Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 23, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/79/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115204643
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115204643.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa,

a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, proti žalovanému:
U. F., A..: XX.X.XXXX, Š. X, XXX XX O., o zaplatenie 127,93 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 26.2.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu 127,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy odo dňa doručenia
žaloby súdu až do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa 19.11.2013 pre
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so začiatkom poistenia
20.11.2013 na neurčito. V poistnej zmluve bolo dohodnuté ročné poistné vo výške 153,- Eur s lehotným
poistným štvrťročne v sume 38,25 Eur. Nakoľko žalovaný nezaplatil zmluvne dojednané poistné, došlo
k zániku poistenie k 20.9.2014. Tvrdil, že u žalovaného boli stanovené štvrťročné splátky poistného,
pričom poistná zmluva sa zruší po uplynutí jedného mesiaca od poslednej splátky s nárokom na dlžné

poistné, čo v prípade štvrťročnej splátky znamená, že zmluva sa ruší k 20.9.2014. Uviedol, že nárok na
dlžné poistné si uplatňuje do 20.9.2014 s poukazom na ust. § 11 ods. 11 zák. č. 381/2001 Z.z., podľa
ktorého ak zanikne poistenie zodpovednosti pre koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo
byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zaniklo.
Žalovaná suma za obdobie do 20.9.2014 predstavuje 127,93 Eur.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že nesúhlasí s úhradou, a

že zmluva je neplatná, nakoľko ju nepodpisoval on. Ďalej uviedol, že je logické, že by zmluvu pri podpise
uzatvoril na 50% z poistnej zmluvy, nakoľko je od 17.9.2012 uznaný ako občan ZŤP, k čomu zároveň
predložil kópiu preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Tvrdil, že v tej dobe podnes
absolvoval komplikované operácie, k čomu predložil lekárske správy, takže nie je v stave jazdiť, a teda
nemal v úmysle predlžovať zmluvu, a že v súčasnej dobe je auto ukradnuté, k čomu zároveň predložil
potvrdenie Obvodného oddelenia policajného zboru o oznámení krádeže. Uviedol, že je nemajetný a
jediným jeho príjmom je čiastočný invalidný dôchodok, takže nie je čo vymáhať.

4. Na výzvu súdu na doplnenie vyjadrenia k žalobe žalovaný uviedol, že kto a prečo uzatvoril poistnú
zmluvu ho v podstate nezaujíma s tým, že túto otázku treba položiť pracovníčke žalobcu, ktorá zmluvu
podpísala. Zmluvu nepodpísal on s poukazom na možnosť overenia grafológom, ktorý mu dá za pravdu.Ak by poveril k podpísaniu zmluvy niekoho iného, tak by bol na zmluve jeho podpis a k zmluve by bola
pripojená plná moc, ale nič také neexistuje. Lekárske správy poslal na objasnenie, že akú logiku by malo
predĺženie zmluvy ak nemôže jazdiť s tým, že ak by zmluvu podpísal, tak ako invalidný dôchodca na

polovičnú sumu.

5. Žalobca na žalobe trval. V replike k vyjadreniu žalovaného vo vzťahu k tomu, že žalovaný zmluvu
nepodpísal, žalobca navrhol, aby k uvedenej veci bola v konaní vypočutá zamestnankyňa žalobcu T. U.,
ktorá poistnú zmluvu so žalovaným uzatvárala. Ostatné tvrdenia žalovaného označil za nepodložené a

účelové. Uviedol, že nie je podstatné, či žalovaný bol alebo nebol spôsobilý jazdiť, nakoľko priamo zo
zákonavyplývakaždémudržiteľovialebovlastníkovimotorovéhovozidladaťmotorovévozidlopoistiťpre
prípad spôsobenia škody inému prevádzkou tohto motorového vozidla, a čo sa týka zľavy na poistnom,
že na tú nie je zákonný nárok, o jej výške rozhoduje žalobca pre to ktoré poistné obdobie, a že zo zmluvy
vyplýva, že žalovaný dostal zľavu na ročnom poistnom tak, že základné poistné bolo vo výške 180,- Eur
a po zľave jeho výška činila 153,- Eur ročne.

6. Na pojednávaní 25.4.2017 žalovaný doplnil, že auto kúpil v podstate pre rodičov. Bolo to niekedy v
roku 2006, 2007 alebo 2008 a nechal ho k dispozícii rodičom. Auto bolo písané na otca, a to už od kedy
zabezpečil toto auto pre svojich rodičov, a poistenie si vtedy zabezpečoval a platil otec. Z verejného
registra (§ 185 ods. 2 CSP) podľa výpisu z evidencie vozidiel Okresného dopravného inšpektorátu v

Sabinove (č.l. 58), ktorý si súd vyžiadal, pritom vyplýva, že držiteľom vozidla X.-XXXAU, Alfa Romeo,
pre ktoré bolo predmetné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou dojednané, bol
v období od 30.12.20088 do 27.11.2013 U. F., A.. XX.X.XXXX, a žalovaný až od 27.11.2013 doposiaľ.

7. V písomnom vyjadrení zo dňa 19.5.2017 (po výsluchu svedkyne T.. U.) žalobca následne poukázal

už iba na ustanovenie § 114 ods. 7 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (podľa ktorého Orgán
Policajného zboru prihlási vozidlo, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla,doevidencievozidielalebovykonázmenuvevidencii
vozidiel okrem zmeny podľa § 116 ods. 16 len po predložení potvrdenia o poistení zodpovednosti alebo
preukázaní uzavretia poistenia) a na skutočnosť, že bol uskutočnený úspešný zápis žalovaného ako

držiteľa do evidencie motorových vozidiel od 27.11.2013 s tým, že musel teda policajnému orgánu v
zmysle uvedeného ustanovenia predložiť potvrdenie o uzatvorení povinného zmluvného poistenia, a
pokiaľžalovanýtvrdí,žepodpisnazmluveniejejehonechpreukážesktoroupoisťovňoumaluzatvorené
poistenie pre účely zápisu do evidencie motorových vozidiel. Tvrdenia žalovaného označil za účelové a
urobené v snahe vyhnúť sa plateniu pohľadávky žalobcu.

8. Na ďalšom pojednávaní následne žalovaný opätovne vylúčil, že by on podpisoval túto poistnú
zmluvu. Uviedol, že bol v podstate od roku 2009 v takom stave, že bol prakticky mimo života. Neskôr
požiadal aj o invalidný dôchodok a až okolo roku 2014 ho dali dokopy. On nezabezpečoval prepis tohto
osobného motorového vozidla. Nevie akým spôsobom bolo toto motorové vozidlo prepísané naňho.

On sa, vzhľadom na svoj zdravotný stav o tieto veci vtedy bližšie nezaujímal. Pokiaľ by aj bol niekoho
splnomocnil, je potrebné, aby poisťovňa predložila plnú moc, ktorou on niekoho splnomocnil na konanie.
Nevie sa vyjadriť či niekto konal na základe nejakej plnej moci, avšak ak by to tak bolo, je podľa jeho
názoru povinnosťou poisťovne, aby takúto plnú moc k zmluve priložila. Vylučuje, aby túto poistnú zmluvu
podpísal.

9. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa žalobca nedostavil, svoju neúčasť však
ospravedlnil a súhlasil s priebehom pojednávania aj bez ich účasti, preto súd v zmysle ust. § 180 CSP
vec prejednal v jeho neprítomnosti.

10. Súd sa oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany
sporu počas konania uplatnili, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, ktorých
odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (a preto ich na pojednávaní osobitne nečítal,
viď § 204 CSP), výsluchom svedkyne T. U., ako aj prečítaním výpisu z verejného registra, a to
výpisu z evidencie vozidiel Okresného dopravného inšpektorátu v Sabinove (č.l. 58) a informatívneho

výpisu Slovenskej kancelárie poisťovateľov (č.l. 64), a na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdení
rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1, § 151 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil tento
podstatný skutkový stav:11. Žalobca svoje právo odvodzuje z písomnej poistnej zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzatvorenej podľa neho so žalovaným dňa 19.11.2013
a z nej vyplývajúceho záväzku žalovaného zaplatiť mu pomernú časť ročného poistného (v zmluve

dojednaného vo výške 153,- Eur) vo výške 127,93 Eur za čas trvania poistnej zmluvy od 20.11.2013
do 20.9.2014. Žalovaný však uzavretie poistnej zmluvy a svoj podpis na písomnom vyhotovení poistnej
zmluvy poprel a rezolútne vylúčil.

12. Z výpovede svedkyne T. U., ktorá je zamestnancom žalobcu a podľa jeho tvrdení zaňho poistnú

zmluvu so žalovaným uzatvárala, následne vyplynulo len to, že si na poistnú zmluvu, ktorá je predmetom
tohto konania, nepamätá. Nevie akým spôsobom bola totožnosť klienta overovaná v tomto prípade.
V systéme nie sú žiadne záznamy o tom, akým spôsobom s nimi klient komunikoval, či ho oslovili
oni, prípadne či klient oslovil ich. K žalovanému sa nevedela vyjadriť. Uviedla, že zrejme niekto prišiel
uzatvoriť takúto zmluvu a predložil jej aj nejaké doklady, avšak nevie povedať, či to bol žalovaný. Občas
za poistníka uzatvára zmluvu aj niekto iný. Zmluva v takom prípade vyzerá rovnako, akurát že tam nie

je podpis poistníka, ale podpis toho, kto bol splnomocnený a k zmluve sa prikladá splnomocnenie. Na
zmluve sa to nijako zvláštne nevyznačuje, je to spravidla jasné z príloh.

13. Z výpisu z evidencie vozidiel Okresného dopravného inšpektorátu v Sabinove vyplýva, že ku
dňu 19.11.2013 bol ako držiteľ vozidla X.-XXXAU, Alfa Romeo, pre ktoré malo byť podľa predloženej

písomnej poistnej zmluvy poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou v tento deň
dojednané, evidovaný U. F., A.. XX.X.XXXX (v období od 30.12.20088 do 27.11.2013), a žalovaný ako
držiteľ od 27.11.2013 doposiaľ. Ako a na základe akých skutočností sa tak stalo pritom nikto konkrétne
netvrdil, a ani žiadne návrhy na doplnenie dokazovania k tomuto do jeho ukončenia navrhnuté neboli.

14. Z informatívneho výpisu o poistení osobného motorového vozidla Slovenskej kancelárie
poisťovateľov vyplýva, že uvedené vozidlo malo byť v čase od 20.11.2013 do 28.11.2013 poistené na
dve poistné zmluvy u žalobcu ako toho istého poisťovateľa.

15. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje

poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

16. Podľa § 791 ods. 1 OZ pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie
je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

17. Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

18. Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.

19. Žalobca sa v tomto prípade voči žalovanému domáha splnenia údajného zmluvného záväzku
žalovaného zaplatiť mu ročné poistné, resp. jeho pomernú časť podľa poistnej zmluvy. Rozhodujúcimi
skutočnosťami potrebnými pre úspech žalobcu vo veci tak bolo tvrdiť a preukázať, že uzavrel so
žalovaným platnú písomnú poistnú zmluvu, ktorá by tento jeho nárok zakladala. Žalovaný však ihneď pri

svojom prvom úkone vylúčil, že by bol uvedenú písomnú poistnú zmluvu uzavrel on a podpis na poistnej
zmluve bol jeho.

20. Žalobca vo vzťahu k tomu následne navrhol iba svedeckú výpoveď zamestnankyne, ktorá však
uzavretie zmluvy so žalovaným nijako nepotvrdila. Žalovaný pritom na tom, že zmluvu neuzavrel trval

a vyjadril ochotu podrobiť sa aj znaleckého dokazovaniu, čo však žalobca nenavrhol. Vzhľadom na to
mal súd za to, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom uvedenú písomnú
zmluvu, a jeho záväzok zaplatiť z nej vyplývajúce poistné mu tak nevznikol. Nič na tom nemení ani
nepriamy poukaz žalobca na to, že podľa zákona o cestnej premávke bol neskôr žalovaný evidovaný
ako držiteľ dotknutého motorového vozidla, k čomu je pri zmene evidencie obvykle potrebné predložiť aj

potvrdenie o poistení zodpovednosti za škodu, nakoľko jednak nevedno, či bol pri zmene zápisu tento
postup v tom čase dodržaný (žalobca k tomu nič netvrdil a nenavrhol žiadne dokazovanie, pričom súd
iné než navrhované dôkazy okrem výnimiek sám nevyhľadáva a nevykonáva - 185 ods. 2 CSP), ďalej
motorovévozidlovtomčasevovšeobecnostistálebolo(akotovyplývazvýpisuodSlovenskejkanceláriepoisťovateľov) poistené (zrejme predchádzajúcim držiteľom), a uvedené by eventuálne nevypovedalo
tiež nič tom, či a kým bola pri takomto prepise predložená platná poistná zmluva uzavretá a podpísaná
skutočne práve žalovaným (žalobca to konkrétne ani len netvrdil, a žalovaný namietal, že prepis držiteľa

osobného motorového vozidla nezabezpečoval on a nevie ako to prebehlo). Podstatné je to, či zmluvu,
ktorá je predmetom tohto konania, uzavrel a vlastnoručne podpísal žalovaný (nakoľko žalobca netvrdil a
ani nepreukázal, že by žalovaný konal prostredníctvom splnomocnenca), čo však v konaní preukázané
nebolo.

21. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o
bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore, a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať. Základnými normami upravujúcimi bremeno tvrdenia a preukazovania sú ustanovenia § 132
ods. 1 CSP, § 150 ods. 1 CSP a § 167 CSP, podľa ktorých treba v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie, strany majú povinnosť pravdivo a
úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, a vo svojich vzájomných

vyjadreniach označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

22. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomer účastníkov. ... Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca,

zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. ... Pri posudzovaní dôkazného
bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo,
že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo17/2010).

23. Žalobca svoju vecnú legitimáciu v tomto konaní odvodzuje z písomnej zmluvy so žalovaným, a
rozhodujúcimi skutočnosťami, potrebnými pre jeho úspech vo veci, bolo preto tvrdiť a preukázať, že
so žalovaným uzavrel platnú písomnú poistnú zmluvu so záväzkom žalovaného zaplatiť mu poistné.
Dôkazné bremeno preukázania týchto skutočností zaťažuje jeho. V súvislosti s opakom súd poukazuje
na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter (v

tomto prípade žalovaným tvrdený nedostatok jeho podpisu) sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž
nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Nie je teda
povinnosťou,aobvykleaniprimeranoumožnosťoužalovanejstranypreukázaťneexistenciuskutočnosti,
ktorú popiera. Už od čias rímskeho práva preto logicky platí všeobecná právna zásada, že dokazuje kto
tvrdí, nie kto popiera (ei incumbit probatio qui dicit, non qui negat - Paul. D 22, 3, 2). V danom prípade

viď analogicky aj uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 M Obdo V 6/2012, ZPS 15/2014, podľa
ktorého „pri spornosti podpisov avalistov na zmenke má majiteľ zmenky (žalobca) dôkaznú povinnosť
preukazovať pravosť podpisov.“

24. Žalovaný svoj podpis na zmluve poprel, a keďže žalobca vykonanými dôkazmi nepreukázal,

že so žalovaným uzavrel platnú poistnú zmluvu podpísanú žalovaným, a nenavrhol (do ukončenia
dokazovania) ani prípadné znalecké dokazovanie na preukázanie pravosti podpisu žalovaného (pre
ktoré by bol povinný zložiť primeraný preddavok na trovy znaleckého dokazovania - § 253 ods. 2 CSP),
súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.

25. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto by mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1
CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí,
priznať mu podľa § 255 ods. 1 CSP plnú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydalsúdnyúradník).Keďževšakžalovanejstranevdoterajšomkonanípodľaobsahusúdnehospisudoposiaľ
žiadne konkrétne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním
alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešný žalobca na náhradu trov konania nemá

právo, súd náhradu trov konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.