Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 4, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/153/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010917
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317010917.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovaného A. W., pre

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o obžalobe prokurátora
Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 1Pv 446/17/7702 zo dňa 14.12.2017, podľa § 284 ods. 1
Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04. októbra 2018 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. W. Q. B. V. U. Š. , G.. XX.XX.XXXX Z. A., E. K. K. G. R., A. XXX/XX, U. A.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 21.09.2017 v čase okolo 13.40 hod. na štátnej ceste I. triedy č. 74 v km 21,05 medzi obcami
Kamenica nad Cirochou a Dlhé nad Cirochou viedol osobné motorové vozidlo zn. BMW 320 ev.č.
A.-XXXBE, v ktorom sa viezli spolujazdci M. C. Q. A. I., kde pri predbiehaní pred ním jazdiaceho
nezisteného vozidla bielej farby a následnom zaradzovaní sa do svojho jazdného pruhu neprispôsobil
rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným
okolnostiam, ktoré možno predvídať, v dôsledku čoho dostal šmyk, s vozidlom zišiel po pravej strane

mimo cestu, kde narazil do stromu, pričom spolujazdec A. I. utrpel zranenia, a to zlomeninu vonkajšieho
členka bez posunu, otras mozgu ľahkého stupňa, hlbokú odreninu s pohmoždením vonkajšieho členka
vpravo, hlbokú odreninu s pohmoždením chrbta pravej ruky, pohmoždenie lakťa vpravo ľahkého stupňa,
pohmoždenie prednej strany ľavého kolena ľahkého stupňa, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia
a práceneschopnosti v trvaní 49 až 56 dní, pričom počas nutnej doby liečenia mohol byť obmedzený
v obvyklom spôsobe života, a spolujazdec M. C. utrpel zranenia, a to reznú ranu chrbta ľavej ruky s
adekvátnou dobou liečenia v trvaní cca 5 dní, ktoré zranenie si nevyžiadalo práceneschopnosť, pričom
počas nutnej doby liečenia mohol byť obmedzený v obvyklom spôsobe života, čím ako vodič porušil

ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal čin závažnejším spôsobom konania tým,
že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho postavenia,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie §
138 písm. h/ Tr. zák.Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. d/, j/, l/, n/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. a § 54 Tr. zák. na
trest povinnej práce vo výmere 100 /sto/ hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. obžalovaný je povinný trest povinnej práce vykonať najneskôr do jedného

roka od jeho nariadenia.

Podľa § 55 ods. 3 Tr. zák. obžalovaný je povinný trest povinnej práce vykonávať osobne a vo svojom
voľnom čase bez nároku na odmenu.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. sa mu u k l a d á aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých

druhov na dobu 15 /pätnásť/ mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.12.2017 bola súdu doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 1Pv
446/17/7702 zo dňa 14.12.2017, ktorú podal na obvineného A. W. pre prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Súd vo veci vydal dňa 27.02.2018 trestný rozkaz, ktorým obžalovaného uznal za vinného zo skutku
uvedeného v obžalobe a uložil mu po predbežnom šetrení zo strany probačnej a mediačnej úradníčky
trest povinnej práce vo výmere 100 hodín. Uložil mu aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov na dobu 12 mesiacov.

Prokurátor proti trestnému rozkazu podal odpor. Trestná vec obžalovaného bola prerokovaná na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.10.2018, na ktorom po prednesení obžaloby samosudca poučil
obžalovaného A. W. o jeho právach a povinnostiach, aj o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle
§ 257 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.; následne obžalovaný prehlásil, že poučeniu porozumel a vyhlásil, že cíti

sa byť vinným.

Keďže obžalovaný A. W. po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu
kladie za vinu v obžalobe okresného prokurátora, súd pristúpil u neho k otázkam v zmysle § 333 ods.
3 Tr. por. písm. c/, d/, f/, g/, a h/, na čo obžalovaný uviedol:

písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo
je podstatou skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
písm. d) - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedol, že áno, bol

poučený o všetkých svojich právach a mohol sa radiť s obhajcom,
písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu
písm. g) - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený
za vinu, udáva, že áno, bol uzrozumený s trestnými sadzbami
písm. h) - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva,

že áno, dobrovoľne sa priznal k skutku.

Súd dal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu
obžalovaného A. W.. Prokurátor uviedol, že navrhuje vyhlásenie obžalovaného prijať.

Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením rozhodol, že prijíma vyhlásenie obž.
A. W. a v zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku nevykoná a
vykoná iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Poškodení A. I. Q. M. C. uviedli, že nárok na náhradu spôsobenej škody voči obž. A. W. si neuplatňujú,

pretože si ju uplatnili cestou poisťovne.Pri zisťovaní osobných pomerov obžalovaného sa súd oboznámil so správou o jeho povesti, v ktorej
Obec K. G. R. uviedla, že tento je slobodný a býva na adrese trvalého pobytu s otcom, matkou dvomi

bratmi a sestrou. Jeho správanie nebolo doposiaľ prejednávané komisiou verejného poriadku.

Podľa odpisu z registrov trestov bolo zistené, že obžalovaný A. W. do dňa podania obžaloby nemá nijaký
záznam v registri trestov ani v registri priestupkov.

Prokurátor s prihliadnutím na vyhlásenie o vine obžalovaného navrhol uznať jeho vinu v zmysle obžaloby
a uložiť mu trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu na dolnej hranici, prípadne iný alternatívny trest, ako aj trest zákazu činnosti rovnako na
dolnej hranici, avšak prísnejší, ako bol uložený v trestnom rozkaze.

Obžalovaný v rámci záverečnej reči uviedol, že ľutuje všetkého. Pri udelení práva posledného slova

nechcel dodať nič.

Priurčovanídruhutrestuajehovýmerypreobžalovanéhosúdprihliadolnajmänaspôsobspáchaniačinu
a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa,
jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy. Súd u obžalovaného A. W. akceptoval prítomnosť štyroch

poľahčujúcich okolností, a to, že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých (§ 36 písm. d)
Trestného zákona)viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona),
že sa k spáchaniu trestného činu priznal a oľutoval ho (§ 36 písm. l) Trestného zákona) a napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti policajným orgánom (§ 36 písm. n) Trestného zákona). Nepriťažovala
mu žiadna okolnosť. Vzhľadom k prevahe poľahčujúcich okolností súd pristúpil k úprave trestnej sadzby

zmysle ust. § 38 ods. 2 a 3 Trestného zákona, a to k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona
je trestná sadzba pri odňatí slobody doba jeden až päť rokov.

Po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností súd dospel k záveru, že u obžalovaného W. je

postačujúcou mierna sankcia vo forme alternatívneho trestu, teda trestu, ktorý aj bez spojenia s odňatím
slobody zaručuje splnenie účelu trestu rovnako, ako keby bol na obvinenom vykonávaný trest odňatia
slobody. Súd mu preto uložil trest povinnej práce vo výmere 100 hodín, pretože s ohľadom na zistené
okolnosti nie je podľa názoru súdu pre odsúdenie obžalovaného nutný iný, prísnejší trest a aj trest
povinnej práce môže splniť výchovný účel z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie a pôsobiť na

obžalovaného ako mladého človeka v tom smere, aby sa v budúcnosti nedopustil už žiadnej protiprávnej
činnosti. Ako sankciu mu súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na
15 mesiacov vzhľadom k tomu, že sa dopustil trestnej činnosti s motorovým vozidlom.

Keďže poškodení si nárok na náhradu škody spôsobenej trestnou činnosťou obžalovaného výslovne

nenárokovali, súd o náhrade škody v tomto prípade nerozhodoval.

S prihliadnutím na všetky horeuvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenie, súd vo veci
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť
ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre

nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba
oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti
vôli obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o

mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.