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti
navrhovateľa o invalidný dôchodok.

Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet

rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Nárok na invalidný dôchodok je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako

40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona).

Mierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťvpercentáchsaurčujepodľadruhuzdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona).

Navrhovateľ sa domáhal priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 %. Z

jeho odvolania je zrejmé, že nespochybňuje správnosť určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia
- choroby podporného a pohybového aparátu - dorzalgiu, avšak je toho názoru, že odporkyňa ale ani
krajský súd nezistili dostatočne jeho skutočný zdravotný stav. V tejto súvislosti žiada, aby krajský súd
vyžiadal jeho zdravotnú dokumentáciu s novšími nálezmi a znovu nariadil posúdenie zdravotného stavu
posudkovou komisiou.

Podľa kapitoly XV oddiel E, položka 3 písm. b/ prílohy č. 4 zákona pri degeneratívnych zmenách na
chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, je percentuálna miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozpätí od 20 do 35 %, pričom posudkoví lekári
určili v zásade strednú hranicu možného rozpätia.

Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili posudky
tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou, ako aj po podaní opravného prostriedku,
postupovali v súlade so zákonom. V posudkoch zohľadnili všetky zdravotné ťažkosti navrhovateľa a

objektívne nálezy odborných lekárskych vyšetrení.

Zuvedenéhovyplýva,žeunavrhovateľanejdeotrvaléťažképostihnutiechrbtice,resp.medzistavcových
platničiek, ktoré by odôvodňovali zaradenie jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia medzi iné (nad
40%) než dané hodnotenie.

Pokiaľ navrhovateľ namietal v odvolaní zhoršenie zdravotného stavu (s poukazom na ich chronicitu,
resp. uvedením nových chorôb) tieto však nijako nepreukázal. Z administratívneho spisu nevyplýva,
že by navrhovateľ pri opakovaných vyšetreniach, ktorých sa fyzicky zúčastnil, by v odvolaní uvádzané
novšie zdravotné ťažkosti čo i len spomenul. Uvádzal bolesti chrbtice, tŕpnutia prstov/rúk, občas tráviace

ťažkosti, kožné alergie, chronický zápal očí a nespavosť, ktoré zdravotné ťažkosti posudkoví i odborní
lekári bez rozporov zhodne vyhodnotili tak, ako už bolo vyššie uvedené, t. j. na 30 %. Iné zdravotné
ťažkosti navrhovateľom pri prešetrovaní uvádzané nepovažovali za tak závažné a dlhodobé, abyodôvodňovali zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o ďalších
10 %.

Odvolací súd z administratívneho spisu zároveň zistil, že navrhovateľ sa neriadil pokynmi odborných
lekárov, keď z vlastnej vôle odmietal niektoré vyšetrenia (záznam z neurologickej ambulancie z
10.11.2014) alebo predpísané lieky dermatológom (záznam zo 16.09.2014), čo vyvoláva pochybnosti
o jeho dobrom úmysle skvalitnenia svojho zdravotného stavu. Preto námietky ani odvolací súd
nepovažoval za dôvodné.

Je potrebné zdôrazniť, že pri preskúmavaní rozhodnutia odporkyne je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu
bol v čase jeho vydania (§ 250l ods. 2 v spojení s § 250i ods. 1 OSP), aj keď odporkyňa môže i v priebehu
preskúmavacieho konania rozhodnúť o neskoršom priznaní invalidného dôchodku; taká možnosť však
nie je dôvodom na opakované posúdenie zdravotného stavu (podľa vlastných úvah navrhovateľa) ani
v prípade predkladania novších a novších lekárskych nálezov a dôvodom na zrušenie jej rozhodnutia,

ktoré v čase jeho vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu zodpovedalo zákonu.

Novšie lekárske nálezy v takom prípade môžu byť podkladom pre prípadné zvýšenie invalidného
dôchodku v správnom konaní, na základe novej žiadosti.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že posudkoví lekári vyhodnotili rozhodujúce
zdravotné postihnutie navrhovateľa v súlade s § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. a prílohou č. 4 zákona, a že
určenie miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odôvodnili logicky a presvedčivo,
na základe dostupných lekárskych nálezov.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne vychádza z dostatočne
zisteného skutkového stavu, je v súlade so zákonom, a preto rozsudok krajského súdu podľa § 250ja
ods. 3 v spojení s § 219 OSP potvrdil ako vecne správny.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a §

250k ods. 1 OSP tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ nebol v odvolacom
konaní úspešný.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.