Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 20, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/134/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215229076
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7215229076.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaVancuačlenovsenátuJUDr.

Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: ROTAPRINT, spol. s r.o. Košice, so
sídlom Pekinská 6, Košice, IČO: 36 188 794, proti žalovanému: JJT 3, s.r.o. (pôvodne pod obchodným
názvom Super X, s.r.o.), so sídlom Obchodná 39, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 928
908, o zaplatenie 1.215,32 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice
II č.k. 38Cb/213/2015-50 zo dňa 16.5.2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.215,32

eur istiny, 40,00 eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (výrok I.);
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania nasledovne: vo výške 9,25% ročne zo
sumy 278,83 eur od 18.12.2013 do 3.2.2015, vo výške 9,25% ročne zo sumy 200,00 eur od 4.2.2015
do 19.2.2015, vo výške 9,25% ročne zo sumy 150,00 eur od 20.2.2015 do 10.3.2015, vo výške 9,25%
ročne zo sumy 100,00 eur od 11.3.2015 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 278,83 eur od
21.3.2014 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 278,83 eur od 4.6.2014 do zaplatenia, vo výške
9,15% ročne zo sumy 278,83 eur od 9.8.2014 do zaplatenia a vo výške 9,05% ročne zo sumy 278,83 eur

od 16.10.2014 do zaplatenia (výrok II.); žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
v plnom rozsahu (výrok III.) a povinnosti uložené týmto rozsudkom uložil žalovanému splniť v lehote 3
dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (výrok IV.).

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu vo výške 1.215,32 eur
s príslušenstvom špecifikovaným za obdobie a vo výške uvedenej vo výroku napadnutého rozsudku,
ktorý si uplatnil žalobca proti žalovanému žalobou na príslušnom súde dňa 25.9.2015, a to titulom

nároku na zaplatenie odmeny za vyhotovenie diela (výroba tlačív zdravotných záznamov) podľa
objednávok žalovaného, keď konštatoval dôvodnosť žalobou uplatneného nároku, pretože žalovaný
doposiaľ odmenu za vykonané dielo v zmysle žalobcom vystavených faktúr neuhradil. Zároveň vyhovel
aj nároku žalobcu na zaplatenie paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40,00 eur, ktorý si uplatnil v súlade s platnou právnou úpravou.

3. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že vykonaným dokazovaním (oboznámením

žalobného návrhu, objednávok žalovaného, faktúr žalobcu, výpovede svedkov L. V. a L. V.), mal za
preukázané, že žalobca po dohode so žalovaným na základe jeho objednávky zo dňa 25.11.2013
vykonal pre žalovaného dielo v hodnote 278,83 eur spočívajúce vo vyhotovení 4.000 ks tlačív
zdravotných záznamov. Na uhradenie odmeny za vykonanie tohto diela vyzval žalobca žalovanéhofaktúrou č. 130101700, v ktorej žalobca určil deň splatnosti na 17.12.2013 a z ktorej žalovaný doposiaľ
uhradil dňa 4.2.2015 čiastku 78,83 eur, dňa 20.2.2015 čiastku 50,00 eur a dňa 11.3.2015 čiastku vo
výške 50,00 eur. Žalobca opakovane po dohode so žalovaným na základe jeho objednávky zo dňa

24.2.2014 - „objednávame si tlač zdravotných záznamov, také isté ako sme si objednali 25.11.2013,
počet 4000 ks“, po dohode so žalovaným na základe jeho objednávky zo dňa 12.5.2014 - „objednávame
si tlač zdravotných záznamov, také isté ako sme si objednali 24.2.2014 , počet 4000 ks“, po dohode so
žalovaným na základe jeho objednávky zo dňa 14.7.2014 - „objednávame si tlač zdravotných záznamov,
také isté ako sme si objednali 12.5.2014 , počet 4000 ks“ a po dohode so žalovaným na základe

jeho objednávky zo dňa 24.9.2014 - „objednávame si tlač zdravotných záznamov, také isté ako sme si
objednali 14.7.2014 , počet 4000 ks“ vykonal pre žalovaného na základe vyššie uvedených objednávok
dielo v hodnote po 278,83 eur spočívajúce vo vyhotovení 4000 ks tlačív zdravotných záznamov z
každej objednávky a na uhradenie odmeny za vykonanie diela vyzval žalobca žalovaného faktúrou
č. 140100311 (objednávka z 24.2.2014), v ktorej žalobca určil deň splatnosti na 20.3.2014, faktúrou
č. 140100717 (objednávka z 12.5.2014), v ktorej žalobca určil deň splatnosti na 3.6.2014, faktúrou č.

140101040 (objednávka zo 14.7.2014), v ktorej žalobca určil deň splatnosti na 8.8.2014 a faktúrou
č. 140101365 (objednávka z 24.9.2014), v ktorej žalobca určil deň splatnosti na 15.10.2014, pričom
z vyššie uvedených faktúr ( v celkovej sume 1.394,15 eur) žalovaný doposiaľ odmenu za vykonanie
diela žalobcovi neuhradil v sume 1.215,32 eur. Súd prvej inštancie z listu žalovaného adresovaného
zástupkyni žalobcu p. E. mal za preukázané, že žalovaný oznámil žalobcovi, a to vzhľadom na ich

dlhodobú spoluprácu, ako aj skutočnosť, že svoje záväzky platil, svoje nemilé prekvapenie, že žalobca
vymáha svoje pohľadávky prostredníctvom vymáhačskej spoločnosti aj keď zároveň uviedol, že sa v
posledných dvoch rokoch dostal do finančných ťažkostí a že samozrejme žalobca má nárok na svoje
peniaze, avšak necelé dva roky sa o peniaze vôbec nestaral a teraz ich nekompromisne vymáha. Súd
prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný navrhol žalobu ako neoprávnenú zamietnuť, čo odôvodnil

tvrdením, že žalobca neplnil podľa každej objednávky tovaru ale následne si aj duplicitne fakturoval
podľa objednávok a nie podľa množstva skutočne dodaného tovaru a zároveň namietal, že čiastočnou
úhradoufaktúryžalobcuč.130101700nemoholuznaťajzáväzkyvyplývajúcezostatnýchfaktúržalobcu.
V priebehu konania žalovaný potvrdil, že vzťah so žalobcom je dlhodobého charakteru a zároveň
popísal vzájomnú spoluprácu od roku 2007, keď uviedol, že u žalobcu to fungovalo v podstate ako v

samoobsluhe, pretože tlačivá, ktoré pre nich žalobca vyhotovil, preberal sám v priestoroch žalobcu, ktoré
naložil na ich vozík a odniesol. Za celý čas spolupráce sa s nejakým pracovníkom žalobcu stretol cca
trikrát. Uviedol tiež, že faktúry žalobcu, ktorých sa uhradenia domáha, boli v jeho účtovníctve riadne
zaúčtované a uplatnili si i vrátenie DPH a skutočnosťou, či vôbec došlo k dodávke, sa začal zaoberať,
až keď bola podaná žaloba.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 536, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka a pokiaľ
ide o faktúru žalobcu č. 130101700 podľa § 407 ods. 3, podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka,
§ 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka, § 369c ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a uzavrel, že na základe vykonaného dokazovania

bolo nesporne preukázané, že žalobcovi podľa § 536 a § 548 Obchodného zákonníka vznikol voči
žalovanému nárok na uhradenie odmeny za vykonanie diela (diel) a to v celkovej sume 1.394,15
eur, ktorú žalovaný doposiaľ vôbec neuhradil v sume 1.215,32 eur. Vychádzajúc aj zo znenia ust.
§ 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, odmena mala byť uhradená vykonaním diela, k čomu došlo
pred vyhotovením príslušných faktúr žalobcu, resp. podľa výziev žalobcu na zaplatenie pohľadávok

(lehota splatnosti faktúr). Pokiaľ ide o obranu žalovaného, súd túto považoval za účelovú a neúspešnú,
pretože obsah svedeckých výpovedí a predložených listinných dôkazov (faktúr a objednávok) viedli
súd k záveru, že ku dodávke vyúčtovaných výrobkov skutočne došlo. Pri tomto závere súd prvej
inštancie zobral predovšetkým do úvahy výpoveď svedka L. V., ktorý s určitosťou uviedol, že žalobcom
vyúčtované tlačivá boli žalovanému skutočne dodané. Rovnako súd prvej inštancie vzal do úvahy aj

obsah objednávok žalovaného, ktorý sa odvoláva predovšetkým na svoje predchádzajúce objednávky
bez akejkoľvek zmienky o tom, že by nedošlo k naplneniu predchádzajúcej objednávky (ods. 3 až
7 odôvodnenia rozsudku). Navyše súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný všetky faktúry žalobcu
riadne zaevidoval a uplatnil si aj odpočet DPH, pričom vôbec žiadnym spôsobom (až do začatia
súdneho konania) nenamietal u žalobcu nedodanie vyúčtovaných tlačív. Pokiaľ ide o faktúru žalobcu č.

130101700, súd prvej inštancie vyvodil záver, že táto bola postupom podľa § 407 ods. 3 Obchodného
zákonníka žalovaným uznaná a to z dôvodu vykonania jej čiastočných úhrad. Zdôraznil súd prvej
inštancie, že svedecká výpoveď svedka L. V. (zamestnanca žalovaného) nič nezmenila na záveroch
súdu prvej inštancie, pretože z výpovede tohto svedka nepochybne vyplýva, že svedok za žalovanéhoiba objednával výrobky u žalobcu a o ich dodávke už nemal žiadnu vedomosť. Súd prvej inštancie
na podporu svojich záverov poukázal tiež na list žalovaného, ktorým potvrdil skutočnosť, že má
voči žalobcovi viacero záväzkov. S poukazom na tieto dôvody súd prvej inštancie žalobe v celom

rozsahu vyhovel a vzhľadom na omeškanie žalovaného s uhradením odmeny za vykonanie diela
priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka a § 1 Nariadenia
vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, a to vo
výške a za obdobie špecifikované vo výrokovej časti tohto rozsudku. Rovnako súd prvej inštancie
priznal žalobcovi podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka aj právo na paušálnu náhradu nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia, ktorej výška podľa
§ 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka, predstavuje sumu 40,00 eur jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

5. O nároku na náhradu trov konania medzi stranami sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.
1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu s tým, že

o jej výške rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol žalobu zamietnuť v plnom
rozsahu, čo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a/alebo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, teda dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm.f/ a h/ CSP. V odvolaní uviedol, že
žalobca ako dôkaz, že dodal objednané dielo, doložil súdu čestné prehlásenie svedka L. V.. Tvrdil, že
pri príležitosti výsluchu svedka počas pojednávania sa preukázalo, že dodanie diela žalovanému alebo
jeho zamestnancovi, či inak poverenej osoby svedok nevie dosvedčiť, a teda čestné prehlásenie bolo v

doručenom znení nepravdivé. Mal za to, že z výsluchu vysvitlo, že svedok namiesto svedectva hovorí
svoje dohady a dedukcie vykonštruované na tom, čo si domyslel. Uviedol tiež, že súd uznal žalobcovi
za fakt, že dielo vykonal, čo opakovane zmieňuje v odôvodnení, avšak žalobca ani len nepreukázal, že
dielo skutočne vyrobil. Pokiaľ súd na konci pojednávania argumentoval, že žalovaný nereklamoval vadu
diela, teda jeho nedodania včas, čo nie je pravda, nakoľko z vyjadrení žalovaného vyplýva, že žalovaný

reklamoval vadu diela bezodkladne potom, čo vadu diela zistil, teda hneď ako si neoprávnenú faktúru
zo strany žalobcu uvedomil.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu na prejednenie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné.

9. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného, odvolací súd uvádza nasledovné:

10. Žalovaný odôvodnil odvolanie dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm.f/ a h/ CSP, teda že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní je výsledok hodnotenia dôkazov
súdom, ktoré nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti
a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočností, ktoré z vykonaných dôkazov

alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo vtedy, ak
neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za
konania najavo alebo vtedy ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v
konaní najavo vyskytne logický rozpor.12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

13. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, vrátane preskúmania napadnutého rozsudku dospel k
záveru, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

14. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

15. Predmetné konanie sa začalo v roku 2015 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, súd prvej
inštancie však rozhodol a odvolanie bolo žalovaným podané za účinnosti nového civilného procesného
predpisu - zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, podľa ustanovení ktorého odvolací súd
posudzoval správnosť postupu súdu prvej inštancie a dôvodnosť podaného odvolania.

16. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani
že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán
nevyplynuli ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré
mu boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,

prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcimzustanovenia§192až§194CSPalebožebynazistenýskutkovýstavaplikovalnesprávne
zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

17. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre úplné zistenie skutkového

stavu, vykonanie iných dôkazov sporové strany nenavrhli, svoje rozhodnutie založil na skutkových
zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa § 191 CSP, z
týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, na zistený
skutkovýstavaplikovalustanoveniasprávnychpredpisovatietoajsprávnevyložil,pričomnebolazistená
ani žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, pričom z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o dôvodnosti žalobcom
uplatneného nároku vo vzťahu k žalovanému. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo
svojom rozhodnutí odpoveď na všetky sporné otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné

pre rozhodnutie vo veci. Napadnutý rozsudok spĺňa túto požiadavku, pretože súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých vykonaných
dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy hodnotil, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké
úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci a ako právne zistený skutkový stav posúdil. S týmto vyhodnotením
súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje, pretože toto vyhodnotenie dáva dostatočný podklad pre

závery prijaté súdom prvej inštancie.

19. Žalovaným tvrdené skutočnosti a námietky v podanom odvolaní nie sú teda spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku
ktorých dospel súd prvej inštancie, pretože súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

vyporiadal so všetkými pre správne rozhodnutie dôležitými skutočnosťami i námietkami strán sporu. Len
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného, odvolací súd
uvádza:

20. Za nedôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalobcu z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

21. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP).22. Voľné hodnotenie dôkazov súdom neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí dôkazy z hľadiska
ich dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti.

23. V konaní nebolo sporné, že strany sporu sú podnikateľmi a ich záväzkový vzťah sa spravuje
ustanoveniami Obchodného zákonníka, pretože vznikol v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou.

24. Pre platnosť zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka nevyžaduje Obchodný

zákonník písomnú formu, okrem prípadu, keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví
vôľu uzavrieť ju v písomnej forme (§ 272 ods. 1 Obchodného zákonníka). To znamená, že zmluvu o dielo
môžu zmluvné strany uzavrieť aj ústne, prípadne za splnenia zákonných podmienok aj konkludentne.

25. V predmetnej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zmluva o dielo, ktorej
predmetom bolo vyhotovenie tlačív zdravotných záznamov, nebola uzavretá písomne, keďže žalobca

vykonal pre žalovaného dielo po dohode so žalovaným na základe jeho objednávok, a teda v danej
veci došlo medzi stranami sporu k platnému uzavretiu zmluvy o dielo a žalobcovi vznikla povinnosť
dielo vykonať riadne a včas a žalovanému vznikla povinnosť dielo prevziať a zaplatiť za vykonané
dielo. Rozsah (množstvo vyhotovovaných tlačív zdravotných záznamov) určoval žalovaný, a to podľa
potreby tak ako je to uvedené v jeho objednávkach a aj z obsahu týchto objednávok súd prvej inštancie

správne vyvodil záver, že došlo k ich naplneniu, čo nesporne vyplýva z vykonaného dokazovania. Je
potrebnéprisvedčiťsúduprvejinštancie,žeobjednávkyžalovanéhosúnepochybnepísomnýmdôkazom
o obsahu záväzkového vzťahu v rámci ústne uzavretej zmluvy o dielo, ktorá je výsledkom dohody oboch
účastníkov zmluvy, z ktorej žalobca uplatňuje svoj nárok na zaplatenie odmeny za vyhotovenie diela
(výroba tlačív zdravotných záznamov), ktorú žalovaný v uplatnenej výške doposiaľ neuhradil, napriek

tomu, že žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na uhradenie odmeny za vykonanie diela, a to jeho
vykonaním, k čomu vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania (výpoveď svedka L. V., obsah
jednotlivých objednávok bez akejkoľvek zmienky o tom, že by nedošlo k naplneniu predchádzajúcej
objednávky, list žalovaného adresovaný zástupkyni žalobcu, ktorým potvrdil svoje záväzky za sporné
obdobie, riadne zaevidovanie faktúr žalobcu žalovaným a uplatnenie si aj odpočtu DPH, ako aj samotný

postoj žalovaného až do podania žaloby, ktorý vykonanie diela a jeho prevzatie nenamietal, vrátane
samotnej výpovede žalovaného), nepochybne došlo pred vyhotovením príslušných faktúr žalobcu resp.
podľa výziev žalobcu na zaplatenie pohľadávok.

26. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že svedok L. V. namiesto svedectva hovorí svoje dohady a dedukcie

vykonštruované na tom, čo si domyslel, odvolací súd uvádza, a to napriek tomu, že túto námietku
žalovaného nemožno považovať za dostatočne zrozumiteľnú, že výpoveď tohto svedka, ktorý s
určitosťou uviedol, že žalobcom vyúčtované tlačivá boli skutočne dodané, potvrdzuje okrem iného aj
samotná výpoveď žalovaného, ktorý popísal jednak spôsob aj miesto, na ktorom preberal vyhotovené
tlačivá a tento popis a spôsob dodania vyúčtovaných výrobkov korešponduje s výpoveďou tohto svedka.

27. Z vykonaného dokazovania teda nesporne vyplýva zmluvnými stranami zaužívaný spôsob
preberania a odovzdania diela, a to v priestoroch žalobcu, pričom žalovaný v konaní nepredložil žiadny
dôkaz a ani netvrdil, že v rámci ústne uzavretej zmluvy o dielo na základe objednávok požiadal
o iný spôsob preberania vyhotovených tlačív zdravotných záznamov, práve naopak, tento spôsob

odovzdania a preberania vyhotovených tlačív po celé obdobie ich zmluvného vzťahu (najneskôr od roku
2007) žalobca a žalovaný vzájomne rešpektovali. Tomuto záveru zodpovedajú aj výsledky vykonaného
dokazovania a aj správanie žalovaného nielen pri preberaní vyhotovených tlačív, ale tiež jeho následné
správanie sa po ich vyúčtovaní, keď všetky faktúry žalobcu riadne zaevidoval a uplatnil si aj odpočet
DPH, bez toho aby množstvo vyhotovených tlačív dodaných žalobcom a následne vyfakturovaných v

jednotlivých faktúrach u žalobcu reklamoval, a preto pokiaľ nebol preukázaný iný stav, má sa za to, že
dielo bolo vykonané v rozsahu uvedenom vo faktúrach.

28. V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci platí dispozičná a prejednacia zásada. Strany
sporu majú povinnosť pravdivo a úplné uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa

sporu (§ 150 ods. 1 CSP) a majú procesnú dôkaznú povinnosť (povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení - § 132 v spojení s § 185 ods. 1 CSP).29. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, obranu
žalovaného za účelovú a neúspešnú z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, s ktorými dôvodmi
sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd, ktorý na tieto dôvody aj odkazuje.

30. Za zjavne účelové a zároveň aj nedôvodné považuje odvolací súd aj tvrdenie žalovaného v podanom
odvolaní o tom, že žalobca ani len nepreukázal, že dielo skutočne vyrobil, čo však žalovaný ani len
nenamietalžiadnymspôsobomvkonanípredsúdomprvejinštancie,apretoodvolacísúdnatoto,navyše
podľa názoru odvolacieho súdu aj účelové tvrdenie ani nemohol prihliadať.

31. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie neoznačil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení a nenavrhol ani vykonať žiadne ďalšie dokazovanie, a preto súd prvej inštancie správne
vychádzal z vykonaných dôkazov, ktoré v napadnutom rozsudku vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti a jasne a zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké úvahy ho viedli
k rozhodnutiu vo veci, preto žalovaným namietaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP

nie je naplnený.

32. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namieta aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.h/ CSP, že
súdvecnesprávneprávneposúdil,odvolacísúdlendodáva,ževpreskúmavanejvecisúdprvejinštancie
vec posúdil podľa správnej právnej normy, ktorú aj správne na zistený skutkový stav aplikoval, pričom

žalovaný v odvolaní neuviedol ani konkrétne skutočností, pre ktoré uplatňuje tento odvolací dôvod, preto
ani tento odvolací dôvod nie je daný.

33. Z vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozsudku, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o

povinnosti žalovaného zaplatiť paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume
40,00 eur, o povinností žalovaného zaplatiť úroky z omeškania vo výške a za obdobie špecifikované
vo výroku napadnutého rozsudku a tiež vo výroku o náhrade trov konania, pretože sú vo výroku vecne
správne a o ktorých súd prvej inštancie rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou.

34. Na záver odvolací súd len uvádza, že v záhlaví vydaného rozhodnutia odvolací súd neoznačil
právneho zástupcu žalobcu ( ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Segečová s.r.o. IČO: 47236817),
pretože z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica vyplýva, že uvedená
spoločnosť bola dňa 30.6.2017 vymazaná (dobrovoľný výmaz), v dôsledku čoho zaniklo aj jej
zastupovanie v predmetnej veci založené na základe plnomocenstva zo dňa 12.6.2015. Pokiaľ z

výpisu z príslušného obchodného registra vyplýva, že spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia a právnym
nástupcom je ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč s.r.o. IČO: 47258039, táto spoločnosť
nepredložila ani neoznámila, že by jej zo strany žalobcu bolo udelené plnomocenstvo, na základe
ktorého by bola oprávnená (splnomocnená) žalobcu v predmetnej veci zastupovať.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalovaný nebol
v tomto odvolacom konaní úspešný a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, trovy tohto
odvolacieho konania nevznikli.

36. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).