Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžfk/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201193
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Urbancová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8015201193.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a

členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci sťažovateľa (žalobcu):
I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, IČO: 36 865
265 (sídlo kancelárie v Prešovskom kraji Slánska 20/A, Prešov), správca konkurznej podstaty úpadcu:
BIOVEX, s.r.o. v konkurze, so sídlom Priemyselná 3005/1, Bardejov, IČO: 36 498 904, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1316382/2015 z 20. augusta 2015, o kasačnej sťažnosti proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/48/2015-39 z 21. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.
3S/48/2015-39 z 21. decembra 2016 z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č.k. 3S/48/2015-39 z 21.12.2016 podľa
§ 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu
BIOVEX, s.r.o., Priemyselná 3005/1, Bardejov, IČO: 36 498 904, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 1316382/2015 z 20.08.2015 a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“)
vykonal v spoločnosti BIOVEX, s.r.o. daňovú kontrolu dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)
za zdaňovacie obdobie december 2013. Kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že
spoločnosť BIOVEX, s.r.o. si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnila právo na odpočítanie dane
v sume 102 345,- € z faktúry č. FV20130945 z 15.12.2013, vystavenej spoločnosťou R.A.S., s.r.o.,
Sveržov, Priemyselná 3005/1, Bardejov, IČO: 31 679 897 za predaj nehnuteľností A. XX, N. - N. (ďalej

aj „nehnuteľnosti“).

3. Ďalej správca dane zistil, že v januári 2012, na základe Zmluvy o prevode vlastníctva nebytových
priestorov z 31.01.2012, uzavretej medzi predávajúcim BIOVEX, s.r.o. a kupujúcim R.A.S., s.r.o.,
Sveržov, vystavila spoločnosť BIOVEX, s.r.o. za predaj vyššie uvedených nehnuteľností spoločnosti
R.A.S., s.r.o., Sveržov faktúru č. FV2012055 z 31.01.2012. K tomu spoločnosť BIOVEX, s.r.o. predložila
odovzdávajúce a preberajúce protokoly pre bytový dom N. (odovzdávajúci BIOVEX, s.r.o. a preberajúci

R.A.S.,s.r.o.,Sveržov).Zmluvouonájmenebytovýchpriestorovz01.02.2012malanáslednespoločnosť
R.A.S., s.r.o., Sveržov ako prenajímateľ prenechať nájomcovi BIOVEX, s.r.o. dotknuté nehnuteľnosti
do odplatného užívania. Dodatkom č. 1 z 31.07.2013 sa BIOVEX, s.r.o. ako predávajúci a R.A.S.,
s.r.o., Sveržov ako kupujúci dohodli na zrušení Zmluvy o prevode vlastníctva nebytových priestorovz 31.01.2012. Spoločnosť R.A.S., s.r.o., Sveržov mala nehnuteľnosti (bytový dom N.) odovzdať
spoločnosti BIOVEX, s.r.o. prostredníctvom odovzdávajúcich a preberajúcich protokolov z 01.08.2013,
23.09.2013 a 15.12.2013 a fakturovať ich spätný predaj spoločnosti BIOVEX, s.r.o. už spomínanou

faktúrou č. FV20130945 z 15.12.2013.

4. Z výsluchu O., konateľa spoločnosti BIOVEX, s.r.o., ako aj spoločnosti R.A.S., s.r.o., Sveržov správca
dane zistil, že návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy z
31.01.2012 v prospech R.A.S., s.r.o., Sveržov podaný nebol. Zo stanoviska Mestského úradu Bardejov

č. DaP 2014/03664 z 25.06.2014 bolo zistené, že na základe podaného daňového priznania k dani
z nehnuteľností bola táto za roky 2012 a 2013 vyrubená spoločnosti BIOVEX, s.r.o. ako vlastníkovi
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX . a LV č. XXXXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území
N., a to stavba Bytový dom - N., súp. č. XXXX, postavená na parcele č. XXXX/X a stavba Bytový dom
- N., súp. č. XXXX, postavená na parcele č. XXXX/X.

5. Rozhodnutím č. 169119/2015 z 25.03.2015 správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009
Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový
poriadok“) spoločnosti BIOVEX, s.r.o. za zdaňovacie obdobie december 2013 určil rozdiel na DPH
v sume 102.345,- Eur, t. j. nepriznal nadmerný odpočet na DPH v sume 101 634,09 € a vyrubil
vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 710,91 €. Na základe zisteného skutkového stavu dospel

správca dane k záveru, že spoločnosť BIOVEX, s.r.o. uplatnením si práva na odpočítanie dane porušila
§ 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len
„zákon o DPH“). V odôvodnení svojho rozhodnutia správca dane uviedol, že spoločnosť BIOVEX.
s.r.o. v zdaňovacom období január 2012 deklarovala predaj dotknutých nehnuteľností na základe
zmluvy o prevode vlastníctva nebytových priestorov z 31.01.2012 a faktúry č. FV2012055 z 31.01.2012

spoločnosti R.A.S., s.r.o., Sveržov. Zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech
R.A.S., s.r.o., Sveržov však vykonaný nebol, nebol podaný ani návrh na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností, pričom zmluva z 31.01.2012 bola následne dodatkom dňa 31.07.2013 zrušená,
jej účinky nenastali a teda pri deklarovanom tzv. spätnom predaji nehnuteľností v decembri 2013 na
základe faktúry č. FV20130945 z 15.12.2013 vystavenej spoločnosťou R.A.S., s.r.o., Sveržov nemohla

vzniknúť daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, pretože nemohlo dôjsť k dodaniu predmetu
fakturácie, keď vlastníctvo spoločnosti BIOVEX, s.r.o. k dotknutým nehnuteľnostiam zostalo aj po
uvedených úkonoch zachované.

6. Na odvolanie spoločnosti BIOVEX, s.r.o. žalovaný rozhodnutím č. 1316382/2015 z 20.08.2015

podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil taktiež s odôvodnením, že v
danom prípade nemohlo dôjsť k vzniku daňovej povinnosti, a teda ani k vzniku práva na odpočítanie
dane, pretože dodávateľ uvedený na faktúre R.A.S., s.r.o., Sveržov nebol vlastníkom prevádzaných
nehnuteľností a teda ani nemohol tieto odovzdať do užívania kupujúcemu BIOVEX, s.r.o.. K zmluve
o nájme nebytových priestorov z 01.02.2012, ktorá je podľa spoločnosti BIOVEX, s.r.o. dôkazom

toho (okrem odovzdávajúcich a preberajúcich protokolov z 31.01.2012), že spoločnosť R.A.S., s.r.o.,
Sveržov mala nehnuteľnosti odovzdané do užívania, žalovaný uviedol, že predpokladom pre vznik
nájmu nebytových priestorov je existencia nájomnej zmluvy, pre ktorú zákon č. 116/1990 Zb. o nájme
a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 116/1990 Zb.“) ustanovuje obligatórnu písomnú
formu a súčasne špecifikuje jej podstatné náležitosti. Zo znenia § 2 zákona č. 116/1990 Zb. vyplýva,

že účastníkmi nájomného vzťahu na strane prenajímateľa sú vlastníci nebytových priestorov alebo
osoby, ktoré vykonávajú právo hospodárenia k nebytovým priestorom vo vlastníctve štátu, príp. subjekty,
ktoré vykonávajú tzv. právo správy majetku obce. Spoločnosť R.A.S., s.r.o., Sveržov nebola vlastníkom
dotknutých nehnuteľností, a teda takto uzavretá zmluva nespĺňa náležitosti ustanovené zákonom, čo
zakladá jej neplatnosť. V závere žalovaný dodal, že daňový subjekt mal za účelom vysporiadania

daňovej povinnosti a uplatneného odpočítania dane na druhej strane možnosť vyhotoviť opravný
doklad k pôvodnému dokladu (oprava základu dane, podanie dodatočného daňového priznania podľa
konkrétnej situácie).

7. Vychádzajúc z obsahu žaloby správny súd konštatoval, že žalobca namietal, že v zmysle § 19

ods. 1 zákona o DPH a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa vznik daňovej povinnosti pri
dodaní tovaru a teda aj právo na odpočítanie dane nespája so zmenou vlastníckeho práva, ale len s
nadobudnutím práva nakladať s tovarom ako vlastník. K uvedenému správny súd uviedol, že keďže
Zmluva o prevode vlastníctva nebytových priestorov uzavretá medzi BIOVEX, s.r.o. a R.A.S., s.r.o.,Sveržov z 31.01.2012 v spojení s Dodatkom č. 1/ Dohodou k zmluve, bola dňom 31.07.2013 zrušená,
jej účinky nenastali a vlastníctvo spoločnosti BIOVEX, s.r.o. k predmetným nehnuteľnostiam zostalo
zachované. Pri deklarovanom tzv. spätnom predaji nehnuteľností v decembri 2013 preto nemohla

vzniknúť daňová povinnosť a teda ani právo na odpočítanie dane.

8. Podľa správneho súdu neobstojí ani argumentácia žalobcu, že v januári 2012 odovzdal tieto
nehnuteľnosti spoločnosti R.A.S., s.r.o., Sveržov, ktorá k nim od januára 2012 do decembra
2013 vykonávala vlastnícke právo a uzavretím nájomnej zmluvy medzi R.A.S., s.r.o., Sveržov ako

prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom z 01.02.2012 spoločnosť R.A.S., s.r.o., Sveržov deklarovala
právo užívať uvedené nehnuteľnosti ako vlastník, pričom ako vlastník vystavovala faktúry za prenájom,
o ktorých účtovala. Podstatnou skutočnosťou podľa správneho súdu je, že spoločnosť R.A.S., s.r.o.,
Sveržov nehnuteľnosti nenadobudla a ako nevlastník ich nemohla ani prenajať, keďže prenajímať
nebytové priestory možno len na základe nájomnej zmluvy, ktorej obligatórne náležitosti upravuje zákon
č. 116/1990 Zb. (§ 2, § 3), pričom prenajímateľom môže byť len vlastník alebo ten, kto vykonáva právo

hospodárenia, čo spoločnosť R.A.S., s.r.o., Sveržov nebola.

9. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že postupom daňových orgánov bol porušený
princíp neutrality DPH, keďže po tom, čo došlo k zrušeniu zmluvy o prevode vlastníctva nebytových
priestorov bolo potrebné postupovať podľa § 25 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH opravou základu dane.

10. K námietke žalobcu, že vyhlásením protokolu z 18.08.2014 za neplatný a vydaním v poradí druhého
protokolu z 26.01.2015 došlo k porušeniu zákona, lebo nie je možné vrátiť vyrubovacie konanie, ktoré
sa začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu a výzvy do štádia daňovej kontroly, správny
súd uviedol, že vydaním nezákonného protokolu nemohlo začať vyrubovacie konanie a až po náprave

procesného pochybenia vydal správca dane zákonným spôsobom protokol z 26.01.2015, na základe
ktorého začalo v nasledujúci deň po jeho doručení vyrubovacie konanie. Vydaním nového protokolu
z 26.01.2015 po rozhodnutí o námietke zaujatosti správne orgány odstránili procesné pochybenie
spôsobom, ktorým žalobca nebol podľa správneho súdu ukrátený na svojich subjektívnych právach a
bolo mu umožnené realizovať všetky jeho procesné práva, pričom lehota na výkon daňovej kontroly

bola dodržaná.

11. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca BIOVEX, s.r.o. (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonom
stanovenej lehote kasačnú sťažnosť prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa § 440 ods.
1 písm. g/ a h/ SSP, navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd napadnutý

rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane zruší
a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Sťažovateľ zároveň žiadal priznať mu nárok na náhradu trov
konania.

12. V kasačnej sťažnosti, poukazujúc na znenie § 8 ods. 1 písm. a/ a § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH,

sťažovateľ namietal, že na účely zákona o DPH nie je uskutočnenie zdaniteľného plnenia viazané na
vkladvlastníckehoprávadokatastranehnuteľností,alenamomentdodania,vtomtoprípadeodovzdania
nehnuteľností do užívania.

13. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžf/42/2015 sťažovateľ

namietal, že daňovým orgánom neprináleží vyslovovať závery o platnosti resp. neplatnosti právnych
úkonov, v tomto prípade zmluvy o prevode nehnuteľností.

14. Podľa sťažovateľa je rozdiel vrátiť dodávku tovaru (vadnú, neúplnú, nekompletnú) a spätný prevod
dodávky,ktorúoprávnenýsubjektpoužívalaužíval,akotomubolovtomtoprípade.Zuvedenéhodôvodu

je podľa sťažovateľa aplikácia § 25 ods. 1 písm. a) zákona o DPH vylúčená. V prejednávanej veci došlo
podľa sťažovateľa k nerešpektovaniu zásady daňovej neutrality, keď sťažovateľ na jednej strane DPH
štátu odviedol a na druhej strane mu štát DPH nevrátil.

15. Sťažovateľ taktiež namietal, že v rámci daňovej kontroly boli vydané dva protokoly. O tom, že protokol

z daňovej kontroly je nezákonný, môže podľa sťažovateľa rozhodnúť len súd.16.Žalovanýsavovyjadreníkukasačnejsťažnostistotožnilsprávnymposúdenímvecisprávnymsúdom
a zotrval na svojich doterajších stanoviskách obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí a vo vyjadrení k
žalobe.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (453 ods. 1 a 2 SSP)
a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

Kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP). Miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP v
spojení s § 452 ods. 1 SSP).

18. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka č. 15488/P kasačný

súd zistil, že na majetok sťažovateľa (žalobcu) BIOVEX, s.r.o. bol dňa 11.04.2018 vyhlásený konkurz.

19. Dňa 22.08.2018 bol kasačnému súdu doručený návrh správcu konkurznej podstaty úpadcu BIOVEX,
s.r.o. v konkurze, spoločnosti I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., Šoltésovej 2,
Bratislava, IČO: 36 865 265 podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a

o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) na pokračovanie v konaní
prerušenom podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z..

20. V zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. sa správca podaním návrhu na pokračovanie v konaní
stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.

21. Predmetom kasačného konania bol rozsudok, ktorým správny súd podľa § 190 SSP ako
nedôvodnú zamietol žalobu žalobcu BIOVEX, s.r.o. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 1316382/2015 z 20.08.2015.

22. Žalovaný rozhodnutím č. 1316382/2015 z 20.08.2015 podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil
rozhodnutieč.169119/2015z25.03.2015,ktorýmsprávcadanepodľa§68ods.5a6daňovéhoporiadku
spoločnostiBIOVEX,s.r.o.zazdaňovacieobdobiedecember2013určilrozdielnaDPHvsume102345,-
€, t.j. nepriznal nadmerný odpočet na DPH v sume 101 634,09 € a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť
na DPH v sume 710,91 €.

23. V konaní nebolo sporné, že spoločnosť BIOVEX, s.r.o. si v kontrolovanom zdaňovacom období
december 2013 uplatnila právo na odpočítanie dane v sume 102 345,- € z faktúry č. FV20130945 z
15.12.2013, vystavenej spoločnosťou R.A.S., s.r.o., Sveržov za predaj nehnuteľností A.
24. Kasačný súd z administratívneho spisu zistil, že spoločnosť BIOVEX, s.r.o. ako dodávateľ

vystavila odberateľovi R.A.S., s.r.o., Sveržov faktúru č. FV2012055 z 31.01.2012 za predaj uvedených
nehnuteľností. K faktúre spoločnosť BIOVEX, s.r.o. správcovi dane predložila Zmluvu o prevode
vlastníctva nebytových priestorov, uzavretú medzi predávajúcim BIOVEX, s.r.o. a kupujúcim R.A.S.,
s.r.o., Sveržov dňa 31.01.2012 a odovzdávajúce a preberajúce protokoly, podľa ktorých mala spoločnosť
BIOVEX, s.r.o. odovzdať spoločnosti R.A.S., s.r.o., Sveržov bytový dom N. dňa 31.01.2012.

25. Dňa 01.02.2012 uzavreli R.A.S., s.r.o., Sveržov ako prenajímateľ a BIOVEX, s.r.o. ako nájomca
Zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorou spoločnosť R.A.S., s.r.o., Sveržov mala prenechať
spoločnosti BIOVEX, s.r.o. vyššie uvedené nehnuteľnosti do odplatného užívania.

26. Dňa 31.07.2013 sa spoločnosť BIOVEX, s.r.o. ako predávajúca a spoločnosť R.A.S., s.r.o., Sveržov
ako kupujúca Dodatkom č. 1/Dohodou dohodli na zrušení Zmluvy o prevode vlastníctva nebytových
priestorov z 31.01.2012 podľa § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka k 31.07.2013. K uvedenému
spoločnosť BIOVEX, s.r.o. predložila správcovi dane odovzdávajúce a preberajúce protokoly, podľa
ktorých mala spoločnosť R.A.S., s.r.o., Sveržov odovzdať spoločnosti BIOVEX, s.r.o. bytový dom N.

dňa 15.12.2013.27. Spoločnosť R.A.S., s.r.o., Sveržov dňa 15.12.2013 vystavila spoločnosti BIOVEX, s.r.o. faktúru č.
FV20130945 za predaj uvedených nehnuteľností, z ktorej si spoločnosť BIOVEX, s.r.o. uplatnila za
kontrolované zdaňovacie obdobie december 2013 právo na odpočítanie dane.

28. V konaní nebolo sporné, že na základe Zmluvy o prevode vlastníctva nebytových priestorov,
uzavretej medzi predávajúcim BIOVEX, s.r.o. a kupujúcim R.A.S., s.r.o., Sveržov dňa 31.01.2012, nebol
vykonaný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech
spoločnosti R.A.S., s.r.o., Sveržov, resp. že nebol podaný ani len návrh na vklad.

29. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom

určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

30. Podľa § 19 ods. 1 prvá, druhá a tretia veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania
tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania,
ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.

31. Podľa § 25 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri
nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví pri úplnom alebo čiastočnom zrušení

dodávky tovaru alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom vrátení dodávky tovaru.

32. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

33. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

34. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa §
49 môže platiteľ uplatniť, ak
pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 .

35. Podľa § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo
jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný
záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.

36. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

37. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné

odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani
za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý
nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil.

38. Zákonodarca v právnej norme § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH stanovuje, že dodaním tovaru

je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak s
úpravou, že pre účely zákona hmotným majetkom sú aj nehnuteľné veci. Pokiaľ teda zákonodarca
v právnej norme § 3 ods. 1 daňového poriadku ustanovuje správcovi dane povinnosť postupovať
v daňovom konaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, realizujúc tým zásaduzákonnosti, je povinnosťou správcu dane pri skúmaní splnenia zákonných podmienok dodania tovaru,
t.j. prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, posudzovať aj prevod vlastníckeho práva
k prevádzanej veci podľa príslušného právneho predpisu, ktorý upravuje prevod vlastníckeho práva k

predmetnej prevádzanej veci. Všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým sú stanovené zákonné
podmienky prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je Občiansky zákonník (§ 132 ods. 1, 2, § 588
a nasl. OZ) a zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v súlade s ktorou právnou úpravou zmluvný prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti nastane účinne na základe rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do

katastranehnuteľnostípríslušnýmokresnýmúradomakoorgánomštátnejsprávyvzmyslekatastrálneho
zákona (§ 31 katastrálneho zákona). Z uvedenej právnej úpravy súčasne vyplýva, že zmluva o
prevode vlastníctva k nehnuteľnosti a rozhodnutie okresného úradu, ktorým povoľuje vklad vlastníckeho
práva k tejto nehnuteľnosti do katastra, sú právne skutočnosti, ktoré podmieňujú zákonný prevod
vlastníctva k nehnuteľnosti, pričom zákonodarca pre účinné nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti
ustanovuje splnenie oboch týchto právnych skutočností súčasne, teda okresný úrad môže rozhodnúť

o povolení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti len na základe zmluvy o prevode vlastníctva uzavretej
medzi zmluvnými stranami písomne. Až na základe rozhodnutia okresného úradu o vklade vlastníctva
do katastra nehnuteľností môže nadobúdateľ nadobudnúť vlastníctvo k prevádzanej nehnuteľnosti
účinne. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ prevodca na základe zmluvy prevádzal vlastnícke
právo k nehnuteľnosti, nadobúdateľ nadobudne vlastníctvo k prevádzanej nehnuteľnosti až okamihom

rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva okresným úradom do katastra nehnuteľností (pozri rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžf 47/2011 z 22. augusta 2012, ktorý prešiel testom
ústavnosti, keď ústavná sťažnosť bola rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS
13/2013-8 z 15. januára 2013 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená).
39.Vzhľadomkuvedenémusprávcadanesprávnepostupoval,keďpriposudzovanísplneniazákonných

podmienok uplatneného nároku na odpočet dane spoločnosťou BIOVEX, s.r.o. a skúmaní vzniku
daňovej povinnosti prevodcu R.A.S., s.r.o., Sveržov skúmal aj to, či prevodca bol oprávnený nakladať
s predmetnou nehnuteľnosťou ako vlastník.

40. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd na to, že v prejednávanej veci nielenže nedošlo k podaniu

návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o prevode vlastníctva
nebytových priestorov z 31.01.2012 v prospech spoločnosti R.A.S., s.r.o., Sveržov, ale dňa 31.07.2013
sa spoločnosť BIOVEX, s.r.o. ako predávajúca a spoločnosť R.A.S., s.r.o., Sveržov ako kupujúca
Dodatkom č. 1/Dohodou z 31.07.2013 dohodli na zrušení predmetnej Zmluvy o prevode vlastníctva
nebytových priestorov z 31.01.2012 podľa § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka k 31.07.2013.

41. Ak bola zmluva zrušená je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal
(§ 457 Občianskeho zákonníka).

42.NazákladeuvedenéhoDodatkuč.1/DohodymalaspoločnosťR.A.S.,s.r.o.,Sveržovdňa15.12.2013

dotknuté nehnuteľnosti spoločnosti BIOVEX, s.r.o. vrátiť. Takýto postup, vrátenie nehnuteľností na
podklade zrušenej zmluvy, však nemožno podľa kasačného súdu považovať za dodanie tovaru v zmysle
§ 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, a teda v prejednávanej veci nemohlo dôjsť k vzniku daňovej povinnosti
podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH ako základného predpokladu pre uplatnenie odpočítania dane podľa
§ 49 ods. 1, 2 zákona o DPH.

43. Ako nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd námietku sťažovateľa o nadobudnutí práva spoločnosti
R.A.S., s.r.o., Sveržov nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami ako vlastník resp. o odovzdaní týchto
nehnuteľností do užívania spoločnosti R.A.S., s.r.o., Sveržov, čo je podľa sťažovateľa postačujúce
pre splnenie podmienky dodania tovaru v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH s odvolaním sa na

judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. K uvedenej námietke kasačný súd uvádza, že zo skutkových
zistení jednoznačne vyplýva, že spoločnosť R.A.S., s.r.o., Sveržov nebola pri odovzdaní nehnuteľností
spoločnosti BIOVEX, s.r.o. dňa 15.12.2013 oprávnená s týmito nakladať ako vlastník, keďže nenastali
právne účinky platnosti skoršieho prevodu, v dôsledku čoho sa táto spoločnosť nestala ich vlastníkom
(nepodanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a zrušenie zmluvy o prevode

vlastníctva nebytových priestorov). Spoločnosť R.A.S., s.r.o., Sveržov teda vlastnícke právo k dotknutým
nehnuteľnostiam nenadobudla, z ktorého dôvodu ich nemohla ani prenajať spoločnosti BIOVEX, s.r.o.,
keďže na takúto ekonomickú aktivitu nebola oprávnená, nakoľko prenajímať nebytové priestory môže
len vlastník alebo ten, kto vykonáva právo hospodárenia (§ 2 zákona č. 116/1990 Zb.), čo spoločnosťR.A.S., s.r.o., Sveržov nebola. Spoločnosť BIOVEX, s.r.o. dotknuté nehnuteľnosti aj po uzavretí Zmluvy
z 31.01.2012 naďalej užívala (formálne deklarované zmluvou o nájme z 01.02.2012), naďalej bola ako
ich vlastník zapísaná v katastri nehnuteľností, pričom jej za tieto nehnuteľnosti bola za roky 2012 a 2013

vyrubená ako vlastníkovi aj daň z nehnuteľnosti. Kasačný súd považuje za dôležité v tejto súvislosti
poukázať aj na to, že išlo o personálne prepojené obchodné spoločnosti, a to v osobe spoločníkov O. a
L. ako aj v osobe konateľa O. (uvedené vyplýva z Obchodného registra), ktorý v mene oboch spoločností
v prejednávanej veci aj konal.

44. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd nevzhliadol v konaní obchodných
spoločností BIOVEX, s.r.o. a R.A.S., s.r.o., Sveržov úmysel reálne previesť na spoločnosť R.A.S.,
s.r.o., Sveržov právo nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami ako vlastník resp. odovzdať predmetné
nehnuteľnostidoužívaniaspoločnostiR.A.S.,s.r.o.,Sveržov,keďobchodnéspoločnostijednotlivéúkony
iba formálne deklarovali, pričom k ich reálnemu naplneniu nikdy nedošlo.

45. K námietke sťažovateľa, že v prejednávanej veci bol porušený princíp neutrality DPH kasačný súd
uvádza, že ak si obchodní partneri navzájom vrátia vzájomné plnenia zo zrušenej zmluvy, uvedené je
podkladom pre vykonanie opravy základu dane podľa § 25 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH.

46. Čo sa týka námietky ohľadom vydania druhého protokolu, kasačný súd sa stotožnil s názorom

správneho súdu, že uvedeným postupom správcu dane nebol sťažovateľ ukrátený na svojich
subjektívnych právach, keď mu bolo umožnené realizovať všetky jeho procesné práva v zmysle
daňového poriadku, pričom lehota na výkon daňovej kontroly dodržaná bola.

47. Kasačný súd vyhodnotil námietky sťažovateľa vznesené v kasačnej sťažnosti ako nedôvodné, ktoré

neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia správneho súdu. Kasačný súd preto kasačnú
sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
48. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v kasačnom
konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP).
Žalovanému kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo

požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).

49. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011, § 139 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.