Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 28, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/62/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818200198
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5818200198.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa: K. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, právne zastúpený JUDr. Ľubomírom Kubošom, advokátom so sídlom v
R., C. XX, proti odporkyni: B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., H. M. XXX/XX, právne zastúpená JUDr.
Michaelou Pagáčikovou, advokátkou so sídlom v M. E., Q. XX, o návrhu navrhovateľa na zníženie
výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo z 22. mája 2018, sp.
zn. 4Pc/3/2018-52, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh navrhovateľa, ktorým žiadal, aby súd znížil
jeho vyživovaciu povinnosť k odporkyni zo sumy 200 Eur na sumu 75 Eur mesačne, počnúc od
01.01.2018, ako nedôvodný zamietol. Vykonaným dokazovaním zistil, že naposledy o vyživovacej
povinnosti navrhovateľa voči odporkyni bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn.
1P/148/2014 zo dňa 19.12.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoP/41/2017 zo
dňa 23.08.2017, na základe ktorých bola stanovená povinnosť navrhovateľa platiť výživné na odporkyňu

vo výške 200 Eur mesačne. Od rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, ktorý rozhodol v auguste 2017 do
januára 2018, kedy bol podaný návrh na zníženie výživného, nenastala u neho žiadna podstatná zmena
pomerov. Pokiaľ otec poukazoval na svoju nezávideniahodnú finančnú situáciu, dával do pozornosti
závery uvádzané v predchádzajúcich rozhodnutiach súdu, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ sa v
minulosti cielene zbavoval majetku. Nepovažoval za vierohodné tvrdenie navrhovateľa o tom, že na
výživné si od januára 2008 požičiava finančné prostriedky od K. M. vo výške 500 až 600 Eur mesačne,
čím sa úmyselne zadlžuje, namiesto toho, aby si našiel prácu v regióne, primeranú jeho zdravotnému

stavu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ.
Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnych a nedostatočných skutkových zistení s
odôvodnením,žeunehonedošlokzmenepomerov.PokiaľodporkyňanaštudijnýpobytnaMaltepoužila
finančné prostriedky vo výške 3.554 Eur, tieto súd nevyhodnotil ako nedôvodné. Opätovne poukazuje
na skutočnosť, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach v zmysle § 62 ods. 2 zákona o rodine

platiť výživné na odporkyňu vo výške 200 Eur mesačne, nakoľko platí výživné aj na maloletú dcéru E. vo
výške 150 Eur a výživné na maloletého syna U. vo výške 100 Eur. Jeho majetkové pomery sa zmenili k
horšiemu oproti poslednému rozhodnutiu súdu, pričom ani v čase posledného rozhodovania súdu jeho
možnosti a schopnosti a majetkové pomery neodôvodňovali určenie výživného na sumu 200 Eur. Počaskonania súdu prvej inštancie nebolo vôbec preukázané, že by v rozhodnom období, za ktoré navrhoval
v tomto konaní znížiť výživné na odporkyňu, sa zbavoval akéhokoľvek majetku. Na súde prvej inštancie
poukázal na obmedzené možnosti a schopnosti zabezpečiť si prostriedky, a to vzhľadom na nepriaznivý

zdravotný stav. Bol uznaný za invalidného s poklesom schopností vykonávať zárobkovú činnosť vo
výške 45%, čo objektívne mu bráni nájsť si a získať riadne zamestnanie. Návrh na zníženie výživného
je aj snahou o ukončenie exekúcie na vymoženie pohľadávok - bežného a zameškaného výživného na
základe exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 7CoP/41/2017 z 23.08.2017. Súd prvej
inštancie nevzal na zreteľ jeho tvrdenia o tom, že si mesačne požičiava od K. M. finančné prostriedky

vo výške 500 až 600 Eur mesačne a že je nútený si požičiavať peniaze aj od svojich rodičov. Tým došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu na
zníženie výživného na sumu 75 Eur mesačne od 01.01.2018 vyhovieť.

3. Odporkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako správny
potvrdiť. Uviedla, že navrhovateľ v odvolaní bližšie nešpecifikoval, v čom má spočívať nesprávnosť,

resp. nezákonnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ďalej v čom spočíva nesprávnosť vyhodnotenia
skutkového stavu ako aj právneho posúdenia veci. Navrhovateľ neosvedčil existenciu žiadneho
z odvolacích dôvodov, ako zákonného predpokladu ku zmene, resp. zrušeniu rozhodnutia súdu.
Skutočnosť, že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s názorom odvolacej strany nie je postačujúcim
odvolacím dôvodom, ktorý by podmieňoval iné rozhodnutie súdu. Nemožno súhlasiť s návrhom otca

na zníženie vyživovacej povinnosti, nakoľko v danom prípade nenastala žiadna zásadná zmena
pomerov, ktorá by takéto radikálne zníženie výživného odôvodňovala. Dala do pozornosti, že naposledy
o výživnom rozhodol Krajský súd Žilina rozsudkom z 23.08.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňom 11.10.2017, pričom navrhovateľ návrhom na zníženie výživného doručeným súdu 31.01.2018
sa domáha zníženia výživného od 01.01.2018, len tri mesiace od posledného rozhodnutia súdu.

Navrhovateľ v návrhu na zníženie výživného poukázal na skutočnosti, ktoré boli známe prvostupňovému
a krajskému súdu už pri skoršom rozhodovaní. Navrhovateľ sa podaným návrhom de facto pokúša
zvrátiť stav nastolený už skorším právoplatným rozsudkom, bez toho, aby k tomu boli dané dôvody,
t.j. podstatná zmena pomerov alebo dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné zníženie výživného.
Aktuálna výška výživného je opodstatnená, zodpovedá odôvodneným potrebám plnoletého dieťaťa,

keďže je naďalej nezaopatreným študujúcim dieťaťom, sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie.
Nie je zatiaľ schopná zárobku a je naďalej so svojou výživou odkázaná na obidvoch rodičov. Pokiaľ
boli vynaložené finančné prostriedky na jej študijný pobyt na Malte vo výške 3.554 Eur, tieto získala
darovaním od svojej matky, ktorá ich nadobudla na základe úspešne skončeného súdneho sporu
vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín sp. zn. 4C/443/2000. Tieto finančné prostriedky slúžili k

zvýšeniu kvalifikácie, resp. zlepšeniu vzdelania na budúce vysokoškolské štúdium a tiež ako príprava
na budúci výkon povolania. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj skutočnosť, že navrhovateľ sa
neprimerane zadlžuje, preberá na seba nadmerné finančné riziká v podobe mimoriadneho vysokého
množstva pôžičiek, ktoré celkom zjavne nezodpovedajú jeho odôvodneným potrebám a zároveň nie
je zrejmé, z akých zdrojov chce tieto pôžičky splácať. Všetky tieto uvedené skutočnosti však už

boli predmetom hodnotenia predchádzajúcich rozhodnutí súdov pri rozhodovaní o určení vyživovacej
povinnosti navrhovateľa. Domnieva sa preto, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z dôkladne preskúmaného skutkového stavu, keď dôvodne vychádzal zo skutočností, ktoré boli
predmetom posledného rozhodovania súdu o výživnom.

4. Navrhovateľ v replike k vyjadreniu odporkyne opätovne poukázal na dôvodnosť podaného návrhu
na zníženie výživného v dôsledku zmeny pomerov na jeho strane, keď okrem najmä zhoršeného
zdravotného stavu, ktorý mu naďalej bráni získať riadne zamestnanie, v mesiaci január 2018 sa začala
vykonávať exekúcia súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hucíkom, sp. zn. EX 420/2014 v prospech
B. Z. a E. Z. na vyplatenie sumy 3.400 Eur, ktoré si musel požičať od jeho otca a od pána M., čím sa

ešte viac zadlžuje. Od januára 2018 je finančne odkázaný na pomoc svojich príbuzných a kamarátov.
Ďalej sa domnieva, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď považoval zodpovedajúce jeho
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom ako povinného rodiča a odôvodneným potrebám
dcéry B., naposledy určenie výživného na sumu 200 Eur, keď má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti
a bol uznaný za invalidného s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 45%. Naviac

vo vyjadrení odporkyňa uviedla, že poberá príjem aj z brigádnickej činnosti, čo na súde prvého stupňa
neuviedla. Na súde prvej inštancie sa vôbec nepreukázalo tvrdenie, že by sa v rozhodnom období
zbavoval akéhokoľvek majetku. Žiadal priznať náhradu trov konania z dôvodu, že je v konaní zastúpenýadvokátom na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
tak, ako požadoval v podanom odvolaní proti rozsudku.

5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP) účastníkom konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP)
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v rozsahu podľa § 65 a § 66 CMP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny

potvrdil.

6. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
návrh navrhovateľa na zníženie výživného nie je v zmysle podmienok uvedených v § 78 ods. 1 v spojení
s podmienkami uvedenými v § 62 Zákona o rodine dôvodný, je správny.

7. Vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľa, ako aj na zdôraznenie správnosti dôvodov rozsudku
súdu prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v návrhu na zníženie výživného vo vzťahu k
odporkyniuviedolokolnosti-pomerynajehostrane,ktoréboliužpredmetomvykonanéhodokazovaniaa
hodnoteniaskutkovýchokolnostivkonanívedenom na OkresnomsúdeNámestovosp.zn.1P/148/2014
a následne aj Krajského súdu v Žiline v rozsudku z 23.08.2017 sp. zn. 7CoP/41/2017. Navrhovateľ

v návrhu na začatie konania neuviedol žiadne nové okolnosti v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine,
ktoré by znamenali podstatnú zmenu pomerov v jeho možnostiach a schopnostiach alebo v majetkových
pomeroch a ktoré by zakladali dôvod pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Súd
v konaní, v ktorom rozhoduje o podanom návrhu na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia (či už na
zvýšenie alebo zníženie výživného) nemôže prehodnocovať predchádzajúce rozhodnutie súdu o určení

rozsahu vyživovacej povinnosti, zmena rozhodnutia súdu môže spočívať len v podmienkach uvedených
v § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Skutočnosť namietaná v odvolaní navrhovateľom, že od roku 2018 je
vymáhaná suma 3.400 Eur v exekučnom konaní, nemožno považovať za zmenu pomerov v zmysle
vyššie citovaných ustanovení zákona o rodine a je len dôsledkom neplnenia si povinností na strane
navrhovateľa na základe rozhodnutia súdov.

8. Na základe uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného
dokazovania správne dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom navrhovateľa vo
vzťahu k odporkyni nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by znamenala zmenu predchádzajúceho
rozhodnutia o výživnom a z týchto dôvodov návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP
tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže z okolností
prejednávanej veci nevyplýva, že by bolo dôvodné niektorému z účastníkov náhradu trov odvolacieho

konania priznať.

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)