Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 15P/100/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615205511
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Pavlisová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7615205511.7

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Petrou Pavlisovou, v právnej veci mal. Š. P., L..
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Spišská Nová Ves, dieťa matky: K. P., L.. XX.X.XXXX, J. J. XXX, právne zastúpenej: Advokátska
kancelária VIŠŇOVSKÁ, s.r.o., IČO: 51 284 731, Spišská Nová Ves, Radničné námestie 279/4, a otca: Š.
Ž.,L..XX.XX.XXXX,J.E.X,právnezastúpenéhoMgr.AdriánomBobkom,advokátom,Poprad,Námestie

sv. Egídia 78, o zníženie výživného na návrh otca, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.4.2015 domáhal zníženia výživného na mal.

syna Š. P..

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 15P/204/2014
súd schválil rodičovskú dohodu a zveril mal. Š. P. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platiť
výživné vo výške 250 € mesačne. Súd vtedy vychádzal z príjmu, ktorý mal u vtedajšieho zamestnávateľa
P.-P., S..D.., kde bol zamestnaný od 1.6.2014 do 31.3.2015. Pracovný pomer ukončil a odo dňa 1.4.2015

je vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad ako uchádzač o zamestnanie. Vzhľadom
k tomu navrhol, aby súd znížil výživné zo sumy 250 € mesačne na sumu 25 € mesačne od 1.4.2015.
Súčasne otec doložil súdu kópie ústrižkov o zaplatení výživného vo výške 250 € do podania návrhu.

3. Matka cestou právnej zástupkyne k návrhu otca uviedla, že s návrhom na zníženie výživného
nesúhlasí. Uviedla, že aj napriek snahe otca preukázať zníženie jeho príjmu má ona vedomosť o tom,

že hoci je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pracuje a jeho príjem nepoklesol.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, svedkov, oboznámením sa s listinnými dokladmi
a pripojeným spisom a na základe uvedeného zistil tento skutkový stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 15P/204/2014 zo dňa 21.11.2014, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2014, tunajší súd schválil rodičovskú dohodu a zveril mal. Š. P.,
L.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu
maloletého výživným vo výške 250 € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Súčasne súd zaviazal
otca na úhradu nákladov spojených so začiatkom školského roka vo výške 300 €.

6. Zo zápisnice o výsluchu otca v konaní 15P/204/2014 vyplynulo, že pracuje v Prahe, pracoval aj v

Nemecku a keď tam dokončili stavbu, tak sa vrátili opäť pracovať do Prahy. Pracuje na stavbe, robí
rôzne práce. S matkou maloletého sa dohodli na výške výživného 250 €.7. Pokiaľ ide o súčasné pomery, t. j. pomery na strane otca - navrhovateľa od podania návrhu, t. j.
dňa 7.4.2015, bolo zistené z Potvrdenia z úradu práce, že tak, ako to uviedol aj otec vo svojej výpovedi,

bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad
od 1.4.2015 do 10.7.2016. Otec priznal, že počas evidencie na úrade práce pracoval na dohody, čo
je potvrdené aj správou od zamestnávateľa P. - P., S..D.. G.. Zo správy vyplynulo, že otec pracoval
v ich firme od 1.1.2015 do 31.3.2015 na hlavný pracovný pomer s priemernou čistou mzdou 8.900
Kč a od 10.8.2015 do 30.4.2016 pracoval na dohodu o pracovnej činnosti s priemernou čistou mzdou

8.465 Kč. Po vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie opäť otec pracoval od 11.7.2016 do
31.12.2016 a od 2.1.2017 do 31.12.2017 v uvedenej firme na dohodu, čo je potvrdené Dohodami o
pracovnej činnosti tvoriacich súčasť súdneho spisu. Otec na pojednávaní uviedol, že pracoval stále u
toho istého zamestnávateľa, avšak vždy iba v Českej republike - v Prahe, nie v Nemecku, a taktiež mu
nikdy neboli vyplatené diéty. Už v konaní sp. zn. 15P/2014/2014 otec uviedol, že práce sa konali aj v
Nemecku. Zo správy podanej zamestnávateľom taktiež vyplynulo, že otec pracoval aj na zákazkach v

Nemecku. Súčasne súdu bol zamestnávateľom doručený prehľad cestovných náhrad za cesty a prácu
v Nemecku od 28.4.2014 do 31.1.2018. Otec cestou právneho zástupcu niekoľkokrát menil svoj návrh,
a to tak, aby súd znížil výživné na sumu 50 € do septembra 2016 a od 1.9.2016 na sumu 80 €, potom
tak, aby bolo výživné znížené od 1.4.2015 do 31.8.2015 na sumu 50 €, od 1.9.2015 do 30.4.2016 na
sumu 90 € a od 1.5.2016 do 31.8.2016 na sumu 50 € a od 1.9.2016 do budúcna na sumu 90 €. Posledný

návrh bol znížiť výživné od 1.4.2015 zo sumy 250 € na sumu 90 € mesačne. Čo sa týka zmeny pomerov
otca, tak tomu sa dňa 20.4.2015 narodilo dieťa s novou manželkou. V súčasnosti je otec zamestnaný
v tej istej firme, o čom doložil výplatné pásky zo rok 2017, kde je mesačne uvedená mzda vo výške
9.640 Kč a za január 2018 suma 10.468 Kč. Z kópií ústrižkov o zaplatení výživného, ktoré otec doložil
do súdneho spisu, ako aj z jeho výpovede vyplynulo, že od mája 2015 platil štyri mesiace po 25 € a

potom začal platiť 50 € výživné, ktoré platí doposiaľ. Synovi na Vianoce a na narodeniny dal po 100 €.
Býva spolu s manželkou a ich dieťaťom v obci E. u jeho rodičov v rodinnom dome. Mesačne prispievajú
rodičom na stravu a domácnosť sumou 120 €, inkaso 60 € a na kúpu dreva ročne 300 €. Ďalšie výdavky
má s cestovaním do práce do Prahy na lístok, ktorý stojí 50 €. Manželka dostáva materskú 203 € a
prídavok na dieťa cca 23 €.

8. Matka maloletého dieťaťa je nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od
18.5.2009. Poberá prídavok na dieťa vo výške 23,68 € a náhradné výživné vo výške 59,27 €. Žije v
obci J.. Má druha E. D., ktorý pracuje v tej istej firme ako otec mal. dieťaťa. Uviedla, že druh pracuje
v Nemecku a jeho príjem v decembri 2017 bol 2.900 € a mesačne dostáva plat okolo 10.000 Kč plus

diéty. Býva v rodinnom dome ešte so sestrou, švagrom a mamou. Za bývanie neplatí nič. Mesačne dáva
100 € na stravu rodine. Synovi hradí stravu 20 € až 30 € mesačne. Syn navštevuje krúžky, každý stojí 33
€ mesačne. Syn hrá na klavír, gitaru, saxofón, ten ju stojí 250 € ročne. Hudobné nástroje má syn doma.
Varhany a saxofón kúpil synovi švagor a ona mu kúpila gitaru. Synovi hradí všetko, výlety, oblečenie,
hygienu. Otec poslal za posledné štyri roky synovi na Vianoce a na narodeniny po 100 €. Otec platí

výživné 50 €. Dostáva náhradné výživné od úradu práce.

9. Výpoveď matky potvrdil aj svedok E. D., matkin druh, ktorý uviedol, že pracuje v Nemecku na turnusy
pre firmu P.. Za 20 dní dokáže zarobiť aj 2.000 €. Otca maloletého pozná z videnia. V Nemecku ho stretol,
robí tam kopača. V Prahe sa stretávajú, príde po nich dodávka a odvezie ich na prácu do Nemecka.

Uvedené potvrdil aj svedok C. Š., ktorý uviedol, že otca pozná, pracoval s ním v Nemecku v roku 2014 a
do decembra 2015. Zarábali okolo 1.000 € až 1.200 €. Asfaltovali cesty, robili kopačské práce cez českú
firmu P.. Firma im platila ubytovanie, oni si platili cestu do Prahy, z Prahy ich vozili autami. To, že otec
pracoval v Nemecku do marca 2015, potvrdil aj svedok I. G., ktorý tam pracoval do marca 2015 a potom
s ním ukončili zmluvu. Uviedol, že Š. Ž. tam však stále robí, chodí do Nemecka na turnusy. Vo firme P.

mal na zmluvu oficiálne 10.000 Kč a potom im dávali diéty. Dostával tak okolo 25.000 Kč až 30.000 Kč.

10. Zo správy podanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, z Potvrdenia o poberaní
rodičovského príspevku za rok 2015 vyplynulo, že otcovi Š. Ž. bol vyplatený príspevok od apríla 2015
do augusta 2015 vo výške 1.016 €, t. j. 203,20 € mesačne. Z Potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa

za rok 2015 vyplynulo, že za mesiace apríl 2015 až december 2015 bol otcovi vyplatený prídavok spolu
v sume 211,68 €, t. j. 23,52 € mesačne a v januári 2016 taktiež suma 23,52 €. Za rok 2017 poberal
prídavok na dieťa vo výške 282,24 €, t. j. 23,52 € mesačne.11. Zo správy podanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad vyplynulo, že otec bol vedený v
evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.4.2015 do 10.7.2016. Vyradený z evidencie bol na základe
Dohody o pracovnej činnosti od 11.7.2016 uzatvorenej s P. - P., S..D.. G.. Z otcom predloženého

Kontrolnéhopreukazuohlásenísanaúradeprácevyplynulo,žeotecmápodpísanépotvrdeniaohlásení
sa na úrade práce od 15.4.2015 v pravidelných intervaloch s odstupom dvoch mesiacov, v máji a v
júni 2016 s odstupom niekoľkých dní (10.5.2016, 20.5.2016, 27.5.2016, 3.6.2016, 10.62016,17.6.2016,
24.6.2016). Posledné hlásenia sú dňa 29.7.2016 a 28.9.2016. Z uvedeného je zrejmé, že otec sa hlásil
na úrade aj po tom, čo bol vyradený z evidencie a potvrdenie o hlásení mal podpísané za deň 28.9.2016

ešte pred pojednávaním dňa 14.9.2016.

12. Zo správy podanej zamestnávateľom otca P. - P., S..D.. G. vyplynulo, že bol u nich v hlavnom
pracovnom pomere od 1.6.2014 do 31.3.2015. Pracovný pomer skončil z organizačných dôvodov.
Výška priemerného mesačného zárobku predstavovala sumu 8.854 Kč. Z Dohôd o pracovnej činnosti
vyplynulo, že tieto boli uzatvorené medzi otcom a P. - P., S..D.. G. od 11.7.2016 do 31.12.2016,

potom od 2.1.2017 do 31.12.2017 a od 1.1.2018 do 31.12.2018. Z prehľadu o vyplatených cestovných
náhradách otcovi od zamestnávateľa P. - P., S..D.. G. vyplynulo, že otec Š.P. Ž. dostával cestovné
náhrady od jeho nástupu v ich firme. Tieto náhrady boli vyplatené v hotovosti z pokladne. Otec pracuje
pre ich firmu na zákazkach v Nemecku a všetky cestovné náhrady sú za cesty a prácu v Nemecku.
Z potvrdenia predloženého právnym zástupcom otca z firmy P. vyplynulo, že stravovanie a doprava

je zabezpečovaná z vyplácaných cestovných náhrad. Z predložených náhrad vyplynulo, že prvá bola
vyplatenádňa28.4.2014vovýške5.000Kč.Ďalšievyplatenénáhrady:23.5.2014-20.464Kč,30.6.2014
- 26.310 Kč, 30.7.2014 - 22.261 Kč, 12.8.2014 - 150 €, 29.8.2014 - 19.022 Kč, 12.8.2014 - 27.161 Kč,
26.11.2014 - 26.400 Kč, 27.11.2014 - 26.105 Kč, 28.11.2014 - 100 €, 28.112014 - 200 €, 11.12.2014 -
3.930 Kč, 19.12.2014 - 100 €, 31.12.2014 - 3.027 Kč a 300 €, 24.2.2015 - 8.400 Kč, 25.2.2015 - 150

€, 27.3.2015 - 10.002 Kč, 30.3.2015 - 150 €. Od podania návrhu otca na zníženie výživného na mal.
dieťa mu boli vyplatené náhrady: 4.5.2015 - 150 € a 5.000 Kč, 2.10.2015 - 730 €, 4.11.2015 - 405 €,
2.12.2015 - 775 €, 19.12.2015 - 956 €, 31.12.2015 - 8.797 Kč a 1.060 €, 31.1.2016 - 337 €, 29.2.2016
- 1.130 €, 31.3.2016 - 652 €, 30.4.2016 - 1.268 €, 31.7.2016 - 833 €, 31.8.2016 - 1.100 €, 30.9.2016 - 640
€, 31.10.2016 - 686 €, 30.11.2016 - 890 €, 31.12.2016 - 16.224 Kč a 527 €, 31.1.2017 - 785 € a 1.030

€, 31.3.2017 - 1,330 €, 30.4.2017 - 933 €, 31.5.2017 - 1.090 €, 30.6.2017 - 150 €, 31.7.2017 - 1.196
€, 31.8.2017 - 1.100 €, 30.9.2017 - 1.040 €, 31.10.2017 - 1.168 €, 30.11.2017 - 1.250 €, 31.12.2017 -
928 Kč a 1.400 € a 31.1.2018 - 1.279 €.

13. Z predložených výplatných pások otcom vyplynulo, že za júl 2016 predstavovala jeho čistá mzda

sumu 8.810 Kč. V roku 2017 predstavovala jeho čistá mzda sumu 9.640 Kč. V januári 2018 sumu 10.468
Kč.

14. Z otcom predložených kópií potvrdení o zaplatení výživného vyplynulo, že tento uhrádzal výživné
tak, ako to uviedol on a potvrdila matka maloletého, t. j. svojvoľne v sume 50 € mesačne.

15. Zo správy podanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves vyplynulo, že matka K.
P. dňa 24.8.2015 podala žiadosť o náhradné výživné z dôvodu, že otec Š. Ž. si neplnil svoju vyživovaciu
povinnosť. Rozhodnutím č. SN1/OHNNVaŠSD/SOC/2015/96776-5 zo dňa
24.9.2015, právoplatným dňa 16.10.2015, jej bolo náhradné výživné priznané s účinnosťou od 1.5.2015.

Z Potvrdenia o poberaní náhradného výživného za rok 2015 na maloletého Š. P. vyplynulo, že v mesiaci
máj matka dostala 51,50 €. V mesiaci jún, júl a august po sume 83,50 € a v mesiacoch september až
december sumu 58,50 € mesačne. Náhradné výživné v roku 2016 bolo vo výške 58,50 € mesačne. V
roku 2017 od januára do júna 58,50 € mesačne a od júla do decembra 59,27 € mesačne. V roku 2018
v mesiacoch január a február 59,27 € mesačne.

16. Maloletý Š. P. navštevuje 6. ročník Základnej školy Y.. Má veľmi dobé učebné výsledky. Žije spolu s
matkou K. P. v rodinnom trojizbovom dome s kuchyňou a príslušenstvom u matkiných rodičov. Matka so
synom majú k dispozícii samostatnú izbu, ktorá vyhovuje potrebám dieťaťa. Ostatné priestory užívajú
spoločne. K domu patrí garáž a kotolňa. Vykurovanie je pecou na tuhé palivo, zavedená je elektrina,

voda, internet. V spoločnej domácnosti býva matka so synom, rodičia matky a sestra matky s rodinou.
Druh sestry podniká v Nemecku a uhrádza všetky náklady spojené s chodom domácnosti.17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

21.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2
písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

24. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

29. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

30. Podľa § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“),
ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti..31. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

32. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o

priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

34. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o

c) výžive maloletého.

35. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i),
inak rozhoduje vo veci samej uznesením.

36. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný

súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom.

37. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu otca na zníženie výživného na maloleté
dieťa nie je možné vyhovieť.

38. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností na strane účastníkov konania
k tomu, aby súd rozhodoval o zmene pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné zo strany
povinného rodičia na maloleté dieťa. Aj súčasne platné a účinné znenie Civilného mimosporového
poriadku v § 157 CMP uvádza, že rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo

zrušiť, ak sa zmenia pomery. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo
zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu
nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a ani
prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by
len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného, prípadne úvaha, že výživné bolo priznané

nad rámec odôvodnených potrieb dieťaťa, prípadne nad rámec schopnosti a možnosti povinného rodiča,
pokiaľ tento voči samotného rozhodnutiu nevyužil príslušné opravné prostriedky) a už vonkoncom súdu
neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou, či sa podstatne
zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V
zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom

pre zmenu výživného.

39. V danom prípade súd preskúmal dôvody, z ktorých vychádzal tunajší súd pri vyhlasovaní jeho
rozsudku sp. zn. 15P/204/2014 zo dňa 21.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2014, a
porovnal so skutočnosťami, ktoré sú evidentné na strane účastníkov konania v súčasnosti a dospel k

záveru, že na strane otca nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali znížiť výživné
z jeho strany. Novou skutočnosťou je, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to mal. I. Ž., L..
XX.X.XXXX. V konaní však bolo preukázané, že otec podal návrh na zníženie výživného na mal. syna
účelovo dňa 7.4.2015, a to podľa názoru súdu aj z dôvodu termínu narodenia jeho dcéry s druhou
manželkou. Je pravdou, že otec od 1.4.2015 bol nezamestnaný a vedený v evidencii uchádzačov o

zamestnanie. Evidencia trvala do 10.7.2016. Otec však od počiatku zavádzal súd v tom, že nikdy
nepracoval v Nemecku a nedostával vyplatené diéty. Avšak už v konaní sp. zn. 15P/2014/2014 otec
uviedol, že chodil pracovať do Nemecka. Z predložených dôkazov jednoznačne vyplynulo, že otec po
celú dobu od podania návrhu pracoval pre tú istú firmu, t. j. P. - P., S..D.. G., za čo mu bol vyplácaný
plat a v súvislosti s výkonom práce v Nemecku aj diéty, a to už dňa 4.5.2015 (v evidencii uchádzačov

o zamestnanie bol od 1.4.2015) v mene euro, či česká koruna, v pravidelných intervaloch, v niektorých
mesiacoch aj dvakrát. Ak aj otec pár mesiacov nepracoval, tak mal súd jednoznačne preukázané z
potvrdení, že to bolo iba prechodné, a teda to nemôže mať za následok zníženie výživného, nakoľko
nejde o trvalú zmenu. Z predložených výplatných pások, ako aj vyplatených diét vyplynulo, že otecmimo mzdy dostával na ruku z pokladne aj diéty, a to počas jeho nezamestnanosti a vedenia v evidencii
uchádzačov o zamestnanie. Z kontrolného preukazu Úradu práce vyplynulo, že otec sa síce pravidelne
hlásil na úrade, avšak na pojednávaniach bolo preukázané, že otec mal hlásenia potvrdené už dopredu.

40. K cestovným náhradám súd uvádza, že zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancom
náhradu výdavkov, ktoré im vzniknú v súvislosti s výkonom práce. Zákon o rodine v § 62 a §
75 ukladá súdu prihliadať na celkové majetkové pomery povinnej osoby, nie určovať výživné len z
dosahovaného zárobku v zamestnaní alebo iného príjmu povinnej osoby. Preto súd prihliada aj na iné

plnenia poskytované zamestnávateľom, pretože cestovné náhrady tvoria podstatnú zložku príjmu otca.
I keď majú cestovné náhrady vyplácané zamestnávateľom nahradiť zamestnancovi výdavky spojené s
prácou v zahraničí, tieto náhrady nie sú účelovo viazané v tom zmysle, že ich poberateľ nemôže použiť
aj na iný účel.

41. Ako pri pôvodnej úprave výživného, tak aj v súčasnosti príjem matky tvorí len prídavok na dieťa

a náhradné výživné.

42. Porovnávajúc uvedené skutočnosti možno konštatovať, že na strane otca rozhodne nenastali také
objektívne a výrazné zmeny, ktoré by odôvodňovali návrhu na zníženie výživného vyhovieť. Práve
naopak, otec súd od počiatku zavádzal tým, že nepracuje, hoci z vykonaného dokazovania jednoznačne

vyplynul opak, a to, že pracoval, hoci bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a bol mu
vyplácaný nielen plat, ale aj cestovné náhrady, a to nie v malej výške, preto súd jeho návrh zamietol.

43.PokiaľideomaloletéhoŠ.P.,došlounehok podstatnejzmenevtomsmere,ženastúpildo6.ročníka
základnej školy (druhý stupeň) na rozdiel od poslednej úpravy, kedy bol žiakom 3. ročníka. Maloletý

je všestranne nadaný. Hrá na klavír, gitaru a saxofón. Matka sa mu maximálne venuje. Má výborné
študijné výsledky, môže byť prijatý na osemročné gymnázium. Zníženie výživného by nebolo v záujme
mal. dieťaťa. Uvedené uviedol pri šetrení pomerov aj kolízny opatrovník.

44. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. (§ 62 ods. 1 CMP)Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62

ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.