Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 7, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211200226
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:1211200226.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.

Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. J. - R. J.
XXX, zastúpeného C.. D.. Q. M., B.., advokátom so sídlom T., P. 5, proti žalovanému J. s.r.o., so sídlom
T., E. F. XX/A, O.: XX XXX XXX, zastúpenému D.. D. U., advokát, I. kancelária U. & H., so sídlom T. S.
nám. 1, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Z. súdu T.
nad Bebravou zo dňa 8. novembra 2017, č.k. 4C/10/2011-918, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí tretím) súd prvej inštancie vo výroku I. určil, že žalobca je výlučným
vlastníkomnehnuteľností,pozemkovvedenýchOkresnýmúradomBánovcenadBebravou,katastrálnym
odborom, zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie C., ako parcela reg. "C" č. XXXX/X, ostatné
plochy, vo výmere 27.018 m2, parcela reg. "C" č. XXXX/X, ostatné plochy, vo výmere 16 m2 a ako
parcela reg. "C" č. XXXX/X, ostatné plochy, vo výmere 64 m2. Vo výroku II. rozhodol, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, s tým že o výške tejto náhrady
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím. Vo výroku

III. žalovanému uložil povinnosť nahradiť štátu náhradu trov konania vo výške 182,90 eur, a to na účet
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po zrušení veci odvolacím súdom doplnil dokazovanie nariadením
znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo, výsluchom znalca,
oboznámením listinných dôkazov a po ich vyhodnotení dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
Na základe doplneného dokazovania súd prvej inštancie opätovne dospel k záveru, že prvotná Kúpna
zmluva zo dňa 26.10.2010 uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou RS P., s.r.o. (pôvodne žalovaný

2/), ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený príslušným katastrálnym úradom pod V XXXX/XX
dňa 29.10.2010 je platná. Súd prvej inštancie opätovne nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo
možné považovať predmetnú zmluvu za neplatnú pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi. Súd
sa nestotožnil s názorom žalobcu, že táto zmluva zo dňa 26.10.2010 je neplatná pre jej rozpor s
dobrými mravmi vyplývajúci z úmyslu štatutárneho orgánu spoločnosti S. P., s.r.o. neuhradiť žalobcovi
kúpnu cenu a ktorý sa zrejme vopred pripravoval na podvod. Mal za to, že neuhradenie kúpnej ceny
nespôsobuje neplatnosť tejto kúpnej zmluvy, a to ani vzhľadom na skutočnosť o vine a treste konateľa

spoločnosti S. P., s.r.o., ktorá vyplýva z Rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 29T/155/2015 zo
dňa 28.10.2015. A to aj s poukazom na rozhodovaciu prax súdov, na ktorú vo svojom odôvodnení
rozhodnutia zo dňa 14.04.2016 na podporu správnosti záveru o platnosti tohto právneho úkonu zo
dňa 26.10.2010 poukázal i odvolací súd, ktorý uviedol, že naplnenie trestnoprávnej skutkovej podstatypodvodu konateľa spoločnosti S. P. s.r.o. E. S. má v súkromnoprávnej rovine význam z hľadiska aplikácie
ust. § 49a Obč. zákonníka; je teda dôvodom relatívnej neplatnosti zmluvy, ktorej sa môže dovolávať len
druhý neplatnosťou dotknutý účastník zmluvy (§ 40a Obč. zákonníka). Listinami a výpoveďami žalobcu

a svedka E. S. a svedkov bolo v spore preukázané žalobca ako predávajúci a spoločnosť S. P. s.r.o.
ako kupujúci dňa 26.10.2010 uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola predmetná nehnuteľnosť,
za kupujúceho konal konateľ E. S.. Zmluvné strany sa dohodli na zaplatení kúpnej ceny vo výške
800.000,- eur. Tvrdenia konateľa spoločnosti S. P. s.r.o. o výške kúpnej ceny (ktorá mala byť podľa jeho
tvrdenia vo výške 572.000,- €) v spore nebolo preukázané. O tom, že sa zmluvné strany tejto kúpnej

zmluvy dohodli na kúpnej cene vo výške 800.000,- eur vyplýva zo samotného znenia kúpnej zmluvy,
zo Zmenky, ktorá znie na sumu 800.000,- eur, ktorú v deň uzatvorenia zmluvy (titulom zabezpečenia
podľa čl. III ods. 2) vystavila a podpísala spoločnosť S. P. s.r.o. v prospech žalobcu. Na základe týchto
dôvodov súd prvej inštancie opätovne ustálil, že kúpna zmluva zo dňa 26.10.2010 je platným právnym
úkonom. V spore bolo preukázané listinami i výpoveďami žalobcu i svedka E. S., že písomným podaním
zo dňa 28.12.2010 žalobca od platnej Kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2010 odstúpil, a to pre nezaplatenie

kúpnej ceny. Odstúpenie od zmluvy prevzala druhá strana, spoločnosť S. P., s.r.o. dňa 30.12.2010
a tak došlo k platnému a účinnému odstúpeniu. Súd mal v konaní preukázané vypočutím žalobcu,
že spoločnosť S. P. s.r.o. dohodnutú kúpnu cenu vo výške 800.000,- eur žalobcovi v celom rozsahu
nezaplatila, nepredložila súdu doklad o úhrade celej kúpnej ceny. Uvedenú skutočnosť, t.j. že kúpna
cena nebola žalobcovi uhradená v celom rozsahu vyplýva i z vyjadrenia právneho zástupcu spoločnosť

RS P. s.r.o. v tomto spore a táto skutočnosť vyplýva aj z výsledkov dokazovania v trestnom konaní
vedenom proti konateľovi spoločnosti S. P. s.r.o. E. S. vedenom Okresným súdom Žilina sp.zn. XXT/
XXX/XXXX. Spoločnosť S. P. s.r.o. ako kupujúci bola povinná (tak ako sa so žalobcom v zmluve zo
dňa 26.10.2010 dohodla) žalobcovi kúpnu cenu zaplatiť do 15 dní od 29.10.2010 (deň povolenia vkladu)
t.j. do 14.11.2010. Písomným odstúpením od Kúpnej zmluvy dňa 28.12.2010 žalobca tak na základe

dohody platne odstúpil od Kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2010 uzatvorenej so spoločnosťou S. P. s.r.o. a
to v súlade s čl. III, bod 3 Kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2010, a to pre nezaplatenie kúpnej ceny. Zmluvné
strany Kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2010 sa taktiež dohodli na tom, že v prípade ak nebude kúpna
cena zložená kupujúcim (spoločnosťou S. P. s.r.o.) na účet a v lehote tak, ako je uvedené v čl. III, bod
2. tejto kúpnej zmluvy, je predávajúci (žalobca) oprávnený odstúpiť od tejto kúpnej zmluvy." V ďalšom

sa súd prvej inštancie zaoberal platnosťou kúpnej zmluvy, na základe ktorej a predtým ako žalobca
odstúpil od zmluvy zo dňa 26.10.2010 sa žalovaný (t.j. tretia osoba) resp. jeho právny predchodca
spoločnosťJ.,spol.sr.o. nadobudolvlastníctvokpredmetnejnehnuteľnosti.ZpripojenéhospisuSprávy
katastra T. nad T. č. V XXXX/XX vyplýva že žalovaný nadobudol vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti
vkladom do katastra nehnuteľností na základe doručeného návrhu na príslušný orgán, ktorý vypracovala

spoločnosť S. P. s.r.o. dňa 29.10.2010, práve na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy datovanej dňom
29.10.2010 medzi spoločnosťou J., spol. s r.o. (pôvodný žalovaný 1/, právny predchodca žalovaného)
ako kupujúcim a spoločnosťou RS kameňolomy s.r.o. (pôvodný žalovaný 2/) ako predávajúcim. O tomto
návrhu bolo rozhodnuté príslušným katastrálnym úradom pod V XXXX/XX dňa 02.11.2010 tak, že bol
vklad vlastníckeho práva k predmetnému pozemku povolený práve v prospech spoločnosti J., spol. s

r.o. Nebolo medzi stranami sporné, že spoločnosť S. P. s.r.o. a predchodca žalovaného dňa 07.09.2010
uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetnému pozemku. Z
výsledkov doplneného dokazovania súd prvej inštancie opakovane dospel k názoru, že kúpna zmluva
zo dňa 07.09.2010 je platným právnym úkonom, ani v novom konaní s doplneným dokazovaním nezistil
žiadne okolnosti o jej neplatnosti. V konaní bola preukázaná v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho

práva spoločnosťou J., spol. s r.o. k predmetnej nehnuteľnosti existencia písomnej kúpnej zmluvy
datovanej dňom 29.10.2010. A z výpovede zástupcu žalovaného R. F. vyplýva, že listinu Kúpna zmluva
datovanú dňom 29.10.2010, ktorá je súčasťou spisu katastrálneho úradu T. nad T. V XXXX/XX ona,
ako konateľka spoločnosti J., spol. s r.o. nepodpísala. Dňa 15.05.2014 na pojednávaní uviedla, že
na zmluve ktorá bola zavkladovaná originál jej podpisu nie je, za spoločnosť podpisovali vždy dvaja

konatelia, pričom ako vyplýva z výpovede R. F. vždy sa za spoločnosť J., spol. s r.o. podpisovala ako
druhá v poradí, čím vyšli najavo pochybnosti o platnosti tejto kúpnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania
spisom Správy katastra V XXXX/XX v ktorom konaní bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva k
predmetnej nehnuteľnosti do katastra v prospech žalovaného resp. jeho predchodcu vyplýva, že kúpna
zmluva zo dňa 07.09.2010 nikdy nebola predmetom konania o vklade, ale predmetom konania o vklade

bola práve kúpna zmluva uzatvorená medzi spoločnosť RS P. s.r.o. a J., spol. s r.o. (predchodca
žalovaného) zo dňa 29.10.2010. Strana žalobcu vzhľadom na vykonané dokazovanie výsluchom R.
F., D.. E. R. považovala Kúpnu zmluvu zo dňa 29.10.2010 za absolútne neplatnú aj z dôvodu, že
žalovaným resp. jeho právnym predchodcom spoločnosťou J., spol. s r.o. nebola nikdy podpísaná. Otom, že kúpna zmluva zo dňa 29.10.2010 je neplatným právnym úkonom súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaného dokazovania znalcom z odboru grafológia v súvislosti s posúdením pravosti
podpisu konateľov R. F. a O. H. W. na Kúpnej zmluve zo dňa 29.10.2010 zavkladovanej Správou

katastra T. nad T. pod č. V XXXX/XX a to znaleckým posudkom č. 20/2017 vypracovaným H.. H..
L. J. a jej výpoveďou zo dňa 11.10.2017 kedy mal súd jednoznačne preukázané, že podpisy týchto
osôb, štatutárnym orgánom, konateľov spoločnosti J., spol. s r.o., ktorá vystupoval v tejto Kúpnej
zmluve zo dňa 29.10.2010 ako kupujúci nie sú pravé, nejde o originály podpisov R. F. a O. H. W..
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že kúpna zmluva zo dňa 29.10.2010 je neplatná

vzhľadom na ust. § 40 ods. 1, § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to pre nedostatok formy, pretože
táto nebola uzatvorená písomne. Nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,
spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Z dôvodu, že Kúpna zmluva zo dňa 29.10.2010, na základe
ktorej ako vyplýva zo spisu správy katastra č. V XXXX/XX bol povolený vklad vlastníckeho práva v
prospech žalovaného k predmetnej nehnuteľnosti nebola kupujúcim podpísaná, pretože neobsahuje
originálne podpisy jeho štatutárneho orgánu oprávneného za ňu konať je táto kúpna zmluva absolútne

neplatným právnym úkonom. Keďže v danej veci Kúpna zmluva zo dňa 29.10.2010 je neplatná, nemohli
nastať právne účinky ani pokiaľ ide o prevod vlastníctva, čo znamená že na základe takejto zmluvy sa
žalovaný nestal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a nemožno v zmysle teórie súkromného práva
ako i ustálenej judikatúry súdov i záverov odvolacieho súdu zrušujúceho rozhodnutia zo dňa 14.04.2016
preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa t.j. žalovaného.

Žalovaný resp. jeho právny predchodca sa tak nestal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. A keďže súd
považoval Kúpnu zmluvu zo dňa 26.10.2010 uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou S. P. s.r.o.
za platnú (ktorý názor zdieľal i odvolací súd) a v doplnenom dokazovaní nevyšli najavo a súdu ani nie
sú známe iné okolnosti ktoré by spôsobovali jej neplatnosť, posudzoval v ďalšom platnosť právneho
úkonužalobcu-Odstúpeniaodtejtozmluvy,ktorýpodľatvrdenížalobcuspôsobiloobnoveniepôvodného

stavu, t.j. že žalobca sa stal opäť vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, pričom vlastníkom je v evidencii-
katastri nehnuteľností stále evidovaný žalovaný a preto má naliehavý právny záujem na žalobe, ktorú
podal. Žalobca ako predávajúci a spoločnosť S. P. s.r.o. ako kupujúci dňa 26.10.2010 uzatvorili kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom bola predmetná nehnuteľnosť, za kupujúceho konal konateľ E. S.. Zmluvné
strany sa dohodli na zaplatení kúpnej ceny vo výške 800.000,- eur. Uvedenú sumu mala spoločnosť

S. P. s.r.o. zaplatiť na účet v banke do 15 kalendárnych dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho
práva v prospech kupujúceho, t.j. do 14.11.2010. Spoločnosť RS P. s.r.o. kúpnu cenu žalobcovi v celom
rozsahu nezaplatila. Písomným právnym úkonom zo dňa 28.12.2010 - Odstúpením od Kúpnej zmluvy
žalobca na základe dohody platne odstúpil od platnej Kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2010 uzatvorenej
so spoločnosťou S. P. s.r.o. a to v súlade s čl. III, bod 3 Kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2010, a to

pre nezaplatenie celej kúpnej ceny spôsobom a v lehote tak, ako je uvedené v čl. III, bod 2. tejto
kúpnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania listinou spoločnosti S. P. s.r.o. zo dňa 12.1.2011 (č.l. 67)
i doručenkou (č.l. 18) jednoznačne vyplýva, že toto odstúpenie od zmluvy spoločnosť S. P. s.r.o.
prevzala dňa 30.12.2010. Týmto dňom nastali účinky odstúpenia od zmluvy. Žalovaný odstúpenie
žalobcu zo dňa 28.12.2010 považoval za neplatný právny úkonom s poukazom ust. § 37 ods. 2

Občianskeho zákonníka z dôvodu že odstúpenie od zmluvy, hoc aj riadne doručené spoločnosti S.
P., s r.o. nemohlo vyvolať právne účinky, ktoré s odstúpením od zmluvy zákon spája. Žalovaný bol
názoru, že je nepochybné, že ustanovenie čl. III. ods. 4., ktoré umožňovalo za určitých podmienok
odstúpiť žalobcovi od kúpnej zmluvy, ktorí sa však momentom povolenia vkladu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti v prospech spoločnosti J. spol. s r.o. stalo nevykonateľným, pretože nie je možné,

aby nastali účinky, ktoré zákon predpokladá. Zmluvné strany si priamo v kúpnej zmluve, zrejme aj pre
tento účel, ustanovili v čl. VI. ods. 6, že ak sa niektoré ustanovenie kúpnej zmluvy stane v budúcnosti
neplatným, resp. nevykonateľným, nahradia takéto ustanovenie novým. Súd k tejto obrane žalovaného
uvádza, že v zmysle teórie súkromného práva ako i ustálenej judikatúry súdov je nemožnosť plnenia
podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka sankcionovaná absolútnou neplatnosťou právneho úkonu,

ale nemožnosť plnenia musí existovať v dobe vzniku právneho úkonu - tzv. počiatočná nemožnosť a
preto súd ustálil, že právny úkon žalobcu zo dňa 28.12.2010 - Odstúpenie od kúpnej zmluvy je platným
právnym úkonom. Platným odstúpením došlo k zrušeniu zmluvy zo dňa 26.10.2010 od začiatku (§ 48
ods. 2 Občianskeho zákonníka). Z dôvodu platného odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy zo dňa
26.10.2010 uzatvorenej so spoločnosťou S. P.. s.r.o. aj keď potom ako táto spoločnosť uzatvorila dňa

07.09.2010 Kúpnu zmluvu s predchodcom žalovaného a potom ako sa predchodca žalovaného na
základe rozhodnutia o povolení vkladu stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti došlo k zrušeniu aj
účinkov vkladu vlastníckeho práva aj voči žalovanému. Zmluva na základe ktorej bol dňa 02.11.2010
povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného je z vyššie uvedených dôvodov neplatnýmprávnym úkonom, ktorý nemá žiadne účinky, a na základe nej žalovaný resp. predchodca žalobcu
nemohol nadobudnúť vlastnícke právo a toto vlastnícke právo nenadobudol ani na základe právneho
úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 07.09.2010, pretože táto nikdy nebola predmetom vkladu vlastníckeho

práva v katastri nehnuteľností, táto zmluva má len obligačné účinky a sama prevod vlastníckeho
nespôsobila, z ktorých dôvodov sa žalovaný nemôže dovolávať nadobudnutia vlastníckeho práva v
dobrejviereajehoochrany.Akeďžeodstúpenieodkúpnejzmluvyžalobcomniejesamoosebedôvodom
pre obnovenie jeho vlastníckeho práva k prevádzanej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, tieto účinky
môžu byť odstránené, keďže dohoda medzi účastníkmi zmluvy neprichádzala do úvahy, len na základe

rozhodnutia súdu vydaného v konaní o určenie vlastníckeho práva v zmysle ustanovenia § 137 písm.
c) CSP a preto je potrebné rozhodnutím súdu určiť, že žalobcovi svedčí vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti a preto súd rozhodol, že žalobca je výlučným vlastníkom vedených Okresným úradom
Bánovce nad Bebravou, katastrálnym odborom, zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie C.,
ako parcela č. XXXX/X, ostatné plochy, vo výmere 27 018 m2 , parcela č. XXXX/X, ostatné plochy, vo
výmere 16 m2 a ako parcela č. XXXX/X, ostatné plochy, vo výmere 64 m2. Žalovaný sa však dovolával

ochrany vlastníckeho práva, z pozície dobromyseľného nadobúdateľa z dôvodu, že konal s dôverou v
rozhodnutie štátneho orgánu o povolení vkladu a v jeho zápis do katastra nehnuteľností ako verejného
registra. Na svoju obranu poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. 549/2015 z 16.03.2016. Súd
prvej inštancie k tomuto rozhodnutiu Ústavného súdu SR uviedol, že aj keď sa v ňom uvádza s odkazom
na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky (napr. III. ÚS 415/15 op.) a v ostatnom náleze sp. zn.

III. ÚS 247/14 z 28. januára 2016 "s jasným záverom o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho
právadobromyseľnýmnadobúdateľom,ktorémutrebaposkytnúťústavnoprávnuochranu,akodvodzoval
svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý
by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento orginárny
spôsobnadobudnutiavlastníckehoprávajedobrávieranadobúdateľa,ktorúsúvšeobecnésúdypovinné

dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba
bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu." pre túto vec nie je aplikovateľný
a to z dôvodu, že žalovaný svoje vlastnícke právo odvodzoval od iného právneho úkonu, ktorý bol neskôr
posúdený ako neplatný, t.j. žeby mal nadobudnúť od "nevlastníka" ale v tejto veci je absolútne neplatným
právny úkon, ktorého " je účastníkom sám žalovaný ako strana zmluvy" a preto tak ako to konštatuje

odvolací súd nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa.
Na základe týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
podľa § 3 ods. 1, § 20 ods. 1, § 34, § 39, § 40 ods. 3, § 46 ods. 1, 2, § 47 ods. 1, § 48 ods. 1, 2, §
126, § 457, § 588 Občianskeho zákonníka, čl. 20 ods. 1, 4 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1, čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd, §80 písm. c/ O.s.p., § 137 písm. c/ CSP. O trovách tohto konania i o trovách

odvolacieho konania (s odkazom na § 224 os. 3 O.s.p. a § 396 ods. 3 CSP) rozhodol podľa ust. §
255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci a úspešnej strane, žalobcovi priznal právo náhradu trov konania voči druhej strane, žalovanému.
O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP). V predmetnom spore vznikli trovy štátu v súvislosti

s vyplatením svedočného svedkovi O.. H. W. z rozpočtových prostriedkov štátu vo výške 182,90 eur. V
sporovom konaní má štát právo na náhradu trov konania voči tomu účastníkovi (strane sporu), ktorému
bola uložená povinnosť na náhradu trov konania vo vzťahu k druhému účastníkovi (strane sporu). Pokiaľ
bolo o trovách konania rozhodnuté tak, že strana má nárok na náhradu trov konania proti druhej stane,
patrí štátu právo na náhradu trov konania proti tej strane ktorej bola uložená povinnosť nahradiť trovy

druhej strane a preto súd uložil žalovanému ako neúspešnému v spore povinnosť nahradiť tieto trovy
štátu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť, alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a

vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súčasne, že konanie má inú vadu, ktorá môže
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú dané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.
d/, f/, h/ CSP. Namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, týkajúcich

sa zmluvných vzťahov žalobcu, spoločnosti S. P. s.r.o. a právneho predchodcu žalovaného J. spol. s
r.o., predovšetkým čo sa týka momentu a spôsobu úhrady kúpnej ceny za predmetný pozemok a v
nadväznosti na to aj k nesprávnym skutkovým zisteniam dotýkajúcim sa odstúpenia žalobcu od kúpnej
zmluvyzodňa26.10.2010.Zvykonanéhodokazovaniajezrejmé,žeodzačiatkuboloúmyslomsubjektovzúčastneným na prevodoch predmetnej nehnuteľnosti, aby právny predchodca žalovaného nadobudol
do vlastníctva predmetnú nehnuteľnosť na podnikateľské účely. Právny predchodca žalovaného o tom
viedol aj rokovania so žalobcom, žalobcu na týchto rokovaniach na základe plnej moci zastupoval

konateľ S. P. s.r.o. pán S.. Dnes už neexistujúca spoločnosť S. P. s.r.o. bola prostredníkom v tejto
transakcii až do tej miery, že na istý krátky čas sa stala jej vlastníkom a následne previedla vlastnícke
právo na právneho predchodcu žalovaného. Podstatou naďalej zostávalo, že kúpnu cenu za predmetný
pozemok má získať žalobca, ktorý sa aktívne podieľal na predaji predmetnej nehnuteľnosti právnemu
predchodcovi žalovaného a túto kúpnu cenu mu fakticky uhradí právny predchodca žalovaného. Z

vykonaného dokazovania vyplýva, že podstatná časť kúpnej ceny bola zložená na dohodnutý účet podľa
čl. III. kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2010, pričom sa tak stalo zjavne v lehote stanovenej kúpnou zmluvou
zo dňa 26.10.2010 a v čase pred doručením odstúpenia žalobcu spoločnosti S. P., t.j. pred 30.12.2010
(konkrétne dňa 11.11.2010). Zároveň je zrejmé, že žalobcovi bola vyplatená aj suma vo výške 100.000,-
eur priamo od spoločnosti S. P. s.r.o. ako záloha na kúpnu cenu. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa
09.05.2011vyplýva,žežalobcovibolozostranyprokuristuprávnehopredchodcužalovanéhooznámené,

že dňa 12.11.2010 bola uhradená suma 596.313,35 eur na jedno číslo účtu a zvyšok 260.000,- eur bolo
uhradených na iné číslo účtu. Zároveň žalobca potvrdil, že časť kúpnej ceny vo výške 100.000,- eur
mu bola uhradená dňa 19.11.2010. Zdôraznil, že v čl. III. kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a
spoločnosťou S. P. s.r.o. zo dňa 26.10.2010 sa v jednotlivých bodoch neuvádza povinnosť S. P. uhradiť
kúpnu cenu, iba ju v stanovenej lehote zložiť na číslo účtu v nej uvedené, ku ktorému mali obe zmluvné

strany zriadené dispozičné právo. Odstúpenie od zmluvy bolo dohodnuté iba pre prípad nesplnenia
povinnosti zložiť kúpnu cenu na daný účet. Právo na odstúpenie podľa čl. III. bod 3 kúpnej zmluvy
zo dňa 26.10.2010 nebolo naviazané na úhradu kúpnej ceny. Aj táto skutočnosť potvrdzuje záver, že
konečnýmvlastníkompozemkuatýmktofaktickyzloží-vinkulujekúpnucenužalobcovimalbyťžalovaný
a príjemcom kúpnej ceny sám žalobca, pričom kúpnu zmluvu vypracovával sám, resp. jeho vtedajší

právny zástupca. Vyslovil názor, že zmluvné strany si v kúpnej zmluve zo dňa 26.10.2010 výslovne
nedohodli splatnosť a spôsob úhrady kúpnej ceny. Z textu odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy je
zrejmé, že žalobca ako dôvod odstúpenia výslovne uviedol „nezaplatenie kúpnej ceny“, pričom však v
čl. III. ods. 3 kúpnej zmluvy, ktorého sa dovoláva, viaže právo žalobcu na odstúpenie od zmluvy len na
skutočnosť, ak nebude v danej lehote zložená suma na určený účet v banke, nie teda na skutočnosť,

či bude kúpna cena žalobcovi aj uhradená. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že účet, ktorý je
označený v kúpnej zmluve zo dňa 26.10.2010 patril, resp. jeho majiteľom bola spoločnosť S. P. s.r.o..
Z uvedeného je zrejmé, že zloženie sumy na označený účet nemožno považovať za úhradu kúpnej
ceny žalobcovi, spôsob úhrady kúpnej ceny nebol v kúpnej zmluve zo dňa 26.10.2010 špecifikovaný. Je
nepochybné, že na v zmluve uvedený účet bola zložená podstatná časť kúpnej ceny (596.313,35 eur).

Vyslovil názor, že odstúpenie ako právny úkon žalobcu nevyvoláva právne účinky, nakoľko ako dôvod
odstúpenia je označené „nezaplatenie kúpnej ceny“, pričom však čl. III. ods. 3 kúpnej zmluvy viaže právo
žalobcu na odstúpenie od tejto zmluvy len na skutočnosť, ak nebude v danej lehote zložená suma na
určený účet v banke. Odstúpenie žalobcu doručené spoločnosti S. P. s.r.o. dňa 30.12.2010 je potrebné
považovať za právny úkon neurčitý (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), resp. za právny úkon, ktorý

nevyvoláva právne účinky a teda nemá za následok zrušenie kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2010, nakoľko
nie je zrejmé akú skutočnosť (dôvod) žalobca označil pre odstúpenie od danej kúpnej zmluvy. Osobitne
nie je zrejmé, či žalobca odstúpil pre nezloženie sumy kúpnej ceny na účet určený v kúpnej zmluve
zo dňa 26.10.2010, alebo pre nezaplatenie kúpnej ceny. Naviac vzhľadom na okolnosti tohto prípadu
považoval žalobcovo odstúpenie od zmluvy za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a z tohto dôvodu

aj neplatné, nakoľko žalobca s vysokou pravdepodobnosťou mal získať približne 90% výšky kúpnej ceny
za predmetný pozemok. Žalovaný ďalej namietal nesprávne právne posúdenie platnosti kúpnej zmluvy
zo dňa 29.10.2010 vo väzbe na kúpnu zmluvu zo dňa 07.09.2010. Vytýkal súdu prvej inštancie, že pri
hodnotení otázky platnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 29.10.2010 nebral do úvahy, že tie
isté zmluvné strany o totožnom predmete prevodu uzatvorili perfektnú kúpnu zmluvu zo dňa 07.09.2010

a právny predchodca žalovaného, spoločnosť J. spol. s r.o. bol v dobrej viere, na základe ako tejto
kúpnej zmluvy, tak aj rozhodnutia príslušného orgánu verejnej správy o zápis vlastníckeho práva v jeho
prospech. Skutočnosť, že obe zmluvné strany, teda jeho právny predchodca, ako aj S. P. mali skutočnú
vôľu, aby právny predchodca žalovaného nadobudol predmetný pozemok do vlastníctva vyplýva aj
z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu svedkov štatutárnych zástupcov právneho predchodcu

žalovaného. Súd prvej inštancie nedostatočne zdôvodnil zásah do platnosti právneho úkonu, ktorým
jeho právny predchodca, spoločnosť J. spol. s r.o. nadobudla vlastnícke právo k predmetnému pozemku.
Nesprávnym je aj názor súdu prvej inštancie, že v zmysle teórie súkromného práva, ako i ustálenej
judikatúry súdov, i záverov odvolacieho súdu, nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoci dobromyseľného nadobúdateľa, t.j. žalovaného. Súd mal pri posúdení platnosti právneho úkonu -
kúpnej zmluvy vo väzbe na skúmanie dôvodov neplatnosti uprednostniť výklad v prospech platnosti
tohto právneho úkonu a zároveň poskytnutú ochranu žalovanému a jeho právnemu predchodcovi,

ktorý nadobudol vlastnícke právo predmetnému pozemku v dobrej viere. V tejto súvislosti poukázal
na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/2015 zo dňa 26.08.2015, podľa ktorého zmyslom
ochrany legality v súkromnej sfére nie je len ochrana záujmov jednej strany, ale predovšetkým ochrana
obidvoch zmluvných strán podľa ústavnej zásady pacta sunt servanda. Vo všeobecnosti platí, že na
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch právnych

skutočností. Prvou je uzavretie platnej zmluvy o jej prevode a druhou je individuálny správny akt -
rozhodnutie príslušnej správy katastra o povolení vkladu. Ak bol v tomto prípade, síce správou katastra
povolený vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.10.2010, je reálne daný modus,
ako aj titulus, teda platne uzavretá zmluva, nakoľko v tomto prípade existuje v podstate totožná platná
kúpna zmluva zo dňa 07.09.2010. Ide o osobitosť tohto prejednávaného prípadu, ktorá sa vymyká
prípadom doterajšej súdnej praxi. V tomto prípade je preto potrebné aplikovať menej formálny a viac

materiálny prístup k výkladu podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva jeho právnym predchodcom
a to v súlade s princípmi pacta sunt servanda, ochrany autonómneho prejavu vôle zmluvných strán a
dôvery zmluvnej strany. Žalovaný ďalej namietal nesprávne vyhodnotenie dobrej viery jeho právneho
predchodcu. Zmluvnou stranou kúpnej zmluvy zo dňa 29.10.2010, ako kúpnej zmluvy zo dňa 07.09.2010
bol právny predchodca žalovaného, a to spoločnosť J. spol. s r.o. (neskôr J. spol. s r.o.) zo sídlom

E. F. XX/A, T., ktorá zanikla zlúčením so žalovaným k 01.08.2013. Dobrá viera žalovaného založená
na zmluve o zlúčení so spoločnosťou J. spol. s r.o. vo forme notárskej zápisnice zo dňa 04.07.2013.
Dobrá viera žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu bola okrem iného založená na nesporne
právne perfektnej kúpnej zmluve zo dňa 07.09.2010, čo však súd prvej inštancie na tomto mieste
absolútne opomína. Práve skutočnosť, že tu existuje perfektná a platná zmluva, ktorá síce nebola

predložená v konaní o vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, je špecifický pre toto konanie
a preto by súd mal túto skutočnosť v záujme zachovania právnej istoty a ochrany vlastníckeho práva
zohľadniť v prospech žalovaného. Kúpna zmluva zo dňa 07.09.2010 s nadväzujúcim rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej správy o povolení vlastníckeho práva k predmetnému pozemku založila
dobrú vieru jeho právneho predchodcu. Následne dobrá viera žalovaného je založená na zápise v

katastri nehnuteľností a na zmluve o zlúčení so spoločnosťou J. spol. s r.o. vo forme notárskej zápisnice,
na základe ktorej žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku. Preto musia obaja
požívať ústavnú ochranu. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s
princípom spravodlivosti, nakoľko nezohľadnil jeho dobromyseľnosť a dobromyseľnosť jeho právneho
predchodcu, vôľu oboch zmluvných strán, princíp pacta sunt servanda a rovnako tak následky, ktoré

bude mať zbavenie žalovaného vlastníckeho práva k predmetnému pozemku. Zdôraznil, že si plnil svoje
zmluvné povinnosti vrátane úhrady kúpnej ceny a v dobrej viere nadobudol a užíval predmetný pozemok
s tým, že pokiaľ by mal teraz o tento pozemok prísť už neexistuje žiadna právna možnosť ako sa domôcť
náhrady škody od spoločnosti S. P. s.r.o., nakoľko táto medzičasom zanikla bez právneho nástupcu.
Zároveň uviedol, že žalobca na základe rozhodnutia súdu by získal predmetnú nehnuteľnosť, a to aj

napriek skutočnosti, že už žalobcovi bola právoplatne priznaná pohľadávka voči E. S. vo výške 700.000,-
eur vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Žilina vydaným v trestnej veci č.k. 29T/155/2012-788 zo
dňa 28.10.2015. Podľa jeho informácií žalobca stále disponuje aj zmenkou, ktorej avalistom je E. S. v
zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2010. Uplatnil si náhradu trov konania.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že argumentáciu žalovaného k otázke platnosti
odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2010 považuje za účelovú, robenú s úmyslom odpútať
pozornosť od podstaty veci, ktorou je posudzovanie platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 29.10.2010 a z toho
vyplývajúca neexistencia platného nadobúdacieho titulu na strane žalovaného. Žalovaný síce popisuje

proces úhrady kúpnej ceny za pozemok, no opomína uviesť tú najpodstatnejšiu skutočnosť, ktorou
je to, že kúpna cena žalobcovi v celej výške zaplatená nebola a na žalobcovi bol spáchaný obzvlášť
závažný zločin podvodu. Uviedol, že podľa čl. III. bod 2 mal kupujúci zložiť kúpnu cenu na bankový
účet za účelom úhrady kúpnej ceny v prospech žalobcu s tým, že žalobca mal mať k účtu zriadené
právo dispozície. Kupujúci (S. P. s.r.o.) však kúpnu cenu na označený účet nikdy nezložil a naviac

zariadil, aby žalobca nemal k tomuto účtu vôbec žiadne dispozičné oprávnenie. Na určený účet síce
boli napokon zložené určité peňažné prostriedky, no tie za a/ zložil žalovaný a nie kupujúci a za b/
neboli zložené v dohodnutej výške. Záväzok spoločnosti S. P. s.r.o. zaplatiť kúpnu cenu nebol splnený
okamihom zloženia kúpnej ceny na určený účet, ale k splneniu záväzku by došlo až zaplatením kúpnejceny žalobcovi ako predávajúcemu, t.j. umožnením disponovať s týmto účtom. Nakoľko k zloženiu
kúpnej ceny s úmyslom vyplatiť ju žalobcovi nedošlo (skutočným úmyslom konateľa spoločnosti RS
P. nebolo vyplatiť tieto peniaze žalobcovi, ale ponechať si tieto peniaze, k čomu sa napokon priznal

v trestnom konaní) je odstúpenie od zmluvy plne dôvodné. Skutočnosť, že žalobcovi ako vlastníkovi
pozemku kúpna cena vyplatená nebola je nesporná a táto skutočnosť sama o sebe priamo zo zákona
zakladá právo odstúpiť od zmluvy z dôvodu omeškania dlžníka podľa § 517 Občianskeho zákonníka.
Odhliadnuc od všetkého uvedeného nemožno opomenúť skutočnosť, že zložená bola len časť kúpnej
ceny, nie celá kúpna cena. Ako uvádza sám žalovaný na uvedený účet bola prevedená peňažná suma

vo výške 596.313,35 eur, no podľa kúpnej zmluvy z 26.10.2010 zložených malo byť 800.000,- eur, a teda
striktne vzaté k zloženiu dohodnutej sumy skutočne nedošlo a preto dôvod pre odstúpenie naplnený
bol. Poukázal na to, že v tejto veci došlo k spáchaniu obzvlášť závažného zločinu, ktorého cieľom
bolo „obrať“ žalobcu o pozemok, čo sa napokon podarilo. Žalobcovi kúpna cena zaplatená nebola a
to zostáva jedinou podstatnou skutočnosťou. Polemiky o tom, či odstúpenie od zmluvy, na základe
ktorej žalobcovi nebolo plnené, a ktorou bol na žalobcovi spáchaný zločin je platné, resp. či žalobca

vôbec mal právny dôvod na odstúpenie od zmluvy, považoval žalobca za absurdné. Argumentáciu
žalovaného uvedenú v odvolaní o spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 07.09.2010 vo väzbe na kúpnu zmluvu zo dňa 29.10.2010 považoval za právne
neudržateľnú, nemajúcu žiadnu oporu v platných právnych predpisoch a ani v judikatúre Najvyššieho
súdu SR, resp. Ústavného súdu SR. Už názor, podľa ktorého je možné nadobudnúť vlastnícke právo

od nevlastníka mimo zákonom stanovených prípadov, je sám zo svojej podstaty extrémnym právnym
názorom a prichádza do úvahy len v odôvodnených prípadoch, spoločným menovateľom ktorých je
veľmi prísne posudzovaná dobromyseľnosť nadobúdateľa (čo nie je prípad žalovaného). Názor, podľa
ktorého je možné nadobudnúť vlastnícke právo na základe nezavkladovanej zmluvy, čiže v rozpore so
zásadou intabulácie už nemožno označiť ani ako extrémny. Takýto názor totiž vyvracia celú koncepciu

katastra nehnuteľností so všetkými jeho existujúcimi zásadami a pravidlami. Žalovaný, nielenže popiera
existenciu zásady nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet (nemožno previesť viac
právnežsámmám),aleajzásaduintabulačnú(vlastníckeainéprávaknehntueľnostiamvznikajú,nemia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra a to za podmienok určených katastrálnym zákonom). Názor, ktorý
je založený na ignorovaní oboch týchto zásad je preto nutné označiť za názor, ktorý sa vymyká všetkým

ústavnoprávnym princípom, súkromnoprávnym zásadám a účinným právnym pravidlám upravujúcim
proces nadobúdania vlastníckeho práva podľa platného právneho poriadku SR. Zdôraznil, že právnym
úkonom, na základe ktorého došlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech žalovaného bola kúpna
zmluva zo dňa 29.10.2010. Akákoľvek argumentácia o vôli už prejavenej v kúpnej zmluve zo dňa
07.09.2010 je bezpredmetná. Kúpna zmluva zo dňa 07.09.2010 je možno perfektným právnym úkonom,

no jednak bola uzatvorená z nevlastníkom a jednak nikdy nebola predmetom katastrálneho konania.
Predmetom katastrálneho konania bola kúpna zmluva z 29.10.2010, ktorú s obsahom, akým bola
predložená správe katastra, nemožno považovať za skutočný prejav vôle spoločnosti J. spol. s.r.o., ale
je nedôveryhodným kompilátom s pozmeneným obsahom, pričom namiesto vlastnoručného podpisu
štatutárnych orgánov spoločnosti J. spol. s r.o., tam boli vložené skeny podpisov týchto osôb z iných

listín. Bez akýchkoľvek pochybností sa preto delege lata jedná o absolútne neplatný právny úkon, delege
ferenda by vzhľadom k skutkovej okolnosti prípadu bolo žiaduce uvažovať dokonca o neexistentnom
právnomúkone,nakoľkoúplnechýbajedenzpojmovýchznakovprávnehoúkonuatýmjevôľakonajúcej
osoby. Ak na základe tohto „paúkonu“ bolo v katastrálnom konaní vydané rozhodnutie, vyvstávajú potom
pochybností aj o zákonnosti takéhoto rozhodnutia, čo súčasne vyvoláva pochybnosti o tom, či niekedy

vôbec existoval (na strane žalovaného) modus ac quirendy. Žalobca preto tvrdí, že na strane žalovaného
nikdyneexistovaltitulusacquirendy(platnákúpnazmluva)aanimodusacquirendy(rozhodnutieorgánu
správy katastra v nadväznosti na platnú kúpnu zmluvu). Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní poukazuje
na údajnú dobrú vieru, ktorá má byť zrejme dostačujúcim dôvodom pre nadobudnutie vlastníckeho
práva k pozemku, poukázal na to, že žalovaný opomína uviesť skutočnosti, ktoré vyvracajú tézu o jeho

dobromyseľnosti. Poukázal na to, že žalovaný v čase kúpnej zmluvy dňa zo dňa 07.09.2010 vedel,
že túto zmluva uzatvára s osobou, ktorá nie je vlastníkom prevádzaného pozemku (táto skutočnosť je
ľahko overiteľná výpisom z listu vlastníctva) a preto v žiadnom prípade nemohol v dôsledku zásady
nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet odôvodnene a rozumne očakávať, že na
základe tejto zmluvy nadobudne vlastnícke právo k pozemku. Podľa čl. 4.4 kúpnej zmluvy zo 07.09.2010

mal návrh na vklad podať kupujúci, teda právny predchodca žalovaného. Keďže žalovaný na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 07.09.2010 nezložil kúpnu cenu do notárskej úschovy a ani nepodal návrh
na vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy, bolo preňho prekvapujúce, keď mu E. S. v
novembri 2010 predložil list vlastníctva, podľa ktorého bol vlastníkom žalovaný. Naviac od žalobcumal žalovaný od prvopočiatku indície o tom, že zo strany E. S. došlo k spáchaniu trestného činu, čo
sa napokon zakrátko potvrdilo preštudovaním zmluvy z 29.10.2010, na základe ktorej došlo k zápisu
vlastníckeho práva v prospech žalovaného. Naviac spoločnosť J. spol. s r.o. nemala vedomosť o

podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra a až následne preverovaním na Správe katastra
Bánovce nad Bebravou zistila, že došlo k predloženiu sfalšovanej zmluvy a priamo označila rozdiely
medzi zmluvou, ktorá bola podpísaná 07.09.2010 a zmluvou, ktorá bola právnym dôvodom pre zápis
vlastníckeho práva. Nakoľko priebeh udalosti v rámci tejto transakcie mal byť úplne iný, spoločnosť
J. s.r.o. evidentne ani len neočakávala, že dôjde k zápisu vlastníckeho práva, samotný zápis bol pre

ňu prekvapujúci, vzbudil podozrenie a inicioval prieskum skutkového stavu zo strany tejto spoločnosti.
Ďalej uviedol, že žalovaný a spoločnosť S. P. s.r.o. uzatvorili dňa 10.02.2011 dodatok č. 1, v ktorom
spätne zmenili mechanizmus platenia kúpnej ceny. Uviedol, že dodatok č. 1 bol prijatý až po realizácii
vkladu zmluvy do katastra nehnuteľností a paradoxne aj po úplnom vyplatení kúpnej ceny kupujúcim,
čo predávajúci potvrdil vyhlásením v čl. III. bod 4 tohto dodatku. Naviac dodatok bol prijatý v čase, kedy
už prebiehalo predmetné súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Mal za

to, že spoločnosť J. s.r.o. už od okamihu, kedy sa oboznámila s vkladom vlastníckeho práva nemohla
byť dobromyseľná. V opačnom prípade by len sotva podávala trestné oznámenie pre podozrenie zo
spáchania trestného činu. Všetky tieto skutočnosti diskvalifikujú spoločnosť J. s.r.o. (a žalovaného ako
právneho nástupcu tejto spoločnosti) z pozície náležite obozretného a dobromyseľného nadobúdateľa.
Argumentáciažalovanéhopoukazujúcanadobrúvieruadobromyseľnosťjepretoprávnebezpredmetná.

Žalobca ďalej uviedol, že v prípade pozitívneho určenia vlastníctva k pozemku je pripravený postúpiť
na žalovaného pohľadávku na zaplatenie náhrady škody, ktorá mu bola priznaná v trestnom konaní.
Týmto bude obnovený stav, ktorý platil v čase pred spáchaním trestného činu. Uplatnil si náhradu trov
odvolacieho konania.

4. Žalovaný v písomnej replike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že v plnej miere zotrváva na dôvodoch
odvolania voči rozsudku súdu prvej inštancie. Uviedol, že pochopenie spôsobu úhrady kúpnej ceny
podľa kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2010 a toho plynúce závery sú podstatnými pre meritórne rozhodnutie
súdu v tejto veci. Mal za to, že žalobcovi muselo byť zrejmé, ako špecificky boli v kúpnej zmluve zo
dňa 26.10.2010 dohodnuté okolnosti súvisiace s úhradou kúpnej ceny. Žalobca si musel uvedomovať,

že v kúpnej zmluve si výslovne dohodol len „zloženie“ kúpnej ceny, avšak samotnú úhradu kúpnej
ceny žalobcovi ponechal neupravenú a zobral na seba následky z toho plynúce. Z obsahu samotného
odstúpenia žalobcu vyplýva, že žalobca sa ako dôvodu odstúpenia dovoláva čl. III. ods. 3 kúpnej zmluvy,
ale na druhej strane výslovne ako dôvod uviedol „nezaplatenie kúpnej ceny“ a nie nezloženie kúpnej
ceny. Zdôraznil, že čl. III. bod 3 kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2010 viaže právo žalobcu na odstúpenie

od tejto zmluvy len na skutočnosť, ak nebude v danej lehote zložená suma na určený účet v banke,
nie teda na skutočnosť, či bude kúpna cena žalobcovi aj uhradená. Mal za to, že zloženie sumy na
označený účet nemožno považovať za úhradu kúpnej ceny žalobcovi. Spôsob úhrady kúpnej ceny nebol
v kúpnej zmluve zo dňa 26.10.2010 špecifikovaný. Z uvedeného vyplýva, že odstúpenie ako právny úkon
žalobcu nevyvoláva právne účinky, nakoľko ako dôvod odstúpenia je označené „nezaplatenie kúpnej

ceny“, pričom však čl. III. ods. 3 kúpnej zmluvy viaže právo žalobcu na odstúpenie od tejto zmluvy len
na skutočnosť, ak nebude v danej lehote zložená suma na určený účet v banke. Odstúpenie žalobcu
doručené spoločnosti S. P. s.r.o. dňa 30.12.2010 je potrebné považovať za právny úkon neurčitý, resp.
za právny úkon, ktorý nevyvoláva právne účinky a teda nemá za následok zrušenie kúpnej zmluvy zo
dňa 26.10.2010, nakoľko nie je zrejmé, akú skutočnosť žalobca označil pre odstúpenie od danej kúpnej

zmluvy. Ďalej uviedol, že dobromyseľnosť právneho predchodcu žalovaného, resp. žalovaného už bola v
konanípreskúmavanáapodľajehonázorunietpochýbotom,žejehoprávnypredchodca,resp.žalovaný
konali v dobrej viere. V tejto súvislosti poukázal na názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení zo
dňa 14.04.2016 č.k. 4Co/792/2014-798, ktorý uviedol, že kúpna zmluva zo dňa 07.09.2010 uzatvorená
medzi predávajúcim S. P. s.r.o. a kupujúcim J. s.r.o. je platným právnym úkonom, pričom platnosti tejto

kúpnej zmluvy by nebránila ani skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená v čase, kedy spoločnosť S. P.
s.r.o. ako predávajúci ešte nebol vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Následne dobrá viera žalovaného
je založená na zápise v katastri nehnuteľností a na zmluve o zlúčení so spoločnosťou J., s. r. o. vo
forme notárskej zápisnice, na základe ktorej žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetnému
pozemku. Poukázal na vyslovený názor odvolacieho súdu v uznesení zo dňa 14.04.2016, v ktorom

jednoznačne odvolací súd uviedol, že kúpna zmluva zo dňa 26.10.2010 je platná, a to bez ohľadu na
výsledok trestného konania vedeného voči E. S.. Teda skutočnosť odsúdenia E. S. za trestný čin nemá
za následok absolútnu neplatnosť zmluvy.5. Žalobca v písomnej duplike k replike žalovaného uviedol, že otázka spôsobu úhrady kúpnej ceny je
druhotná a s predmetom sporu súvisí len okrajovo. Zotrval na názore, že zo strany žalovaného ide o
snahu odpútať pozornosť od podstaty sporu a od skutočností, ktoré sú pre správne právne posúdenie

vecidôležitéapodstatné.Uviedol,ževzmyslečl.III.bodu2kúpnejzmluvyz26.10.2010malaspoločnosť
S. P. s.r.o. za účelom úhrady kúpnej ceny zložiť kúpnu cenu na bankový účet v prospech žalobcu s
tým, že žalobca mal mať k účtu zriadené právo dispozície. V tomto prípade však ani jedna z uvedených
podmienok nebola splnená, t.j. na označený účet nebola kúpna cena kupujúcim v dohodnutej výške
zložená a najmä žalobca k tomuto účtu nemal vôbec žiadne dispozičné oprávnenie; jednalo sa o účet

kupujúceho. Je nesporné, že medzi ním a spoločnosťou S. P. nedošlo k splneniu záväzku vyplývajúceho
z kúpnej zmluvy, t.j. záväzku zaplatiť kúpnu cenu. Z tohto dôvodu je absolútne právne korektné, ak
odstúpil od zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny. To je totiž presne to, čo sa stalo - spoločnosť
S. P. nesplnila svoj právny záväzok vyplývajúci z § 588 Obč. zákonníka zaplatiť kúpnu cenu spôsobom
dohodnutým v kúpnej zmluve z 26.10.2010, t.j. nezložila kúpnu cenu v dohodnutej výške a nezriadila
k tomuto účtu dispozičné oprávnenie pre žalobcu. Odstúpenie od kúpnej zmluvy z 26.10.2010 z jeho

strany z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny je perfektným a platným právnym úkonom, ktorého všetky
formálne a obsahové náležitosti sú splnené a neexistujú nijaké vady, ktoré by kvalifikovali tento úkon
ako neplatný. Mal za to, že žalovaný ako subjekt, ktorý nie je stranou kúpnej zmluvy z 26.10.2010 nie je
vecne legitimovaný namietať platnosť odstúpenia žalobcu od uvedenej kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalovaný
poukazuje na dobromyseľnosť vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva k pozemku, poukázal na to,

že v konaní boli preukázané skutočnosti, že spoločnosť J. mala od okamihu, kedy sa dozvedela prvýkrát
o tom, že je zapísaná ako vlastník indície o podozrivom konaní E. S. a toto podozrenie bolo potvrdené
už v priebehu novembra 2010, kedy spoločnosť zistila, že zavkladovaná bola sfalšovaná zmluva, ktorú
nikdy nepodpísala. Nakoľko spoločnosť J. vedela, že nijakú zmluvu dňa 29.10.2010 nepodpisovala,
podozrenie zo spáchania trestného činu bolo natoľko silné, že podala trestné oznámenie Z. - XXX/OEK/

TN-XXXX. Tvrdenia o tom, že dodatok č. 1 bol uzatvorený až po doručení uznesenia vyšetrovateľky
PZ o odmietnutí, nemožno vo vzťahu k otázke, či žalovaný objektívne bol alebo nebol dobromyseľný
v žiadnom prípade preceňovať. Žalovaný, resp. jeho právny predchodca veľmi dobre vedel, že dňa
29.10.2010 nijakú zmluvu nepodpisoval a že platobné podmienky boli medzi nimi dohodnuté inak. Za
týchto skutkových okolností žalovanému nemôže byť priznaný status dobromyseľne konajúcej osoby.

Podľanázoružalobcuneexistujenijakáprávnakonštrukcia,ktorábymohlaviesťkurčeniu,ževlastníkom
sporných nehnuteľností je žalovaný.
6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z., ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP ( keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý

verejnýzáujem)vspojenís§219ods.3CSPadospelkzáveru,žeodvolaniežalovanéhoniejedôvodné.

7. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že pri rozhodovaní vo veci samej vzal súd prvej
inštancie do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov stranám sporu
vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli

počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní vo veci samej súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia vo veci samej, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle §

387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva nasledovné:

8. Podstatou odvolania žalovaného proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie sú námietky, že súd prvej
inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam týkajúcim sa spôsobu úhrady kúpnej ceny podľa
kúpnej zmluvy z 26.10.2010 a z toho vyplývajúce neplatné odstúpenie žalobcu od tejto zmluvy, ďalej

nesprávne právne posúdenie platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 29.10.2010 vo väzbe na kúpnu zmluvu
z 07.09.2010, ďalej že súd prvej inštancie nedostatočne zdôvodnil zásah do platnosti právneho úkonu
- kúpnej zmluvy zo dňa 29.10.2010 a nesprávne vyhodnotenie dobrej viery žalovaného, resp. jeho
právneho predchodcu vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva k spornému pozemku.

9. Predmetom tohto konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemku, vedeného
Okresným úradom T. nad T., katastrálnym odborom, zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. C. ako parcela
registra „C“ č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 27.018 m2, parcela registra „C“ č. XXXX/X - ostatné
plochy vo výmere 16 mX a ako parcela registra „C“ č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 64 m2,ktorý je v súčasnosti zapísaný v katastri nehnuteľností na vlastníka - obchodnú spoločnosť J. s.r.o.
so sídlom T., E. F. XX/A, t.j. žalovaného. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva,
že k predmetnému pozemku boli uskutočnené nasledujúce scudzovacie úkony: kúpna zmluva zo dňa

07.09.2010 uzavretá medzi predávajúcim S. P. s.r.o. a spoločnosť J. s.r.o. (právnym predchodcom
žalovaného), ktorá nebola predložená orgánu správy katastra za účelom vkladu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností, následne kúpna zmluva zo dňa 26.10.2010 uzavretá medzi žalobcom ako
predávajúcim a pôvodným žalovaným 2/, t.j. spoločnosťou S. P. s.r.o. ako kupujúcim, ktorá bola
zavkladovaná v katastri nehnuteľností pod č. R./XXXX, od ktorej žalobca dňa 30.12.2010 odstúpil a

následne kúpna zmluva zo dňa 29.10.2010 uzavretá medzi predávajúcim S. P. s.r.o. a spoločnosťou
J. s.r.o. (právnym predchodcom žalovaného) ako kupujúcim, ktorá bola zavkladovaná v katastri
nehnuteľností pod č. V XXXX/XXXX.

10. Odvolací súd aj po doplnenom dokazovaní súdom prvej inštancie je toho názoru, že kúpna zmluva
z 26.10.2010 uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou S. P. s.r.o., ktorej vklad vlastníckeho práva

bol povolený príslušným katastrálnym úradom pod V XXXX/XX dňa 29.10.2010 je platným právnym
úkonom.Odvolacísúdopätovnenezistilžiadneokolnosti,prektorébybolomožnépovažovaťpredmetnú
zmluvu za neplatnú pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi. Pokiaľ žalobca v priebehu konania
namietal,žekúpnazmluvazodňa26.10.2010jeabsolútneneplatnázdôvodurozporusdobrýmimravmi,
pretože kupujúci uskutočňoval právny úkon s tým, že už vopred vedel, že zmluvu nebude a nie je

ochotný splniť, čo sa týka zaplatenia kúpnej ceny predávajúcemu a následne ju ešte ako nevlastník
prevedie ďalej, odvolací súd sa s týmto právnym názorom žalobcu nestotožňuje. Odvolací súd opakuje
to, čo už uviedol v skoršom zrušujúcom uznesení vydanom v tomto spore, že aj keď konateľ spoločnosti
S. P. s.r.o. E. S. bol právoplatne odsúdený pre obzvlášť závažný zločin podvodu spočívajúci v tom,
že uzatvoril so žalobcom dňa 26.10.2010 kúpnu zmluvu s úmyslom nedodržať dohodnuté podmienky

zmluvy a za predmetný pozemok žalobcovi nezaplatiť kúpnu cenu, táto skutočnosť nemá za následok
absolútnu neplatnosť zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi. Naplnenie trestnoprávnej skutkovej
podstaty podvodu konateľa spoločnosti S. P. s.r.o. E. S. má v súkromnoprávnej rovine význam z hľadiska
aplikácie ust. § 49a Obč. zákonníka, je teda dôvodom relatívnej neplatnosti zmluvy, ktorej sa môže
dovolávať len druhý neplatnosťou dotknutý účastník zmluvy (§ 40a Obč. zákonníka). Na podporu tohto

právneho názoru odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR v rozsudkoch sp. zn.
21Cdo/826/2005 zo dňa 18.04.2006, sp. zn. 31Cdo/3620/2010 zo dňa 08.12.2010, v ktorých bolo
ustálené, že zmluva pri uzavretí ktorej jeden z účastníkov úmyselne predstieral určitú vôľu so zámerom,
aby tým vyvolal u druhého účastníka omyl, alebo aby tým využil jeho omyl nie je neplatná podľa ust. § 37
ods. 1 Obč. zákonníka pre nedostatok vážnej vôle, alebo podľa ust. § 39 Obč. zákonníka pre rozpor so

zákonom, alebo s dobrými mravmi. Podvodné konanie jedného z účastníkov zmluvy pri jej uzavretí je
dôvodom neplatnosti zmluvy podľa ust. § 49a Obč. zákonníka, ktorej sa môže úspešne dovolať len druhý
účastník zmluvy (§ 40a Obč. zákonníka). Neplatnosť tejto kúpnej zmluvy nespôsobuje ani skutočnosť
tvrdená žalobcom a vyplývajúca zo spisov správy katastra nehnuteľností č. V XXXX/XX a č. V XXXX/
XX, a to, že v krátkom čase bola táto sporná nehnuteľnosť prevedená na ďalšieho nadobúdateľa -

spoločnosť J. spol. s r.o. (právneho predchodcu žalovaného), a to vzhľadom na všeobecné oprávnenie
vlastníka veci predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním,
ktoré nebolo obmedzené. Na základe uvedeného právneho posúdenia odvolací súd rovnako ako súd
prvej inštancie ustálil, že kúpna zmluva zo dňa 26.10.2010 je platným právnym úkonom. S ohľadom na
skutočnosť, že žalobca od tejto kúpnej zmluvy dňa 28.12.2010 odstúpil, pričom v čase odstúpenia od

zmluvy už kupujúci S. P. s.r.o. previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z 29.10.2010
naprávnehopredchodcužalovaného(J.spol.sr.o.)bolopotrebnézaoberaťsaplatnosťoukúpnejzmluvy
z 29.10.2010.

11. Kúpna zmluva zo dňa 29.10.2010 bola uzavretá medzi predávajúcim S. P. s.r.o. a kupujúcim J. spol.

s r.o. so sídlom T., E. F. XX/A (právnym predchodcom žalovaného), pričom správa katastra povolila vklad
vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej zmluvy pod č. V XXXX/XX dňa 02.11.2010 a na základe nej
bolo zapísané vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na právneho predchodcu žalovaného. Súd
prvej inštancie doplnil dokazovanie v zmysle pokynov odvolacieho súdu za účelom posúdenia pravosti
podpisov kupujúceho na kúpnej zmluve zo dňa 29.10.2010. Na základe vykonaného dokazovania

znalcom z odboru grafológia v súvislosti s posúdením pravosti podpisu kupujúceho - konateľov R. F. a
O.. H. W. na kúpnej zmluve zo dňa 29.10.2010 mal za preukázané, že podpisy týchto osôb, štatutárnych
orgánov spoločnosti J. spol. s r.o. nie sú pravé, nejde o originály podpisov R. F. a O. H. W.. W. H..
L. J. v znaleckom posudku konštatovala, že kúpna zmluva z pohľadu písmoznaleckého skúmaniajaví znaky nedôveryhodného kompilátu. Vzhľadom na jednoznačný záver znaleckého posudku a jeho
presvedčivosť treba konštatovať, že predmetom katastrálneho konania bola kúpna zmluva z 29.10.2010,
ktorú s obsahom, akým bola predložená správe katastra nemožno považovať za skutočný prejav

vôle spoločnosti J. s.r.o. (právneho predchodcu žalovaného), ale je nedôveryhodným kompilátom s
pozmeneným obsahom, pričom namiesto vlastnoručného podpisu štatutárnych orgánov spoločnosti J.
s.r.o.bolidozmluvyvloženéskenypodpisovtýchtoosôbzinýchlistín.Nazákladeuvedenéhojepotrebné
vyvodiť, že kúpna zmluva zo dňa 29.10.2010 je absolútne neplatným právnym úkonom vzhľadom na
ust. § 40 ods. 1, § 46 ods. 1 Obč. zákonníka, a to pre nedostatok formy , pretože táto nebola

uzatvorená písomne. Nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon spôsobuje neplatnosť právneho úkonu.
Z dôvodu, že kúpna zmluva zo dňa 29.10.2010, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho
práva v prospech žalovaného (resp. jeho právneho predchodcu) k predmetnej nehnuteľnosti, nebola
kupujúcim podpísaná, pretože neobsahuje originálne podpisy jeho štatutárneho orgánu oprávneného za
ňu konať, je táto kúpna zmluva absolútne neplatným právnym úkonom, preto na základe takejto zmluvy
sa žalovaný, resp. jeho právny predchodca nestal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

12. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu uzavretú dňa 07.09.2010 medzi predávajúcim spoločnosťou S. P.
s.r.o. a kupujúcim spoločnosťou J. s.r.o. (právny predchodcom žalovaného), odvolací súd zotrváva na
svojom názore vyslovenom už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, že kúpna zmluva zo dňa
07.09.2010 je platným právnym úkonom. Kúpna zmluva obsahuje podstatné náležitosti kúpnej zmluvy v

zmysle § 588 Obč. zákonníka, teda dohodu o predmete kúpy a cene, obsahuje vlastnoručné podpisy
predávajúceho a kupujúceho, je perfektným právnym úkonom. Kúpna zmluva z 07.09.2010 však nebola
predmetom vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a preto z nej nemôžu vyplývať vecno-
právne účinky spojené s prevodom vlastníckeho práva. Uzatvorená kúpna zmluva má len obligačné
účinky a sama prevod vlastníckeho práva nespôsobí. Právnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti je vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na základe tejto kúpnej
zmluvy, ktorá nebola nikdy predmetom katastrálneho konania preto k prevodu vlastníckeho práva na
právnehopredchodcužalovaného,t.j.naspoločnosťJ.spol.sr.o.taknemohlodôjsť.Zdôvodu,žekúpna
zmluva zo dňa 29.10.2010 je absolútne neplatným právnym úkonom (z dôvodov vyššie uvedených) a
kúpna zmluva z 07.09.2010 má len obligačné účinky a na základe nej sa žalovaný nestal vlastníkom

predmetnej nehnuteľnosti, bolo potrebné následne posúdiť platnosť odstúpenia žalobcu od kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 26.10.2010 so spoločnosťou S. P. s.r.o. Z vykonaného dokazovania súdom prvej
inštancie vyplýva, že žalobca písomným právnym úkonom zo dňa 28.02.2010 odstúpil od kúpnej zmluvy
uzavretej so spoločnosťou S. P. s.r.o. v súlade s čl. III. bod 3 kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2010, a to pre
nezaplatenie celej kúpnej ceny spôsobom a v lehote tak, ako je uvedené v čl. II bod 2 tejto kúpnej zmluvy.

Z obsahu spisu vyplýva, že toto odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy spoločnosť S. P. s.r.o. prevzala
dňa 30.12.2010; týmto dňom nastali účinky odstúpenia od zmluvy. Odvolací súd rovnako ako súd prvej
inštancie zastáva názor, že odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy je platným právnym úkonom, platným
odstúpením došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2010 od začiatku (§ 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) a žalobca sa dôvodne domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti,

nakoľko v katastri nehnuteľností je ako vlastník zapísaný žalovaný.

13. K jednotlivým odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

14. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

týkajúcim sa zmluvných vzťahov žalobcu, spoločnosti S. P. s.r.o. a právneho predchodcu žalovaného J.
spol. s r.o. o spôsobe úhrady kúpnej ceny za predmetný pozemok podľa kúpnej zmluvy z 26.10.2010 a
v nadväznosti na to k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v otázke platnosti odstúpenia žalobcu od
tejto kúpnej zmluvy, ktorý právny úkon považuje za absolútne neplatný. Odvolací súd k tejto odvolacej
námietke žalovaného uvádza:

15. Podľa § 588 Obč. zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

16. Základnou povinnosťou kupujúceho je prevziať predmet kúpy a zaplatiť kúpnu cenu. Spôsob či
mechanizmuszaplateniakúpnejcenyjevecoudohodyzmluvnýchstrán,niejevylúčené,abykzaplateniu
kúpnej ceny došlo na určený bankový účet podľa dohody zmluvných strán, ku ktorému má predávajúci
dispozičné oprávnenie.17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako predávajúci a spoločnosť RS P. s.r.o. ako kupujúci dňa
26.10.2010 uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť v k.ú. C. špecifikovaná v
čl. I bod 1 kúpnej zmluvy, za kupujúceho konal konateľ E. S.. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej

cene za predávanú nehnuteľnosť vo výške 800.000 eur. Podľa čl. III bod 2 kúpnej zmluvy mal kupujúci
(spoločnosť S. P. s.r.o.) za účelom úhrady kúpnej ceny zložiť kúpnu cenu na bankový účet označený
v kúpnej zmluve, kde kúpna cena bude výlučne vinkulovaná na úhradu kúpnej ceny za predávanú
nehnuteľnosť s tým, že právo dispozície k tejto sume budú mať spoločne aj predávajúci aj kupujúci
nerozdielne. Uvedenú sumu mala spoločnosť S. P. s.r.o. zložiť na účet v banke do 15 dní od povolenia

vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho, t.j. do 14.11.2010. Z dokazovania vykonaného súdom
prvej inštancie vyplýva, že na určený účet v kúpnej zmluve boli dňa 12.11.2010 zložené finančné
prostriedky vo výške 596.313,35 eur, avšak tieto peniaze však nezložil na označený účet kupujúci (S. P.
s.r.o.tak,akotobolpovinnýpodľakúpnejzmluvyvykonať),alespoločnosťJ.s.r.o.T.(právnypredchodca
žalovaného). Podľa čl. III bod 2 kúpnej zmluvy mal mať žalobca ako predávajúci k označenému účtu
zriadené právo dispozície, k čomu však nedošlo, keďže kupujúci S. P. s.r.o. žalobcovi k tomuto účtu

dispozičné oprávnenie nezriadil. Ak teda kupujúci S. P. s.r.o. podľa čl. III bod 2 kúpnej zmluvy nezložil
na určený bankový účet kúpnu cenu v dohodnutej výške 800.000 eur a nezriadil žalobcovi dispozičné
oprávnenie k tomuto účtu, k splneniu záväzku - zaplateniu kúpnej ceny nedošlo. Z obsahu spisu vyplýva,
že kupujúci S. P. uhradil žalobcovi časť kúpnej ceny vo výške 100.000 eur prevodom na účet žalobcu
dňa 19.11.2010. Z uvedeného je treba vyvodiť, že žalobcovi celá kúpna cena, t.j. 800.000 eur spôsobom

dohodnutýmvkúpnejzmluvezaplatenánebola,pretoboloprávnenýpodľačl.IIIbod3odstúpiťodkúpnej
zmluvy. Pokiaľ žalovaný namietal platnosť odstúpenia žalobcu od zmluvy z dôvodu neurčitosti právneho
úkonu podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, odvolací súd konštatuje, že táto námietka je nedôvodná.
Odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy z 26.10.2010 z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny je perfektným
a platným právnym úkonom, má všetky formálne a obsahové náležitosti, je z neho zrejmé, že žalobca

odstúpilodkúpnejzmluvyzdôvodu,žekúpnacenanebolazloženákupujúcimnaúčetavlehote tak,ako
je uvedené v čl. II bod 2 kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že žalobcovo odstúpenie
od kúpnej zmluvy je potrebné považovať za výkon práva z dôvodu rozporu s dobrými mravmi vzhľadom
k tomu, že žalobca mal získať približne 90% výšky kúpnej ceny, k tomu je potrebné uviesť, že žalobcovi
bola zaplatená len časť kúpnej ceny v sume 100.000 eur za predmetný pozemok a k zriadenému

bankovému účtu nemal žiadne dispozičné oprávnenie. Odvolacie námietky žalovaného v tomto smere
boli preto nedôvodné.

18. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal nesprávne právne vyhodnotenie dobrej viery jeho právneho
predchodcu, ako aj jeho samotného vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetnému

pozemku súdom prvej inštancie. Žalovaný v dôvodoch svojho odvolania argumentoval nálezom
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16.03.2016 a nálezom Ústavného súdu ČR sp. zn. III.
ÚS 247/2014 z 28.01.2016.

19. Aj podľa názoru odvolacieho súdu tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, uvedené

rozhodnutia nie je možné aplikovať na daný právny stav, pretože v citovaných rozhodnutiach ústavného
súdu žalovaný svoje vlastnícke právo odvodzoval od iného právneho úkonu, ktorý bol neskôr posúdený
ako neplatný, t.j. mal nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka, pričom v preskúmavanej veci
je absolútne neplatný právny úkon, ktorého účastníkom je sám žalovaný ako strana zmluvy. Pokiaľ
žalovaný odvodzuje svoju dobrú vieru zo skutočnosti, že vôľu nadobudnúť vlastnícke právo prejavil už

v kúpnej zmluve zo dňa 07.09.2010, túto argumentáciu považuje odvolací súd za irelevantnú, nakoľko
táto kúpna zmluva nebola predmetom vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a preto z
nej nemôžu vyplývať vecno-právne účinky spojené s prevodom vlastníckeho práva. Právnym úkonom,
na základe ktorého došlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech žalovaného, resp. jeho právneho
predchodcu bola kúpna zmluva zo dňa 29.10.2010, ktorá je absolútne neplatným právnym úkonom

podľa § 40 ods. 1, § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to pre nedostatok formy, keď z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že táto kúpna zmluva bola sfalšovaná a nebola opatrená vlastnoručnými
podpismi štatutárnych zástupcov kupujúceho. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný a taktiež ani jeho
právny predchodca nikdy nedisponoval platným právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k spornej nehnuteľnosti.

20. Odvolací súd naďalej zotrváva na svojom právnom závere vyslovenom v predchádzajúcom
zrušujúcom uznesení (uznesenie zo dňa 14.04.2016 č.k. 4Co/792/2014-798), v ktorom uviedol,
že princíp nadobudnutia vlastníckeho práva v dobrej viere nemožno uplatniť v prípade absolútnejneplatnosti právneho úkonu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 30.03.2011 pod sp. zn. 3Cdo/144/2010, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že
absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho zo zákona (ex lege),

v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nikdy nebol urobený.
Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo
kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne
neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípu
spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností nemá súd možnosť dodatočne zvážiť,

či absolútnu neplatnosť úkonu uzná alebo neuzná. K otázke vplyvu neplatnosti právneho úkonu na
práva dobromyseľných nadobúdateľov Najvyšší súd SR poukázal na vyjadrenie Ústavného súdu SR v
uznesení z 10.02.2010 sp. zn. I. ÚS 50/2010, v ktorom poukázal na zásadu rímskeho práva (nemo iuris
ad alium transfere potest quam ipse habet), v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. V tomto
náleze Ústavný súd SR zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca,
ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy

nenadobudol, a teda ho ani ďalej nemôže platne previesť. I keď v prípade neplatného právneho úkonu
o prevode nehnuteľností prevedených ďalej na iných nadobúdateľov svedčí v prospech nadobúdateľov
„modus“, chýba im „titulus“. Dobrá viera je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a
povinnosti oprávneného držiteľa tak, ako vyplývajú z § 129 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dobrej
viere súčasný právny poriadok žiadne právne následky nepriznáva. Na základe absolútne neplatného

právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva; nemožno preto ani uvažovať
o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za
uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere
pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má.

21. Odvolací súd vo vzťahu o dobromyseľnosti žalovaného pri nadobudnutí vlastníckeho práva taktiež
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/223/2016. V uvedenom rozhodnutí bol vyslovený
názor, že prijatie právneho názoru, v zmysle ktorého pri nadobúdaní vlastníckeho práva prevádzanej
nehnuteľnosti má právotvorný účinok sama dobrá viera (bez ohľadu na dĺžku doby, po ktorú trvala)
nadobúdateľa v to, že kupuje od vlastníka a že zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností zodpovedá

právnemu stavu, by viedlo k obsolentnosti (nepoužiteľnosti, nepotrebnosti, zbytočnosti) tých ustanovení
právneho poriadku SR o vydržaní, ktorý právnu relevanciu priznávajú (až) dobrej viere pretrvávajúcej
po stanovenú (vydržaciu) dobu. Tento názor by negoval dosiaľ platnú a účinnú hmotnoprávnu úpravu
a bez ďalšieho by povyšoval dobrú vieru (dobromyseľnosť) nadobúdateľa nad už spomenutú zásadu
nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet. Práve so zreteľom na princíp právnej istoty a

predvídateľnosti rozhodovania súdov - by k zmene náhľadu na tak významnú zásadu súkromného práva
nemohlo dôjsť bez primeraného legislatívneho vyjadrenia, teda len na základe „nového“ (opačného)
výkladu doterajších ustanovení právneho poriadku, ktorý by podal súd v niektorej individuálnej veci.
Odvolací súd je toho názoru, že uvedené právne stanovisko je plne opodstatnené aj v preskúmavanej
veci a nevidí dôvod sa od neho odkláňať.

22. Odvolacia argumentácia žalovaného o nesprávnom vyhodnotení dobrej viery pri nadobudnutí
nehnuteľnosti nie je dôvodná, keďže kúpna zmluva zo dňa 29.10.2010 je postihnutá absolútnou
neplatnosťou, dobromyseľnosť žalovaného pri nadobúdaní predmetných nehnuteľností nie je právne
významná. Dobrá viera žalovaného by mala význam iba v prípade, ak by žalovaný tvrdil, že je

oprávneným držiteľom nehnuteľností a že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol
vydržaním(§129anasl.Občianskehozákonníka).Odvolacísúdlenpreúplnosťavzhľadomnarozsiahle
odvolacie námietky žalovaného uvádza, že žalovanému nesvedčí ani postavenie dobromyseľného
držiteľa nehnuteľnosti. Dobrá viera sa posudzuje objektívne so zreteľom na konkrétne okolnosti a z
hľadiska osobného presvedčenia držiteľa. Dobrá viera musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ

pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od
každého subjektu vyžadovať mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. S prihliadnutím
k okolnostiam uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 07.09.2010, keď spoločnosť J. mala už od okamihu,
kedy sa dozvedela prvýkrát o tom, že je zapísaná ako vlastník indície o podozrivom konaní E. S. a
toto podozrenie bolo potvrdené už v novembri 2010, keď spoločnosť zistila, že zavkladovaná bola

sfalšovaná zmluva, ktorú nikdy nepodpisovala bol odvolací súd toho názoru, že žalovanému nemožno
priznať status dobromyseľne konajúcej osoby, teda status oprávneného držiteľa nehnuteľnosti. Aj z
výsluchu štatutárnych zástupcov spoločnosti J. s.r.o. vyplýva, že priebeh udalostí v rámci uzatvorenia
kúpnej zmluvy zo dňa 07.09.2010 mal byť úplne iný, spoločnosť J. s.r.o. ani len neočakávala, žedôjde k zápisu vlastníckeho práva v jej prospech (nakoľko návrh na vklad mala podať spoločnosť J.
s.r.o. ako kupujúci až po splnení odkladacích podmienok), samotný zápis vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností bol pre ňu prekvapujúci, vzbudil podozrenie a inicioval prieskum skutkového stavu zo

strany tejto spoločnosti. Spoločnosť J. s.r.o. pred vyplatením kúpnej ceny nebola dostatočne opatrná,
nepreverilasivkatastrinehnuteľnostínazákladeakéhotitulusastalavlastníkomdotknutejnehnuteľnosti
a až po vyplatení kúpnej ceny zistila, že sa tak stalo na základe sfalšovanej kúpnej zmluvy (E. S.) zo
dňa 29.10.2010. Naviac kúpna zmluva bola uzavretá dňa 29.10.2010, pričom žalobca podal žalobu
na súde prvej inštancie dňa 10.01.2011, teda pred uplynutím 10-ročnej vydržacej doby uvedenej v §

134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa teda nestal ani oprávneným držiteľom nehnuteľnosti
s prihliadnutím na okolnosti danej veci.

23. Pokiaľ žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zdôvodnil zásah
do platnosti právneho úkonu, ktorým jeho právny predchodca nadobudol vlastnícke právo k pozemku,
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie presvedčivo a dostatočne odôvodnil na základe akých

vykonanýchdôkazovvyslovilabsolútnuneplatnosťkúpnejzmluvyz29.10.2010,keďvychádzalnajmäzo
znaleckého posudku znalkyne z odboru grafológie, z ktorého mal preukázané, že podpisy štatutárnych
osôb na kúpnej zmluve z 29.10.2010 nie sú pravé, nejde o originály podpisov R. F. a O.. H. W..
Skutočnosť, že žalovaný sa s týmto právnym záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nepostačuje
na prijatie záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku.

24. Odvolanie žalovaného bolo preto nedôvodné.

25. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko bol v odvolacom
konaní v celom rozsahu úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).