Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/70/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116211660
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116211660.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcu K. P., nar. XX.X.XXXX, bytom
G. XXX, XXXXEP, D., N., právne zastúpený JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou, Konštantínova 6,
080 01 Prešov, proti žalovaným 1/ K. P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX W. - N.
M., právne zastúpená JUDr. Martinom Babjakom, advokátom, Kováčska 40, 040 11 Košice, 2/ P. M.,

nar. X.X.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX W. - B., o neplatnosť právneho úkonu - darovacej zmluvy
a o určenie, že nehnuteľnosť patrí do BSM, o odvolaní žalobcu a žalovanej v 1/ rade proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 8C/216/2016-198 zo dňa 29.09.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd určil, že rozostavaný rodinný dom na parcele č. C-KN

XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaný na LV č. XXXXX, k.ú. W. patrí
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov: K. Abdulhamid, nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXX,
XXXXEP, D., N. a 1/ K. P. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX W. - N. M., v
podiele 1/1. Prvoinštančný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žalobca je povinný
nahradiť žalovanej v 1/ a 2/ rade trovy konania o neplatnosť právneho úkonu v rozsahu 100 %. Rozhodol,
že žalovaná v 1/ rade je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania o určenie, že vec patrí do BSM v

rozsahu 100 %.
Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe žalobcu, ktorý sa domáhal určenia, že darovacia zmluva,
ktorou žalovaná v 1/ rade previedla bezodplatným spôsobom na žalovanú v 2/ rade rozostavanú stavbu
rodinného domu na parcele CKN XXXXX/XXX v k.ú. W., zapísanú na LV č. XXXXX, je v tejto časti
neplatná. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná v 1/ rade na uzatvorenie darovacej zmluvy
so žalovanou v 2/ rade vo vzťahu k rozostavanej stavbe nemala súhlas žalobcu, aj keď na darovanie

vzhľadom na to, že nejde o bežnú vec, je potrebný súhlas druhého manžela. Vo vzťahu k tomuto nároku
naliehavý právny záujem žalobca odôvodnil tým, že bez tohto určenia je jeho právne postavenie neisté,
nakoľkobeztohtourčeniasavsprávnomkonaníopovolenievkladuvlastníckehoprávapodľanamietanej
darovacej zmluvy bude hľadieť ako na úkon platný. Zároveň sa žalobou dovolal neplatnosti právneho
úkonu v namietanom rozsahu.
V priebehu konania súd pripustil zmenu žaloby tak, že okrem uvedeného žalobného nároku si žalobca

uplatnil aj určenie, že rozostavaný rodinný dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
žalobcu a žalovanej v 1/ rade.
Skôr, než prvoinštančný súd vo veci začal konať, zistil vzhľadom na to, že ide o vec s medzinárodným
prvkom, pretože žalobca je cudzím štátnym príslušníkom, či je daná právomoc slovenského súdu.
Prvoinštančný súd zistil, že v danej veci je daná právomoc slovenského súdu o podanej žalobe konať,
ktorá právomoc vyplýva z ust. § 37d písm. a/ zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom

a procesnom.Následne prvoinštančný súd vo veci nariadil pojednávanie a zistil, že podľa žalobcu tento mal do
uvedenej stavby v priebehu mesiacov január až február 2012 investovať sumu 69.882 eur. Išlo o jeho
výlučnéfinančnéprostriedky,ktorénepatriadobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.Žalovanáv1/

rade priznala, že žalobca na stavbe pracoval a podieľal sa na jej financovaní v rozsahu 5 - 8 %. Výstavba
domu bola dofinancovaná z hypotekárneho úveru a z finančných prostriedkov otca žalovanej v 1/ rade.
Žalovaná v 1/ rade oznámila súdu, že vo veci rozvodového konania medzi žalobcom a žalovaným v 1/
rade bolo rozhodnuté a rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 24.7.2017.
Prvoinštančný súd zistil, že žalobca a žalovaná v 1/ rade dňa 30.11.2009 uzavreli predmanželskú

zmluvu, podľa ktorej manželia vylučujú akékoľvek spoluvlastníctvo majetku a registrované veci sú
majetkom toho manžela, na ktorého meno sú písané. Majetkové práva vyplývajúce z ich manželského
zväzku sa riadia holandským právom.
Dňa 2.12.2009 žalobca a žalovaná v 1/ rade uzavreli manželstvo. Na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. W.
žalovaná v 1/ rade je zapísaná ako výlučná vlastníčka parcely C-KN č. XXXXX/XX - orná pôda o výmere
XXX m2, parcely C-KN č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcely C-KN č.

XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, a rozostavaného rodinného domu, ktorý
je na parcele C-KN č. XXXXX/XXX. Žalovaná v 1/ rade pozemky nadobudla na základe kúpnej zmluvy
zavkladovanej pod V-8125/2007. Na nehnuteľnostiach viazla ťarcha v prospech Slovenskej sporiteľne.
Stavebnépovolenienastavbuzískalažalovanáv1/radeodMestaPrešovdňa10.5.2010.Prvoinštančný
súd zistil, že žalobca prevádzal na účet žalovanej finančné prostriedky, ktoré okrem iného získal za

predaj svojich nehnuteľností v Iraku a finančné prostriedky z Turecka, ako aj z banky na území SR.
V priebehu konania prvoinštančný súd zistil, že žalovaná v 1/ rade spolu so svojim manželom, žalobcom,
dňa 4.8.2011 uzavreli darovaciu zmluvu, na základe ktorej mali v úmysle všetky tieto nehnuteľnosti ako
darujúci darovať svojim deťom. K prevodu vlastníckeho práva nedošlo.
Dňa 10.5.2016 darovacou zmluvou žalovaná v 1/ rade previedla rozostavaný rodinný dom postavený

na parcele C-KN XXXXX/XXX o výmere XXX m2 a zapísaných na LV č. XXXXX, k.ú. W. na žalovanú
v 2/ rade.
Žalobca podaním zo dňa 10.5.2016 žiadal Správu katastra Prešov o zapísanie rozostavaného rodinného
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predložil vyhlásenie žalovanej v 1/ rade a sobášny list.
Prvoinštančný súd po tom, čo zistil, že má právomoc vo veci konať a po tom, aké mal preukázané

okolnosti dôležité pre rozhodnutie, skúmal rozhodné právo, podľa ktorého vec právne posúdil.
Poukázal na ust. § 5 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, kde vecné práva k
nehnuteľnostiam i k hnuteľným veciam sa spravujú, pokiaľ v tomto zákone alebo osobitných predpisoch
niejeustanovenéinak,právommiesta,kdejevec.Poukázalajnaust.§121ods.1zákonač.97/1963Zb.
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého osobné a majetkové vzťahy manželov

sa upravujú právom štátu, ktorého sú príslušníkmi. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravujú
sa tieto vzťahy právom slovenským.
Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 97/1963 Zb. dojednaná úprava manželského majetkového práva sa
posudzuje podľa právneho poriadku, ktorý bol pre majetkové vzťahy manželov rozhodujúci v čase, keď
k úprave došlo.

V súvislosti s aplikáciou ust. § 21 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
prvoinštančný súd konštatoval, že s poukazom na rôznorodú úpravu jednotlivých štátov sveta vo vzťahu
k problematike majetkových práv manželov je potrebné podriadiť právne pomery pokiaľ možno pod
právne poriadky, s ktorými majú manželia najužšiu väzbu. Preto zákon vychádza z kritéria štátnej
príslušnosti manželov ako hraničného ukazovateľa pre stanovenie právneho poriadku, ktorým sa budú

spravovať majetkové vzťahy manželov. V prípade rozdielnej štátnej príslušnosti manželov zákonodarca
ustupuje od určenia právneho poriadku na základe kritéria štátnej príslušnosti a namiesto určenia
právneho poriadku na základe daného hraničného ukazovateľa ustanovil, že v prípadoch rozdielnej
štátnejpríslušnostimanželiaaichmajetkovévzťahysabudúspravovaťslovenskýmprávnymporiadkom.
Tento právny poriadok súd pozná najlepšie, a preto je jeho aplikácia najvhodnejšia.

Ust. § 21 ods. 2 citovaného zákona upravuje situáciu tzv. mobilných konfliktov, ak v priebehu trvania
manželstva dôjde k zmene spoločnej štátnej príslušnosti manželov, čo nie je tento prípad, pretože
žalobca a žalovaná v 1/ rade mali rozdielnu štátnu príslušnosť už pri uzavretí manželstva.
Ďalej sa zaoberal dôvodmi, keď určil, že nehnuteľnosť, a to rozostavaný rodinný dom, patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v 1/ rade. Poukázal na to, že slovenský právny

poriadok upravuje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že majetok, ktorý manželia spolu
nadobudli za trvania manželstva, je spoločným vlastníctvom, kde výnimky sú stanovené v zákone,
prípade môžu byť uvedené v zmluve, ak ju zákon pripúšťa. Súčasná úprava BSM možnosť riešenia
majetkových otázok budúcich manželov prostredníctvom predmanželskej zmluvy nepripúšťa. Zákonstanovuje predpoklady vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď podmienkou je, že
manželstvo musí byť uzavreté, manželstvo trvá počas nadobúdania vecí, k nadobudnutiu veci došlo
za trvania manželstva a veci môžu byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Zákon stanovuje

aj podmienky, kedy takto nadobudnutá vec nemôže byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Prvoinštančný súd poukázal na existujúcu aplikačnú prax, kde predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva sú nehnuteľnosti nadobudnuté počas trvania manželstva, a to buď spoločnou činnosťou
manželov, alebo na základe nadobúdacích titulov uvedených v ust. § 132 OZ. Ak manželia nadobudli
rodinný dom za trvania manželstva a na jeho zaplatenie, resp. získanie použili čo i len sčasti spoločné

peniaze, nehnuteľnosť patrí do BSM ako celok. To, že manželka získala stavebné povolenie na vlastné
meno, nemožno bez ďalšieho považovať, že aj stavba je jej výlučným vlastníctvom. Ďalej poukázal na
to, že financovanie stavby rodinného domu je časti zo zmiešaných zdrojov, kedy môže ísť o spoločné
prostriedky, alebo individuálne prostriedky, kedy táto okolnosť postačuje na to, aby vec bola považovaná
za BSM.
Rozostavaná stavba rodinného domu žalobcu a žalovanej patrí do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, pretože nebolo sporné, že s jeho výstavbou sa začalo po uzavretí manželstva, na jeho
výstavbu sa použili spoločné prostriedky teraz už bývalých manželov, ako aj výlučné prostriedky žalobcu
získané predajom nehnuteľností. Žalobca a žalovaná v 1/ rade neuzavreli po vzniku manželstva niektorú
z dohôd modifikujúcich rozsah spoločného majetku upravený v § 143a Občianskeho zákonníka a
či podobnú manželskú dohodu podľa holandského práva. Žalovaná v 1/ rade v priebehu konania

nepreukázala svoje tvrdenie o tom, že rodinný dom financovala z prostriedkov, ktoré jej daroval otec,
ktorý na ich získanie odpredal svoje vlastné nehnuteľnosti. Naopak, sama žalovaná v 1/ rade na
pojednávaní uviedla, že dom sa financoval z hypotekárneho úveru a taktiež sa na jeho financovaní
podieľal žalobca, ktorý okrem toho na dome aj pracoval. To, že na dome pracoval aj žalobca, potvrdila
aj žalovaná v 2/ rade. V konaní nebolo sporné, že žalobca podnikal a zisk z jeho podnikania sa stal

predmetom BSM, ktorý následne bol použitý na výstavbu rodinného domu. Žalovaná síce na výstavbu
domu si vzala úver vo výške 30.000 eur, no bolo to až v roku 2014, t.j. po tom, čo bola stavba -
rozostavaný rodinný dom zapísaný do katastra nehnuteľností. Tieto finančné prostriedky nemohli byť
použité na hrubú stavbu. Aj takto získané finančné prostriedky patria do BSM.
Na podporu, že vec patrí do BSM prvoinštančný súd poukázal aj na notársku zápisnicu č. N 551/2001

z 4.8.2011, podľa ktorej nehnuteľnosť žalovaná v 1/ rade darovala spolu so svojim manželom do
spoluvlastníctva svojich detí.
Prvoinštančný súd sa vo vzťahu k určeniu, že nehnuteľnosť patrí do BSM zaoberal aj naliehavým
právnym záujmom na určení, že vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tu súd
videl existenciu objektívnej právnej neistoty žalobcu, ktorá ohrozuje jeho právne postavenie, keďže

sporná nehnuteľnosť je evidovaná v katastri len na meno jedného z bývalých manželov. Naliehavý
právny záujem žalobcu vyplýva z potreby zosúladiť skutočný stav so stavom evidovaným v katastri
nehnuteľností. Naviac bol v danom prípade podaný návrh na zápis prevodu vlastníckeho práva k tejto
nehnuteľnosti na tretí subjekt. V prípade, ak by reálne došlo k prepisu vlastníctva na žalovanú v 2/ rade,
nebolo by už možné riešiť otázku spoločného vlastníctva k spornej nehnuteľnosti ako predbežnú otázku

v konaní o vyporiadanie BSM.
Prvoinštančný súd odôvodnil aj rozhodnutie, ktorým bola žaloba o určenie neplatnosti darovacej zmluvy
medzi žalovanými zamietnutá. Poukázal na ust. § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku a možnosť
domáhať sa určenia právnej skutočnosti neplatnosti zmluvy, ako to vyplýva výslovne z osobitného
predpisu. V danom prípade táto skutočnosť z právneho predpisu nevyplýva, a to ani z ust. § 145 ods.

1 Občianskeho zákonníka, keďže relatívna neplatnosť právneho úkonu sa v zmysle tohto ustanovenia
uplatňuje voči druhému manželovi. Žalobca tak upravil až v podanej žalobe. Keďže žalovaná v 1/ rade
darovala rozostavaný rodinný dom patriaci do BSM bez súhlasu žalobcu, predmetná darovacia zmluva
uzavretá medzi žalovanou v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade je neplatná. V predmetnom konaní súd posúdil
platnosť darovacej zmluvy ako predbežnú otázku vo vzťahu k určeniu, že vec patrí do BSM, t.j. určeniu,

či tu vlastnícke právo žalobcu je alebo nie je. Okrem toho samotným určením neplatnosti darovacej
zmluvy by sa nevyriešila otázka, či sporná nehnuteľnosť patrí, resp. nepatrí do BSM žalobcu a žalovanej
v 1/ rade. Právne prvoinštančný súd vychádzal pri zamietavom výroku z ust. § 143, § 145 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V konaní o určení

neplatnosti právneho úkonu boli žalovaní v 1/ a 2/ rade úspešní v plnom rozsahu. V konaní o určenie,
že vec patrí do BSM, bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, a preto bola žalovaná v 1/ rade zaviazaná
na náhradu trov konania, ktoré vznikli žalobcovi, keďže iba medzi týmito osobami vzniklo bezpodielové
spoluvlastníctvo.2/ Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca proti zamietavému
výroku a proti súvisiacemu výroku o trovách konania. Namietal rozhodnutie prvoinštančného súdu

pre nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že určenie neplatnosti právneho úkonu nemôže
byť predbežnou otázkou určeniu vlastníckeho práva, ale naopak, vyriešenie vlastníckeho práva alebo
spoluvlastníckehoprávakpredmetuprevoduzmluvyjepredbežnouotázkoukurčeniuneplatnostitakejto
prevodovej zmluvy. Ani samotné určenie spoluvlastníckeho práva žalobcu k prevodu rozostavanej
stavby rodinného domu zo žalovanej v 1/ rade na žalovanú v 2/ rade nevyriešilo same o sebe otázku

neplatnosti tejto darovacej zmluvy, keďže s poukazom na ust. § 145 ods. 1 OZ ak jeden z manželov
prevedie vec - nehnuteľnosť patriacu do BSM na tretiu osobu, je zmluva neplatná, len ak bola uzatvorená
bez súhlasu oboch manželov, t.j. druhého manžela odlišného od prevodcu. Podľa § 137 ods. 1 CSP sa
teda možno určenia neplatnosti takéhoto úkonu domáhať, lebo to vyplýva z osobitného predpisu.
Žalobca sa dovolal relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy voči obidvom jej účastníkom, nielen voči
druhému manželovi, pretože relatívna neplatnosť sa uplatňuje vždy voči všetkým účastníkom právneho

úkonu. Stalo sa tak podanou žalobou na súde, ktorá bola prostredníctvom súdu žalovanej v 1/ a 2/ rade
doručená v premlčacej trojročnej lehote na uplatnenie tohto práva. Dôjdením dovolania sa relatívnej
neplatnosti účastníkom právneho úkonu končí relatívna neplatnosť a nastáva neplatnosť absolútna. Súd
mal po zistení, že nastali účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu darovacej zmluvy zo
dňa 10.5.2016 doručením žaloby o neplatnosť tohto právneho úkonu pre žalovanú v 1/ rade a žalovanú v

2/ rade a potvrdením existencie dôvodov namietanej neplatnosti vykonaným dokazovaním v rozhodnutí
deklarovať neplatnosť tohto právneho úkonu, ktorá nastala priamo zo zákona. Naliehavosť právneho
úkonu na takomto určení je daná tým, že ani výrokom o určenie neplatnosti práva k rozostavanej stavbe
rodinného domu nie je s poukazom na ust. § 145 ods. 1 OZ sama o sebe vyriešená otázka neplatnosti
zmluvy, ktorou majetok patriaci do BSM previedol na tretiu osobu iba jeden z manželov a tým nie je ani

vyriešená otázka, pre ktorú bolo prerušené konanie o vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej v
2/ rade k rozostavanej stavbe rodinného domu patriace do BSM žalobcu a žalovanej v 1/ rade vedená
na OÚ odbor katastrálny, Prešov, pod č.k. V-3267/2016 na námietku žalobcu. Plomba vyznačená na LV
č. XXXXX pod V-3267/2016 ako prvá v poradí blokuje vykonanie akýchkoľvek ďalších zápisov o zmene
vlastníckeho práva a ani prípadným vykonaním zmeny zápisu vlastníckeho práva podľa výroku prvého

tohto rozsudku plomba v konaní V-3267/2016 odstránená nebude. Preto žiadal, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok v druhom a treťom výroku tak, že určí, že darovacia zmluva zo dňa 10.5.2016 v
časti, v ktorej žalovaná v 1/ rade previedla bezodplatným spôsobom na žalovanú v 2/ rade nehnuteľnosť
- rozhostavaný rodinný dom nachádzajúci sa v k.ú. W., obec W., okres W., zapísaný na LV č. XXXXX na
parcele C-KN č. XXXXX/XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria v podiele X/X je neplatná

a uloží povinnosť žalovaným v 1/ a 2/ rade nahradiť žalobcovi trovy konania o neplatnosť právneho
úkonu v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná v 1/ rade, ktorá
namietala vyhovujúci prvý výrok a súvisiaci výrok o trovách konania. Namietala, že prvoinštančný

súd nesprávne aplikoval rozhodné právo a neprihliadal na vôľu subjektov pri aplikácii rozhodného
práva. Uviedla, že prvoinštančný súd pre určenie rozhodného práva aplikoval ust. § 21 Zákona o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, opomenul však, že v zmysle zásady rozumného a
spravodlivého usporiadania vzťahu je potrebné prihliadať aj na osobitosti prejednávanej veci, pretože
pokiaľ existuje užšia väzba konkrétneho spoločenského vzťahu k právnemu poriadku iného štátu, bude

rozumné a spravodlivé kvalifikovať ho podľa právneho poriadku tohto štátu. Poukázala pritom na to,
že žalobca a žalovaná v 1/ rade dňa 30.11.2009 uzatvorili predmanželskú zmluvu, vylúčili akékoľvek
spoluvlastníctvo k majetku a registrované veci majú byť toho z manželov, na ktorého meno sú napísané.
Majetkové práva vyplývajúce z ich manželského zväzku sa riadia holandským právom. Následne
účastníci konania uzavreli dňa 2.12.2009 manželstvo v Holandsku. Žalobca aj žalovaná v 1/ rade počas

celého manželstva žili v Holandsku, kde pracovali a tam sa im narodili aj tri deti, ktoré tam vyrastali aj
vyrastajú. Túto okolnosť potvrdil aj žalobca, ktorý potvrdil, že v Holandsku celý čas žili a keď chodievali
na Slovensko, tak to bolo v rámci návštev alebo v rámci povinnosti spojených s výstavbou rodinného
domu. Prvoinštančný súd nezohľadnil túto okolnosť dôležitú pre aplikáciu o rozhodného práva.
Prvoinštančný súd nezohľadnil ani samotnú vôľu subjektov, teda žalobcu a žalovanej v 1/ rade na

tom, aby sa ich manželské majetkové vzťahy spravovali výlučne právom holandským, ktorú vôľu bolo
potrebné v prvom rade brať do úvahy, pokiaľ nebola v rozpore s verejnoprávnymi záujmami Slovenskej
republiky podľa § 36 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Použitie holandského
práva na majetkové vzťahy manželov by nebolo v rozpore s verejným poriadkom, manželia spolu žilicelý čas v Holandsku, kde uzatvorili predmanželskú zmluvu, manželstvo, žili manželský život a aj boli
rozvedení. Voľba práva v predmanželskej zmluve je dominantnou pre posúdenie rozhodného práva,
je prípustná pre všetky majetkové vzťahy. Prvoinštančný súd neriešil podstatu veci pri rozhodovaní o

rozhodnom práve a len samotné konštatovanie, že slovenské právo nepozná inštitút predmanželských
zmlúv nepostačuje.
Ďalej žalovaná namietala, že žalobca pri uplatnení nároku, že nehnuteľnosť patrí do BSM nepreukázal,
či má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Zánikom manželstva zaniklo aj BSM (ak bolo),
čo je prvoradý dôvod na zamietnutie žaloby v tejto časti bez toho, aby sa súd zaoberal meritom. Na

právny názor, že v prípade ohrozenia právneho postavenia jedného z manželov nielen po zániku, ale
aj počas samotného trvania manželstva možno nápravu dosiahnuť inak, nie je daný naliehavý právny
záujem na podaní samotnej určovacej žaloby a na vydaní takéhoto rozhodnutia, že vec patrí do BSM, na
čo žalovaná v 1/ rade už pred prvoinštančným súdom poukazovala. Existuje konštantná rozhodovacia
činnosť, podľa ktorej v prípade nezhôd bývalých manželov o tom, že určitá vec patrí či nepatrí do BSM
je namieste túto otázku riešiť ako predbežnú pri vyporiadaní BSM, kde sa budú riešiť celkové aktíva a

pasíva bývalých manželov. Toto súčasné konanie nie je vôbec spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty
účastníkov,keďženaodstránenieichprávnejneistotyjepotrebnévykonaťďalšiekonanie,predovšetkým
konanie o vyporiadanie BSM, a teda ide o konanie v danej veci neúčelné a nadbytočné. Prvoinštančný
súd svoje rozhodnutie o tejto otázke riadne neodôvodnil.
Žalovaná v 1/ rade namietala, že pokiaľ žalobca sa domáha vyporiadania BSM, je potrebné vyporiadať

BSM účastníkov konania ako celku, pretože slovenské právo čiastočné vyporiadanie BSM súdom
nepozná. Žalobca sa domáha vo vzťahu k nehnuteľnosti použiť výlučne slovenský právny poriadok,
na základe ktorého by sa domohol zápisu do katastra ako majetku patriaceho do BSM a zvyšný
majetok účastníkov opomenúť zvlášť za situácie, kedy tak bolo rozhodnuté v čase, keď už manželstvo
neexistovalo. Aj konanie, že vec patrí do BSM je konaním o určenie právnej skutočnosti, a preto nie je

na takomto určení naliehavý právny záujem.
Žalovaná namietala aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Rozhodnutie súdu
neobsahuje niektoré namietané podstatné a rozhodujúce argumenty žalovanej v 1/ rade vo vzťahu k
dohode a vôli žalobcu a žalovanej v 1/ rade usporiadať ich manželské vzťahy výlučne podľa holandského
práva, ďalej prvoinštančný súd neodôvodnil otázku určenia, že vec patrí do BSM s poukazom na

rozhodovaciu činnosť, kde na takomto určení neexistuje naliehavý právny záujem, nie je možné zistiť,
ako sa súd vysporiadal s podstatnou argumentáciou žalovanej v 1/ rade v priebehu konania. Preto
navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa napadnutých výrokov 1/ a 4/ zrušil a
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alternatívne navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté
rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v napadnutých výrokoch zamietne. Uplatnil si trovy konania.

4. K odvolaniu žalovanej v 1/ rade zaujal písomné stanovisko žalobca, ktorý vo vyjadrení uviedol, že s
námietkami žalovanej v 1/ rade nesúhlasí. Prvoinštančný súd v danej veci v rámci výlučnej právomoci
slovenských súdov aplikoval na konanie rozhodné právo podľa miesta, v ktorom sa majetok, ktorý je
predmetom sporu nachádza, pričom predmetom konania je rozostavaná stavba na území Slovenskej

republiky, na ktorom území má aj bydlisko žalovaná, preto v danom prípade je aplikovateľný na danú
vec slovenský právny poriadok, a to ust. § 143 a § 145 Občianskeho zákonníka.
Vo vzťahu k predmanželskej zmluve žalobca uviedol, že slovenské hmotné právo nepozná inštitút
predmanželskej zmluvy a nie je ňou viazaný pri rozhodovaní o vecných právach k nehnuteľnosti
podliehajúcim režimu Občianskeho zákonníka. V predmanželskej zmluve pokiaľ sa jeden z budúcich

manželov vopred vzdá svojich práv, a to právo na spoluvlastníctvo k majetku, táto odporuje zásadám
a interaktívnym normám slovenského právneho poriadku, v zmysle ktorých sa nikto nemôže vopred
vzdať svojich práv, ako aj § 143a ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, kde takúto dohodu o rozsahu BSM
môžu uzatvoriť iba manželia. Podľa výsluchu strán sporu bolo zistené, že predmanželská zmluva nebola
určená na riešenie vzájomných majetkových vzťahov medzi manželmi, ale jej cieľom bolo ochrániť

budúci spoločný majetok pred prípadnými veriteľmi voči spoločnosti žalobcu v Holandsku pre svoje deti.
Žalobca poukázal na to, že pre zabezpečenie finančných prostriedkov odpredal svoje nehnuteľnosti
v Kurdistane, úhrady boli vykonané aj z úverov, ktoré doteraz spláca žalobca, pretože žalovaná v 1/
rade nemala žiaden príjem. Namietal, že by nemal naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť
patrí do BSM, pretože prvoinštančný súd sa touto otázkou zaoberal a vyhodnotil, že naliehavý právny

záujem v danej veci na strane žalobcu je daný. Platí, že iba v prípade, ak by už bolo začaté konanie o
vyporiadanie BSM pred slovenským súdom, mohla by byť námietka nadbytočnosti a nehospodárnosti
konania o určenie, že určitá vec patrí do BSM dôvodná, pretože iba v tomto prípade by sa táto otázka
riešila ako predbežná otázka v konaní o vyporiadanie BSM. Ak však takéto konanie o vyporiadanieBSM žalobcu a žalovanej v 1/ rade nebolo v čase vydania rozhodnutia v prejednávanej veci ani začaté,
nemožno uprieť žalobcovi právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva na súde v tomto
konaní. Nie je povinnosťou bývalých manželov riešiť vyporiadanie BSM iba súdnou cestou, naopak,

je predpoklad, že vyriešením jednej spornej otázky, či predmetná zmluva patrí alebo nepatrí do BSM
nebude potrebné už viesť ďalšie konanie o vyporiadanie spoločného majetku žalobcu a žalovanej v
1/ rade, keďže obaja sú rozhodnutí nehnuteľnosť odpredať. Rozhodnutie súdu o tom, či vec patrí
alebo nepatrí do BSM môže odstrániť stav právnej neistoty žalobcu, ktorý vznikol pred podaním žaloby
darovacímúkonomžalovanejv1/radeaibanazákladerozhodnutiasúdumôžesadocieliťzmenazápisu

vlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti. Preto žiadal, aby odvolací súd potvrdil prvoinštančný
rozsudok v prvom výroku o určenie, že rozostavaná stavba patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
žalobcu a žalovanej v 1/ rade a výrok o trovách konania.

5. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku prvoinštančného súdu zaujala písomné stanovisko žalovaná v
1/ rade, ktorá uviedla, že nenamietala, že žalobca riadne pristúpil k uplatneniu relatívnej neplatnosti

právneho úkonu podľa Občianskeho zákonníka, pričom rozhodnutie prvoinštančného súdu má oporu
v zákone. So zvyšnou argumentáciou žalobcu sa však nestotožňuje. Súdna prax za určovaciu žalobu
považuje aj návrh na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia
práva, resp. právneho vzťahu. Žalovaná v 1/ rade rešpektuje názoru, že ak vyslovením neplatnosti
sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto

žalobe daný naliehavý právny záujem. Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva.
Určenie neplatnosti zmluvy nemusí znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktorému malo v dôsledku
zmluvy zaniknúť, alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu
mohlo zaniknúť na základe inej právnej skutočnosti, prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom.
Ak súd rozhodne o tom, že zmluva o prevode nehnuteľnosti je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym

rozhodnutím sa spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka,
komunehnuteľnosťpatrí.Jenamiesteotázkaexistencienaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanom
určení podľa § 137 písm. b/ CSP. V konaní o vyporiadanie BSM sa vyporiadajú všetky aktíva aj pasíva
bývalých manželov, pričom žiaden výrok o určení, že akákoľvek vec patrí do BSM, najmä v čase,
keď manželstvo už zaniklo, nie je prípustný. Konečné usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi by bolo

možné dosiahnuť výlučne v konaní o vyporiadanie BSM, kde by sa okrem spornej nehnuteľnosti riešil
aj ďalší majetok sporových strán. Žalovaná v 1/ rade poukázala na to, že v predmanželskej zmluve
bola osobitne dohodnutá klauzula aplikácie holandského právneho poriadku, preto nie je aplikovateľný
v danej veci slovenský právny poriadok. Je preto nutné brať žalovanú v 1/ rade ako výlučnú vlastníčku
nehnuteľnosti, nehnuteľnosť nebola žiadnou súčasťou BSM. Žalovaná v 1/ rade bola spôsobilá nakladať

s touto nehnuteľnosťou výlučne sama. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti týkajúcej
sa výrokov 1 a 4 zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. rozhodnutie zmenil tak,
že žalobu zamietne. Uplatnila si trovy konania. Zotrvala na svojom odvolaní vo vzťahu k výroku 2 a 3.
Žiadala tieto výroky ako správne potvrdiť.

6. K vyjadreniu žalovanej v 1/ rade zaujal písomné stanovisko žalobca, ktorý s námietkami žalovanej v
1/ rade o nedostatku naliehavého právneho záujmu nesúhlasil. Nesúhlasil, že v čase, keď manželstvo
účastníkov už je rozvedené, je možné otázku neplatnosti darovacej zmluvy riešiť výlučne v konaní o
vyporiadanie BSM a že je potrebné, aby sa žalobca domáhal ochrany pred holandskými orgánmi.
Tvrdil, že v danej veci je právomoc slovenských súdov, a že nárok žalobcu je dôvodný.

7. Vo vyjadrení k tomuto vyjadreniu žalovaná v 1/ rade zotrvala na svojich stanoviskách, ďalej na tom,
že rozhodné právo majú strany sporu zvolené v predmanželskej zmluve a ďalej poukázala na to, že v
rámci prezentovanej teórie, podľa ktorej žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, že vec patrí
do BSM, nemôže žalobcu nútiť, aby podal žalobu o vyporiadanie BSM.

8. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Ako správne konštatoval prvoinštančný súd, v prejednávanej veci ide o spor s cudzím prvkom,
kedy žalobca je cudzím štátnym príslušníkom, podľa spisu je občanom Holandska, žalovaná v 1/ rade
aj 2/ rade je občiankou Slovenskej republiky. Strany sporu uzavreli manželstvo v Holandsku podľaholandského práva, kde pred uzavretím manželstva uzavreli predmanželskú zmluvu, v ktorej si vyhradili
právo, na základe ktorého všetky ďalšie majetkové veci sa budú riešiť podľa holandského práva.
Manželstvo účastníkov konania bolo podľa dokladov, ktoré nikto nerozporoval rozvedené. Počas trvania

manželstvamanželianaúzemíSlovenskejrepublikynadobudlimajetok.Majetokjeevidovanývsúčasnej
dobe na žalovanú v 1/ rade, ktorá je vlastníčkou pozemkov aj stavby. Žalobca tvrdil, že uvedená stavba
patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože v rámci výstavby domu investoval vlastné
aj spoločné finančné prostriedky. Ďalej bolo zistené, že žalovaná v 1/ rade uzavrela so žalovanou v 2/
rade darovaciu zmluvu, na základe ktorej previedla celé nehnuteľnosti do vlastníctva žalovanej v 2/

rade. Súhlas na takýto prevod žalobca nedal. V súčasnej dobe k zmene zápisu v katastri nehnuteľností
nedošlo, konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov pred súdom sa nevedie
a k zániku manželstva došlo v čase konania o určenie, že nehnuteľnosť patrí do BSM a o neplatnosť
darovacej zmluvy.
Nie je sporné medzi stranami sporu, že obvyklý pobyt majú manželia v Holandsku, na Slovensko
chodievali sporadicky. Štátne občianstvo sa do rozhodnutia súdu žalobcu a žalovanej v 1/ rade

nezmenila.

10. V priebehu konania žalovaná v 1/ rade namietala nielen právomoc slovenských súdov, ale najmä
rozhodné právo, podľa ktorého sa má vec prejednať.
Prvoinštančný súd skonštatoval, že v danom prípade je daná právomoc slovenských súdov a rozhodné

právo je právo slovenské s poukazom na miesto, kde sa nachádza nehnuteľnosť a na štátnu príslušnosť
manželov, kde jeden z manželov je štátnym občanom Slovenskej republiky.
V zásade platí, že základným procesným predpisom, ktorý by mal riešiť právomoc súdov je Nariadenie
Rady ES č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskoprávnych
a obchodných veciach (Brusel I). Toto nariadenie má prednosť pred vnútroštátnou úpravou (Zákon o

medzinárodnom práve súkromnom a procesnom).
V čl. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 (Brusel I) je uvedený rozsah právnych vzťahov, ktoré sú týmto
nariadením regulované. V odseku 2 je jednoznačne uvedené, že nariadenie sa neuplatní na majetkové
práva vyplývajúce z manželského zväzku. Z toho vyplýva, že bolo potrebné skúmať v rámci zisťovania
právomoci slovenských súdov, či na danú vec je pre určenie právomoci na mieste aplikovať Zákon o

medzinárodnom práce súkromnom a procesnom (§ 2 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a
procesnom), pretože je jedinou normou, ktorá sa použije vzhľadom na neexistenciu dvojstrannej alebo
viacstrannej zmluvy.
Prvoinštančný súd sa právomocou zaoberal, vyhodnotil, že je daná a súdu Slovenskej republiky sú
kompetentné konať vo veci. Odvolací súd sa s týmto záverom v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje

na prípadné analogické použitie ustanovenia § 38 Zákona o medzinárodnom práve procesnom a
súkromnom a na aplikáciu ust. § 37d tohto zákona, kde právomoc slovenského súdu je výlučne daná
v konaní, ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti, ak je nehnuteľnosť na území Slovenskej
republiky.
Odvolacia námietka žalovanej v 1. rade v tomto rozsahu bola preto posúdená ako nedôvodná.

11. Následne prvoinštančný súd sa zaoberal rozhodným právom pri rozhodovaní o nárokoch v súvislosti
s realizáciou vlastníckych práv k stavbe a v súvislosti so skúmaním platnosti, resp. neplatnosti právneho
úkonu o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti.
Je potrebné uviesť, že toto konanie nie je konaním o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, ide len o určenie vecných (vlastníckych) práv k nehnuteľnosti a o posúdenie, či úkon v
súvislosti s prevodom nehnuteľnosti bol platný.
Žalovaná v 1/ rade, slovenská štátna občianka, namietala, že v danom prípade je potrebné vychádzať
z holandského práva, pretože v zmysle predmanželskej zmluvy si strany sporu vymienili holandské
právo na majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku. Žalobca a žalovaná v 1. rade uzavreli

predmanželskú zmluvu dňa 30.11.2009, kde sa dohodli, že ich majetkové práva sa riadia holandským
právom. K uzavretiu tejto zmluvy došlo v čase, keď Slovenská republika sa riadila Rímskym dohovorom
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.6.1980, ktorý dohovor bol pre Slovensko záväzný od
1.8.2006. Už v Rímskom dohovore bola ustanovená preferencia voľby práva.
Platí, že rozhodný je právny poriadok určený podľa stavu v čase, keď došlo k právne významnej

skutočnosti.
Žalovaná v 1/ rade v priebehu konania namietala aplikáciu slovenského práva súdom, pretože strany
sporu si zvolili v predmanželskej zmluve z 30.11.2009 právo, ktorým sa majú ich vzťahy ďalej riadiť.
Z Rímskeho dohovoru ale osobné otázky týkajúce sa majetkových práv vznikajúcich z manželskýchvzťahov neboli predmetom právnej úpravy (čl. 11). Bolo preto potrebné stanoviť kolíznu normu, podľa
ktorej by sa posudzovali majetkové vzťahy medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade.
Preto je namieste aplikovať aj pri určení kolíznej normy Zákon o medzinárodnom práve súkromnom

a procesnom. Aj tento zákon pri hľadaní kolíznej normy v ust. § 9 uprednostňoval voľbu práva. Podľa
§ 9 ods. 1 účastníci zmluvy môžu si zvoliť právo, ktorým sa majú spravovať ich vzájomné majetkové
vzťahy, ak osobitný zákon neustanovuje inak; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti
pochybnosť o prejavenej vôli.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom pokiaľ z prejavu vôle

účastníkov nevyplýva nič iné, neprizerá sa na kolízne ustanovenia zmluvného právneho poriadku.
V zásade platí, že majetkové vzťahy môžu byť stranami sporu upravené buď vzájomnou dohodou, alebo
pokiaľ absentuje dohoda, na základe zákona. Pri uzatváraní predmanželskej dohody nič nevylučuje
uzatvoriť aj dohodu o voľbe rozhodného práva, podľa ktorého si účastníci zmluvného vzťahu slobodne
zvolia, resp. určia, ktorým právnym poriadkom sa bude ich zmluvný záväzkový vzťah spravovať. Takáto
dohoda má prednosť pred dispozitívnym ustanovením zákona. Voľba práva je právnym úkonom, ktorého

posúdenie je z hľadiska platnosti podstatné. Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
umožňujetentoprejavvôleposúdiťpodľa§4Zákonaomedzinárodnomprávesúkromnomaprocesnom.
Voľba rozhodného práva je zmluvou pre voľbu hmotnoprávnych ustanovení. Rozsah použitia zvoleného
práva je komplexný na celý majetok upravený v zmluve a podľa zvoleného právneho poriadku sa zmluva
posudzuje od jej vzniku až po zánik.

Prvoinštančný súd sa touto okolnosťou v prejednávanej veci nezaoberal, svoje rozhodnutie v
tomto smere žiadnym spôsobom neodôvodnil a z obsahu rozhodnutia prvoinštančného súdu nie
je odvolaciemu súdu jasné, ako posúdil prvoinštančný súd otázku aplikácie práva rozhodného pre
posúdenie uplatneného nároku žalobcu.

12. Za situácie, keď sa prvoinštančný súd nevysporiadal dostatočne s právomocou a s voľbou práva
žalobcu a žalovanej v 1/ rade v predmanželskej zmluve, akákoľvek aplikácia slovenského právneho
poriadku je zatiaľ predčasná, je predčasné aj vyhodnocovať, či žalobca mal alebo nemal naliehavý
právny záujem na podanej žalobe.
Preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia vo vzťahu k

vyhodnoteniu voľby práva strán sporu, napadnutý rozsudok vzhľadom na podané odvolania obidvoma
procesnými stranami, v celom rozsahu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 389 ods. 1
písm. b/ CSP).

13. Bude úlohou prvoinštančného súdu zistiť, aké rozhodné hmotné právo je potrebné aplikovať pre

rozhodovanie v tejto veci, riadne zistiť obsah práva a uplatnený nárok z hmotnoprávneho hľadiska vo
vzťahu k obom uplatneným žalovaným nárokom posúdiť.
Prvoinštančný súd na záver rozhodne aj o trovách celého konania.

14. Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že Slovenská republika pristúpila k Nariadeniu rady (EÚ)

2016/1103 z 24. júna 2016, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného
práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov. Toto nariadenie sa
ale vzťahuje na súdne konania začaté od 29.1.2019. Pre tento súdny spor je jeho aplikácia vylúčená.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.