Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Vladimír Monok

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717010959
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8717010959.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.05.2018, v trestnej veci
proti obžalovanému I. X. a spol. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/61/2017 zo dňa

19.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaných I. X. a Z. X..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom boli obžalovaní I. X. a Z. X. uznaní za vinných zo zločinu lúpeže podľa §
188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona vo forme
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

po vzájomnej spoločnej dohode dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod. vo C., na ul. C. č. XXX/
XA vedľa objektu Laser Aréna preskočili kovové oplotenie na uzavretej kovovej konštrukcii, kde sa
nachádza betónová šachta, v ktorej v tom čase prespával poškodený G. S., nar. XX.XX.XXXX načo I.
X. skočil k poškodenému G. S. do betónovej šachty, oboma rukami ho chytil pod krkom za vetrovku,
ktorú mal na sebe, pričom mu povedal, aby im dal peniaze, lebo ho zabijú, potom k poškodenému do

šachty vošiel aj Z. X., pričom aj on poškodenému povedal, aby im dal peniaze, lebo ho zabijú, načo
poškodený nereagoval, pretože sa ich bál, potom poškodeného začali obaja biť päsťami do oblasti tváre,
prehľadávali mu vrecká na oblečení, vyzliekli ho zo šatstva a z presne nezisteného vrecka na oblečení
mu odcudzili finančnú hotovosť vo výške najmenej 70,--eur, z betónovej šachty vzali najmenej 2ks balení
cigariet presne nezistenej značky a rôzne potraviny a I. X. mu ešte povedal, že za ním prídu obaja aj na
druhý deň ráno a že ak im nedá peniaze, tak ho zabijú a nato z miesta činu odišli, čím takto krádežou

finančnej hotovosti, cigariet a potravín spôsobili poškodenému G. S., nar. XX.XX.XXXX bytom E., ul. F.
č. XXX/X škodu spolu vo výške najmenej 80,--eur, pričom k zraneniu poškodeného nedošlo.

Za to im bol podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, s použitím 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 37
písm. m/ Trestného zákona uložený, obom samostatne, trest odňatia slobody vo výmere 9 /deväť/ rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona obž. I. X. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a obž. Z. X. zaradil na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Súčasne podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku im zároveň uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť poškodenému G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., ul. F. č. XXX/X škodu vo výške 80,-- eur.Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku priamo do zápisnice o
hlavnom pojednávaní podali obaja obžalovaní zhodne odvolania, čo do výroku o vine, ako aj druhu a
výmery trestu.

Najsamprv obž. I. X. predložil písomné dôvody odvolania prostredníctvom náhradného obhajcu K.. N.
G., v ktorých uviedol, že v rámci prípravného konania a to jednak výsluchmi poškodeného, svedkov,
vykonanou obhliadkou miesta činu, a jeho osobnou prehliadkou neboli jednoznačne zistené také
skutočnosti, ktoré by v plnej miere nasvedčovali, že sa stal skutok tak, ako je uvedený v odsudzujúcom

rozsudku, respektíve či ku skutku skutočne došlo. L. skutočnosti neboli jednoznačne potvrdené ani na
hlavných pojednávaniach vykonaných na Okresnom súde Poprad. Poškodený G. S. pri výpovedi pred
súdom uvádzal skreslene iné okolnosti prípadu a iba po prečítaní jeho pôvodnej výpovede vykonanej
v prípravnom konaní potvrdil že jeho pôvodná výpoveď je pravdivá. Preto považuje za potrebné ešte
uviesťajtúskutočnosť,žepoškodenývpojednávacejmiestnostieštepredtým,akopredsedníčkasenátu
vyhlásila začiatok hlavného pojednávania verejne vykrikoval, keď boli obaja obžalovaní predvedení do

pojednávacejmiestnosti„pusťteichdomov,oniminičneurobili“,pričompoškodenýnemoholbyťpredtým
s obž. I. X. ani s obž. Z. X. v žiadnom styku, aby mohol byť poškodený na takúto reakciu navedený.
Tiež je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že pri jeho zadržaní a ani u obžalovaného Z. X. neboli
nájdené žiadne veci, ktoré mali byť poškodenému z jeho bunkra zobraté a to chlieb, salám, bábovka,
kompót, limonáda, cigarety, ale ani žiadna peňažná hotovosť, ktorá by nasvedčovala, že poškodenému

nejaké peniaze boli zobraté. Vzhľadom k tomu, že vykonaným prípravným konaním ani pri jednotlivých
pojednávaniach na Okresnom súde Poprad nebolo preukázané, aby sa spolu s obžalovaným Z. X.
dopustili skutku, pre ktorý bol uznaný vinným, navrhol aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu
Poprad sp. zn. 5T 61/2017 zo dňa 19.10.2017 zrušil a spod obžaloby ho oslobodil.

Obž. I. X. písomne odôvodnené odvolanie predložil aj prostredníctvom ustanoveného obhajcu N..
L. A.. V dôvodoch uvádza, že odvolanie podal proti výroku o vine a proti výroku o treste,
nesúhlasí s vyššie citovaným rozhodnutím súdu prvého stupňa, na základe ktorého ho súd uznal
za vinného zo spáchania zločinu lúpeže. Počas vykonávania dokazovania na hlavnom pojednávaní,
predovšetkým jeho výpoveďou a svedeckou výpoveďou poškodeného, nebola dostatočne a bez

akýchkoľvek pochybností mu preukázaná vina zo spáchania zločinu lúpeže, a to pre viaceré skutkové
rozpory na strane poškodeného. Má za to, že pri absencii jednoznačného a neomylného preukázania
viny, mal byť spod obžaloby, ktorá mu kládla za vinu spáchanie zločinu lúpeže, oslobodený, prípadne
malo dôjsť k zmene právnej kvalifikácie, na základe ktorej by bol trestne stíhaný pre iný skutok. Súd
prvého stupňa v rozsudku konštatuje, že svoje rozhodnutie opiera o doteraz vykonané dôkazy, a to

najmä výpoveď poškodeného, výpoveď dcéry poškodeného, závery znaleckých posudkov a listinné
dôkazy. Má však za to, že z doteraz vykonaného vyšetrovania a dokazovania nie je preukázané, že
spáchal skutok, z ktorého je obvinený. Poukázal pritom na skutkové rozpory na strane poškodeného
a to, že v trestnom oznámení zo dňa 13.03. 2017 poškodený uviedol, že ho Z. X. udieral päsťami do
tváre a potom ho chytil rukami pod krk a začal ho dusiť. V zápisniciach o výsluchu svedka zo dňa 13.03.

2017 a zo dňa 14.03. 2017 už uviedol, že ho obžalovaný chytil rukami za vetrovku pod krk a že ho
spolu s Z. X. bil päsťami do tváre. Vo výpovedi zo dňa 12.04.2017 poškodený ďalej uviedol, že spolu
s Z. X. mali pri sebe dýku, a že mu dokonca z nosa tiekla krv. K uvedenému obžalovaný uvádza, že
ani pri obhliadke miesta činu ani pri osobnej prehliadke obžalovaných nebola žiadna dýka nájdená.
Pokiaľ ide o krvácanie z nosa, tak z obsahu spisu vyplýva, že stopy krvi neboli nájdené ani na mieste

činu ani na tele poškodeného. Poškodený uviedol, že žiadne zranenia nemal, čo potvrdila vo svojej
výpovedi zo dňa 13.03.2017 i dcéra poškodeného. Ak by skutočne došlo ku škrteniu a opakovanému
udieraniu päsťami do tváre, k zraneniam by po útoku takéhoto charakteru určite došlo. V prípade
podozrenia z použitia násilia mal preto policajt, ktorý prijímal trestné oznámenie od poškodeného, po
zistenírozhodnýchskutočnostízabezpečiť,abysapoškodenýpodrobillekárskemuvyšetreniu.Akoďalej

vyplýva z vyjadrenia poškodeného, mal mať poškodený po útoku roztrhanú bundu. Táto skutočnosť
však nebola v priebehu konania preukázaná. Preto podľa neho nebolo nepreukázané, že v daný deň
bolo voči osobe poškodeného použité akékoľvek násilie, resp. hrozba násilím, ktoré je nevyhnutné pre
naplnenie skutkovej podstaty trestného činu lúpeže. Nesúhlasil s tvrdením poškodeného, že sa mal
spolu s Z. X. zmocniť nákupu, ktorého samotná existencia, prípadne obsah i hodnota je pochybná.

Žiadna z vecí, ktoré mali byť obsahom nákupu, ba ani hotovosť, ktorú spolu s Z. X. mali poškodenému
vziať, neboli pri ich osobnej prehliadke nájdené a neboli nájdené ani pri ohliadke miesta činu. Preto
nebolo preukázané, či ku škode a v akej výške skutkom vôbec došlo. Súčasne má zato, že i totožnosť
útočníkov bola spochybnená, nakoľko poškodený v priebehu štyroch výsluchov označil štyri osobyako osoby útočníkov. Dokonca ešte v trestnom oznámení uviedol, že ho zbil Z. X., na ktorého po
jeho predvedení ukazoval prstom a kričal: „ty si ma zbil!“. Po tom, čo predviedli Z. X. a jeho (I. X.)
na policajnú stanicu, poškodený opäť ukazoval na nich a kričal: „oni ma zbili!“. Vo výpovedi zo dňa

12.04. XXXX uviedol, že tam bol i B. X.. Čo sa týka dôkazného prostriedku výpovede C. I., dcéry
poškodeného, tak poukázal na rozpory v jej výpovediach o okolnostiach z daného dňa, pričom sama
mala v súvislosti s výsluchom zo dňa 12.04. 2017 uviesť, že má výpadky pamäte, že má toho veľa.
Poukázal tiež na jej vyjadrenia k osobám útočníkov, tak vo svojej výpovedi zo dňa 12.04.2017, kde
uviedla, že „Palici“ si to zaslúži, ale ľúto je jej Z. X.. Z uvedeného je zrejmé, že menovaná, rovnako

ako poškodený, si zamieňa osoby útočníkov a navyše je zaujatá voči osobe obžalovaného. Výpoveď
menovanejsvedkynevžiadnomprípadenemôžebyťrelevantnýmdôkazomajejpoužitieakodôkazného
prostriedku v celom rozsahu namieta z dôvodu, že dňa 13.03.2017 došlo závažnému pochybeniu zo
strany orgánov činných v trestnom konaní, ktorý prijímal trestné oznámenie. G. I., ktorá v tomto konaní
vystupuje ako svedkyňa, bola v čase oboch výsluchov otca - poškodeného dňa XX.XX.XXXX po celý čas
prítomná v miestnosti, celú výpoveď otca počula a tým získala vedomosť o skutočnostiach tvrdených

jej otcom ako poškodeným. Týmto nezákonne získaným dôkazom došlo k porušeniu zásady stíhania
len zo zákonných dôvodov, ktorá nadväzuje na hmotnoprávnu zásadu nullum crimen sine lege (žiadny
trestný čin bez zákona), ktorá je upravená v čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 39 Listiny
základných práv a slobôd.“. Podotkol, že hlavným usvedčujúcim dôkazom je o. i. výpoveď poškodeného,
ktorý navyše i v čase údajného spáchania skutku i v čase podávania trestného oznámenia bol pod

vplyvom návykovej látky. Zo záverov znaleckého posudku I.. A. C. vyplýva, že u poškodeného, G. S.,
zistila prítomnosť fabulačných i konfabulačných tendencií. Znalkyňa ďalej uviedla, že poškodený mohol
predmetné skutočnosti správne vnímať v obvyklom stave, t. j. za triezva, ale bez toxickej determinácie. U
poškodenéhojeprítomnénadužívaniealkoholuapodvplyvomalkoholubolivčasespáchaniaskutku,čo
mohlo spolu s fabulačnými a konfubalčnými tendenciami viesť ku skreslenému vnímaniu a nesprávnemu

reprodukovaniu udalostí. Ako uviedla, u poškodeného absentuje motív tzv. krivého obvinenia vzhľadom
na to, že poškodený nemohol interpretovať skutočnosti bez toho, aby ich prežil. Súčasne obe znalkyne,
PhDr. A. C. a N.. E. Kantorová, konštatovali u poškodeného poruchu krátkodobej i dlhodobej pamäti. P.
N..E.R.zistilaupoškodenéhoorganickézmenyCNSsmnesticko-kognitívnomdefektomapočínajúcou
demenciou, čo nepredpokladá správne vnímanie, uchovanie a reprodukciu predmetných skutočností.

Poškodený sa nevie orientovať v čase a ako sám pri výsluchu uviedol, má veľmi zlú pamäť. Dokonca
až takú, že zabudne hneď všetko, len čo sa to stane. Dcéra poškodeného, G. I., vo výpovedi zo dňa
12.04. 2017 uviedla, že „Palici“ otca v minulosti, niekedy v jesennom mesiaci 2016, napadol viackrát, aj
ho zbil, bol samá krv a údajne sa mu aj vyhrážal. Z uvedeného preto ustálil záver, že ku skutku nemuselo
dôjsť dňa 13.03.2017, resp. sa skutok nestal vôbec, alebo tak, ako ho opisuje poškodený. Poškodený si

pravdepodobne vybavil udalosti, ktoré sa mali odohrať niekedy v minulosti. Pokiaľ ide o trestnú minulosť
a obavu z páchania ďalšej trestnej činnosti, tak k tejto uviedol, že sedem z ôsmich trestných činov,
za ktoré bol odsúdený, spáchal ešte v rokoch 1989 až 2003. Posledného skutku sa dopustil koncom
roka 2016. To znamená, že posledných trinásť rokov viedol riadny život. Nevidí preto dôvod na obavu
zo strany súdu, že je predpoklad, že sa bude na slobode dopúšťať ďalšej trestnej činnosti. Priznal,

že momentálne nemá stály príjem, ale táto skutočnosť predsa nemôže predznamenať, že sa bude za
účelom zabezpečovania obživy dopúšťať trestnej činnosti, ako uvádza súd prvého stupňa v rozsudku.
Pokiaľ ide o použitie § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona, tak poprel, aby mal vedomosť o veku
poškodeného. Skutočnosť, že osobu poškodeného poznal, ešte nie je zárukou toho, že mal vedomosť o
veku poškodeného. Poškodený je osoba ťažko závislá na alkohole a navyše žije ako bezdomovec, kedy

je u takejto osoby ťažké určiť vek. Z vyššie uvedeného dôvodu preto namietal použitie predmetného
zákonného ustanovenia, nakoľko skutok, ako je opisovaný poškodeným, by nebol spáchaný v súvislosti
s vekom poškodeného, kedy by obžalovaný očakával zo strany poškodeného, ako osoby vyššieho
veku, slabší odpor. Vzhľadom na vágnosť dôkazov a to svedeckej výpovede poškodeného a svedeckej
výpovede dcéry poškodeného, je daná pochybnosť o tom, že sa skutok stal, respektíve stal tak, ako ho

opisuje poškodený a že skutok spáchal a súčasne, že existuje obava, že na slobode bude pokračovať v
trestnej činnosti (vzhľadom na dlhé časové obdobie bez trestnej činnosti). Analyzujúc skutkovú a právnu
kvalifikáciu trestného činu lúpeže zastáva názor, že v predmetnom trestnom konaní nebolo preukázané,
že v okolnostiach daného prípadu došlo k naplneniu objektívnej stránky, ale ani subjektívnej stránky
trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 a ods.2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.

1 písm. e/ Trestného zákona. Záverom poukázal na jednu zo základných zásad trestného konania „in
dubio pro reo“ a síce, že pokiaľ existujú o otázke viny obvineného naďalej rozumné pochybnosti, ktoré
nie je možné odstrániť inými dôkazmi, je nutné rozhodnúť v jeho prospech (oslobodiť ho spod obžaloby).
Má za to, že i napriek všetkým vykonaným dôkazom sa súdu prvého stupňa nepodarilo preukázaťjeho zavinenie. Poukázal na to, že v prípade, ak nastane takýto právny stav, teda že pochybnosti o
určitej skutkovej otázke (ktorá je pre posúdenie viny obvineného právne významnou) nemožno odstrániť
(vyplniť)inýmidostupnýmidôkazmi,jenevyhnutné,abysúdrozhodolvprospechobvineného.Zásada„in

dubio pro reo“ je „právna zásada, ktorá stanovuje povinnosť súdu rozhodovať v prospech obžalovaného,
pokiaľ o jeho vine existujú pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť“. Vzhľadom na uvedené má za to,
že súd prvého stupňa pri rozhodovaní neprihliadol na všetky okolnosti a skutočnosti, týkajúce sa tejto
veci, preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil z dôvodu podľa ust. § 321 ods. 1,
písm. b/ a písm. c/ Tr. poriadku a následne podľa ust. § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil odvolací súd vec

súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne navrhol, aby
podľa ust. § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám vo veci rozsudkom rozhodol, a to tak, že ho spod obžaloby pre
spáchanie zločinu lúpeže v celom rozsahu oslobodí.

Napokon písomne odôvodené odvolanie podal aj obž. Z. X. prostredníctvom ustanoveného obhajcu
JUDr. Tomáša Šimonoviča. V dôvodoch uvádza, že odvolanie voči napadnutému rozsudku odôvodnil

ustanovením § 321 ods. 1 písm. a), b), c), Trestného poriadku, pretože je dôvod na zrušenie
napadnutého rozsudku z dôvodov uvedených nižšie. Má za to, že súd prvého stupňa nesprávne
vyhodnotil skutkový a právny stav veci, v dôsledku čoho došlo k podstatným chybám v konaní a že
skutkové zistenia prijaté súdom prvého stupňa sú nejasné, neúplné a zároveň sa súd nevysporiadal
so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Najmä poukázal na to, že jediným priamym

dôkazom, ktorý mal svedčiť o jeho vine je výpoveď poškodeného G. S., ktorá je však v mnohých bodoch
rozporná. Súd ako na usvedčujúci dôkaz poukazuje aj na výpoveď dcéry poškodeného C. I., avšak táto
je iba nepriamym svedkom, pretože vypovedala iba o tom, čo jej otec údajne mal povedať o skutku
kladenom mu za vinu. Poškodený G. S. už v prípravnom konaní, aj neskôr pri výpovedi na súde uvádzal
rôzne skutočnosti, ktoré boli v rozpore s jeho predchádzajúcimi výpoveďami. Ako údajného útočníka

označil nielen jeho brata Z. X., ale aj B. X.. Vypovedal, že mal byť pri útoku ostrihaný, ale žiadne
vlasy ani nástroje na strihanie sa pri obhliadke miesta činu nenašli. Vypovedal, že mal byť zbitý, ale
žiadne poranenia neboli preukázané. Nebol nijako ošetrovaný, ani jeho dcéra, ktorá bola s poškodeným
bezprostredne po údajnej lúpeži si žiadne zranenia otca nevšimla. Pritom mal byť údajne bitý päsťami
do tváre a to od oboch obžalovaných. Poškodený pri jednotlivých výpovediach uvádzal rôzne počty

páchateľov. Pri výpovedi na súde dokonca uviedol, že obžalovaní sa mu mali vyhrážať, že prídu aj na
druhýdeňpopeniazeažeúdajneajprišli,čojenemožné,nakoľkoeštevdeňúdajnéhospáchaniaskutku
boli zadržaní a obmedzení na osobnej slobode. Nespôsobilosť správne si zapamätať a reprodukovať
uplynulý dej bola u poškodeného G. S. potvrdená znaleckými posudkami PhDr. A. C. a N.. E. R.. Pokiaľ
jediný priamy svedok nie je schopný správne si zapamätať a reprodukovať uplynulý dej (v dôsledku

vysokého veku, poškodenia centrálnej nervovej sústavy začínajúcou demenciou a nadmerným užívaním
alkoholu), tak nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru o jeho vine. Súd prvého stupňa sa nijako
nevysporiadal s výpoveďou syna poškodeného I. S. ktorý mal v daný deň 3-4 hodiny popíjať alkoholické
nápoje so svojím otcom - poškodeným. Sám I. S. potvrdil, že je tiež bezdomovec a v uvedenej búde
tiež prespáva. Postavenie a majetkové pomery I. S. nasvedčujú, že mohol mať motiváciu odcudziť

poškodenému či už jedlo alebo peniaze. Svedok I. S. uviedol, že jeho otec v bunkri žiadne jedlo nemal,
avšakvsúdnomspisesúlistinnédôkazyonákupochpoškodeného.PrečobyináčsvedokI.S.zamlčalpri
výpovedi,žepoškodenýmalzásobyjedla.Vprospechobochobžalovanýchsvedčíajskutočnosť,žehoci
boli zadržaní krátko po tom, čo mali údajne lúpežou získať cigarety, jedlo a peniaze poškodeného, tak
žiaden z uvedených predmetov sa u nich nenachádzal. Navyše je nelogické, aby po tom, čo mali údajne

olúpiť poškodeného sa ďalej dobrovoľne zdržiavali vo C.. Prirodzenou reakciou po spáchaní trestného
činu je útek a ukrytie sa páchateľa. Priznal, že spolu s obžalovaným boli so synom poškodeného I. S.,
pili spolu víno a dokonca mu zaplatili taxík na cestu domov, lebo neskôr už bol veľmi opitý, čo sám aj
potvrdil. Pokiaľ by odcudzili tak vysokú hotovosť, tak by nešli peši s druhým obžalovaným zo C. do E.,
ale by si tiež kúpili taxík, ako ho zaplatili I. S.. Súd prvého stupňa neprihliadol na zrejmé rozpory vo

výpovediach poškodeného, ktorý si sám mnohokrát protirečí. Taktiež súd prvého stupňa nevzal do úvahy
ani výpoveď syna poškodeného I. S., v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým záverom. V
súvislostisuvedenýmmázato,žesúpochybnostiosprávnostiskutkovýchzistení,naktorýchobjasnenie
je treba vykonať výsluch svedka I. S. na hlavnom pojednávaní, ako to bolo aj pôvodne navrhované. Až
následne po tom, čo sa opakovane nepodarilo svedka I. S. zabezpečiť na termín hlavného pojednávania,

súd prvého stupňa pristúpil k čítaniu výpovede tohto svedka z prípravného konania. Vzhľadom na vyššie
uvedené zásadné skutočnosti týkajúce sa priebehu inkriminovaného dňa, kedy mal byť poškodený
prepadnutý, uzavrel, že je nevyhnutné vykonať výsluch svedka I. S. na hlavnom pojednávaní. Čo sa týka
záveru súdu prvého stupňa, že oboch obžalovaných majú usvedčovať aj rozpory v ich výpovediach,tak uvedené podľa jeho názoru nemôže byť usvedčujúci dôkaz. Ako bolo v konaní preukázané (nielen
výpoveďou obžalovaných), ale aj výpoveďou svedka I. S., tak v uvedený deň mali požívať alkoholické
nápoje. Je teda logické, že si nepamätajú všetky detaily, nesledovali pozorne čas, ani to koľko ktorý z

nich minul peňazí, či už pri nákupe alebo pri návšteve herne. V podstatných skutočnostiach týkajúcich
sa návštevy zberne druhotných surovín, stretnutia s I. S. a toho, že neboli vo vnútri bunkra poškodeného
sa ich výpovede zhodujú. V konečnom dôsledku má za to, že pokiaľ aj vznikli na strane konajúceho súdu
prvého stupňa určité pochybnosti, tak v zmysle zásady „in dubio pro reo“ malo byť pri existencii týchto
pochybností rozhodnuté v prospech obžalovaných. Odsudzujúci rozsudok sa v tomto konaní zakladá

na výpovedi jediného priameho svedka, ktorý však preukázateľne nie je schopný reprodukovať uplynulý
dej, má závažné problémy s pamäťou. Vzhľadom k tomu ako rozdielne poškodený opisoval útoky na
jeho osobu je možné, že tento niekedy v minulosti mohol byť skutočne prepadnutý a teraz v rámci tohto
trestného konania popisoval toto iné prepadnutie. Pokiaľ poškodený nie je schopný ani len určiť počet
páchateľov, ktorí mali vojsť do bunkra, resp. keďže ako páchateľa označoval pri neskorších výsluchoch
už aj ďalšiu osobu (B. X.), tak nie je možné takúto osobu považovať za vierohodného svedka. Súd

prvého stupňa uveril výpovedi poškodeného G. S. a jeho dcéry C. I. aj z dôvodu, že údajne nie sú dané
žiadne dôvody, prečo by mali títo svedkovia byť motivovaní svedčiť proti nemu a obžalovanému I. X.. Y.
sa s predmetným záverom a vzhľadom na vykonané dokazovanie ho považuje za nesprávne ustálenie
skutkového stavu. V konaní bolo preukázané, že poškodený G. S. dáva z dôchodku peniaze svojej
dcére C. I.. Pokiaľ by aj daného dňa skutočne došlo k okradnutiu (olúpeniu) poškodeného, tak obaja,

aj poškodený aj jeho dcéra by logicky boli motivovaní označiť niekoho ako vinníka, aby im bol priznaný
nárok na náhradu škody. Obaja (aj poškodený aj jeho dcéra) teda majú finančný záujem na tom, aby
bol odsúdený a zaviazaný na náhradu škody, ktorú však nespôsobil (peniaze jej odovzdal už ráno pri
prevzatí dôchodku na pošte, kde bola s ním E.). V nadväznosti na uvedené má za to, že obaja svedkovia,
jediní svedčiaci proti ním ako obžalovaným, majú prospech z ich odsúdenia a teda sú motivovaní svedčiť

v ich neprospech. S uvedenou skutočnosťou sa súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevysporiadal,
resp. na ňu pri hodnotení dôkazov nijako neprihliadol. Napadnuté výroky rozsudku sú preto chybné pre
nejasnosť a neúplnosť ich skutkových zistení a taktiež preto, že prvostupňový súd sa nevysporiadal so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. V súvislosti s uvedeným sú dané pochybnosti o
správnosti skutkových zistení, na ktorých objasnenie je treba vykonať výsluch svedka I. S. na hlavnom

pojednávaní. Na základe uvedeného požiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok Okresného súdu
Poprad sp. zn. 5T/61/2017 zo dňa 19.10.2017 zrušil podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. a) alebo
písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku alebo v súhrne viacerých týchto dôvodov a vec vrátil súdu
prvého stupňa, alebo aby v zmysle ustanovenia § 322 Trestného poriadku rozhodol odvolací súd sám
a to tak, že ho spod obžaloby oslobodí z dôvodov uvedených v ustanovení § 285 písm. a) alebo písm.

c) Trestného poriadku.

Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a na základe tohto preskúmania dospel k záveru,
že odvolania obžalovaných nie sú dôvodné.

Vykonanému dokazovaniu nie je možné vytknúť závažnejšie procesné pochybenie, ktoré by malo za
následok také chyby konania, ktoré by museli viesť k záveru o potrebe posudzovanú vec zrušiť a vrátiť
okresného súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Preto aj podľa krajského súdu vykonal okresný súd všetky potrebné a dostupné dôkazy zákonným

spôsobom a na ich základe dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom, ktoré následne
vyčerpávajúcim spôsobom podrobne rozviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré aj krajský
súd v celosti odkazuje.

Prvotné výsluchy v prípravnom konaní obžalovaných, poškodeného a svedkyne C. I. boli vykonané v

súlade s procesným predpisom.Obaja obžalovaní sa v prípravnom konaní využijúc svoje právo vzdali možnosti vypovedať a to aj v
prítomnosti svojich obhajcov, okrem ich stručného vyjadrenia v rámci konfrontácie s poškodeným zo
dňa 14.3.2017.

Naopak poškodený v prípravnom konaní vo svojich výpovediach v základných rysoch zotrval na
podstatných okolnostiach skutku a jeho priebehu, akým spôsobom bol napadnutý, koľkými osobami, ich
motívoch (pohnútke) a čo mu bolo odcudzené.

V súhrne je teda možné uzavrieť, že aj keď následné vyjadrenia poškodeného najmä na hlavnom
pojednávaní o časovej súslednosti útoku, jeho priebehu, či v počte osôb, nie je možné vyhodnotiť inak
ako zmätočné, tak už zo zmienenej podstaty skutkových okolností jeho napadnutia, ku ktorému sa v
podstatných rysoch vyjadril aj v rámci vlastného vyšetrenia pred znalkyňami z odboru psychológie PhDr.
A. C. a z odboru psychiatrie N.. E. R., vyplynulo, že bol najsamprv fyzicky napadnutý a za použitia
násilia mu boli odcudzené finančné prostriedky pochádzajúce z v ten deň vybratého dôchodku, vrátane

časti zakúpených potravín a cigariet osobami, ktoré zjavne poznal, a ony poznali jeho. Tieto osoby
najsamprv pomenoval prezývkami Z. X. ako syna „Tulipána“ a I. X. ako „Paliciho“, pričom práve podľa
tohto označenia boli tieto osoby aj zadržané a následne priamo na polícii po podaní trestného oznámenia
tieto osoby, aj opoznal.

Pokiaľ obhajoba zhodne spochybňuje zákonnosť vykonania prvotných výsluchov poškodeného tým, že
mala byť pri nich (hlavne pri podaní trestného oznámenia) prítomná dcéra poškodeného C. I., krajský
súd konštatuje, že bolo síce dokázané, že s otcom na políciu prišla a zotrvala tam až do času kedy tiež
nebol prepustený, no táto skutočnosť vzhľadom na jeho zdravotný stav je zjavne obhájiteľná. Súčasne
neboli produkované dôkazy, ktoré by potvrdili skutočnosti uvádzané obhajobou, teda že bola priamo

účastná úkonov, pri ktorých vypovedal poškodený. Rovnako je pochopiteľné, že obsah jej výpovede by
mal korešpondovať z výpoveďou poškodeného, lebo ten až potom, čo sa jej prišiel vysťažovať čo sa mu
stalo, na jej podnet (on to ani nechcel) tieto skutočnosti o napadnutí a násilnom okradnutí oznámil.

Napokon len za základe jej vyjadrenia, že jednému z nich I. X. to praje, ale Z. je jej ľúto, nemožno

predsa bez pochybností urobiť záver o jej negatívnom (nepriateľskom) vzťahu k obžalovaným, keď
žiadna konkrétna okolnosť z minulosti v rámci ich vzťahu (všetci sa poznajú z obce Batizovce) oznámená
nebola.

Ďalej je potrebné súhlasiť so spoločnými námietkami obhajoby, že vzhľadom na osobu poškodeného,

hlavne v súvislosti s diagnostikovanou duševnou poruchou a pri výrazne znížených kognitívnych
funkciách - čiže prežité udalosti si vedieť riadne zapamätať a potom ich vedieť konkrétne bez vážnejších
pochybností o mieste, čase, či počte osôb zúčastnených a pod. aj reprodukovať - je dôvodné mať
vážne pochybnosti o správnosti a pravdivosti jeho tvrdení.

No práve tento jeho rozumovo - vôľový stav bol znalkyňou PhDr. A. C. z odboru psychológie
vyhodnotený tak, že je skôr nepravdepodobné, aby poškodený takéto skutočnosti sám takýmto
spôsobom interpretoval, pokiaľ by ich aj skutočne neprežil. Z vyšetrení vyplynulo, že poškodený
nedisponoval snahou skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, a ani nebolo zistené, aby jeho výpoveď
bola ovplyvnená nahováraním druhých osôb, aby tak vypovedal.

Ak teda vypovedal o týchto skutočnostiach tak, ako vypovedal, je zrejmé, že jeho motivácia takto
vypovedaťbolapodmienenáreakciounaskutočneprežitéudalosti,vkontextetohočosaajobžalovaným
v danom prípade kladie za vinu, a to násilné odcudzenie finančných prostriedkov. V konaní poškodeného
teda chýba motív krivo obviniť práve obžalovaných, pokiaľ by sa ním prežité udalosti nespájali s

obžalovanými.

Následné výpovede poškodeného, hlavne na hlavnom pojednávaní, boli potom aj zjavne podmienené
diagnostikovanou duševnou poruchovou - krátkodobej, ale aj dlhodobej straty pamäte, čo len dopĺňa
zistenie, že v čase vyšetrenia, a aj následných výpovedí, bola jeho úroveň intelektových a pamäťových

schopností vzhľadom k veku a duševnému stavu až v dolnom pásme ľahkej demencie.

Napokon k námietkam obhajoby, že časová súslednosť skutkových okolností v konaní obžalovaných a
poškodeného počas celého dňa si navzájom odporuje, krajský súd uvádza, že podľa správy mestskejpolície mesta C. zo dňa 19.5.2017 (čl. 2016) boli tri osoby, z ktorých boli dve stotožnené ako Dávid X. a
I. S. (syn poškodeného), kontrolované v čase 13:45 hod. Poškodený ešte v čase niečo po 15:00 hod.
bol poslednýkrát nakupovať v potravinách blízko miesta, kde prespával a až následne mal prísť k dcére

C. I. jej oznámiť, že bol násilne nepadnutý a okradnutý. Trestné oznámenie potom podal až 18:15 hod.
a až na základe jeho popisu osôb boli nato v čase 19:40 hod., resp. 19:50 hod. obmedzení na slobode
obaja obžalovaní. Je pravdou, že ešte predtým bol zaistený aj Z. X., ktorý je však bratom Z. X., teda
tiež synom „Tulipána“, ako mal poškodený ihneď na začiatku pomenovať jedného z útočníkov.

Rovnako uvedené len dopĺňa, že svedok I. S. poprel, aby v ten deň bol s obžalovanými v zberných
surovinách (čím sa obžalovaní bránili, prečo mali v uvedený deň určitý obnos finančných prostriedkov pri
sebe). No hlavne uviedol, že v čase, keď ešte doobeda odchádzal od otca, s ktorým požíval alkoholické
nápoje, tak obaja obžalovaní sa už v tom čase zdržiavali v blízkosti miesta, keď prespával poškodený,
lebo od neho odchádzal piť priamo k ním.

Na základe takto vykonaného dokazovania, s odvolaním sa tiež na hodnotenie dôkazov okresným
súdom, aj podľa odvolacieho súdu sa skutok tak, ako bol ustálený v napadnutom rozsudku stal a ako
trestne zodpovedné osoby ho spáchali obžalovaní.

Faktom je, že obžalovaní v tom čase dlhodobo nezamestnaní, mali po celý deň požívať alkoholické

nápoje, mali dostatok tabakových výrobkov, dokonca sa mali zdržiavať aj v herni bez toto, aby v rámci
obrany vedeli zrozumiteľne vysvetliť odkiaľ mali finančné prostriedky, keďže verzia o tom, že peniaze si
zarobili vzbernýchsurovináchzazozbieranýodpadnebolapotvrdená(P.S.topoprel).Obajaobžalovaní
poškodeného poznali, poznal ich aj on, vedeli, že táto osoba je staršia, v dôchodkovom veku. V ten deň
bol poškodený dokonca spoločne s dcérou C. I. v E. ešte zrána po dôchodok, o čom mali obžalovaní

tiež vedomosť, minimálne od I. S., ktorý s otcom pil pred tým, ako sa stretol s nimi. Poškodený v ten
deň tiež preukázateľne viackrát nakupoval v priľahlých potravinách. Podľa psychologického vyšetrenia
si poškodený tzv. nemohol takýto príbeh vymyslieť, ale podnetom boli zjavne prežité udalosti. Dcéra C.
I. priebeh napadnutia a osoby, ktorými mal byť napadnutý popísala zhodne ako poškodený, potvrdila
dokonca, čo tvrdil aj on, že mal poškodené vrecko na bunde.

Uvedené skutočnosti potom vedú krajský súd k odôvodnenému záveru, že obaja obžalovaní v skutkovej
vete popísaným konaním napadnutého rozsudku naplnili všetky pojmové znaky skutkovej podstaty
zločinu lúpeže podľa lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

nakoľko niet pochýb, že konali spoločne a súčasne pritom využili skutočnosť, že poškodený bol v tom
čase dôchodkovom veku.

Správne zistenému skutkovému stavu a jeho správnej právnej kvalifikácii potom zodpovedá aj správne
uložený trest.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku týkajúceho sa určenia druhu trestu a jeho výmery je zrejmé, že
okresný súd zohľadnil základné zásady pre ukladanie trestov a na ne nadväzujúce základné kritéria
rozhodné pre určovania druhu trestu a jeho výmery tak, ako sú upravené v ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona.

Preto správne vyhodnotil spôsob spáchania činu obžalovanými, spôsobený následok, ako i formu
zavinenia, samotné osoby páchateľov (viacnásobne súdne trestaní), ich pomery a možnosť nápravy, a
správne vyhodnotil aj prevahu priťažujúcich okolností, bez existencie okolností poľahčujúcich.

Za takéhoto stavu, pri trestnej sadzbe 7 - 12 rokov podľa 188 ods. 2 Tr. zákona (pri zvýšení jej hornej

hranice o jednu tretinu na 13 rokov a 10 mesiacov, z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností podľa
pravidla v ust. § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona) je potom uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov
trestom primeraným z hľadiska už konštatovanej generálnej a aj individuálnej prevencie.

Krajský súd nezistil pochybenia v konaní okresného súdu ani pri určovaní spôsobu výkonu uložených

trestov odňatia slobody obžalovaným, keď u obž. Z. X. predchádzajúci výkon trestu odňatia slobody v
posledných 10 rokoch dal príčinu pre jeho zaradenie do ústavu so stredným stupňom stráženia, a keďže
táto podmienka u obž. I. X. zistená nebola, bol správne zaradený do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia tak, ako to upravujú pravidla v ust. § 48 ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona.Vzhľadom na uvedené krajský súd, nezistiac dôvod ani pre zmenu v prospech obžalovaných vo výroku o
náhrade škody, o ich odvolaniach rozhodol tak, že ich podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.